Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán predkladateľ, ak sa z nejakého širšieho hľadiska vyjadrím k navrhovanému zákonu, tak ako už viacerí spomenuli, obmedzenie či zrušenie nedeľného predaja nie je nejakou veľkou výnimkou a funguje to vo viacerých štátoch, ktoré sú úspešné a demokratické.
Ak mám povedať zo svojho osobného hľadiska, tak mňa alebo našej rodiny by sa prijatie, prípadné prijatie tohto zákona nejako nedotklo, pretože v nedeľu nakupovať nechodíme, stáva sa to veľmi výnimočne. Pamätám si jednu takú príhodu, je to už viacej rokov. Vracali sme sa od manželkinej mamky a zistili sme, chlieb na večeru zostal tam u nej, tak sme sa zastavili v Kauflande, no a v tom Kauflande sme stretli nemenovaného pána biskupa, ktorému sa stalo to isté. Bola to nedeľa. (Povedané s pobavením.) To len ako tak na osvieženie.
Napriek tomu, že sa necítim byť ani ateistom, ani kapitalistom, pre prijatie takéhoto zákona nemám pochopenie pre to, že nepovažujem za rozumné obmedzovať iných ľudí a vnucovať im svoj názor a najmä nie formou zákona, pretože s týmto návrhom zákona sú spojené aj isté ideologické konštrukcie. Fundamentalistické náboženské kruhy ho podporujú kvôli tomu, že z ich hľadiska ide takrečeno o znesvätenie nedele ako dňa určeného na návštevu kostola, a socialisti ho presadzujú kvôli údajnej ochrane pracujúcich pred vykorisťovaním zo strany ziskuchtivých kapitalistov. Tieto v podstate legitímne dôvody však narážajú v dnešnej dobe na realitu, ktorá je iná ako myšlienkové konštrukcie predkladateľov. Už dávno totiž nežijeme v dobe rurálnej selanky, keď sa podstatná časť obyvateľstva venovala poľnohospodárstvu. V dnešnej dobe početná časť zamestnancov rôznych profesií pracuje v odvetviach, v ktorých jednoducho z rôznych dôvodov musia pracovať aj v nedeľu alebo sviatok. Nejde iba o priemyselné závody s nepretržitou prevádzkou, kde výrobu jednoducho nie je možné zastaviť, ale o celý segment služieb spojených s cestovným ruchom, dopravou, ubytovaním, stravovaním, zdravotníctvom, kultúrou, športom či zabezpečením bezpečnosti a verejného poriadku. V tomto kontexte pracovníci obchodu, ktorých sa navrhovaná zmena týka, predstavujú iba neveľké percento, takže sa zákonne natíska otázka, prečo by práve oni mali byť zvýhodnení.
Iste, nakupovať v nedeľu či vo sviatok nepatrí k základným ľudským právam, ale pokiaľ je to po takomto predaji dopyt a je ochota tento dopyt uspokojiť, prečo sa do obchodného vzťahu medzi zákazníkom a predávajúcim má starať štát? My, ktorí sme tu žili aj pred rokom 1989, máme zasahovania štátu do našej súkromnej sféry viac ako dosť.
Čo sa týka argumentov z hľadiska kresťanskej viery, je mi jasné, že od čias ediktu cisára Konštantína sa za deň pracovného pokoja v civilizačnom okruhu s majoritným kresťanským vierovyznaním považuje nedeľa. Ak by sme však chceli byť puntičkárski, v samotnej Biblii o svätej nedeli nie je žiadna zmienka. Tretie božie prikázanie znie takto: Pamätaj, že máš svätiť sviatočný deň alebo pamätaj, že máš svätiť sviatočné dni. Exodus 28: Pamätaj na sobotný deň, že ho máš svätiť. Deuteronómium 5.12: Zachovávaj sobotný deň, aby si ho svätil. V obidvoch prípadoch je reč o sobote, nie o nedeli, a dokonca aj dnes malá časť kresťanov, adventisti siedmeho dňa, svätí sobotu. U veriacich iných náboženstiev či ľudí bez vyznania ani nehovoriac. A iba pripomeniem, že podľa ústavy sa Slovenská republika neviaže na nijakú ideológiu ani na náboženstvo.
K argumentom socialistov odborárov brániť záujmy zamestnancov myslím, že kompromisom by mala byť klauzula o tom, že zamestnanec má právo odmietnuť prácu v nedeľu a zamestnanec ho kvôli tomu nemôže postihnúť. Lenže nie všetci zamestnanci sa bránia práci v nedeľu. Niektorým to vyhovuje kvôli príplatku za prácu, iným kvôli tomu, že uprednostňujú z určitých dôvodov voľno v iný deň v týždni. V obchodných reťazcoch pracujú na zmeny, a tak služba v nedeľu nepripadá vo všetky, na každý týždeň. INESS to spracoval a bolo to tu už povedané, v čom by to, aký dopad by malo toto zrušenie predaja na zníženie zamestnanosti, zníženie dostupnosti, brigádnický úväzok či na zníženie čistej mzdy.
K zákonu sa vyjadrila aj Iniciatíva slovenských maloobchodníkov, podľa ktorej nedeľné zatvorenie obchodov môže pripraviť o prácu niekoľko tisíc ľudí, preto by podľa nich malo byť zatvorenie obchodov počas nedele na dobrovoľnej báze. Každý zamestnanec by mal aj právo vyjadriť sa, či chce pracovať v posledný deň v týždni alebo nie. Maloobchodníci sa nebránia diskusii o zatvorení obchodov počas nedieľ, ale nerozumejú, prečo v týchto kritických dňoch by sa mala ekonomika ešte viac spomaliť. V aktuálnej situácii si obchodníci vážia každý jeden deň, kedy môžu dobiehať straty, ktoré vznikli núteným zatvorením takmer na dva mesiace. Uviedli v stanovisku pre médiá. Privítali by, keby otázku zatvorených obchodov počas nedele mohli vyriešiť zamestnávatelia so svojimi zamestnancami na dobrovoľnej báze. Navrhujú alternatívne riešenie, aby sa každý zamestnanec mohol pri nástupe do práce vyjadriť, či chce alebo nechce pracovať v nedeľu, a zamestnávateľ bude povinný túto voľbu rešpektovať. Podľa maloobchodníkov nie je nutné, aby štát násilím obmedzoval zamestnancov, ktorí chcú dobrovoľne ísť do práce.
A teraz niečo ku konkrétnemu, k konkrétnemu tomuto, konkrétnemu poslaneckému návrhu. V dôvodovej správe sa okrem iného píše: "Slovenská republika sa vo svojej ústave hlási k cyrilo-metodskej tradícii. Sv. Cyril a Metod na slovenské územie priniesli v reči ľudu vieru v Ježiša Krista, ako Božieho syna, a požiadavku podľa tejto viery aj žiť. K tomu patrí aj zachovanie nedele ako sviatočného dňa." Svätá ideológia! No a tuná potom ešte druhá, druhá strana mince: "Žiaľ, v našej republike existuje skupina bezohľadných, ziskuchtivých ľudí, ktorí by pracujúcich vyžmýkali do posledných síl a najradšej z nich zodrali aj kožu." Takto návrh ĽSNS spája argumenty obidvoch krajností.
Maloobchodný predaj je už aj dnes zakázaný počas štátnych sviatkoch vymenovaných v § 94 ods. 5 Zákonníka práce. Sú tam aj uvedené výnimky z tohoto zákazu v prílohe č. 1a. Namiesto pripísania nedele k týmto sviatkom zvolili poslanci Ľudovej strany Naše Slovensko neobvyklú legislatívnu techniku. Za odsekom 5 pridali odsek 6, ktorý v podstate kopíruje odsek 5, ale netýka sa sviatkov, ale iba nedele. Zo zákazu maloobchodného predaja v nedeľu stanovili výnimky, ale ani tu sa neuspokojili s vymysleným, a teda prílohou č. 1a, ale pripojili novú prílohu 1b, ktorá okrem výnimiek už uvedených v prílohe 1a zavádza tri nové výnimky: Predaj pri ubytovacích a stravovacích službách, predaj pri prevádzkovaní športových zariadení a zariadení slúžiacich na regeneráciu a rekondíciu a predaj pri organizovaní športových, kultúrnych a iných spoločenských podujatí.
Touto legislatívnou technikou sa im podarila zaujímavá vec. Vezmime si napríklad 5. júl 2020. 5. júl je sviatok svätého Cyrila a Metoda. Je zaradený medzi štátne sviatky, počas ktorých je zakázaný maloobchodný predaj už dnes, a teda podľa § 94 ods. 5 Zákonníka práce. V roku 2020 pripadá tento sviatok práve na nedeľu. Ak by sa návrh zákona schválil tak, ako ho navrhujú poslanci Ľudovej strany Naše Slovensko, bol by maloobchodný predaj napríklad na športových podujatiach 5. júla 2020 podľa § 94 ods. 5 Zákonníka práce zakázaný a podľa § 94 ods. 6 Zákonníka práce povolený. Áno, dva odseky za sebou a podľa jedného sa niečo môže, podľa druhého nemôže. Nielen preto, ale aj preto tento zákon nepodporím.
Ďakujem.
