Videokanál klubu

Ďakujem, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ja by som teda možno pokračovala v tejto celkom zaujímavej rozprave. Ja dostávam celý deň vlastne také správy od ľudí, ktorí mi píšu, že ich naozaj teší, že konečne parlament rokuje o kultúre, a keďže tu máme ďalšie štyri zákony, tak budeme mať ešte taký maratón rokovania o kultúre, tak si to užime.
Ja na začiatku by som vlastne, lebo som nemala priestor v tej faktickej poznámke, odpovedala aj pánovi Malatincovi na tú otázku o tej stratégii kultúry, lebo tá je podľa mňa celkom, celkom zásadná. Ak tomu dobre rozumiem, to, čo sa pýtate, je, že pokiaľ fond je nezávislá verejnoprávna inštitúcia, ako cez neho realizuje ministerstvo kultúry stratégie kultúrnej politiky. A odpoveď na túto otázku je, že presne tým, že taký fond zriadilo ministerstvo kultúry, pretože čo sa týka stratégie kultúrnej politiky, musíme si povedať, ako vyzerá stratégia kultúrnej politiky. A my máme stratégiu kultúrnej politiky, ktorá má sedem strategických cieľov. Tie strategické ciele sú napríklad dobre spravovaná kultúra, efektívne financovaná kultúra, kvalitná kultúra, inkluzívna kultúra a zodpovedná kultúra a tak ďalej a tak ďalej.
A keďže si štát v rámci stratégie kultúrnej politiky, keďže sme európsky štát, keďže sme demokratický štát, ktorý uznáva kultúru a umenie ako doménu slobodnej tvorby, keďže sme sa uzhodli na tom, že podpora umenia, slobodnej tvorby a rozvoja kultúrnych komunít je jednou z priorít vlastne štátu a verejných politík, tak presne preto sme zriadili tento fond, ktorý je zriadený podľa toho princípu na dĺžku ruky. To znamená, že jeho činnosť je napĺňaním stratégie kultúrnej politiky, pretože financuje kultúrne a umelecké projekty a umožňuje slobodne tvoriť ľuďom bez toho, aby do tých rozhodnutí zasahovali politici.
Zároveň rozumiem vašej otázke, ktorá sa týka možno nie strategických priorít, ale možno nejakých tematických priorít, krátkodobých priorít a tak ďalej. A na to tiež existuje v samotnom zákone o Fonde na podporu umenia mechanizmus a nástroj, ktorý hovorí o tom, že každý rok pri, pri schvaľovaní tej programovej činnosti a programov na jednotlivé roky si ministerstvo kultúry môže určiť nejaké tematické priority do výšky 20% ročného rozpočtu fondu. Čiže ministerstvo napríklad si povie, že tento rok je 35 rokov od roku 1989, je to zaujímavá kultúrna téma a určí túto tému ako jednu z priorít pre fond a fond to nejakým spôsobom zahrnie do svojich výziev. To znamená, že ten dialóg medzi ministerstvom a Fondom na podporu umenia je štrukturálne zahrnutý v tom zákone, ktorý, ktorý fond zriaďuje, a určite napríklad tuto pani Laššáková by o tom vedela veľa hovoriť, pretože keď ona bola ministerka, tak presne takéto špecifické výzvy aj s fondom dohodla, aj také niečo robili. To znamená, že štát má veľmi veľa nástrojov okrem týchto, ktoré mu stanovuje zákon, tak je logické, že pokiaľ minister a ministerstvo kultúry s fondom rokuje, tak je to vlastne organizácia, ktorá nejakým spôsobom patrí pod, pod sektor kultúry, a vlastne tie priority kultúrnej politiky sa dosahujú proste dialógom a konsenzom.
Vrátim sa k tej debate, ktorú tu vedieme už dlho, lebo podstatou tej debaty je, že tu máme pred sebou návrh na zvýšenie počtu členov dozornej komisie o dvoch a my tu vedieme debatu o fungovaní Fondu na podporu umenia. A tie problémy s touto debatou, ktorú tu vedieme, podľa mňa sú dva. Jedno je, že tá debata sa nijako netýka toho návrhu zákona, ktorý máme predložený, a po druhé, že tento typ debaty, ktorý tu vedieme, je podľa mňa dôležitý, ale debata o konkrétnych projektoch, o konkrétnych témach, o konkrétnych prioritách sa, pri všetkej úcte k tomuto zákonodarnému zboru, nemá primárne viesť v pléne Národnej rady. Sú na to úplne iné fóra, ktoré bolo treba využiť prv, než niekto zákon predložil do tohto parlamentu. Len, bohužiaľ, sa to nestalo, pretože tu máme poslanecký návrh, ktorý očividne nebol s tým sektorom odkonzultovaný, keďže ten sektor proti nemu protestuje.
A keď už teda tú debatu tu vedieme, tak si naozaj dajme pozor na to, aby sme si nezamieňali príčiny a následky, respektíve, a to je veľmi dôležité pre akúkoľvek budúcu debatu, nepodľahnime tomu efektu, ktorý by sme mohli nazvať že vzbura neúspešných žiadateľov, pretože pri grantových schémach akéhokoľvek typu, osobitne takých, kde je zvýšená miera odborného a sčasti subjektívneho hodnotenia, a teda nejedná sa o automatickú podporu, sa vždy vyskytuje tento veľmi pochopiteľný efekt, že úspešní žiadatelia sú spokojní a neúspešní žiadatelia sú nespokojní.
Problém, samozrejme, nastáva vtedy, keď tých neúspešných žiadateľov je príliš veľa, pretože tým pádom je oveľa viac tých, ktorí sú nespokojní ako tých, ktorí sú spokojní. A to ale neznamená, že by ten samotný systém bol zlý, ale znamená to to, že v tej schéme je proste málo finančných prostriedkov, lebo je oveľa viac tých, ktorí sú neúspešní. A existujú na to aj koeficienty, ktoré hovoria o tom, že koľko percent úspešných žiadostí z celkového počtu ukazuje, že je schéma efektívna, a ten sa mení v závislosti od typu schémy, ale keď počet neúspešných žiadostí zásadne prevažuje nad tými úspešnými, tak je jasné, že schéma má problém, a my tu teda akože nemôžme používať tie vizuálne pomôcky, tak vám neviem ukázať tie grafy, ale predstavte si to napríklad tak, že keď sa na mňa pozriete, tak tieto biele časti sú tie úspešné žiadosti (rečníčka ukazuje na svoje šaty), tie čierne sú tie neúspešné, tak to je dobrý pomer. Ale... (Reakcie z pléna. Smiech v sále.) Ale keď sa napríklad na pána Michelka pozriete, pomer bielych a tmavých častí, tak to už nie je dobrý pomer. A vo Fonde na podporu umenia je každoročný ne... viac ako trojnásobok žiadostí tých, ktoré žiadatelia podajú, voči tomu, akú sumu môže fond rozdeliť, čo jasne ukazuje, že fond tým pádom nemôže podporiť všetky naozaj kvalitné projekty, ktoré mu prídu, pretože nemá dosť peňazí, takže ja by som navrhovala, že naozaj sa venujme v Národnej rade tomu, čo sa, čomu sa tu máme venovať. Nepredkladajme poslaneckými návrhmi to, čo má robiť vláda a čo jej vyplýva z programového vyhlásenia vlády. Robme poriadne dôvodové správy, lebo potom si ušetríme veľa vzácneho času v pléne, my si to prečítame v dôvodovej správe a nebudeme klásť otázky zbytočné.
A čo sa vlastne týka tých výhrad voči Fondu na podporu umenia, myslím si, že veľmi veľa z tých vecí, ktoré tu padli v pléne, by sa naozaj vyriešili tým, keby jednoducho tie fondy dostali viac peňazí, lebo by sme zistili, že veľká časť výhrad, ktorá zaznieva od tých neúspešných žiadateľov, zrazu by neexistovala.
Zaujímajme sa napríklad okrem toho, že koľko má fond peňazí, zaujímajme sa o iné zákony, ktoré tu my vieme zmeniť, napríklad zákony, ktoré zaťažujú fond obrovskou byrokratickou záťažou. Ja, napríklad ja neviem, či vy viete, ale tie fondy si musia napríklad prenajímať sklady, v ktorých skladujú papierové žiadosti, ktoré musia 15 rokov archivovať, to za chvíľu si budú hangáre najímať. A ako keby v 21. storočí, toto naozaj nerozumiem, prečo je potrebné, ale to im vyplýva zo zákona. Čiže napríklad umožnime tým fondom fungovať jednoduchšie, umožnime im fungovať oveľa digitálnejšie, to je všetko to, čo my tu máme v moci a čo vieme zmeniť, a všetci budeme spokojní, všetci budeme mať vlastne dobrý pocit, že sme prispeli k lepšiemu fungovaniu fondov.
Pripomínam teda, že stále sme sa nedozvedeli od poslancov SNS, aké pozmeňovacie návrhy plánujú v druhom čítaní, ale ak by teda nejaké plánovali, tak myslím si, že by mali ísť presne týmto smerom, že by sa mali týkať navýšenia rozpočtov týchto fondov, že by sa mali týkať rušenia byrokratickej záťaže pre fondy, a ak takéto pozmeňovacie návrhy prídu, tak v tomto snažení budeme určite radi spolupracovať.
Ďakujem veľmi pekne.