Videokanál klubu

Vážený pán predsedajúci, vážená snemovňa, pani poslankyňa Sulanová, viete, možno sa vám zdalo a - uznávam - aj pánovi predsedajúcemu moje označenie trochu britké. Ale ja vám poviem, keď si prečítate to, čo ste tu už raz čítali, tak sa dozviete, že som zakomplexovaný, poklonkujúci, degradujúci. Inými slovami, v slovenčine je známe v národe rčení zvané „na hrubé vrece hrubá záplata“. Nikdy by som vám nepovedal to, čo som vám povedal, keby som sa od vás o sebe nedozvedel to, čo som sa dozvedel. Takže toľkoto k vzájomnej slušnosti a osobným útokom, lebo ste hovorili o predkladateľoch, a to sme nepochybne Ondro Dostál, ja a ďalší, ktorí sme všecko to, čo som vymenoval.
Nedá mi, aby som tu nechal zaznieť takým výlomkom z histórie, ako bol ten návrh na odstraňovanie pamätníkov Uhorska. Áno, mileniálne stĺpy sa na tisíce výročie zaujatia územia predkami maďarskými stavali po celom Uhorsku. Napríklad jeden taký stĺp stál na Devíne. Neviem, či tým, čo ste povedali, chcete povedať, že miesto štúrovských vychádzok má zdobiť mileniálny stĺp.
Chcem k tomu ešte navrch podotknúť, že treba chápať kontext, v ktorej tí dvaja poslanci ten návrh podali. To boli ešte časy, keď maďarská iredenta nevzdávala nádej na to, že sa vráti Slovensko do Uhorska, pretože ich postoj: „Nem, nem, soha!“ - „Nie, nie, nikdy“ sa nezmierime s Trianonom, dokonca si tí chlapci zo 64 žúp myslia dodnes. Takže, samozrejme, iste by ste ako zástankyne identity rada poriadala spomienky na štúrovské stretnutia pod mileniálnym uhorským stĺpom. Ja to hodnotím v kontexte roku 1920, keď ten pokyn padol.
A keď sme už u tých pamätníkov, s Ondrom Dostálom sme istý čas bojovali za postavenie Masarykovej sochy na mieste bývalého pamätníka československej štátnosti a vy hovoríte, že či sa majú, alebo nemajú odstraňovať sochy československé. No, typickou ukážkou osudu sochy bol osud Štefánika a leva na mieste dnešných štúrovcov pri ministerstve životného prostredia. Keď Hitler prišiel do Petržalky, ktorá sa stala súčasťou ríše, to bolo spolu s Devínom územie, ktoré nemecká ríša zabrala Slovensku, tak stál v oblasti dnešného Au café, kde aj predtým bolo Au café, ale iné, ktoré zrovnali so zemou, a keď sa pozrel na druhú stranu a videl toho leva, povedal: „Die Katze must weg.“ A keď sme v máji, 4. mája vydali ako Slovenská pošta emisiu poštových známok uctievajúcu Štefánika, tak na zásah nemeckej ambasády sa tá séria 4 známok stiahla z platnosti v ten deň, nemecká ambasáda si nepriala, aby sa na Slovensku frankovalo známkami s generálom Štefánikom, ktorý bol, a to tí Nemci vedeli na rozdiel od vás, že bol tvorcom Československej republiky. A ako zaznelo vo vystúpení Ondreja Dostála, my zvláštne svätíme 4. máj ako vrchol Štefánikovej legendy a vkladu, ale nesvätíme to, čo Štefánik vytvoril. Smrť nie je podľa mňa tým najlepším dôvodom na oslavu osoby. Dielo je to, čo sa má oslavovať.
A keď som už pri Štefánikovi a vami spomínanom československom národe, tak neviem, či to tvrdenie, že Slováci vlastne nie sú, lebo sú československý národ, nedokážete pochopiť implicitne ako fakt, že Česi neexistujú, že je len československý národ. Tvrdením o československom národe sa predsa vzdali ani keby formálne z pochopiteľných historických a tak ďalej, i matematických a štatistických príčin obidva národy svojej jako existencie tým, že sa prehlásili za jeden národ. To znamená, nakoniec si dovolím odcitovať generála Štefánika, ktorý povedal: „Česi sú Slováci, ktorí hovoria česky a Slováci sú Česi, ktorí hovoria slovensky.“ To bol jeho postoj k štátu, ktorý, za ktorý bojoval a ktorý vybudoval. A preto si myslím, že ten 28. október je sviatkom všetkých, ktorí vybudovali štát, v ktorom sme sa znovu zrodili.
A či som zakomplexovaný a poklonkujúci sa, to nechám posúdiť občanov a voličov. Ale nepochybne si za tým stojím, že uznaním historického faktu zrodenia, znovuzrodenia, obrodenia a vzkriesenia slovenského národa je vznik Československej republiky, na tom necúvnem a, citujúc Martina Luthera, môžem smelo povedať: „Tu stojím a inak nemôžem.“ Inými slovami, je mojím hlbokým presvedčením, že môj pradedo bol signatár Martinskej deklarácie, vybral sa do Martina, lebo bol uvedomelý Slovák, a chcel, aby sme sa stali súčasťou celku, ktorý nám zabezpečí národnú existenciu. A napriek tomu si ale nemyslím, lebo sa často spochybňuje to, že tam bol len Šrobár. No, zhodou okolností som bol pozvaný naším zastúpením pri OSN v Ženeve pred dvoma rokmi na veľmi pozoruhodný seminár, ktorý sa konal v hoteli Beau-Rivage, kde sa 28. októbra 1918 stretla špička odboja zahraničného a dohadovala sa, dohodovala sa o vzniku Československej republiky. Boli tam napr. Beneš aj Osuský, Preis, Markovič, Trimpl, mnohí ďalší a medzitým sa stalo to, že odpoludní v Prahe tí, ktorí ostali doma a neboli v zahraničnom odboji, tú republiku vyhlásili. Nemyslím si, že sa na nich ktokoľvek z účastníkov ženevskej schôdzky hneval, a každopádne i tam boli pri tom Slováci. Takže to, čo predvádzate, je neustále vtláčanie Slovákov do akejsi podradnej úlohy tých, ktorí len teda no už teda v najhoršom s pridali. Nie, my sme ako statoční a vlasteneckí Slováci za Československú republiku bojovali a práve na počesť tých, ktorí ju vybojovali a z vďaky za to, že ju vy bojovali, budem do smrti trvať na tom, aby bol 28. október štátnym sviatkom.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Pani poslankyňa, okrem mnohých zvráteností, hanebností a predovšetkým hlúpostí, ktoré ste narozprávali, sa dotknem za dve minúty len jedinej.
Dozvedel som sa od vás, že Slováci nemali potuchy o blížiacom sa vzniku Československej republiky, a tak sa pýtam, lebo aj vy sa zrejme chodíte biť v prsia pod Štefánika. Ten Štefánik bol v bezvedomí, keď roky prvej svetovej vojny bojoval za vznik Československej republiky? Štefan Osuský, ktorý organizoval diplomaticky vznik Československej republiky, bol vylízaný hlupák ako vy? Vavro Šrobár, ktorý sa od počiatku orga..., podieľal na tvorení slovenského povedomia a perspektívne Československej republiky, Hodža, ktorý nepochybne vedel, kam smeruje štyriročné snaženie stovák legionárov, medzi nimi i Slovákov, i všetkých tých Slovákov, ktorí sa zúčastnili v zápase proti monarchii, tí všetci boli v bezvedomí? Tí nemali potuchy? Vy nemáte potuchy!
Tí, ktorí za Československo bojovali, tí, chvalabohu a našťastie, na rozdiel od vás, potuchy mali. (Potlesk.)

Pani poslankyňa Sulanová, myslím, že v Slovenskej národnej strane sú iste radi, že našli dôstojného nástupcu. Predpokladám, že keby SNS bola zastúpená v Národnej rade, tak s niečím podobným by vystúpili niektorí ich poslanci. A je to, je to taká, taká veľmi zvláštna argumentácia z vašej strany, že, že nemôžme mať ten sviatok alebo nemali by sme mať ten sviatok, teda 28. október, lebo je to sviatok Českej republiky. No Česká republika ho oslavuje ako Deň vzniku Československa, nie ako deň koloniálnej nadvlády Česka nad Slovenskom. A teda touto logikou by sme potom asi ale nemali mať ani 1. január ako štátny sviatok, lebo 1. január je štátnym sviatkom Českej republiky, lebo vtedy tiež vznikla česká, Česká republika ako samostatný štát. Rovnako by sme nemali mať 17. november ako štátny sviatok, lebo 17. november je štátnym sviatkom, dokonca si ním pripomíname udalosti, ktoré tak ako 28. október sa odohrali v Prahe. No a touto logikou by sme vlastne nemali, nemali oslavovať ani Cyrila a Metoda, lebo 5. júl je štátnym sviatkom aj v Českej republike, a teda vašou logikou my oslavujeme štátny sviatok Českej republiky, no tak, tak nezdá sa mi to celkom, celkom logické.
My sa hlásime k dôležitým udalostiam našej histórie a časť tých udalostí sa odohrala v období vzniku čes..., alebo v období existencie Československej republiky. Nie celkom rozumiem, ako si môžte myslieť, že teda fajn, že 38., 30. október má byť pamätným dňom a 28. nie, keď tridsiatym, 30. sme sa prihlásili k tomu, čo sa udialo 28.
A pokiaľ ide o ten komplex menejcennosti, to už nedokončím... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem obom kolegom za reakcie, no neobávam sa, že by sme nastoľovali nejaký nebezpečný trend vytvárania sviatkov dvoch, dvoch kategórií, môžeme mať na to, na to rôzny názor, ako dobré alebo zlé, alebo nebezpečné je to riešenie, podľa mňa nebezpečné nie je vôbec. Je to, je to kompromis, je to niečo v rámci, v rámci politickej reality, čo, dúfam, že bude priechodné. Ja by som si želal inú úpravu, ale, ale teda nie vždy sa človeku podarí to, čo si želá.
Pokiaľ ide o vzťah 28. októbra a 30. októbra, obaja sa zhodneme, pán poslanec Blaha, že sú to dôležité, dôležité dni, ale teda dňom vzniku československého štátu, vtedy ešte nebolo celkom jasné, či to bude republika, je 28. október. Prihlásili sme sa, prihlásili sme sa, alebo naša politická reprezentácia sa prihlásila k tomu 30. októbra, ale, ale boli, boli sme pri tom už 28. októbra. Čiže áno, my sa hlásime k československej časti našej histórie a nevidím na to, na to nič zlého, rovnako si myslím, že by sme sa mali hlásiť k našej uhorskej histórii, to je tiež súčasť našej histórie, od ktorej by sme sa nemali odťahovať, treba pomenovať, čo bolo v tej histórii zlé, kde boli problémy, ako nikto tu nebude obhajovať maďarizáciu, ale nebolo to tisíc rokov jarma a útlaku, od ktorého by sme sa mali dištancovať.
My by sme sa nemali odstrihávať od vlastnej histórie - ani od tej uhorskej, ale ani od tej československej. A tá československá je zvlášť dôležitá, lebo je príkladom fungovania demokratického štátu.

Ďakujem, pán podpredseda. Dovoľte, aby som vystúpil v zlúčenej rozprave k trom návrhom noviel zákona o štátnych sviatkoch ako jeden zo spolupredkladateľov jedného z tých troch návrhov, konkrétne návrhu, aby sa 28. október, výročie vzniku samostatného Československého štátu, stal štátnym sviatkom Slovenskej republiky. Ale keďže máme zlúčenú rozpravu, tak chcem sa vyjadriť ku všetkým trom návrhom.
A chcem povedať, že podporujem všetky tri návrhy zákona a budem hlasovať za všetky tri návrhy, pretože si myslím, že riešia dôležité veci, riešia veci, ktoré súvisia s historickou pamäťou, riešia veci, o ktorých budeme hovoriť aj v nasledujúcej rozprave k novele zákona o nemorálnosti a protiprávnosti komunistického systému. Plne podporujem, aby si Slovenská republika (ruch v sále a zaznievanie gongu) pamätným dňom pripomínala pamiatku obetí komunistického režimu.
V Českej republike majú takýto štátny sviatok a budeme ho, teda ak schválime ten návrh, ktorý predkladajú kolegovia z OĽANO, budeme ho mať len pár dní od toho, keď si v Českej republike... (Ruch v sále a prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
Páni poslanci, poprosím vás, tichšie v sále.

Dostál, Ondrej, poslanec NR SR
4.
... pripomínajú, pripomínajú Deň pamiatky obetí komunistického režimu. A my sme podobný návrh spolu s niektorými kolegami predložili v predchádzajúcom volebnom období. Chceli sme, aby sa dňom, dňom pamiatky obetí komunistických, komunistického režimu stalo výročie popravy Milady Horákovej, keď je Deň pamiatky obetí komunistického režimu v Českej republike, bol by to tak pamätný deň, ktorý by nás spájal s Českou republikou. Milada Horáková bola jedinou ženou medzi tými, ktorá, ktorí boli medzi obeťami komunistického režimu, ktoré boli popravené v období rokov komunistického režimu.
Ale, samozrejme, že podporujeme aj, aj návrh, s ktorým prichádzajú kolegovia z OĽANO, ktorý má pripomenúť pamiatku Silvestra Krčméryho, ako hovorím, oba dátumy sú v júni, takže budú mať k sebe blízko.
Rovnako podporujem a budem hlasovať za návrh, ktorý má pripomenúť obete komunistic..., obete okupácie a vojskami sovietskeho zväzu a Varšavskej zmluvy z roku 1968 aj zároveň pripomenúť termín odchodu, odchodu sovietskych vojsk z územia vtedajšieho Československa. Je to návrh, s ktorým v minulom volebnom období prišiel pán poslanec Budaj. My sme zaňho hlasovali a urobíme tak aj teraz.
A, samozrejme, že podporujem a uchádzam sa o vašu, o vašu podporu aj s naším návrhom, aby sa 28. október stal štátnym sviatkom Slovenskej republiky. Ani s týmto návrhom neprichádzame, neprichádzame prvýkrát. Spolu s kolegami sme ho predkladali niekoľkokrát, myslím, trikrát v predchádzajúcom volebnom období. Peter Osuský a Ľudovít Kaník ho predkladali aj v tom predchádzajúcom volebnom období a Peter Osuský v rámci, v rámci svojej úvodnej reči popísal ten vývoj, akým spôsobom bolo nakladané s 28. októbrom v predchádzajúcom období. A ja rovnako ako on som presvedčený, že si tento deň zaslúži byť štátnym sviatkom Slovenskej republiky. Tu by som si len dovolil pripomenúť, že súčasných päť štátnych sviatkov odkazuje na rôzne obdobia našej, našej minulosti, či už Cyril a Metod na to veľmi dávne veľkomoravské, alebo Deň ústavy a Deň vzniku samostatnej Slovenskej republiky na, na obdobie samostatnej Slovenskej republiky. Dva existujúce štátne sviatky exist..., odkazujú na dôležité udalosti v našej novodobej histórii, a to Slovenské národné povstanie a 17. november ’89 ako Deň boja za slobodu a demokraciu.
A tieto dva štátne sviatky, teda dni, ktoré si pripomíname ako štátne sviatky, by nepochybne neboli, nebyť 28. októbra, pretože Slovenské národné povstanie bolo povstaním proti fašizmu, ale zároveň bolo aj prihlásením sa k Československej republike a k demokracii, ktorá sa niesla prvou Československou republikou. Čiže nebyť 28. októbra, nebolo by, nebol by ani 29. august v tej podobe, ako ho, ako ho poznáme. Rovnako by nebol ani 17. november, tam je tá súvislosť ešte priamejšia, keďže 17. november ’89 sa odvíja od 17. novembra 1939, keď prvýkrát po okupácii Čiech a Moravy nacistickým Nemeckom si 28. októbra pripomínali, pripomínali študenti, a teda občania, občania alebo ľudia žijúci vtedy v protektoráte, v Prahe pripomínali si výročie vzniku, vzniku Československa. Reakciou, reakciou bol zákrok, zákrok bezpečnostných síl spojený, spojený s obeťami a k tomuto dátumu odkazuje 17. november ’39, ktorého pripomienka v roku 1989, 17. novembra ’89 sa stala spúšťačom demokratickej revolúcie a pádu komunistického režimu.
Demokratický systém je dôležitý a v našej histórii sa okrem tej najnovšej časti po roku 1989 viaže práve na obdobie prvej Československej republiky, ktorej vznik sa datuje 28. októbrom 1918. A myslím si, že je to tak dôležitý moment v našej histórii, že si zaslúži byť štátnym sviatkom Slovenskej republiky.
V minulosti sme tento návrh predkladali v takej podobe, že sme nechceli zvyšovať počet štátnych sviatkov, aby to nemalo ekonomické dopady, preto sme navrhovali vypustiť 1. september ako Deň ústavy z, z, zo zoznamu štátnych sviatkov a preradiť ho medzi pamätné dni, keďže na vznik samostatnej Slovenskej republiky odkazuje nielen Deň ústavy, ale aj 1. január. Ten návrh neprešiel a, a v takej podobe by zrejme neprešiel ani dnes, preto navrhujeme tentokrát nevyradiť žiadny z existujúcich štátnych sviatkov, zvýšiť počet štátnych sviatkov na šesť, teda priradiť k nim 28. október, ale aby to nemalo ekonomické dopady, aby sa nezvyšoval počet dní, keď štát nariaďuje, že má byť zo zákona voľno, tak prichádzame s trochu neštandardným riešením, že by 28. október bol síce štátnym sviatkom, ale nebol by dňom pracovného pokoja. Uvedomujeme si, že to nie je optimálne riešenie, nie je to, nie je to riešenie, ktoré, ktoré by bolo dokonalé a úplne by zodpovedalo našim predstavám, ale sme realisti a myslíme si, že toto je spôsob, akým zvýšiť váhu 28. októbra v hierarchii dní, ktoré si Slovenská republika pripomína, nevraviac o tom, že počet štátnych sviatkov, teda počet pamätných dní, ak schválime tie, tie zákony, ktoré sú dnes na programe, sa zvýši, zvýši o tri tak, tak je celkom logické a legitímne, že tie najdôležitejšie dni, dáme im, dáme im vyššiu váhu. Ako hovorím, nie je to optimálne, ale myslím si, že je to kompromis, ktorý by mohol nájsť podporu aj v tomto parlamente, o čo si vás dovoľujem požiadať.
Ďakujem.

Vážený pán podpredseda, vážená snemovňa, stojím na tomto mieste s touto agendou hádam štvrtý- alebo piatykrát. O jedenkrát viac ako Ondro Dostál, ktorý je spolupredkladateľ s mnohými ďalšími z vás.
Dvadsiaty ôsmy október je úsvitom moderných dejín demokracie na Slovensku. Nech už akokoľvek, jedná sa o dátum, ktorý bol hádam tým najzlomovejším v našich moderných dejinách, pretože sme vďaka nemu nadobudli nielen demokraciu, ale i tak dôležitú vec ako hranice, ako vymedzenie, ako uznanie. A všetko to, čo prišlo potom dobré aj zlé, stálo na tomto základe. Dvadsiaty ôsmy október má dramatické osudy i ako historické dátum.
Za prvej Česko-Slovenskej republiky, ktorá Slovákom priniesla zrodenie ich demokracie, bol najvýznamnejším štátnym sviatkom. Bolo to celkom pochopiteľné. Vznikli sme, dá sa povedať, z ničoho. Vznikli sme, a to hovorím pod čiarou, bez referenda, ktoré by bolo prebehlo v Rakúsko-Uhorsku, ktoré by odsúhlasilo odchod významných častí územia tisícročnej ríše.
Vznikli sme preto, lebo sa naši pradedovia, v mojom prípade aj dedovia, angažovali v zápase o štátnosť, o slobodu a o demokraciu. Boli nielen politikmi, duchovnými literátmi, ale tí, ktorí vybojovali túto republiku z radov našich pradedov a dedov, boli i prostými legionármi, ktorí pochopili, že nastal čas zápasiť o svoj štát a nie o rakúsko-uhorského orla. A všetci títo, tisíce bezmenných, niektorí známi, legionárom bol napríklad Jozef Gregor-Tajovský, ale i mnohí ďalší. A, samozrejme, na ich žiarivom čele nepochybne najvýznamnejšia osobnosť histórie existencie Slovákov generál Milan Rastislav Štefánik. I on bol ten, ktorý pracoval a prebil sa, lebo sa prebiť chcel, k tomu, aby Slováci mali demokratickú štátnosť.
Preto sa často pri májových spomienkach na jeho tragickú smrť zamýšľam, prečo si v našom štáte ctíme smrť niekoho miesto toho, aby sme si ctili jeho dielo. A povedzme si celkom otvorene, jeho dielo je Česko-Slovenská republika.
Takže 28. október, ako nami na piaty pokus navrhovaný štátny sviatok, je zároveň aktom uznania generálovi Štefánikovi a tým statočným, ktorí od čias meruôsmych nezazúfali nad stavom národa pod Tatrami, ale robili niečo pre to, aby ho zdvihli. Finis coronat opus a ten 28. október korunoval snaženie slávnych i bezmenných. Samozrejme, že po rozpade a nastúpení inej gardy, ktorá vybudovala pod Hitlerovou záštitou najprv Slovenský štát, ktorý sa potom premenoval na Slovenskú republiku, 28. október nesvätila.
Keď potom bol nacizmus porazený, tak 28. októbra ´45 prezident Beneš podpísal znárodňovacie dekréty veľkých bánk, baní, podnikov, oceliarní, čo potom komunistický režim využil ako španielsku stenu a prekryl 28. október ako štátny sviatok štátnym sviatkom s názvom Deň znárodnenia. Pochopiteľne, že Deň znárodnenia bol neporovnateľne bezvýznamnejší, i keď vážny a v mnohom i tragický, ale nedal sa porovnávať s 28. októbrom roku osemnásteho.
Keď sa potom pod knutou okupácie naplnila fikcia federácie, tak 28. október nadobudol opäť isté postavenie. Došli k postaveniu pamätníka pred Národným múzeom v Bratislave, ktorý hovorí o vzájomnosti našich národov.
A je celkom príznačné, že keď v réžii Mečiara, tej partie, ktorá nosila Ústavu Slovenskej republiky opretú o tučné brucho jednoho z nich, ozdobených šerpami, ústavu, z ktorej urobili veľmi rýchlo trhací kalendár, tak tento režim a táto garda, z ktorej bolo, ak sa nepletiem, z 19 ministrov 17 bývalých členov Komunistickej strany Československa, tak táto garda nezaradila 28. október ani len medzi pamätné dni. To bola teda ukážka toho, čo to bol za štát.
Keď som bol prvýkrát v parlamente, tak som hlasoval za návrh poslanca Kamenického, ktorým sa stal 28. október v roku 1999 po víťazstve našej koalície pamätným dňom. Odvtedy sme sa opakovane pokúšali urobiť z neho štátny sviatok. Celkom čestne hovorím, že si uvedomujeme i ako predkladatelia tohto návrhu, že je počet dní voľna v súvislosti so štátnymi sviatkami logicky limitovateľný a limitovaný, a preto sme, opäť čestne priznávam, uvažovali o zámene za Deň ústavy. Ako som povedal, my sa dlhodobo domnievame, že ústava si zasluhuje pamätný deň, riadime sa ňou a budeme hľadieť a prisahali sme na ňu, že ju nebudeme porušovať svojím konaním, ale zároveň sa, povedzme si čestne, domnievame, že 1. septembra majú dostať deti na chrbát novú kabelu a ísť nafasovať šlabikár a za ruku s otcom a mamou ísť prvýkrát do školy. A to by bol primeraný spôsob slávenia Ústavy Slovenskej republiky, pretože tá ústava by dobre fungovala, v dobrom štáte potrebuje múdru mladú generáciu a 1. september je svojho druhu okrem marca a jubilea Jana Amosa Komenského symbolom vzdelávania.
Ale dobre. Žiadame tým pádom v tomto návrhu zákona, aby sa 28. október stal konečne štátnym sviatkom, no nežiadame preňho deň voľna. Nemyslíme si, že to je to najlepšie možné riešenie, ale je primerané minimálne z toho, aby sme prejavili úctu k tým našim predkom, ktorý nám štát, na ktorom dodnes staviame, na ktorom sme vyrástli, na ktorom vyrástli generácie slovenských vzdelancov. V mojej alma mater Univerzite Komenského vyrástli prví veľkí slovenskí chirurgovia, gynekológovia, Lekárska fakulta bola totižto prvou fakultou, ktorá vznikla, a po nej postupne vznikali ďalšie. Ale v tej Česko-Slovenskej republike vyrástli i ľudia ako Karvaš a iné významné postavy, ktoré položili základy skutočnej slovenskej inteligencie. Pretože pred rokom 1918 sa k slovenstvu a ku inteligencii dalo na Slovensku zaradiť niečo okolo dvoch stovák ľudí, dvesto počtom.
Chcem teda povedať, že sa snažíme a veríme v podporu pléna, že sa 28. október stane rovnako štátnym sviatkom, ako sa ním stali dva ďalšie nespochybniteľné dátumy našich dejín. Tie ďalšie dva sú tie, kde sme vykročili zo zlej cesty na cestu lepšiu. Dvadsiaty deviaty august znamenal, že sme sa odtrhli od temného dedičstva toho, čo Slovenskému národného povstaniu predchádzalo, a 17. november 1989 bol oslobodením z pút totality a vrátením sa na ťažkú, tŕnistú, kamenistú a rozkopanú cestu k demokracii.
Tieto tri dátumy sú nosnými dátumami moderných slovenských dejín. Bolo mi cťou, že som bol jeden z predkladateľov 17. novembra ako štátneho sviatku.
A budem rád, ak sa šedinami pokrytý dočkám toho, že sa 28. október po rokoch zápasov stane štátnym sviatkom.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem kolegom za reakcie a vyjadrím sa teda k pánovi poslancovi Blcháčovi. Ja som teda tými skúsenosťami, som sa, samozrejme, chcel, že chváliť, kde všade som bol, iba som chcel ilustrovať, že som nezažil, nezažil situáciu, že by automaticky nebolo udeľované slovo hlavnému kontrolórovi, lebo mi to pripadá úplne prirodzené a samozrejmé.
Samozrejme, že kontrolór sa má vyjadrovať, vyjadrovať odborne. Myslím si, že to kvalifikačné zadefinovanie strednou školou je úplne dostačujúce. To je už zodpovednosť zastupiteľstva, aby si vybrali človeka, ktorý naozaj dokáže kontrolovať činnosť samosprávy, a teda podotýkam, že aj poslancom zastupiteľstva, aj starostom a primátorom sa možno stať aj bez tej strednej škody, aj dokonca bez základnej školy a v niektorých prípadoch aj bez toho, aby, aby človek sa vedel podpísať, hej. Čiže, a teda na primátorov, tiež na starostov by sme mali mať nejaké kvalifikačné nároky, ale teda nemáme, nemalo by sa to podľa mňa riešiť tým, že napíšeme do zákona, že primátorom desaťtisícového mesta môže byť iba človek s vysokoškolským vzdelaním, ale majú si občania vybrať svojho zástupcu a potom znášajú dôsledky toho, koho si vybrali, samozrejme.
To, že či sú tendenčné vystúpenia kontrolóra, no tak to, to je asi veľmi subjektívny názor a niektorí jeho vystúpenia môžu považovať za vysoko odborné a iným sa nemusia páčiť a môžu ich považovať za tendenčné, a teda tvrdiť, že, že by zrovna hlavní kontrolóri vnášali chaos do rokovaní zastupiteľstiev, tak to teda naozaj by ma zaujímalo, o čo sa táto vaša pochybnosť alebo otázka vôbec opiera, alebo teda s týmto... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážený pán predkladateľ, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, pôvodne som chcel iba teda stručne podporiť návrh zákona, ktorý predkladá pán poslanec Gyimesi, ale vystúpenie pána poslanca a primátora Blcháča bolo pre mňa inšpiratívne, tak možnože budem trochu dlhšie hovoriť, ako som mal pôvodne, pôvodne v úmysle.
Ja som poslancom Miestneho zastupiteľstva mestskej časti Bratislava - Staré Mesto. Bol som poslancom Mestského zastupiteľstva hlavného mesta Bratislavy, bol som poslancom župného zastupiteľstva, Krajského zastupiteľstva v Bratislavskom samosprávnom kraji, vo všetkých týchto troch telesách pravidelne vstupovali do diskusie na zastupiteľstvách hlavní kontrolóri a nikdy s tým nebol žiadny problém, dokonca až, až v podstate z tohto návrhu zákona som sa dozvedel, že niekde s tým, s tým reálne problém je. Lebo považujem za úplne samozrejmé, že keď hlavný kontrolór má čo povedať k bodu programu na zastupiteľstve, tak sa k tomu vyjadrí. A nemá existovať možnosť, ako mu neudeliť slovo, pretože sa primátor alebo starosta rozhodne, že mu neudelí slovo alebo že sa väčšina poslaneckého zboru rozhodne, že mu neudelí slovo. Hlavný kontrolór je orgánom obce, je, je volený zastupiteľstvom, má primárne vykonávať kontrolnú činnosť pre potreby zastupiteľstva, a teda ak má čo povedať k akémukoľvek bodu, tak má dostať automaticky slovo bez toho, aby to ktokoľvek schvaľoval.
A ak to tak nefunguje normálne, úplne prirodzene, bez toho, aby to, aby to bolo napísané v zákone, tak si myslím, že je správne, aby sme do zákona dali ustanovenie, ktoré takéto niečo zabezpečí a vylúči možnosť, že hlavný kontrolór slovo nedostane.
Pokiaľ ide o tú možnosť, že ku každému bodu bude vystupovať hlavný kontrolór 15 minút, tak to je také strašenie. Podobné strašenie sa používa vo vzťahu k možnosti občanov vystúpiť. Aj tu si myslím, že máme ešte značné rezervy, že obyvateľom obce a verejnosti na zasadnutiach niektorých zastupiteľstiev je umožnené prihlásiť sa, automaticky dostanú slovo. Niekde to schvaľujú, schvaľujú zastupiteľstvá, niekde o tom rozhoduje primátor. A vždy, keď sa objaví nejaký návrh, že by to mohlo byť voľnejšie, že by teda, keďže sú to obyvatelia obce, tak majú mať právo sa vyjadriť na zasadnutí zastupiteľstva, tak sa objaví argument, že no ale potom jak sa natiahnu, natiahne trvanie zastupiteľstva, lebo, lebo sa toľko ľudí zapojí a nebude, nebudeme schopní rokovať.
Tak ja som z mojich skúseností, a teda to nie sú nejaké maličké obce, v ktorých som bol v zastupiteľstvách, to je hlavné mesto, samosprávny kraj a centrálna mestská časť hlavného mesta, tak v Starom Meste máme úpravu, že keď sa verejnosť alebo obyvateľ obce prihlási, tak dostane slovo. Nikto to ani neschvaľuje. Napriek tomu zastupiteľstvo nie je zahltené. Keď prídu občania, chcú sa vyjadriť, dostanú možnosť sa vyjadriť. Nijako to nenaťahuje rokovanie, rokovanie zastupiteľstva.
A toto je mimochodom ďalšia vec, ktorú, aj teda kolegovia z OĽANO v predchádzajúcom volebnom období prichádzali s takýmito iniciatívami, a myslím si, že je to jedna z vecí, ktoré by sa mali upraviť v zákone o obecnom zriadení, aby verejnosť mala silnejšie, silnejšiu pozíciu, pokiaľ ide o možnosť vystúpiť na zasadnutiach zastupiteľstva, a nielen sa na nich a nielen sa na nich zúčastniť.
A samozrejme, že tých vecí, ktoré, ktoré sú, ktoré sa týkajú hlavných kontrolórov a sú v zákone o obecnom zriadení, je ďaleko viac, ktoré by sa, by sa mali upraviť a ktoré by mali posilniť nezávislosť postavenia hlavných kontrolórov aj napríklad voči, voči primátorom a starostom, lebo dnes dochádza k veciam, keď, alebo k situáciám, keď primátor alebo starosta, keď mu nevyhovuje hlavný kontrolór, tak dokáže pomerne účinne sabotovať jeho, jeho fungovanie. Nie celkom najšťastnejšie je, že, že hlavný kontrolór si v pozícii zamestnancov, a teda akoby starosta alebo primátor bol niekým, kto je nadriadeným v istom slova zmysle alebo, alebo má v rukách aj hlavného kontrolóra. Tam, kde existuje, tam, kde existuje útvar hlavného kontrolóra, tak hlavný kontrolór by mal mať rozhodujúci vplyv na obsadenie, obsadenie toho útvaru. Nie že tu budú, nie že tu budú ľudí (ľudia, pozn. red.), ktorých si tam nasadí starosta.
Súhlasím aj s tým, aby, aby napríklad vo vzťahu k uzneseniam zastupiteľstva, ktoré sa týkajú hlavného kontrolóra, neexistovalo možnosť vetovať ich zo strany, zo strany starosta, starostov alebo primátorov.
Takže uvedomujem si, že, že to sú veci, ktoré je potrebné, je potrebné ešte dodiskutovať, a teda asi, asi to nie sú všetko veci na nejakú malú poslaneckú novelu a mali by sa do toho zapojiť aj, aj teda samosprávne združenia ZMOS, Únia miest, SK8, ZOMOS, Únia hlavných kontrolórov napríklad, lebo hlavní kontrolóri majú tiež svoje združenie, ktoré, ktoré je schopné sa vyjadrovať a ktoré malo tiež pripomienky.
Lebo povedzme to otvorene, v predchádzajúcom volebnom období bol novelizovaný zákon o obecnom zriadení vo vzťahu ku kontrolórom takým spôsobom, že, že môže im zadávať úlohy aj primátor alebo starosta, čo teda považujem za trochu zvláštne až neštandardné, lebo, lebo hlavný kontrolór má plniť úlohy, ktorými ho poverí zastupiteľstvo primárne a prípadne, a to je tiež, tiež na diskusiu, ale myslím si, že by to bola úprava správnym smerom, ak by mohol aj, samozrejme, na základe vlastných zistení vykonávať kontrolu, kontrolnú činnosť. Lebo aj tá taká, nazval by som to, spontánna kontrolná činnosť je častokrát veľmi dôležitá a efektívna.
Pokiaľ ide o návrh zákona a text, text návrhu zákona, tak tam by som, tam by som si dovolil poznamenať v tejto fáze, teda v prvom čítaní snáď, snáď len to, že ten bod dva, ktorý hovorí, že odvolanie musí byť zdôvodnené, je tam, sa tam vzťahuje iba na písmeno a), pričom v zákone sa hovorí o odvolaní z troch dôvodov, sú tam tri písmená, a teda samozrejme, že, že v tých, v tých zvyšných dvoch sa možno implicitne predpokladá, že, že nejaké zdôvodnenie je. Ale možnože by sa tá, tá požiadavka zdôvodnenosti mala vzťahovať na, na všetky tri, všetky tri prípady. Čiže, čiže to je ale skôr ako legislatívna úprava, ako nejaký, nejaký zásadný, zásadný problém.
A pokiaľ ide a pokiaľ ide o ten, o ten bod jedna, tak k tomu som sa, k tomu som sa vyjadril. Tam skôr ja by som bol za to, aby sa rozšíril, rozšíril okruh osôb, ktorým sa udelí slovo, ak o to požiadajú, aj o verejnosť, než že by sme sa nejako obávali toho, že to slovo budú hlavní kontrolóri nejako zneužívať.
Takže ešte raz, tento zákon má moju podporu a verím, že asi to bude iniciatíva ministerstva vnútra, ale teda že sa dostaneme aj k tomu, aby sme, aby sme novelizovali zákon o obecnom zriadení v rozsiahlejšej a systémovejšej novele. Ale teda to, že zákon má byť novelizovaný systémovo, by nemalo byť dôvodom toho, aby sa odkladali zmeny, ktoré je jednoduché urobiť a na ktorých je zhoda.
Ďakujem.

Pán poslanec Blcháč, to, čo, to, čo ste hovorili, že by sa predkladatelia mali obrátiť na ministerstvo vnútra, tak predpokladám, že, keďže ide o návrh koaličných poslancov, že ten návrh bol skonzultovaný a odsúhlasený gestorským rezortom. Čiže vaše prianie bolo vyslyšané ešte pred tým, ako ste ho vyslovili.
A na margo toho argumentu, že ministerstvo financií sa nevyjadruje k legislatívnej stránke toho návrhu, tak to je samozrejmé. To, keď si pozriete ktorékoľvek vyjadrenie ministerstva financií, ministerstvo financií sa vyjadruje k tomu, či návrh zákona bude mať nejaké dopady na rozpočet verejnej správy, nie k legislatívnej stránke. To nie je dôvod, prečo sa obracajú poslanci alebo majú povinnosť obrátiť sa poslanci na ministerstvo a požiadať ho o stanovisko v tejto veci. Čiže to by ste mohli povedať o úplne každom návrhu zákona, teda poslaneckom, samozrejme.

Ďakujem, pán predsedajúci, teda ja som pôvodne ani nemal v pláne vystupovať, ale teda keď pán podpredseda Národnej rady očakáva nejakú vášnivú diskusiu, tak nechcem ho úplne sklamať, tak aspoň pár slov by som, by som povedal k tomu návrhu zákona, asi to až tak vášnivé nebude.
A táto novela je reakciou na, na novelu z roku 2018, myslím, a ktorú, ktorá bola, ktorá bola schválená teda z iniciatívy vtedajšieho predsedu Národnej rady a vtedajšieho aj terajšieho predsedu Slovenskej národnej strany, nedávno znovu potvrdeného Andreja Danka. A tá novela obsahovala veľké množstvo ustanovení. Väčšina tých ustanovení je úplne v poriadku. Vyplynula z podnetov, ktoré malo ministerstvo vnútra na základe aplikačnej praxe, kde sa ukázalo, že niektoré veci je potrebné upraviť podrobnejšie alebo inak ako dovtedy.
No ale dostali sa, dostali sa do tej novely a potom aj do zákona o politických stranách a neskôr aj do rôznych volebných zákonov a zákonov o volebnej kampani aj rôzne podivuhodnosti a nelogickosti. Súhlasím s pánom poslancom Vetrákom, že je potrebné sa k tomu, k tomu vrátiť. Otázka je, že ako rýchlo, a teda v akom, v akom rozsahu.
Len by som si dovolil upozorniť napríklad na to, že tá novela stanovila nejaké, štruktúru orgánov a počty, minimálne počty členov orgánov strany, že orgány strany sú najmä najvyšší výkonný, rozhodcovský a revízny orgán, každý orgán strany okrem štatutárneho musí mať najmenej troch členov. Výkonný orgán strany musí mať najmenej deväť členov a najvyšší orgán strany musí mať najmenej dvadsaťsedem členov. Čiže stanovili sa veci, ktoré dovtedy boli v zákone upravené iba rámcovo a podľa môjho názoru to bolo úplne v poriadku, že má existovať nejaký štatutárny orgán a má, má existovať nejaký kontrolný a revízny orgán, ale išlo sa do podrobností, do podrobností, ktoré podľa môjho názoru nie sú, nie sú odôvodnené. A určite to nevyplynulo z problémov aplikačnej praxe, vyplynulo to zo svojvôle vtedajších, vtedajších poslancov SNS, a teda najmä predsedu SNS, ktorý mal pocit, že takýmto spôsobom by sa to malo zaregulovať.
A teda myslím si, že sú to veci, ktoré síce možno nemajú také praktické dopady ako niektoré, niektoré iné naliehavé veci, ale myslím si, že by sme sa k nim mohli vrátiť možno aj, aj teda, ak by bola vôľa, v rámci druhého čítania, doplniť tam nejaké veci. Alebo keď nie, tak, tak, tak by sme, by sme si mali k tomu sadnúť a povedať, že čo z tých pozostatkov Dankovej novely, ktoré boli jeho autorskou licenciou, a si myslíme, že má naďalej ostať v zákone o politických stranách a čo, čo by sme zo zákona o politických stranách mali dať preč a vrátiť ho do toho pôvodného preddankovského stavu.
Ďakujem.