Vážený pán predsedajúci, vážené poslanecké kolegyne, vážení poslaneckí kolegovia, v prvom rade chcem doceniť, že predkladatelia trestnej reformy vypočuli naše volanie po korekcii premlčacích lehôt a aktuálne predkladanou novelou aspoň niektoré z nich prinavracajú do pôvodného, teda ešte zatiaľ stále účinného znenia Trestného zákona. Nechcem ani ja teraz vyznieť nejak, nejak vyrývačne a vracať sa k tomu, ako ten proces má vyzerať, ako vyzerá...
Vážený pán predsedajúci, vážené poslanecké kolegyne, vážení poslaneckí kolegovia, v prvom rade chcem doceniť, že predkladatelia trestnej reformy vypočuli naše volanie po korekcii premlčacích lehôt a aktuálne predkladanou novelou aspoň niektoré z nich prinavracajú do pôvodného, teda ešte zatiaľ stále účinného znenia Trestného zákona. Nechcem ani ja teraz vyznieť nejak, nejak vyrývačne a vracať sa k tomu, ako ten proces má vyzerať, ako vyzerá a, a čo v ňom bolo zlé. Možno použijem iba slová klasika, ak teda vezmem na zreteľ, že, že akým spôsobom sa teda trestná reforma tvorila, ako sa mení, a ešte raz a potom trikrát koriguje, a to celé prv, než teda nadobudla účinnosť, no tak teda, áno, takto sa to nerobí, do psej matere, hej?
Najzásadnejšia reforma trestného práva sa naozaj nerobí štýlom, že odvolávam, čo som odvolal, sľubujem, čo som sľúbil. To sme tu dospelí ľudia, snáď tomu úplne všetci rozumieme.
Dovoľte mi však teda ilustrovať, ako veľmi vážne je, ak zákonodarca ide hýbať premlčacími lehotami, zároveň teda hýbe aj trestnými sadzbami, nevraviac teda, že ešte aj mení pravidlá, akými sa teda budú po novom ukladať sankcie, k tomu sa iba v krátkosti dostanem v závere. Aký to má dopad a budem to aj ilustrovať na úplne trochu inej téme, úplne inom type kriminality, než zaznelo teda z úst mojich kolegýň. Jednak, aby sme sa neopakovali, ale jednak aj preto, aby som zdôraznila, že tie lehoty, ako sú teda dnes v súčasnej verzii schválené, sa nedotýkajú iba, iba znásilnenia a neublížia teda iba preživším znásilnenie. Ale tam presne, ako to je teda aj v tom súčasnom návrhu, o ktorom dnes rokujeme, zmienené, len sa to týka prvej hlavy, druhej hlavy, je tam deviata hlava, ktorú som zabudla? Tretia hlava, čiže tam sú naozaj násilné, násilné delikty a budem to ilustrovať na konkrétnej vražde Daniela Tupého. Nie preto, že by som teda chcela vyťažiť z toho, že to je relatívne teda známa a ešte v pamäti mnohých zachovaná teda udalosť, ale preto, lebo to výnimočne dokonale ilustruje komplikovanosť situácie, ak sa hráme s premlčacími lehotami a neuvedomíme si, že tým, že ich zmeníme, nemeníme ten status len do budúcna, že ak teraz teda máme schválenú nejakú, nejakú dobu premlčacej lehoty, tak od teraz tá trestnosť skutku zaniká po vytýčenej dobe. Ono to má totižto vplyv aj do istej miery aj do minulosti, lebo môže to mať vplyv na posudzovanie priaznivosti tej, ktorej verzie časovej Trestného zákona. A toto je práve ten prípad, ktorý vám teda skúsim vysvetliť na, na vražde Daniela Tupého. Tento prípad teda, ak by sme teda ostali v tom režime, že máme schválenú tú verziu Trestného zákona, ktorá by teda mala nastúpiť s účinnosťou 15. marca, tak by sa vlastne premietol dokonca až cez tri časové verzie zákona. A práve v tej poslednej, teda tá, ktorá by mala nastúpiť 15. marca, ak by sme nemali dnes túto rozpravu a neschvaľovali túto úpravu, tak by bola vražda Daniela Tupého premlčaná.
A teraz vás skúsim previesť tou časovou líniou, aby ste videli tie, tie naozaj závažné efekty, aké môžu hrátky s premlčacími lehotami spôsobiť. Vražda Daniela Tupého sa stala v novembri v roku 2005. V tom čase už bol teda pripravený zákon, ktorý dnes platí, budem ho volať teraz že aktuálny, to je ten 300/2005, ale on ešte nebol účinný. Začal byť účinný až od roku 2006. To znamená, že v okamihu, kedy sa stala vražda Daniela Tupého, vzťahoval sa naňho ten zákon, ktorý platil v okamihu spáchania skutku. To bol zákon 140/1961.
A teraz si povedzme, že čo znamenal tento zákon pre páchateľa. Z hľadiska premlčateľnosti dosť zásadnú vec. Pretože tento zákon mal vraždu zaradenú medzi nepremlčateľnými trestnými činmi. Ak tu teda dnes už párkrát zaznelo, že to volanie po, po nepremlčateľnosti niektorého typu delikvencie, tak progresívni sme už boli, hej?
My sme to tu už naozaj raz mali. V 1961 naozaj existovala kategória nepremlčateľných trestných činov. Zároveň však tento Trestný zákon teraz z toho 1961 pre páchateľa vraždy znamenal, že by mu hrozil trest odňatia slobody na 10 až 15 rokov. Toto skúsme na chvíľku udržať v pamäti, lebo je to náročné. O pár mesiacov neskôr, teda od januára 2006 začal byť účinný teda novo-pripravený komplet rekodifikovaný Trestný zákon, ktorý máme teda dodnes, to je ten 300/2005. A povedzme si, čo ten znamenal pre páchateľa? Pre páchateľa znamenal kratšiu premlčaciu dobu, skrátil ju teda na 20 rokov, už to nebola vražda, nepremlčateľný trestný čin, ale zároveň ustanovil dlhšiu trestnú sadzbu, hej? Bolo to, teda spodná hranica bola 15 až, až 20 rokov. A teraz my ako zákonodarcovia by sme mali mať "dunstu" o tom, aká priaznivá úprava, hej, je pri takýchto dvoch zákonoch, ktorá by sa mala použiť na vraždu Daniela Tupého. Vie to tu niekto? Nie je to ľahké a nepýtam sa to ako kvízovú otázku. Hej? Ani nedajbože s úmyslom tu niekoho skúšať, lebo naozaj to je to, to, to je, to je to, hej, to sú tie zrady Trestného práva, ak robíme novely Trestného zákona na kolene a šijeme horúcou ihlou. Že my musíme myslieť presne aj na to, čo bude znamenať priaznivejšia úprava pre páchateľa. No tak, aby som nebola dlžná tú odpoveď v tomto prípade teda, ak by sme rozhodovali medzi dvomi zákonmi zo ´61 a 2005, by sa vražda Daniela Tupého ku dnešnému dňu spravovala a spravuje starým Trestným zákonom. A viete prečo? Pretože pokiaľ ide o premlčateľnosť, tam nezískava páchateľ žiaden benefit. Podľa súčasného by tá premlčateľnosť, keď som spomenula, že trvá 20 rokov, uplynula až v roku 2025. Spomenula som, že bo zavraždený v roku 2005, plus päť rokov teda premlčacia lehota podľa súčasného Trestného zákona, takže vyprší v roku 2025. Zároveň podľa zákona zo ´61 je krytý teda tento trestný čin nepremlčateľnosťou. Čiže tu nezískava páchateľ žiaden benefit. Kde ale získava, je trestná sadzba. Starý Trestný zákon totiž dával 10 až 15 rokov trestu odňatia slobody. Súčasný dáva prísnejší 15 až 20.
Preto by sa šlo podľa starej trestnej úpravy, až teda ku dnešnému dňu. Zvlášť teda, ak to budeme vzťahovať na aktuálne obvineného Puškára, ktorý ak sa nemýlim, je obvinený od roku 2023.
No teraz si povedzme, čo sa stalo a čo by sa stalo, ak by sme teda pristúpili na to, že od marca začne platiť to znenie Trestného zákona, v akom bolo schválené bez tejto novely, ktorú teda dnes prejednávame.
Viete, čo by sa stalo? Páchateľ, ktorý bol eš... ktorý je ešte dnes, hej, v režime trestného práva, ktorý ho vlastne teda môže potrestať trestnom odňatia slobody minimálne na 15 rokov, je v režime zákona, ktorý nepremlčuje trestnú sadzbu, teda nepremlčuje trest, nepremlčuje vraždu, sa o dva týždne stane štyri roky premlčaný trestný čin a páchateľ bez trestu. Rozumiete tej akože diskrepancii, tomu rozdielu, ktorý nastal akože takýmto pu... takýmto úplne že lusknutím prstom, že streľme tam takúto premlčaciu dobu. Hej, že to má takýto katastrofálny dôsledok.
Dnes to je nepremlčateľná vražda, teda pre konkrétneho páchateľa Puškára alebo teda obvineného, aby som bola korektná, s hrozbou minimálne 10 rokov trestu odňatia slobody. V marci sa z takéhoto proste ponímania jeho skutku stane takmer štyri roky premlčaný, teda závažný, závažný, násilný delikt a páchateľ bude potrestaný presne nula, hej, teda akýmkoľvek vôbec žiadnym trestným, žiadnou trestnou sankciou. Hej, že to len by sme si teda povedali, že, že ako veľmi dôležité je a s akou chirurgickou presnosťou musíme narábať s takýmito inštitútmi. Platí to pre trestné sadzby, platí to pre premlčanie a platí, platí to aj pre pravidlá ukladania druhu sankcií.
Ak si to teda zhrnieme, viete, tak ten starý trestný zákon z toho 1961 umožňoval síce kratší trest odňatia slobody, ale zároveň teda garantoval nepremlčateľnosť vraždy. Súčasný Trestný zákon 300/2005 síce teda mal kratšiu premlčaciu lehotu, ale zas mal prísnejší trest. A čo vám v tomto smere prináša teda tá schválená, schválená reforma? Že sa v prípade teda ekonomických trestných činov zníži sadzba, všeobecne sa teda znižujú premlčacie lehoty a je tam veľmi sofistikovaný prvok, ktorý si treba všímať v úvodných častiach Trestného zákona vo všeobecnej časti, navyše je to tak dobre roztrúsené, že sa v tom ani andel nevyzná, a to sú tie pravidlá ukladania trestov, ktoré zaväzujú sudcu k tomu, aby v tých ktorých prípadoch preferenčne zvážil uložiť miernejší trest.
Čiže my sme zmiešali všetky proste ingrediencie, ktoré na konci dňa majú pomôcť páchateľovi. Ja takto teda osobne účel trestného práva, prepáčte, nechápem, nerozumiem.
Ono sa často hovorí, alebo argumentuje tým, že veď čo už vyšetríme, hej, po 15 rokoch, ako keby sme, pre lásku božiu, stále mali k dispozícii iba policajných psov a boli sme odkázaní na to teda, či budú držať čuchovú stopu. Hej? Práve aj vražda Daniela Tupého je výborným ilustrátorom aj toho, že sa môžu po toľkých rokoch teda objaviť ľudia, lebo aj ten samotný obvinený Puškár tvrdí, že on ešte teda, hej, vie o iných ľuďoch, ktorí sú do toho zapletení a ktorí môžu byť teda skutočnými páchateľmi. Ktorí teda môžu vtiahnuť osoby podozrivé alebo teda povedzme aj, hej, keď bude mať OČTK za to, aj obvinené, ktoré by neboli vtiahnuté po toľkých rokoch do prípadu, nebyť toho, že stále plynie tá premlčacia doba na 20 rokov, kedy teda sa podarilo polícií v rámci tejto lehoty obviniť konkrétneho páchateľa a on môže pomôcť odokryť celý ten rozsah trestnej činnosti. K tomu by sme sa nikdy nedostali.
Inak toto je veľmi časté aj v tých prípadoch znásilnenia, keď sa mnohí teda rozčarúvajú nad tým, že no čo už teda tu akože na 10 rokov budeme čo skúmať, čo hľadať, čo detekovať. Ono je to totižto často tak, že sa žena proste povedzme, počúvala som konkrétne taký podcast, zverí s tým čo, čo zažila teda v minulosti a následne to posmelí iné ženy, ktoré povedzme s daným učiteľom, lekárom mali tú istú skúsenosť. A vy máte po desiatich rokoch dokonale vyskladaný prípad, ktorý vám proste potvrdzuje trinásť svedeckých výpovedí.
Čiže naozaj tu nerobme, hej, z toho, z toho, z tej procesnej stránky premlčateľnosti prekážku, lebo toto tam nehrá rolu. To koniec koncov myslím, že tu mám, by som aj vytiahla nejaký citát pána docenta Pelca z Karlovej univerzity, ktorý presne hovorí, že procesné aspekty premlčania sú nakoniec úplne sekundárne. O tie tam fakt nejde. To sú teda tie vyšetrovacie, ak to mám tak ľudovejšie povedať.
Spomenula som teda, že, že ten galimatiáš spôsobujú aj premlčacie doby, premlčacie lehoty, ak s nimi takto všelijako šibrinkujeme, ale, samozrejme, rovnakú rolu, kardinálnu rolu hrajú trestné sadzby.
Ako som povedala, teda ten vzťah medzi starým a novým Trestným zákonom bol aspoň natoľko vyvážený, že jeden bol teda, hej, prísnejší čo do trestov, mal kratšiu premlčaciu dobu, iný bol, teda vo vzťahu k vražde dal kratší trest, ale zase garantoval nepremlčateľnosť vraždy. Tento to celé proste preklápa v prospech, v prospech páchateľa. Lenže a k tomu sa dostávam k tej tretej ingrediencii, a to je to ukladanie druhu trestov, ktorý teda tento súčasne schválený, od 15. marca účinný zákon prinesie, a to bez ohľadu na túto novelu, ktorú dneska schválime, je, že viete, poviem to tak hyperbolicky, že aj keby sme mali ustanovené, že premlčacia doba uplynie, alebo bude trvať na veky vekov a trest odňatia slobody bude sto rokov, ak máte vo všeobecných ustanoveniach napísané, že v prípade, že horná hranica sto rokov, súd musí preferenčne zvážiť trest, ktorý neobmedzuje slobodu, no tak mi povedzte, čo je to za spravodlivosť. Tak, tak je to úplne jedno, čo tam máte v tých sadzbách a je úplne jedno, ako máte seknutú premlčaciu lehotu, lebo vás v úvodných častiach Trestný zákon, konkrétne teda súdnu moc, nabáda, nechcem použiť rovno slovo povinnosť, ale teda hej, ustanovuje vám tie mantinely, že máte pri trestných činoch, konkrétne teda, aby som to z tej hyperbolizovanej roviny sto rokov preniesla do konkrétnej roviny, hovorí teda súčasne schválený platný, ešte nie účinný Trestný zákon, teda to je tá, aby som to nejak, snáď sa pán minister, neviem, je tu(?), neurazí, budem to teda nazývať, že, že novela pána, pána Suska, nech to rozlišujeme.
Tak... som počula, že niekto na mňa hovorí. (Rečníčka komunikovala s publikom.) Tak tam sa proste, hej, v tých ustanoveniach, ktoré menia politiku ukladania trestov, hovorí, že ak trestný čin nemá hornú hranicu ustanovenú trestu odňatia slobody nad osem rokov, tak súd vlastne nie je, hej, sa vôbec akože povinný zaoberať tým, či by mal byť páchateľ vystavený trestu odňatia slobody.
Lenže, dámy a páni, horná hranica osem a viac rokov sú násilné trestné činy, to sú, to sú neni, že, ja neviem, hej, niekto robil neplechu na, ja neviem, lyžiarskom zájazde. To sú povedzme, to sú, povedzme vražda novorodeného dieťaťa matkou, kde je štyri až osem rokov, to je usmrtenie dvoch a viacerých osôb hrubým porušením, pardon, tam je desať rokov. Ale máme, máme zabitie podľa § 148, teda takisto, ak ide o ublíženie na zdraví, dokonca tam je aj na chránenej, chránenej osobe, nedovolené prerušenie tehotenstva bez súhlasu tehotnej ženy, je tam dokonca, aha aj pri tých ekonomických, hej, že asi neviem, či si to uvedomili, lúpež je taký špeciálny, špeciálny trestný čin, ktorý spája aj útok voči osobnej slobode, aj, aj voči majetku, tam takisto teda nemusí byť, hej, obligatórne uložený trest odňatia slobody. A čo je ešte väčšia, teda akože, hej, na pováženie, že nasleduje ďalšie pravidlo ukladanie trestov, ktoré hovorí, že ak je horná hranica desať rokov, už nie osem rokov, ale do desať rokov, tak súd má zvážiť, či teda by nebolo predsa len vhodnejšie uložiť trest domáceho väzenia. Viete, čo sú to trestné činy, viete, čo sú to zločiny s hornou hranicou desať rokov? Viete, o čom sa bavíme? A že to sú fakt neni akože piškvorky. To sú, to sú naozaj, to je, to sú, to sú veci, ako je, ako je nedovolené odoberanie orgánov, ako je zabitie, proste napitý vodič, ktorý zrazí mamičku aj s kočiarom na, na, na tomtok, na chodníku. To sú, to sú, neviem, či ma niekto dopĺňa? (Rečníčka sa spýtala publika.) Aj dôchodcu, samozrejme, pravdaže, pravdaže, a to som tým nechcela nejak rozlíšiť, len som chcela chránenú osobu podľa, podľa zákona spomenúť.
Čiže naozaj že tam sú, tam sú skutky, ktoré poškodzujú život a zdravie. Ak tu doteraz počúvame, že účelom tejto, tejto novely je, aby bol prísnejšie chránený život a zdravie, tak presne tak to v duchu tých ustanovení, o ktorých hovorím, ktoré teda ukladajú nové pravidlá trestania, nie je, hej? Rovnako neplatí, že táto novela je inšpirovaná nejakými pokrokovými krajinami. Nie je to tak a je úplne jedno, koľkokrát to bude minister vnútra opakovať, pretože naozaj Maďarsko, Rakúsko, Nemecko majú dokonca v prípade vraždy s vopred uváženou pohnútkou, teda úkladnou vraždou takisto nepremlčateľnú, hej, úkladnú vraždu napríklad, o tom, ako je to v Nemecku inak som tu už hovorila v predošlej rozprave. Rovnako neplatí tá argumentácia, že sa, dokonca teda je to výrok, ktorý som zachytila v médiách, pán minister ma môže opraviť, ak nie je korektný, som zachytila teda, že sa, že sa pán minister spravodlivosti vyjadril, že veď ale účelom nemá byť trestať teda páchateľa, ale, a čo má byť účelom trestného práva, pre Krista Pána, hej?
Veď to, veď to nie je etický kódex v jedálni pre študentov, ako sa majú správať pri stolovaní, to sa nevolá trestné právo preto, aby netrestalo, ale preto, aby trestalo, hej? My nemôžeme, my nemôžeme proste rezignovať na, na to, že má mať aj odstrašujúcu funkciu. Áno, rozumiem tomu trendu, že nechceme teda ísť tou cestou toho tvrdého väzenstva, ktoré na konci dňa naozaj neprináša prevýchovu, ale to je úplne iná téma, to je koncepcia väzenstva, o ktorej sa bavme a tu vlastne to nikto doteraz nerieši, ani nám neprišla povedať, ako by to malo byť inak, hej?
Tu sa bavíme úplne inej téme. My neriešime, ako funguje trest odňatia slobody a aké má dopady na behaviorálne správanie odsúdeného, a teda osoby po výkone tohto trestu. My sa tu bavíme o ustanovení trestných sadzieb a o tom, že páchateľ by mal byť potrestaný menej citeľne.
No tak potom, tak robme to v občianskom právnom konaní, tak nech zaplatí škodu, prípadne nejaký ten trest v rovine úrokov alebo penále a vybavené. Zrušme trestné právo, trestné právo musí ukladať citeľnú sankciu, ono musí sa tomu štát, musí v zmysle teda využívania trestného práva ako ultima ratio dať páchateľovi najavo, že využije najtvrdšie svoje nástroje na to, aby ho buď potrestal, lebo to je sankčný mechanizmus. Trestné právo je sankčný mechanizmus, áno, čiže ukladá sankcie, alebo ho teda potrestá za spáchaný trestný čin, vyvodil trestnoprávnu zodpovednosť, čin, zodpovednosť, áno? Toto je tá rola, ktorú tu štát plní, alebo vo vzťahu k ostatným odstrašil páchateľov od páchania tejto trestnej činnosti, a práve tým zabezpečuje ten preventívny účel.
Keď hovoríme, že nechceme trestať páchateľov, no najlepšie to budeme robiť tým, že sa budú báť to páchať, hej? Ak vedia, že im hrozí sankcia, pre ktorú sa im neoplatí spáchať trestný čin, no tak to je tá najracionálnejšia cesta, ako im v tom, ako im v tom brániť. A nie že budeme hovoriť, že my im dáme peňažný trest, a teda budú dostatočne potrestaní a tými istými ústami zároveň hovoríme, že ujma na ekonomických právach nemôže byť trestaná prísnejšie než ujma na živote. No a keď tú ujmu spôsobuje trest, tak to otáčame, hej, už to tak zrazu neplatí.
No tak buď ujma spôsobujúca teda zásah do majetkových práv bolí človeka bez ohľadu na to, či je spôsobený páchateľom, alebo sankciou zo strany štátu, hej, alebo to tak nie je. Tak si to treba akože rozmyslieť, je to veľmi nekonzistentná argumentácia.
Čiže zhrnúc to, vyriešili sme síce a, chvalabohu, chvalabohu, za to, vyriešili sme jeden toxický prvok, zároveň platí, žiaľbohu, nechali sme tam kopec ďalších, ktoré, ktoré nezmenia ten toxický účinok novely, ktorá nastane po, po 15. marci, a to som sa vôbec nedotýkala ešte procesnoprávnych inštitútov, ani to sem pre túto chvíľu nepatrí.
Ak moje kolegyne teda hovorili o tom, čo by sa malo zmeniť v hmotnoprávnej úprave vo vzťahu k trestnému činu znásilnenia, ja hovorím, že by sa malo komplet zmeniť to, čo bolo doteraz ušité naozaj horúcou, horúcou ihlou.
Ja prezumpujem a chcem prezumpovať, že mnohé z tých vecí boli naozaj že nešťastným následkom proste rýchlej roboty, chvatnej, málo platnej, že to nebol zlý úmysel. Všetky tie veci, ktoré naozaj budú ešte vyprskovávať a prechádzať na povrch, aj sa teda budú dostávať do, do verejnej a mediálnej pozornosti, zvlášť tie pravidlá ukladania sankcií, keď vy zrazu zistíte, že na čo vám je ten trest odňatia slobody, keď ho nemáte ako uložiť, hej?
Čiže tam, kde ja skôr vidím ten priestor na to, aby sme, aby sme sa minimálne, teda už keď nie, hej, vybrali takou tou cestou, ktorá je deklaratórne pripisovaná tejto novele, tejto reforme, tak aspoň aby sme zabránili toxickým účinkom, ktoré, ktoré prináša.
S tým, že, že ak by sme chceli ísť tou cestou, ktorou je zdôvodňovaný tento návrh, tak sa potom naozaj bavme o podmienkach väzenstva, bavme sa o tom, že kto s tými ľuďmi pracuje, do akého prostredia sa vracajú, či je vôbec akože, veď to je tak zložitý systém, on začína povedzme od, od detí, ktoré vyrastali v detských domovoch povedzme, hej, že aké je pre nich prostredie nachystané, kam sa oni zaradia do spoločnosti, aké majú častokrát možnosti na, na ekonomickú činnosť, čím sa živia, hej, a tak ďalej. Deti proste z chudobného prostredia, ktoré, áno, hej, zvlášť teda z marginalizovaných rómskych komunít, že, že aká je perspektíva pre nich, ak sa chceme teda baviť o tom, že nechceme využívať to, hej, trestanie ako, ako nejaký prežitok, tak sa poďme baviť o tom, že aké sú iné možnosti na to, aby trest odňatia slobody ostal zachovaný ako odstrašujúci element. A ak ho teda niekto spácha, ten trestný čin, za ktorý nastupuje, aby naozaj nebol faktorom, ktorý toho odsúdeného vlastne ešte väčšmi zamotá v tomto cykle a zvedie k recidíve.
To je to, čo by sme mali robiť, a to teda ani ten samotný zákon, tobôž táto samotná novela, bohužiaľ, neprináša. Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis
