Videokanál klubu

Ďakujem.
Zápisnica o výsledku verejného hlasovania o návrhu na voľbu kandidátov za členov, na členov disciplinárnych senátov, ktoré sa konalo dňa 21. októbra 2020.
Na verejné hlasovanie o návrhu na voľbu kandidátov na členov disciplinárnych senátov bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali130 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 130 poslancov.
Po vykonaní verejného hlasovania overovatelia NR SR spočítali hlasy a zistili, že vo verejnom hlasovaní o návrhu na voľbu kandidátov na členov disciplinárnych senátov všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky. Zo 130 odovzdaných hlasovacích lístkov boli 4 neplatné a 126 platných.
Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že:
– za pani Jitku Hasíkovú hlasovalo za 87 poslancov, proti hlasovalo 5 poslancov, zdržalo sa hlasovania 34 poslancov,
– za pána Antona Slamku hlasovalo za 90, proti 4 a zdržalo sa hlasovania 32 poslancov.
Na voľbu kandidátov na členov disciplinárnych senátov je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých prítomných poslancov.

Overovatelia konštatujú, že vo verejnom hlasovaní boli za kandidátov na členov disciplinárnych senátov zvolení pán Anton Slamka a pani Jitka Hasíková.

Zároveň ma overovatelia poverili, aby som oznámil výsledok hlasovania Národnej rade.
Pán predsedajúci, skončil som.

Ďakujem pekne za slovo.
Takže zápisnica o výsledku tajného hlasovania o návrhu na voľbu podpredsedu NR SR, ktoré sa konalo 21. októbra 2020.
Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali130 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 130 poslancov.
Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia NR SR spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu podpredsedu NR SR všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky. Zo 130 odovzdaných hlasovacích lístkov bol 1 neplatný.
Zo 129 hlasovacích lístkov, platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že o návrhu na voľbu pána poslanca Juraja Blanára za podpredsedu NR SR hlasovalo za 89 poslancov, proti 19 poslancov, zdržalo sa 21 poslancov.
Podľa čl. 9 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky na zvolenie podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny hlasov všetkých poslancov.

Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní bol za podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky zvolený pán Juraj Blanár. (Potlesk.)

Zároveň ma overovatelia poverili oznámiť výsledok hlasovania Národnej rade Slovenskej republiky.
Ďakujem pekne, skončil som.

Pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo.
Zápisnica o výsledku verejného hlasovania o návrhu na voľbu podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky, ktoré sa konalo dňa 21. októbra 2020 (opakovaná voľba).
Na verejné hlasovanie o návrhu na opakovanú voľbu podpredsedu NKÚ bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali130 hlasovacích lístkov, teda na opakovanej voľbe bolo prítomných 130 poslancov.
Po vykonaní verejného hlasovania overovatelia Národnej rady spočítali hlasy a zistili, že vo verejnom hlasovaní o návrhu na opakovanú voľbu podpredsedu NKÚ všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky. Zo 130 odovzdaných hlasovacích lístkov boli 4 neplatné a 126 platných.
Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že:
– za pána Igora Sulaja hlasovalo za 41 poslancov, proti 19 poslancov, zdržalo sa 66 poslancov,
– za pána Ivana Kuhna hlasovalo za 16 poslancov, proti 24 a zdržalo sa 86.
Na voľbu podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.

Overovatelia konštatujú, že vo verejnom hlasovaní za podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky nebol zvolený žiaden z navrhovaných kandidátov.

Keďže podpredseda NKÚ nebol zvolený, vykoná sa nová voľba.
Overovatelia ma zároveň poverili oznámiť výsledok hlasovania Národnej rade Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, skončil som.

Nie je to jasné, že kedy budeme hlasovať, poviem, ešte to oznámime.
Ale chcel som ešte k záverečnému vystúpeniu pani ministerky povedať, že aby nebola príliš prísna na našich oponentov. Nemali to v tomto prípade vôbec ľahké. Hlavne kolega Susko sa snažil argumentovať vecne a nešlo mu to moc, pretože naozaj táto navrhovaná úprava je veľmi dobre premyslená, prepracovaná. Čiže ďakujem pánovi kolegovi Suskovi, že sa snažil, aj keď to nemal ľahké.

Ďakujem pekne. Ja som, tým, že som nemal pri sebe moju hlasovaciu kartu, tak som nestihol sa prihlásiť, aby som reagoval na kolegu Suska. Ja som si všimol, že kolega Susko už aj na výbore, možno aj viackrát hovoril, že v súvislosti s navrhovaným trestným činom ohýbania práva, že ale v Nemecku nemajú trestný čin zneužitia právomoci verejného činiteľa. No, samozrejme, že nemajú, lebo u nich sa to volá nejako inak. A tým, že Nemci akí sú, tak sú oveľa pedantnejší, a hlavne je to zamerané na to, aby to fungovalo a aby tam naozaj tých ľudí stíhali.
Na dôkaz toho, čo hovorím, a na dôkaz toho, že kolega Susko zavádza, tak tu som si našiel, síce je to po anglicky, ale keďže moja nemčina je katastrofálna, tak tunák v rýchlosti čítam, že áno, korupcia je upravovaná v trestnom zákone nemeckom. Prijímanie benefitov, pasívna korupcia, poskytovanie benefitov či podplácanie sú stíhateľné podľa článkov 331 až 335a Trestného zákona Nemecka. Tieto trestné činy sa týkajú verejných činiteľov. To je tu vyslovene napísané. Čiže pochopiteľne, že sa to v Nemecku nejak inak volá, ale, samozrejme, že v Nemecku sa korupcia verejných činiteľov, tak ako som ju tu opísal z rýchleho prekladu toho článku, ktorý tu som našiel, je, existuje.
Takže, prosím, nezavádzajme, netvrďme, že skutkové podstaty trestných činov verejných činiteľov nemôžu stáť povedľa skutkovej podstaty ohýbania práva, čo všetci vieme, že je špecifická situácia. A práve preto ten trestný čin tam je a práve preto ho chceme aj my, aby sme nemuseli spĺňať tú úroveň dokazovania, ktorá je požadovaná pri trestnom čine zneužitia právomoci verejného činiteľa, ale aby sme špecificky na sudcov mohli použiť to, čo sa používa v Nemecku. A tam práve je rozpracovaná aj judikatúra, ktorú verím, že my budeme môcť použiť pri uplatňovaní tohto trestného činu, pri stíhaní týchto trestných činov, tak aby sme vyladili tú situáciu v nádeji, že raz, možno za sto rokov, budeme mať také súdy, aké majú Nemci.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Pán poslanec Susko, je, samozrejme, vaše sväté právo podať návrh na vrátenie návrhu zákona predkladateľovi na dopracovanie, len ma zarazilo to vaše zdôvodnenie, a síce tvrdenie, že sú tam nejaké ustanovenia, ktoré tam nemajú byť. A to by som poprosil o vysvetlenie, že ako to myslíte, lebo zákon o rokovacom poriadku nerieši, že čo všetko má byť v návrhu z hľadiska, z hľadiska počtu článkov. Zákon o rokovacom poriadku v § 94 ods. 3 zakazuje prílepky, ale hovorí o tom, že pri prerokúvaní návrhu zákona nemožno podať návrh, ktorým sa mení alebo dopĺňa iný zákon, ktorý obsahovo nesúvisí s prerokúvaným návrhom zákona, to je vec, ktorú, teda bežne sa robila v uplynulom volebnom období aj v tých predchádzajúcich. Dúfam, že sa bude robiť menej alebo vôbec v tomto volebnom období, ale to je, keď už rokujete o návrhu zákona a v druhom čítaní tam doplníte obsahovo nesúvisiacu novelizáciu iného zákona. To nehovorí nič o tom, že vy keď dávate návrh zákona, či tam môžete, alebo nemôžete novelizovať viacej vecí.
Okrem toho je tu zákon o tvorbe právnych predpisov, ktorý hovorí o tom, že jedným právnym predpisom možno priamo novelizovať viac právnych noriem, len ak je novelizácia týchto právnych predpisov vzájomne obsahovo súvisiaca. A v tomto prípade novelizácia Trestného zákona je obsahovo súvisiaca. Je tam 60 bodov, väčšina z tých bodov súvisí so zaistením majetku, ale nikde nie je napísané, ani v zákone o tvorbe právnych predpisov, ani v zákone o rokovacom poriadku, že keď predkladáte návrh zákona, novelizujete viacej, viacej zákonov, lebo, lebo to navzájom súvisí, že nemôžete v rámci toho istého článku novelizovať viacej vecí alebo riešiť viacej problémov. Ak také niečo je, tak mi to ukážte, že kde.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vás informoval o prerokovaní vládneho návrhu zákona vo výboroch.
Národná rada uznesením zo 16. septembra 2020 pridelila návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet a výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny. Ako gestorský výbor určila ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.
Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko.
Návrh zákona prerokovali všetky výbory, ktorým bol pridelený, a odporúčali ho Národnej rade schváliť.
Časť IV spoločnej správy obsahuje 36 pozmeňujúcich návrhov, gestorský výbor odporúča o nich hlasovať spoločne a schváliť ich. Gestorský výbor zároveň odporúča Národnej rade uvedený návrh zákona schváliť aj ako celok.
Spoločná správa výborov o prerokovaní návrhu zákona (tlač 195a) bola schválená uznesením ústavnoprávneho výboru z 20. októbra 2020. Týmto uznesením ma zároveň výbor ako spoločného spravodajcu poveril, aby som na schôdzi Národnej rady informoval o výsledku rokovania výborov.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v tomto prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému vládnemu návrhu zákona.
Vládny návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby vládny návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor s tým, aby gestorský výbor prerokoval návrh zákona do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.
Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Odporúčam zároveň vládny návrh zákona prideliť ústavnoprávnemu výboru vrátane určenia ako gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem za túto komornú rozpravu. A teda na ospravedlnenie pána poslanca Fica, no on, on nebol na tých novembrových námestiach, pretože si to nevšimol, tak nemá priame zážitky, iba sprostredkované, takže nie sú celkom autentické jeho vyjadrenia v tej, v tejto veci, tak to treba brať.
A myslím, že budeme pokračovať, pokračovať aj v druhom čítaní, asi sa nezúžime iba na otázku tajnej a verejnej voľby. Táto vec je podľa môjho názoru pomerne jasná, kde sa prikloní názor väčšiny, ale teda verím, že v tom návrhu je dostatok vecí, o ktorých budeme vedieť možno aj pokojnejšie diskutovať v druhom čítaní.
A to, či je to naozaj reforma, alebo nie je reforma, sa uvidí podľa toho, aké to bude mať reálne dôsledky, nie podľa toho, čo je tam napísané, napísané na papieri. Reforma nemusí byť revolúcia, to sú dva rôzne pojmy. Reforma nemusí znamenať, že sa úplne prevráti systém, ale, naopak, že sa urobia zmeny, po ktorých bude systém lepšie fungovať. Ja verím, že tie zmeny, tak ako ich nastavíme, prispejú k tomu, že ten systém bude fungovať lepšie, ako fungoval doteraz.
Zároveň by som chcel oznámiť, že hlasovať o tomto návrhu budeme dnes o sedemnástej hodine. Ďakujem.

Pán kolega Petrák, ja neviem, povedzte mi, kto sú naši ľudia. Ale ja vám poviem, kto sú vaši ľudia: Bašternák, Kočner, Jankovská. To sú vaši ľudia.
Pán kolega Jarjabek, áno, nenávisť. Je to, uznávam, nenávisť voči nespravodlivosti, nenávisť voči neschopnosti domôcť sa pravdy, spravodlivosti. Uznávam to, nenávidím to. Je mi to jasné, že vy s tým žijete, že nechápete, o čom ja hovorím. Rozumiem tomu.
Pán kolega Susko, verejná voľba, tajná voľba. Nemôžem inak, ako povedať, že zavádzate. Veľmi dobre viete, že o čom my hovoríme, veľmi dobre viete o tom, že volení zástupcovia ľudu musia byť schopní skladať účty, že sa nesmú schovávať za tajné voľby. A pokiaľ hovoríte o prednosti tajnej voľby v personálnych veciach, áno, sú výnimky, ale to sú len v rámci vnútrostraníckych personálnych volieb, napríklad v britskom parlamente, samozrejme, VIP voľby VIP funkcionárov v rámci strany, áno, sú tajné, ale to je v rámci vnútrostraníckych volieb, nie v rámci volieb, kde sa tí poslanci zodpovedajú za svoju voľbu svojim voličom.
A, pán kolega Saloň, toto už je patetické. Ak si myslíte, že ja sa teraz tu zbláznim, keď vy my začnete hovoriť o tom, čo Sulík povyvádzal, keď bol s Kočnerom, a že to bola chyba, nezbláznim sa. Ale povedzte: Bol skorumpovaný Sulík? Nebol.