Nebojte sa, nechám čas aj iným, nebude to 330 minút.
Hneď na úvod by som chcela povedať, že keď niekto kritizuje novelu Trestného zákona a súvisiacich trestných predpisov, neznamená to, že zároveň obhajuje akékoľvek pochybenia, ktoré boli skonštatované či už súdmi, alebo inými orgánmi či už vo vzťahu k ľuďom, ktorí sú spriaznení s touto vládnou koalíciou, alebo vo vzťahu k iným veciam, ktoré sa stali. Žiaľ, súčasťou demokracie je aj to,...
Nebojte sa, nechám čas aj iným, nebude to 330 minút.
Hneď na úvod by som chcela povedať, že keď niekto kritizuje novelu Trestného zákona a súvisiacich trestných predpisov, neznamená to, že zároveň obhajuje akékoľvek pochybenia, ktoré boli skonštatované či už súdmi, alebo inými orgánmi či už vo vzťahu k ľuďom, ktorí sú spriaznení s touto vládnou koalíciou, alebo vo vzťahu k iným veciam, ktoré sa stali. Žiaľ, súčasťou demokracie je aj to, že sa orgány, či už tie, ktoré majú presadzovať právo, pomýlia, a na to presne máme v demokratickom a právnom štáte právne predpisy, rovnako ako trestné kódexy, ktoré ustanovujú presný popis toho, akým spôsobom, keď dôjde k pochybeniu na strane orgánov presadzujúcich moc a právo, sa má toto napraviť a akým spôsobom ľudia, do ktorých práv bolo zasiahnuté, sa môžu spravodlivosti dovolať. A to je ten spôsob, ktorý tu bol využitý aj pri tých mnohých prípadoch, na ktoré tu koalícia neustále poukazuje, pretože neustále hovoríte o nálezoch Ústavného súdu, o rozsudkoch Európskeho súdu pre ľudské práva, a tie v skutočnosti dokazujú, že spravodlivosť na Slovensku nejakým spôsobom funguje, že tie práva, ktoré boli porušené, že o tom Ústavný súd alebo Európsky súd pre ľudské práva skonštatoval, že boli porušené, a priznal aj nejakú náhradu tým sťažovateľom. To je spravodlivosť.
Čo však nie je spravodlivosť, je, keď si ľudia, ktorí sú osobne zainteresovaní na zmene trestnoprávnej legislatívy, ktorá tu upravuje výkon štátnej moci v najzávažnejšej oblasti spoločenských vzťahov, ktorú zákonodarca môže upraviť, a to je trestné právo, tak spravodlivosťou nie je, keď si ľudia, ktorí sú osobne zainteresovaní na výsledku počas toho konkrétneho procesu, upravia legislatívu tak, aby im to vyhovovalo len a konkrétne im. To je zneužívanie moci, narúšanie princípu právnej istoty a skutočný únos spravodlivosti. To je ono. Takže len aby sme si rozumeli, že to, čo tu my posledné hodiny robíme ako klub Progresívneho Slovenska aj teda ostatné opozičné strany, je legitímna kritika časti zákonodarnej moci, ktorá je tu v Národnej rade Slovenskej republiky, vo vzťahu k novele Trestného zákona, Trestného poriadku a rušeniu Úradu špeciálnej prokuratúry, voči ktorým sa okrem iné... okrem nás vyhranila takmer celá odborná obec. Mali sme tu prezidentku, ktorá mimoriadne vystúpila v situácii, kedy žiaden iný prezident Slovenskej republiky takéto právo v legislatívnom procese nevyužil... (Reakcia z pléna.)
Mali sme tu... (Reakcie z pléna.)
Ak sa chcete so mnou polemizovať, budem strašne rada... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Šimečka, Michal, podpredseda NR SR
Prosím, prosím, nechajte pani poslankyňu vystúpiť.
Števulová, Zuzana, poslankyňa NR SR
Určite budem rada, keď mi dáte faktickú, a ja ako pán minister Šutaj Eštok rozhodne z miestnosti neodídem, ale budem na ňu aj reag... na ne aj reagovať a prioritne určite na poslancov a poslankyne vládnej koalície. A, samozrejme, môžte vystúpiť v rozprave, potom budem ja môcť reagovať. Ďakujem veľmi pekne.
No, mali sme tu prezidentku, ktorá využila svoje oprávnenie tak, ako to nevyužil ešte žiaden iný prezident Slovenskej republiky, pretože považuje zjavne túto vec za mimoriadne dôležitú, pretože si uvedomuje, že takýto vážny zásah do trestného práva na Slovensku si tu pred vami v skrátenom legislatívnom konaní s takými dopadmi vlastne nedovolila ešte žiadna predchádzajúca vláda.
Máme tu odbornú obec, kde prokurátori nielen ÚŠP, ale aj iní odborníci, advokáti, advokátky, prokurátori, prokurátorky označujú túto novelu za novelu, ktorá bude mať devastačný účinok na trestnú politiku štátu. Takisto ju označujú za legislatívnu svojvôľu, ktorá narúša princíp právneho štátu. Toto všetko nie je ú... nie je spravodlivosť, toto je únos spravodlivosti. Ja verím tomu, že keď sa tu hovorilo o tom, že bude nejaké pokračovanie tejto brožúrky, tak možno sa v jej kapitolách práve dočítame o tom, ako sa unáša trestný poriadok tým, že získaj, vyhraj voľby a môžeš všetko. Ale možno sa tam dočítame aj to, akým spôsobom boli porušované práva ľudí, občanov tejto krajiny, za vlád pána premiéra Fica v predchádzajúcich dvanástich rokoch, počas ktorých vládol. Spomeňme si Hedvigu Malinovú. Spomeňme si policajné razie v rómskych osadách s diskriminačným prvkom, kde ak sa bavíme o rozsudkoch Európskeho súdu pre ľudské práva, kde nás pani poradkyňa ministra spravodlivosti na ľudskoprávnom výbore strašila výborom ministrov a zvýšeným dohľadom ESĽP, tak áno, pod zvýšeným dohľadom je práve rozsudok, myslím, R. R. a R. D. proti Slovensku, čo je práve prípad policajnej razie ešte za čias Ficovej vlády predchádzajúcej, už neviem ktorej, jedna, dva, tri, ktorá bola podľa ESĽP, kde nebolo účinne vyšetrené diskriminačné, diskriminačná príprava takýchto policajných razií práve so zameraním na rómske osady. Tak áno, tu máme zvýšený dohľad výboru ministrov a ESLP nad vykonaním tohto rozsudku. Žeby sme kvôli tomu mali skrátené legislatívne konanie alebo žeby sa tým vláda zaoberala, to nie. Samozrejme, to až asi také dôležité nie je.
Takisto asi nie je také dôležité, aby sme sa zaoberali, a určite sa toho dotkne moja kolegyňa Lucia Plaváková, inými porušeniami ľudských práv, ktoré tu máme zdokumentované v rôznych správach či už od ochrankyne alebo ochra... verejného ochrancu práv, alebo teda predchádzajúcich verejných ochrankýň. Ja si spomínam, áno, chcete riešiť väzbu a podmienky vo výkone trestu odňatia slobody, že keď ešte pani Dubovcová a Patakyová riešila CPZ-ky, väzňov a podobne, tak prosto jej správy neboli brané na vedomie, nikto si ju tu nevypočul a bola posielaná do Jelšavy. Zrazu, keď sa vaši ľudia do týchto zariadení dostali, už je to priorita.
Takisto by sme mohli riešiť práva ľudí s, ktorí sú z prostredia queer komunity. Máme tu dostatok rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré hovoria o tom, čo je právo na rodinný a súkromný život a že tieto osoby majú mať právo na právom uznané zväzky a už včera bolo neskoro, ale ani to vládu, samozrejme, netrápi.
Čiže vy si vyťahujete z kontextu aj v tejto brožúrke o únose spravodlivosti vy vytrhávate z kontextu veci, ktoré nie sú pravdivé, ktoré vám nijakým spôsobom neodôvodňujú to, čo sa tu chystáte robiť. Tie argumenty sú prosto postavené na vode, boli tu niekoľkokrát vyvrátené. Takisto neexistuje jediný nález Ústavného súdu, neexistuje jediný rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva ani Súdneho dvora Európskej únie, ktorý by povedal, že Úrad špeciálnej prokuratúry porušuje systematicky práva obvinených alebo podozrivých a že by mal byť zrušený. Celý ten váš oblúk, ktorý ste si vlastne vy vytvorili a kde tvrdíte, že tu existuje nejakých 26 alebo 27 nálezov Ústavného súdu, prosto nesedí, pretože väčšina okrem šiestich nálezov sa týka rozhodovania súdov o väzbe. A vieme, že sú to práve súdy, ktoré majú zhodnotiť, či dôvody, ktoré prokurátor navrhne pre väzbu, sú zákonné alebo nie. Čiže Ústavný súd tu hovorí o pochybeniach súdov, ktoré boli napravené práve tým nálezom Ústavného súdu. Nehovorí o tom, že zlyháva Úrad špeciálnej prokuratúry, a už vôbec nehovorí o tom, že by Úrad špeciálnej prokuratúry mal byť zrušený. Čiže tento váš argument vôbec nesedí a tie strany, ktoré ste tomu venovali v tej brožúre Únos štátu, čo k tomu povedať, zbytočne ste to vytlačili, kolega Sabo potvrdí, stromy plačú, dúfajme, že pokračovanie nebude.
Vy nám hovoríte, že, že my vlastne schvaľujeme, keď, keď kritizujeme novelu Trestného zákona a súvisiacich právnych predpisov, že vlastne schvaľujeme nejaké nezákonnosti, ktoré sa tu v minulosti diali, na ktoré tu teda poukazujete, ale z môjho pohľadu každé ďalšie vystúpenie každého ministra, teda vystupoval pán minister Susko a teraz pán minister Šutaj Eštok, len potvrdzuje, že v skutočnosti tí, ktorí neargumentujú vecne, ste tu práve vy. Veď to nie je normálne, aby ľudia, ktorí sú trestne stíhaní, ktorí čelia obvineniam, ktorých prípady priamo táto novela zasiahne, si menili len preto, že majú moc, trestnoprávne kódexy. A my dokonca ani len netvrdíme, že by tu nebol dôvod na širokú odbornú diskusiu o znižovaní trestov, o zlepšení stavu vo väzniciach, o restoratívnej justícii, o presadzovaní alternatívnych trestov alebo teda trestu domáceho väzenia. Samozrejme, takýto priestor tu bol. Keby, po prvé, sa to dialo v riadnom medzirezortnom pripomienkovom konaní, bola by o tom široká spoločenská diskusia a hlavne, keby to robila vláda, ktorá na to má legitimitu. Pretože vy, síce áno, máte moc, vládnete, môžete predložiť do parlamentu akýkoľvek zákon chcete, ale vy vlastne nemáte morálnu a etickú legitimitu na to, aby ste takýmto zásadným spôsobom menili trestnú politiku tohto štátu a nabúravali princíp právnej istoty pri rádovo tisíckach prípadov. Ja viem, vidím, že sa usmievate, ale vy prosto nemáte, prosto vláda, ktorá je tak kontaminovaná ľuďmi, ktorí čelia trestnému konaniu za korupciu, za iné trestné činy, ktorí boli spojení s Kočnerom, ktorí prosto obhajujú argumentami, ktoré sú vytrhnuté z kontextu, ktorá robí toto, to je nepredstaviteľné v demokratickom a právnom štáte. Ja nevravím, že to nemôžete urobiť, ale z môjho pohľadu morálne a eticky to vy robiť nemôžete a v tom je rozdiel medzi, tak ako tu pán Tibor Gašpar, myslím, počas tej nočnej rozpravy povedal, tam je ten stret dvoch svetov medzi nami, že my spochybňujeme akúkoľvek morálnu a etickú právomoc a oprávnenie toho, že či vy vô... toho, čo robíte.
Takisto by som sa chcela povenovať aj tomu, že ste nám tu predložili určitú, teda túto brožúrku únos právneho štátu (rečníčka nadvihla spomínanú publikáciu), ktorý podľa mňa len znova ukazuje na to, že akým spôsobom vy vlastne odvodzujete to svoje právo vôbec takýto devastačný krok urobiť. Vy ste nám tu predložili publikáciu Únos spravodlivosti (rečníčka nadvihla a otvorila uvedenú publikáciu), ktorú sa snažíte vydávať za nejaký ako keby legitímny alebo prosto nejaký zmysluplný a dôležitý nástroj toho, čo má v podstate obsahovať dôvodová správa k zákonu, že ja to volám, že to je vlastne dôvodová správa k zákonu č. 2 alebo naozajstná dôvodová správa k zákonu, pretože v podstate okrem ministra spravodlivosti, ktorý nám tu predtým tie dôvodové správy prečítal , v podstate všetci, ktorí tú novelu zákona obhajujete, ju obhajujete tvrdeniami, ktoré sú spísané v tejto brožúre. Lenže tu ste sa prosto zásadne pomýlili. Veď keď si prečítate akúkoľvek relevantnú správu relevantných orgánov, ktoré monitorujú či už dodržiavanie právneho štátu, ako Európska komisia, alebo dodržiavanie ľudských práv, ako Slovenské národné stredisko pre ľudské práva, verejný ochranca práv a iné inštitúcie, ktoré sú na to určené, to nie sú správy, kde si tieto inštitúcie len tak prosto vytrhnú z kontextu nejakú časť rozsudkov alebo odposluchov alebo detaily z trestných konaní. Reálne prebieha nejaké prešetrovanie, monitorovanie, nejaké kritické zhodnotenie toho, čo v danej veci existuje. Takisto v tých správach sú podrobne popísané zdroje, vy tu máte tieto zdroj ako, ja neviem, články z Plusky alebo rozpravy v parlamente alebo nejaký YouTube alebo podobne. Nie je vôbec jasné, kto je autorom tejto správy. Akože ministerstvo spravodlivosti, úrad vlády, prepáčte, nehnevajte sa, ale to sa skutoční autori tejto publikácie boja priznať, že, že to písali? Možno áno, možno je im to trápne, lebo úprimne, ja keby som písala takéto niečo, tak by mi to tiež bolo trápne, tiež by som sa možno aj zamýšľala nad tým, že tieto ilustrácie a obrázky ako majú vyriešené autorské právo, ale však to je asi na inú diskusiu, ale prosto takýmto spôsobom napriek tomu, že je to vytlačené na drahom papieri v podstate vy nič nedokazujete. To neslúži ako dôkazný prostriedok. O týchto veciach, ktoré tu tvrdíte, ktoré sú vašou dojmológiou, vlastne neexistuje v podstate žiadna ľudskoprávna inštitúcia na Slovensku, ktorá by za posledné tri roky bola skonštatovala to čo vy. Čiže okrem toho, že vlastne nemáme vôbec žiadne rozhodnutia Ústavného súdu ani Európskeho súdu pre ľudské práva, ani Súdneho dvora Európskej únie, ktoré by tvrdili, že je tu tak, že sú tu tak porušované ľudské práva, či už Úradom špeciálnej prokuratúry, alebo tým, že máme vysoké tresty za majetkové trestné činy, alebo by tvrdili, že tu výrazne treba skracovať premlčacie lehoty tak, aby nejaké trestné činy sa už nikdy nemohli objaviť, pardon, aby sa nemohli nikdy vyšetriť. Nemáme tu ani žiadne rozhodnutia, ktoré by hovorili o tom, že musíme znižovať trestné sadzby pre trestné činy korupcie. Také nič neexistuje. Zároveň tu nemáme ani relevantné správy relevantných orgánov, či už Európskej komisie, Rule of Law Report, správa o dodržiavaní právneho štátu za posledné tri roky, kde by vôbec tieto veci boli spomínané.
Keď už sa bavíme o správe Európskej komisie o stave právneho štátu, tak tá nám vyčíta nadužívanie skráteného legislatívneho konania, prílepkov a podobne. Ale tým sa vy prosto neriadite, to vám je v podstate úplne jedno. Čiže takto, ako ste to vy napísali, dôveryhodná správa o stave dodržiavania ľudských práv alebo o spravodlivosti a právnom štáte prosto nevyzerá, prosto dôveryhodné správy nie sú písané jednou zaujatou konkrétnou stranou v prospech konkrétnych ľudí. Toto je len drahý papier s fotkami a ilustráciami, o ktorých ani nevieme, kde vznikli, kde tie texty vznikli za peniaze daňových poplatníkov. To je všetko.
Skutočným únosom spravodlivosti podľa môjho názoru sú ale veci, ktoré vy neriešite. Tak ako moja kolegyňa Bea Jurík ráno spomínala rodovo podmienené násilie, ja by som sa chcela v krátkosti povenovať téme premlčacích dôb a znásilnenia a doplniť ten jej príspevok, pretože tým, že výrazným spôsobom meníte premlčacie doby, a teda podľa advokáta Paru náhodne to zasiahne aj kauzy politicky exponovaných osôb, náhodne v úvodzovkách, samozrejme, tak ja považujem za škandalózne, že to premlčanie sa vlastne dotkne aj trestného činu znásilnenia, kde dnes je premlčacia lehota dvadsať rokov, ale po tejto novele to bude iba desať rokov, keďže tam v tej základnej skutkovej podstate je horná hranica pri základnej sadzbe desať rokov, a to rozmýšľam, že v koho je toto záujme. Ja si myslím, že to jedine môže povzbudiť páchateľov. Dnes ráno som počula vynikajúci rozhovor s advokátom Kanisom, ktorý sa venuje ochrane obetí či už znásilnenia, alebo sexuálneho násilia, ktorý túto novelu kritizoval práve aj kvôli skracovaniu premlčania, ktoré vlastne zasiahne aj tento trestný čin. A hovoril o tom, že v prípade obetí znásilnenia je veľmi typické, že častokrát je tento trestný čin nahlasovaný až s odstupom mnohých rokov, pretože tie obete sú jednoducho príliš traumatizované, príliš slabé, nemajú dostatočnú podporu a až oveľa neskôr, keď sa aj s pomocou psychológov rozhodnú, v podstate dostanú z toho najhoršieho, nadobudnú silu, sa rozhodnú tento trestný čin nahlásiť na polícii. A my teraz, a môže to byť aj desať rokov kľudne, pretože keď si predstavím, že nejakú študentku počas nejakého večierku na internáte niekto znásilnil, tak viem si predstaviť, že ona v tom čase ešte nemusí byť dostatočne odvážna a dostatočne silná a bude to pre ňu devastačný následok, tak prosto príde naozaj až o mnoho rokov, o desať, pätnásť rokov to bude chcieť nahlásiť, keď sa už nejakým spôsobom aj psychicky s tým vyrovná. Ale vy vlastne môžete spôsobiť, ak bude táto novela schválená, to, že mnoho trestných činov znásilnenia bude nepotrestaných.
A treba povedať, že už teraz je tu to prostredie aj v prípade orgánov činných v trestnom konaní vychýlené výrazne v prospech páchateľov. Vieme, že tie obete tu, alebo teda ja radšej používam výraz preživšie, tu zažívajú opakovanú viktimizáciu, kedy napriek tomu, že tu máme legislatívu, ktorá nepovoľuje tie ich opakované výsluchy, ktorá ich chráni v tom, aby sa nestretli s tým páchateľom v jednej súdnej sieni a podobne, je častokrát obchádzaná či už súdmi, alebo orgánmi činnými v trestnom konaní. Dokonca experti hovoria o tom, že sa v prípade trestného činu, ktorý sa vzťahuje napríklad k domácemu násiliu a podobne, stále niektorými znalcami alebo vyšetrovateľmi kladie otázka, že či sa na obeti prejavuje syndróm týranej ženy, ktorý neexistuje, bolo to x-krát vyvrátené, ale stále to tu máme.
A škoda, že tu nie je minister vnútra, pretože to sú veci, s ktorými by mal niečo robiť, to by si mal vypočuť a to by mal riešiť, práva polovice občanov a občaniek Slovenskej republiky, kde je opakovane poukazované na to, že práve v téme rodovo podmieneného násilia má Slovenská republika vážne problémy, vážne zaostávanie. A keď sme toto riešili na ľudskoprávnom výbore, tak viete, čo nám povedali, čo nám povedal pán Gašpar, syn pána poslanca Gašpara, a pani Pirošíková, že máme počkať. Že je ešte čas, že my môžme počkať, že preživšie rodovo podmieneného násilia môžu rok-dva počkať, lebo teraz, teraz asi treba chrániť práva páchateľov. Tí síce v Trestnom poriadku tie práva chránené majú, budú ich mať ešte viac teraz chránené, ale práva obetí, práva preživších týchto trestných činov a rodovo podmieneného násilia, na to nemáme ani skrátené legislatívne konanie, ani momentálne nejaký prevažujúci záujem. Bude to asi tým, že v radoch dnešnej vládnej koalície tieto obete hlas alebo spojencov, alebo priaznivcov zjavne nemajú.
To ma privádza vlastne k ďalšej téme, a to je téma restoratívnej justície. My nie sme ani proti restoratívnej justícii a ani by sme si nikdy nedovolili povedať, že by Slovensko nemalo zavádzať prvky restoratívnej justície, však na tom sa nakoniec asi všetci zhodneme, že restoratívnu justíciu potrebujeme. Lenže to, čo by sme my v PS chceli, by bola reálna restoratívna justícia, nielen reči o jej zavádzaní, ktorými sa v skutočnosti zakrýva skutočný úmysel vlády v tomto prípade, a to je beztrestnosť pre svojich vlastných ľudí. Pretože keď sme chceli vedieť viac, keď sme chceli vedieť podrobnosti o tom, lebo však tie informácie o tom, že máme náramky elektronické pre trest domáceho väzenia pred koncom životnosti alebo že nemáme probačných a mediačných úradníkov, sú dostatočne verejne známe, tak keď sme chceli vedieť podrobnosti o tom, že či vláda vyčlenila peniaze v štátnom rozpočte na restoratívnu justíciu alebo či minister ráta s tým, keďže v dôvodovej správe k zákonu nie sú žiadne finančné dopady a nič tam nie je napísané, že by teda táto novela so sebou prinášala aj teda nejaký finančný balík, tak keď sme chceli vedieť, že či teda budú nejaké peniaze vyčlenené, či už na novšie a modernejšie náramky, na to, aby trest domáceho väzenia nebol len pre bohatých, tak ako to bude v súčasnosti, keď sa nič nezmení, pretože pre chudobných ľudí, ktorí žijú vo vylúčených osadách, to, ak sa nič nezmení, nebude mať žiaden význam a bude teda iba pre tých bohatých, ktorí sa budú vedieť jednak vykúpiť peňažným trestom a budú byť schopní vlastne existovať v rámci svojho príbytku a v rámci svojej práce na tom domácom väzení.
Keď sme sa pýtali, že aký konkrétny dopad vyčíslený, či má ministerstvo analýzu o tomto, že aký to bude mať dopad, koľko presne ľudí sa to dotkne, či už ten trest domáceho väzenia vo vzťahu k tým, ktorí sú momentálne vo väzniciach, keďže na jednej strane pán štátny tajomník tvrdil, že ide sa zavádzať restoratívna justícia, lebo máme preplnené väznice, na druhej strane nám odpovedal na túto konkrétnu otázku, že teda koľko ľudí sa to dotkne v tých väzniciach, že také analýzy nie sú a že teda asi to nebude mať vplyv na ľudí, ktorí sú momentálne vo väzniciach, lebo však nemáme ešte stále tých probačných a mediačných v dostatočnom počte a nemáme dosť tých elektronických náramkov, ale tak nejako do budúcna, keď budú teda nejaké projekty a peniaze v budúcnosti, sa to teda do budúcna niečoho dotkne. Tak, prosím vás, nehovorte nám, že toto robíte kvôli preplneným väzniciam, že tu zavádzate restoratívnu justíciu a že to bude mať vplyv na preplnenosť väzníc, keď váš štátny tajomník nám na ľudskoprávnom výbore zároveň povie, že po a) nemá peniaze a po b) teda asi to teda okamžitý vplyv na restora... na preplnenosť väzníc mať nebude a po c) v podstate ani analýzy žiadne neexistujú, čiže odkiaľ by to mohol vedieť.
Keď niečo takéto chcete zavádzať, tak by ste k tomu mali mať analýzu, pretože to nerobíte v súkromnej firme, robíte to v štáte, máte dokázať obyvateľom a občanom tejto krajiny, že táto zmena bude mať nejaký pozitívny verejný dopad. A dôkazom nie je táto brožúra, dôkazom nie je to, že vy si tu niečo napíšete, to si hocikto z nás môže napísať hocijakú brožúru, dôkazom v normálnom legislatívnom konaní sú analýzy, dopady, prepočty, tabuľky, také nudné veci, ktoré nebudú vyzerať takto pekne na drahom papieri (rečníčka opäť nadvihla publikáciu Únos spravodlivosti), ale to by sme potrebovali a to by všetci potrebovali a to by bolo vo verejnom záujme. To sme ale, samozrejme, nedostali a zrejme do konca tejto rozpravy ani nedostaneme.
Vaše argumenty teda v každom, v žiadnom prípade neobstoja, o tom sme sa tu bavili už veľmi veľakrát, o tom, aké sú, aké dopady bude mať znižovanie trestných sadzieb, aké dopady bude mať skracovanie premlčacích lehôt, na ktorom teda vôbec nie je ani len odborná zhoda, ani to tu nikto nechcel. Keď sa nás pán minister Šutaj Eštok pýta, že kde sme boli a prečo sme nedemonštrovali kedysi, keď sa, ja neviem, tu nejaká polícia niekam dobývala, tak ja by som mu mohla povedať, že ale ani za toto tu nikto nedemonštruje, nepočujeme ani na námestiach, ani na iných akýchkoľvek zhromaždeniach, že by sa tu ľudia domáhali toho, že chceme menšie tresty pre korupčníkov, chceme kratšiu premlčaciu lehotu, chceme faktickú beztrestnosť pre vašich ľudí. Ak mi ukážete aspoň jedného človeka, ktorý za toto niekde demonštruje, tak možno sa vám aj ospravedlním. Ale teda ak sa bavíme o tom, že kto za čo demonštruje, za toto, čo tu robíte, to rozhodne nebude nikto.
O týchto zmenách, ktoré sa týkajú Trestného zákona, tu už bolo povedané veľa, ja by som sa ešte rada povenovala aj novele Trestného poriadku, ktorou, ktorá je podľa mňa veľmi podobne nebezpečná ako novela Trestného zákona, a to znižovanie tých trestných sadzieb, ktorú, ktorá tu už bola rozobratá odpredu aj odzadu, a mám vážne výhrady aj vo vzťahu k tomu, čo sa tu vlastne snažíte zaviesť a o čom sa ešte, podľa môjho názoru, hovorilo menej.
V prvom rade chcem pripomenúť a poukázať na to, že tieto zmeny v Trestnom poriadku, o ktorých sa tu pomerne málo bavíme, sú tiež zmeny, ktoré pri bližšom pohľade ukazujú na to, že meníte procesný kódex v záujme úzkej skupiny ľudí. V prvom rade po pozmeňovacom návrhu pána Tibora Gašpara, ktorý minulý týždeň predniesol na ústavnoprávnom výbore, sa vlastne dopĺňa § 21 ods. 1 Trestného zákona, ktorý v podstate bude znamenať, že okrem teda právnej rady sa aj zadováženie prostriedkov, odstránenie prekážkou a podobne, ak je poskytnuté vlastne advokátom, sa bude považovať za poskytnutie právnej služby advokátom. Neviem, pre koho bude táto zmena prospešná, ak nie pre tých ľudí spriaznených s vládnou koalíciou z radov advokátov, ktorí boli subjektom trestného konania a trestného stíhania a stále sú, chodia túto novelu obhajovať aj na ľudskoprávny výbor. A namiesto toho, aby takéto veci boli rozhodnuté možno aj prelomovo, či už judikátmi Najvyššieho súdu, alebo nálezmi Ústavného súdu, sa radšej rozhodnú mocensky zmeniť Trestný poriadok.
Ďalej sa skracuje trvanie kolúznej väzby z päť mesiacov na tri mesiace, v dôvodovej správe len s odkazom na to, že taká je aj česká právna úprava.
Neviem o tom, možno ma niekto vyvedie z omylu, že by sme tu mali zásadnú celospoločenskú odbornú zhodu, že toto je potrebné upraviť a že teda tri mesiace budú pre, v našich podmienkach pre orgány činné v trestnom konaní dosť času na to, aby teda zabránili ovplyvňovaniu svedkov a podobne.
No a potom tu máme veľmi zaujímavú vec, a to je to, že okrem iného sa v Trestnom poriadku revolučne zavádza zásadná zmena pri používaní dôkazu získaného nezákonným spôsobom, ktorý sa po novom bude môcť použiť v prospech obvineného. V súčasnosti platí na Slovensku zásada v Trestnom poriadku, že za dôkaz môžu byť použité len také dôkazné prostriedky, ktoré boli zadovážené zákonným spôsobom. Je pravda, že v právnej odbornej obci sa vedú polemiky o tom, či konkrétne nezákonne získané súkromné nahrávky by sa mali alebo nemali použiť v trestnom konaní. Čo je však veľmi zaujímavé na tejto právnej úprave, ktorá sa tu zavádza, tak táto sa v skutočnosti odvoláva na jeden článok pána dekana právnickej fakulty Burdu z roku 2008, nezákonne získaný dôkaz v prospech obvineného, ktorý vyšiel v nejakom zborníku k osemdesiatym narodeninám Vladimíra Materna; ten sa, mimochodom, tento článok nedá dohľadať. Ja som to skúšala aj v parlamentnej knižnici, nemajú, takže mať dôvodovú správu k takejto zásadnej zmene postavenú na citácii z tohto článku, je tam teda citácia, ja vám ju prečítam, lebo mne to príde prosto čarovné, hej, že citácia z článku pána profesora Burdu: "Ako sa teda majú orgány činné v trestnom konaní a súdy vysporiadať najskôr právne a následne morálne so situáciou, kedy všetky zákonne získané dôkazy jasne svedčia v neprospech obvineného, avšak akurát ospravedlňujúci dôkaz či dôkazy, ktoré by prípadne mohli usvedčujúce dôkazy vyvrátiť, sú získané nezákonne? Majú snáď OČTK obviniť a následne odsúdiť človeka aj keď fakticky vedia, že je nevinný?" pýta sa pán Burda v roku 2008. Neviem teda, že či toto sumarizuje obsah toho článku, alebo je to teda vytrhnuté z kontextu, keďže sa s tým nedá oboznámiť, ale mne by prosto prišlo, že keď sa bavíme o dokazovaní viny alebo neviny v trestnom konaní, tak orgány činné v trestnom konaní by sa v prvom rade, ale aj súdy nemali rozhodovať podľa svojich dojmov, ale podľa toho, čo náš právny poriadok považuje za zákonným spôsobom získané dôkazy, pretože len zákonným spôsobom získané dôkazy nás predsa môžu ako sudcu, sudkyňu alebo prokurátora, alebo policajta, presvedčiť o tom, či je niekto vinný alebo nevinný, a nie nejaké nahrávky bohvieodkiaľ, ktoré podľa môjho dojmu fakticky vedia, že je nevinný, o niečom svedčia. Nemyslím si, že tieto zásady, ktoré v trestnom procesnom práve máme, tu boli zo dňa na deň a že by sa takýmto spôsobom bez odbornej zhody mali meniť.
A to, že nie je odborná zhoda, napr. na to poukazuje aj viacero článkov, ktoré si k tejto téme prečítate, napr. by som teda, keď teda dôvodová správa argumentuje článkom Eduarda Burdu, tak by som poukázala na článok pána sudcu Šamka z roku 2019, ktorý polemizuje, je to sudca, na ktorého sa častokrát predsa táto vládna koalícia odvoláva, a on teda napísal v Právnych listoch v roku 2019 príspevok Skutočne možno použiť ako dôkaz v trestnom konaní nezákonne získané súkromné nahrávky? a vyslovene tam hovorí, že táto téma doposiaľ nebola riešená ani oficiálnou judikatúrou, ani zjednocujúcim stanoviskom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a že cielené, úmyselné nahrávanie inej osoby, čo podľa mňa bude následok toho, že ak sa pripustí, ak bude schválená táto novela Trestného poriadku, tak si tu každý bude každého pomaly nahrávať, bude v rozpore s ustanovením § 12 Občianskeho zákonníka, to je vlastne právo na ochranu osobnosti a súkromia, a že tu teda dochádza, že pozoruje snahy kontaminovať trestné konanie nezákonnými dôkazmi a tento postup ospravedlniť rôznymi, skôr subjektívnymi hodnotovými postojmi než objektívnym výkladom práva, hovorí sudca Šamko. Teda človek, ktorý, ktorého názormi sa často táto vládna koalícia zaštiťuje. A on sa teda vyjadril aj k tomu, pretože v tej dôvodovej správe k tejto zmene je okrem teda toho citátu, čo som vám prečítala od Burdu, je ešte teda citovaný aj, je citované aj uznesenie českého ústavného súdu, ktoré teda v Čechách pripúšťa ako keby použitie takejto nahrávky alebo teda nezákonne získaného dôkazu v trestnom konaní. No, lenže sudca Šamko poukazuje na to, že komparatívna metóda výkladu práva prichádza do úvahy iba v prípadoch, ak je právna úprava v cudzine, v danom prípade v Českej republike, zhodná alebo aspoň výrazne podobná s právnou úpravou na Slovensku, pričom, ako hovorí, úprava v Čechách je dokonca výrazne obsahovo odlišná ako v Slovenskej republike, keďže v Čechách znie tá právna úprava tak, § 89, že za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k objasneniu veci, kým u nás sa hovorí o tej zákonnosti získaných dôkazov. Takže on akože prichádza k záveru, že ani na tú českú judikatúru, ktorú teda náš predkladateľ uvádza ako druhý podporný prostriedok v tej dôvodovej správe, by sme sa v zásade nemali odvolávať, pretože teda je prijatá v nejakej odlišnej právnej situácii ako na Slovensku.
A takisto kritizuje v podstate aj používanie, vlastne padol tu, keď som sa na to pýtala na ľudskoprávnom výbore, aj odkaz, a keďže by to možno niekto chcel využiť na ESĽP na vec Schenk proti Švajčiarsku, tak tam v podstate polemizuje aj s možnosťou odkazovať na toto rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva, pretože tam v podstate ESĽP povedal, že to, akým spôsobom je upravené dokazovanie v rámci tej vnútroštátnej legislatívy, teda v rámci toho konkrétneho trestného konania, je na vnútroštátnej legislatíve a ESĽP hodnotí to konanie trestné ako celok a nepredpisuje vlastne štátom. Čiže áno, tam je to teda na nás.
Zároveň ale keď sa pozriete vlastne na to, že akým spôsobom sa právna obec stavia k použitiu vlastne nezákonne získaného dôkazu, tak je to zvyčajne v prospech obete. Čiže keď sa aj argumentuje, že v trestnom práve by sa malo umožniť použiť napr. nezákonne získanú nahrávku, zároveň sa jedným dychom hovorí, že by to napr. mohlo prispieť k objasňovaniu napr. trestného činu obchodovania s ľuďmi alebo napr. že by to mohlo byť prípustné vo veciach, kedy žena si nahrá útok svojho manžela, čiže keď sa takéto veci presa... pripúšťajú vo vzťahu k tej slabšej strane. My tu zrazu máme právnu úpravu, kde sa teda bude takáto nelegálne alebo nezákonne získaná nahrávka pripúšťať v prospech obvineného. A keď som sa teda štátneho tajomníka ministerstva spravodlivosti pýtala, že teda nech povie príklad, aby sme si to však vedeli predstaviť, že kedy by to teda prichádzalo do úvahy, tak nám na ľudskoprávnom výbore povedal, že, že parafrázujem, že teda, alebo teda skôr citujem, že predstavte si prípad, kedy jediným dôkazom je dohoda o vine a treste s kajúcnikom a k tomu existuje nelegálne získaná nahrávka o tom, že ten človek nebol vlastne na tom mieste spáchania trestného činu, niečo takéto povedal.
Čiže zase sme sa len dostali k tomu, že skutočným dôvodom, prečo sa tu niečo do Trestného poriadku zavádza, je, že im prosto vadia všetky tie dohody o vine a treste so spolupracujúcimi obvinenými, ktorých zoznam nájdeme tu a kde zavádzajú ministrovi spravodlivosti tri roky na to, aby dovolaním mohol napadnúť tieto právoplatné dohody, aby tak prosto zabránili spravodlivosti, aby otvárali dohody, ktoré boli predtým uzavreté, aby nabúrali princíp právnej istoty a že im v podstate stále ide len o to jedno, a to sú vlastne tí spolupracujúci obvinení, na základe výpovedí ktorých sa podarilo usvedčiť alebo na základe ktorých stíhajú orgány činné v trestnom konaní ľudí, ktorí sú blízki tejto vláde a sú politicky exponovaní.
Oni sa vlastne sami prezrádzajú, že prečo to robia a napríklad aj tie tri roky, ktoré sa teda idú dať teraz ministrovi spravodlivosti na to dovolanie, je zaujímavé, že o tomto, keď si to vyhľadáte, ešte v máji tohto roku písal článok, že by to teda takto malo byť, pán Lindtner, ktorý je dnes poradcom ministra spravodlivosti. Takže keď si dáte Právne listy, nájdete tam jeho článok Nezákonná dohoda o vine a treste ako prostriedok poskytovania neoprávnených výhod kajúcnikom, kde vyslovene hovorí, že podľa neho teda tá nezákonná situácia, kde menuje dohodu o vine a treste so sudkyňou Repákovou alebo pánom Imreczem, by mali byť napravené tak, že sa, že bude nevyhnutné prijať takú právnu úpravu, ktorá ministrovi spravodlivosti a podľa jeho názoru aj generálnemu prokurátorovi zverí oprávnenie podať dovolanie proti rozsudku, ktorým bola schválená dohoda o vine a treste. Nuž, v máji 2023 toto napísal, teraz je poradcom ministra a hľa, máme tu takúto právnu úpravu, ktorá sa takýmto spôsobom ide na základe pozmeňujúceho návrhu zmeniť. Ak by sme teda chceli napísať pokračovanie tejto brožúry Únos spravodlivosti, to, akým spôsobom táto vláda od jej prvého predloženia do Národnej rady odôvodňuje túto novelu a to nie tým, čo je napísané v dôvodovej správe, ale svojimi vystúpeniami, tým, čo ľudia s ňou spriaznení popísali, a to, akým spôsobom tu argumentujú, tak vlastne by sme mohli možno aj tri takéto príručky alebo takéto brožúrky napísať. Lenže znova, to je to, čo nás odlišuje od tejto vlády, pretože záujmom ani PS, ani ostatných členov opozície nie je získať moc a upraviť si trestné právo, verejné obstarávanie, stavebný zákon alebo zákon o ochrane oznamovateľov tak, aby sme si mohli zaručiť, že ľudia, ktorí čelia trestnému konaniu, budú beztrestní alebo vyviaznu s podmienkou alebo domácim väzením, alebo že konanie, na ktoré sa chystáme, nebude už ani vôbec trestné a budeme mať na to výnimky vo verejnom obstarávaní a že keď oslabíme ochranu oznamovateľov, tak sa ktokoľvek bude vôbec báť nahlásiť akúkoľvek korupciu alebo protispoločenské konanie.
To je rozdiel medzi nami. Nie je to rozdiel v tom, že kde kto kedy bol, keď sa tu boli, páchali neprávosti, pretože PS vždy stálo na strane tých slabších, tých zraniteľných a tých, ktorých ľudské práva sa porušujú. A to, milí kolegovia a kolegyne, nie sú členovia a členky tejto vládnej koalície alebo politicky exponované osoby, voči ktorým sa vedie trestné stíhanie zákonnými prostriedkami a voči ktorým a vo vzťahu ku ktorým boli prijaté nálezy Ústavného súdu, ktoré prípadné pochybenia napravili. A preto si myslím, že aj ľudia, ktorí chodia na námestia každý týždeň, odkedy je tento útok na spravodlivosť a právny štát v parlamente, že to vidia aj tí ľudia a tí protestujú za to, aby tu nebola unášaná spravodlivosť a aby nebol nabúravaný právny štát. A verím tomu, že zajtra ich príde ešte viac ako kedykoľvek predtým.
Ďakujem vám.
Skryt prepis
