Videokanál klubu

Vážený pán podpredseda, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som v prvom čítaní uviedol návrh na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 176/2015 Z. z. o komisárovi pre deti a komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutím a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Cieľom návrhu zákona, ktorý predkladám spolu s pani poslankyňou Vladimírou Marcinkovou, je zavedenie nových dôvodov pre odvolanie komisára pre deti a komisára pre osoby so zdravotným postihnutím, pretože platná právna úprava neumožňuje jeho odvolávanie napríklad v prípade porušovania zákonov alebo takého konania, ktoré vyvoláva pochybnosti o jeho celkovej spôsobilosti vykonávať takúto verejnú funkciu. Ako predkladatelia považujeme takýto stav za nevyhovujúci a navrhujeme ho zmeniť.
V tejto súvislosti si dovolím upozorniť, že obdobný návrh zákona predložila vláda Slovenskej republiky na júnovú schôdzu, navrhla ho prerokovať v skrátenom legislatívnom konaní. Národná rada tomuto návrhu vyhovela a v skrátenom legislatívnom konaní 15. júla návrh zákona bol schválený Národnou radou v treťom čítaní.
Následne pani prezidentka využila svoje právo a vrátila návrh zákona na opätovné prerokovanie s odôvodnením, že podľa jej názoru neboli dané dôvody na skrátené legislatívne konanie, a odporučila Národnej rade, aby pri opätovnom prerokovaní návrh zákona neschválila.
Národná rada uznala výhradu pani prezidentky tým, že pri opätovnom prerokovaní nebol zákon schválený, a teda, a teda tá právna úprava nenadobudla platnosť ani účinnosť.
Tým, že ešte na júnovú schôdzu bol predložený náš, náš poslanecký návrh zákona, ktorý rieši obdobným spôsobom rovnaký problém a po schválení vládneho návrhu zákona sme požiadali o jeho presun na septembrovú schôdzu, je teraz možné v riadnom legislatívnom postupe bez skracovania legislatívneho konania rokovať o tomto návrhu zákona.
Ďakujem, pán predsedajúci.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Teraz už v rámci rozpravy by som rád oboznámil s detailami predpokladaného návrhu. Budem sa snažiť byť stručný a pridať pár osobných komentárov k návrhu. (Reakcie z pléna.)
Môžem, áno? Dobre.

Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR
Máme prerokovaný bod, ale spravodajca povedal, že hlasovať o ňom budeme v utorok, to znamená, že určil termín hlasovania.
Pán poslanec, nech sa páči, pokračujte.

Foltin, Roman, poslanec NR SR
Svoje vystúpenie by som rád dal do troch tematických celkov.
V prvom rade, kto môže byť objednávateľom a kto dodávateľom vysielania politickej reklamy. Objednávateľom politickej reklamy sú subjekty vedúce politickú kampaň, teda buď sú to klasicky politické strany, alebo samotní kandidáti, či už ako nezávislí kandidáti, alebo ako kandidáti, ktorí si uhrádzajú kampaň sami, a to podľa § 6 ods. 16 zákona o volebnej kampani.
Pokiaľ ide o dĺžku vysielacieho času, tu je pre politické strany a pre kandidátov na županov, starostov a primátorov navrhnutých 20 hodín vysielacieho času pre televízne vysielanie a 20 hodín pre vysielanie rozhlasové. Pozor, upozorňujem, že sa bavíme o kandidátoch na županov, primátorov a starostov, ktorých nie je až také veľké množstvo. Naopak, pre kandidátov na poslancov, či už župných, alebo komunálnych, toto časové obmedzenie navrhnuté nie je, keďže týchto kandidátov je veľmi veľa a nie je reálne odhadnúť dnes potrebnú dĺžku tohoto času.
K najčastejšie kladenej otázke, za akých podmienok je vlastne možný nákup a vysielanie politickej reklamy, by som chcel uviesť nasledovné: Rozhlas a televízia Slovenska a vysielateľ s licenciou budú podľa predloženého návrhu povinní zabezpečiť pre všetky kandidujúce subjekty rovnaké podmienky nákupu vysielacieho času, rovnaké cenové a platobné podmienky. Zároveň sa na inom mieste návrhu zákona stanovuje, že pri rozvrhovaní vysielacieho času medzi jednotlivých objednávateľov treba postupovať tak, aby žiaden z kandidujúcich subjektov nebol žiadnym spôsobom znevýhodnený.
Tu by som chcel zdôrazniť, že slovné spojenie „nebyť znevýhodnený“ treba čítať v kontexte s inými ustanoveniami zákona, a teda s povinnosťou aj zaplatiť za politickú reklamu. Nemožno to vnímať tak, ako si to mnohí, čo sa na mňa obracajú, myslia alebo nesprávne chápu, že ten, kto nezaplatí, má nárok na rovnaký počet minút vysielacieho času ako ten, kto zaplatí, alebo že ten, kto chce zaplatiť, nemôže mať vysielací čas len preto, lebo niekto iný naňho finančné prostriedky nemá. Treba to teda čítať výlučne tak, že ak je viac záujemcov na obmedzený objem vysielacieho času, musí vysielateľ tento vysielací čas rozdeliť rovnomerne.
Čo sa týka zákona, samozrejme, nijakým spôsobom neuprednostňuje nikoho, či je to koaličný alebo opozičný poslanec. Každý máme na to rovnaký návrh.
Počas obdobia medzi prvým a druhým čítaním tento návrh pripomienkovali viaceré subjekty a identifikovali sme dve drobné nejasnosti, ku ktorým mám pozmeňujúci a doplňujúci návrh.
Chcel by som vysvetliť k bodu 1. Išlo o to, že nie každý vysielateľ musí začať vysielať volebnú kampaň nevyhnutne už v 21. deň pred voľbami, ale môže začať aj neskôr. Z tohoto dôvodu sme preformulovali túto formuláciu, pretože umožňovala rôzny výklad zákona. Vzhľadom na to, že deň volieb je pevne stanovený, navrhované slovné spojenie „42 dní pred dňom volieb“ umožňuje len jeden jediný výklad a zamedzuje rozporom.
V bode 2, vzhľadom na to, že niektorí kandidáti na poslancov budú zároveň určite kandidovať aj na predsedov samosprávnych krajov, primátorov miest, starostov mestských častí a starostov obcí, navrhuje sa, aby takíto kandidáti mali nárok len na dĺžku vysielacieho času, ktorá im bola pridelená ako kandidátom na predsedu samosprávneho kraja, primátora mesta, starostu obce alebo ako kandidátom na funkciu starostu mestskej časti.
Z uvedeného dôvodu by som teda chcel predložiť pozmeňujúci návrh, ktorý teraz prečítam, a poprosím zastaviť časomieru.

Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR
Nech sa páči, časomiera vám nejde, keďže ste predkladateľ, ale po prečítaní návrhu už nemôžete odôvodňovať. Nech sa páči.

Foltin, Roman, poslanec NR SR
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Romana Foltina k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 181/2014 Z. z. o volebnej kampani a o zmene a doplnení zákona č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov, tlač č. 158.
1. V čl. I bod 1 § 11a ods. 2 sa slová „21 dní pred začiatkom vysielania politickej reklamy“ nahrádzajú slovami „42 dní pred dňom konania volieb“.
2. V čl. I bod 1 § 11a ods. 4 sa na konci pripája táto veta: „Ustanovenia prvej vety a druhej vety sa nevzťahujú na kandidáta na funkciu poslanca zastupiteľstva samosprávneho kraja, na kandidáta na funkciu poslanca mestského zastupiteľstva, na kandidáta na funkciu poslanca obecného zastupiteľstva alebo na kandidáta na funkciu poslanca miestneho zastupiteľstva, ktorý je zároveň kandidátom na funkciu predsedu samosprávneho kraja, primátora mesta, starostu obce alebo starostu mestskej časti. Takýto kandidát má nárok len na dĺžku vysielacieho času, ktorá mu bola pridelená ako kandidátovi na funkciu predsedu samosprávneho kraja, primátora mesta, starostu obce alebo starostu mestskej časti.“
Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, blíži sa termín župných a komunálnych volieb spojených. Tento nákon, á, tento návrh zákona upravuje pravidlá a umožňuje vysielanie politickej reklamy malým regionálnym televíziám a rozhlasovým staniciam. Ak doteraz ste chceli ako kandidáti v komunálnych voľbách prezentovať svoj program, tak ste ho nemohli. Nemohli ste ho dokonca, ani keď ste si zaplatili politickú reklamu, pretože dnešná situácia v zmysle zákona zakazuje regionálnym televíziám a rozhlasu vysielať politickú reklamu počas týchto volieb.
Kým pri voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky, pri voľbách do Európskeho parlamentu alebo pri voľbách prezidenta Slovenskej republiky toto zákon umožňuje. Vysielanie politickej reklamy pri župných a komunálnych voľbách, ktoré sa prvý raz v roku 2022 zlúčia, zákon nepripúšťa.
Regionálne a lokálne médiá majú verejnosť informovať o dianí v regióne, v meste alebo v obci, a tu vzniká paradox. Práve ony informovať nemôžu, pretože kandidát sa vyjadriť nemôže. Áno, tieto televízie môžu vysielať diskusné relácie. Lenže v diskusnej relácii určuje tému moderátor. Moderátor sa pýta na veci, ktoré zaujímajú jeho, a ak má nejakú preferenciu uprednostniť niektorého kandidáta alebo z nejakých iných dôvodov je preňho dôležitejší, nedostanete sa k slovu a nemáte príležitosť povedať toto a toto by som v obci zmenil, toto a toto by som urobil inak ako súčasný starosta alebo primátor. Je v podstate kandidát odkázaný buď na bilbordové plochy, alebo predvolebné podujatia. Iné možnosti sú mu odoprené.
Tento návrh teda odstraňuje zákonnú asymetriu, zrovnoprávňuje vysielanie politickej reklamy pri jednotlivých typoch volieb. Platí tu, samozrejme, ale zásadná podmienka, vysielateľ s licenciou je povinný zabezpečiť pre všetky kandidujúce subjekty rovnaké podmienky nákupu vysielacieho času, a teda rovnaké cenové a platobné podmienky. Žiaden z kandidujúcich subjektov nesmie byť zvýhodnený. Samozrejme, za predpokladu povinnosti, že za politickú reklamu zaplatí.
Tento návrh predkladám ako spoločný koaličný návrh spolu s poslancami z ostatných koaličných strán. A chcem povedať, že ide o návrh, ktorý nikomu nič neberie. Naopak, občan získava informácie o kandidátovi, kandidát má možnosť prezentovať sa a regionálna televízia získava od kandidátov cenné financie, ktoré nevyhnutne potrebuje pre svoj rozvoj.
Týmto návrhom mením a dopĺňam zákon č. 181/2014 Z. z. o volebnej kampani a o zmene a doplnení zákona č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov.
Viac o tomto by som rád porozprával neskôr v rozprave.

Ďakujem pekne za vystúpenie, pán kolega. Áno, prechodné ustanovenia boli diskutované najmä na ústavnoprávnom výbore. To bola asi najviac diskutovaná časť. Chcel by som upozorniť na to, že rovnaké, rovnaký proces už existuje pri registri partnerov verejného sektora, takže toto sme si v podstate požičali odtiaľ.
Áno, bolo by to možné upraviť tak, ako, ako hovorí kolega Susko, že v podstate tie zmluvy by teda zanikali až rozhodnutím súdu. Avšak povedzme si pravdu, že išlo by o podstatne komplikovanejší spôsob a stále tomu danému subjektu, ktorý by sa cítil týmto poškodený, ostáva možnosť obrátiť sa na súd a napadnúť rozhodnutie ÚRSO. Takže ten judikát neni už až tak úplne jednoznačný. A myslím si, že tým, že sme dali dodatočnú lehotu na, na odstránenie zistených nedostatkov, sme vytvorili dostatočný priestor, aby nedochádzalo, aby nedochádzalo k takým stavom, ktoré by nakoniec museli skončiť, skončiť na súde.
A potom by som sa ešte rád sa ospravedlnil. Áno, pán kolega má pravdu, v tom pozmeňováku je už teda rozhodnutie úradu o neschválení zmluvy dané ako, teda že dáva sa účastníkom zmluvy právo odstúpiť od zmluvy. Na toto som pozabudol.
Ďakujem.

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Peťa, Petra Cmoreja, Gábora Grendela a Ľuboša Krajčíra na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 252/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov, tlač 153, v druhom čítaní.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 203 zo 14. júla 2020 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru pre hospodárske záležitosti. Výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili gestorskému výboru v určenej lehote žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona podľa § 75 ods. 2 rokovacieho poriadku.
Návrh zákona odporučili Národnej rade Slovenskej republiky schváliť: ústavnoprávny výbor uznesením č. 89 z 8. septembra 2020, výbor pre hospodárske záležitosti uznesením č. 56 zo 16. septembra 2020. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III vyplývajú, vyplýva sedem pozmeňujúcich návrhov. Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch 1 až 7 s odporúčaním schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh skupiny poslancov Národnej rady Petra Cmoreja, Gábora Grendela a Ľuboša Krajčíra na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 250/2012 (tlač 153), schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe, ktoré gestorský výbor odporúča schváliť.
Spoločná správa výborov Národnej rady o výsledku prerokovania návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady pre hospodárske záležitosti č. 62 zo 16. septembra 2020. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril predložiť návrhy v zmysle príslušných ustanovení rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Vážený pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem pekne za slovo. Ak si spomínate, týmto zákonom riešime problém, kedy mnohé mestské firmy, teda hlavne mestské firmy alebo štátne firmy sú tunelované cez dcéry, ktoré robia skoro, ktoré robia väčšinu výkonov, ktoré tieto mestské firmy majú vykonávať. Nezverejňujú zmluvy, na základe ktorých to vykonávajú. Je to pomerne netransparentné a častokrát teda ide vyslovene o tunelovanie.
V tomto konkrétnom zákone riešime stav, kedy regulovaný subjekt vytvorí dcéru a cez túto dcéru vyvádza prostriedky tým, že tá dcéra dosahuje minimálne 80 % svojho obratu od svojej matky.
Riešime to tým spôsobom, že chceme, aby zmluvy, ktoré, cez ktoré toto robia, boli povinne zverejňované, a zároveň chceme, aby tieto zmluvy išli na kontrolu na ÚRSO a ÚRSO zmluvy bude schvaľovať a schváli ich vtedy, keď, keď nebudú obsahovať podmienky, ktoré nie sú bežné v obchodnom styku. V prípade, v pôvodnom návrhu sme navrhovali, aby takejto kontrole predchádz..., á, podliehali všetky zmluvy nad 100-tisíc eur.
K tomuto návrhu zákona bol predložený po rôznych pripomienkach pozmeňujúci návrh, ktorý, ešte ako vám bude povedané, je obsiahnutý v spoločnej správe výborov. Bol teda prijatý na gestorskom výbore, ktorým je hospodársky výbor, kde sme túto hranicu 100-tisíc eur škrtli. Škrtli sme ju z dôvodu, že bola by to asi priveľká záťaž na ÚRSO, ktoré by to zrejme nezvládalo. Preto v pozmeňujúcom návrhu sa bude táto povinnosť už týkať iba obstarávateľov podľa osobitného predpisu, čo de facto znamená, že pôjde o zmluvy nad približne 430-tisíc eur. (Ruch v sále.)
Môžem vás poprosiť, aby ste boli trošku tichšie? Ďakujem pekne. (Zaznenie gongu.)
Ďalšie zmeny, ktoré sú v tom pozmeňujúcom návrhu, sú napríklad tie, že pridávame lehotu na odstránenie nedostatkov. To znamená, keď ÚRSO nájde v schvaľovanej zmluve nejaký nedostatok, tak dá lehotu na jeho odstránenie. A taktiež príkladmo uvádzame v novom paragrafe, aké sú to podmienky nie bežné v obchodnom styku.
Kontrole budú, budú podliehať aj zmluvy, ktoré sú už uzatvorené. Tie budú musieť regulované subjekty predložiť do 31. januára a v prípade, že tam ÚRSO identifikuje také podmienky, ktoré nie sú bežné v obchodnom styku, ani to v dodatočnej lehote daný regulovaný subjekt nedá na poriadok, tak takáto zmluva stratí platnosť zo zákona s tým, že, s tým, že týka sa to, samozrejme, len nasledujúceho plnenia, ktoré by malo, ktoré by malo byť z danej zmluvy. Netýka sa to spätne, takže neni to, neni to retroaktivita, teda pravá retroaktivita.
Dobre. To je asi všetko. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo.
Zápisnica o výsledku verejného hlasovania o návrhu na voľbu kandidátov na sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktoré sa konalo 17. septembra 2020.
Na verejné hlasovanie o návrhu na voľbu kandidátov na sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 141 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 141 poslancov.
Po vykonaní hlasovania overovatelia spočítali hlasy a zistili, že vo verejnom hlasovaní o návrhu na voľbu kandidátov na sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky. Zo 141 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo 9 neplatných a 132 platných.
Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že
– za pána Miroslava Babjáka hlasovalo za 113, proti 5, zdržalo sa 14 poslancov,
– za pána Stanislava Irsáka hlasovalo za 5, proti 34, zdržalo sa 93,
– za pána Ladislava Juszkóa hlasovalo za 0, proti 29, zdržalo sa 103 poslancov,
– za pána Daniela Krošláka hlasovalo za 0, proti 28, zdržalo sa 104,
– za pána Štefana Kseňáka hlasovalo za 0, proti 28, zdržalo sa 104,
– za pána Michala Matulníka hlasovalo za 22, proti 16 zdržalo sa 94,
– za pani Andreu Olšovskú hlasovalo za 0, proti 29, zdržalo sa 103,
– za pána Roberta Šorla hlasovalo za 105 poslancov, proti 15, zdržalo sa 12.
Na voľbu kandidátov na sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.
Overovatelia konštatujú, že vo verejnom hlasovaní boli za kandidátov na sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky zvolení pán Miroslav Babják a pán Robert Šorl.
Overovatelia ma zároveň poverili oznámiť výsledok hlasovania Národnej rade.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci, skončil som.

Ďakujem pekne za slovo.
Zápisnica o výsledku verejného hlasovania o návrhu na voľbu člena Rady Rozhlasu a televízie Slovenska, ktoré sa konalo 17. septembra 2020.
Na verejné hlasovanie o návrhu na voľbu člena Rady Rozhlasu a televízie Slovenska bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 141 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 141 poslancov.
Po vykonaní verejného hlasovania overovatelia NR SR spočítali hlasy a zistili, že vo verejnom hlasovaní o návrhu na voľbu člena Rady Rozhlasu a televízie Slovenska všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky. Zo 141 hlasovacích lístkov bolo 14 neplatných a 127 platných.
Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že
– za pána Ivana Dlhopolca hlasoval za 1 poslanec, proti 24, zdržalo sa 102,
– za pani Milotu Likovú hlasovalo za 4, proti 22, zdržalo sa 101,
– za pána Jozefa Vozára hlasovalo za 95, proti 4, zdržalo sa 28 poslancov.
Na voľbu člena Rady Rozhlasu a televízie Slovenska je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.
Overovatelia konštatujú, že vo verejnom hlasovaní bol za člena Rady Rozhlasu a televízie Slovenska zvolený pán Jozef Vozár.
Overovatelia ma zároveň poverili oznámiť výsledok hlasovania Národnej rade.
Ďakujem pekne, skončil som.

Ďakujem pekne za slovo.
Zápisnica o výsledku tajného hlasovania o návrhu na voľbu predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky na preskúmavanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu, ktoré sa konalo 17. septembra 2020.
Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky na preskúmavanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 141 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 141 poslancov.
Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia NR SR spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky na preskúmavanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky. Zo 141 odovzdaných hlasovacích lístkov boli 2 neplatné.
Zo 139 platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že o návrhu na voľbu pána poslanca Martina Nemkyho za predsedu Výboru NR SR na preskúmavanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu hlasovalo za 113 poslancov, proti 13 poslancov, zdržalo sa 13 poslancov.
Na voľbu predsedu výboru NR SR je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.
Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní bol za predsedu Výboru NR SR na preskúmavanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu zvolený pán poslanec Martin Nemky.
Overovatelia ma zároveň poverili oznámiť výsledok hlasovania Národnej rade.
Ďakujem pekne, skončil som.

Ďakujem pekne.
Zápisnica o výsledku tajného hlasovania o návrhu na voľbu predsedu Osobitného kontrolného výboru NR SR na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva, ktoré sa konalo 17. septembra 2020.
Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu predsedu Osobitného kontrolného výboru NR SR na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 141 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 141 poslancov.
Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia NR SR spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu predsedu Osobitného kontrolného výboru NR SR na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky. Zo 141 odovzdaných hlasovacích lístkov bol 1 neplatný.
Zo 140 platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že o návrhu na voľbu pána poslanca Mariana Kotlebu na, za predsedu Osobitného kontrolného výboru NR SR na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva hlasovalo za 49 poslancov, proti 68 poslancov (potlesk), zdržalo sa 23 poslancov.
Na voľbu predsedu výboru NR SR je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.
Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní nebol za predsedu Osobitného kontrolného výboru NR SR na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva zvolený Marian Kotleba.
Overovatelia ma zároveň poverili oznámiť výsledok hlasovania Národnej rade Slovenskej republiky.
Ďakujem pekne, skončil som.