Videokanál klubu

Ďakujem pánovi Habánikovi, že sa stotožnil s tým, čo som povedala. Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, vážené kolegyne, vážení kolegovia, ako sme počuli, predložený návrh novely zákona 597 o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení je drobnou novelou z hľadiska svojho rozsahu, ale je logickým pokračovaním procesov transformácie poradenských zariadení.
Cieľom je naplnenie záväzku štátu poskytnúť podporné opatrenia deťom, žiakom; to je jednoducho klientela poradenských zariadení. Chcem povedať, že toto je iba jeden malý modul celého systému, ktorý sa transformuje. Kľúčové zmeny boli uskutočnené v nedávnej minulosti už v školskom zákone, kde sa postavila úplne nová konštrukcia poradenského systému. Zmenila sa ich štruktúra, zmenili sa ich kompetencie, boli nastavené personálne normatívy a bol nastavený systém podporných opatrení, ktoré majú byť poskytované klientom.
A dnes, dnes rokujeme o ďalšej podstatnej veci, ktorou je posilnenie kapacít poradenského systému tým, že do systému za rovnakých podmienok, v ktorom fungujú štátne zariadenia poradenstva a prevencie, začleníme aj neštátne, t. j. súkromné a cirkevné.
Pán podpredseda vlády jasne deklaroval, že neštátne zariadenia už nebudú financované z výnosu dane z príjmu fyzických osôb, prostredníctvom obcí a samosprávnych krajov, ale zo štátneho rozpočtu. A tu je podstatná jedna vec. Tiež už v tejto snemovni zaznela, ale chcela by som ju dovysvetliť.
Zatiaľ čo v tomto roku bolo investované do chodu neštátnych poradenských zariadení niečo cez 11 mil. eur, tak od budúceho roku tá suma bude podstatne vyššia, viac ako 16 mil. eur. A teraz otázka je, či je to rozšafnosť, zvýšiť takto rozpočet, alebo je to nevyhnutnosť. Z môjho pohľadu je to správne rozhodnutie a obávam sa, že ani to nemusí stačiť. A hovorím to preto, lebo len v štátnych poradniach chýba na celom Slovensku zhruba 600 odborných zamestnancov. A ďalší podstatný údaj, ktorý sa týka celého poradenského systému, je ten, že 64 % všetkých poradní odkladá neodkladné intervencie a vyšetrenia kvôli tomu, že nemá personálne kapacity. No a ja sa domnievam, že aj toto malé zvýšenie rozpočtu nejakého segmentu poradenských zariadení môže v sebe niesť nejaký rozvojový potenciál. Preto si myslím, že je to správne, správne rozhodnutie.
Tá ďalšia zmena spočíva v tom, že sa odkláňame od systému financovania per capita. Tí, ktorí sledujú túto oblasť, určite vedia, že ešte pred týmto systémom fungoval ešte menej logický systém, ktorý bol založený na financovaní potenciálnych klientov. To znamená počtu žiakov a detí, ktoré žili v nejakom regióne, hoci nemuseli byť priamo klientami. Potom sa prešlo k systému financovania na hlavu a dnes to začína dostávať úplne logické kontúry, že sa kombinuje financovanie na hlavu reálneho klienta v kombinácii s náročnosťou výkonu, teda s náročnosťou odbornej činnosti, ktorá je tomu klientovi poskytovaná. To je správne a ja to tak sama pre seba nazývam malé poradenské DRG.
Samozrejme, že existujú aj riziká, ktoré súvisia s celým systémom aj so systémom financovania, a spomeniem teda dve. Či sa naplnia, to, samozrejme, ukáže iba čas. K tým rizikám patrí aj to, ako sa ministerstvo dokáže vyrovnať s personálnym stavom v neštátnych zariadeniach. A tá situácia bola veľmi jasne vykreslená výsledkami kontrol, ktoré prebehli v mesiacoch február a marec 2023, a jasne sa ukázalo, že až 30 %, tá kontrola sa uskutočnila v 75 zariadeniach a z nich 30 % neplnilo požiadavky personálneho normatívu. A prečo je to zlé? No ten personálny normatív bol stanovený ako personálne minimum, kedy je schopné zariadenie poskytovať požadované služby. A 30 % to neplní a dokonca 18 % tých poradní je v takom stave, že tam pracujú ľudia, ktorí nespĺňajú požiadavky na odbornosť. Čiže nespĺňajú základné kvalifikačné predpoklady. To považujem tiež za problém a je možné, že to súvisí s nedostatkom finančných zdrojov, ale aj s nedostatkom teda tohto typu zamestnancov.
Ďalšie riziko, ktoré súvisí s prechodom na to malé poradenské DRG, vidím v tom, že systémy kontroly nie sú pripravené na to, aby overovali správnosť a pravdivosť tých údajov, ktoré subjekty poskytujú ministerstvu s cieľom teda stanoviť rozpočty. Je veľmi jednoduché zistiť, koľko klientov reálne tie zariadenia majú, ale je veľmi zložité skutočne objektívne overiť, aká náročná poradenská činnosť a odborná činnosť im bola poskytnutá. Toto je úloha pre ministerstvo, aby tie systémy dopracovalo. Je to preto dôležité, lebo keď si zoberieme, ako je zložený rozpočet každého zariadenia, tak iba 20 % ide na hlavu klienta a 80 % teda pochádza z vykonaných činností, z ich charakteru, z ich náročnosti.
Napriek týmto rizikám chcem povedať jednu vec a chcem svoje vystúpenie uzavrieť tým, že ja a moji priatelia z nášho hnutia tento zákon podporíme napriek tomu, že pochádza z dielne vládnej koalície. Tento zákon je svojím charakterom niekde úplne inde ako tie zákony, a mnohé zákony, ktoré sú predmetom rokovania tejto schôdze.
A keď hovorím o tej väčšine zákonov, ktoré prerokúvame na tejto schôdze, na tejto schôdzi, tak by som použila metaforu a povedala by som, že vedú Slovensko zo šera, v ktorom žijeme, do temnoty. Jednoducho z hľadiska spoločenského vývoja sme odbočili do slepej uličky. Samozrejme, v moderných dejinách Slovenska sa to nestalo prvýkrát, vrátime sa, ale škoda toho strateného času.
Tento zákon je svojou povahou naozaj niekde úplne inde. Je súčasťou procesov, ktoré majú zlepšiť život detí, žiakov v tých momentoch, keď to najviac potrebujú. A preto ho podporíme.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo.
Ja chcem reagovať na môjho predrečníka, lebo tento zákon rieši v skutočnosti dve veci. Jedna tá vecná, áno, máme tu opustené občianske preukazy, ja som k tomu včera vystupoval, aj k skrátenému legislatívnemu konaniu. Druhá vec je, že tento zákon rieši aj tzv. uzatváranie dohôd o zdravotnej starostlivosti. A ja si trvám na tom, čo som včera povedal, zase tu spájame dve veci a tlačíme cez skrátené legislatívne konanie dve veci, ktoré nemusíme, a dávame tzv. prílepky. A to je ten práve druhý bod toho zákona, tá novelizácia, ktorú môj predrečník úplne opomenul. Ten zákon, ktorý má byť novelizovaný a v januári má teda nabehnúť nové znenie, hovorí, že ak niečo elektronicky nebude fungovať, tak tu máme písomnú formu. A to znamená, že vôbec nie sú splnené podmienky na to, aby, aby tu bol skrátené legislatívne konanie, zdravotná starostlivosť sa v mnohých prípadoch neprestane poskytovať, v najhoršom prípade čo sa stane, v prípade tých dohôd o tej všeobecnej starostlivosti, je, že nebude zaznamená elektronicky. Ale na to ten zákon myslel, že keby niečo nefungovalo, tak to bude stále bude v písomnej listine. Čiže chcel by som poukázať aj na tento druhý bod, ktorý je dôležitý, a zase tu robíme nejaké prílepky a prikladáme do skráteného legislatívneho konania veci, ktoré by tam vôbec nemuseli byť. A takto sa vyhýbame diskusii odbornej, ktorá by tu mohla byť.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ja sa taktiež pridávam k tomu, čo som už dnes povedala, a to je o nesystematickosti tohto zákona a tejto, tohto návrhu. Chcem pridať ďalšie fakty, ktoré sú reálnymi dátami, a to o tom, čo hovorí správa Národnej banky Slovenska o finančnej stabilite z novembra, teraz, 2023. Hovorí o tom, že pri výraznom náraste nezamestnanosti, ktoré nám naozaj pri týchto opatreniach, ktoré navrhuje táto vláda, hrozia, by sa do rizika neplatičstva mohlo dostať 7 % domácností s hypotékou a až 11 % domácností so spotrebiteľským úverom.
Tak sa pýtam, že či vôbec nebudeme pomáhať aj ďalším, ktorí zobrali nevýhodné úvery, ktoré do budúcnosti, ktorým do budúcnosti budú rásť percentá, to je jedna vec.
A druhá vec je, že keďže som z regiónu a v Prešovskom kraji hrozí 25 % ľudí prepadnúť do reálnej chudoby, to sú ľudia, ktorí naozaj nedostávajú hypotéky a ktorí v banke k hypotékam nikdy neprídu, a títo ľudia v podstate nedostanú žiadnu pomoc. Takže poďme sa zaoberať reálnou pomocou chudobe a nie ľuďom, ktorí túto pomoc, ktorá je nesystematická a neadresná, nepotrebujú.
Ďakujem.

Ďakujem pekne.
Pán kolega Ledecký poukázal na nesystémovosť tohto opatrenia a ja by som ju len rada doplnila. Pán minister, budem rada, keď ma opravíte, ak sa mýlim, ale pomoc v rámci tejto schémy nie je možné čerpať, ak človek bude chcieť refinancovať svoju hypotéku v inej banke. To znamená, že po skončení viazanosti človek bude v podstate priviazaný k svojej banke, čo sú väčšinou tie najväčšie banky v Slovenskej republike, lebo inak o pomoc od štátu príde, napríklad, dajme tomu, pri nejakom 5-percentnom úroku. A dokonca pri hlbších prepočtoch ani pri oveľa nižšom úroku, povedzme, dajme tomu, okolo 3 – 3,2 % v nejakej inej banke, kde by si to mohol ísť refinancovať, tak ako to robia poctiví, poctiví občania, ktorí sú aktívni v tomto, sa mu to neoplatí, lebo tá mesačná splátka stále bude nižšia s peňažným príspevkom od štátu tým vašim, ktorý navrhujete, ako by bola, keby prešiel do inej banky s nižším úrokom. Ak by bol možný prechod medzi bankami pri zachovaní tejto štátnej pomoci, tak štát by de facto doplácal menej. Čiže teraz v tomto znení, v akom ste to predložili, tak to je to v podstate len zbytočné plytvanie štátnymi peniazmi, ktoré, po prvé, nemáme, a zároveň to úplne likviduje súťaž medzi bankami. Ja teda s kolegom Ledeckým absolútne súhlasím, že celé toto opatrenie je zlé a malo by byť nahradené adresným príspevkom na bývanie, ale chcela som poukázať ešte aj na túto konkrétnu zásadnú medzeru, ktorú váš návrh má.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Chcel by som potvrdiť a oceniť, že podobne, ako hovoril pán minister financií, tiež vnímam, že tá diskusia tu je a je, je korektná. Takže to veľmi oceňujem. Napriek tomu, ako bolo spomenuté, ku lex konsolidácia by sme sa aj na výbore mali rozprávať priamo s pánom ministrom vzhľadom na zásadnosť tohto, tohto balíčka.
Tiež súhlasím, že, a ako som spomínal v rozprave, minulá vláda spôsobila to rozvrátenie verejných financií, ale tá minulá v roku 2016 a ´20, ako, ako som hovoril a podporil som to dátami, a takisto aj zo strany OĽANO by bolo korektné hovoriť nielen o deficite ´22, ale aj ´23, ktorý je naopak oveľa vyšší a tiež je zodpovednosťou vlády, vtedy pána Hegera, takže je potrebné o tom hovoriť spolu, ale tie dáta vám tiež relatívne vychádzajú, takže odporúčam to takto aj komunikovať.
A zaznela otázka od pána ministra, mnou odporúčaná konsolidácia by bola cieliť trojpercentný deficit v roku 2027, možno ´26, podľa ekonomickej situácie, ktorá sa bude nejakým spôsobom vyvíjať najbližšie tri roky. To by bol podľa mňa optimálny balans medzi konsolidáciou a podporou ekonomiky aj cez výdavky vrátane teda, samozrejme, rozumných sociálnych balíčkov.

Ďakujem pekne. Pán minister, máme avizovaný výbor finančný na obed, ešte nepotvrdený, ale teda ja by som bol v každom prípade veľmi rád, keby ste tam prišli k takejto dôležitej legislatíve, aby som sa mohol o tom porozprávať s vami. Ďakujem.

Ďakujem.
Pán Muňko, beriem to ako pochvalu, trochu na odľahčenie. Hovoril som o 1,8 mil. budúcich dôchodcoch, nie súčasných. A čo sa týka toho, že ako fungujú dôchodkové systémy v iných krajinách, samozrejme, takýchto je mnoho, ale otázka, otázka je, na, na ktorý parameter sa pýtate. Ale poznáme niekoľko úspešných krajín, ktoré svoje budúce dôchodky zhodnocujú oveľa, oveľa lepšie ako, ako my. Ale možno to, toto zvyšných jedna minútu a dvadsať sekúnd, samozrejme, nemôže byť dobrá diskusia o dôchodkoch, takže môj návrh je, že tak ako sme sa rozprávali neformálne, ja sa, ja sa s vami veľmi rád pobavím, či už tuto v kaviarni o našich budúcich dôchodkoch, alebo aj, aj kľudne verejne na akomkoľvek fóre. Najbližšie nás, nás takéto čaká na výbore na obed, takže budem sa tešiť tejto diskusii.

Ste sa tešili, že stratím poradie? Mal ísť pán poslanec Viskupič pôvodne a nevedel som, že sa zmenilo poradie. Ďakujem pekne, stihol som to. Trochu sa vydýcham.
Vážený pán minister, vážený pán predsedajúci, poslanci, poslankyne, ja by som chcel povedať, že som veľmi sklamaný z tohto balíčka opatrení, ktorý sme mali možnosť si tento týždeň prečítať. Pán minister financií si na ministerstve financií nechal ľudí, ktorí tam boli, aj som ho za to verejne pochválil, som to ocenil, ale tento balíček nepripravovali ľudia na ministerstve, pripravovala ho centrála SMER-u. Je, bohužiaľ, konzistentný s programovým vyhlásením vlády. Je to rozpočet, alebo zatiaľ konsolidačný balíček, ktorý patrí do minulosti. Neponúka víziu, neponúka vyššie platy, neponúka vyššie dôchodky všetkým, iba prerozdeľuje existujúce zdroje, presúva, presúva peniaze z jedného vrecka do druhého, ale netvorí, netvorí budúcu hodnotu, netvorí ekonomický rast, z ktorého potom vyplýva vyššia životná úroveň. Napríklad na zdravotníctvo hovorí a ešte sa tým aj v prezentácii chváli, zvyšuje zdroje o 200 miliónov podľa tých, podľa tej prezentácie, ktorú sme videli, čo je 2,5-percentný nominálny nárast. Keď si k tomu prirátame infláciu, tak je to reálne ešte menej, je to negatívny rast. A tak by som mohol, samozrejme, pokračovať veľa príkladmi.
No a teda pán premiér Fico neostal nič dlžný svojej, svojej povesti, ďalej berie peniaze budúcim dôchodcom, ekonomickú aktivitu pridusí zvyšovaním daní, ešte presnejšie zvyšovaním zdravotných odvodov, teda zaťažením pracujúcich, a neplní jeden zo sľubov v programovom vyhlásení vlády, tam teda nie je konzistentný, že bude stabilizovať dlh. Naopak, dlh a obzvlášť splátky dlhu za štyri roky viac ako zdvojnásobí. Pán Robert Fico neprekonal svoj tieň.
Rád by som sa venoval takým, takým trom podľa nás hlavným problémom, ktoré tento balíček obnáša. Ten, ten prvý sú splátky dlhu. Vláda, konkrétne pán premiér Fico sa v tom, na tlačovej správe teda poslednej, ktorá bola k rozpočtu, zaviazal k minimálnej konsolidácii, teda hovorí, že bude konsolidovať maximálne o 0,5 % ročne, čo teda predkladám, že bude, bude presne 0,5 %, pretože ináč by, ináč by porušil národnú legislatívu, ktorá je zároveň míľnikom z plánu obnovu a vyplynuli by nám z toho stámiliónové sankcie. Čo ale takáto trajektória konsolidácie urobí, že vláda bude, bude šetriť len toľko, koľko musí, aby teda nemusela na tlačovej besede vysvetľovať, prečo nám zlá Európska únia berie stámilióny eur za to, že sme porušili vlastné záväzky. Ale zároveň znamená, že počas volebného obdobia za najbližšie štyri roky verejný dlh vzrastie z 57 % na 64 %. Zároveň, ako sme sa rozprávali v predchádzajúcej rozprave ku úverom na bývanie, rastú aj úroky, rastú všade vo svete, nielen na Slovensku, nielen kvôli našim zlým bankách, ale je to svetový trend, takto ekonomiky funguje, a kvôli tomu, že si budeme musieť tie ďalšie miliardy na sociálne balíčky SMER-u požičať na svetových trhoch, výrazne narastú aj tie splátky za ten dodatočný dlh, ktorý, ktorý si budeme požičiavať.
No a spolu tieto dva faktory znamenajú, že v roku 2026 budeme platiť viac ako dvojnásobok na obsluhu dlhu. Dnes platíme na obsluhu dlhu 1,2 mld., v roku ´26 odhad Rady pre rozpočtovú zodpovednosť to bude 2,5 mld. Rozdiel je 1,3 mld. Viac ako miliarda. Čo by sme si tam mohli kúpiť za 1,3 mld.? Viete, koľko stojí nemocnica Rázsochy, teda projektovaná, ešte v tých najväčších parametroch, veľa diskusie sa viedlo o tom, že aká má byť veľká, teda či má byť v Rázsochách, alebo má byť niekde inde a tak ďalej. Ale ten najoptimistickejší odhad, teda ten, ktorý rátal s tisíc posteľami, ju odhadol niekde za, okolo 900 mil., povedzme že miliarda, možno niečo, keďže máme 10-percentnú infláciu posledné roky. Takže nemocnicu Rázsochy, najluxusnejšiu nemocnicu, ktorú plánujeme na Slovensku, bude stáť 1 mld., to znamená dokonca ešte menej, ako nám narastie splátka dlhu v roku 2026.
Takže dnes, zajtra vláda zaplatí nejaké svoje sociálne balíčky, budiž 13. dôchodok, neviem, taká dávka, splátka, dotácia na hypotéky a tak ďalej. Všetko sú to legitímne výdavky vlády, ktorá získala politický mandát, ale nebudeme mať napríklad nemocnicu alebo školy, možno ani tie diaľnice.
A kvôli tomu, že situácia s dlhom bude takáto dramatická a čelíme vážnym rizikám, že či si udržíme dôveru finančných trhov, tak by som chcel zároveň vyzvať pána ministra financií, aby nám predložil stratégiu financovania dlhu. Tú sme už roky verejne nevideli. ARDAL, agentúra, ktorá spravuje náš dlh, pracuje, ale koná tak zo dňa na deň, bez stratégie, bez nejakého verejného alebo čo i len formálneho dohľadu zo strany ministerstva financií. Bude to extrémne dôležité najmä z jari, kedy si budeme musieť požičiavať stovky až miliardy na finančných trhoch a toto, ako vyzerá tento konsolidačný plán, ktorý teraz preberieme, bude extrémne dôležitý pre túto dôveru a pre také rozhodnutie o tom, či pôjdeme ďalej po tej gréckej ceste, alebo sa nám od nej podarí vychýliť v tom teda pozitívnom zmysle.
Druhý bod sú už avizované dôchodky. Toto je pre mňa najsmutnejšia správa tohto celého. A tak ako sme sa obávali, tak to aj prišlo. Pán Robert Fico a celá vláda SMER-u a HLAS-u neostala dlžná svojej povesti a predstavila svoj evergreen a opäť berie nám dôchodky. Mne, vám, všetkým, ktorí ste v II. pilieri, všetci budeme mať ešte nižšie dôchodky, ako sú projektované dnes. Takýto ľudí na Slovensku je 1,8 milióna. Strana SMER nechce týchto voličov, berie im peniaze. Doterajšími krokmi v II. pilieri v dôchodkovom systéme v doterajších troch vlád SMER-u od roku 2006 znížili dôchodky budúcich dôchodcov v priemere o 130 eur mesačne v dnešných cenách. To znamená, priemerný štyridsiatnik vtedy, päť, desať rokov dozadu, priemerný, teda s priemerným platom v ekonomike, bude mať o 130 eur mesačne menší dôchodok kvôli, kvôli zmene, teda povinnému prestupu sporiteľov, kvôli zníženiu splátky, kvôli tej povinnosti vykazovať každý rok plusové čísla pre každý fond. Že tí, čo trochu ovládajú finančné trhy, vedia, že akciový trh je, je najvýnosnejší, alebo výnosnejší oproti dlhopisovým, ale nie každý rok, ale v dlhodobom horizonte od päť až desať rokov a dlhšom spravidla je. A ďalšie takého opatrenia nám znížili naše dôchodky, budúce, o 130 eur. A tento presun z II. piliera do I. ponúkne trochu viac kešu Sociálnej poisťovni, trochu v tom zmysle, že má, má obrovský rozpočet a pomôže vláde SMER-u prezentovať ten hedlajnový, ten základný deficit pozitívnejšie ako bude, pozitívnejšie asi o 400 mil., 400 až 500 podľa toho, v ktorom roku. Ale nepomôže vám pri konsolidácii podľa slovenskej legislatívy, pretože takého opatrenie, ktoré oberá budúce generácie, sa do tohto deficitu nerátajú. A teda z môjho pohľadu je len marketingom a prezentáciu takej samozvanej sociálnej demokracie, ale, ale v skutočnosti je to najškodlivejšie opatrenie pre 1,8 mil. ľudí.
A tretí bod, ktorého sa chcem dotknúť, sú, sú odvody. Vláda zvyšuje zdravotné odvody pre všetkých pracujúcich, tie sú už dnes vysoké a naopak tým brzdí ekonomickú aktivitu, čo by mala robiť, pracovné odvody naopak znižovať, najmä pre nízkopríjmových ľudí, tých, ktorých chce cieliť mimochodom svojimi sociálnymi balíčkami, aby tak podporila ekonomickú aktivitu a rast naštartovanie ekonomiky, vďaka ktorému by mohla aj ľahšie konsolidovať, pretože vyšší ekonomický rast, vyšší menovať by zabezpečil nominálne menšiu potrebu konsolidácie. Vláda to týmto a viacerými ďalšími opatreniami nerobí. Naopak, dusí túto ekonomickú aktivitu a nepomáha dlhodobej životnej úrovni nás všetkých.
Už dnes má Slovensku daňovo, najväčšie daňovo-odvodové zaťaženie práce v rámci, v rámci krajín V4. Konkrétne odvody tvoria až 44 % celkových, celkovej ceny práce. Jedine v Česku je to podobne 45 %. A zároveň patríme medzi tú takú opačnú neslávnu špičku vôbec v rámci krajín či OECD, alebo, alebo EÚ. A vláda sa, vláda sa zároveň neodhodlala na náročnejšie, teda odvážnejšie opatrenia, ktoré sú teda komplikovanejšie, ale pre ekonomický rast by boli naopak, naopak skôr prínosom.
A ešte by som sa rád dotkol jedného bodu, pán minister to spomínal v tom svojom predchádzajúcom prejave, je to tiež taký evergreen tejto politickej verejnej diskusie, že kto ten problém spôsobil. Lebo všetci kolegovia či už SMER-u, alebo HLAS-u, kdekoľvek prídem do diskusie, či už v pléne, vo výboroch alebo v médiách, stále počúvam, že ako každý ukazuje na toho druhého. Veď to oni spôsobili, my sme tuná noví, tak na nás zatiaľ neukazujú, ale, ale jedni na druhých. Toto, toto urobili oni a pozrite sa na nich a také, takýmto vzájomným obviňovaním sa snažia upútať pozornosť niekde inde. Tak pár dát pre pána ministra a všetkých.
Platí a nepopiera to ani, ani samozvaná sociálnodemokratická vláda, že verejné financie máme v komplikovanom stave, z pohľadu dlhodobej udržateľnosti patria medzi tú nesmutnú, teda smutnú špičku v rámci, v rámci všetkých krajín Európskej únie, ale máme veľmi jasne zdokumentované, že najväčšiu časť tohto nárastu, niekde okolo 80 % toho celého problému, spôsobila vláda SMER-u v roku 2016 až 2020. Páni bývalí premiéri aj ďalší predstavitelia SMER-u radi prezentujú taký jednoduchý fakt, že v roku 2019 sme mali jednopercentný deficit, dnes máme desaťnásobný, spôsobili ho hentí. Lenže nehovoria tú druhú, tú druhú stránku, že vtedy sme žili dobré ekonomické časy. Opäť, bol to, takto sa mal celý svet, nebola to žiadna slovenské nuansa, jednoducho ekonomike globálnej sa darilo, preto ekonomiky rástli, bolo ľahké udržiavať zdravé verejné financie a v tých časoch 17 krajín Európskej únie si šetrilo na, na budúce horšie časy, dosahovalo prebytky. Ten náš rozpočet bol deficitný, siedmy najhorší v Európskej únie. Tak nabudúce keď budeme hovoriť o jednopercentnom deficite, tak spomeňte aj tento kontext.
Druhý dôvod v rámci teda pôsobenia vlády SMER-u 2016 – 2020 bol, bola tá najdrahšia predvolebná kampaň, ktorú vtedy v roku 2020 vtedy pán premiér Pellegrini ohlásil tesne pred voľbami a tým, tým jedným z mnohých sociálnych balíčkov výrazne spôsobil tú dlhodobú neudržateľnosť verejných financií, ktorú v rokoch 2020 – 2023, teda prišli veľmi ťažké časy, celý svet žil v recesii, celý svet tvoril deficity, aj ten náš bol veľký. Áno, správne hovoríte, v niektorom bode dokonca až desaťnásobný oproti 1 % z roku 2012, ale nebol vyšší ako, ako inde vo svete. V priemere za štyri roky – ´20 až 2023, sme mali v porovnaní s priemerom Európskej únie, keď zrátam dokopy všetky štyri roky, nielen 2022, ktorý si vyberá pán minister bývalý Matovič, pretože mu to takto vyhovovalo, ale zarátam aj 2023, kde naopak budeme mať relatívne vysoký deficit kvôli, kvôli energopomoci a ďalším faktorom, tak dokopy tieto štyri roky sme hospodárili ako ekonomika lepšie ako Európska únia.
No a keď to zhrniem, vrátim sa teda konkrétne ku tomu lex konsolidácia, ktorú sme mali možnosť si prečítať, tak vláda si zvolila tú jednoduchšiu cestu krátkodobej konsolidácie na úkor budúcej prosperity. A neponúka systémové riešenie, ktoré by naštartovalo slovenskú ekonomiku, naopak, iba presúva existujúce zdroje, demotivuje podnikanie a brzdí ekonomický rast a vytvorí tak účet, ktorý zaplatia pracujúci a budúce generácie. A výsledkom bude, budú nižšie dôchodky a nižšie platy nás všetkých.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Pán poslanec Šalitroš, za obdobie 1,1 % v tomto roku a 2,5 % v roku 2026. Tak ako som povedal v rozprave, pozrite si tú správu, tú správu. No veľmi jednoduchý interface, veľmi jednoduchý jazyk, zhrnutie je veľmi krátke, dá sa to veľmi ľahko pochopiť. A nie, nie deti týchto ľudí doplatia na takéto oparenia, ale, ale, ale naše deti a my zo svojich daní zaplatíme vaše sociálne opatrenia.