Vážený predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, kolegyne, kolegovia, ako vidím, som posledný z tých písomne prihlásených, ešte po mne zrejme prídu tí, čo sa prihlásili ústne. Ale ja to považujem osobne za obrovskú česť a také, som hrdý sám na seba, že môžem rečniť v parlamente slovenskom, lebo doposiaľ od roku 1998 som sa spolupodieľal na všetkých programových vyhláseniach vlád, ktoré neboli SMER, vlastne SMER. Najskôr ako spracovávateľ podkladov, nakoniec ako spoluautor, nakoniec aj ako účastník koaličných rokovaní pri konečnom sumarizovaní programového vyhlásenia vlády v roku 2020. Nikdy som ale nemal tú česť sledovať, čo sa s tým programovým vyhlásením deje v tomto parlamente. A som zistil, že všeličo možné, len nie to, čo som si predstavoval.
Strana Progresívne Slovensko, ktorej členom som, sa snažila v tomto parlamente vecne argumentovať, išli sme podľa troch základných takých princípoch, že najskôr sa budeme snažiť poukázať, čo je podľa nás v tom programovom vyhlásení vlády zlé. Za druhé, to, čo tam je, ale malo by to byť inak napísané, že to je v podstate zle. A nakoniec v tretej fáze, čo by sme tam dali my alebo o čo by sme toto programové vyhlásenie vlády doplnili, aby sme mohli byť spokojní s ním alebo možnože aj zahlasovať zaň. To bola naša koncepcia, takto sme k tomu pristupovali.
Ja som k tomu pristupoval presne takisto. Naštudoval som si kapitolu o spravodlivosti, bezpečnosti, rozvoji policajného zboru a všetkých útvarov, ktoré majú garantovať a presadzovať právo v Slovenskej republike. Lenže hneď na úvod tohto môjho intenzívneho štúdia som zistil, že v podstate minister vnútra, ktorý koná ešte predtým jak by vôbec bola vyslovená dôvera jeho vláde, koná v rozpore s programovým vyhlásením vlády. Preto, lebo v tom programovom hneď v preambule aj v tých ďalších statiach sa píše o dodržiavaní ústavy, zákonnosti, spravodlivosti, prezumpcie neviny, demokratických princípov, že si budú vážiť odbornosť, že si budú vážiť všetko ľudské, no ale kroky ministra vnútra ukazujú, že on v predstihu koná i keď tu síce zdôvodňoval, že v zmysle zákona podľa neho, avšak podľa súdov nie. Takže preto sme vlastne iniciovali odvolávanie toho ministra ešte v období, kedy nebola vyslovená dôvera jeho vláde.
A potom som sa zamyslel nad tým, že tento programovo, toto programové vyhlásenie vlády, pre koho vlastne bolo napísané. Samozrejme, politicky pre svojich voličov alebo sympatizantov, lenže vláda neni len pre tých svojich voličov a pre tých svojich sympatizantov, ale má byť vládou všetkých občanov Slovenskej republiky. No a tie tri slová, ktoré sú v tom programovom vyhlásení spomínané viackrát, že bezpečnosť, lepší život, spravodlivosť, by mali vnímať všetci občania Slovenskej republiky, nielen tí, ktorí volili strany, ktoré sú v koalícii.
V tom ma napadla taká dávna príhoda s mojím priateľom jedným, vysoko študovaným, ktorý vo svojej kariére sa dostal do pozície poradného orgánu ministra z vlády SMER-u v minulosti. On mi rozprával, že debatil s ministrom a minister sa ho opýtal, čo povie na ich program. A ten môj vysoko študovaný kamarát povedal, že ja som v tom vašom programe nevidel nič, čo by ma oslovilo. A ten minister sa ho opýtal, a vy ste z jakej spoločenskej štruktúry, kde sa zaraďujete. A on hovoril: Nadpriemerne inteligentný, vysokovzdelaný a zaraďujem sa do takej vyššej strednej triedy. A ten minister sa ho opýtal: A koľko vás je takýchto minimá... maximálne inteligentných? A on mu povedal, že: Neviem presne, ale bude nás okolo 70-tisíc. No a ten minister mu povedal, že, viete čo, tak na vás sa môžeme vy..., ale nemôžem to tu povedať, tak poviem, že vykašľať. Čiže tak nejak.
Ma napadlo, že preto budem skúmať toto programové vyhlásenie vlády aj vzhľadom k tomu, že som tu sedel celý čas a teraz som posledný prihlásený. Trochu inak, bolo tu už z odborného uhla pohľadu vyhodnotené v podstate všetko, vo všetkých oblastiach. Ja som strašne, milo som fascinovaný tou odbornou erudovanosťou opozície, ktorá prierezne cez všetky strany sa zao... sa zaoberala všetkými oblasťami, aj tou, za ktorú si myslím, že tu budem ja, tou bezpečnosťou, spravodlivosťou a tak ďalej. Že v podstate ten, toto programové vyhlásenie vlády absolútne vyvrátila naruby. Myslel som si, že ak by som bol občanom a voličom strany SMER, HLAS alebo ešte aj SNS a sledujem toto schvaľovanie, túto rozpravu, tak by som bol zdesený z toho, že, ježišmária, koho som to ja volil. Koho? Však tá opozícia to celé vyvráti. Hovorí, že väčšinou s nejakými náznakmi, to by aj mohlo byť, ale odborne, erudovane poukazuje na to, že dá sa to aj lepšie, dá sa to inak, dá sa to aj pre ľudí, dá sa to aj pre zelenú, aj pre všelijakú možnú ekonomickú, ekonomický rozhľad, rozlet Slovenskej republiky. No a hlavne aj kvôli tomu by som bol taký rozčarovaný, že tí, ktorí ten program predkladajú, tam ani vôbec nie sú. Keď aj sú, tak nepočúvajú, debatia, usmievajú sa ako keby ich to ani nezaujímalo, berú to ako povinnú jazdu. Ja som si myslel, že tí ministri, ktorých sa budú týkať tie naše pripomienky, tu budú a okamžite budú reagovať a vysvetľovať a argumentovať, prečo tá ich stať je tak napísaná, ako je napísaná. Ale nestalo sa tak, takže začal som rozmýšľať nad hodnotením tohto programového vyhlásenia vlády nie politicky, lebo politicky to je vlastne toto, čo som tu hovoril, ale tak ako som vždy rozmýšľal, kým som prijal nejaké rozhodnutie.
Aby to rozhodnutie bolo najsprávnejšie, aké môže byť, musí človek zvážiť štyri oblasti rozmýšľania nad vecou. V prvom rade musí zohľadniť to, čo je zjavné v zjavnom. To znamená informácia. Mali sme predložené programové vyhlásenie vlády a ďalšie informácie ohľadom tohto programového vyhlásenia sú, že ministri nemajú vôbec záujem ho tu obhajovať, premiér tiež len tak vlažne a premiér prevzal maximálnu osobnú zodpovednosť za celé programové vyhlásenie vlády, lebo osobne tu povedal, že každý jeden odstavec skontroloval, to povedal. Čiže on prevzal osobnú zodpovednosť za to, že to programové vyhlásenie je také, aké je. Čo sme sa ďalej dozvedeli, že existuje množstvo výhrad voči nemu, že je neucelené, bezcieľne, bez vízie, nebezpečné, jak hovoríte, áno. Nebezpečné pre tých ľudí, ktorí majú iný názor jak tí, ktorí si myslia, že to má byť bezpečné. Čiže môžeme mať názor, že je nebezpečné, to máme.
Čiže to sú vstupné informácie a potom treba zvážiť aj to, čo je skryté v tom zjavnom, že prečo je vlastne to programové vyhlásenie napísané tak, ako je napísané. To je dôležitejšie ako čítať ten text. Prečo tam niečo chýba? Prečo o niektorej téme sa hovorí len tak vlažne? Prečo tam niečo vôbec neni? Prečo ho spracovali tak rýchlo? Prečo až na 88 stranách, prečo nestačilo len fakticky to skrátiť? Aký majú cieľ? Pre koho vlastne toto programové vyhlásenie je napísané? To je dôležité. Čiže pre koho je napísané? V prvom rade, jak sa tam spomína, pre ľudí, ale ako vidieť, len pre ich voličov. Čiže nie pre každého, len pre ich voličov, sympatizantov, ktorým podľa prieskumov verejnej mienky až tak veľmi nezáleží na tom texte, na tých hodnotách, lebo oni volia, pretože je im sľubované všeličo. Sú v podstate v tom predvolebnom boji zavedení, neni im hovorené reálne to, čo im môže hroziť v prípade rozvrátených rozpočtov, svetovej globálnej krízy a tak ďalej.
Čiže potom sú tam state, ktoré sú evidentne veľmi ťažko písateľné z pohľadu súčasnej koalície, a toto sú state ohľadom korupcie a boji proti korupcii, lebo ten boj proti korupcii je veľmi ťažko písať z uhla pohľadu strán, ktoré sú momentálne v koalícii, prevažne teda strany SMER a poťažne aj strany HLAS. Preto lebo teoreticky, čo to je korupcia, aká je veľmi nebezpečná pre spoločnosť, ako rozvráti spravodlivosť, ako to je strašne nepríjemné pre vyrovnaný politický boj, tieto teoretické poučky tam sú napísané, len zároveň tam je napísané, že v prípade trestno-procesného konania toto konanie môže byť aj nebezpečné pre spoločnosť, môže obmedzovať osobné slobody, môže dokonca zasahovať do ľudských životov alebo do ich zdravia. No samozrejme, že boj proti trestnej činnosti, ktorou korupcia evidentne je, je zasahovanie do osobných slobôd, bez toho to nejde. Bez toho postupovať orgánmi činnými v trestnom konaní je veľmi obtiažne, to musí jednoducho s tým byť. Čiže to neni niečo zlé.
Lenže pre túto koalíciu to je považované za to zlo, za to nebezpečenstvo, ktoré netreba veľmi zvýrazňovať v tom programovom vyhlásení vlády, lebo predtým vo všetkých programových vyhláseniach sa tento boj intenzívne a veľmi striktne všade presadzoval, že budeme, budeme, zriadime, efektívne budeme postupovať proti korupcii na všetkých úrovniach, aké sa nachádzajú v spoločnosti. Lenže tu len tak vlažne. Nakoniec, že zriadia alebo vy... vypracuje sa nejaká národná koncepcia boja proti korupcii. Lenže korupcia, áno, je to spoločensky nebezpečný úkaz alebo jav, ale nie je až tak, tá korupcia je tá najnebezpečnejšia z tohto uhla pohľadu. Oveľa nebezpečnejšie je to, čo tú korupciu zneužíva na svoje ciele. Čiže sa to tu nazýva, že nielen tu, tu musím povedať, keď chcem hovoriť o tých pre koho toto, pre koho vlastne tento program je, že sú to tí občania, tým sa dá vysvetliť, ak sa to nesplní. Preto je to programové tak všeobecne napísané, podarí, nepodarí, vysvetlíme, nájdeme vinníkov, opozíciu, Sorosa, celý svet, Európsku úniu, vždy vieme zdôvodniť, že prečo je to tak, že sme tie naše plány, ktoré sú určené super pre tých občanov, pre tých najjednoduchších, nevedeli splniť.
Horšie je však splniť úlohu, ktorú vláda má, a tá úloha je, je postaviť programové vyhlásenie vlády, ktoré je určené, ja by som to nazval, ekonomickej elite spoločnosti. Nie vedeckej, ekonomickej, čiže tej elite, ktorá vlastní majetky, hodnoty, výrobné kapacity, najmajetnejší ľudia spoločnosti, tí tiež vnímajú programové vyhlásenie vlády.
Táto ekonomická elita sa dá deliť na tri základné časti. Prvá, to sú tí majitelia, podnikatelia, ktorí vlastnou aktivitou, kreativitou, schopnosťami vybudovali nejaké impérium, zamestnávajú ľudí, zveľaďujú svoje majetky vlastnou šikovnosťou, umom. Pre nich je programové vyhlásenie vlády aj činnosť vlády vtedy pozitívne vnímaná, ak sa nastavia presné kritériá pre boj proti korupcii, pre boj proti organizovanej trestnej činnosti, proti trestnej činnosti vo všeobecnosti. Jednoznačné právne predpisy, nemenené každý mesiac, že nakoniec nikto nevie, čo platí, daňová sústava, táto vrstva ekonomickej elity si vyžaduje takéto programové vyhlásenie vlády.
Potom existuje tá druhá, tá je tuším najväčšia, túto nazývame oligarchia. To sú tí, ktorí pre svoju činnosť, a pretože sa cítia viac ako bežní občania, majú tendenciu si prispôsobovať politiku svojim potrebám. Potrebujú mať zákony tak napísané, aby to vyhovovalo prioritne im a nie tým ostatným. Poprípade ak vybočia, aby neboli odhalení, odstíhaní, v podstate aby si mohli robiť, čo oni, ich biznis modely vyžadujú. Nehovorím, že páchajú trestnú činnosť, ale páchajú činnosť, alebo páchajú, ich biznis je postavený na tom, že dokážu a chcú, aby politika prispôsobovala legislatívu ich potrebám a potom postupujú podľa toho.
No a potom je tá tretia časť, toto je to, čo tu s obľubou niektorí poslanci nazývajú že mafia. To sú tí, ktorým je jedno, aká je legislatíva, oni svoj biznis majú postavený na porušovaní akýchkoľvek zákonov, ak náhodou sa im podarí niečo robiť zákonne, tak v poriadku, ale ak nie, nemajú zábrany.
No a programové vyhlásenie vlády okrem tých občanov, ktorých aj tak nakoniec presvedčí politik, že to je všetko v poriadku, je to všetko preňho, lebo on nechápe, že či, či je to dobré alebo zlé, dá sa obalamutiť, ale táto elita vyšle signál, že ako chce postupovať. No a keď je to programové vyhlásenie postavené tak, že neni tam definovaný jasný, dlhodobo efektívny plán, ekonomický, sociálny, akýkoľvek, tak tá prvá časť tej elity neni s tým spokojná. Ak sú tam vyslovené evidentné páky, evidentné postupy, že takto to bude, tak tá prvá časť tej elity sa vie k tomu prispôsobiť a postupuje potom podľa toho, tak si nastaví svoje podnikanie, svoju existenciu. No ale tá druhá časť, tá oligarchia, tá je v tomto prípade nespokojná, lebo nemá nejaký vplyv. Keď sa to programové vyhlásenie napíše tak, ako je teraz napísané... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
