Videokanál klubu

Ďakujem, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil ako spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 321/2014 o energetickej efektívnosti, tlač 267. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z rokovacieho poriadku odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny a výbor pre hospodárske záležitosti.
Za gestorský výbor navrhujem výbor pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia, prichádzam opäť k mikrofónu, aby som sa po tom, ako som uviedol náš, nás osemnástich návrh zákonnej predlohy, sa dotkol i toho, s čím vystúpila kolegyňa a kolega, pretože je jeden spoločný priesečník všetkého toho, čo tu dnes v spoločnej rozprave preberáme. Je to pamäť národa.
Medzi poslednými slovami vystúpenia kolegyni Andrejuvovej bola práve pamäť. A budem do smrti hrdý na to, že som sa spolupodieľal na vzniku Ústavu pamäti národa. A i to je vždy osobná spomienka, keď som prvýkrát bol na návšteve u zvečnelého Jána Langoša na Záhradníckej, tak mi ukazoval vo vchode do domu kovové dvere, ktorých tam bolo zopár a ktoré slúžili veľkosťou primerane na ukladanie detských kočíkov. A ukázal mi tie dvere, v ktorých na konci za kočíkmi a rôznym haraburdím sa skrýval stroj, na ktorom rozmnožoval texty. Teda všetko to, čo si pripomíname tými dňami, ktoré dá Boh, dostanú sa do nášho kalendára veľkým písmom, má akési osobné asociácie.
Ako pedagóg lekárskej fakulty som bol pred rokmi rokúcimi oslovený skupinou katolíckych študentov, ktorí ma začali pozývať na stretnutia, aj keď som im na úvod povedal, že som evanjelik augsburského vyznania a oni povedali, že to oni vedia, ale že budú radi, ak budem s nimi chodiť. A keď hovoríme o samizdatoch a o statočných ľuďoch, o Silvestrovi Krčmérym, tak musím spomenúť i to, že jedno z tých dievčat, budúca lekárka mala brata, ktorého na poľských hraniciach chytili represívne orgány totalitného režimu a zavreli ho pre pašovanie náboženskej literatúry.
Teda všeličo sme v tých rokoch, ktoré si pripomíname, prežili. Tí, ktorí sa o to zaujímame, tak si pamätáme statočné postoje, zbabelosť i zradu. Pamätáme si heroickú postavu doktor Milady Horákovej, jedinej popravenej ženy, ktorú komunisti napriek protestu civilizovaného sveta popravili vo vykonštruovanom procese. Na rozdiel od Silvestra Krčméryho sa nedožila momentu, keď tí, ktorí mali moc, tú moc stratili a tá pravda zvíťazila.
A my, ktorí sme roky sa stretávali v deň popravy Milady Horákovej pri pamätníku obetí komunizmu na Jakubovom námestí, absolútne akceptujem, za seba hovoriac, to, že si budeme pripomínať Silvestra Krčméryho a jeho statočnosť, lebo tak ako on bol statočný, a jeho meno tu znie, tak boli statoční mnohí bezmenní. Mnohí, ktorých mená okrem archívov Štátnej bezpečnosti a, dá Boh, Ústavu pamäti národa zriedka zaznejú.
Ale tak, a teraz sa vraciam k tej našej novele, alebo k nášmu zákonu, i to, že máme slobodnú slovenskú demokratickú republiku, sme museli niekde začať. A začali sme ako jediná stredoeurópska demokracia v Masarykovej Československej republike. V Masarykovej Československej republike, na ktorej, a tu sme opäť u tých bezmenných, ktorú vybojovali na bojiskách Busie, Bachmača i Doss Alto vo Francúzsku, v Rusku i v Taliansku legionári. Mnohých sme poznali po mene, lebo boli velitelia. Vošli do dejín: Medek, Štefánik, ale mnohí boli bezmenní a padli v tých bitkách. Ale i oni kráčali za vznikom Československej republiky, za dielom, ktoré zosobnil Tomáš Garrigue Masaryk.
A tak ako si pripomíname tým, že uctíme dni utrpenia i dni slávy tých, ktorí sa na tom podieľali, tak by sme mali urobiť všetko pre to, aby v našej pamäti ostalo to, čo vlastne z môjho pohľadu by som napríklad nazval Kocábov deň. Deň, keď odišiel posledný okupant Sovietskej armády.
I o tom mám osobnú spomienku Jána Langoša, ako bol v centrále KGB už ako slobodný reprezentant Česko-slovenskej federatívnej republiky v rámci svojej povinnosti ministra vnútra. Rozprával mi o tom mrazivom pocite, ktorý z toho mal. Tí všetci ľudia, ktorí sa podieľali na tom, že sme slobodní, si zasluhujú, aby sme ich pamätali a ja s radosťou vítam to, že som v rozprave s kolegami, v zlúčenej, ktorí predložili dobré návrhy zákona, ktoré pamäť nášho národa potrebuje.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážená snemovňa, milí kolegovia, na túto tému hovorím z tohto miesta, ťažko počítať koľkýkrát. Ale je to môj štvrtý akt predkladania v rôznych zostavách, pričom najčastejšie stál pri mne môj spolupredkladateľ Ondro Dostál. Ale dnes je tých spolupredkladateľov sedemnásť. A to mi dáva nádej, že tento štvrtý pokus, vo vzpieraní je štvrtý pokus mimo súťaž, teda bude korunovaný úspechom, v čo mi dodáva vieru zloženie tejto snemovne.
Zažil som i malé počty získaných hlasov pre tento návrh, pretože tu bolo priveľa komunistov, ľudákov a neoľudákov i tých, pre ktorých je vznik Československej republiky neoddeliteľne spojený s Trianonom. Neboli to teda dobré konštelácie, ale dá Boh, že bude platiť latinské Finis coronat opus, že ten koniec bude dobrý.
Dvadsiaty ôsmy október je dátum, od ktorého sa odvíjajú naše moderné dejiny. Na tú tému sa dá hovoriť, samozrejme, celé hodiny a každý si môže vybrať v súlade so svojím presvedčením tú či onú kapitolu, tú či onú súvislosť, ten či iný vklad, ktorý Československá republika do dejín, moderných slovenských dejín vložila. Priatelia z výboru pre kultúru a médiá mi prepáčia, ak tu v pléne zopakujem niečo z toho, čo už počuli, ale vždy, keď sa tak deje, tak ma napadá, že aj Hamlet hovorí vždy "byť či nebyť" a nevymýšľa si k tomu nič kreatívne nového, lebo Shakespeare to napísal dobre.
Ale tak napríklad chcem poukázať na jednu vec, ktorá sa z hľadiska dnešného Slovenska odvíja od Československej republiky, ktorá toho 28. októbra vznikla. A to je fakt, že máme tie hranice, ktoré máme. Samozrejme, že to berieme ako hotovú vec, ale pravda je, že existoval celkom na danú situáciu nie zavrhnutiahodný v iných hlavách, ako boli hlavy československých vlastencov, návrh, že napríklad Bratislava má byť otvoreným mestom. Niečím takým, čo nebude patriť ničomu a bude to niečo samostatné a spoločné. Vonkoncom nebolo jasné, že Bratislava bude Československá republika. Už vonkoncom nebolo jasné, ako bude prebiehať južná hranica slovenského územia v Československej republike. Existovali veľmi optimistické návrhy, videl som tie mapy, kde bol Miškolc na Slovensku. Ale existovali, samozrejme, zároveň návrhy, kde Košice na Slovensku neboli.
Chcem teda povedať, že to napríklad, s čím žijeme a kam možno budeme musieť v najbližších dňoch postaviť testovacie stany, aby sme chránili naše územie pred ďalším dovlečením COVID-u, ktorého máme vlastného dosť, že tie hranice nám položila Československá republika. A opäť nedá povedať, nedá sa nepovedať v konflikte záujmov, že to boli práve Edvard Beneš a Štefan Osuský, ktorí vykonali rozhodujúce dielo v Trianone, aby tieto hranice, ktoré máme, boli uznané. A možno je to len taká šľahačka na torte, ale vybojovali Petržalku ako predpolie. Dnes je to druhé najväčšie mesto na Slovensku, ale vonkoncom nebolo jasné, že Petržalka bude Československá republika.
A takýchto vecí je veľmi a bolo by to ozaj na sympózium pre zaujatých. Ja ďakujem vám, ktorí ste tu, a nie je vás veľa, ale nezvykol som, že býval full house, keď táto téma išla, nejak to tak osud riadil, že to často bývalo v takejto konštelácii.
A zopakujem ešte jednu vec, ktorú som povedal na kultúrnom výbore, ktorému by som veľmi rád aj z tohto miesta poďakoval, pretože hlasovanie o tomto návrhu, ktoré tam prebehlo, ma naplnilo nádejou a vďakou voči členom výboru pre kultúru a médiá. A dáva mi nádej, že to vyjde. Tam som spomenul ešte jeden fakt. Vo foajé Národnej rady po bokoch od Francisciho dobrovoľníkov čestnej stráže, ktorých tam máme, stoja dve bronzové busty. Je to busta generála Štefánika, najväčšieho Slováka našich dejín, a busta Andreja Hlinku, statočného kňaza, ktorý v časoch vrcholiacej maďarizácie zachoval statočnosť a čelil. Obidvaja stáli pri zrode Československej republiky a Československá republika je aj ich dielom. A je zvláštne, že ich busty máme v Národnej rade, že máme zákon zvaný lex Hlinka. Ale zvláštne je tiež, že 30 rokov po vzniku nezávislej Slovenskej republiky sme sa doteraz nedostali k tomu, aby sme si vážili ich prácu.
Je to zvláštne a hovorím to znova a znova, že na Milanovi Rastislavovi Štefánikovi uctievame májový deň, keď vo Vajnoroch zahynul miesto toho, aby sme uctievali jeho dielo. Je vôbec zvláštne, že sa uctieva smrť niekoho. Myslím, že je málo osobností vo svete, kde by sme si ctili predovšetkým ich smrť. A ja si tiež myslím, že nikto zo Slovákov neurobil pre vznik Československej republiky toľko, ako Štefánik, a preto je primerané, ak mu chodievame dávať vence na Bradlo, klaniame sa mu, aby sme si, preboha, ctili kvôli čomu žil a bojoval.
Ako hovorím, dalo by sa na túto tému hovoriť veľa. Ale keď budeme zajtra o jedenástej hlasovať, teda vy, čo ste tu, to počujete a ostatní sa zariadia tak, ako sa zariadia, tak myslime na to, že ak máme dve osobnosti slovenských dejín pri vstupe do budovy, kam vchádzame riadiť osudy Slovenskej republiky, že by sme si mali ctiť i to, čo pre túto našu vlasť vykonali. A ja budem veľmi vďačný, ak, tak ako kolegovia a priatelia z výboru pre kultúru a médiá, podporíte tento návrh aj vy.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo. Myslím si, že, pán navrhovateľ, mali by sme si zobrať za svoje a informovať vlastne ministra Hegera o skúsenostiach so Štátnou pokladnicou, lebo naozaj ťažko sa to počúva, ale je to realita. A myslím, že by sme mali naozaj upozorniť na to, že je to jedna asi z ďalších výziev pre ministerstvo financií, aby Štátna pokladnica fungovala ako moderná banka 21. storočia, pretože naozaj je vhodné, aby štátne peniaze boli na účtoch štátu a zvyšovali vlastne tú hotovosť štátnu, ale na druhej strane je potrebné, ak to takto má byť, tak musí fungovať pružne a nie byť brzdou. Každopádne argument, že keď tam sú peniaze niekde na komerčnej, v komerčnej banke, že to je dôvod na korupciu, tak to sú naozaj, si myslím, že neopodstatnené argumenty a asi málo, tí čo ich dávajú, asi nevedia moc o financovaní politických strán.

Ďakujem pekne za slovo. Pár slov by som rád povedal na podporu, na podporu tohoto návrhu, na doplnenie a zmenu z praxe. Keďže som generálny manažér strany Sloboda a Solidarita, poviem vám, ako v skutočnosti vyzerá vstup a povinnosť registrovať sa v Štátnej pokladnici.
Dámy a páni, Štátna pokladnica je softvér, ktorý je sto rokov za opicami. My sme dovtedy mali Slovenskú sporiteľňu a ostatné banky, kde som fungoval, tak ako sa v 21. storočí fungovať patrí. Akonáhle sme sa dopočuli, že je treba zaregistrovať sa v Štátnej pokladnici, tak začali problémy. Začali neskutočné papierovačky, potvrdenia a podobné veci. Keď som si chcel vybaviť platobnú kartu, ktorú potrebujeme na to, aby sme vedeli zaplatiť pohonné hmoty na ceste za našimi voličmi, tak som sa dozvedel, že Štátna pokladnica nevydáva platobné karty. Keď som sa spýtal, ako to mám teda spraviť, tak ma nakoniec poslali do komerčnej banky, konkrétne do VÚB, kde, ktorá má s nimi spísanú zmluvu, kde to celé znova začalo odznova. Zase sme vypĺňali kopu papierov, musel som si otvoriť dokonca aj svoj súkromný účet vo VÚB, aby to vedeli k tomu priradiť, až sme nakoniec teda slávnostne dostali dve karty.
Chcem potvrdiť, že mať účet v komerčnej banke neznamená mať korupčné správanie. My sme kontrolovaní audítormi veľmi pozorne každý rok, pretože každý audítor sa bojí, aby niečo neurobil zle a nemal z toho potom veľkú hanbu. Z tohoto štátneho účtu sa nedá previesť väčšina finančných prostriedkov do komerčnej banky, to znamená, musím zostávať tam, musím, mám k tomu veľkú krabicu, ktorá mi neustále hučí po pravej strane, takže možno z toho budem mať aj zdravotné problémy. Keď ju odpojím, tak trvá strašne dlho, kým sa znova pripojím, musím všelikde telefonovať a nedajú sa vložiť hromadné príkazy. Ak máte zamestnancov a potrebujete ich vyplatiť, pani účtovníčky 21. storočia vám pošlú mailom súbor, tento súbor sa tam nedá vložiť. Nebudem už zachádzať do ďalších podrobností, teda naklepávame všetko zakaždým odznova a jednoducho chcem povedať, že Štátna pokladnica nie je žiadnou zárukou nekorupčného konania. Buď korupčníci sme, alebo korupčníci nie sme, je úplne jedno, v ktorej banke sme. My, samozrejme, korupčníci nie sme.
Keď počúvam, že nemajú záujem ani samosprávy, vôbec sa tomu nedivím. Myslím si, že majú podobné skúsenosti ako ja a čo sa týka toho, že výročnú správu majú politické strany predkladať do skončenia krízovej situácie, tam je veľmi rozdielny pohľad strán, ktoré berú štátny príspevok a ktoré neberú, pretože ak by som jednoducho nepredložil túto správu v pôvodnom termíne, ktorý bol, tak zase by sme nedostali zo štátu štátny príspevok, lebo ten je naviazaný práve na túto správu. Takže strany, ktoré jednoducho túto správu nedodali, ju nedodali preto, lebo aj tak žiadne peniaze nečakajú, a naozaj keby sme to nechali tak, tak sa môže stať, že budeme čakať tri roky, štyri roky, päť rokov a ktovie až dokedy.
Preto chcem podporiť tento návrh a ako človek z praxe si myslím, že si všetci veľmi vydýchneme, keď sa vrátime k pôvodnému systému.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pani poslankyni Hatrákovej za konštruktívne kritický príspevok a teda som rád, že napriek tomu, že na začiatku to vyzeralo, že naše názory na tento návrh sú dosť odlišné a vzdialené, tak vďaka tomu pozmeňujúcemu návrhu, ktorý reflektoval aj tie pripomienky, ktoré sa objavili voči, voči pôvodnej verzii toho nášho návrhu, aj tú diskusiu, ktorá napokon tu bola aj pri schvaľovaní vládneho návrhu zákona aj v prvom čítaní, aj zo strany pani poslankyne, tak sme dokázali sa dopracovať aj v komunikácii s ministerstvom práce a teda aj s pomocou odboru legislatívy, samozrejme, parlamentnej, k zneniu, ktoré snáď bude môcť získať širšiu podporu. Takže aj ja ďakujem.

Ďakujem, pán podpredseda.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som uviedol návrh novely zákona o komisárovi pre deti a o komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutím, ktorý predkladám spolu s pani poslankyňou Vladimírou Marcinkovou. Dovolím si stručne pripomenúť, že obdobný návrh zákona sme už prerokovali. Rovnako ako náš návrh zákona riešil dôvody pre odvolanie, doplnenie dôvodov pre odvolanie komisára pre deti a komisára pre osoby so zdravotným postihnutím. Išlo o vládny návrh zákona, ktorý bol schválený na júlovej schôdzi. Následne pani prezidentka nepodpísala tento zákon, namietala, že nebol dôvod na skrátené legislatívne konanie. Národná rada sa s jej výhradami stotožnila a pri opätovnom prerokovaní návrh zákona neschválila.
Rovnako ako v prípade toho vládneho návrhu zákona aj my prostredníctvom pozmeňujúcich návrhov obsiahnutých v spoločnej správe navrhujeme upraviť, upraviť ten návrh zákona a dovolím si stručne uviesť tie zmeny. V podstate ideme ten návrh dať do tej podoby ako, ako bol vládny návrh zákona v schválenej podobe. Teda tie dôvody odvolacie by sa nedopĺňali do § 19 ods. 3, ale § 19 ods. 4, teda do toho ustanovenia, ktoré hovorí tom, že Národná rada na základe toho, ak nastanú tie dôvody, môže, nie musí, odvolať, odvolať komisára. Zostávajú tam dôvody, že porušuje, porušuje zákon alebo tento zákon alebo iný zákon. Vypúšťajú sa, pôvodne sme tam mali v návrhu iné všeobecne záväzné právne predpisy, ale dopĺňa sa tam miesto toho medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná a samozrejme, že to musí byť v súvislosti s výkonom funkcie. Je tam ďalší odvolací dôvod, konanie spôsobom, ktorý vzbudzuje dôvodné pochybnosti o jeho nezávislosti alebo nestrannosti pri výkone, alebo nestrannosti pri výkone funkcie komisára. Takáto formulácia bola, bola aj v tom schválenom vládnom návrhu, akurát miesto "alebo" tam bolo "a", ale keďže komisár musí spĺňať obe tieto podmienky, takže porušenie čo i len jednej možno kvalifikovať ako dôvod na odvolanie.
To, čo sa mení oproti vládnemu návrhu, je, že dávame komisárovi, ak by prišiel návrh na jeho odvolanie, silnejšie procesné záruky. Konkrétne, konkrétne dávame mu nielen možnosť vyjadriť sa, ako to bolo v tom schválenom vládnom návrhu, ale dávame, zakódujeme, že má možnosť vyjadriť sa na rokovaní výboru pred tým, ako rozhodne o tom návrhu a rovnako aj na schôdzi národnej, Národnej rady.
Dopĺňa sa tam, dopĺňa sa tam ďalej definícia bezúhonnosti. Tam sme vychádzali z toho sprísnenia, ktoré bolo schválené minulý rok vo vzťahu k učiteľom, a teda v rámci zákona o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a zvyšok sú v podstate súvisiace legislatívno-technické úpravy. Tie návrhy schválil výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny.
A dovoľujem si vás týmto požiadať o vyslovenie súhlasu s návrhom zákona, aj o schválenie tých pozmeňujúcich návrhov.
Ďakujem.

Vážený pán minister, vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, využijem príležitosť, že je otvorený zákon o Štátnom fonde rozvoja bývania. Rád by som pána ministra a taktiež vás, kolegovia, upozornil na jednu časť tohto zákona, a to mladomanželské pôžičky, konkrétne na ich nefunkčnosť a chýbajúcu zmysluplnosť. Rád by som takto dal aj podnet na zmenu možno pozmeňujúcim návrhom v druhom čítaní.
Mladomanželské pôžičky vznikli skoro pred dvoma rokmi na podnet vtedy vládnucej strany MOST-HÍD, bola to ich priorita a poskytuje ich Štátny fond rozvoja bývania. Som jednoznačne za to, aby sme mladé rodiny podporili, ale určite nie kopou nezmyselných pravidiel. Len aby ste vedeli, dal som si tú námahu a vyhľadal som si v Centrálnom registri zmlúv zmluvy o mladomanželských pôžičkách.
Tak za tento rok od začiatku roka bolo poskytnutých dvanásť mladomanželských pôžičiek na celom Slovensku a za rok 2019 to bol približne rovnaký počet a tie sumy boli asi od päť tisíc do päťdesiat tisíc možno. Aký je dôvod? No dôvod je ten, že podmienky mladomanželských pôžičiek sú horšie, ako podmienky v komerčných bankách na klasické hypotéky. Vykonávacia vyhláška totiž hovorí, že úrokom jedno percento je úročených iba prvých pätnásťtisíc, a to len na dobu pätnásť rokov. Zvyšok úveru je úročený sadzbou 2 %, a to na dobu dvadsať rokov. Len aby ste vedeli, tak v komerčnej banke si môžte požičať na tridsať rokov a úroky sa pohybujú dneska od pol percenta.
Navyše čo je zásadné, manželia túto pôžičku nemôžu použiť ani na dofinancovanie kúpy nehnuteľnosti, lebo daná nehnuteľnosť musí byť vždy založená v prospech Štátneho fondu rozvoja bývania a neakceptuje sa žiaden ďalší záložný veriteľ. V praxi to znamená, že to, čo by mladým rodinám reálne pomohlo, keby si mohli cez túto pôžičku dofinancovať 20 % kúpnej ceny, lebo banky vám už dajú maximálne 80 %, výnimočne 90 %, nie je to možné mladomanželskou pôžičkou zrealizovať.
Preto dávam mladomanželské pôžičky pánovi ministrovi do pozornosti, a ak bude mať vôľu sa touto témou zaoberať a mladomanželské pôžičky zachovať, lebo taktiež je legitímne rozprávať sa o tom, či vôbec majú zmysel, nakoľko máme fungujúci trh hypoték, tak si dovoľujem dať niekoľko odporúčaní, čo by sa mohlo zmeniť a samozrejme, keď sa na to nájdu financie.
Malo by sa jasne zadefinovať, že Štátny fond rozvoja bývania môže byť záložným veriteľom na druhom mieste, pokiaľ je účel úveru kúpa nehnuteľnosti a záložným veriteľom na prvom mieste je banka podnikajúca na základe zákona o bankách. Tak sa umožní, aby bolo možné používať mladomanželskú pôžičku na dofinancovanie kúpy nehnuteľnosti. Mala by sa prehodnotiť úroková sadzba, ktorá by sa mala naviazať na reálnu výšku úrokových sadzieb v ekonomike, napríklad na Euribor. Prehodnotil by som aj výšku a splatnosť úveru, nakoľko pätnásťtisíc s tou dobrou sadzou je skutočne málo a splatnosť pätnásť rokov výrazne zvyšuje splátku. Naopak, ideálne by bolo, ak by splatnosť bola dlhšia ako splatnosť štandardných úverov, ja by som dal až na štyridsať rokov, nakoľko, ak sa pozrieme na faktory, prečo si mladé rodiny nemôžu dovoliť vlastné bývanie, tak sú to za prvé, že nemajú tých 20 % na dofinancovanie, lebo nemali si kedy nasporiť tie peniaze, lebo sú to mladé rodiny a za druhé, splátky sú príliš vysoké a to priamo súvisí práve s tou splatnosťou, že čím máme dlhšiu splatnosť, tým máme nižšiu splátku. A ten tretí dôvod je, že im častokrát nevychádza parameter DTI - debt to income -, to znamená pomer dlhu ku ich celkovému príjmu, ktorý by mal podľa, podľa pravidiel, ktoré nastavila NBS-ka, maximálne osem.
To znamená, že maximálna úverová angažovanosť rodiny, všetky úvery, čo máte dokopy, by nemala presahovať osemnásobok vašich ročných príjmov. Čo mladým, ktorí častokrát pracujú iba niekoľko rokov a nie sú kariérne na vysokých pozíciách alebo ešte, nebodaj, manželka je na materskej a majú o to nižší príjem, častokrát im to nevychádza. Ja som túto tému už tak neformálne komunikoval aj s ministerstvom financií a taktiež s tým v zásade súhlasia.
Pri tejto príležitosti by som zvážil aj pravidlo, že úver zo Štátneho fondu rozvoja bývania by sa do tohto pravidla DTI nemusel započítavať. Rovnako by som odstránil nezmyselnú požiadavku, že manželstvo muselo byť uzatvorené maximálne tridsaťšesť mesiacov pred žiadosťou o úver, pôvodne to dokonca bolo len dvanásť mesiacov a tým pádom by sa z mladomanželských pôžičiek spravili skôr pôžičky pre mladé rodiny. Považujem to za obmedzujúci, za obmedzujúci zákaz.
A posledná vec, zrušil by som aj príjmové kritérium, ktoré je dnes určené na päťnásobok životného minima ako príjem rodiny. Radšej by som to zmäkčil spôsobom, že Štátny fond rozvoja bývania bude zohľadňovať príjem rodiny a tým pádom uprednostňovať tých menej zarábajúcich. Ak bude od pána ministra a od koaličných partnerov ochota túto otázku riešiť, rád budem k tomu nápomocný.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Kolegynka, kolegovia, členovia finančného výboru, ako už bolo avizované, zvolávam zasadnutie výboru dnes o 12.00 hod. v našej štandardnej miestnosti č. 31. Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. S kolegom Nemcom pracujeme na pomoci športu na športovej legislatíve a vzhľadom k tomu, že toto takto bolo pekne premostené, tak by som chcel iba v krátkosti podporiť pani ministerku v jej úsilí a aj všetkých poslancov, ktorí pracujú na legislatíve pre kultúru, aby sa takisto našla kultúra, kultúrni všetci ľudia pracujúci v kultúre v tejto pomoci. Ďakujem.