Videokanál klubu

Ďakujem kolegom za faktické.
Teda k pánovi Pročkovi, ja som vyrastal v Košiciach v 90-tych rokoch, tak ja som videl veci, takže sa nebojte, že mňa, mňa nikto len tak neuvarí, takže je to v poriadku. A nefajčím (Potlesk.) Nefajčím a vyzývam k tomu aj všetkých ostatných kolegov, je to zlý neduh a potom to je ťažšie aj pre ostatných okolo nich.
No, ale 16 faktických poznámok bolo a ja som tak tajne dúfal, ako ja nechcem nejako preceňovať svoje schopnosti, ale že možno by som vypro... vyprovokoval niekoho z vládnej väčšiny na, na to, že sa prihlási, ale zároveň sa tu vo mne bije, lebo zároveň si uvedomujem, že potom kolegovia Puci, Richter a Danko, ak sa nemýlim, robia veľmi dobre svoju prácu predsedov poslaneckých klubov, že tá disciplína je zároveň ako obdivuhodná. Takže ako, ako poslanec, bežný člen parlamentu, mne je to ľúto ako predseda klubu chápem, no máte to tam, máte to tam ťažké. Tak ja, ja to nejdem nejako naťahovať, ja len dúfam, že to, čo tu odznelo, ja som to povedal, verte, neverte naozaj úprimne zo srdca. Verím, verím tomu, že tento parlament môže fungovať napriek tomu, že vy ste vo väčšine, napriek tomu, že však máte právo pre... presadzovať si návrhy, na ktoré ste dostali mandát v rámci nejakých demokratických pravidiel. Svojím spôsobom, ale verím, že môže fungovať nejakým kultivovanejším európskym spôsobom a snáď to tu niekoho inšpirovalo, aby sa nad tým zamyslel.
Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo.
Kolega Dubéci, ja som si tvoj prejav strašne užívala a zároveň som sa pozrela teda na tých pár koaličných poslancov tam na pravej strane, z ktorých tu už zostala ozaj iba hŕstka a strašne by som chcela vedieť, čo sa dialo v ich hlavách, keď ťa počúvali, oni si to pravdepodobne tak veľmi neužívali, avšak neverím alebo teda nechcem veriť, že aspoň pár z nich s tebou, s nami nesúhlasili a že si skutočne myslia, že môžeme fungovať takto ako akože parlament, lebo akože demokracia. To budú možno tí, ktorí opustili tú sálu hneď po tvojom prejave. Neviem.
A áno, veľa vecí, ktoré si pomenoval, sú akože. Ale dve sú určite skutočné. Prvou je rozprava, ktorú tu spoločne s ďalšími opozičnými stranami vedieme, je slušná, odborná, žiadne akože.
No a tou druhou vecou, to sú tí ľudia tam von. Osemnásťtisíc ľudí na námestí v Bratislave a ďalšie tisíce v iných mestách. Oni sú skutočne tam, pretože majú tohto akože dosť. Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem, Martin, musím sa priznať, že tvoj príhovor ma naozaj veľmi bavil. A napriek tomu obsahu, ktorý až tak zábavný nebol, ale vedela som, že si šikovný a múdry, ale som netušila, že si aj taký vtipný, takže ďakujem ti za to, pobavil si ma. A pravdu poviem, že si myslím a dívala som sa na tých ľudí, svojich kolegov a kolegyne v koalícii, takisto ako Janko Hargaš a rozmýšľala som nad tým, že ako nás asi vnímajú. Ja som bola doteraz presvedčená, že je tak kus ignorácie a arogancie moci, najmä od vládnych činiteľov, ale potom som si pomyslela, že by nás vnímali aj ako bláznov? A každopádne asi nemá zmysel sa veľmi nad tým zamýšľať, pretože očividne nediskutujú a mňa na jednej strane mrzí, že nediskutujú a na druhej strane si kladiem otázku, že, preboha, nielen čo urobil ten štatistický, ale čo sme urobili aj my, že si zaslúžime takýto osud. A to som mala totiž úplne inú predstavu o práci poslankyne. Myslela som, že v tých výboroch, ale aj tu v parlamente budeme diskutovať, že budeme hľadať nejaké prieniky, kompromisy. Ja to totiž učím ako učiteľka alebo učila som ako učiteľka svoje deti v triede, že vždy, aj napriek tomu, že má niekto z nich iný názor, tak by sa mali dohodnúť, nájsť nejaký spoločný bod, participovať na spoločných úlohách, tak, aby vyriešili svoje konflikty, aby vychádzali si v ústrety, ale zisťujem a to ma mrzí najviac, že keď vyrastú, tak tieto deti zistia, že, bohužiaľ, vyhráva nie spolupráca, ale ten, kto má moc a to je to najhoršie, čo tieto deti čaká, ale vy ste vzorom a my sme tí zodpovední, ktorí to môžu zmeniť, takže možno by bol najvyšší čas sa... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo.
Ja by som sa chcel venovať tej, tomu výroku, že akože parlament, akože legislatíva, spomínali to viacerí. Na túto tému napísal knihu venezuelský autor Moisés Naím, volá sa Revenge of Power alebo Pomsta moci a tá kniha je vlastne o tom, ako sa moderný autoritári snažia vlastne získať absolútnu moc najprv v rámci demokratických pravidiel a to tak, že ich v podstate časom vyprázdňujú ich obsahu. Ten autor spomína teda nieže akože právo, ale on to volá, že pseudoprávo a pseudoprávo je v podstate, že formálne je legálne, spĺňa nejaké formálne požiadavky, ktoré sú na legislatívu kladené, ale úmysel je oslabiť inštitúcie alebo odstrániť nejaké brzdy a protiváhy, ktoré v systéme existujú a a ktoré bránia koncentrácii moci. Toto sa nedá autormi otvorene priznať, preto často sú ticho a napriek tomu, že ľudia, ktorí sa tomu venujú, toto prekuknú, mnoho, možno väčšina obyčajných ľudí, ktorí sa o politiku až tak nezaujímajú, im to nie je úplne jasné, kde je pravda a o to im ide, aby vlastne vytvorili dostatočný priestor neistoty, aby to nakoniec mohli schváliť a tváriť sa, že sú stále demokrati, ale ich úmysel je presne opačný.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem ti aj ja, Martin, za tento príspevok do rozpravy, naozaj si myslím, že si ho mal v príhodnej chvíli, lebo však my sa tu už štvrtý deň vkuse snažíme nájsť tie dôvody pre novelu kompetenčného zákona a súvisiacich 20 zákonov v skrátenom legislatívnom konaní, nebudem ich v dvoch minútach znova čítať, bolo to v tej mojej rozprave a presne ako si povedal, namiesto toho, aby nám tu koalícia predložila nejaké dôvody, niečo vôbec povedala na všetky tie návrhy, ktoré tu aj dnes odzneli, dobré rady alebo teda aj tú kritiku, niekedy aj veľmi ostrú, tak vlastne z tej druhej strany vôbec nič.
Máme tu pred nami dlhé hodiny tejto noci, kedy si koalícia odhlasovala, že tu teda budeme až do ukončenia bodu a ja naozaj dúfam, že ten tvoj príspevok a práve to poukázanie na to, že sa tu cítime ako v nejakom akože parlamente, ktorý ani reálne nemáme v podstate my k dispozícii, že ich to konečne vyprovokuje, však je ich tu 6, 7, 8 možno, tak kľudne by sa mohli aj všetci prihlásiť, noc je ešte dlhá a ponúknuť nám ten svoj pohľad, ktorý nemáme ani na výboroch, ani tu v pléne.
A chcem povedať, že ľudia toto vidia, pretože možno doteraz nepozerali, že čo sa v Národnej rade deje, ale tých 15- až 18-tisíc ľudí, ktorých dnes prišlo do Bratislavy a ďalšie tisíce v iných mestách na Slovensku si všímajú tú prácu nielen nás, ale aj koalícia toho, ako sa tu snažíme vlastne urobiť namiesto nich odôvodnenie takejto zásadnej zmeny, a tým že prišli na tie námestia a ukázali, čo si o tom myslia a nemalo by to uniknúť pozornosti koaličných poslancov a poslankýň, ktorých teda týmto prosím, aby sa ozvali.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Ďakujem predsedovi nášho poslaneckého klubu Martinovi Dubécimu a tento návrh zákona iba dokazuje, že vláda Slovenskej republiky nedodržiava vlastné legislatívne akože pravidlá. Tento návrh bez riadneho vyčíslenia pozitívnych či negatívnych dopadov na rozpočet verejnej správy v doložke vplyvov nespĺňa základné náležitosti legislatívnych akože pravidiel vlády, ktoré si vláda sama schválila. Základné akože pravidlá pre predkladané zákony a určitá úroveň kultúrnej diskusie by sa v tejto zákonodarnej inštitúcii mali naozaj dodržiavať. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem za slovo.
Na základe nášho predsedu klubu som dospel k veľmi vážnemu poznaniu. Od samého prvého dňa jak som členom tohto alebo poslancom tohto parlamentu, tak nevedel som tie moje zmiešané pocity nejak vyhodnotiť.
Na jednej strane som bol hrdý na seba, že som tu, vidím, že tu prisaháme na ústavu, striktne dodržiavame nejaké procedurálne postupy, procedurálne návrhy musia byť písomne, čítame tu slovo od slova nejaké závery klubov a som si povedal, fúha, tak toto je ono. Som hrdý na seba. A potom zrazu tu ideme schvaľovať zákon, ktorý podľa predpisov podľa doložky nemá nič, je to absolútne nič, takže toto som zistil, že tak mám hanbiť, že som členom tohto parlamentu? Alebo ako? Vtedy toto slovo bolo perfektné, že akože. Akože sme parlament, ktorý tu ide prijímať zákony a nie hocijaký zákon, že ako chovať domácich nejakých maznáčikov, ale kompetenčný zákon, kompetenčný zákon, tvorba ministerstva a ďalšia vec, politické ovládnutie niektorých nezávislých inštitúcií. My tu hovoríme, my všetci sme tu hovorili, že podľa nás je to preto, že tu chcú politicky ovládnuť, že tu chcú zaviesť autokraciu, že tu chcú všeličo možné, len demokraticky riadiť našu spoločnosť a nikto nám to tu nevyvrátil. Nikto ani jedným slovom povedal, že nie, my to nechceme. Nie, my nechceme Gašpara za šéfa SIS, nie, nie, nie. Ani raz nikto, ani len vo fajčiarni mi to nikto takto nepovedal. Tak potom akože tešme sa, hurá, ďakujem.

Vďaka, pán predsedajúci.
Kolega Dubéci Martin, položil si rétorickú otázku, že čo komu urobil štatistický úrad, že si vyslúžil ten smutný osud, ktorý mu bol nadelený týmto návrhom zákona. Nuž skúsim v duchu tvojej kolegyne naľavo trošku špekulovať, keďže vysvetlenia nemáme. A tá špekulácia znie asi takto. Že keď predstavíte návrh rozpočtu, ktorý škrtá deficit len o tých 0,5 % a vy viete, že tam malo byť reálne minimálne 0,75, keď vám už ratingové agentúry raz znížili rating a viete, že vám to hrozí znovu a keď viete, že ak to nejak nezastavíte celý tento kolotoč, tak vám stúpnu úroky, a tým pádom aj platby, ktoré míňame na splátku dlhu o nejakú miliardu za najbližších pár rokov, no tak hľadáte cestu von. Lebo toto je už dosť akože problém. Hanba, ale aj politický problém, ak teda hľadáte nejakú cestu k znovuzvoleniu. No ale len keď hľadáte tú cestu von, narazíte na ďalšiu sadu problémov. Váš predseda, predseda strany vám nedovolí škrtnúť nezmyselné rozhadzovacie balíčky, váš koaličný partner vám nedovolí zastaviť ten nezmyselný 100 miliónov, ďalšie nové ministerstvo. No a tak sa vám tie možnosti, že s tým dosť dramaticky scvrknú. A povedzme si otvorene, jedna z tých možností je, aj keď teda sa to v civilizovanej krajine pripúšťa ťažko, že začnete fušovať, manipulovať, podvádzať tak trošku aj s číslami, veď neboli by ste prví, iné krajiny, Grécko menovite, to už pred vami vyskúšali. A treba tu trošku aj sarkasticky oceniť, že minimálne v tejto jednej veci vláda naozaj myslí dopredu a koná konzekventne. Pripravuje si nejakú únikovú cestičku možno už pár mesiacov, možno aj pár rokov dopredu. Má plán. Kiež by sme boli videli podobný plán, podobne systematický prístup, podobnú tendenciu myslieť dopredu aj pri riešení či je to problémom športu, či problémom cestovného ruchu, lebo v tomto návrhu zákona žiadne také myslenie dopredu, ako konzekventné konanie nenachádzame.

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Martin, ja som rada, že si opäť pripomenul tú tému chýbajúceho zdôvodnenia zaradenia niektorých inštitúcií medzi ústredné orgány štátnej správy a ja by som teda pripomenula aj mnou vyhlásené pátranie po osobe, ktoré, ktorá nám to vysvetlí. Ale ja som si vedomá, že ja som možno spravila chybu, že možno som tam mala dať nejakú cenu, že pre tú osobu, ktorá sa prihlási, tak ja neviem, možno nejaká medaila? Alebo taký nejaký športový pohár, alebo také niečo by sme mohli vymyslieť, lebo naozaj tie odpovede nemáme. Ani prečo to tam bolo zaradené, ani prečo pán poslanec Malatinec potom navrhol to zmeniť. A naozaj by nás to zaujímalo a myslím, že aj všetkých ľudí, ktorí nás sledujú už tu dlhé dni, tak bola by som fakt rada a opätovne vyzývam, keby sa našiel jeden koaličný poslanec alebo poslankyňa, ktorí by sa zapojili a vysvetlili to.
A ešte by som sa vrátila aj k tej doložke vplyvov. Tam ma veľmi zaujalo teda naozaj, že to nemá žiadne vplyvy na nič, čo je teda zaujímavý návrh zákona, ktorý v podstate nič neovplyvňuje. A ešte je tam veľmi zaujímavá tiež aj položka ´zdroje´, kde teda sa uvádza: uveďte zdroje, štatistiky, prieskumy, spoluprácu s odborníkmi a iné, z ktorých ste pri príprave materiálu a vypracovávaním doložky analýz vplyvov vychádzali. V prípade nedostupnosti potrebných dát potrebných pre spracovanie relevantných analýz vybraných vplyvov uveďte danú skutočnosť. No a nič, nič tam nie je. Tak neviem.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci, a ďakujem nášmu predsedovi klubu za, za tento naozaj taký úprimný, úprimný prejav. Mne sa to veľmi páčilo. My teda okrem toho, že sme v jednej strane a v jednej lavici, tak ešte sme aj rovesníci s pánom Dubécim a Martin to tak vyzdvihol, že teda vo svojich tridsiatich siedmich rokoch sa neprestáva udivovať, ako to tu funguje a mne sa veľmi páči, že si pripomenul, že toto nie je úplne normálne, čo tu zažívame, lebo teda ja som v parlamente prvýkrát, aj ako poslankyňa, ani som tu na rozdiel od Dubéciho nikdy nepracovala, čiže naozaj ja si tak zvykám na to, že toto je miesto, kde diskutuje iba, iba opozícia, a naozaj my si tu medzi sebou vytvárame rôzne domnienky, lebo vypĺňame to prázdno toho, že ani vláda, ani koalícia nijako poctivo nezdôvodňuje, že prečo to vlastne navrhuje.
A možno niekde triafame správne a ide o nejaké, neviem, zbrojárske záujmy ministra Kaliňáka a o nejaké osobné ambície ministra Gašpara, a možno netriafame, ale naozaj to nemáme z čoho vytiahnuť, lebo ani, ani len nejaké pro forma odôvodnenia a argumenty nám neboli predložené, ktoré by aspoň sa tvárili, že vysvetľujú, prečo sa naozaj potrebujú zaviesť tie zmeny, ktoré sú navrhované. A áno, je to akože parlament, a týmto tempom nám hrozí, že sa staneme taká akože demokracia, kde naozaj tá vládna moc si ako taký buldozér urobí to svoje a my síce môžme rozprávať a rozprávať, ale vlastne sa rozprávame iba medzi sebou.
Ďakujem pekne.