Videokanál klubu

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s procedurálnym návrhom

16.4.2024 o 13:10 hod.

MSc

Martin Dubéci

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom
 
 
 

Vystúpenia klubu

Vystúpenie s faktickou poznámkou 16.4.2024 18:38 - 18:40 hod.

Hargaš Ján Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo.
Janka, ty si veľmi správne sa vrátila k tej podstate a teraz dajme nabok, dajme nabok teda, teda tú obsahovú stránku zákona, ale, ale poďme sa porozprávať naozaj o tom časovaní a teda je tu pán minister zahraničných vecí, predpokladám, že zastupujete pána Rašiho, lebo teda predpokladám, že to je (reakcia z pléna), a tak pána Kamenického zastupujete, dobre. Dobre. No každopádne tak nechcem, aby to vyznelo dehonestujúco, ale že asi to nie je úplne vaša agenda. Ale keďže ste predkladateľ, tak ja by som naozaj sa rád spýtal, aj za vládnu koalíciu, že prečo sa teda o tom rozprávame teraz. Že prečo až teraz. Prečo po tých šiestich mesiacoch prišiel čas na túto tému? Prečo až po tých šiestich mesiacoch, keď hovoríte, že to je také urgentné, v skrátenom legislatívnom konaní sa o tom bavíme. Hovoríte, že samosprávy sú pre vás dôležité. Veď to môže byť pravda, ale zároveň je pravda, že určite nie sú pre vás tak dôležité, ako bolo dôležité menenie Trestného zákona a vysekávanie vašich spriaznených, spriaznených kamarátov z trestných konaní.
Čiže keď budete mať ešte nejaké možno záverečné slovo v rozprave, pán navrhovateľ, tak ja by som bol veľmi rád, keby ste nejak to aj vysvetlili. Veď možno je na to nejaké logické vysvetlenie, že prečo teda vláda skúsených politických harcovníkov najprv riešila problémy okolo svojich kamarátov a tých trestných konaní a až potom prišlo na samosprávu, a aj to riešenie tej samosprávnej problematiky je len dočasné, a, a je to nejaká, nejaká záplata na problémy, ktoré sú systémové a štrukturálne, a nemáme tu zákon, ktorý by systémové a štrukturálne problémy riešil systémovo a štrukturálne. Takže budem rád, keď sa to dozvieme, že prečo až teraz, a prečo všetko ostatné bola priorita, len nie samosprávy.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 16.4.2024 18:31 - 18:31 hod.

Hanuliaková Jana Zobrazit prepis
Pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, ďakujem za slovo. Už môj kolega Marek Lackovič veľmi dobre vystihol vo svojom príspevku, že tento návrh je takpovediac trošku výsmechom pre všetky obce a mestá.
Rozumiem, že inej cesty aktuálne nie je a situácia, ktorá nastala, je naozaj veľmi vážna a nešťastná a to si uvedomujeme aj v Progresívnom Slovensku. Čo však treba zároveň dodať, namiesto systémovej pomoci tu máme opäť ďalší návrh, ktorý prichádza v skrátenom legislatívnom konaní, a treba povedať, že, na rovinu, že z dlhodobého hľadiska absolútne nič nerieši. Spoločne s kolegom veľmi pozorne sledujeme kroky tejto vlády v oblasti pomoci slovenským regiónom, obciam a mestám. Pozorne sledujeme kroky aj pána ministra Rašiho a jeho štátneho tajomníka pána Kaliňáka, od ktorého by som naozaj čakala, že prinesie trošku viac. Veď dlhé roky pôsobil v ZMOS-e a predpokladám, že naozaj počúval starostov a starostky, primátorov a primátorky našich samospráv. Nevidím však, že by prichádzali s návrhmi, ktoré by boli skutočným prínosom pre naše obce a mestá, a riešili ich vážnu situáciu. Treba pri tejto téme podľa mňa zájsť trochu aj do minulosti.
Tak ako aj v iných oblastiach, aj v problematike fungovania samospráv strana SMER, ktorá bola vládnou stranou počas najlepších rokov hospodárskeho rastu, žiadnym spôsobom nepripravila Slovensko na horšie časy, ktoré dnes žijeme. Dokonca v tých najlepších rokoch nedokázala ani len dobudovať základnú infraštruktúru. Cesty, ako som spomínala, vodovody a kanalizácie, či pripraviť reformy aj tu v oblasti fungovania našich samospráv. A to treba ľuďom naozaj pripomínať dokola, že SMER premárnil šancu posunúť naše regióny dopredu a obávam sa, že tomu bude rovnako aj teraz.
Práve kvôli trom vládam SMER-u sa musia dnes ľudia rozhodovať, či si večer spláchnu záchod, alebo sa osprchujú. To je, žiaľ, realita na Slovensku v roku 2024. A tu skutočne nijak sa nemôžete vyhovárať. Ste za to priamo zodpovední. Nie Radičová, nie Soros, nie Progresívne Slovensko, ako to pán Fico rád opakuje.
Pred voľbami ste nám, na nás často útočili, že my sme tí neskúsení a nepripravení. Dnes stoja na čelách ministerstiev ľudia, ktorí boli v dvoch-troch vládach, zastávali funkcie ministrov a teda, žiaľ, po pol roku od volieb nevidíme žiadne návrhy na systémové riešenia, ako vyriešiť situáciu našich samospráv. A áno, opakujem znova, tá situácia je veľmi vážna. A treba sa naozaj pozerať, čo Slovensko trápi. A tie systémové riešenia podľa mňa mali prísť ako prvé. Pol roka sa táto vláda zaoberá len tým, ako pomôcť ich spriazneným ľuďom v trestných konaniach, ako podkopať demokraciu na Slovensku, ako vyvolať čo najväčší strach u ľudí. Je mi to ľúto, že tieto výhrady musíte počúvať vy, ktorí tu sedíte, lebo verím, že sú medzi vami aj ľudia, ktorí sa s tým nestotožňujete a máte čestné úmysly. Ale, žiaľ, taký obraz aktuálne vysiela pán premiér a vy ste tí, ktorí ho v tom podporujete.
Mňa by naozaj zaujímalo a spomínal to tu aj môj kolega, my naozaj od začiatku veľmi podrobne sledujeme aj výjazdové rokovania vlády a mňa by naozaj zaujímalo, že čo vám hovoria tí starostovia a starostky pri tých rokovaniach výjazdových na to, že priamo ohrozujete eurofondy. Nie, opäť nie Progresívne Slovensko ich ohrozuje. Vy vaším konaním a to, čo sa tu snažíte presadzovať. Tie eurofondy, od ktorých sme na Slovensku bytostne závislí. Nemožno zároveň nespomenúť, že počas vašich výjazdových rokovaní, ako to tiež kolega už povedal, rozdávate peniaze absolútne nesystémovo. Na jednej strane hovoríte o ťažkej situácii našich samospráv a na strane druhej dotujete napríklad nahrávanie cédečok, čo mi teda príde akože naozaj veľká absurdnosť. Namiesto skutočných riešení vidíme v podstate len kupovanie voličov. Takto, žiaľ, krajina fungovať nemá a ani nemôže. A ak sa majú naše samosprávy teda posúvať dopredu.
Súčasťou návrhu, ktorý predkladáte, je otvorenie zdrojov rezervného fondu do konca tohto roka. Tie doteraz až na výnimky mohli byť použité na odstránenie teda havarijného stavu majetku obce alebo pri likvidácii škôd spôsobených živelnými pohromami alebo inou mimoriadnou okolnosťou. Uznávam, že táto vláda sa niekedy správa na úrovni živelnej pohromy, no riešením nemôže byť vybrakovanie špajzy našich obcí a miest. To nie je dlhodobo udržateľné riešenie. To nie je systémová zmena. To nie je reforma, ktorú naše samosprávy potrebujú a naozaj veľmi vážne ju potrebujú. Riešenia majú byť koncepčne hľadiace dopredu.
A na záver zopakujem to, čo som povedala, keď sme tu rokovali o programovom vyhlásení vlády. Ak sa neurobí poctivá reforma počas týchto štyroch rokov, budeme svedkami ešte väčšieho vyľudňovania regiónov a narastania rozdielov, ktoré bude už len veľmi ťažko zastaviť. Svet sa mení príliš rýchlo, aby sme na to v problematike našich regiónov nereflektovali a rovnako aj vo financovaní obcí a miest a našich krajov. Rozdrobenosť obcí je kľúčovým štrukturálnym problémom, ktorý bráni priblížiť výkon kvalitných verejných služieb občanovi a zároveň bez municipalizácie nedokážeme znížiť regionálne rozdiely a skvalitniť život na vidieku. A každý z nás tu si asi uvedomuje, že s tým priamo súvisí aj to, koľko peňazí a ako efektívne dokážeme na úrovni našich samospráv využívať.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 16.4.2024 18:31 - 18:38 hod.

Hargaš Ján Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja tiež by som sa rád vrátil k tomu, že všetci uznávame tie problémy, ktoré samospráva dnes má, aj, aj kolega Lackovič to povedal vo svojom príspevku, že aj my podporíme tento návrh, ale, ale dve veci chcem vypichnúť.
Prvá, že naozaj sa mi zdá, že cez víkend bolo nejaké celokoaličné komunikačné školenie, všetci dostali manuály, lebo teraz všetci vo veľkom, masová ofenzíva, že Ódorova vláda bola vláda Progresívneho Slovenska, to je neuveriteľné, že to dokážete vystrúhať komunikačne, takže treba to vracať naspäť k faktom, pretože pán, pán Ódor je tak, nie je ani členom Progresívneho Slovenska a teda tá vláda bola, bola úradnícka a určite nie, nie vláda Progresívneho Slovenska. Ale vtipné, že ako, ako ste vybehli zo štartovacích boxov v pondelok so, všetci s nejakými manuálmi a opakujete to tu, verklíkujete donekonečna.
A druhú vec treba pripomenúť, pretože tí, čo ste niečo riadili a manažovali, tak viete, že tá najnepríjemnejšia časť sú priority, keď musíte tomu tímu povedať, čo je dôležité a čo pôjde prvé a čo je menej dôležité a čo pôjde druhé. A mne sa páči, ako teraz koalícia sa tvári, ako ide zachraňovať samosprávy, ale tá odpoveď je veľmi jednoduchá: čo bolo dôležitejšie, ako pomoc pre samosprávy posledné mesiace? Trestný zákon. Vysekávanie vašich kamarátov z trestných stíhaní, vysekávanie vašich kamarátov zo súdov, boj proti, boj proti, proti spravodlivosti, ktorý ste tu, ktorý ste tu viedli. Toto bolo pre vás dôležitejšie. Vtedy ste mohli pomáhať samosprávam. Mohli ste prinášať tie návrhy. Ale pre vás bolo dôležitejšie, ste si zoradili priority, tak ja si myslím, že je fér, aby to tí ľudia počuli, aby to videli, dôležité pre nás bolo toto a teraz už keď sme to dostali zo stola, tak sa môžme venovať aj vám, milí starostovia a milí obyvatelia Slovenska. Takto to jednoducho je.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 16.4.2024 14:54 - 14:55 hod.

Luščíková Darina Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Ja len veľmi krátko zareagujem na kolegu Hajka. My sme sa na finančnom výbore pýtali na práve dáta, o ktorých ste hovorili, lebo aj nás zaujímali a musím súhlasiť s tým, že neboli poskytnuté relevantné dáta, na základe ktorých je možné rozhodnúť. A rovnako sme sa pýtali aj na systémové zmeny, ktoré ministerstvo chystá na to, aby financie do tých samospráv prúdili vo zvýšenej miere, pretože vieme dobre, aké investičné dlhy majú samosprávy a rovnako ako s vami súhlasím, že ten, neviem, či vy ste to spomínali, že rezervný fond nie je vhodné použiť na bežné výdavky a takto ich prejesť.
V každom prípade tie systémové zmeny, verím, že si to ministerstvo uvedomuje, že je nutné vykonať a že v budúcnosti aj bol prísľub, že sa budú tým zaoberať. V každom prípade tiež súhlasím, že dať samosprávam peniaze teraz, aby si mohli vykryť a vlastne len posunúť množstvo peňazí, ktoré im bude plynúť teraz, je to adekvátne opatrenie a je potrebné.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 16.4.2024 13:10 - 13:11 hod.

Dubéci Martin Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Ja dávam procedurálny návrh zaradiť správu generálneho prokurátora o reedukačných domovoch, ktorá mala byť pre... prejednaná už na minulej schôdzi, a mal som informáciu teda od bývalého predsedu Pellegriniho o tom, že bude prerokovaná. Tak by som chcel požiadať o podporu kolegov aj teda z koaličnej, aj z opozičnej strany. Je to vážna téma, bolo prisľúbené aj vystúpenie generálneho prokurátora v tejto veci, tak by som dal na zváženie a poprosil o podporu. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 28.2.2024 12:53 - 12:53 hod.

Bihariová Irena Zobrazit prepis
Ďakujem pekne.
Ďakujem, Ivo, za tvoju reflexiu. Nie si prvý, ani posledný, čo ma teda zrovnáva s pánom premiérom, neviem, či to mám brať kompliment, alebo mám byť ostražitá. Ja to teda skôr berem s pokorou, lebo, lebo som naozaj začiatočníčka a jeho pri všetkom tom, čo mu kriticky vyčítam, beriem naozaj ako jedného z najskúsenejších politikov na scéne. Čiže, čiže nedovolila by som si osobne toto prirovnanie, už len teda z rešpektu k dĺžke jeho funkcií.
Ale čo chcem povedať, že v istom zmysle som sa aj ja naučila byť pri tomto zachraňovaní trestných kódexov pragmatička a mne by, vieš čo, mne by ani vôbec nevadilo, že nech si to už teda, tých tridsať stromov zoberú, ale nech nevykácu celý les.
Lebo sú len dve možnosti, že buď pôjdu, tak bude tridsať stromov, alebo pôjde tridsať stromov s celým lesom.
A tá možnosť na to, ako, hej, zachrániť ten les, tu je a ja si myslím, že už aj tá spoločnosť by radšej oželela tých tridsať stromov a ja si myslím, že by sme tu viacerí dali dokopy tie právne rozumy dokopy na to, aby sme teda nechali vlka sýteho o tú cenu, ak by to nemohlo byť inak, len za cenu straty celého lesa.
Myslím, že na toto sme tu už všetci dostatočne, hej, spragmatičteli, ak to tak mám povedať, aby sme, aby sme teda zachránili, hej, celý ten systém pred totálnym rozpadom, akému čelí v dôsledku pripravenej novely.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 28.2.2024 12:53 - 13:01 hod.

Štefunko Ivan Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne.
Ďakujem ti veľmi pekne, Irena, za tvoj veľmi dobrý prejav. Musím sa priznať, že ja ako neprávnik tieto otázky a odpovede sledujem skôr tak ako keby že z príbehov môjho života a treba povedať, že kauza Daniel Tupý, alebo vražda Daniela Tupého je, podľa mňa nebudem zavádzať, keď poviem trošku taká generačná trauma mojej vekovej kategórie, špeciálne ľudí, ktorí to v tom obdobie teda zažili a ja som ešte špeciálne v tom období pracoval v mimovládnych organizáciách, ktoré sa tým zaoberali, a teda bojom proti rasizmu a proti extrémizmu.
A ty, ako si to vysvetľovala, tieto trestné sadzby a proste nezrovnalosti a celý ten mišung medzi proste rôznymi potenciálnymi konfliktami z tých premlčacích dôb do minulosti a tak ďalej, vlastne ma napadlo, že v zásade sú to dvaja trestní právnici, výborní trestní právnici, docent Fico a pani Bihariová, ktorá, ktorí majú ako keby že dosť dobrý, dosť dobrý vhľad do toho a si myslím, že v tejto oblasti ste úplne vyrovnaní a vyznáte sa minimálne tak do toho trestného práva ako, ako, ako keby rovnako, lebo ten, ten jeden už to dlho nerobí a ty sa tomu stále venuješ.
A teda obidvaja máte podobný vhľad, ale jeden je veľký cynik a druhá je idealistka, a to ma vlastne núti povedať, že mám pocit, že ten docent Fico, a teda celá partia, ktorá ide toto zahlasovať, má jeden konkrétny úmysel, a to je zahladiť niektoré trestné činy.
A tomuto sa naozaj, veľmi som smutný a myslím si, že vás, myslím si, že vás to bude mnohých do budúcnosti... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 28.2.2024 12:25 - 12:49 hod.

Bihariová Irena Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážené poslanecké kolegyne, vážení poslaneckí kolegovia, v prvom rade chcem doceniť, že predkladatelia trestnej reformy vypočuli naše volanie po korekcii premlčacích lehôt a aktuálne predkladanou novelou aspoň niektoré z nich prinavracajú do pôvodného, teda ešte zatiaľ stále účinného znenia Trestného zákona. Nechcem ani ja teraz vyznieť nejak, nejak vyrývačne a vracať sa k tomu, ako ten proces má vyzerať, ako vyzerá a, a čo v ňom bolo zlé. Možno použijem iba slová klasika, ak teda vezmem na zreteľ, že, že akým spôsobom sa teda trestná reforma tvorila, ako sa mení, a ešte raz a potom trikrát koriguje, a to celé prv, než teda nadobudla účinnosť, no tak teda, áno, takto sa to nerobí, do psej matere, hej?
Najzásadnejšia reforma trestného práva sa naozaj nerobí štýlom, že odvolávam, čo som odvolal, sľubujem, čo som sľúbil. To sme tu dospelí ľudia, snáď tomu úplne všetci rozumieme.
Dovoľte mi však teda ilustrovať, ako veľmi vážne je, ak zákonodarca ide hýbať premlčacími lehotami, zároveň teda hýbe aj trestnými sadzbami, nevraviac teda, že ešte aj mení pravidlá, akými sa teda budú po novom ukladať sankcie, k tomu sa iba v krátkosti dostanem v závere. Aký to má dopad a budem to aj ilustrovať na úplne trochu inej téme, úplne inom type kriminality, než zaznelo teda z úst mojich kolegýň. Jednak, aby sme sa neopakovali, ale jednak aj preto, aby som zdôraznila, že tie lehoty, ako sú teda dnes v súčasnej verzii schválené, sa nedotýkajú iba, iba znásilnenia a neublížia teda iba preživším znásilnenie. Ale tam presne, ako to je teda aj v tom súčasnom návrhu, o ktorom dnes rokujeme, zmienené, len sa to týka prvej hlavy, druhej hlavy, je tam deviata hlava, ktorú som zabudla? Tretia hlava, čiže tam sú naozaj násilné, násilné delikty a budem to ilustrovať na konkrétnej vražde Daniela Tupého. Nie preto, že by som teda chcela vyťažiť z toho, že to je relatívne teda známa a ešte v pamäti mnohých zachovaná teda udalosť, ale preto, lebo to výnimočne dokonale ilustruje komplikovanosť situácie, ak sa hráme s premlčacími lehotami a neuvedomíme si, že tým, že ich zmeníme, nemeníme ten status len do budúcna, že ak teraz teda máme schválenú nejakú, nejakú dobu premlčacej lehoty, tak od teraz tá trestnosť skutku zaniká po vytýčenej dobe. Ono to má totižto vplyv aj do istej miery aj do minulosti, lebo môže to mať vplyv na posudzovanie priaznivosti tej, ktorej verzie časovej Trestného zákona. A toto je práve ten prípad, ktorý vám teda skúsim vysvetliť na, na vražde Daniela Tupého. Tento prípad teda, ak by sme teda ostali v tom režime, že máme schválenú tú verziu Trestného zákona, ktorá by teda mala nastúpiť s účinnosťou 15. marca, tak by sa vlastne premietol dokonca až cez tri časové verzie zákona. A práve v tej poslednej, teda tá, ktorá by mala nastúpiť 15. marca, ak by sme nemali dnes túto rozpravu a neschvaľovali túto úpravu, tak by bola vražda Daniela Tupého premlčaná.
A teraz vás skúsim previesť tou časovou líniou, aby ste videli tie, tie naozaj závažné efekty, aké môžu hrátky s premlčacími lehotami spôsobiť. Vražda Daniela Tupého sa stala v novembri v roku 2005. V tom čase už bol teda pripravený zákon, ktorý dnes platí, budem ho volať teraz že aktuálny, to je ten 300/2005, ale on ešte nebol účinný. Začal byť účinný až od roku 2006. To znamená, že v okamihu, kedy sa stala vražda Daniela Tupého, vzťahoval sa naňho ten zákon, ktorý platil v okamihu spáchania skutku. To bol zákon 140/1961.
A teraz si povedzme, že čo znamenal tento zákon pre páchateľa. Z hľadiska premlčateľnosti dosť zásadnú vec. Pretože tento zákon mal vraždu zaradenú medzi nepremlčateľnými trestnými činmi. Ak tu teda dnes už párkrát zaznelo, že to volanie po, po nepremlčateľnosti niektorého typu delikvencie, tak progresívni sme už boli, hej?
My sme to tu už naozaj raz mali. V 1961 naozaj existovala kategória nepremlčateľných trestných činov. Zároveň však tento Trestný zákon teraz z toho 1961 pre páchateľa vraždy znamenal, že by mu hrozil trest odňatia slobody na 10 až 15 rokov. Toto skúsme na chvíľku udržať v pamäti, lebo je to náročné. O pár mesiacov neskôr, teda od januára 2006 začal byť účinný teda novo-pripravený komplet rekodifikovaný Trestný zákon, ktorý máme teda dodnes, to je ten 300/2005. A povedzme si, čo ten znamenal pre páchateľa? Pre páchateľa znamenal kratšiu premlčaciu dobu, skrátil ju teda na 20 rokov, už to nebola vražda, nepremlčateľný trestný čin, ale zároveň ustanovil dlhšiu trestnú sadzbu, hej? Bolo to, teda spodná hranica bola 15 až, až 20 rokov. A teraz my ako zákonodarcovia by sme mali mať "dunstu" o tom, aká priaznivá úprava, hej, je pri takýchto dvoch zákonoch, ktorá by sa mala použiť na vraždu Daniela Tupého. Vie to tu niekto? Nie je to ľahké a nepýtam sa to ako kvízovú otázku. Hej? Ani nedajbože s úmyslom tu niekoho skúšať, lebo naozaj to je to, to, to je, to je to, hej, to sú tie zrady Trestného práva, ak robíme novely Trestného zákona na kolene a šijeme horúcou ihlou. Že my musíme myslieť presne aj na to, čo bude znamenať priaznivejšia úprava pre páchateľa. No tak, aby som nebola dlžná tú odpoveď v tomto prípade teda, ak by sme rozhodovali medzi dvomi zákonmi zo ´61 a 2005, by sa vražda Daniela Tupého ku dnešnému dňu spravovala a spravuje starým Trestným zákonom. A viete prečo? Pretože pokiaľ ide o premlčateľnosť, tam nezískava páchateľ žiaden benefit. Podľa súčasného by tá premlčateľnosť, keď som spomenula, že trvá 20 rokov, uplynula až v roku 2025. Spomenula som, že bo zavraždený v roku 2005, plus päť rokov teda premlčacia lehota podľa súčasného Trestného zákona, takže vyprší v roku 2025. Zároveň podľa zákona zo ´61 je krytý teda tento trestný čin nepremlčateľnosťou. Čiže tu nezískava páchateľ žiaden benefit. Kde ale získava, je trestná sadzba. Starý Trestný zákon totiž dával 10 až 15 rokov trestu odňatia slobody. Súčasný dáva prísnejší 15 až 20.
Preto by sa šlo podľa starej trestnej úpravy, až teda ku dnešnému dňu. Zvlášť teda, ak to budeme vzťahovať na aktuálne obvineného Puškára, ktorý ak sa nemýlim, je obvinený od roku 2023.
No teraz si povedzme, čo sa stalo a čo by sa stalo, ak by sme teda pristúpili na to, že od marca začne platiť to znenie Trestného zákona, v akom bolo schválené bez tejto novely, ktorú teda dnes prejednávame.
Viete, čo by sa stalo? Páchateľ, ktorý bol eš... ktorý je ešte dnes, hej, v režime trestného práva, ktorý ho vlastne teda môže potrestať trestnom odňatia slobody minimálne na 15 rokov, je v režime zákona, ktorý nepremlčuje trestnú sadzbu, teda nepremlčuje trest, nepremlčuje vraždu, sa o dva týždne stane štyri roky premlčaný trestný čin a páchateľ bez trestu. Rozumiete tej akože diskrepancii, tomu rozdielu, ktorý nastal akože takýmto pu... takýmto úplne že lusknutím prstom, že streľme tam takúto premlčaciu dobu. Hej, že to má takýto katastrofálny dôsledok.
Dnes to je nepremlčateľná vražda, teda pre konkrétneho páchateľa Puškára alebo teda obvineného, aby som bola korektná, s hrozbou minimálne 10 rokov trestu odňatia slobody. V marci sa z takéhoto proste ponímania jeho skutku stane takmer štyri roky premlčaný, teda závažný, závažný, násilný delikt a páchateľ bude potrestaný presne nula, hej, teda akýmkoľvek vôbec žiadnym trestným, žiadnou trestnou sankciou. Hej, že to len by sme si teda povedali, že, že ako veľmi dôležité je a s akou chirurgickou presnosťou musíme narábať s takýmito inštitútmi. Platí to pre trestné sadzby, platí to pre premlčanie a platí, platí to aj pre pravidlá ukladania druhu sankcií.
Ak si to teda zhrnieme, viete, tak ten starý trestný zákon z toho 1961 umožňoval síce kratší trest odňatia slobody, ale zároveň teda garantoval nepremlčateľnosť vraždy. Súčasný Trestný zákon 300/2005 síce teda mal kratšiu premlčaciu lehotu, ale zas mal prísnejší trest. A čo vám v tomto smere prináša teda tá schválená, schválená reforma? Že sa v prípade teda ekonomických trestných činov zníži sadzba, všeobecne sa teda znižujú premlčacie lehoty a je tam veľmi sofistikovaný prvok, ktorý si treba všímať v úvodných častiach Trestného zákona vo všeobecnej časti, navyše je to tak dobre roztrúsené, že sa v tom ani andel nevyzná, a to sú tie pravidlá ukladania trestov, ktoré zaväzujú sudcu k tomu, aby v tých ktorých prípadoch preferenčne zvážil uložiť miernejší trest.
Čiže my sme zmiešali všetky proste ingrediencie, ktoré na konci dňa majú pomôcť páchateľovi. Ja takto teda osobne účel trestného práva, prepáčte, nechápem, nerozumiem.
Ono sa často hovorí, alebo argumentuje tým, že veď čo už vyšetríme, hej, po 15 rokoch, ako keby sme, pre lásku božiu, stále mali k dispozícii iba policajných psov a boli sme odkázaní na to teda, či budú držať čuchovú stopu. Hej? Práve aj vražda Daniela Tupého je výborným ilustrátorom aj toho, že sa môžu po toľkých rokoch teda objaviť ľudia, lebo aj ten samotný obvinený Puškár tvrdí, že on ešte teda, hej, vie o iných ľuďoch, ktorí sú do toho zapletení a ktorí môžu byť teda skutočnými páchateľmi. Ktorí teda môžu vtiahnuť osoby podozrivé alebo teda povedzme aj, hej, keď bude mať OČTK za to, aj obvinené, ktoré by neboli vtiahnuté po toľkých rokoch do prípadu, nebyť toho, že stále plynie tá premlčacia doba na 20 rokov, kedy teda sa podarilo polícií v rámci tejto lehoty obviniť konkrétneho páchateľa a on môže pomôcť odokryť celý ten rozsah trestnej činnosti. K tomu by sme sa nikdy nedostali.
Inak toto je veľmi časté aj v tých prípadoch znásilnenia, keď sa mnohí teda rozčarúvajú nad tým, že no čo už teda tu akože na 10 rokov budeme čo skúmať, čo hľadať, čo detekovať. Ono je to totižto často tak, že sa žena proste povedzme, počúvala som konkrétne taký podcast, zverí s tým čo, čo zažila teda v minulosti a následne to posmelí iné ženy, ktoré povedzme s daným učiteľom, lekárom mali tú istú skúsenosť. A vy máte po desiatich rokoch dokonale vyskladaný prípad, ktorý vám proste potvrdzuje trinásť svedeckých výpovedí.
Čiže naozaj tu nerobme, hej, z toho, z toho, z tej procesnej stránky premlčateľnosti prekážku, lebo toto tam nehrá rolu. To koniec koncov myslím, že tu mám, by som aj vytiahla nejaký citát pána docenta Pelca z Karlovej univerzity, ktorý presne hovorí, že procesné aspekty premlčania sú nakoniec úplne sekundárne. O tie tam fakt nejde. To sú teda tie vyšetrovacie, ak to mám tak ľudovejšie povedať.
Spomenula som teda, že, že ten galimatiáš spôsobujú aj premlčacie doby, premlčacie lehoty, ak s nimi takto všelijako šibrinkujeme, ale, samozrejme, rovnakú rolu, kardinálnu rolu hrajú trestné sadzby.
Ako som povedala, teda ten vzťah medzi starým a novým Trestným zákonom bol aspoň natoľko vyvážený, že jeden bol teda, hej, prísnejší čo do trestov, mal kratšiu premlčaciu dobu, iný bol, teda vo vzťahu k vražde dal kratší trest, ale zase garantoval nepremlčateľnosť vraždy. Tento to celé proste preklápa v prospech, v prospech páchateľa. Lenže a k tomu sa dostávam k tej tretej ingrediencii, a to je to ukladanie druhu trestov, ktorý teda tento súčasne schválený, od 15. marca účinný zákon prinesie, a to bez ohľadu na túto novelu, ktorú dneska schválime, je, že viete, poviem to tak hyperbolicky, že aj keby sme mali ustanovené, že premlčacia doba uplynie, alebo bude trvať na veky vekov a trest odňatia slobody bude sto rokov, ak máte vo všeobecných ustanoveniach napísané, že v prípade, že horná hranica sto rokov, súd musí preferenčne zvážiť trest, ktorý neobmedzuje slobodu, no tak mi povedzte, čo je to za spravodlivosť. Tak, tak je to úplne jedno, čo tam máte v tých sadzbách a je úplne jedno, ako máte seknutú premlčaciu lehotu, lebo vás v úvodných častiach Trestný zákon, konkrétne teda súdnu moc, nabáda, nechcem použiť rovno slovo povinnosť, ale teda hej, ustanovuje vám tie mantinely, že máte pri trestných činoch, konkrétne teda, aby som to z tej hyperbolizovanej roviny sto rokov preniesla do konkrétnej roviny, hovorí teda súčasne schválený platný, ešte nie účinný Trestný zákon, teda to je tá, aby som to nejak, snáď sa pán minister, neviem, je tu(?), neurazí, budem to teda nazývať, že, že novela pána, pána Suska, nech to rozlišujeme.
Tak... som počula, že niekto na mňa hovorí. (Rečníčka komunikovala s publikom.) Tak tam sa proste, hej, v tých ustanoveniach, ktoré menia politiku ukladania trestov, hovorí, že ak trestný čin nemá hornú hranicu ustanovenú trestu odňatia slobody nad osem rokov, tak súd vlastne nie je, hej, sa vôbec akože povinný zaoberať tým, či by mal byť páchateľ vystavený trestu odňatia slobody.
Lenže, dámy a páni, horná hranica osem a viac rokov sú násilné trestné činy, to sú, to sú neni, že, ja neviem, hej, niekto robil neplechu na, ja neviem, lyžiarskom zájazde. To sú povedzme, to sú, povedzme vražda novorodeného dieťaťa matkou, kde je štyri až osem rokov, to je usmrtenie dvoch a viacerých osôb hrubým porušením, pardon, tam je desať rokov. Ale máme, máme zabitie podľa § 148, teda takisto, ak ide o ublíženie na zdraví, dokonca tam je aj na chránenej, chránenej osobe, nedovolené prerušenie tehotenstva bez súhlasu tehotnej ženy, je tam dokonca, aha aj pri tých ekonomických, hej, že asi neviem, či si to uvedomili, lúpež je taký špeciálny, špeciálny trestný čin, ktorý spája aj útok voči osobnej slobode, aj, aj voči majetku, tam takisto teda nemusí byť, hej, obligatórne uložený trest odňatia slobody. A čo je ešte väčšia, teda akože, hej, na pováženie, že nasleduje ďalšie pravidlo ukladanie trestov, ktoré hovorí, že ak je horná hranica desať rokov, už nie osem rokov, ale do desať rokov, tak súd má zvážiť, či teda by nebolo predsa len vhodnejšie uložiť trest domáceho väzenia. Viete, čo sú to trestné činy, viete, čo sú to zločiny s hornou hranicou desať rokov? Viete, o čom sa bavíme? A že to sú fakt neni akože piškvorky. To sú, to sú naozaj, to je, to sú, to sú veci, ako je, ako je nedovolené odoberanie orgánov, ako je zabitie, proste napitý vodič, ktorý zrazí mamičku aj s kočiarom na, na, na tomtok, na chodníku. To sú, to sú, neviem, či ma niekto dopĺňa? (Rečníčka sa spýtala publika.) Aj dôchodcu, samozrejme, pravdaže, pravdaže, a to som tým nechcela nejak rozlíšiť, len som chcela chránenú osobu podľa, podľa zákona spomenúť.
Čiže naozaj že tam sú, tam sú skutky, ktoré poškodzujú život a zdravie. Ak tu doteraz počúvame, že účelom tejto, tejto novely je, aby bol prísnejšie chránený život a zdravie, tak presne tak to v duchu tých ustanovení, o ktorých hovorím, ktoré teda ukladajú nové pravidlá trestania, nie je, hej? Rovnako neplatí, že táto novela je inšpirovaná nejakými pokrokovými krajinami. Nie je to tak a je úplne jedno, koľkokrát to bude minister vnútra opakovať, pretože naozaj Maďarsko, Rakúsko, Nemecko majú dokonca v prípade vraždy s vopred uváženou pohnútkou, teda úkladnou vraždou takisto nepremlčateľnú, hej, úkladnú vraždu napríklad, o tom, ako je to v Nemecku inak som tu už hovorila v predošlej rozprave. Rovnako neplatí tá argumentácia, že sa, dokonca teda je to výrok, ktorý som zachytila v médiách, pán minister ma môže opraviť, ak nie je korektný, som zachytila teda, že sa, že sa pán minister spravodlivosti vyjadril, že veď ale účelom nemá byť trestať teda páchateľa, ale, a čo má byť účelom trestného práva, pre Krista Pána, hej?
Veď to, veď to nie je etický kódex v jedálni pre študentov, ako sa majú správať pri stolovaní, to sa nevolá trestné právo preto, aby netrestalo, ale preto, aby trestalo, hej? My nemôžeme, my nemôžeme proste rezignovať na, na to, že má mať aj odstrašujúcu funkciu. Áno, rozumiem tomu trendu, že nechceme teda ísť tou cestou toho tvrdého väzenstva, ktoré na konci dňa naozaj neprináša prevýchovu, ale to je úplne iná téma, to je koncepcia väzenstva, o ktorej sa bavme a tu vlastne to nikto doteraz nerieši, ani nám neprišla povedať, ako by to malo byť inak, hej?
Tu sa bavíme úplne inej téme. My neriešime, ako funguje trest odňatia slobody a aké má dopady na behaviorálne správanie odsúdeného, a teda osoby po výkone tohto trestu. My sa tu bavíme o ustanovení trestných sadzieb a o tom, že páchateľ by mal byť potrestaný menej citeľne.
No tak potom, tak robme to v občianskom právnom konaní, tak nech zaplatí škodu, prípadne nejaký ten trest v rovine úrokov alebo penále a vybavené. Zrušme trestné právo, trestné právo musí ukladať citeľnú sankciu, ono musí sa tomu štát, musí v zmysle teda využívania trestného práva ako ultima ratio dať páchateľovi najavo, že využije najtvrdšie svoje nástroje na to, aby ho buď potrestal, lebo to je sankčný mechanizmus. Trestné právo je sankčný mechanizmus, áno, čiže ukladá sankcie, alebo ho teda potrestá za spáchaný trestný čin, vyvodil trestnoprávnu zodpovednosť, čin, zodpovednosť, áno? Toto je tá rola, ktorú tu štát plní, alebo vo vzťahu k ostatným odstrašil páchateľov od páchania tejto trestnej činnosti, a práve tým zabezpečuje ten preventívny účel.
Keď hovoríme, že nechceme trestať páchateľov, no najlepšie to budeme robiť tým, že sa budú báť to páchať, hej? Ak vedia, že im hrozí sankcia, pre ktorú sa im neoplatí spáchať trestný čin, no tak to je tá najracionálnejšia cesta, ako im v tom, ako im v tom brániť. A nie že budeme hovoriť, že my im dáme peňažný trest, a teda budú dostatočne potrestaní a tými istými ústami zároveň hovoríme, že ujma na ekonomických právach nemôže byť trestaná prísnejšie než ujma na živote. No a keď tú ujmu spôsobuje trest, tak to otáčame, hej, už to tak zrazu neplatí.
No tak buď ujma spôsobujúca teda zásah do majetkových práv bolí človeka bez ohľadu na to, či je spôsobený páchateľom, alebo sankciou zo strany štátu, hej, alebo to tak nie je. Tak si to treba akože rozmyslieť, je to veľmi nekonzistentná argumentácia.
Čiže zhrnúc to, vyriešili sme síce a, chvalabohu, chvalabohu, za to, vyriešili sme jeden toxický prvok, zároveň platí, žiaľbohu, nechali sme tam kopec ďalších, ktoré, ktoré nezmenia ten toxický účinok novely, ktorá nastane po, po 15. marci, a to som sa vôbec nedotýkala ešte procesnoprávnych inštitútov, ani to sem pre túto chvíľu nepatrí.
Ak moje kolegyne teda hovorili o tom, čo by sa malo zmeniť v hmotnoprávnej úprave vo vzťahu k trestnému činu znásilnenia, ja hovorím, že by sa malo komplet zmeniť to, čo bolo doteraz ušité naozaj horúcou, horúcou ihlou.
Ja prezumpujem a chcem prezumpovať, že mnohé z tých vecí boli naozaj že nešťastným následkom proste rýchlej roboty, chvatnej, málo platnej, že to nebol zlý úmysel. Všetky tie veci, ktoré naozaj budú ešte vyprskovávať a prechádzať na povrch, aj sa teda budú dostávať do, do verejnej a mediálnej pozornosti, zvlášť tie pravidlá ukladania sankcií, keď vy zrazu zistíte, že na čo vám je ten trest odňatia slobody, keď ho nemáte ako uložiť, hej?
Čiže tam, kde ja skôr vidím ten priestor na to, aby sme, aby sme sa minimálne, teda už keď nie, hej, vybrali takou tou cestou, ktorá je deklaratórne pripisovaná tejto novele, tejto reforme, tak aspoň aby sme zabránili toxickým účinkom, ktoré, ktoré prináša.
S tým, že, že ak by sme chceli ísť tou cestou, ktorou je zdôvodňovaný tento návrh, tak sa potom naozaj bavme o podmienkach väzenstva, bavme sa o tom, že kto s tými ľuďmi pracuje, do akého prostredia sa vracajú, či je vôbec akože, veď to je tak zložitý systém, on začína povedzme od, od detí, ktoré vyrastali v detských domovoch povedzme, hej, že aké je pre nich prostredie nachystané, kam sa oni zaradia do spoločnosti, aké majú častokrát možnosti na, na ekonomickú činnosť, čím sa živia, hej, a tak ďalej. Deti proste z chudobného prostredia, ktoré, áno, hej, zvlášť teda z marginalizovaných rómskych komunít, že, že aká je perspektíva pre nich, ak sa chceme teda baviť o tom, že nechceme využívať to, hej, trestanie ako, ako nejaký prežitok, tak sa poďme baviť o tom, že aké sú iné možnosti na to, aby trest odňatia slobody ostal zachovaný ako odstrašujúci element. A ak ho teda niekto spácha, ten trestný čin, za ktorý nastupuje, aby naozaj nebol faktorom, ktorý toho odsúdeného vlastne ešte väčšmi zamotá v tomto cykle a zvedie k recidíve.
To je to, čo by sme mali robiť, a to teda ani ten samotný zákon, tobôž táto samotná novela, bohužiaľ, neprináša. Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 28.2.2024 11:43 - 11:43 hod.

Števulová Zuzana Zobrazit prepis
Dobrý deň.
Dnešná situácia, kedy ideme teda opraviť to skrátenie premlčacích lehôt z 10 späť na 20 rokov je podľa mňa veľmi malé, ale, ale stále dôležité víťazstvo všetkých žien žijúcich na Slovensku, ktoré vlastne tejto vládnej koalícii odkázali, že si nenechajú šliapať po svojich právach. A preto by som sa v tejto rozprave už nechcela venovať, rovnako ako moje kolegyne z poslaneckého klubu PS Lucka Plaváková a Beáta Jurík, tomu, čo sa stalo, ale práve tomu, čo je v tejto krajine potrebné spraviť ďalej a čo potrebujeme spraviť ako Národná rada Slovenskej republiky a vláda viac, aby sme reálne a účinne pomohli osobám, ktoré zažívajú sexuálne násilie, sexuálne zneužívanie a obťažovanie, znásilnenie, domáce násilie a iné formy násilia na ženách.
Myslím si, že v tejto snemovni je veľmi dôležité pripomenúť, čo to vlastne násilie na ženách je, pretože tu opakovane síce spomíname pojmy, či už násilie na ženách, alebo rodovo podmienené násilie, mám však pocit, že vzhľadom na tie poznámky a komentáre, ktoré sa tu opakovane vyskytujú, je vhodné pripomenúť, že násilie na ženách je rodovo podmienené násilie nasmerované proti žene, pretože je ženou a ženy neúmerne postihuje. Zahŕňa všetky činy rodovo motivovaného násilia, ktoré majú, alebo môžu mať za následok telesnú, sexuálnu, duševnú, ale aj ekonomickú ujmu alebo utrpenie, vrátane vyhrážania sa takýmito činmi. Patria k nemu trestné činy ako sexuálne násilie vrátane znásilnenia, ale aj mrzačenie ženských pohlavných orgánov, nútené manželstvo, nútené umelé prerušenie tehotenstva a násilná sterilizácia, vieme, že s tým sme mali problém aj na Slovensku a dodnes nie sú odškodnené obete, obchodovanie s ľuďmi na účely sexuálneho vykorisťovania, čo tiež nie je problém len v zahraničí, nebezpečné prenasledovanie, sexuálne obťažovanie, femicída, nenávistné prejavy a veľmi dôležité trestné činy na základe pohlavia, rôzne formy online násilia, to tzv. kybernetické násilie, vrátane zdieľania intímneho materiálu alebo manipulácie s ním bez predchádzajúceho súhlasu, kybernetické nebezpečné prenasledovanie a kybernetické obťažovanie, o ktorom pred chvíľou hovorila aj moja kolegyňa Lucia Plaváková.
Takéto násilie vychádza z rodovej nerovnosti, ktorá je prejavom štrukturálnej diskriminácie žien. Takisto domáce násilie je formou násilia na ženách, keďže neúmerne postihuje ženy. Dochádza k nemu v rámci rodiny alebo domácnosti bez ohľadu na biologické alebo právne rodinné väzby, buď medzi intímnymi partnermi, alebo medzi inými rodinnými príslušníkmi, a to aj medzi rodičmi a deťmi. Ženy sú neúmerne zastúpené medzi obeťami oboch foriem násilia v dôsledku základných vzorcov nátlaku, moci alebo kontroly. Potenciálnou obeťou tohto násilia však môže byť každý, ako nám tu správne pripomína bývalá ministerka spravodlivosti pani Kolíková, pretože to môže byť napríklad aj muž, mladší alebo starší človek, deti a takisto LGBTIQIA osoby, pričom na tieto kategórie osôb pri dnešnej definícii znásilnenia vôbec nemyslíme.
Násilie na ženách a domáce násilie sú vecou trestného práva, sú porušovaním ľudských práv a formou diskriminácie, to je veľmi dôležité si uvedomiť. Čo je dôležité uvedomiť si, je tiež to, že boj proti nim je súčasťou ochrany základných hodnôt nielen Slovenska, ale celej Európskej únie, ako aj zabezpečovania hodnôt, ktoré sú vyjadrené v Charte základných práv Európskej únie a v Európskom dohovore o ľudských právach, pričom oboma týmito dokumentami je Slovenská republika viazaná.
Ako už povedala aj Beáta Jurík vo svojom príspevku, násilie na ženách je všadeprítomné v celej Európskej únii, odhaduje sa, že sa týka každej tretej ženy. My tu máme v súčasnosti viac ako 30 poslankýň, myslím Národnej rady, čiže si môžete vyrátať podľa štatistík Európskej únie, koľko z nás nejakej forme rodovo podmieneného násilia bolo asi vystavených. Podľa prieskumu FRA bola v roku 2014 jedna z desiatich žien obeťou sexuálneho násilia a jedna z dvadsiatich znásilnená. Pokiaľ ide o kybernetické násilie, to sa vyskytuje rovnako často. V roku, podľa prieskumu v roku 2020 zažila každá druhá mladá žena rodovo motivované kybernetické násilie. Každá druhá mladá žena v roku 2020. Predpokladám, že situácia dnes v roku 2024 by bola veľmi, veľmi podobná.
Na ženy sa systematicky zameriavajú aj online násilné pravicové extrémistické a teroristické skupiny, ktorých cieľom je šíriť nenávisť voči ženám. Napríklad tzv. hnutie incel, nedobrovoľný celibát podnecuje násilie na ženách online a propaguje ho dokonca ako hrdinské činy. Kybernetické násilie postihuje najmä ženy pôsobiace vo verejnom živote ako napríklad političky, novinárky, obhajkyne ľudských práv. Môže mať za následok umlčiavanie žien, bránenie ich účasti na spoločenskom živote a podkopávanie zásady demokracie. Ženy takisto zažívajú násilie na pracovisku, podľa štatistík približne tretina žien v Európskej únii zažila sexuálne obťažovanie práve na pracovisku.
Toto sú rôzne formy rodovo podmieneného násilia na ženách, s ktorými sa ženy na Slovensku, ale aj v Európskej únii stretávajú a vo vzťahu ku ktorému Slovenská republika robí žalostne málo. Čo by sme teda ako základ mali spraviť v súčasnosti? Predovšetkým je to to, čo už moje kolegyne Lucia Plaváková a Beáta Jurík, ale aj Mária Kolíková tejto snemovni neustále pripomínajú, a to je téma redefinície znásilnenia, pretože to je práve kľúčová téma, ktorú by sme mali momentálne riešiť, ak by sme sa nemuseli zaoberať skracovaním premlčacích lehôt znásilnenia. Pretože naším cieľom by malo byť pomoc všetkým osobám v intímnych vzťahoch a prevencia toho, aby vôbec k znásilneniu ako trestnému činu dochádzalo, a zároveň v prípade, ak k nemu už dochádza, naším cieľom by predsa malo byť to, aby to znásilnenie bolo trestne postihované v tej forme, v akej k nemu v realite, v skutočnosti dochádza. To znamená, že ide o trestný čin, ktorý zahŕňa absenciu súhlasu pri intímnom styku, pretože len ten podľa najnovších poznatkov odbornej verejnosti zahŕňa vlastne celú tú šírku a rozsah toho trestného činu, ku ktorému v prípade znásilnenia dochádza vo vzťahu aj k jeho priebehu, aj k najtypickejšej reakcii preživších znásilnenia, ktorou je práve to zmrznutie.
Preto tu dookola opakujeme, že len redefiníciou súhlas... redefiníciou znásilnenia na základe absencie súhlasu naozaj štát vo svojej skutočnej podstate zabezpečí to, aby všetky trestné činy znásilnenia, ktoré sa nielen na Slovensku, ale aj v celej Európskej únii dejú, ale teda vo vzťahu vlastne k pôsobnosti nás ako zákonodarcov, tak len prijatím tejto redefinície znásilnenia naozaj zabezpečíme to, aby všetky preživšie a obete tohto trestného činu sa mohli domáhať pozitívneho záväzku, ktorý Slovenská republika má a vyplýva z článku 3 Európskeho dohovoru na ochranu ľudských práv a z Charty základných slobôd, a to je práve záväzok efektívne stíhať a odhaľovať tieto trestné činy, ktoré sú trestnými činmi znásilnenia. Zároveň súčasťou vlastne toho by mala byť aj zodpovedná sexuálna a vzťahová výchova, založená na poznatkoch modernej vedy, pretože tá je jedinou cestou na to, aby sme zabezpečili, aby sme žili v rešpektujúcich, zdravých a intímnych vzťahoch, ktoré nebudú poznačené emocionálnym, sexuálnym a iným fyzickým násilím.
To, že redefinícia znásilnenia už prešla v prípade pani ministerky Kolíkovej medzirezortným pripomienkovým konaním, preukazuje to, že na tomto, že by sme teda túto redefiníciu mali prijať, už existuje široká odborná zhoda.
A preto my by sme sa tu dnes v roku 2024 nemali vôbec baviť o tom, že či ideme skracovať a následne opravovať premlčanie znásilnenia, ale práveže by sme sa mali baviť práve o tej redefinícii a o jej zavedení. Toto podľa môjho názoru musíme spraviť, ak nám ako spoločnosti záleží na tom, aby sme ochránili všetky, naozaj všetky obete tohto trestného činu v tej podstate, akej sa tento trestný čin deje.
To však nestačí, v skutočnosti ideálny stav, do ktorého by sme sa mali dostať, je nie diskusia o tom, že ideme opravovať skrátenie premlčacích dôb znásilnenia, ale to, že či 20 rokov, resp. 15 rokov od dosiahnutia osemnástin je v skutočnosti aj na základe výsledkov modernej vedy dostatočná doba na, premlčacia doba na to, aby bolo poskytnuté preživším znásilnenia a sexuálneho obťažovania a iných sexuálne motivovaných trestných činov dostatočný čas na to, aby mohli tieto trestné činy nahlásiť a aby sa mohlo začať trestné stíhanie a mohla byť podaná obžaloba. Takúto diskusiu by sme si mali želať, aby sa viedla namiesto týchto týždňov, kde sme počúvali tie absurdné argumenty o motivácii žien a podobne. Pretože ak by sme takúto diskusiu vyvolali a viedla by sa odborne, nadrezortne, nadstranícky, so zapojením všetkých partnerov, ktorí k tejto téme majú naozaj odborne čo povedať, mohli by sme sa dopracovať k zisteniu, že aj tých 20 rokov, resp. 15 rokov v prípade maloletých obetí po dosiahnutí plnoletosti, možno nie je dosť a zjavne potrebujeme túto diskusiu o tom, že či má byť premlčanie znásilnenia a sexuálneho obťažovania oveľa dlhšie, alebo aj bez stanovenia hornej hranice práve tou diskusiou, ktorú by sme mali práve teraz otvoriť a hovoriť o nej, pretože to by v skutočnosti naozaj pomohlo preživším znásilnenia.
My v Progresívnom Slovensku sa budeme snažiť o iniciovanie takejto odbornej diskusie a zároveň apelujeme na vás, pán minister spravodlivosti, aby ste aj v súlade s tým, čo sa už na pôde ministerstva spravodlivosti v minulosti odohralo, čo hovorí odborná verejnosť, aby ste naozaj nielen redefiníciu znásilnenia, ale aj diskusiu o predĺžení premlčacích dôb vo vzťahu k týmto trestným činom otvorili a viedli odborným spôsobom.
Myslíme si, že to je jeden, že to sú minimálne veci, ktoré my ako štát a ako spoločnosť môžeme spraviť v prospech preživších týchto trestných činov. To však stále nie je všetko. Z článku 3 Európskeho dohovoru pre ľudské práva, ako aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že naša krajina má pozitívny záväzok zabezpečiť účinné vyšetrovanie týchto trestných činov, a to bez ohľadu na to, kedy vlastne obeť tento trestný čin nahlási.
Ak tvrdíme, že tieto trestné činy nemôžme a nedokážeme vyšetrovať, keď ich ženy alebo v prípade, ak by prešla redefinícia znásilnenia, nahlásia až s veľkým časovým odstupom alebo v prípade, ak by sme pristúpili k redefinícii znásilnenia na základe absencie súhlasu, tak takéto tvrdenie musíme odmietnuť. Pretože z môjho pohľadu ide naozaj o nepochopenie záväzku, ktorý štát vo vzťahu ku všetkým preživším má. Štát je totiž povinný zabezpečiť účinné vyšetrovanie týchto trestných činov, pretože má zodpovednosť k obeti, ako aj zodpovednosť k verejnosti, ktorá nechce, aby boli páchatelia týchto trestných činov nepotrestaní a aby žili v prostredí, ktoré ich podporuje v beztrestnom páchaní týchto trestných činov. Pretože práve v takejto spoločnosti, ktorá v súčasnosti sa prikláňa skôr k beztrestnosti páchateľa a nevytvára podmienky pre spravodlivé konanie vo vzťahu k obetiam, práve v takejto spoločnosti dnes žijeme. Prispieva k tomu jednak už spomínaná nedostatočná definícia znásilnenia, pomerne krátke premlčacie doby, predsudky a stereotypy naprieč spoločnosťou, ktoré sa prejavujú aj v trestných konaniach, neefektívne a neúčinné trestné konanie a odškodňovanie preživších, nedostatočná pomoc obetiam a zle nastavená legislatíva.
V skutočnosti, ak používame argument, že nevieme preukázať, že došlo k páchaniu znásilnenia, čím väčší je časový odstup od tohto trestného činu alebo k spáchaniu sexuálneho zneužívania, poukazuje to skôr nie na nemožnosť vyšetriť tieto trestné činy, ale na pohodlnosť, neschopnosť a ignoráciu a neochotu na strane orgánov činných v trestnom konaní, ale aj súdov tieto trestné činy spôsobom zodpovedajúcim modernej vede, vyšetrovať a oslobodiť sa od predsudkov. A toto nie je teda objektívna nemožnosť vyšetrovať tieto trestné činy, ale je to skutočnosť, s ktorou sa dá pri troche snahy a ochoty veľmi veľa urobiť. Táto snaha a ochota by mala zahŕňať intenzívne školenia orgánov činných v trestnom konaní, ale aj odstraňovanie predsudkov vo verejnosti a jasné odmietnutie všetkých foriem násilia na ženách, sexuálnu a vzťahovú výchovu, ktorá smeruje k bezpečnému intímnemu prostrediu pre všetkých, výraznú podporu organizácií, ktoré poskytujú pomoc a podporu obetiam týchto trestných činov, odrádzanie mužov od páchania násilia vrátane odrádzania od rôznych zosmiešňujúcich poznámok, ale napríklad aj výchove a podpore vo vzťahu k predchádzaniu kybernetickému násiliu, ktoré sa dostáva do popredia ako výrazná forma rodovo podmieneného násilia, ktorým žena, ktorým ženy čelia a s ktorým neriešime,
s ktorým nerobíme v súčasnosti vôbec nič, ani na tej praktickej, ani na legislatívnej úrovni. A, samozrejme, zabezpečiť efektívne vyšetrovanie a súdne konanie vo vzťahu k týmto prípadom.
To, že práve vo fáze vyšetrovania a súdneho konania pri preživších trestných činov sexuálneho zneužívania a znásilnenia zlyhávame, máme v poslednom období čoraz viac dôkazov. Chcela by som napríklad poukázať, že takto pred rokom 1. júna v roku 2023 vyšiel článok v denníku SME, ktorý skúmal, aká je úspešnosť pri nahlasovaní trestných činov znásilnenia. Analyzovali vlastne to, že keď preživšia podá, ohlási tento trestný čin, v koľkých percentách prípadov sa vôbec obvodné oddelenie dostane k tomu, aby bola, aby bol prípad vyšetrený, aby bola vznesená obžaloba. Zistili napríklad, že ak obeť znásilnenia príde podať trestné oznámenie na policajnú stanicu v bratislavskom Starom Meste, šanca, že sa prípad úspešne vyšetrí, je významne nižšia, ako keby trestné oznámenie podala napríklad v Karlovej Vsi alebo v Dúbravke. Len každé desiate trestné oznámenie, ktoré podali od roku 2013 obete trestných činov sexuálneho násilia v bratislavskom Starom Meste, sa premenilo do návrhu na obžalobu.
Na druhej strane, v Karlovej Vsi a v Dúbravke dokázali až dve z piatich trestných oznámení úspešne vyšetriť a podať návrh na obžalobu. Ešte lepšie vyhliadky mali obete trestných činov sexuálneho násilia v Kežmarku. Policajti z tamojšieho okresného riaditeľstva dokázali úspešne vyšetriť každé druhé podané trestné oznámenie.
Ak dokážeme takýmto spôsobom vyhodnotiť postup polície pri vyšetrovaní a vidíme, že v takomto postupe dochádza k absolútne neodôvodneným rozdielom, tak diametrálnym, že teda obeť alebo preživšia sexuálne motivovaného trestného činu má väčšiu nádej na úspech na jednom obvodnom oddelení ako na druhom a môžeme to vlastne analyticky zdokumentovať. Mali by sme sa naozaj zodpovedne pozrieť na to, kde máme problém už v týchto prvotných fázach vyšetrovania týchto trestných činov. Preživšie totiž opisujú zaobchádzanie, ktorému sú na polícii často vystavované, a to je napríklad spochybňovanie ich výpovede, opakované znalecké posudky, nedôvera, bagatelizovanie, niekedy oveľa väčší tlak je vyvíjaný na obeť ako na páchateľa, opakované výsluchy a z toho vyplývajúca retraumatizácia alebo aj nezabezpečenie dostatočného oddelenia obete a páchateľa, alebo sa sťažujú na prílišnú dĺžku vyšetrovania a podobne. To všetko dnes vedie k tomu, že preživšie dnes žijú v situácii, kedy skôr preferujú tieto trestné činy nenahlasovať, aby sa nevystavili príliš dlho trvajúcej traume, absencie pomoci a ochrany pred páchateľom a spoločenskej hanbe, ktorú stále tieto preživšie, či už znásilnenia, alebo iných trestných činov, sexuálne motivovaných u nás zažívajú.
A netýka sa to len dospelých preživších, ale aj tých, ktoré zažili sexuálne zneužívanie ako deti. Chcela by som poukázať na to, že 7. júna v roku 2021 vydal Ústavný súd Slovenskej republiky nález 4ÚS9/2021, kde sa, kde vyslovil a vyjadril sa k zákazu ponižujúceho zaobchádzania a k sekundárnej viktimizácii v dôsledku postupu všeobecných súdov. Ústavný súd tu skúmal sťažnosť sťažovateľky, ktorá ako maloleté dieťa zažila sexuálne zneužívanie zo strany jej trénera. Mala vtedy dvanásť rokov. Trestné konanie sa začalo až so značným časovým odstupom, keďže ona bola vtedy stále maloletá, tak trestné oznámenie podala jej matka v apríli 2008.
16. apríla 2009 bolo, na obvineného bola podaná obžaloba na Okresnom súde v Trnave a trestné konanie trvalo ešte aj v roku 2021, kedy bola podaná sťažnosť zo strany tejto poškodenej na Ústavný súd. Teda trinásť rokov trvalo konanie na okresnom a krajskom súde. Ústavný súd uviedol, rozhodol v prospech tejto sťažovateľky aj s ohľadom na tú neprimeranú dĺžku toho konania, ktorá, žiaľ, nie je žiadnou výnimkou na našich súdoch, a ja považujem za dôležité, aby sme si vypočuli, čo Ústavný súd vlastne povedal. Pripomínam, že toto trestné konanie na súde ešte nie je stále skončené, myslím, a že v tom čase, keď Ústavný súd rozhodol, trvalo trinásť rokov, nebolo ukončené, páchateľ nebol odsúdený a obeť, ktorá v čase spáchania tohto sexuálneho zneužívania mala iba dvanásť rokov, stále čakala na dosiahnutie spravodlivosti, pričom sama už medzičasom dospela a mala aj dieťa.
Ústavný súd povedal: "Sťažovateľka bola negatívne dotknutá dĺžkou trestného konania, ako psychologicky zraniteľná osoba v dôsledku sexuálneho zneužívania bola ponechaná v stave neistoty príliš dlho. Hoci sa neskôr prijali opatrenia na minimalizovanie jej druhotnej viktimizácie, už samotná skutočnosť, že po takmer desiatich rokoch od podania trestného oznámenia sa musela opakovane dostaviť na súd a prednášať svoju verziu skutkov, svedčí o zarážajúcom nedostatku efektívnosti súdneho konania. Takýto postup súdov nielenže vystavuje obete trestných činov proti ľudskej dôstojnosti sekundárnej viktimizácii, ale navyše znižuje nielen ich dôveru v súdny systém. Ak ani trinásť rokov od podania trestného oznámenia a dvanásť rokov od podania obžaloby nedošlo k právoplatnému rozhodnutiu súdu o skutkoch týkajúcich sa sťažovateľky, nemôže to Ústavný súd považovať za ústavne akceptovateľné a zlučiteľné s procesnou požiadavkou rýchlosti konania, ako je tradične chápaná v zmysle práva na prejednanie záležitostí pri primeranej lehote. Ústavný súd vzhľadom na priebeh napadnutého konania poznamenáva, že práve zmeny v osobe zákonného sudcu najviac ovplyvnili predĺženie konania. Čiastočne k tomu prispel aj obvinený využitím procesného práva namietať zmenu zloženia senátu. Je zodpovednosťou štátu, aby svoj justičný systém zorganizoval takým spôsobom, aby súdom bolo umožnené postupovať v súlade s požiadavkami dohovoru."
A ja sa pýtam, ak sme tu predchádzajúce štyri mesiace diskutovali o zásadnej novele Trestného zákona a Trestného poriadku, ktorá bola odôvodnená niekoľkými rozsudkami Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkali porušenia práva na spravodlivý súdny proces a inými údajnými porušeniami ľudských práv, nie je aj tento nález Ústavného súdu, ktorý hovorí o trinásť rokov trvajúcom trestnom konaní vrátane súdneho konania, kde teda pochybili najmä súdy v prípade poškodenej, ktorá bola v čase spáchania skutku dvanásťročným dieťaťom, dôvodom na to, aby sme sa na ministerstve spravodlivosti zaoberali tým, akým spôsobom zefektívniť súdne konanie a trestné konania vo vzťahu k preživším sexuálneho zneužívania, sexuálneho násilia a znásilnenia? Nie sú toto práve dôvody, to, že nám tu Ústavný súd hovorí, že máme vážne problémy pri efektívnosti trestného stíhania a trestného konania vo vzťahu k týmto trestným činom, dôvodom, aby sme s tým začali niečo robiť? Ja si myslím, že to jednoznačne dôvodom je a pýtam sa, že prečo tak nerobíme.
Prečo okamžite tu nemáme na stole novelu Trestného zákona, ktorá by podporovala právo obetí na účinné vyšetrovanie týchto trestných činov, ešte viac podporovala ich postavenia ako obetí a poškodených aj vo vzťahu k dosiahnutiu odškodnenia a aby sme okamžite začali riešiť aj podporu mimovládnych organizácií, ktoré preživším a iným obetiam týchto trestných činov poskytujú pomoc a podporu.
Namiesto toho sme v novele Trestného zákona, ktorá bola schválená 8. februára, schválili napríklad aj tú neslávne známu zásadu, na ktorú som už niekoľkokrát poukazovala, a to, že bude možné použiť nezákonne získaný dôkaz v prospech obvineného. A ja sa pýtam, ako toto napríklad zasiahne práve trestné konania, ktoré sa týkajú obetí a preživších znásilnenia a sexuálneho zneužívania. Pretože, ak by sme sa pozreli do toho, akým spôsobom sa vedie odborná diskusia o používaní napríklad nezákonne získaných nahrávok v trestnom konaní, tak by sme zistili, že väčšina právnej vedy práve poukazuje na to, že takéto dôkazy by mali byť použité práve v prospech slabšej strany, obete, napríklad ženy, ktorá si pri útoku manžela nahrá tento útok, alebo si nahrá nejaké iné jeho prejavy, ktoré môžu neskôr preukázať práve to správanie násilné, ktoré zažívala, či už emocionálne, alebo fyzické, alebo psychické. Lenže my ideme pristúpiť k tomu, že umožníme používať takýto nezákonne získaný dôkaz nie v prospech obete, ale v prospech páchateľa. Pýtam sa prečo? Na koho prospech? Keď som sa to spýtala na ľudskoprávnom výbore, štátny tajomník Pavol Gašpar mi opísal situáciu, že to bude vtedy, keď proti obvinenému svedčia spolupracujúci, spolupracujúci obvinení a že teda existuje nejaká nahrávka, ktorá ho vyviňuje z toho, že bol na mieste trestného, nebol na mieste, kde bol spáchaný trestný čin.
Čiže znova máme tu v tej schválenej novele Trestného zákona zakotvenú novú zásadu, na ktorej nie je ani odborná zhoda, ktorá, ktorú skritizoval dokonca aj koaličný kandidát na člena Súdnej rady, profesor trestného práva pán Klátik, keď sme ho v pondelok vypočúvali na ústavnoprávnom výbore, a ktorého som sa špeciálne spýtala, či si myslí, či táto zásada má byť v našom Trestnom poriadku a on to skritizoval. Aj preto, že trestný, trestné konanie bude zamorené, môže byť zamorené vlastne nezákonne získavanými dôkazmi. Tak napriek tomu sa to teda schválilo pre nejaký úzky záujem a možno by sme sa mohli začať pozerať na to, že či takéto niečo nebude môcť byť zneužívané v trestnom konaní aj v neprospech obetí sexuálnych, sexuálne motivovaných trestných činov.
Myslím si, že v skutočnosti aj s ohľadom na to, že o chvíľu tu budeme mať 8. marec, Deň žien, aj s ohľadom na to, akú diskusiu sme len za posledné štyri týždne absolvovali v tomto parlamente vo vzťahu k trestnému činu znásilnenia, že by sme si mohli povedať, že vieme a chceme urobiť viac.
My ženy v tejto spoločnosti podľa mňa už máme plné zuby toho, že neustále čelíme sexuálnym útokom. Či už v realite, alebo online, ale aj v téme kybernetického násilia. My tu riešime premlčanie znásilnenia a jeho skracovanie, keď by sme sa mali baviť o tom, že moderná technika už umožňuje páchanie násilia na ženách celkom novým spôsobom.
Preto chceme, aby sa násilím na ženách spoločnosť, ale najmä štátne orgány, a tí, ktorí aktuálne vykonávajú moc, teda táto vládna koalícia, začala zaoberať reálne a účinne.
Dúfam, že si na tento Deň žien, ktorý nás čaká tento rok, nebudeme môcť povedať len to, že sme si vydýchli, že nám vládna koalícia teda nejde skrátiť to premlčanie znásilnenia z 20 rokov na 10, ale pretože to je príliš málo.
My v skutočnosti dnes v roku 2024, ako ženy žijúce v tejto krajine, chceme od tejto vlády a od tejto vládnej koalície, aby vo vzťahu k násiliu páchanom na ženách a k systémovej diskriminácii, ktorej ženy neustále čelia, spravila viac. A nedáme vám pokoj, kým vašu aktivitu v tomto smere nedosiahneme.
Ďakujem.
(Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 28.2.2024 11:43 - 12:12 hod.

Hargaš Ján Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán Grendel, aj za ten exkurz do minulosti, tiež ma to popchlo k tomu, aby som pripomenul ďalšiu časť, v ktorom sa táto koalícia snaží dobehnúť a predbehnúť časy Mečiara, a to je menovanie šéfa SIS. Pretože v minulosti tiež máme precedens o tom, ako prezident Kováč odmietol vymenovať Ivana Lexu za šéfa SIS.
Čo vtedy spravila vtedajšia koalícia pod vedením Mečiara, je, že ho vymenovala za štátneho tajomníka ministerstva, ktorý nemal v skutočnosti mini..., ktoré nemalo v skutočnosti ministra, čiže de facto za ministra.
No veľmi podobne mi to znie k tomu, čo sa deje v SIS dnes, kde teda koalícia sa už zastrája vymenovať námestníka, ktorý potom v skutočnosti nebude iba námestníkom, ale aj, aj šéfom SIS.
Takže tých paralel, paralel je tu viac a ďakujem za to, že ste na ne pripomenuli, obávam sa, že nás čaká niekoľko mesiacov a rokov, keď budeme na tieto paralely opakovane, opakovane upozorňovať a pripomínať ich.
Ďakujem.
Skryt prepis