Videokanál klubu

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Veľakrát sa tu teda spomenula tá výhrada k adresnosti, k neadresnosti. Dovoľte mi, aby som možno túto vec načrtla aj trochu z iných perspektív, ktorá tu doteraz nezaznela. Je totiž zaujímavé, že ako teda predkladajúci vedeli byť veľmi adresní, pokiaľ šlo o reštriktívne opatrenia voči Rómom a Rómkam a pod pláštikom boja proti parazitizmu okresávali dávky štátnej pomoci. Príklad nevídanej adresnosti, ktorú by ani Kužma s Kaníkom si nedovolili, predviedli vtedy, keď na poberateľov dávky v hmotnej núdzi predviedli povinnosť si ju odpracovať. Boli až tak adresní, že podľa terénnych prieskumov, ktoré máme k dispozícii, táto povinnosť zhodou náhodou zaťažovala akurát, akurát Rómov.
Ono totiž to tá povinnosť nezaťažovala všetkých plošne, teda všetkých tých, ktorí poberajú dávku v hmotnej núdzi, ale podľa toho, koho úrady práce označili zrejme na princípe pozriem a vidím za, za vhodného adepta na to, aby si šiel právo na život, lebo tá dávka je ekvivalentom práva na život, aby si ju išiel odpracovať. Čiže títo štátni otroci neboli pri výkone dávky v hmotnej núdze ani chránení Zákonníkom práce, a tá najväčšia skrivodlivosť, že si odpracovávali 60-eurovú dávku, prosím pekne, 2 eurá za deň, prácami, ktorými vlastne vyjadrovali, že právo na život nepatrí všetkým, treba si ju odpracovať. Lenže právo na život patrí aj recidivistom, aj tí majú právo, aby dostali v kriminále hodnotu ekvivalentnú teda 2 eurám, alebo už koľko, pretože právo na život neznamená len, že vás štát nezabije, ale vám pomôže prežiť. A tá najsociálnejšia vláda zo všetkých zrovna v čase hojnosti zaviazala tých najchudobnejších, záhadne zvládla tú adresnosť veľmi výborne a zaviazala ich k tomu, že nie, ich právo na život nie je také hodnotné a musia si tú dávku v hmotnej núdzi odpracovať. A toto platí dodnes. Naj... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.)

Ďakujem pekne všetkým za vaše poznámky, postrehy. Nebolo v nich veľa otázok, tak nebudem to teraz ani za tie dve minúty prechádzať celé, ale všimol som si zaujímavú vec. Podľa mňa sme, podľa mňa sme dosiahli také nové dno, teda keď som, keď som skončil svoju prezentáciu, tak som sa pozrel po miestnosti a videl som dvoch členov koalície, teda poslancov SMER-u, sedieť, medzitým sa, medzitým sa, sa prestriedali, teda ak rátam plus predsedajúci a plus spravodajca, tak boli v miestnosti štyria.
Pán poslanec Šmilňák, ďakujem za toto doplnenie o to, o to lepšie, že vôbec za tak krátku dobu, teda síce expresný únos štátu, ale, ale aj expresne rýchlo zmobilizovaní ľudia na námestiach. Podľa mňa nám to dáva veľkú, veľkú nádej do, do týchto dní, že to, čo tu robíme, dáva zmysel. Ale možno, keď nad tým všetkým premýšľam, vlastne aj, aj z môjho vystúpenia, aj, aj z vašich poznámok, by som zopakoval túto ešte jednu vec, že, ešte raz, že minister financií sám sa hlási k tomu, že sme na gréckej ceste. Sám hovorí, že verejné, slovenské verejné financie sú ako Titanic. Tak čo môžme, alebo neviem, urobme, urobme všetko pre to, aby, neviem, povedal aj to B alebo teda začal konať a zobral to kormidlo a odvrátil nás od toho, od toho ľadovca, k tomu sledujeme. Neviem, podľa mňa by sme to mohli všetci hovoriť, jak sa môžme spojiť, všetkým novinárom alebo na sociálnych sieťach jednoducho nech toto je správa, ktorá, ktorá rezonuje v lex konsolidácia, minister financií kormidluje Titanic.
A, pán Bužo, ja strašne zle spievam, tak ja nebudem spievať, ale, ale, ale, ale vy to dajte. (Potlesk.)

Ďakujem, pán predsedajúci.
A ďakujem ti, Števo, za ďalší skvelý príspevok a za to, že nám tu neúnavne zdôrazňuješ, že tu v skutočnosti naozaj nejde o konsolidáciu. Je mi ľúto, že aj tvoje návrhy, ktoré si vypracoval ako pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, boli prednesené v poloprázdnej sále. Bolo by naozaj vhodné, keby sa o veciach takýchto odborných tu viedla široká diskusia. Mňa veľmi mrzí, že sa tieto návrhy vrátane teda aj návrhu rozpočtu, na ktorý si tiež poukázal vo svojej rozprave, prijímajú narýchlo v skrátených legislatívnych konaniach bez potrebnej rozpravy a tiež si aj veľmi vhodne poukázal na to dianie vo výboroch, či už dnes ráno v eurovýbore, ale však pri nadchádzajúcej rozprave o rozpočte tiež máme problém viacerí s tým, že aj zajtra nám budú kolidovať výbory a nebudeme sa tak, ktoré zasadajú práve kvôli rozpočtu, a nebudeme sa tak môcť toho plnohodnotne zúčastniť a tiež sa vlastne nemôžme plnohodnotne ako keby aj oboznámiť, aj venovať týmto návrhom jednak na konsolidáciu, jednak na rozpočtové opatrenia tak, ako by si to zaslúžili, ako by sme mali ako poslanci a poslankyne, a mne sa tento cval skrátených legislatívnych konaní o takýchto dôležitých veciach naozaj nepáči a nemyslím si, že takýmto spôsobom by sme mali napĺňať naše mandáty poslancov a poslankýň.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne.
Pán poslanec Štefan, ďakujem veľmi pekne za tvoje slová, ktoré ma opäť akože už neraz dnes obohatili, obšťastnili. Čo k nim dodať? No v zásade asi len, ako si sa aj ty dotkol takého toho hodnotenia celkového týchto konsolidačných opatrení vlády, ja by som len dodal ešte aj pohľady, naozaj aby, aby zazneli a aby to bolo aj na zázname o tom, čo tvrdia v konečnom dôsledku tí odborne najzdatnejší v tejto téme a pokračoval by som niektorými ďalšími, ešte generálnymi riaditeľmi veľkých spoločností, ktorí sa v rámci trendu barometra k tomuto vyjadrili. Keď sa pozrieme napríklad na pána Sukupčáka, ktorý povedal, že ide o populistické rozhadzovanie peňazí a nie je to konsolidácia, ale úplatok za beztrestnosť.
Keď si pozrieme pána Ďuríka, ten sa vyjadril, že pochybuje, že zvyšovanie daní a odvodov, mimochodom zdá sa mu, že nie je veľmi nápadité, a súčasne pokračovanie v rozhadzovaní na strane výdavkov možno označiť za konsolidáciu verejných financií, čiže opäť je tu len, len a len ďalšia a ďalšia pochybnosť. Chýba tam napríklad šetrenie v štátnej správe, súčasne investovanie do budúcnosti, pretože sú to práve investície, ktoré dnes zvyšujú hospodársky výkon v budúcnosti a tým aj výnos z daní. Brať bezhlavo tam, kde sa javí, že je práve teraz čo brať, ako napríklad banky, Slovnaft a podobne, je veľmi krátkozraké a jednoducho nás to, či chceme, alebo nechceme, skôr či neskôr dobehne. Obávam sa teda, že sa o pár rokov tomu bankrotu, bohužiaľ, nevyhneme. A mohli by sme pokračovať a asi ešte aj budeme po zvyšok tohto veľmi príjemného večera.
Takže ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Aj tebe, Števo, za tvoj ďalší odborný príspevok. A vďaka aj za to, že si reflektoval na to včerajšie vystúpenie ministra Kamenického. Ja som mu tiež tak súkromne poďakoval za to, že tu bol a že reagoval na nás, aj keď teda je to zvláštna olympijská disciplína ďakovať za to, že obhajuje svoj vlastný zákon.
Mňa úprimne trošku hrklo, keď mi pán minister vo svojom vystúpení povedal, že so mnou súhlasí vo všetkom, a to citujem, lebo tak akože uznajte, keď minister financií zo SMER-u v pléne Národnej rady povie opozičnému poslancovi, že s ním súhlasí vo všetkom, tak tiež by ste spozorneli. Aby som bol teda konkrétny, tak pán minister so mnou súhlasil, že musíme rýchlo zatepľovať budovy, že musíme rýchlo vymieňať okná, že musíme rýchlo inštalovať tepelné čerpadlá, že musíme rýchlo podporovať obnoviteľné zdroje energie, lebo práve to je spôsob, ako zvyšovať energetickú efektivitu, to je to adresné riešenie, o ktorom stále rozprávame, namiesto plošného dotovania energií.
No len to všetko sa mohlo diať počas vlády ´Robert Fico I, Robert Fico II, Robert Fico III´, tak teda my minimálne v Progresívnom Slovensku budeme naozaj veľmi pozorne sledovať, že ako to pôjde konkrétne vláde ´Robert Fico IV´, či teda bude táto vláda súhlasiť s opozičným poslancom aj naďalej, lebo popravde akože zdroje na to máme, hej? Ja zavše môžem spomenúť napríklad modernizačný fond, v ktorom máme nateraz štyri miliardy eur do konca roku 2030. A spomínam to preto, lebo kým v Českej republike prvú výzvu modernizačného fondu vyhlásili v apríli 2021, tak na Slovensku až koncom júla 2022.
Výsledkom tejto našej pomalosti je to, že časť peňazí vlastne zjedla inflácia, kým ležali dlhé-dlhé roky v skrini na ministerstve hospodárstva a životného prostredia. Všetky tieto peniaze potrebujeme čím skôr dostať do ekonomiky, čím skôr dostať do domácností, čím skôr dostať do firiem a otvárať nové podnikateľské príležitosti aj zlepšovať životné prostredie.

Ďakujem, Štefan, že si nám opäť pripomenul, že tento zákon nemá s konsolidáciou verejných financií teda absolútne nič spoločné. Všetci vieme, že ide o pokračujúcu kampaň, o rozdávanie peňazí a že, samozrejme, jednoznačným víťazom sú seniori.
Ja mám pocit, že táto vláda žije v nejakom virtuálnom svete hospodárskeho blahobytu. Namiesto konsolidácie zaťažuje produktívnych občanov daňami a najmä malých a stredných podnikateľov, od ktorých závisí rast našej ekonomiky. Ako keby zabudla, že aj tento podnikateľský sektor má za sebou ťažké roky fungovania a že potrebuje tiež našu pomoc.
Myslím si, že ak by vláde išlo naozaj o to, aby pomohla všetkým svojim občanom, tak by pristúpila aj k nepopulárnym riešeniam najmä na začiatku svojho fungovania a najmä pristúpila by k investíciám. A to naprieč všetkým rezortom hospodárstva vrátane zdravotníctva a školstva, ale najmä vedy a výskumu, pretože bez investícií do vedy a výskumu nebudeme nikdy inovatívnou, modernou krajinou so znalostnou ekonomikou. To si musíme uvedomiť.
Namiesto toho sme absolútne na chvoste všetkých krajín OECD a dokonca sme sa aj za susednou Českou republikou, čo sa týka investícií do vedy a výskumu. A z nového rozpočtu teda nebadať, že by sme sa čo i len snažili priblížiť sa vo výške investovania do vedy a výskumu napríklad susednej krajine.
Milá naša vláda, som presvedčená o tom, že nie dane, ale investície sú cestou k ekonomickému rastu a potom možno bude aj na trináste a možno aj na štrnáste dôchodky.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
A takisto, Štefan, pán poslanec Kišš, chcel by som sa poďakovať celkovo za všetky príspevky v tejto rozprave, lebo naozaj obohacujú, obohacujú a posúvajú ju ďalej. A vidno teda, že pán poslanec má skúsenosti s touto témou. Ja takisto sa podpisujem pod tú bizarnú skúsenosť, keď som vošiel do miestnosti, rokovacej, a pán minister financií tu stál a prihlásil sa do rozpravy, čo teda ako 50 ďalších poslancov predo mnou, kvitujem, a hovoril, že sme na gréckej ceste, sme na gréckej ceste. A ja som nad tým rozmýšľal, že to je absolútne sureálne, bizarné, neviem aké, že pokiaľ máme ministra financií, ktorý túto vec priznáva, tak prečo my tu nemáme oveľa zásadnejšiu diskusiu? Ako je možné, že pokiaľ máme ministra financií, ktorý hovorí, že sme na gréckej ceste, tak ten istý minister financií je schopný mesiac predtým alebo tri týždne predtým so sebou nechať triasť a proste zo 150-miliónového balíčka urobiť 300-miliónový balíček je lusknutím prsta, a to podľa mňa ukazuje na absolútnu zvláštnu situáciu, kedy tento konsolidačný balíček, asi všetci cítime, že treba v nejakej forme prijať, však každá strana sa k nemu hlásila, ale väčšina, ktorá má zodpovednosť za to vládnutie, nie je schopná priniesť akýkoľvek balíček, ktorý by mal hlavu a pätu, nejakú koncepciu. Podporoval by prorastové opatrenia, myslel by na budúcnosť, je to ako spleť opatrení a výdajov bez, ktoré v zásade plnia rôzne sľuby z volebných programov koaličných strán v mene toho, aby tá koalícia ako-tak držala pokope. Ale myslím si, že to naozaj nie je dobrá cesta, ako tento problém riešiť.
Ak sme na gréckej ceste, tak sa začnime podľa toho správať, kolegovia.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Števo, ďakujem ti za tvoj príspevok, aj za to, že si nás vlastne telegraficky, ako si to ty nazval, oboznámil s tým, čo sa udialo za tých posledných 24 hodín. Ja sám som ten výbor pre európske záležitosti dnes zažil a aj tú nervozitu, ktorá, ktorá sálala aj z pána, z pána premiéra a celého toho rokovania ako, ako prebiehalo.
Veľmi dobrá poznámka o Titanicu. Rád by som to doplnil, pretože pán minister, je pravda, že je kapitánom tejto lode, toho Titanicu, len vždy platilo, že kapitán ide s loďou dole a obávam sa, že tým pádom sme kapitánmi tejto lode my všetci, nielen pán minister. Čiže keď nám krachnú verejné financie, tak to nebude len problém pána ministra, ale bude to problém nás všetkých, ktorí sa s tým budeme musieť nejak v tejto krajine, krajine vysporiadať. Mala by táto poznámka vtipnejší charakter, keby sa inak rotovalo poradie vedenia schôdze, ale uspokojím sa aj, aj teraz.
K tomu, k tej, k tomu pánovi Pellegrinimu a pani Sakovej, tak ťa len doplním, ja si myslím, že si to pamätám tak, že, že pán Pellegrini povedal pani Sakovej, že to bude drahé a pani Saková mu odpovedala, že nevadí, veď oni to zaplatia. To len teda sa snažím nejak doplniť tvoje, tvoje vystúpenie, aby sme si to všetci tu pripomenuli.
No a v neposlednom rade oceňujem pripomenutie hyperbolického diskontovania, pretože po tom, čo v rozprave pán poslanec Hlina sa vrátil k brettonwoodskému menovému usporiadaniu, tak je to opäť raz príspevok do pripomínania si toho, čo sme sa učili na vysokej škole.

Ďakujem pekne, dobrý večer.
Ja som k tejto lex tzv. konsolidácia už vystúpil aj v prvom čítaní a hovoril som, že som veľmi rozčarovaný z toho, ako sa, akým spôsobom sa pripravuje táto tzv. konsolidácia. A to z hľadiska obsahu, aj z hľadiska procesu, ktorý, ktorý tuto prebieha. Ten rozpočet netvorili ľudia na ministerstve financií, tvorili ho v centrále SMER-u, alebo teda tú konsolidáciu. Je to rozpočet minulosti, neponúka nám víziu, neponúka nám vyššie platy, ani vyššie dôchodky udržateľným spôsobom. Len zaplátava diery a presúva peniaze z jedného vrecka do druhého a naspäť. A Robert Fico a jeho vláda neostala nič dlžná svojej povesti, ďalej nás oberá o naše budúce dôchodky, zvyšuje nám zdaňovanie práce a zadlžuje nás a budúce generácie. A pán Fico v tomto neprekonal svoj tieň.
No ale od teda môjho minulého vystúpenia, ktoré bolo včera niekedy, myslím, že doobedu, sa udialo niekoľko vecí, skúsim ich telegraficky zosumarizovať. Pán minister financií s nami strávil v podstate celý deň, čo mu teda slúži ku cti, bol takým naším rukojemníkom, ako ste videli viacerí, že keď opustil sálu, tak sme čakali, keď sa vrátil, tak sme pokračovali, potom vystúpil a to by som tiež chcel naozaj veľmi oceniť. Vystúpenie bolo dlhé a on odpovedal v podstate možno na všetky naše otázky. Alebo teda minimálne tam bola evidentná tá snaha to na ne zodpovedať. Ale čo ma na tom, na jeho vystúpení zaujalo najviac, že on úplne otvorene priznáva, že sme na gréckej ceste a že po nej ideme plným plynom. A dokonca pridal ešte jednu metaforu, že, že slovenské verejné financie sú ako Titanic a že sa teda implikoval tým, že sa asi rútime k tomu ľadovcu. No len ja by som mu opäť pripomenul, že on je kormidelníkom toho Titanicu a môže ten kurz ešte zvrátiť.
Tak isto ma zaujalo na tom vystúpení to, že aj on, aj ďalší predstavitelia, samozrejme na čele s pánom Ficom, ktorí keď rozprávajú o verej... alebo tuto v rozprave, keď rozprávajú o verejných financiách, tak pokračujú v tých svojich výhovorkách, že kto za to môže. Už tu to je to také typické, sme si to odpozorovali za posledný mesiac, že to oni, to tí druhí za to môžu. No tak, a hovoril som to vo faktických, budem to hovoriť naďalej, neviem, či to chcete počuť znovu teraz, ale, ale za vlády SMER-u v roku 2019 sme mali siedme najhoršie verejné financie, teda deficit verejných financií. A v predvolebnej kampani v roku 2020, pamätáte si rozhovor pani Sakovej s pánom Pellegrinim, kedy jeden druhému, teraz už neviem, ktorý ktorému povedal, že no veď toto bude drahé a ten druhý alebo druhá povedala, že no veď to už budú riešiť oni. Tak to bola, podľa mňa to bola najdrahšia predvolebná kampaň a stála nielen práve súčasné verejné financie, ale, ale obzvlášť nákladná bola pre budúce generácie, pre tzv. dlhodobú udržateľnosť verejných financií. Dostala tie kroky, ktoré urobil vtedy kabinet Petra Pellegriniho. Znamenali to, že sme sa dostali do toho najťažšieho pásma udržateľnosti verejných financií a vláda Igora Matoviča a potom Eduarda Hegera nás len ponechali v tom pásme. Nezhoršili, nezlepšili, približne sa pohybujeme v tých, na tej úrovni, ako, ako sme boli, ako sme odvtedy.
No a potom, jednak večer sme my tuná, niekoľkí z nás teda držali zástavu v tomto pléne, kým mnohí ďalší, teda opoziční poslanci a poslankyne boli na ulici na protestoch. A tie boli, tie boli úžasné. Podľa rôznych prepočtov, neviem, či mám, či mám tie, tie úplne najlepšie, ale v uliciach bolo 15-tisíc ľudí. Tak to bolo, to bol naozaj zaujímavý výsledok, ktorý, ktorý si myslím, že veľmi významne prispel do dnešnej atmosféry. A tu sme videli, tu sme videli hneď ráno na výbore pre európske záležitosti, kde som teda ja prišiel, pretože sa na ňom malo rokovať o rozpočte. Večer bol doručený do parlamentu, ráno bol, ráno už bol na rokovaní výboru, no ale dobre, tak nad tým už akože len tak môžme mávnuť rukou, pretože už takéto formality typu, že by sme si ho mali vedieť napríklad naštudovať, tie sa už ani, ani nenosia. Takže na rokovanie európskeho výboru prišiel pán premiér Fico a rozprával niečo o Sorosovi, o neviem akých konšpiráciách, proste jednoducho bludy. Mne z toho vychádza jedno, že sa boja. Boja sa nás, boja sa toho, čo ich čaká, pretože to, čo sa udialo za posledných 24 hodín, im teda, pre nich neveští nič dobré.
No ale kým ten únos štátu, o ktorom budeme rokovať čoskoro, je podľa mňa teda, je expresný, je úplne brutálny a neuveriteľne cynický, tak v istom zmysle je racionálny, pretože chcú uchopiť moc a robia to povedzme že nekonvenčnými metódami, ale rozumiem, rozumiem tej motivácii, alebo asi teda si myslím, že rozumiem. Ale nerozumiem tej motivácii toho prejedania rozpočtu. Teda matematici to nazývajú, že majú hyperbolické diskontovanie svojej spotreby. Teda všetko minúť hneď teraz, ako sa, ako rýchlo sa len dá a nemyslieť na, na zajtra, žiadny zajtrajšok neexistuje. Pretože keby rozmýšľali aspoň na horizonte svojho volebného obdobia, tak, tak by ten lex konsolidácia vyzeral ináč. Pretože, a to je najväčší problém, či už lex tzv. konsolidácia alebo prichádzajúceho rozpočtu je, že veľmi rýchlo bude, spôsobí to, že na obsluhu dlhu budeme platiť viac ako dvakrát toľko ako dnes. Dnes platíme 1,2 miliardy, o tri roky budeme platiť 2,5 miliardy.
A opäť aj tuto som už, na tomto fóre som už hovoril, čo tak všetko si môžeme kúpiť za 1,3 miliardy. Tak buď nemocnicu Rázsochy plus ešte jednu školu, alebo celý úsek Turany - Hubová plus jednu školu, alebo trinásty, štrnásty a pätnásty dôchodok. Alebo naopak, ak, keď pôjdeme podľa toho najhoršieho scenára, ku ktorému sa pán minister teda implicitne hlási, keď spomína Titanic, tak sa môže stať to, teda to, čo v Grécku, ktorí Gréci po defaulte na svoj dlh prišli o svoje trináste, dvanáste, aj o jedenáste, aj desiate dôchodky, pretože výsledkom tých, uťahovania opaskov, ktorý, ktorý nasledoval po nastolení teda ozdravných opatrení, bolo, že sa dôchodky v krajine znížili o tretinu, dane sa zvýšili na dvojnásobok a ďalšie opatrenia.
Ja mám niekoľko otázok na pána ministra, ale vzhľadom na, vzhľadom na čas nie som si istý, či ich, či ich stihnem, tak začnem najprv tým, že teda po uplynutí môjho času by som rád predniesol pozmeňujúci návrh, ale teda v rozprave poviem krátko k jeho zdôvodneniu. Týka sa dvoch a podľa mňa najzásadnejších už konkrétnych opatrení v lex tzv. konsolidácia, a to príspevky do II. piliera, ktoré, ktoré sa týmto znižujú a zvyšovanie zdravotných odvodov. My navrhujeme týmto pozmeňovacím návrhom, aby sa tieto opatrenia z balíčka lex konsolidácia vypustili a vláda našla iné opatrenia, ktoré budú menej škodlivé či pre ekonomiku, alebo pre naše či už súčasné, alebo budúce dôchodky. A takisto, samozrejme, je tu veľmi legitímna diskusia, aké by mali byť tie opatrenia a pán minister včera, dá sa povedať, vyzval nás, čo sme tu boli, aby sme, aby sme diskutovali o týchto opatreniach, alebo teda aby sme mu navrhli, navrhli nejakú alternatívu. Tak ja by som chcel vyhlásiť, že ja som na túto diskusiu pripravený a veľmi rád budem s ministrom financií o týchto, o týchto alternatívnych návrhoch hovoriť, pretože tie sú v záujme nás všetkých.
Tie otázky, ktoré som mal, si už nechám teda tým pádom na rozpravu o rozpočte, ale veľmi v skratke sa týkajú o tom, akým spôsobom si vláda narátala tú konsolidačnú cestu, pretože mne tie čísla nevychádzajú. Nejakým spôsobom chcú splniť európske pravidlá? Neplnia výdavkové limity, ktorým, kvôli ktorým nám hrozia sankcie.
Ďakujem pekne.
Teraz môžem prečítať pozmeňujúci návrh, ďakujem pekne. Možno by som len jednou vetou povedal, že mne celý tento postup príde trošku taký bizarný, že teraz vlastne musím prečítať niečo, čo som submitol na papieri, ale teda asi vy, čo ste tu dlhšie, ste už na to zvyknutí. Tak... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Žiga Peter, podpredseda NR SR
Pán poslanec, máte nárok urobiť zmenu v rokovacom poriadku, možno to prejde. Tak sa teraz budeme riadiť tak, ako to funguje. Prosím, predneste pozmeňujúci návrh, lebo už vám čas vypršal, už nemáte nárok na nič iné.

Kišš, Štefan, poslanec NR SR
Ďakujem pekne, budem, budem o to ašpirovať.
Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Štefana Kišša k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so zlepšením stavu verejných financií, tlač 97.
Predkladané zmeny sú v nasledujúcom rozsahu.
1. V čl. V 1. bod a 2. bod sa vypúšťajú.
Nasledujúce body sa primerane preznačia a preznačenie bodov sa premietne do článku upravujúceho účinnosť.
2. V čl. V 5. bod a 6. bod sa vypúšťajú.
3. Čl. VII sa vypúšťa.
Nasledujúce články sa primerane preznačia. Vypustenie článku VII a preznačenie nasledujúcich článkov sa premietne do článku upravujúceho účinnosť.
4. Čl. X sa vypúšťa. Nasledujúce články sa primerane preznačia. Vypustenie článku X a preznačenie nasledujúcich článkov sa premietne do článku upravujúceho účinnosť.
To prečítanie bolo ťažšie ako ten môj prejav.
Ďakujem pekne. (Striedanie sa predsedajúcich.)

Ja sa pokúsim zareagovať teda na tú otázku od kolegu Dávida. Viacerí to načrtli, že prečo vlastne, keď tam dávame viac peňazí a stále viac a viac medziročne, tak prečo sa, nemáme lepšie výsledky. No tak prvá vec je taká, že môžeme sa pozrieť na tie ostatné krajiny, tak tých peňazí tam nedávame tak strašne veľa, ale je pravda, že z tých peňazí, čo tam dávame, ich nevieme dobre využívať. A dôvod je jednoduchý. Pretože tie veci, ktoré musíme robiť, trvajú dlhšie ako štyri roky. Napríklad naštartovať prevenciu? Alebo otočiť náš systém, aby sme sa neorientovali na nemocničnú starostlivosť, ako za komunizmu, ale začali sme sa viac venovať všeobecným lekárom a všeobecným ambulanciám? Kým vychováme nových lekárov v rezidentských programoch, kým naštartujeme prevenčné programy, to trvá dlhé, dlhé roky. Kým postavíme nemocnicu, namiesto toho, aby sme nakúpili iba rýchlo sanitky alebo zrekonštruovali okná alebo podobne. Tak vidíte to na Rázsochách, ako dlho to trvá. No to sú veci, ktoré potrebujú odvahu a ktoré potrebujú čas.
A ja zatiaľ som tu nevidel žiadneho ministra zdravotníctva alebo ministerku zdravotníctva v minulosti, ktorý by mal dlhodobú víziu, politickú podporu a zároveň, aby to mohol teda realizovať.
Mňa zaujala, to je možno aj reakcia na kolegu Šmilňáka, či sa nejdem venovať školstvu, tak ja sa napríklad, keď sa pozriem, možno málo ľudí v tejto snemovni vie, ale ak tu niekto bojoval proti poplatkom, ale trošku šlendriánsky, bol to pán Blanár. On prišiel s tou legislatívou, on už teda je aj expert na zdravotníctvo, tak ja možno môžem byť expertom na školstvo možno v ďalšom volebnom období. Lebo pán Blanár zaviedol, prosím pekne, takú reguláciu poplatkov, že zakázal všetko, ale tým pádom nevytvoril na to efektívne nástroje a tým pádom všetci vedia obchádzať ten zákon takým spôsobom, že tu už sa fakt za WiFi vyberajú rôzne poplatky, za objednávanie a úplne voľne. Takže nechcel by som dopadnúť ako pán Blanár a tak sa venovať školstvu, ale, ale to je aj tá odvaha, že napríklad pána Blanára by podľa mňa mali povolať, aby vyriešil poplatky na pohotovostiach, čo tu pani ministerka ignoruje.
Takže, pán Blanár, prosím, pomôžte nám.