Videokanál klubu

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ja sa pokúsim byť veľmi vecný a vysvetliť, aký je postoj Progresívneho Slovenska a prečo tento návrh nepodporíme. Ten, ten samotný zákon obsahuje také dve témy, už to tu kolegovia z KDH aj spomínali. Jedna tá téma je, hovorí o tom, že ako budeme zaraďovať nemocnice, teda nech zaradíme tie najnižšie typy nemocníc ešte raz do toho systému a druhá je, to sú tie samotné čakacie lehoty. Ja sa povenujem najprv tomu, tým samotným rozhodnutiam. Aby som to vysvetlil.
Ten, tá reforma, ten samotný zákon hovorí o tom, že nový systém nemocníc bude fungovať tak, že tu budeme mať päť typov nemocníc, od prvého stupňa, toho najnižšieho, po päťkové, tie najvyššie, čo sú tie najšpičkovejšie národné pracoviská. Ten problém nastáva aj v tom, ja teda spochybním aj samotné, samotné techniky, respektíve dám vám otázky, budem rád, keď mi ich pani ministerka aj vysvetlí v tomto ohľade.
Minister Lengvarský v litere zákona, ako mu to predpisovala, urobil rozhodnutia len čiastočné. Urobil ich teda od toho druhého typu, pozaraďoval nemocnice druhého, tretieho, štvrtého a piateho typu. Moja otázka napríklad v tomto ohľade je, že keď zaradíme všetky nemocnice a jedny tu necháme, tak či už implicitne nespadajú, tak to bolo aj doteraz vnímané od viacerých odborníkov, ako sledujem tú debatu posledné dva roky, či oni už implicitne nespadajú do toho prvého, lebo keď všetky ostatné zaradím, tak viem, ktoré mi zostávajú a ktoré zostávajú teda jedničkovým typom. Otázka je, prečo teraz potom musíme robiť a zaraďovať tieto nemocnice na jedničkové, keď už ich tam raz máme.
Druhá vec. Keďže minister Lengvarský urobil rozhodnutia a dokonca my vidíme aj na webovej stránke zverejnené tie rozhodnutia, tak on dokonca aj zaradil takzvané doplnkové programy, ale aj tie jedničkové nemocnice tam boli pomenované. To znamená, otázka je, že či potrebujeme znova rozhodovať o jedničkových nemocniciach, keď už rozhodnuté bolo, je to zverejnené na stránke ministerstva zdravotníctva, akurát to pravdepodobne nebolo zaslané oficiálne tým nemocniciam. Tak moja otázka je, musíme meniť na to zákon? Nestačí to tým nemocniciam zaslať podľa tých rozhodnutí, ktoré už boli teda aj zverejnené na tej stránke toho ministerstva?
A posledná vec, tretia v tejto časti o tých rozhodnutiach, je, že aj samotná ministerka už komunikuje, že plánujú nejaké odklady celej reformy, až ročné. O tom, že aby vlastne tie nemocnice celý ten najbližší rok mohli robiť, čo chcú. Chce to urobiť cez takzvanú podzákonnú normu, tú vyhlášku, ktorá vychádza z tohto zákona. Moja otázka je, prečo sa toto nedá urobiť aj s tými jedničkovými nemocnicami teraz. Však necháme to na poisťovne, posunieme niektoré programy do nepovinných, aby, aby mohli byť teda zazmluvnené samotnými poisťovňami. To znamená, vôbec nepotrebujeme posúvať cez zákon niečo, ale vieme nechať takúto voľnosť na tie samotné zdravotné poisťovne. Toto je čo sa týka tej samotnej časti tých rozhodnutí. Toto sú moje pochybnosti, ktoré budem rád, keď budú teda vysvetlené a budú mi tu možno aj objasnené nejakým spôsobom.
Ale druhá vec, ktorá je oveľa komplikovanejšia a teda z môjho pohľadu je závažnejšia, prečo tento zákon nemôžeme podporiť, sú čakacie lehoty. Prvá vec je, že čakacie lehoty nemuseli byť vôbec riešené skráteným legislatívnym konaním. Viacerí kolegovia to tu spomínali. Ak by som aj prijal premisu, že áno, musíme o tom zozname tých nemocníc rozhodnúť, musíme o ňom rozhodnúť do konca roka, chápem skrátené legislatívne konanie. Ale čo sa týka čakacích lehôt, máme pred sebou ešte decembrovú schôdzu, máme teraz pre sebou, máme tu aj novembrovú schôdzu a ja sa pýtam, prečo musíme ísť bez diskusie, bez riadneho pripomienkového konania takýmto zrýchleným režimom, keď ten čas ešte máme a mali sme pred sebou dve schôdze. To je prvý dôvod.
Druhý. Ja mám filozofický problém s tým, že ideme niečo automaticky odkladať, čo sa týka reforiem a míľnikov. A to z toho dôvodu, že my už tu máme avizované aj iné kroky. Okrem odkladania týchto čakacích lehôt, tak máme tu avizované aj to, že by sa mali odkladať aj celý ten výkon tej reformy, nech si nemocnice môžu robiť, čo chcú. Napríklad tá debata o pôrodniciach, ktorú sme tu mali. Ja filozoficky mám problém podporovať rôzne odklady reforiem, ktoré sú obzvlášť naviazané na míľniky plánu obnovy. Ja, zároveň ten míľnik hovorí, že v 2025 už musia byť nemocnice transformované, to je prvá vec. Druhá vec, že keď to tu budeme donekonečna odkladať, tak ja sa naozaj obávam toho, že čo povie Európska komisia na to, keď sa pozrie na tieto odkladania, prechodné ustanovenia, ich posúvanie, že či nepôjde vlastne o zvrátenie míľnika.
Tretia vec, čo mi vadí pri tých čakacích lehotách, je ten čas. A tu súhlasím aj s tým pozmeňovákom, preto sme vlastne dali aj podpisy na pozmeňovák tuto kolegom zo Slobody a Solidarita, pretože vôbec aj tým, že sme išli tým skráteným legislatívnym konaním, tu vôbec nenastala diskusia o tom, prečo to celé musíme posunúť o rok, prečo nie o trištvrte roka, prečo nie o pol roka, prečo nevieme to posunúť o tri mesiace. A tu sa dostávame k tomu štvrtému bodu. My robíme plošný presun všetkých čakacích lehôt. Prečo sme napríklad sa nemohli baviť o tom, že niektoré čakacie lehoty alebo niektoré výkony, niektoré programové profily posunieme, dajme tomu, o trištvrte roka, niektoré o štvrť roka alebo budú možno pripravené, niektoré o pol roka. My automaticky robíme to, že celé to odsunieme o rok. A to ja hovorím, že to je aj to ohrozovanie tých míľnikov a to zvrátenie samotnej reformy to riziko.
Zároveň sa dostávam k tomu štvrtému bodu, ktorý ja už som teda načrtol a niektorí kolegovia už to tu aj spomínali. Tým, že sme išli aj tým zrýchleným konaním, tak vôbec ani nenastala diskusia o tom, že by či sme napríklad niektoré kľúčové diagnózy nemohli vybrať a nemohli napríklad pilotne ich do toho nového systému zaradiť už teraz a vypracovať. Nejaké čakacie lehoty už nám tu fungujú. Hovorilo sa, že nie sú softvéry, nie sú rôzne, nie sú na to urobené rozhrania, ale dneska už máme nejaké, nejaké zaužívané postupy, ako sa niektoré čakacie lehoty zbierajú. No tak keby sa aj zbierali papierovo, tak aspoň sa vedia urobiť možno niektoré kritické diagnózy alebo, alebo vieme sa aj pozrieť napríklad na to, že dobre, máme problém s tým, že už ani dnes to zbieranie čakacích lehôt nefunguje dobre. Nerobí sa vtedy, že keď vám indikujú nejakú rakovinu, takže teraz od toho momentu sa tá čakacia lehota zbiera. Väčšinou sa to robí tak, že prídete do nemocnice, tí sa pozrú, kedy majú tak priestor a vtedy keď vám zavolajú, že dobre, tak môžete vtedy prísť na operáciu, tak vtedy vás zaradia na ten čakací zoznam. Podobný systém, nefunguje to dokonalo, malo by to fungovať už odvtedy, keď ste diagnostikovaní, tak podobne by sme vedeli teda možno aj na niektoré, pobaviť sa, že či, či tu nie je priestor vôbec na niektoré kritické diagnózy, že by sme ich zaradili skôr. A zároveň si myslím, že teraz je aj dobrý priestor na to, keď kolega Szalay hovoril o tom, že to bude páka určitá rozpočtová na budúci rok. Tak ja si myslím, že keby sme sa už napríklad bavili aj o tom, že či to aspoň čiastočne nevieme teraz pustiť ku koncu roka, aspoň na nejakom sete najkritickejších diagnóz, tak teraz sa robí štátny rozpočet. Teraz by to napríklad vytváralo aj ten, ten samotný tlak na tvorbu rozpočtu, na to, aby sme viac peňazí dostali do zdravotníctva, na to, aby sme vedeli natlačiť viac do technických rezerv poisťovní a podobne.
Čiže aby som to zhrnul na záver, my tento zákon nemôžeme podporiť z dvoch dôvodov. Prvý je, že mám otázky ohľadom tých rozhodnutí, že či je vôbec potrebné toto riešiť zákonne. A tá druhá vec je, že nepodporujeme samotný ani, ani tú formu, ako prebehla tá diskusia k tomu posunu tých čakacích lehôt, ale ani ten samotný obsah, pretože mohli sme to robiť určite inými spôsobmi.
Ďakujem veľmi pekne, toto je stanovisko Progresívneho Slovenska. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo. Dávam procedurálny návrh skrátiť čas faktickej poznámky z dvoch minút na minútu z dôvodu obsahu a rozsahu prebiehajúcej rozpravy vzhľadom na čas, ktorý je.

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Ja musím tiež veľmi pochváliť vystúpenie kolegu Majerského. A sú tam tie dve časti. Už to tu viacerí predrečníci spomenuli. Jedna vec sú tie čakacie lehoty, druhá je to zaradenie. Ja pri tých čakacích lehotách, tiež to tu bolo povedané, nevidím dôvod na to skrátené legislatívne konanie, lebo to môžeme aj v novembri, aj v decembri prerokovať klasickým spôsobom. Druhá vec, kde by som si ja dovolil polemizovať, je presne to, že či je to potrebné posúvať o rok, či nejdeme hľadať termín polročný alebo štvrťročný.
A druhá vec, ja si do... ja si dovolím polemizovať aj s tou druhou vecou, čo sú tie, čo je tá kategorizácia jedničkových takzvaných nemocníc, pretože moja otázka automaticky znie, prečo napríklad nevieme urobiť kategorizáciu tých nemocníc cez vyhlášku, cez nepovinné programy a povoliť im napríklad poisťovne, aby toto zabezpečovali, resp. ich zazmluvnili na ďalší rok. Tým pádom by sa to dalo robiť cez vyhlášku nižšieho legislatívneho typu a nemuseli by sme ísť vôbec do legislatívneho zrýchleného konania a meniť aj zákon kvôli tomu, aby sme ich rýchlo kategorizovali.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán poslanec Matovič, povedať v pléne, zaznelo to na začiatku vášho prejavu a ja nechcem, aby to úplne zaniklo, že sa potrebujeme aj toto volebné obdobie pozrieť na kolegyne, pani poslankyne a vybrať, ktorá z nich je a bude najkrajšia a najsexi, to sem naozaj nepatrí, to je, to je úplne neprípustné. Ja vás chcem veľmi pekne poprosiť, vy ste mali tento rok, ak sa nemýlim 50 rokov, preto vás prosím, naozaj trošku, že začnime vážiť slová a trošku rozmýšľajme, ideálne ešte pred tým, než niečo povieme. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Ja by som veľmi chcela pochváliť pána Galka za tento veľmi podrobný príspevok, ktorý dal vládnej koalícii jasne niekoľko konkrétnych dátumových možností, ako tento zákon úplne v pohode schváliť v štandardnom legislatívnom konaní. Takže asi sa len budem opakovať, ale predsa sa len spýtam. Chcela by som naozaj počuť reakciu aj pána ministra, aj napríklad pána predsedu sociálneho výboru Richtera, kde sme sa vlastne na výbore bavili, že, že to nebolo možné stihnúť. Tu sme videli, že to bolo možné stihnúť. Takže veľmi by ma zaujímala tá reakcia na vás, čo sa týka týchto lehôt, ktoré tu pán Galko vo svojom príspevku predostrel.
A k tomu skrátenému legislatívnemu konaniu. Je to naozaj znásilňovanie legislatívneho procesu. Vy ste to v minulom volebnom období veľmi radi opakovali a oplieskavali o hlavu minulej vláde. Potom tu boli na začiatku pri programovom vyhlásení vlády reči, krásne reči o novej politickej kultúre.
Nejde mi čas, neviem prečo, ale tak budem pokračovať. Len tak upozorňujem technikov, že, a techničky možno, ak sú tam nejaké.
Takže, ak je toto tá nová politická kultúra, tak, prosím vás, povedzte mi, že v čom je iná, keď veľmi podobne znásilňuje legislatívny proces už konkrétne v dvoch zákonoch.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Ja sa teda tiež prihováram za parlamentných povedzme nováčikov. Ono je to vždycky ťažké vysvetliť takéto procesy ľuďom, že prečo na tom tak opozícia trvá, že ten proces sa znásilňuje. Ale vrátim sa k tomu, čo aj, aj pán predseda parlamentu tu ohlasoval ako novú politickú kultúru v rámci parlamentu. Ja si ju predstavujem ako nejaké dôsledné dodržiavanie rokovacieho poriadku. Pomerne striktní sú vedúci schôdze pri dodržiavaní toho, aby sme reagovali na, na našich predrečníkov. Čiže by som chcel vyzvať pána ministra, aby teda ukázal, že je grand, že nech sa teda prenesie nad tie časti, ktoré možno nemali s tou odbornou časťou veľa spoločného, ale zaznelo tu kopec odborných argumentov, citácie z judikatúry. Pán Galko tu predniesol alternatívny návrh, ako sa to dalo spraviť bez toho, aby ste museli ten proces parlamentný, parlamentný znásilňovať.
Čiže keď už sa nám nepodarilo mať vecnú diskusiu k PVV, aj keď tu ministri sedeli, odmietli reagovať na vecné, konkrétne pripomienky, tak by som naozaj poprosil pána ministra, že máte tú možnosť. Počuli ste tu veľa odborných argumentov, prečo je to zlý proces, tak ukážte, že ste grand, ako si predstavujete tú novú parlamentnú kultúru a vysvetlite nám, prečo to podľa vás je v súlade s rokovacím poriadkom.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Dovoľte, aby som vás v krátkosti informoval o stanovisku klubu Progresívne Slovensko.
Progresívne Slovensko bude hlasovať proti vysloveniu dôvery štvrtej vláde Roberta Fica. Jedným z dôvodov, samozre... jedným takým hlavným dôvodom je, samozrejme, tá najhoršia historická skúsenosť s jeho vládami. Vždy ich sprevádzala korupcia, vulgárnosť, naša krajina stagnovala a tá posledná dokonca skončila vraždou novinára a jeho snúbenice a hanebným odchodom predsedu vlády.
Ten druhý dôvod je aktuálny, ak dovolíte, a reflektuje na túto rozpravu. Vidíme, že toto programové vyhlásenie Slovensko nikam neposunie. Zdá sa, že ani, ani samotná koalícia tomuto programovému vyhláseniu vlády neverí, odignorovala ho, neodpovedala na naše odborné výhrady, ukázala pohŕdanie demokraciou aj verejnosťou, a mňa teda teší, že pán premiér povedal, že to počúval, a zdalo by sa mi možno slušné, keby viac než počúval, aj diskutoval a bol tu prítomný v rozprave on a jeho ministri.
A tým tretím dôvodom sú samotné kroky Ficovej vlády, ktoré sme videli posledné dva týždne, škandalózne konanie ministra Eštoka, súdne rozhodnutia, ktoré spochybňujú proste prvé kroky tejto vlády, útoky na nezávislé médiá, to všetko spôsobuje jednoducho to, že táto vláda stratila našu dôveru vôbec skôr, než ju mohla vôbec získať. A z týchto troch dôvodov Progresívne Slovensko bude hlasovať proti.
Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne kolegovi za vystúpenie. V niektorých veciach sa nezhodneme, ja si teda napríklad myslím, že štát by úlohu v zdravotníctve mal mať nejakú. Napríklad čo sa týka tej kritickej infraštruktúry, tak to majú tie najvyspelejšie systémy na západ od nás, že napríklad fakultné alebo vôbec nemocnice sú jednoznačne štátne a z tohto pohľadu podľa mňa je nutné sa pozerať aj na to programové vyhlásenie vlády, nie len čo tam je napísané, ale čo tam aj nie je napísané, resp. čo sa nedodržiava. Napríklad aj z tohto pohľadu je dôležité sa napríklad pozrieť na to, že nám tu chýba záväzok v programovom vyhlásení vlády k univerzitnej štátnej nemocnici, veľkej, ako to vyriešime tú situáciu v Bratislave. Často tam chýba v tom programovom vyhlásení vízia. Hovorí sa, že nejaké stratégie sa vypracujú, že urobíme nejaké projekty, zistíme ešte vlastne len, čo chceme robiť. Kolega tu už spomenul, chýba nám tu záväzok k riešeniu pediatrie, nehovorí sa nič o nejakých inováciách, o ich podpore, nehovorí sa o tom, ako budeme bojovať proti dezinformáciám. Čiže to je jedna vec. Netreba sa podľa mňa na to programové vyhlásenie pozerať len tak, čo tam je, ale aj čo tam, samozrejme, chýba.
A druhá vec je, že aj keď tam už niečo máme napísané, tak či je to vôbec realizovateľné. Ja keď sa dneska pozriem, a to sú tie politické aspekty, politická implementácia, keď sa pozrieme napríklad na to, že vláda sa už dnes zaväzuje k tomu, že bude robiť reformu nemocníc a že bude v nej pokračovať, tak dnes už vidíme, ako ministerka Dolinková nesystémovo zaraďuje do siete nemocnicu Bory alebo kardiocentrum Agel, alebo sa rozprávame o pôrodniciach, ako znižuje a ohrozuje bezpečnosť matiek a novorodencov, alebo napríklad tu máme, hovorilo sa o premiérskej téme. Máme tu premiéra Fica, ktorý už raz potopil jednu reformu nemocníc, takzvanú stratifikáciu, čiže ja sa na to pozerám aj z tohto pohľadu. Je jedno, čo je v tom samotnom programovom vyhlásení napísané, dôležité je, čo tam nie je napísané a dôležité je aj to, že či sa to bude vedieť realizovať, a to z môjho pohľadu je veľmi ohrozené, respektíve vo viacerých oblastiach až nemožné.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci, mne to je naozaj trápne, že sa to musím spýtať, ale môžem vás poprosiť o výklad predsedajúceho vo veci toho, že tu sedí člen vlády, minister zahraničných vecí, ktorý počas podľa mňa celkom dobrého prejavu má slúchatká v ušiach a... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Blaha Ľuboš, podpredseda NR SR
Prepáčte, ale musí byť procedurálny návrh podaný a o tom musí byť možné hlasovať, to povedzte a potom odôvodnite. Toto, čo hovoríte, nie je procedurálny návrh. Nech sa páči.

Dubéci, Martin, poslanec NR SR
Ešte raz teda. Tak, prosím, dajme hlasovať o tom, že Národná rada sa uznesie, aby členovia vlády nesedeli so slúchatkami v ušiach. Ďakujem pekne. Akože prepáčte, akože mne je to trápne. Je to naozaj trápne, akože pán, pán... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Vážené dámy, vážení páni, pán predsedajúci, tak trošku neviem, ako začať po týchto humoristických prejavoch a priznám sa, že väčšinou mi kamaráti hovoria, že som vtipný a tu a tam aj nejaký vtip poviem, ale asi v každom čase a v každom mieste by sa mal rešpektovať nejaký pomer, nevyčítam žiadny vtip, samozrejme, ale podľa mňa sme tu pri veľmi, veľmi vážnej situácii, kedy máme pred sebou 88 strán extrémne neambiciózneho textu, ktorý je nekoherentný, kde sa veci opakujú, kde niektoré časti sú v iných častiach a naopak. A ja mám pocit, že toto ponáhľanie sa, aby sa stihol snem SMER-u alebo, ja neviem, rýchlo urobiť nejaké zmeny, je na škodu celého obyvateľstva celého Slovenska.
Ten termín alebo ten názov toho dokumentu je Lepšie, pokojnejšie a bezpečnejšie žiť. Okej, dobre, milé, kto by bol proti tomu, ale ja by som dodal, že by tam malo ešte byť, že nemať odvahu pozerať sa do budúcnosti. Lebo tento dokument vôbec nie je o budúcnosti. Tento dokument je tak maximálne o prítomnosti, je veľmi veľa o minulosti a myslím si, že toto je tým veľkým prekliatím Slovenska, že stále sa snažíme napraviť minulosť a vôbec neriešime budúcnosť tejto krajiny. Vôbec neriešime budúcnosť našich detí a dokonca som presvedčený, že aj tí dôchodcovia, ktorí, povedzme, volili SMER, veľmi rozmýšľajú, že aká bude budúcnosť ich vnukov a vnučiek. Ako sa trápia nad tým, že nechcú, aby odchádzali tie deti do zahraničia študovať za príležitosťami, lebo ich chcú mať pri sebe. Chcú mať vnučky, vnukov, pravnukov a pravnučky a sú dediny na východnom Slovensku, áno, ja som z východného Slovenska, kde už zostávajú len dôchodcovia, lebo všetci, všetci odišli. To znamená, že síce bude lepšie, pokojnejšie, bezpečnejšie možno v nejakej prázdnej dedine, ale nebude bezpečnejšie pre Slovensko ako také do budúcnosti. Mnohí z vás sú tu národniari, vlastenci a tak ďalej, a ja sa pýtam, že ako vy máte radi tú krajinu, keď nemyslíte na jej budúcnosť. Ako? Aká je to láska? (Potlesk.)
Bol som, bol som minulý týždeň v Bruseli, prepáčte, bol som v Bruseli, mrzí ma to, a nebol som donášať. Bol som na seminári, kde poľské, poľské politické strany robili taký prieskum, že trikrát demokratické strany sa nedostali do vlády, lebo mali v programe budúcnosť. Normálne mali to slovo alebo v tom, v tom proste ako keby slogane budúcnosť a strašne sa, strašne si mysleli, že to bude pôsobiť. A minulé voľby ho dali preč, to slovo budúcnosť, a Poľsko ich zvolilo. My sme mali len slovo budúcnosť, áno, skončili sme druhí. Je tu SMER, ktorý skladá vládu a zajtra to ide oslavovať. Ale ja si myslím, že budúcnosť je tá úprimná odpoveď každého parlamentu. Lebo my máme spravovať to, čo bude do budúcnosti, a nie, čo bolo v minulosti. Takže majme odvahu pozerať sa do budúcnosti.
Nejdem do detailov celého programu, lebo mám pocit, že ma všetci moji výnimoční kolegovia a kolegyne predbehli, všetko vyrozprávali. Myslím si, že týchto 16 žien a 16 mužov spravilo vlastne pre vás, za vás alternatívne programové vyhlásenie vlády. Také, aké by malo byť, také, ktoré by malo riešiť budúcnosť. A myslím si, že Martin Filko, ktorý bol pri zakladaní a myšlienkovom zakladaní Progresívneho Slovenska, by bol na nás hrdý a určite, verím, že sa na nás nejakým spôsobom pozerá. (Potlesk.) Títo ľudia vám povedali, čo by ste mohli zlepšiť v programovom vyhlásení vlády. Ja na vašom mieste by som sa tým nechal inšpirovať. Normálne aj na tajňáša to spravte, zlepšite to trošku. Nemusíte povedať, že PS poradilo. Veď to je ako kebyže my vám to dávame. Berte, fakt berte, dokým dávame. (Potlesk.)
Osobnosť.. títo ľudia pokračujú v línii europoslancov, ktorých sme zvolili, Zuzany Čaputovej, kľudná sila, odborná, žiadne šaškárne, proste ide nám o budúcnosť krajiny. Bývalé vlády SMER-u boli údržbárske. Povedal som to dokonca aj pánovi Kaliňákovi na cige. Povedal som, že áno, je to také vaše know-how, ani vás za to nikto neskritizuje, aj to nejak poriešite, aj tým dôchodcom dáte, ale mám pocit, že táto vláda, čo sa chystá, aspoň z toho dokumentu je regresívna. Nie je progresívna, nie do budúcnosti, dozadu. V oblasti kultúry, médií, rovnosti šancí, že ste tu ženy niektoré z koalície, však nebláznite, však oni vám berú stoličku spod zadku.
Právo a spravodlivosť, ďalší problém. Ale to, samozrejme, zobrali, zobrali už do úvahy moji kolegovia, ktorí vystupovali.
V oblasti školstva a energetiky a podnikania som zbystril pozornosť. Škoda, že tu nie je pani ministerka. Celý čas tu bola, musím ju ináč pochváliť. Najprv, keď som to preletel, som si hovoril, že vau, že to vyzerá pozitívne, že to vzdelávanie proste má všetko, čo by malo mať, hej, že aj kádeháci to hovorili a aj my si to myslíme, aj keď vás úplne nemôžeme zase chváliť, lebo proste by to nebolo úplne také akože fajn z hľadiska tej opozično a koaličnej spolupráce. Dokonca, dokonca v týchto dvoch kapitolách vlastne tí vaši poslanci dávali, a teda autori dávali veci, ktoré v iných kapitolách chýbajú. Berte si, že v kapitole hospodárstvo sa rieši rovnosť mužov a žien v odmeňovaní, ale rieši sa, kdežto v ostatných kapitolách nula. Alebo napríklad sa rieši obnoviteľné zdroje, síce nie na individuálnu potrebu, respektíve jej výrobu, ale proste rieši sa to. Hospodárstvo skoro ako podľa príručky. Ale ja som s pánom Šaškom chodil na všetky tie debaty a tak ďalej a v mnohých veciach sme súhlasili spolu. Ale potom, keď som to začal čítať, pozor, médiá, pozor, NGO, ja tu nejdem otvárať veci až tak, ale keď som to prečítal, tak vlastne sú tam obrovské kapitoly o podpore plynu. Plyn, ktorý sa všade vo všetkých európskych dokumentoch hovorí ako, ako niečo, čo zabezpečí tranzíciu strednodobo. Ale nie, my ideme normálne podľa programového vyhlásenia vlády budovať nové plynovody. Hovoríme, že to je čistá energia. Samozrejme, že nie je. Ideme budovať spaľovne, ideme budovať spaľovne. Celá Európska únia nám dáva peniaze, plán obnovy, zelená budúcnosť a tak ďalej a my ideme budovať spaľovne namiesto toho, aby sme triedili odpad, aby sme recyklovali, aby sme mali cirkulárnu ekonomiku. Vyzývam médiá a občianske združenia, ktoré síce obmedzíte, ale aby si to pozerali.
No a posledné dve minúty budem venovať zahraničnej politike. Preto zahraničnej politike nie preto, že je to kapitola, ale je to náš životný priestor. Čítam ten dokument a som, neviem ako keby sa uspokojiť s tým, a už som to hovoril pánovi Blanárovi na výbore, ale keďže nemá možnosť reagovať, lebo sa ponáhľajú na snem, tak to poviem takto neohrozene. Tak všade hovoria, že Slovensko na prvom mieste. Veď samozrejme, však sme Slováci, ja som Slovák, ste Slovenky a tak ďalej. Lenže to, že sme v Európskej únii znamená, že môžeme byť aj Slovákmi, aj Európanmi naraz, môžme byť občanmi Európskej únie. A všetko prináša spoločne svoje výhody. Nie, vy chcete z Európskej únie zobrať len to, čo je dobré, ale keby ste mali niečo dať, tak to nie. To je viete, také to pravidlo, že čo je vaše, je aj moje a čo je moje, len moje. A to nie je férové, to sa tak nerobí, lebo potom strácame partnerov a budeme sedieť v rohu s Orbánom. A teda my môžeme povedať, že sme Európanmi a budeme budovať silnú Európu. Lenže zároveň v tom programovom vyhlásení vlády sa spomína, že Amerika silnie voči Európskej únii. No samozrejme, že silnie, keď my nie sme jednotní, keď my s Orbánom ju rozbíjame. Myslím si, že by ste si to mohli uvedomiť. My vám veľmi držíme palce, aby ste si to uvedomili, aby ste zlepšili keď už nie to programové vyhlásenie vlády, lebo musíte s ním utekať na snem, tak aspoň proste zlepšite to vaše myslenie. Lebo my nie sme strana alebo hnutie, ktoré chce ´za nami potopa´. My chceme naozaj, aby to sa na tom Slovensku naozaj lepšie žilo a bezpečnejšie, ako to sľubujete.
Takže ďakujem veľmi pekne, že ste si ma vypočuli, aspoň dvaja, traja členovia vlády a držím vám palce na tom sneme. Dúfam, že to stíhate. Dovi. (Potlesk.)