Videokanál klubu

Vážený pán predsedajúci, vážené pani ministerky, páni ministri, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som vám predložil návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 138/1991 Zb. v znení neskorších predpisov o majetku obcí.
Je to zákon, ktorý sa týka nás všetkých, aj keď si to neuvedomujeme, alebo aj neuvedomujete, pretože týka sa to obcí a miest a zlepšenia aplikačnej praxe bez toho, aby malo táto zmena dopad na finančné prostriedky. Jedná sa o to, aby sa zjednodušilo narábanie s majetkom, prípadne zlepšili podmienky pri verejných obchodných súťažiach pre uchádzačov, aby sme mohli získavať viacej ponúk. Cieľom je úprava niektorých postupov pri nakladaní s majetkom obce, ktoré sa pri aplikácii v praxi javia ako problematické a nedostatočné, a môžem vám povedať, že tieto návrhy vznikli po diskusiách odborných skupín v rámci Únie miest Slovenska, čo je zastúpenie všetkých väčších miest na Slovensku, je to druhá organizácia, kde sú len mestá, a je to požiadavka zmeny aplikačnej praxe zdola. To znamená, to je to, čo je aj naša práca v parlamente – zlepšovať fungovanie v rámci Slovenska úpravou zákona tak, alebo zákonov, aby bolo jednoduchšie a aplikovateľnejšie.
Mnou predkladaný návrh zákona novely o majetku obcí obsahuje tri hlavné riešené oblasti. V prvom rade je to zmena týkajúca sa možnosti podávania návrhov do obchodných verejných súťaží a pri priamom predaji aj v listinnej podobe. Je tam viacero bodov, je to bod 1 a 2.
Konkrétne podľa § 9a odseku 11 zákona o majetku obcí v platnom znení platí, že cenové ponuky na odkúpenie majetku obce sa doručujú cez elektronickú schránku alebo v listinnej podobe, ak záujemca nemá aktivovanú elektronickú schránku. Pod čiarou je odkaz, ktorý znie, napríklad... (Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Gašpar, Tibor, podpredseda NR SR
Páni poslanci, chcem vás poprosiť o kľud v sále. Vyrušujete vystupujúceho. Ďakujem.

Ferenčák, Ján, poslanec NR SR
Ďakujem.
... napríklad zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov, to je zákon o e-Governmente v znení neskorších predpisov, a obdobne aj ustanovenie § 9 a ods. 4 zákona o majetku obcí v platnom znení znie:
„Návrhy do obchodnej verejnej súťaže sa podávajú cez elektronickú schránku alebo v listinnej podobe, ak záujemca nemá aktivovanú elektronickú schránku.“
Uvedené pravidlo spôsobuje veľké problémy odkazom pod čiarou, ktorý odkazuje na zákon o e-Governmente, vznikajú pochybnosti, či v prípade doručovania ponuky prostredníctvom elektronickej schránky sa má na takéto doručenie, to znamená samotnú ponuku, vzťahovať celý zákon o e-Governmente, alebo stačí, ak cez túto schránku dokáže byť návrh doručený. A v uvedenej novele zákona o majetku obcí platí, že cenové ponuky do obchodných verejných súťaží a pri priamom predaji musia uchádzači predkladať cez elektronickú schránku alebo v listinnej podobe, ak záujemca nemá aktivovanú elektronickú schránku. To znamená, že všetci podnikatelia a právnické osoby sú povinné doručovať do elektronickej schránky. (Ruch v sále.)
V praxi to spôsobuje veľké problémy a komplikácie, keďže podnikatelia, ale aj časť právnických osôb nepostupuje správne pri aplikácii ustanovenia zákona o e-Governmente. Ponuky síce pošlú cez elektronickú schránku, avšak prílohou sú len dokumenty bez príslušných elektronických podpisov, pečatí, certifikátov, overení a pri dôslednom aplikovaní tohto zákona o e-Governmente by mali mestá, obce takéto ponuky vylúčiť, čím by znížili počet ponúk a de facto zmenšovali súťaž.
Nehovoriac o tom, že napríklad správcovia majetku miest a obcí, ktorými sú často rozpočtové a príspevkové organizácie, nemajú ani aktivovanú elektronickú schránku na doručovanie, nakoľko nevykonávajú výkon verejnej moci ani predaj majetku obce nie je výkon verejnej moci, a teda ani za týmto účelom im schránky na doručovanie nebudú zriadené.
Samo MIRRI uviedlo, že podľa nášho právneho názoru uvedené ustanovenie je nevykonateľné, preto nie je ani možné doručovať ponuky do elektronickej schránky takýchto organizácií.
Vynárajú sa tu mnohé otázky vrátane povinnosti podpísať takýto dokument elektronickým podpisom alebo stačí, ak dokument je napríklad podpísaný a naskenovaný vo formáte PDF, sú otázne i formáty a iné technické otázky a tak ďalej.
Preto navrhujem, aby sa v § 9a ods. 4 a 11 zákona o majetku obcí upravili tak, že návrhy do obchodných verejných súťaží a priamych predajov sa môžu podávať aj v písomnej podobe. Voľba spôsobu doručenia cenovej ponuky by bola na záujemcovi. To podľa môjho názoru prispeje k zvýšeniu počtu doručených návrhov, nakoľko napríklad v prípade prenájmu záhradok a podobne potencionálnych záujemcov často odradí skutočnosť, že by mali návrh zaslať cez elektronickú schránku, pretože s ňou často nevedia ani pracovať.
Súčasne v predloženom návrhu navrhujem, aby obec zabezpečila mlčanlivosť o údajoch z podaných návrhov, resp. doručených cenových ponúk až do uplynutia lehoty na ich predkladanie. Vzhľadom na skutočnosť, že formou podania návrhov, resp. doručenia cenovej ponuky volí záujemca zaslaním návrhu cenovej ponuky mailom bez jeho ďalšieho zabezpečenia alebo uzamknutia, obec bude povinná zaviesť primerané opatrenia či už pri zverejnení zámeru, napr. informácie o zriadení špeciálnej emailovej schránky, na ktorú sa majú návrhy cenovej ponuky zasielať, požiadavka na záujemcov, aby návrhy cenovej ponuky podávané doručované v listinnej podobe boli v obálke s uvedeným textom: „Neotvárať“, alebo pri doručení týchto návrhov cenových ponúk, napríklad zriadenie emailovej schránky s prístupom konkrétneho zamestnanca.
Druhým veľmi dôležitým bodom, ktorý by mal zlepšiť aplikačnú prax v pôsobení samosprávy, je doplnenie výnimky pri nájme majetku, ktorý bol nadobudnutý z externých zdrojov podľa osobitného predpisu, napríklad z fondov Európskej únie, dotačných schém, a jeho zvýhodnené využívanie pre niektoré skupiny obyvateľov alebo subjekty, aby to bolo aj podmienené podmienkou zmluvy o tomto finančnom príspevku. To sú body 3 až 4.
Pri niektorých projektoch, napríklad pri podpore výstavby alebo obnovy športovej infraštruktúry stanovuje zmluva o poskytnutí finančných prostriedkov podmienku, že športovisko budú môcť užívať určité subjekty bezplatne. Sú to napríklad športové kluby, školy a podobne. Napríklad konkrétny príklad mesta Kežmarok, môjho mesta. Mesto Kežmarok rekonštruoval športovú halu, na čo získalo príspevok Fondu na podporu šprotu, dnes bola veľká diskusia v predchádzajúcom (povedané so smiechom) a práve, áno, využívame tieto fondy a sú prínosom.
V zmluve o poskytnutí príspevku je stanovená podmienka, že mesto zriadi bezodplatné vecné bremeno na užívanie športovej haly pre športový klub, materské školy, základné školy a stredné školy so sídlom v okrese Kežmarok na účely organizácie športových podujatí.
Prenájom pre iné verejnoprospešné organizácie, ako kluby dôchodcov, znevýhodnených skupín obyvateľstva, folklórne súbory, rôzne kultúrne organizácie a tak ďalej, sa riadi zákonom o majetku obcí a tým pádom sa zníženie nájomného rieši cez zložité právne konštrukcie, napr. zriadenie vecného bremena, prípadne nájom z dôvodu hodného osobitného zreteľa, čo je neúmerne zdĺhavé a spôsobuje tzv. hľadanie rôznych možností v nedokonalosti zákona.
Ďalšie projekty stanovujú v zmluvách podmienku, že prenajímateľ alebo prijímateľ nesmie pri užívaní majetku získaného z fondov Európskej únie tvoriť zisk. Ak by mesto malo prenajímať takýto majetok za trhové ceny, došlo by k porušeniu zmluvných podmienok projektu.
Z ďalších príkladov je napríklad obstaranie výpočtovej alebo zdravotníckej techniky, ktorá má byť následne užívaná treťou osobou. Bez ustanovenia takejto výnimky v zákone by obec bola povinná prenajímať takýto majetok štandardným procesom, súťažou a len za také nájomné, za aké sa veci v tom čase a na tom mieste obvykle prenechávajú do nájmu na dohodnutý účel, to znamená trhové nájomné alebo prostredníctvom časovo náročnejších postupov a to je opäť prípad hodný osobitného zreteľa, pričom tieto postupy nie sú v danom prípade opodstatnené.
Preto navrhujem, aby sa v § 9aa ods. 2 zákona o majetku obcí upravil tak, aby obec mohla prenechať majetok obce do nájmu za nižšie nájomné, ako je obvyklé, aj v prípadoch, ak poskytnutie verejných prostriedkov na obstaranie tohto majetku bolo podmienené prenechaním do užívania za nižšie nájomné. Tretia veľká oblasť, o ktorej pojednáva tento návrh zmeny zákona, je doplnenie možnosti znížiť nájomné pri nájme hnuteľných vecí v hodnote do 3,5-tisíc euro alebo nehnuteľných do desať dní v mesiaci na verejnoprospešné služby. To je napísané konkrétne v bode 5.
Od novembra minulého roku, 2023, je účinná novela zákona č. 138/91 Z. z., ako som sa zmieňoval na začiatku uvedenia tohto návrhu zákona, ktorá výrazným spôsobom sťažila organizáciu väčšiny nekomerčných podujatí. Až po prvých praktických skúsenostiach sa ukazuje nedokonalosť tejto právnej úpravy, ktorá bola prijatá, a ukazujú sa prvé dôsledky aj na oblasť kultúry, športu, cestovného ruchu, ale aj podpory detí a mládeže.
Po vyššie uvedenej zmene legislatívy je možné v prípade, ak mestá a obce chcú prenechať do užívania svoj majetok iným subjektom, aby tak urobili v zásade len za trhové nájomné. Zo zákona sa stratila možnosť prenechať napr. športovým klubom, detským súborom a podobným organizáciám majetok obce alebo mesta za symbolický nájom. Najčastejšie ide napr. o športové podujatie nekomerčného charakteru, plavecké preteky detí, preteky detí so zdravotným postihnutím, polomaratóny, rôzne charitatívne behy, športové zápasy detí, ktoré organizátori organizujú na vlastné náklady, potreba, si potrebujú stoličky požičať, lavičky, zábrany, drevené stánky, stany a podobne. Alebo sú to kultúrne podujatia, vystúpenia základných umeleckých škôl, tanečných súborov, folklórnych súborov, hudobných združení a klubov. Je tam potreba použitia pódia a ozvučenia, opäť lavičky, stoličky a základný materiál, ktorý potrebujete, aby vôbec takéto podujatia mohli byť organizované.
Ale ak budú musieť organizátori platiť trhový nájom, tak takéto športové podujatia, vystúpenia nezorganizujú a občania budú mať menej športových príležitostí, menej sa budú rozvíjať komunitné stretnutia, nebude sa zvyšovať cestovný ruch, hoci aj na miestnej, lokálnej úrovni. Obce tak v konečnom dôsledku prídu o veľa zaujímavých podujatí, ktoré okrem športu pre širokú verejnosť a mládež oživujú aj centrá miest a podporujú cestovný ruch. Najčastejšie k takýmto situáciám dochádza pri jednorazovom alebo krátkodobom nájme športovísk. Sú to telocvične, zimné štadióny, futbalové ihriská a podobne, prípadne iných priestorov, triedy v školách, zasadačky budov. Nájom žiadajú na... spravidla na jeden deň či víkend na účely organizovania športových či kultúrnych podujatí.
Zníženie nájmu je možno len postupom prostredníctvom inštitútu prípadu hodného osobitného zreteľa, to znamená schválené obecným zastupiteľstvom. Tento postup je veľmi zdĺhavý, administratívne náročný. Obecné zastupiteľstvo zo zákona musí zasadať najmenej raz za tri mesiace. Môže teda nastať situácia, že medzi začiatkom prípravy podujatia a jeho realizáciou mestské zastupiteľstvo alebo obecné zastupiteľstvo vôbec nezasadne.
Zároveň je potrebné dodať, že súčasná právna úprava určuje povinnosť v zásadách hospodárenia s majetkom obce a mesta, stanoví dôvody aplikácie inštitútu hodného osobitného zreteľa pri nájmoch majetku mesta, čo v niektorých prípadoch je veľmi ťažké adekvátne popísať, preto navrhujem, aby sa v § 9aa ods.3 zákona o majetku obcí upravil tak, aby obec mohla prenechať majetok obce do nájmu za nižšie nájomné, ako je obvyklé aj v prípadoch:
1. ak ide o nájom hnuteľnej veci vo vlastníctve obce, ktorej zostatková cena je nižšia ako 3,5-tisíc euro a
2. majetku obce, pri ktorom prenechanie do užívania nehnuteľných aj hnuteľných vecí, ktorého s istým, s tým istým nájomcom neprekročí 10 dní v kalendárom mesiaci, za podmienky, že ide o nájom na podporu všeobecne prospešných služieb.
Touto zmenou by sme pokryli takmer všetky z vyššie uvedených situácií, nakoľko ide hlavne o krátkodobé nájmy alebo nájmy hnuteľných vecí v hodnote do 3,5-tisíc eur. Je treba si uvedomiť, že subjekty, ktoré realizujú podujatia tohto typu, nie sú primárne podnikateľské subjekty a nie sú schopné platiť trhový nájom. Na druhej strane nie je možné žiadať od miest, aby zvládali takúto náročnú administratívu len preto, aby dokázali znížiť nájomné, pritom nejde o žiadne obrovské príjmy do mestského alebo obecného rozpočtu, častokrát ide len o desiatky, maximálne stovky eur. Bolo by preto žiaduce nájsť riešenie prijateľné pre všetkých, ktorí sú zúčastnení. Zaujímavosťou je práve pri tomto, to by som možno upozornil, že zákon o majetku vyšších územných celkov takúto prísnu právnu úpravu nemá, pretože nebol novelizovaný, pričom rovnako nakladajú s majetkom samosprávy ako mestá a obce.
Chcem vás všetkých požiadať o podporu tohto návrhu, pretože je to na prospech všetkých miest a obcí bez určenia nejakej politickej príslušnosti alebo sympatií, antipatií a pomôže to všetkých mestám a obciam a hlavne občanom, ktorí či už takéto podujatia organizujú, alebo chcú byť aktívnejší v spoločenskom a obecnom, mestskom živote.
Ďakujem veľmi pekne. Pán predsedajúci, ukončil som.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Pani poslankyňa, kritizovali ste nastavenie toho fondu, a teda množstvo kompetencií, ktoré sa sústreďuje práve v orgáne, v správnej rade. A taktiež počúvam veľmi veľa porovnaní s Fondom na podporu športu, ktorý bol zriadený ešte v roku 2019. A ja som si teda pozrela aj ten zákon na podporu športu a pozrela som, že bol novelizovaný práve 5. júna... 5. mája 2022 zákonom č. 177/2022 Z. z., kde boli ešte tieto práva správnej rady rozšírené.
Práve to je to smutné, že teda aj OĽANO, ktoré sa zasadzovalo a vyjadrovalo sa k tomu, ako veľmi netransparentne a aké obrovské právomoci tejto správnej rady boli, sú v tomto Fonde na podporu športu, ktorý veľmi podobne teda kopíruje tento Fond na podporu cestovného ruchu, tak teraz OĽANO, mi to príde skutočne ako veľmi smutné, že, že má dvojaký meter a hovorí no, tak okej, my sme vám, vlastne tej správnej rade dali ešte viacej kompetencií a my teraz kritizujeme to, že teraz nejaký nový fond je postavený na úplne rovnakých princípoch ako ten istý fond, ktorému sme dali viacej kompetencií. Je to trošku taký dvojaký meter.
A ja si myslím, že môžeme sa rozprávať o možnostiach nastavenia riadenia, ale určite poďme sa pozrieť, ko... Vyhovuje nám to práve v tom momente, keď my sme pri moci? Alebo teda ideme len kritizovať z princípu, že sa potrebujeme skritizovať?
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Pán kolega Hlina, vyzývate na dialóg, chcete počúvať, chcete sa pýtať, nuž ale dnes ste mali možnosť sa pýtať, mali ste možnosť sa rozprávať. Dnes na výbore bol pripravený pán štátny tajomník odpovedať na vaše otázky. Bol tam pripravený celý aparát ministerstva, ktorý pripravoval práve túto legislatívu. Boli tam ľudia z envirofondu.
Nuž ale neprišli ste, nepýtali ste sa. Tak sa potom nesťažujte.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Pani kolegyňa Stohlová, no my už tradične sa asi na tejto téme nezhodneme. Ale ja naozaj nerozumiem tej jednej časti vášho vystúpenia, že nesúhlasíte s tým, aby o peniazoch, ktoré teda prichádzajú do envirofondu, rozhodovala vláda na základe odporúčaní ministra životného prostredia. A na základe koho? Na základe ministerky kultúry alebo na základe ministra, ministra dopravy má o tom rozhodovať? Veď je normálne, že ten minister životného prostredia má celý aparát ľudí na ministerstve. Má tam sekčných šéfov, má tam odborníkov, ktorí presne vedia, kde tie peniaze použiť. Predsa diskutuje so samosprávou, so ZMOS-om, so združením miest, tak kto už to má lepšie vedieť ako minister?
A keď spochybňujete a hovoríte, že envirofond by mal slúžiť na riešenie klimatickej zmeny, iste, aj to je jedna z jeho, jeden z jeho poslaní, ale rovnako envirofond musí riešiť a sanovať aj veci, ako sú kanalizácie, vodovody. Veď my dnes nemáme na hanbu sveta odkanalizované ešte stále stovky obcí. Nemajú pitnú vodu a tie obce, najmä tie menšie obce okolo päťsto, tisíc, tisícpäťsto obyvateľov nemajú ani šancu sa uchádzať o eurofondy a byť úspešné v týchto eurofondových výzvach. Tak, preboha, berte do úvahy, že toto je jeden z nástrojov, ako sa to práve toto dá financovať a sanovať.
A ak hovoríte, že obce mali nejaký nárok na nejaké, na nejaké financie z envirofondu, v minulosti bolo uspokojených možno 10-12 obcí, ktoré si dali žiadosť do envirofondu, to znamená, že 80, viac ako 80 %, takmer 90 ich ostávalo neuspokojených. Takže žiadna záruka nebola ani vtedy.
Takže nechajme, prosím, nechajme, prosím, na pána ministra túto, túto zmenu, tak ako ju navrhol, ja ju určite podporím. A pokiaľ vám záleží na rozvoji vidieka a odkanalizovaní a fungovaní obcí ako v 21. storočí, hlasujte za.

Ďakujem pekne, len pripomínam členom ústavnoprávneho výboru o dvanástej zasadnutie v našej zasadačke.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Pán kolega Hlina, no k tomu samotnému procesu skráteného legislatívneho konania ste nepovedali nič v tom vašom vystúpení, alebo teda nezaregistroval som v tom vystúpení nič, ale zato ste kritizovali pána ministra, že tu sedí v parlamente, keď sú tu jeho zákony, a že teda si plní svoju úlohu predkladateľa, že by mal byť neviem kde. Zas keby bol pri tom Dunaji, tak by ste ho kritizovali, že si chodí robiť fotky, že sa tam ukazuje a že nenechá ľudí, ktorí na tom robia, pracovať. Vám asi ťažko vyhovieť. Tak ja si myslím, že by mal sedieť pán minister tu a zložky, ktoré sa majú postarať o tú ťažkú protipovodňovú situáciu, ktorá aktuálne na Slovensku je, sa starajú, či už zložky ministerstva životného prostredia, ministerstva vnútra a dobrovoľní hasiči, a je im za to veľká vďaka.
A druhú vec mi nedá neskomentovať, to, čo ste povedali k znárodňovaniu, ktoré sa chystá najväčšie od ´48. roku. To je niečo tak neskutočné a taká lož, veď ste boli na tom výbore, jasne vám tam vysvetlil či už štátny tajomník, alebo odborníci z ministerstva životného prostredia, že sa jedná o veľmi úzky okruh pozemkov pod vodnými stavbami. Jasne pod vodnými stavbami, ktoré sa majú vysporiadať. A vy tu idete si robiť takéto úplne že, ani to neviem, nechcem to nejako škaredo nazvať, o vyvlastňovaní. Veď ste boli na to výbore, počuli ste tie argumenty, máte to spísané predsa a ja naozaj, mali by sme sa venovať v tomto parlamente vecným veciam a takéto rozprávky nechať možno na večer niekde, alebo ja neviem kde.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Dovoľte mi, prosím, ako navrhnutému spravodajcovi výboru predniesť informáciu o prerokovaní návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov, tlač 153a, v druhom čítaní vo výboroch.
Národná rada uznesením číslo 132 z 15. februára 2024 rozhodla o tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní a pridelila ho na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru a výboru pre kultúru a médiá.
Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko.
Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov, tlač 153, výbory prerokovali a odporučili schváliť, ústavnoprávny výbor uznesením č. 142 z 5. septembra 2024 a výbor pre kultúru a médiá uznesením č. 33 z 9. septembra 2024.
Návrh spoločnej správy výborov prerokoval gestorský výbor na svojej 17. schôdzi dňa 10. septembra 2024. Gestorský výbor neprijal uznesenie o schválení spoločnej správy výborov, keďže návrh uznesenia nezískal potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných členov výboru.
Predseda výboru ma určil podľa § 80 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady za spoločného spravodajcu výborov a poveril ma, aby som na schôdzi Národnej rady informoval o výsledku rokovania výboru.
Pán predsedajúci, ďakujem, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Pani poslankyňa Gažovičová, viete, vy tu stále rozprávate o niečom, že my sa snažíme niečo prekryť. Ale veď tak si nalejme konečne toho čistého vína a keby tu vládla vaša progresívna vláda, nemali by sme ani trináste dôchodky, ani jej energo-pomoc domácnostiam alebo dotácie na rozvoj regiónom, pomoc lokálnym firmám. Nemali by sme predloženú nežnú revolúciu vo vzdelávaní a nemali by sme ani pripravenú pomoc policajtom. Projekt kamerových systémov na školách, optimalizáciu siete nemocníc, ktorú najskôr spackal váš kolega Dvořák, ktorý sa tvári, že má patent na rozum, na všetko. Chvalabohu, že naša Dolinková zastavila to nezmyselné rušenie nemocníc.
Čiže my pracujeme, doručujeme výsledky pre našich občanov. Čo sa týka porušovania ľudských práv, pani kolegyňa? Tak to vysvetľujte tuto pani Kolíkovej a Mikulcovi. Za nich ako sa porušovali ľudské práva? Ja som vtedy nepočul žiadnu poslankyňu Gažovičovú, ktorá by to kritizovala. Práve naopak, jediná práca Progresívneho Slovenska, ktorá tu bola, že ste prznili parlament vašou nezmyselnou obštrukciou a kydáte na túto krajinu v zahraničí. Veď toto je nevídané. Vy sa navždy zapíšete do dejín slovenskej politiky ako strana, ktorá vlastnú krajinu okydávala kade-tade. Vy ste predčili ešte aj toho Kisku, prisahámbohu.
Takže, prosím vás, nerozprávajte tieto hlúposti. A keď hovoríte niečo, že táto schôdza je zbytočná, tak vaše vystúpenie bolo že absolútne zbytočné.
Ďakujem. (Potlesk.)