Videokanál klubu

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja by som použil aj moju obľúbenú floskulu, že pán poslanec Hargaš, ďakujem vám za váš prejav, ťažko sa im počúva, ale nebolo by to pravdivé, lebo ho nikto nepočúva teda tých z druhej strany, a to mi je veľmi ľúto, lebo opäť podobne ako v prípade pána Sulíka, to je ďalší ako keby, by som povedal, veľmi hodnotný príspevok, odborný do tejto diskusie a mohol, mohlo by to byť inšpiráciou pre vládu, ministra financií, ale aj ostatných ministrov, možno ministra hospodárstva, ministra regionálneho rozvoja, ktorí by si z týchto vecí mohli zobrať nejakú inšpiráciu, lebo naozaj v tomto pléne, ja som rád, že máme kvalitných poslancov, poslankyne, ktorí majú skúsenosť aj s exekutívou, toto naozaj nie je nejaké tliachanie slamy, toto sú ľudia, ktorí majú skúsenosť s konkrétnym vládnutím. No.
A teda, pán poslanec Hargaš, ja by som sa možno aj opýtal, keby ste nám aj vedeli povedať, že čo sú podľa vás tak ako najväčšie prekážky toho, že sa tieto veci, ktoré ja veľmi často počúvam, ale akože ich počúvame pomaly už dvadsať rokov ako zjavné veci, však nech sa tie papiere neprenášajú, ale nerozumiem, prečo sa stále prenášajú tie papiere z úradu, prečo si na osemdesiaty piatykrát nejaký úrad pýta tie isté veci a my tu tak, samozrejme, na začiatku každého volebného obdobia napíšeme do toho programového vyhlásenia vlády, každý minister regionálneho rozvoja a informatizácie si to dáva za svoj cieľ, a potom sa z toho nič nestane, tak ako, ak vás, pán poslanec, môžem poprosiť, či by ste nám vedeli povedať, že akože ako je toto možné, že toto my riešime stále dookola.
A druhá otázka by bola tá, že koľko peňazí, či existuje nejaká kvantifikácia, či ste niekedy pracovali s nejakými číslami ohľadom toho, koľko by sme mohli ušporiť, keby sme tieto opatrenia efektívne implementovali.
Ďakujem, ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážené dámy, vážení páni, až na tri prípady z opozície, štyri? Pardon. Plus teda nerátam pána ministra, ja oslo... áno, oslovujem, samozrejme, všetkých, ale v drvivej väčšine tu máme teda ako opozičných poslancov, aj pokiaľ ide o diskusiu. Nevadí. Budem sa snažiť o konštruktívny príspevok, pretože veľa sa tu pri konsolidácii hovorí o adresnej pomoci a chytím sa toho, čo pán minister Kamenický nám povedal, že on teda nepotrebuje nápady na nejaké také drobné úspory v horizonte jednotiek, alebo desiatok, desiatok miliónov, že teda musíme sa baviť o veľkých číslach, tak jedným z tých najväčších čísiel v skutočnosti je pomoc s energiami, ktorá dnes je absolútne neadresná, naozaj pomáhame ľuďom, ktorí si elektrinou vyhrievajú bazény a prípadne sauny alebo nabíjajú svoje elektromobily, rovnako ako ľuďom, ktorí naozaj potrebujú túto pomoc.
Takže za prvé by som povedal, že veď aj naše hnutie predložilo návrh, ako túto pomoc s cenami energií vieme robiť adresnejšie, bolo to ešte v minulom volebnom období pomocou teda príspevku na bývanie a bolo by za nás úplne v pohode, keby si ho koalícia osvojila. Myslím, že by sme to dokonca aj podporili všetkými, všetkými našimi hlasmi, lebo tento príspevok naozaj je adresný, je nadizajnovaný tak, aby pomáhal tým ľuďom, ktorí sa kvôli zvýšeným, zvýšeným výdavkom na náklady spojené s bývaním dostali do nejakej zlej finančnej alebo sociálnej, sociálnej situácie. Takže to je, to je prvý spôsob riešenia, ktorý si koalícia mohla osvojiť a neosvojila, keď teda hľadáme úspory vo veľkých číslach. Dobre, chápem, prijať opozičný návrh to by bolo také nemilé hneď v prvých mesiacoch vlády, tak skúsme nejaký iný prístup, a teda sa dostanem do svojho fachu, a to je informatizácia a to, čo nám môžu pomôcť dáta pri adresnosti, pri adresnosti príspevkov.
Je taký, je taký príklad, na ktorom by som to rád ilustroval, toho ako štát pomocou využívania svojich dát dokáže uľahčiť ľuďom život a rovnaké princípy sa dajú použiť pri adresnej pomoci s cenami, s cenami energií. Svojho času, možno si to viacerí pamätáte, za minulej vlády to bola taká minikauza ohľadom zápisu údajov do Obchodného registra. Pointa toho bola, že firmy, ktoré vznikli, teraz neviem či pred 1. septembrom, alebo 1. októbrom roku 2020, tak v prípade spoločníkov a konateľov ešte nebola povinnosť zapisovať všetky údaje do Obchodného registra, takže boli prípady, keď konateľ alebo spoločník nemali zapísané rodné číslo alebo dátum narodenia, hej, že sa to obmedzovalo, že mali zapísané len meno a adresu, adresu pobytu. A teda ten pôvodný, pôvodný návrh, ktorý, myslím, že schvaľovala ešte tá predošlá vláda, čiže vláda pod vedením SMER-u, bol taký, že títo podnikatelia si tento zápis mali zrealizovať do 1. 9. roku 2022 a zaplatiť za to správny poplatok 33 eur, čo samozrejmé, že vyvolalo veľkú nevôľu medzi podnikateľmi. Keď sme sa na tento nápad, nápad pozreli, alebo návrh pozreli, tak prišli sme aj za kolegami z ministerstva spravodlivosti a prišli sme s otázkou, ako by sa to dalo spraviť lepšie, ako by štát mohol využiť údaje na to, aby uľahčil týmto podnikateľom život, a v tej principiálnej rovine to bude rovnako platiť aj na adresnosť energo, energo-pomoci, ak ma budete počúvať.
Čiže prišli sme za kolegami z ministerstva spravodlivosti s otázkou, ako by sme vedeli sa pohrabať v databázach, pretože v skutočnosti tie údaje, o ktoré štátu išlo, už štát dávno mal, len teda v inom registri, registri fyzických osôb, a teda ten prístup, ktorý sme zvolili, bol, a to je taká filozofická vec, poďme to spraviť pre maximum ľudí čo najjednoduchšie, pretože platí, že aj pri tej adresnej pomoci s energiami najväčší problém budete mať s tými poslednými desiatimi, dvadsiatimi percentami prípadov. Pre veľkú väčšinu ľudí to viete spraviť adresne na základe nejakej dátovej analýzy. Čiže my sme sa pozreli na to, koľko spoločníkov dnes vieme obhospodáriť tak, že si ich stotožníme voči registru fyzických osôb, a tie údaje, ktoré tam sedia v tom registri, automatizovane zapíšeme do Obchodné registra bez toho, aby oni vôbec museli niečo spraviť. Bol to taký sedliacky rozum, napríklad spoločnosti, kde konateľ a spoločník mali rovnaké meno aj rovnakú adresu, tak sa dal spraviť pomerne silný predpoklad, že ide o tzv. jednoosobovú eseročku, kde to je tá istá osoba, ak pre konateľa máme dátum narodenia a rodné číslo, tak ho automaticky vyplníme aj pre toho spoločníka, pretože veľmi predpokladáme, že to je tá istá, tá istá osoba.
No a takýchto predpokladov tam bolo viacero a vďaka, vďaka takejto aj pilnej práci, to zas nebolo zase úplne ľahké, že sadli sme si a za jeden večer sme to mali vymyslené, sme dosiahli to, že pre 70 % podnikateľov bolo možné tieto údaje vyplniť automatizovane, proaktívne. Oni potom dostali správu do schránky na Slovensko.sk, že štát proaktívne tieto údaje za nich zmenil, pretože sme si dostatočne istí, že sme to spravili správne, ak sme sa náhodou pomýlili, môžte to namietať a štát tie údaje, údaje opraví. No a, samozrejme, potom tých zvyšných 30 % sa riešilo formou nejakého jednoduchého formulára oveľa jednoduchšieho, ako bol pôvodne nadizajnovaný, tak aby to pre tých podnikateľov bolo najjednoduchšie.
Čiže moja pointa, a teda ten princíp je taký, že za prvé, štát má dostatok údajov, aj keď sa to na prvý pohľad tak nemusí zdať, štát má dostatok údajov na to, aby vedel jednak poskytovať proaktívne služby, alebo vedel tie služby poskytovať oveľa adresnejšie, ako ich poskytuje dnes, prvý princíp. A chce to, samozrejme, nejakú prácu, hej, že to rozhadzovať lopatami je, samozrejme, najľahšie, ale toto je trošku chirurgický rez. Druhý princíp je, že pre veľkú väčšinu tej cieľovej skupiny to viete spraviť proaktívne alebo automatizovane, alebo cielene a adresne a, áno, ostane vám skupina 20, 30 % subjektov, ktoré budete, žiaľ, musieť riešiť ´case-by-case´, čiže jeden prípad po druhom. Stále si myslím a myslím, že aj ten biznis-case by to potvrdil, že je to lacnejšie, ako lopatami rozhadzovať neadresnú pomoc medzi obyvateľov.
Čiže tieto dva princípy keby si táto vláda zobrala za svoje, zadala to ako zadanie šikovným ľuďom, ktorí na tých ministerstvách ešte stále sú, lebo ešte ich nestihli všetkých povyhadzovať, našťastie, lebo, našťastie, v tom IT-čku nie je úplne ľahké nájsť kvalitných a šikovných ľudí, takže títo tam teraz sú, tak, našťastie, ešte tam stále sú a budeme to sledovať, aby tam boli čo najdlhšie, tak títo ľudia, keby dostali takéto správne zadanie, skúste vymyslieť spôsob adresnej pomoci s energiami, taký, aby sme čo najviac ľudí vedeli pokryť adresne a akceptujeme, že nejakú množinu budeme, žiaľ, musieť, musieť riešiť individuálne, prípad od prípadu.
Často počúvam aj v politických diskusiách pani ministerku Sakovú, ktorá s obľubou používa príklad, že teda ako my zistíme, že či niekto má trojgeneračný dom niekde na Orave, verzus niekto, kto má vilu v Bratislavskom kraji a naozaj si vyhrieva tou elektrinou ten bazén. No ťažko to zistíme, ale to je presne tých 30 %. To je tých 30 %, kde treba spraviť nejaký, nejaký ´efort´, ale týchto 30 % by nemalo držať ako rukojemníkov tých zvyšných 70 %, kde tú podporu vieme spraviť naozaj, naozaj adresne.
No a teraz posledný bod, ktorý by som k tomu spravil, je, že v predvolebnej kampani sa veľa hovorilo o pripravenosti na vládnutie. My v rámci PS-ka sme to často dostávali ako jeden taký veľký argument, že nie sme pripravení na vládnutie, ale, ale strany súčasnej koalície sú pripravené na vládnutie, lebo už, už vládli, no tak z môjho pohľadu pripravenosť na vládnutie by vyzerala tak, že sa v prvých dvoch mesiacoch vládnutia nevyhovárame na to, že nedá sa to, ale ešte v rámci kampane sa pokúsim nájsť riešenia na to, aby sa to dalo. Veď tá kampaň trvala koľko? Štyri mesiace. Za tie štyri mesiace sa mohli kolegovia z koalície postretávať s úradníkmi na ministerstvách, mohli si cez 211-ku zákona o slobodnom prístupe k informáciám vyžiadať informácie, ktoré by potrebovali na to, aby nadizajnovali naozaj adresný spôsob prideľovania tejto pomoci a dnes už sme tu mohli rokovať o nejakých legislatívnych zmenách, ktoré by boli potrebné na to, aby sa to dalo robiť.
Takže ak pripravenosť na vládnutie znamená, že prvé dva mesiace vládnutia budem argumentovať tým, že nedá sa a pozerali sme na to zľava, sprava, neviem čo, nedá sa, no tak potom tu nás nečakajú veľmi pekné štyri roky.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Vďaka za slovo.
Pán Mikulec, točíme sa v mnohých témach opakovane a mnohí rečníci a rečníčky sa vyjadrujú zo svojho uhlu pohľadu, ale mňa zaujalo to, ako ste adresovali ministra životného prostredia, ktorý, ste ho vyzvali, aby nám porozprával teda, že čo zažil na klimatickom samite v Dubaji. Podľa toho, ako som sledoval jeho sociálne siete, tak na klimatickom globálnom samite riešil medvede a vlky, lebo veď to dáva zmysel, a ja nepočujem, že by rozprával o zelenej transformácii, pritom zelená transformácia je enormná príležitosť, na ktorú má Slovensko do roku 2030 pätnásť miliárd eur, dokonca vyše pätnásť miliárd eur, ktoré sú určené špeciálne na tento účel, táto vláda ju nevníma ako príležitosť.
Zelená transformácia nie je žiaden výmysel, to nie je nejaká roztopaš, ktorú musíme pretrpieť, najvyspelejšie krajiny sveta to pochopili, masívne investujú do zelenej transformácie. Každej príčetnej vláde na svete je jasné, že keď sa chopí tejto príležitosti, tak bude o pár rokov úspešnou konkurencieschopnou krajinou. Jednoducho zelená transformácia je príležitosť, ako dohnať investičný dlh v priemysle, ako zlepšiť energetickú efektívnosť domácností, ako pomôcť ekonomike aj vďaka rozsiahlym investíciám, ako vytvárať nové príležitosti na podnikanie, ako rozvíjať regióny. Na túto transformáciu, opakujem to, má Slovensko pätnásť miliárd eur do roku 2030 špeciálne určené na tento účel.
No a o zelenej transformácii minister životného prostredia, teda ako som povedal, nerozpráva. Rozpráva o vlkoch, rozpráva o medveďoch, rozpráva o spaľovniach odpadu, stretáva sa s lobistami, jeden jeho štátny tajomník hovorí o rušení národných parkov, druhý štátny tajomník, ten by mohol napríklad intronizovať životné prostredie na ministerstve životného prostredia, aspoň na niečo by bol užitočný. Takže tak. (Reakcia z pléna.)
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Chcel by som reagovať na môjho predrečníka pána Mikulca. On spomenul, že on robil taký výpočet toho, do čoho zainvestovala predošlá vláda a on spomínal teda aj, že zainvestovali do platov lekárov. Ja nechám bod tej minulej vláde v tom, že aspoň teda dáva do tých štrukturálnych tém, ktoré môžu zvyšovať HDP, teraz čo je zdravotníctvo do platov lekárov, aj keď to nebolo príliš efektívne, ale stále mu nechám bod preto, lebo je to lepšie ako táto vláda, čo robí v tomto, ja to nazývam, že lex prežieranie budúcnosti. Oni idú presne, plošné dotovanie energií, aby sme tu vyhrievali bazény, aby sme tu nabíjali Tesly, aby sme tu mohli ťažiť kryptomeny zadarmo alebo dotovanie, dávame tu plošne hypotéky a oni úplne kašlú na tie, na tie priority rozpočtové, na ktoré by sme v skutočnosti niečo mali dávať. To je práve to zdravotníctvo a do zdravotníctva nielen na platy, platy sú dostatočne stabilizované, dokonca mladí ľudia, ktorí hovoria, že čo im najviac vadí, prečo odchádzajú do zahraničia mladí lekári, lekárky, zdravotníci, zdravotníčky, tak to nie sú platy, ani pred tým zvýšením to neboli platy, je to kvalita života, ktorá tu je na Slovensku. To, že nemôžu kvalitne tu bývať, nemôžu si zohnať bývanie, nemôžu si svoje deti dostať do škôlok, neexistuje tu právny štát. Napríklad keď sa pozrieme na samotné nemocnice, ako, ako robia náborové kampane v Česku, tak oni presne toto chápu a ponúkajú napríklad mladým ľuďom to, aby, aby už mohli hneď dostať nejaké nájomné bývanie v rámci toho, keď sa tam presťahujú. Tuto to vôbec nerobíme. A zároveň tie platy lekárov sú ešte, ešte to má najhoršie, že tie, že tie peniaze v tom zdravotníctve treba investovať do tých sektorov alebo do tých segmentov, ktoré oveľa viac pomôžu zdraviu občanov, aby sme zvyšovali HDP. To je napríklad tá prevencia. Alebo všeobecná ambulantná starostlivosť. To sú peniaze, ktoré keď zainvestujeme do zdravia občanov, tak tie budú vedieť produkovať vyššie HDP a potom na konci dňa prinesú aj väčšiu produktivitu... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne ľuďom reagujúcim na môj príspevok.
Pán Dubéci to celkom dobre nazval, tá RTVS naozaj by mohla byť národnou výkladnou skriňou, keď teda už ideme ako takto používať slovo národné, tak potom ho naozaj už tak použime, aby aj to národné malo v sebe kvalitu a nie predstavu horiacich vlakov alebo nejakej proste veľkej trápnosti a zabudnutej nostalgie a infantilných vecí. Takže bolo by dobré, keby sme sa na to pozreli aj trošku inak, lebo ináč je to potom to slovo celkom také trápne.
Áno, v rámci pôrodnosti a pôrodníctva, presne preto aj vyháňame odtiaľto ľudí, lebo my jednoducho nemyslíme na to, že sú tu ľudia, ktorí jednoducho by naozaj chceli mať rešpektujúce prostredie, a to aj v rámci pôrodníctva a v rámci toho, ako chcú priviesť na svet deti a to, samozrejme, sa odráža aj celkovo v našej demografii.
Pán Hargaš, áno, to finančno-manažérske hľadisko som spomenula v RTVS presne preto, lebo akože zrazu pár dní pred Vianocami, po dlhých mesiacoch pripravenom rozpočte RTVS sa zrazu stane to, že 50 miliónov má RTVS menej, tak to si myslím, že je ako úplne jasná ukážka arogancie a vysmievania sa vedeniu RTVS a jasné gesto nám všetkým a verejnosti, že čo si o tom máme myslieť.
Pán Pollák, áno, tam ten, volám to, že trest za podnikanie. To sú tie paušály, ktoré zasa idú znova zaviesť malým podnikateľom, ktorí, naozaj tí podnikatelia nie sú iba takí, čo si proste vylobujú veľké zákazky a ideálne na štáte, ale sú to aj ľudia, ktorí proste každý mesiac zarobia akurát tak, aby mali proste na svoje živobytie a sú s tým spokojní a sú nezávislí a sú s tým okej. A títo ľudia opäť budú týmto trestaní.
No a najťažšia téma podľa mňa je to, čo si povedala ty, Zuzka, je to vlastne ten odliv talentov. My to proste vidíme dnes denne a naozaj nie sú to iba mladí ľudia, sú to ľudia aj v strednom veku, ktorí jednoducho tohoto už majú tu dosť. Takže skúsme byť iní naozaj.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo.
A ďakujem aj tebe, Dani, za tvoj príspevok v rozprave. Chcela by som sa dotknúť viacerých vecí, ktoré si povedala, ale na začiatku musím zdôrazniť, že som veľmi rada, že špeciálne ty sa tejto téme kultúry, médií a peňazí s tým spojených, odchodu kreatívnych ľudí zo Slovenska, venuješ, pretože však v kultúre máš veľmi dlhý ´track record´, si aj nositeľkou národnej ceny za dizajn, takže naozaj rozumiem tomu, keď hovoríš o tom, ako táto vláda cez konsolidačný balíček nevytvára podmienky pre kreatívnych ľudí nielen tých mladých, ktorí sú dnes na školách, ale aj tých, ktorí mali určité sny a chceli tu nejakým spôsobom podporovať umenie. Sú to nielen Slováci a Slovensky, ale nakoniec pred pár týždňami som tu v rozprave poukazovala na Sahraa Karimi, významnú slovensko-afgánsku režisérku, ktorej sme my sami dali občianstvo, dnes je oveľa slávnejšia za hranicami tejto krajiny, kde ju svetové celebrity uznávajú, podporujú, kde dostáva ceny. Na Slovensku si po nej doslova ani pes neštekne, takže my si tu nielenže vyháňame našich ľudí, ale teda aj ľudí z cudziny, ktorí k nám prídu uplatňovať svoj talent, a ten konsolidačný balíček a tie rozpočtové opatrenia na to nejako nereflektujú.
A myslím si, že aj v spolupráci s tými opatreniami, ktoré sa týkajú vlastne RTVS, je to ako keby taký cieľ a zámer, pretože umenie je tu na to, aby posúvalo vlastne našu spoločnosť dopredu aj v témach, ktoré sa týkajú napríklad rasizmu alebo práv queer-ľudí a keď sa snažíme ovládnuť verejnoprávnu televíziu, ktorá by predovšetkým toto mala robiť, tak podľa mňa to je ten hlavný cieľ a takýmto spôsobom sa to robí, aby sa naša spoločnosť v tomto nikdy ďalej neposunula, aby tí, čo tak chcú, mohli stále strašiť imaginárnym nepriateľom.
Takže ďakujem za tvoj... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem, pani poslankyňa, za tvoje vystúpenie. Ja by som sa na tú tému pozrel z takého manažérskeho rozpočtového hľadiska. Ten prvý faktor je, že ak by ste niekomu naozaj chceli spraviť zle, tak to, čo spravíte, je, že v čase, ktorý dnes je, to je dvanásteho? Trinásteho, 13. decembra mu spravíte dieru v rozpočte na budúci rok. Tie rozpočty sú dávno sfinalizované. Od tých rozpočtov sa odvíja nejaká, nejaké programové plánovanie, jednoducho obsahový program na celý rok, od toho sa odvíjajú nejaké personálne plány, investičné plány a tak ďalej a zrazu v tom rozpočte vznikne fuga 50 miliónov.
A teraz sa vrátim trochu k absurdite tohto kroku aj argumentom pána ministra Kamenického, pretože keď tu v rozprave padali návrhy, akým spôsobom by vláda mohla nájsť úspory vo svojom vlastnom fungovaní v rozsahu desiatok miliónov, tak on to všetko nejak tak zmietol zo stola s tým, že to sú akoby že kvapky v mori, alebo teda anglický výraz pre to je ´peanut´, hej, že to sú také malé oriešky, ale že v skutočnosti on hľadá dve miliardy a pár desiatok miliónov mu, mu nepomôže. No tak potom moja otázka je, že tak prečo tých pár desiatok miliónov zbíja táto vláda práve v rozpočte verejnoprávnej televízie. Rozpočet má kopec rozpočtových kategórií, kopec rozpočtových kapitol, v ktorých by sa takéto prostriedky dali nájsť. Tu, priamo v pléne padlo niekoľko návrhov, ale napriek tomu vládna koalícia si myslí, že práve RTVS je tak, tak štedro obdarená peniazmi, že práve tam musíme tých 50 miliónov nájsť. No keby som chcel dostať RTVS pod svoju politickú kontrolu, asi by som to nerobil inak.

Ďakujem.
Danka, chcela by som reagovať na to, čo si viackrát zdôraznila, že nám idú brať budúcnosť. Ja naozaj nerozumiem tomu, že koaliční poslanci a poslankyne sa idú prizerať tomuto, čo sa tu ide diať s našimi verejnými financiami. Je to veľká škoda, že tu nesedia a nepočúvajú, ale ja dúfam teda, že počúvajú aspoň vo svojich kanceláriách. Snažíme sa tu slušne a odborne argumentovať, prečo sú tieto vaše opatrenia zlé. My tu totižto ideme dávať milióny eur na plošné opatrenia, dôchodky, energie. Idete dotovať aj bohatých ľudí, ktorí to nepotrebujú a nebudete pomáhať tým, čo to skutočne potrebujú. Ja tomuto naozaj nerozumiem.
Ďakujem.

Vďaka za slovo. Vďaka ti, Dana, za to, že si vo svojom príspevku spomenula pôrodníctvo, ktoré je kľúčovou témou, jednou z kľúčových tém toho, ako ľudia rozmýšľajú nad tým, že či chcú žiť a ostávať v tejto krajine, resp. či tu chcú prinášať nových Slovákov a nové Slovenky. Nie je tu Simona Petrík, ktorá je dušou tejto témy v Progresívnom Slovensku, ale keďže ja pôrodníctvo beriem tiež ako za, jedno zo svojich dôležitých tém, tak chcem povedať, že to nie je len o zdravotnej starostlivosti, ale v prípade pôrodníctva je to o rešpektujúcej starostlivosti o tehotné ženy a pôrodníctvo naozaj predstavuje základný pilier celého dobrého zdravotného stavu celej spoločnosti. Je to základ pre mnohé závažné celoživotné ochorenia, ktoré totižto vznikajú práve v predpôrodnom období a aj počas samotného pôrodného deja a to môže ovplyvniť v mnohých prípadoch práve tú kvalitnú prekoncepčnú a predpôrodnú starostlivosť, ale aj vedením samotného fyziologického pôrodu. Rovnako je dôležitá správna popôrodná starostlivosť, aj podpora dojčenia napríklad, ktorá ovplyvňuje nielen celoživotné zdravie novorodenca, ale aj kvalitu života matiek a jej prípadné plány pre ďalšie tehotenstvo, áno?
Veľmi dôležitou témou je, samozrejme, kvalita prenatálnej starostlivosti, ktorá ovplyvňuje nielen zdravie budúcej populácie, ale priamo aj množstvo detí v rodinách a tým aj demografický vývoj, s ktorým na Slovensku, veď to hádam dobre vieme, to netreba akcentovať, máme problém. Z týchto dôvodov my v Progresívnom Slovensku dlhodobo presadzujeme ako jeden z hlavných cieľov práve podporu kvalitnej reštrukturalizácie prenatálnej starostlivosti. Žiaľ, predpôrodnú, pôrodnú a popôrodnú starostlivosť sme v programovom vyhlásení vlády nenašli, čo je naozaj smutnou vizitkou tejto vlády.
Ďakujem, Dana, ešte raz za tvoj príspevok.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja by som tiež chcel podčiarknuť to, čo povedala pani poslankyňa Kleinert a ja súhlasím, že tá téma financovania RTVS je jeden z najšokujúcejších bodov toho konsolidačného balíka a padlo tu už ako nekonečne veľa argumentov o tom, že prečo to je dobré, prečo to je zlé, ale možno, ja niekedy vravím, že treba sa pozerať na to, že od čoho sa inšpirujeme a akí chceme byť, hej? Lebo toto je vlastne koncepcia o tom, že či chceme mať štátnu televíziu, alebo chceme mať verejno-prospešnú televíziu. Či chceme mať štátnu televíziu ako v Maďarsku, kde keď si pustíte maďarskú televíziu, tak tam chvália Viktora Orbána, opozícia tam je najhoršia na svete, tam sa ako nedorežete nejakých objektívnych informácií. Či chceme byť ako v Rusku, či chceme byť ako v Číne, fajn, alebo či chceme mať verejno-prospešnú inštitúciu, tak ako je to v Nemecku, v Škandinávskych krajinách, vo Veľkej Británii, kde tieto televízie sú výkladnou skriňou, národnou výkladnou skriňou k inštitúcii danej krajiny a kde kritizujú mimochodom aj vládu, aj opozíciu, keď si pozriete niekedy britskú televíziu, verte mi, že tam tá BBC nešetrí nikoho a ja si myslím, že tak by to malo byť. Myslím si, že je úplne okej, aby, aby médiá tu nie sú na to, aby nám hovorili, akí sme fantastickí, tobôž nie politikom, ktorí tu vládnu osemnásť rokov z posledných dvadsiatich dvoch, ale aby, aby jednoducho boli zrkadlom tej spoločnosti a plnili nejaký verejný záujem a je mi to ľúto, že my proste robíme všetko pre to, aby sa to rozpadlo.
A v neposlednom rade, kolegovia, kolegyne, nezabúdajme na to, že toto nie je len o spravodajstve. To je o rozvoji toho kultúrneho dedičstva toho fondu kultúrneho, ktoré tá RTVS, audiovizuálneho, ktorý ona rozvíja. Je to o dostupnosti mediálnych služieb pre širokú verejnosť bez ohľadu na to, či si to má platiť, alebo nemusí platiť pre všetkých. A potom, čo ma prekvapuje, je to, opäť ľavicové strany, ktorým nevadí komercionalizácia verejno-prospešných služieb, to mi príde absolútne fascinujúce, že tu... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)