Videokanál klubu

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

4.2.2021 o 11:00 hod.

Mgr.

Jana Žitňanská

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia klubu

Vystúpenie v rozprave 4.2.2021 16:00 - 16:05 hod.

Valášek Tomáš Zobrazit prepis
Vďaka, pán predsedajúci. Páni ministri, pán podpredseda vlády, kolegyne, kolegovia, sme v prvom čítaní, čiže nevyjadrím sa k samotnému obsahu zákona, ale dovoľte mi skôr k tomu, či tu má pred nami byť a či nie. Zazneli totiž v tej diskusii, ktorá sa rozprúdila krátko po tom, čo podpredseda vlády predstavil zámer tento zákon dať do praxe, zazneli tu z rôznych médií tézy, že či to vlastne je v súlade aj s európskou legislatívou a či nebudeme aj možno v problémoch kvôli tomu, že porušujeme pravidlá slobodného trhu.
Chcel som a teraz aj z titulu predsedu európskeho výboru uviesť, ako je to s tou európskou legislatívou, na pravú mieru. Faktom je, že v Európskej únii sú takéto zákony nielenže štandardné, ale dokonca dnes väčšinové, šestnásť z dvadsiatich siedmich členských krajín Európskej únie obdobné zákony majú. Európska komisia ich nielenže blokuje, ale priamo odporúča a Európska komisia dokonca zavádza aj také mierne penále v prípade, že krajiny sa takýmto spôsobom nechránia.
Vysvetlím veľmi krátko k tým všetkým trom bodom. O tom, či je to štandardné, tú kľúčovú štatistiku som už spomenul. Šestnásť z dvadsiatich siedmich krajín ten zákon majú. Chcem, aby bolo jasné, že ho aj používajú. To nie je len tak, že si ho dali do tých kníh a sedia na ňom. Nemecko zakázalo minimálne tri alebo štyri takéto transakcie za posledných pár rokov, od roku 2018 obzvlášť aktívne. Tie prevody sa väčšinou týkali prevodov do čínskych rúk alebo citlivých firiem do čínskych rúk. Prišlo k zastaveniu podobných prevodov firiem, ktoré vyrábajú citlivé robotické technológie, firmy, ktoré vyrábajú technológie, ktoré súvisia s jadrovou technológiou, firmy, ktoré súvisia, alebo s jadrovými bombami, firmy, ktoré vyrábajú technológie, ktoré súviseli s vysokými kvalitnými oceľami, ale boli by využiteľné pre hlavne a iné zbrojárske účely.
Francúzsko má takisto podobný zákon. Využíva ho aktívne. Zablokovalo nedávno predaj svojho hlavného výrobcu lodí talianskemu konzorciu. Problém nemali s Talianmi, problém bol v tom, že tí Taliani boli čiastočne kontrolovaní Čínou.
Takže aby bolo úplne jasné, ten zákon je štandardný, šestnásť z dvadsiatich siedmich členských krajín EÚ ho už majú v nejakej podobe, nie sú vždy identické, a aj ho aktívne používajú. My sme v menšine, v menšine, menej ako tretina členských krajín, ktoré ten zákon zatiaľ nemá.
Čo k tomu hovorí Európska komisia? Opäť nielenže ich neblokuje, tá ich priamo odporúča. Máme tu nariadenie z roku 2019 a následne usmernenie z roku 2020, ktoré hovoria, že kritická infraštruktúra sú proste firmy a podniky, ktoré sú tak kritické pre bezpečnosť nielen členských krajín, ale aj celej Európskej únie ako takej, dostanem sa k tomu o chvíľu, ktoré by mali byť chránené a štáty by si mali zaviesť ochranné mechanizmy v podobe zákonov takých, aké dnes predkladáme v prvom čítaní. Už necháva na nich, ako to urobí. Európska komisia jasne hovorí, že tieto rozhodnutia sú v konečnom dôsledku v rukách členských štátov, tá nám nemôže nakázať takýto zákon urobiť ani nám to nemôže zakázať, ale jasne odporúča, choďte do toho, pretože je v záujme Európskej únie, aby tie štáty neboli zraniteľné alebo vydierateľné v prípade konfliktov, čo je presne tá situácia, ktorá by prichádzala do hry, ak by prišlo k tej transakcii, ktorú tu popísal pán podpredseda vlády. Takže Európska komisia to nielen neblokuje, priamo odporúča.
A dokonca môj tretí a posledný bod, Európska komisia priamo hovorí, že v prípadoch, kedy si podniky, ktoré by mohli byť predmetom takejto transakcie, podniky aj európskeho významu, čiže nejde len o čisto slovenskú, španielsku, taliansku či grécku záležitosť, ale jej prípadné pripadnutie do nesprávnych rúk by malo prejsť aj cez hranice, čo je jasne prípadom, pán podpredseda vlády popísal následky na Rakúsko, ak by boli Mochovce alebo jadrová elektráreň zneužitá. Tak v takýchto prípadoch si Európska komisia vyhradzuje právo sama, kebyže my nekonáme, minimálne spustiť, povedzme si otvorene, je to v podstate len protest, opäť Európska komisia nemôže nám rozkazovať, čo robiť a čo nerobiť s tými firmami, ale sama si vyhradzuje právo, ak sa podnik takéhoto európskeho významu, čo Mochovce sa jasne zdajú byť, ak by sme my nekonali, ak by sme ho my nechránili, tak by nám v tejto veci určite chcela čo-to povedať. Zrejme by sme dostali protestnú nótu, zrejme by sem aj prišla možno nejaká misia. Opäť, je to skôr varovanie, Komisia nemá v tejto veci žiadne záväzné právomoci, ale chcem, aby bolo úplne jasné, že to, čo je tu pred nami, ten návrh je úplne v súlade s európskou praxou a je Komisiou priam odporúčaný.
Dovoľte mi skončiť jedným návrhom, jedným pozmeňovacím návrhom, ktorý som už konzultoval aj s pánom podpredsedom vlády, vzhľadom na to, že je tu aj tá európska legislatíva a prax, ktorá sa dotýka práve investícií do firiem, ktoré sú súčasťou kritickej infraštruktúry a ktorých prípadné prepadnutie do nesprávnych rúk má dosah na bezpečnosť štátu a Únie. Vzhľadom na to, že Európska únia tu má svoje predpisy, chcel by som požiadať, aby bol tento zákon pridelený na prerokovanie aj Výboru Národnej rady pre európske záležitosti. Dovoľte mi urobiť to formou pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu v zmysle § 74 ods. 1 rokovacieho poriadku k tlači 423 v prvom čítaní. Dovoľte mi ho prečítať.
Navrhujem prideliť vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 45/2011 Z. z. o kritickej infraštruktúre v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 423), okrem predsedov rady navrhnutých výborov aj Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti. Koniec citátu. Doplním, že tie, ktoré... tie výbory boli ústavnoprávny a hospodársky, čiže poprosím potom, ak bude súhlas, zaradiť to aj k rokovaniu pre výbor, výboru pre európske záležitosti.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 4.2.2021 11:00 - 11:01 hod.

Žitňanská Jana Zobrazit prepis
Dobre. Ďakujem veľmi pekne. Ja dnes už nebudem vystupovať s týmto príspevkom. Ale tí, ktorí ma poznáte, viete, že aj keď ma... (Ruch v sále.) Neviem, má zmysel, aby som hovorila, či chvíľočku si dáme pauzu? Pán predsedajúci, môžem poprosiť, že utíšite... (Vstup predsedajúceho.)

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Nech sa páči. Ešte vás poprosím chvíľočku, pani poslankyňa a predsedníčka výboru dokončí svoju faktickú poznámku. Nech sa páči.

Žitňanská Jana, poslankyňa NR SR
Ďakujem veľmi pekne. Čiže iba by som v krátkosti zareagovala. Ja dnes už nebudem opakovať svoje vystúpenie, napriek tomu, že áno, tie podmienky, za akých som vystupovala, považujem tiež za nie príliš dôstojné. A najmä si myslím, že si ľudia so zdravotným postihnutím nezaslúžia takýto prístup zo strany snemovne, že keď sa o nich hovorí, tak väčšina nepočúva, baví sa, ignoruje. (Zaznievanie gongu.) Ale opakujem pre tých, ktorí ma poznáte, viete, že mňa keď vyhodia dverami, ja sa vrátim oknom. Čiže túto tému ja budem prinášať pravidelne na rokovanie Národnej rady, budem komunikovať s pánom ministrom sociálnych vecí, školstva, zdravotníctva. Všade tam, kde bude treba sa zastať ľudí so zdravotným postihnutím.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 4.2.2021 10:51 - 10:58 hod.

Žitňanská Jana Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Ctené kolegyne, kolegovia, ja budem hovoriť trošku na inú tému než tie, ktoré tu odzneli od rána. Je to taká téma, ktorá väčšinou býva opomenutá, ale keďže sme ju riešili aj na sociálnom výbore, tak budem o nej hovoriť. A sú to chránené dielne, chránené pracoviská pre ľudí so zdravotným postihnutím.
Možno ste zaregistrovali, v spoločnej správe máme už ustanovenie, podľa ktorého aj ľudia, ktorí pracujú na chránených pracoviskách alebo v chránených dielňach, môžu pracovať z domu počas pandémie, tzv. home office môžu mať, a zamestnávatelia budú môcť aj naďalej poberať príspevky na tieto pracovné miesta.
Ja som veľmi rada a som veľmi vďačná pánovi ministrovi, že aj mne, aj organizáciám zastupujúcim ľudí so zdravotným postihnutím takto vyšiel v ústrety a vlastne umožnil, aby neprišli o tieto finančné príspevky, ak sú na home office.
A tu sa teda otvára jedna pre mňa zásadná téma a ja dúfam, že tak ako tá pandémia nám priniesla veľa smutného, veľa zlého, ale aj možno niektoré poučenia alebo možno nejaké nástroje na to, aby sme išli s dobou či už v oblasti vzdelávania, alebo aj práce, a to je naozaj aj tá práca z domu, aj je to flexibilnejšia forma práce.
A teraz by som sa chcela dotknúť samotných chránených dielní, pretože, tak ako je to dnes nastavené, chránená dielňa je vnímaná ako nejaký uzavretý priestor, kde ľudia so zdravotným postihnutím vyrábajú nejaké výrobky, pohľadnice, keramiku, a vlastne sa to celé vníma, ako keby nemali väčší potenciál robiť niečo, niečo viacej, niečo sofistikovanejšie, poskytovať služby.
V Európskej únii žije približne 16 % ľudí so zdravotným postihnutím z celkovej populácie Európskej únie a ich celkový počet je asi 80 miliónov. Predstavujú tiež jednu šestinu pracujúcej populácie a 75 % z tých, ktorí by mohli potrebovať intenzívnu podporu, nemá prístup k zamestnaniu. Celkovo 38 % osôb so zdravotným postihnutím vo veku od 16 do 34 rokov zarába o 36 % menej ako osoby bez zdravotného postihnutia. Miera chudoby je u ľudí so zdravotným postihnutím až o 70 % vyššia ako priemer aj z dôvodu obmedzeného prístupu k zamestnaniu. Ak chceme úspešne vytvárať inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast, potrebujeme stiahnuť plne, nevyhnutne plné ekonomické a sociálne zapojenie ľudí so zdravotným postihnutím.
Cieľom nášho úsilia by preto malo byť zlepšenie podmienok pre zamestnávanie osôb so zdravotným postihnutím v chránených dielňach a predovšetkým upraviť fungovanie chránených dielní tak, aby boli flexibilnejším nástrojom nielen pre zamestnávanie osôb so zdravotným postihnutím, ale aj na ich prípravu na zaradenie do práce na voľný pracovný trh, pretože toto by malo byť cieľom nášho úsilia – umiestniť ľudí so zdravotným postihnutím na otvorenom trhu práce a nenechávať ich uzavretých len v chránených dielňach, nenechávať ich segregovaných.
Pozitívne výsledky zapojenia osôb so zdravotným postihnutím do pracovného života je možné chápať nielen ekonomicky, teda znížením miery ohrozenia ich chudoby a získanie väčšieho počtu pracovnej sily, ale ide aj o plnohodnotnú integráciu do spoločnosti.
Začlenenie do pracovného života dáva možnosť osobám so zdravotným postihnutím rozvíjať aj medziľudské vzťahy a pocit užitočnosti a prijatia zo strany spoločnosti. Takáto integrácia búra bariéry medzi väčšinovou zdravou populáciou a osobami so zdravotným postihnutím. Preto by sme sa mali zaoberať viacerými vecami.
Najskôr aj úpravou pojmu chránenej dielne, tak aby sa menej chápala ako fyzicky ohraničený a oddelený priestor, kde sú osoby so zdravotným postihnutím zavreté a vyrábajú v nej ručné výrobky. Vzhľadom na neustále sa zvyšujúcu kvalifikáciu osôb so zdravotným postihnutím, na rôznorodosť zdravotného postihnutia a tiež vzhľadom na to, aké druhy pracovných činností sú osoby so zdravotným postihnutím schopné vykonávať, je súčasná definícia chránenej dielne nedostačujúca a obmedzujúca. Skutočnosť, že ešte nie je potrebné pre osoby so zdravotným postihnutím fyzicky upraviť priestor pre prácu, ešte neznamená, že nie je potrebné pripraviť, upraviť teda podmienky na prácu pre nich. A tu sa ukazuje, že napríklad áno, aj práca z domu je jedným z riešení.
Ďalšou potrebnou zmenou je v nadväznosti na úpravu pojmu chránenej dielne možnosť pre zamestnancov so zdravotným postihnutím dočasne a v rámci plnenia ich úloh pracovať aj mimo priestor chránenej dielne, napríklad ísť prezentovať výrobky, ísť poskytnúť službu ku klientovi a tak ďalej. Takisto je potrebné sa zamyslieť nad postavením pracovného asistenta. A ja sa veľmi prihováram aj za zavedenie inštitútu pracovného začlenenia, to znamená, že asistent, ktorý by pomáhal, predpripravoval nielen zamestnanca, ale aj zamestnávateľa a celé to prostredie na to, že príde pracovať človek so zdravotným postihnutím.
Tak ako je zvykom, táto téma nikdy nezískava nejakú veľkú pozornosť ani v spoločnosti, ani v tejto snemovni, čo mi je nesmierne ľúto, pretože tak ako som na úvod povedala, až 10 % ľudí so zdravotným postihnutím alebo teda 10 % z populácie má zdravotné postihnutie, 70 % ľudí so zdravotným postihnutím je nezamestnaných. Nie preto, že by na to nemali. Áno, žiaľ, niektoré postihnutia sú také, že nemôžu pracovať, ale väčšina z nich by mohla pracovať, len by sme o týchto ľudí museli mať záujem a museli im vytvoriť také podmienky, aby mohli pracovať.
Takže pre tých, ktorí ma počúvali, ďakujem veľmi pekne za pozornosť. Pre tých, ktorí mali niečo dôležitejšie na práci, tak dúfam, že to naozaj bol zmysluplne strávený čas. A ja len teda avizujem aj pánovi ministrovi, že toto je téma, s ktorou chcem prísť v najbližšom čase, aby chránené dielne, chránené pracoviská boli teda naozaj len miestami tými prestupnými, aby boli flexibilnejšie, otvorenejšie a aby sme boli ústretovejší voči ľuďom so zdravotným postihnutím.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 3.2.2021 15:17 - 15:19 hod.

Lehotský Tomáš Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Juraj, ďakujem za vysvetlenie, tú argumentáciu Amerikou a rád by som ťa ešte doplnil v nej.
Milan Mazurek si osvojil a spomínal to viackrát, teda tú americkú cestu, že teda v Amerike je ten zákon omnoho slobodnejší a vďaka tomu, nejakej prirodzenej regulácii spoločnosťou a vďaka tomu teda fašizmus, nacizmus ani komunizmus v Amerike si cestu nenašili.
A ja vám teda chcem iba pripomenúť, že, že na začiatku 20. stor. pred tými dvoma veľkými katastrofami ani v Európe nebolo, neputovali ľudia za svoje extrémistické názory do väzenia. To nezabránilo tomu, aby tieto dve strašné totality spustošili Európu, vlastne celý svet. Chcem tým povedať, že, že americká cesta neplatí, resp. nehodí sa na Európu, Európa má svoju vlastnú strašnú skúsenosť, ktorú je potrebné rešpektovať a z ktorej sa je potrebné poučiť.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 3.2.2021 15:05 - 15:15 hod.

Šeliga Juraj
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 3.2.2021 14:59 - 14:59 hod.

Šuteková Miriam
Chcem poďakovať kolegovi, lebo robí to tým svojím typickým spôsobom, sebe vlastným, kedy vlastne ponúkol voličom ĽSNS a ich odnožiam, ale aj celému národu charakteristiku tejto strany. V tomto krátkom zhrnutí môžme to vystrihnúť a môžme to všade púšťať, aká je charakteristika týchto ľudí.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 3.2.2021 14:52 - 14:59 hod.

Lehotský Tomáš Zobrazit prepis
Pán predsedajúci, ďakujem veľmi pekne za slovo. Na začiatok Juraj, ďakujem veľmi pekne za tvoj príspevok do rozpravy. Je vždycky dôležité si pripomenúť, že máme dočinenia aj s kriminálnikmi, aj so zločincami.
Dámy a páni, dovoľte mi vyjadriť svoj názor, prečo si myslím, že, že je veľmi nebezpečné, aj potrebujem čeliť snahám, ako je táto. Nemyslím si, teda som presvedčený, že tento zákon neprejde, ale myslím si, že je veľmi dôležité vystúpiť aj voči snahám o to, aby podobné zákony boli presadené.
Slovensko si v 20. storočí prešlo dvoma krvavými totalitami, nacizmom či fašizmom a komunizmom. Obe zanechali na svete milióny mŕtvych. Tak ako extrémizmus na Slovensku dnes, aj nacizmus začínal nenápadne. Ako ideológia polobláznov, ktorých nikto nebral vážne. Našli si svojho vodcu, svoju hlasnú trúbu, skrachovaného šaša s komplexami menejcennosti, ktorého počúvajú. V Európe panovala kríza a táto podivná partička zneužila strach ľudí. Oni sami cítili neistotu. Prichádzala doba s novými myšlienkami a oni sa jej báli. Odmietali čokoľvek, čo nebolo v súlade s ich tradičnými názormi a tradičným presvedčením. Preto začali hľadať vinníka. Ideálne skupinu ľudí, ktorá sa niečím odlišuje, aby bolo ľahké ukazovať prstom a kričať. Začali veľa rozprávať. Najskôr v náznakoch, potom pritvrdili, začali obviňovať, urážať, radikalizovali sa. Začali z určitej skupiny ľudí robiť podľudí. A ostatní ľudia počúvali, lebo rozprávali plamene, emotívne, kričali. Neponúkali však žiadne riešenia, len ukazovali prstom akože na vinníka. Najskôr to bolo poburujúce, pretože spoločnosť nebola zvyknutá na takýchto ukričancov, no ľudia si časom zvykli, a keď sa títo zločinci dostali do parlamentu a neskôr do vlády, nikoho neprekvapilo, že ľudí začali posielať do lágrov. Veď len plnili to, čo celý ten čas hovorili. Bohužiaľ, s tichou podporou väčšiny, ktorú ich plamenné prejavy rovnako naplnili nenávisťou. No, taká je sila slova a to je príbeh, ktorý sa môže kedykoľvek zopakovať.
Predstavitelia ĽSNS hovoria, že sloboda slova má byť absolútna, ale akákoľvek sloboda v demokracii nie je a nemôže byť absolútna. Sloboda v demokracii sa končí vtedy, keď svojim konaním ohrozujem iných. Preto neexistuje napríklad sloboda kradnúť. Kradnutie je zločin. A práve preto má Slovensko v Trestnom zákone definované trestné činy súvisiace s extrémizmom. Extrémizmus našu spoločnosť ohrozuje a my ako spoločnosť sa musíme brániť, kde sa realita fašizmu a komunizmu v našej krajine neopakovala, aby sa neopakovali desaťtisíce zavraždených ľudí, ktorých na smrť poslal slovenský štát, aby sa neopakovali tisícky mŕtvych a zničených životov počas komunistického režimu. Na Slovensku sme sa už presvedčili, že cesta k miliónom mŕtvych vedie cez podnecovanie k rasovej, etnickej či triednej nenávisti. Boli by sme hlúpi, keby sme sa nepoučili. Ako je trestným činom krádež, má byť trestným činom aj extrémizmus, ktorý môže viesť ku koncentračným táborom. ĽSNS straší tým, že Slovensko je totalitou, ktorá obmedzuje slobodu slova, a to, samozrejme, nie je pravda, pozrime sa teda, že čo slovenský Trestný zákon zakazuje a čo napríklad ĽSNS povoliť svojim, svojou novelou zákona.
Po prvé popieranie a schvaľovanie holokaustu, zločinov politických režimov a zločinov proti ľudskosti. Čiže konanie spočíva vo verejnom popieraní, vo verejnom spochybňovaní, vo verejnom schvaľovaní, vo verejnej snahe ospravedlniť holokaust a zločiny režimu založeného na fašistickej ideológii, zločiny režimu založeného na komunistickej ideológii. Neviem, čo na tom nie je jasné, pán Kotleba tu nie je už.
Po druhé hanobenie národa a presvedčenia. Konanie spočíva vo verejnom hanobení národa, jeho jazyka, niektorej rasy alebo etnickej skupiny, skupiny osôb pre ich vyznanie alebo preto, že sú bez vyznania.
Tretí príklad. Založenie, založenie podpora a propagácia hnutia smerujúceho k potlačeniu základných práv a slobôd, konanie spočíva v podpore propagácii skupiny osôb, ktoré násilím, hrozbou násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy smeruje k potlačeniu základných práv a slobôd. Takisto nerozumiem, čo na tom nie je jasné.
Ale tak sa chcem spýtať, že, páni z ĽSNS a derivátu, že vy chcete schvaľovať holokaust. Chcete podnecovať k rasovej či etnickej nenávisti, chcete povoliť zakladanie hnutí smerujúcich k potlačeniu základných ľudských práv, to je cieľ?
Múdry človek sa učí na chybách iných, preto je pre spoločnosť tak dôležité skúmať dejiny a učiť sa z nich. História možno nie je ako fyzika, kde sa s mnohými prírodnými zákonmi stretávame denne a berieme ich automaticky ako kolega Mazurek gravitáciu, a to neznamená, že sa história môže ohýbať, ako sa komu zachce. Naopak, naše dejiny sú plné historických skutočností, ktoré sú jasné a o ktorých máme toľko informácií, že nie je o čom pochybovať, nie je priestor na paralelnú realitu.
Máme presne zdokumentované, ako sa banda bezohľadných krikľúňov dostalo z nemeckých pivníc až do nemeckého parlamentu. Máme presne zdokumentované, ako s Nemeckom kolaboroval Slovenský štát, ako mu platil za likvidáciu svojich občanov. A sú to príbehy postupného démonizovania, ponižovania a stupňovania nenávisti k ľuďom iného etnika alebo rasy. Dnes vieme, že toto je cesta do pekla, vieme to preto, že sme si prežili druhú svetovú vojnu, vieme to preto, že sme si prežili komunizmus. Z tohto dôvodu, nie zo spupnosti alebo nadradenosti, ako sa nám tu snažíte prezentovať, sú tieto ideológie a ich podpora predmetom Trestného zákona. Tak ako nediskutujeme o tom, či krádež má, alebo nemá byť trestným činom, tak nediskutujeme o tom, či schvaľovanie holokaustu má, alebo nemá byť trestným činom. Túto diskusiu za nás, bohužiaľ, museli podstúpiť tie milióny mŕtvych.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 29.1.2021 14:09 - 14:11 hod.

Benčík Ján Zobrazit prepis
Áno, iba v krátkosti. Ďakujem všetkým teda za tie súhlasné reakcie a konečne aj za tie nesúhlasné, tak len v krátkosti.
Pán Mizík, nikto od vás nežiada, aby ste sa tu bičovali ako nejaký de... tancujúci derviš z obdobia Mahdího povstania v Sudáne, no ale ako chlap by ste snáď mohli niečo povedať na tú tému stránky Volá hlas Gemeru a Ľudová strana Naše Slovensko, kde bolo iks príspevkov podpísaných práve vami a ešte nejakým pánom, ktorý si dáva teda meno podľa jedného francúzskeho kráľa. A nikdy ste netvrdili, že by ste to neboli ostatne napísali, takže stačí sa priznať sa k tomuto a zachovať sa ako chlap.
Pán Kočiš, ako viete, že vy ste, ako ja vraj viem, že či ste extrémista. No ja som napríklad o vás ešte nikdy netvrdil, že ste extrémista, ale tým, že ste povedali, tvrdili teda dokonca, že pán Mazurek bol odsúdený za názory ako nejaké, a to dokonca nejakým politickým objednaným súdom, na objednávku, tak ste sa svojím spôsobom tak trochu zaradili.
Pán Suja, názor pani ministerky Milanovej som ja verejne odsúdil, pranieroval som, a dokonca ma vyhľadala a sama sa mi za ten názor ospravedlnila. Prečo nebola odsúdená? No neviem, ja som na... keby bol na ňu niekto podal nejakú žalobu, možno by mala problém.
Pán Beluský, citovali ste pána Lipšica, no ja s právnymi názormi pána Lipšica, ovplyvnenými zrejme jeho štúdiom v Spojených štátoch, nemienim polemizovať, je to jeho názor. Uvidíme ako, či má, či aj dneska sa s ním bezvýhradne stotožňuje.
Pán Schlosár, no, treba pozerať na historický kontext, keď spomínate, že Štúr a ďalší národovci boli odsúdení. Štúr a ostatní nežili v dobe, žili v dobe dávno pred holokaustom. Viete, takže treba pozerať aj na historický kontext.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 29.1.2021 14:07 - 14:09 hod.

Lehotský Tomáš Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Ja keď som sa vlastne pozeral na vystúpenie Jána Benčíka, som sa pozeral tam dole, tak okrem teda toho obsahu, čo hovorí jedna a druhá strana, nie je väčší kontrast ako pokoj, rozum a husté šediny Jána Benčíka a ukričanosť, demagógia, holá hlava Milana Mazureka. To je taká vizuálna pomôcka do budúcnosti.
A mimochodom, Jano je vlastne tým typickým príkladom samoregulačnej funkcie spoločnosti, o ktorej ste predtým hovorili, pán Mazurek. Čiže nerozumiem tým výpadom, však robí presne to, čo hovoríte, že má spoločnosť robiť.
Jano, ďakujem, že si upozornil na tú jednu veľmi dôležitú vec, a teda že slová sú veľmi silné. Áno, sú, ja len teraz zopakujem, že vytvára sa tu dojem nejakého plošného zakazovania slobody slova. To nie je pravda. Zakazuje sa tu extrémizmus a slová, ktoré k nemu smerujú. Týka sa to fašizmu, nacizmu, komunizmu, s ktorým máme hlboké skúsenosti, ktoré žiadny relevantný historik, žiadny rozumný človek nepozná inak ako zlo. A ako spoločnosť, ktorá je vyspelá, je úplne na mieste sa od takýchto vecí dištancovať a dávať si na nich pozor, pretože aj Nemecko v tridsiatom deviatom alebo ešte teda aj predtým začínalo slovami a končilo to tábormi, kde zomierali ľudia.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 29.1.2021 13:40 - 13:53 hod.

Benčík Ján Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, skôr ako začnem hovoriť to, čo mám pripravené, pár slov predkladateľovi a obhajcovi tohoto návrhu zákona.
Pán Mazurek, vy hovoríte zas, že človek nemá byť trestaný za vyslovenie hlúpeho názoru. Tak sa teda vráťme do roku 2015, aj keď ste sa za to ospravedlnili a urobili nejaké kvázi pokánie, tak si povedzme, k čomu vtedy došlo, aký môže mať dôsledok, aké môžu mať dôsledok nejaké slová, ktoré sú vyslovené. Vy svojím blasfemickým revom ste vtedy jednoznačne prispeli k tomu, že tu bol vyprovokovaný útok na štyri moslimské ženy a tri maličké deti. Na základe toho, čo ste vy tam kričali, na ne lietali kamene a keby boli trafili niektorého z tých malých detí, mohlo to mať teda naozaj fatálne následky. A tieto dva javy, medzi tými dvomi javmi neexistuje len nejaká náhodná korelácia, medzi tými existuje jasná príčinná kauzalita. Pretože vy ste niečo kričali, teda boli to akože len slová, ktoré by nemali byť trestné, a na základe toho došlo k nejakému skutku, ktorý mohol fatálne skončiť. Takže treba byť opatrný s takými rečami, že nejaké slová nemôžu mať nejaké fatálne následky.
No a teraz k tomu návrhu zákona. Členovia a dnes už aj bývalí členovia extrémistickej politickej strany, ktorí tvrdia, že nie je extrémistická, navrhujú zrušenie extrémistických trestných činov a priestupkov. Neviem si predstaviť lepší dôkaz o tom, veď sú sami extrémisti. Poďme sa na ich návrh pozrieť detailnejšie.
Vo všeobecnej časti dôvodovej správy uvádzajú, že cieľom predloženého návrhu je zaviesť ochranu úplnej slobody prejavu obyvateľov, vychádzajúcej z čl. 26 Ústavy Slovenskej republiky. Je pravda, že takto deklarovaný cieľ znie o trochu lepšie, ako keby bolo pravdivo uvedené, že cieľom návrhu je podpora extrémizmu a beztrestnosť extrémistov, ktorí sú len predkladateľmi tohoto návrhu.
Len pre úplnosť pripomeniem, že tu Milan Mazurek bol právoplatne odsúdený za spáchanie trestného činu hanobenia národa, rasy a presvedčenia podľa § 423 Trestného zákona za rasistické výroky v rádiu Frontinus. Marian Kotleba bol zatiaľ neprávoplatne odsúdený za spáchanie trestného činu založenia, podpory a propagácie hnutia smerujúceho k potlačeniu základných ľudských práv a slobôd podľa § 421 Trestného zákona za rozdávanie šekov s rasistickou a nacistickou symbolikou. Stanislav Mizík bol trestne stíhaný za spáchanie trestného činu hanobenia národa, rasy a presvedčenia podľa § 423 Trestného zákona a za výrobu extrémistického materiálu podľa § 422a Trestného zákona za šírenie nenávistných výrokov. Trestu unikol, lebo sa nepodarilo preukázať, že ten príspevok uverejnil on sám. Keby bol chlap, tak by sa k tomu prihlásil.
Niet preto divu, že sa páni zamerali práve na tieto trestné činy, ktoré navrhujú zrušiť. Mimochodom, zrejme nie je náhoda, že ten návrh prichádza práve v čase, kedy sa ešte nerozhodlo právoplatne odsúdením Mariana Kotlebu. Ak by totiž tento návrh bol schválený a nadobudol účinnosť ešte pred tým, ako by rozhodol Najvyšší súd, znamenalo by to pre Mariana Kotlebu úplnú beztrestnosť. Dobre počujete, úplnú beztrestnosť. Niet totiž trestného činu bez zákona a retroaktivita v prospech páchateľa je v trestnom práve prípustná.
Vráťme sa ale k odôvodneniu, kde argumentujú ochranou úplnej slobody prejavu. Ide totiž o najtypickejší argument extrémistov, ktorí ale, žiaľ, neraz preberajú aj iní, dokonca tí, ktorí by mali extrémizmus vyšetrovať. Žiadna sloboda nie je úplná, ako mylne tvrdia predkladatelia. Takéto tvrdenie je znakom nepochopenia fungovania demokratického právneho štátu.
Moja sloboda sa končí tam, kde začína sloboda druhého, povedal kedysi John Locke a mnohí ďalší. Alebo ešte inak: Sloboda tvojej päste končí na špičke môjho nosa. Každá sloboda má svoje hranice vrátane slobody prejavu, čomu zodpovedá aj znenie čl. 26 Ústavy Slovenskej republiky, na ktorý sa aj navrhovatelia odvolávajú. Ale v ods. 3 je jasne uvedené, že slobodu prejavu možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti. A práve obmedzenie šírenia extrémizmu je nevyhnutné v demokratickej spoločnosti na ochranu práva a slobôd iných, ale aj bezpečnosti štátu a verejného poriadku. To nie je žiadna totalita, ako sa snažia navrhovatelia podsunúť, ale, naopak, demokracia, v ktorej ide sloboda ruka v ruke so zodpovednosťou a v ktorej sa chránia práva všetkých, nielen vybranej, vyvolenej skupiny obyvateľov.
Aj v Dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd je v čl. 10 uvedené, že každý má právo na slobodu prejavu, ale aj to, že výkon tejto slobody, pretože zahŕňa povinnosti aj zodpovednosť, môže podliehať podmienkam, obmedzeniam alebo sankciám, ktoré stanovuje zákon a ktoré sú nevyhnutné v demokratickej spoločnosti okrem iného v záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, na predchádzanie nepokojom alebo zločinnosti či na ochranu práv iných. Okrem toho je v dohovore v čl. 17 uvedené, že nič v tomto dohovore sa nesmie vykladať ako oprávnenie pre štát, skupinu alebo osobu vykonávať činnosť alebo uskutočniť skutok s cieľom narušiť práva alebo slobody v dohovore zakotvené, alebo na obmedzovanie týchto práv a slobôd vo väčšom rozsahu, než je stanovené v dohovore.
Európsky súd pre ľudské práva taktiež nepovažuje a priori za porušenie dohovoru, ak sú nenávistné prejavy trestané dokonca aj trestom odňatia slobody, a teda ak štát považuje určité prejavy za trestné z hľadiska Trestného práva. Európsky súd pre ľudské práva napríklad uviedol: "Tolerancia a úcta k rovnakej dôstojnosti všetkých ľudských bytostí predstavuje základ demokratickej pluralitnej spoločnosti. Napriek uvedenému môže byť z principiálneho hľadiska nevyhnutné v niektorých demokratických spoločnostiach postihovať alebo dokonca brániť takým formám prejavu, ktoré sú založené na netolerancii, ktoré šíria, podnecujú, podporujú alebo ospravedlňujú nenávisť... za predpokladu, že akékoľvek uložené formálne požiadavky, podmienky, obmedzenia alebo sankcie sú primerané legitímnemu sledovanému cieľu." Ide o prípad Erbakan proti Turecku, rozsudok bol 6. júla 2006, ods. 56.
Trestné stíhanie extrémistických prejavov teda nie je ako také ani v rozpore s ústavou, ani dohovorom, ani judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva.
Niektorí si možno povedia, že ide "len" o slová či symboly. Lenže tieto slová a symboly nie sú nevinné a ich šírenie má svoje reálne dôsledky. Medzi tie najzávažnejšie súvislosti s predmetnými trestnými činmi patrí podnecovanie k nenávisti voči skupinám obyvateľov, ktoré šíritelia považujú z nejakého dôvodu za tých druhých, za nepriateľov, či dokonca menejcenných občanov. Aby k takýmto nenávistným činom nedochádzalo, je nutná prevencia. A tá prevencia spočíva aj v tom, že sa niektoré extrémistické prejavy považujú za trestné činy či tie menej závažné za priestupky a ich páchanie sa trestá.
Mimochodom, uvedená skupina poslancov navrhuje v ďalšom článku (tlač 378) aj zrušenie extrémistických priestupkov, teda požaduje absolútnu beztrestnosť šírenia extrémizmu, čo je absolútne neakceptovateľné.
Navrhovatelia v dôvodovej správe ako vzor uvádzajú Spojené štáty americké, čo je naozaj pomerne zaujímavé a paradoxné, pretože pri každej inej príležitosti považujú práve Spojené štáty priam za triedneho nepriateľa. Ide tak len o ďalší príklad alibizmu. Veď práve v tomto týždni pri príležitosti prijímania bezpečnostnej stratégie sme si vypočuli toho o Spojených štátoch z úst predkladateľov toho naozaj dosť.
Píšu, že tamojší model sa osvedčil a samoregulačný efekt spoločnosti vytlačil všetky pochybné alebo nenávistné skupiny obyvateľstva na úplný okraj spoločnosti. Paradoxne bol tento návrh predložený Národnej rade len deň po tom, kedy v USA vtrhli Trumpovi priaznivci do budovy Kapitolu a skončilo sa to okrem iného stratou siedmich životov. Aj toto je totiž dôsledok "len" šírenia slov. Len pripomeniem, že poslanec Európskeho parlamentu Milan Uhrík tieto udalosti, ktoré sa odohrali v Kapitole, pochválil a tým, ktorí tam vnikli, v podstate vyjadril podporu.
Ďalším negatívnym príkladom toho, čo môže spôsobiť, čo môžu spôsobiť slová, je prípad Jaromíra Baldu, ktorý sa stal prvým odsúdeným v Českej republike za teroristický útok. V lete 2017 totiž zoťal dva stromy, ktoré padli na železničnú trať a len vďaka duchaprítomnosti vlakvedúceho či strojvodiča nedošlo k nejakým obetiam na životoch. Snažil sa to nafingovať ako dielo moslimov, aby z nich ľudia mali strach. Jeho čin bol dôsledkom politiky SPD, strany SPD Tomio Okamuru, ktorá šírila nenávisť aj voči tejto skupine ľudí. A všetci, ktorí máme pamäť, si dobre pamätáme, že práve voči týmto skupinám ľudí u nás šírili a šíria nenávisť práve predkladatelia tohto návrhu novely zákona. Aj v tomto príklade je vidno, aké reálne dôsledky môže mať šírenie nenávisti hoci "len" verbálne. Aj holokaust a genocída Tutsiov, jedného milióna Tutsiov v Rwande začali slovami.
Na záver sa chcem vyjadriť všeobecne že k extrémizmu a k jeho vzťahu k slobode prejavu. Extrémizmus je v súčasnosti obrovským spoločenským problémom, ktorý naberá na sile, a to nielen na Slovensku. V Európe sa množia extrémistické útoky. Ak nebudeme extrémizmus potláčať už v jeho zárodku, môže prerásť do násilných činov. Situáciu zhoršuje v posledných rokoch rozmach internetu a sociálnych sietí. Extrémizmus sa u nás dostal, žiaľ, aj do zákonodarného zboru a výsledkom toho je aj tento legislatívny návrh.
Znepokojuje ma v tejto súvislosti aj akékoľvek zľahčovanie extrémizmu či oslabovanie štruktúr, ktoré sa majú venovať jeho vyšetrovaniu. S takýmito krokmi zásadne nesúhlasím. Naopak, domnievam sa, že boj proti extrémizmu by mal byť v Slovenskej republike prioritou a mala by sa mu venovať zvýšená pozornosť. Ak by sa tak dialo už skôr, myslím, že by sme na tom neboli až tak zle, ako sme na tom v súčasnosti. Extrémizmus je veľkou hrozbou pre demokraciu, aj keď sa niektorí extrémisti snažia svoje aktivity vydávať, naopak, za boj za demokraciu, čo považujem obzvlášť za odporné.
Ctím si slobodu vrátane slobody slova, nie som však zástancom bezbrehej slobody slova, najmä ak som väčšinu života prežil počas vlády režimu, ktorý slobodu slova všemožne obmedzoval a potieral. Ale ani naša ústava, ani Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ani Európsky súd pre ľudské práva nepovažujú slobodu prejavu za bezbrehú.
Nestotožňujem sa ani s argumentom, že extrémistov nemáme stíhať, lebo z nich urobíme martýrov. Prax dokazuje opak. Trestné stíhanie je veľmi efektívne na elimináciu extrémizmu. Ak aj nejakého martýra vyprodukuje, jeho gloriola martýra dlho nevydrží.
Je na nás, aby sme určili, kde budú hranice slobody prejavu, je však našou povinnosťou chrániť demokraciu pred tými, ktorí ju zneužívajú a snažia sa o jej oslabenie či odstránenie. Práve preto som za zachovanie extrémistických trestných činov a priestupkov, za zachovanie špecializácie orgánov činných v trestnom konaní na ich vyšetrovanie a vôbec za limitovanie slobody prejavu tam, kde je to nevyhnutné na ochranu práv iných a zachovanie demokracie.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Skryt prepis