Videokanál klubu

Tak ďakujem ešte raz za slovo.
Pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, rada by som teda predstavila tento návrh zákona. Hneď asi na začiatok poviem, že tento návrh prišiel priamo ako požiadavka od starostov a starostiek. Za rok mandátu poslankyne som sa stretla teda s desiatkami starostov a starostiek po celom Slovensku. Rozprávali sme sa o mnohých naozaj veľkých problémoch, možných riešeniach, potrebných reformách a významných zmenách, ale aj návrhoch, ktoré sú jednoduché na zmenu, ale v konečnom dôsledku naozaj dokážu zjednodušiť život občanov a ani by nás to v tomto prípade teda nič nestálo. Jedným z takých je aj tento návrh, ktorý by teda starostom a starostkám umožnil sobášiť aj v prípade, kedy nevedú matriku. V jednej z navštívených obcí mi dal starosta teda tento podnet, kde priamo on asi najviac hovoril o tých problémoch, ktoré sa týkajú toho, že teda ak samospráva patrí pod matričný úrad, že teda nevedie vlastnú matriku, tak sa stretávajú s tým, že ako starosta obce teda nemôže sobášiť. Konkrétne v tomto prípade tento starosta mal viaceré prípady počas svojho pôsobenia, kedy za ním prišli snúbenci a priali si, aby ich napríklad teda zosobášil práve on a radi by sa boli zosobášili aj v miestnej kaplnke, ktorá je naozaj veľmi pekná, ale tým, že teda samospráva patrí pod iný matričný úrad, tak, žiaľ, to zastupiteľstvo, ktoré tam pôsobí, neumožňuje to, aby sa teda sobášili napríklad aj v tej obci, ktorá patrí pod matričný úrad.
Rovnako sa vyjadrili aj iní zástupcovia obcí, kde som sa stretla s nimi, ktorí mali tento istý prípad, teda že neviedli vlastnú matriku. Ja si myslím, že naozaj neexistuje žiadny dôvod, aby sme túto možnosť nerozšírili. Štát tu má byť podľa mňa pre občanov a v situáciách ako je táto, by sme mali presne rozširovať to portfólio služieb verejnej správy a ich kvalitu. V praxi by táto zmena vytvárala priaznivejšie možnosti pre snúbencov, pre výber miesta, ale aj osoby, ktorá ich oddá. A podľa mňa asi sa tu všetci zhodneme, že aký významný deň to pre každého je, väčšinou teda raz za život, teda pre tých, ktorým je to umožnené na Slovensku.
Návrh zákona nemá vplyv na rozpočet verejnej správy podľa môjho názoru, aj keď teda v stanovisku ministerstva financií bola taká, bola teda iný, iná, teda stanovisko, ale teda podľa mňa tam bolo povedané, že má to vplyv, keďže sa ako keby navyšujú tie služby, ale ako keby v množstve tých úkonov sa nič nemení, len akurát teda neviedol by to náš starosta alebo zástupcovia samosprávy, kde je matričný úrad, ale mohli by to teda vykonávať aj starostovia, starostky obcí, ktoré pod tento matričný úrad patria.
Ja teda dúfam, že hlavne teda podporu od poslancov a poslankýň, ktorí teda sa hlásia teda k tej tradičnej rodine aj podpore manželstva a rodiny, pretože myslím si, že aj toto je jeden z takých návrhov, ktorý by tomu pomohol a rovnako dúfam, že aj podporu všetkých teda poslancov a poslankýň, ktorí teda sú aj takí bojovníci za regióny, pretože rovnako to pomôže aj starostom, starostkám, ktorí pôsobia v našich samosprávach.
V programovom vyhlásení sa píše, že osobitnú pozornosť bude vláda venovať pomoci a podpore rodín, a teda vyzývam týmto teda koaličných poslancov a poslankyne, aby tento návrh zákona podporili. Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, prinášame návrh zákona, vďaka ktorému majú byť odstránené prekážky, ktoré vytvárajú pre zdravotne znevýhodnených, lebo nemajú doprovod v ambulanciách a v nemocniciach. V poslednom období ma kontaktovali ľudia so zdravotným znevýhodnením a ich rodinní príslušníci. Bol im odmietnutý sprievod počas hospitalizácie, ale aj počas ambulantnej zdravotnej starostlivosti. Človek so zdravotným znevýhodnením rieši počas celého života viacero úskalí, ktoré sa znásobia, pokiaľ potrebuje ísť k lekárovi alebo do nemocnice. Častokrát je návšteva lekára nadľudský výkon od parkovania cez prechod bariérovými nemocnicami či poliklinikami. Ak človek so zdravotným znevýhodnením, ktorý je hospitalizovaný, nemá bezbariérovú izbu s toaletou, je to doslova horor. Úzke dvere, prahy, bariérové kúpeľne, to je realita slovenských nemocníc. Koľko nemocníc alebo polikliník debarierizovala táto vláda? Odpoveď asi všetci poznáme. V takýchto podmienkach sa len tak človek nemôže so zdravotným znevýhodnením vybrať sám k lekárovi alebo do nemocnice. Potrebuje doprovod, doprovod, ktorý by mu pohol so sebaobslužnými úkonmi. Mnohí zdravotne znevýhodnení v dôsledku svojho znevýhodnenia sa nemôžu dorozumievať s okolím kvôli rečovým komplikáciám. Tu práve by im doprovod porozumel, vedia, kedy zdravotne znevýhodnený je hladný, smädný, kedy potrebuje ísť na toaletu. Pokiaľ je odmietnutý doprovod, zdravotne znevýhodnený je napospas osudu sám v nemocnici alebo v ambulanciách. Doprovod pomôže a odbremení aj personál nemocnice. Nemocnice sú častokrát personálne poddimenzované.
Je potrebné najmä chrániť pacientov so zdravotným znevýhodnením. Častokrát sa stáva, že sa vracajú z nemocníc s dekubitmi a preležaninami a to len preto, lebo personál nemá čas ich polohovať. Liečba dekubitov je finančne náročná a zaťaží sa tak štátny rozpočet a nehovoriac o bolesti, ktorú zdravotne znevýhodnení musia absolvovať.
A to je realita, ktorá sa stala dvom zdravotne znevýhodneným bratom len prednedávnom. Ponúknime preto zdravotne znevýhodneným dôstojnú liečbu a bezpečie, potrebujú to. Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Milé kolegyne, milí kolegovia, pán primátor, ja som asi minulý týždeň načal tú tému, že asi tuná bude trošku širšia diskusia a chcem sa poďakovať, že držíme sa vecne, aspoň sa snažíme. Ale dovoľte, aby som priblížil bližšie váš návrh, s ktorým môžme povedať, že viem sa stotožniť. Viem sa stotožniť s tým návrhom, s tým, že uvedomujem si v akom finančnom, akej finančnej situácii sú samosprávy, čomu čelia a aké výzvy tie samosprávy čakajú v roku 2025 aj v ďalších rokoch.
Ale zároveň by som vás chcel požiadať, ešte kým začnem. Vaša kolegyňa zo strany SNS, keď si pozriete bod 30, tlač 452, neviem, či ste tu boli, ona predstavila návrh zákona, ktorý zoberie ďalšie desiatky miliónov samosprávam. Ja verím tomu, že ak to myslíte úprimne aj s tým rezervným fondom, tak tento zákon zastavíte. Je to tlač 452 a návrh troch poslancov. Lebo v takomto prípade budeme naďalej v tom začarovanom kruhu a budeme si torpédovať samosprávy. Vy chcete pomôcť, na druhej strane máme tu návrhy vládnej SNS, ktorej je všetko úplne že jedno.
Tak ako sa bijú do hrude, že ich absolútne nezaujíma, ako dopadne ten konsolidačný balíček. Oni tam proste to chcú mať. A práve si myslím, že takto by tá politika nemala fungovať. Lebo my v prvom rade potrebujeme hľadať riešenia a v druhom rade vy ako vládna koalícia vládnete v súčasnosti a práve vy by ste mali prinášať tieto riešenia, ale, naopak, dochádza ku, z jednej strany od vás povedzme chcete pomôcť, z druhej strany dochádza k torpédovaniu samospráv.
Čo som chcel povedať. Ďalšia vec je, že bolo tu veľakrát povedané, čo sa týka reformy verejnej správy aj pár týždňov dozadu, aj keď som mal komunikáciu s pánom poslancom Muňkom, že oni dajú na stôl, resp. vy ako vláda dáte na stôl reformu verejnej správy. Ja som povedal, však jasné, však my budeme len nejakým spôsobom radi a ešte keď nás prizvete k tomu, aby sme sa mohli k tomu aj vyjadriť, prípadne priniesť nejaké naše návrhy, ja to celkovo vítam. Ale odvtedy prešlo zase niekoľko týždňov a nevidím ani náznak. Vy ste povedali, že ZMOS na tom pracuje. Ja by som bol veľmi rád, keby aj ZMOS nejakým spôsobom, lebo sme tu ústavní činitelia, sme parlamentní poslanci, aby aj oni predstavili nejakú víziu, akým smerom sa to hýbe.
A prečo práve o tom rozprávam, rozprávam práve o tom, lebo v súčasnosti fakt že niekoľko rokov sme so samosprávami nerobili nič, a potom čo sa udialo za predchádzajúcej vlády pre tie samosprávy, deje sa im momentálne ešte teraz a ešte viac aj vďaka konsolidačným balíčkom, aj vďaka tomu, že opäť inflácia nám rastie.
Aj vďaka tomu, že prichádzajú také návrhy na samosprávy alebo transakčná daň a kopec ďalšieho, kde vytvorí zase ďalšie náklady pre tie samosprávy vo výške zase, to už by som si dovolil povedať v stovkách miliónov eur.
Neviem, či ste si všimli, ale dneska aj na denníku vyšli rozhovory so starostami a primátormi obcí na východnom Slovensku. Určite ste to čítali a oni sami tvrdia, že asi nás čaká fakt že ten, to najťažšie obdobie, čo sa týka samospráv a momentálne tie straty budú v niekoľkých miliónov eur. Tam aj pán primátor mesta Prešov spomína o sume 5 miliónov eur. To je presne inak tá podobná suma, ktorá nám vyšla, plus-mínus sa to dá pohybovať štyri, šesť. Na konci dňa nevieme, aký bude vývoj financií budúci rok, čo prinesie samosprávam, ale všetko je v nejakých štatistických číslach. Takže áno, máme obrovský problém, máme výpadok a vďaka tomuto výpadku mestá, ako ste aj vy spomenuli, majú problém vôbec na bežné služby alebo bežnú údržbu hľadať financie.
Ale, prepáčte, keď to tak poviem, ale s určitosťou nemôžeme všetci všetko zvaľovať na Ódorovú vládu alebo na vládu pána Matoviča, môžem mať hocijaký názor, ale z úcty si ho nechám pre seba. My sme prišli o niekoľko rokov, čo sa týka reformy ako takej pre tie obce, lebo ja poznám starostu, ktorý je starostom pre 26 obyvateľov a mne to pripadá až smiešne, že vlastne nechcem povedať, že načo, ale sú to zase naše financie, ktoré by sa nejakým spôsobom dali použiť lepšie. A na druhej strane napríklad pár príkladov, hovorím ten spôsob, akým si my vyberieme tú reformu verejnej správy, je nejaký spôsob, ktorý si my nájdeme, ale napríklad Francúzsko v rokoch 2014-2016 prijalo reformu územného usporiadania z počtu regiónov 22 na 13. Opäť, potvrdilo sa to, že sa znížili náklady a zvyšovala sa efektivita správy.
No za čím my čakáme proste? My potrebujeme nájsť tie milióny pre tie samosprávy. A aj tak ako som pred pár týždňami rozprával v rámci nejakých návrhoch, ktoré sú uvedené, dostupné na internete, tá konzervatívna reforma verejnej správy nám prinesie 300 miliónov. To je tá konzervatívna. A tá najliberálnejšia až do výšky nejakých 800 miliónov. To sú tie peniaze, ktoré by sme potrebovali momentálne v tých samosprávach. Ja rozumiem, že ten rezervný fond je momentálne asi jediný spôsob, ako udržať ako tak tie samosprávy funkčné, ale aj to nie všetky. Ale nemyslím si, že pôjde o nejaké koncepčné riešenie.
Takže a aby sme si aj povedali, že ten rezervný fond slúži na krytie mimoriadnych výdavkov. A to môže sa stať nebodaj nejaké nešťastie alebo nebodaj fakt že spadne nejaký most alebo hocičo iné. A povedzme, že tá samospráva použije tieto, tento rezervný fond na niečo, čo nepredvídala a takto príde zase o peniaze, ktoré by vedela použiť na veci, na ktoré ten rezervný fond slúži. Takže tu je odo mňa taký varovný prst, že dobre, na jednej strane máme rezervný fond, ale na tej strane druhej môže sa hocičo stať a tá samospráva na konci dňa bude nedofinancovaná a nebudeme mať ani financie na tie mimoriadne výdavky.
Nebudem to ani tak ďalej naťahovať. Ja, my sme sa rozprávali, vy určite viete, ja viem, že aká je momentálne situácia v tých samosprávach. Ja by som vás chcel požiadať, aby sme sa tu nestretli budúci rok v októbri, že budeme schvaľovať opäť takýto zákon na rok 2026, ale chcem vás požiadať, aby ste v prvom rade ten návrh poslancov a všetky návrhy, ktoré prichádzajú, ktoré by poškodili samosprávam, stopli u vás a minimálne ak budú prechádzať ďalej, tak aspoň s tými dátami, ktoré napríklad pri tom zákone, tlač 452, boli zavádzajúce a nezobrali alebo nezohľadnili dáta, ktoré tam napísali ministerstvá, tak vás chcem ešte raz pekne požiadať, ako poďme sa baviť o reforme a tento návrh, aby sa už budúci rok do pléna nedostal.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem za slovo.
Pán Ferenčák, no treba povedať, že my riešenia máme, len my teraz nevládneme. A ja sa musím zase opakovať, že vy ste neni žiadny nový politik. Vy tu už ste boli aj s predchádzajúcou vládou a ja dúfam, že ste aj niečo robili a že ste hľadali nejaké riešenia a že ste ich aj vtedy mali. Otázka je, že prečo ste ich nepredložili do dnešného dňa.
A ja nesúhlasím s vami, že taká reforma trvá roky, že kým sa prejaví. Podľa mňa to je rok, dva, tri a keby ste na začiatku volebného obdobia prišli s nejakým naozaj dobrým návrhom, tak na konci ste už mohli žať tie výsledky.
Ja chápem, že je to ťažká diskusia, ale jednoducho od politikov, ktorí stále hovoria, aké majú skúsenosti a koľko rokov teda aj tu naozaj pôsobili v tých samosprávach, by som naozaj čakala oveľa viac.
No a ešte k tomu pánovi Ódorovi. Ja už som normálne aj zabudla na jeho meno a že sa vôbec teraz znova vyskytlo v tejto rozprave, ale neviem, či ste čítal Bielu knihu od pána Ódora, ktorú nechal k reforme samospráv a kľudne sa ňou inšpirujte, je tam podľa mňa veľmi veľa dobrých vecí, ktoré naozaj si osvojte a môžu sa aplikovať.
Takže naozaj tvrdiť, že pán Ódor nič v tejto téme neurobil a zase povedzme si, aké boli jeho možnosti, hej, za to obdobie. Súhlasím s vašou výhradou, k tomu sa neviem vyjadriť, že či dal, nedal samosprávam, ale každopádne si myslím, že pán Ódor urobil pre nejakú zmenu fungovania samospráv možno oveľa viac, jak SMER za 12 rokov jeho predchádzajúcich vlád.
Takže toľko, ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo.
Ja budem veľmi stručná, pretože moji kolegovia naozaj veľmi vyčerpávajúco a veľmi podrobne a veľmi kvalitne zhodnotili účinok tohto zákona na štát, na podnikateľov, na zamestnancov a na samotný šport. Návrh zaviesť povinnosť zamestnávateľov nad 49 zamestnancov prispievať na športovanie detí zamestnancov je určite dobrý nápad, pokiaľ by na to bolo finančné krytie nejakým iným spôsobom. Tento pekný úmysel však štát prenáša na podnikateľov, ako bolo dnes povedané aj na samosprávy a v podstate na samotný štát, ktorý zamestnáva mnohých zamestnancov.
Čo ešte štát bude prenášať na podnikateľov? Už teraz firmy počítajú s budúcimi finančnými stratami z prijatej konsolidácie. Tie menšie v tisíckach, väčšie v desať či stovkách tisícov a tie najväčšie v miliónoch. Konsolidačné opatrenia, ktoré boli prijaté a pripomeňme si ich, nezmyselná transakčná daň, bezprecedentné zvýšenie dane z príjmu právnických osôb o 3 %, zvýšené odvody za zamestnancov, zvýšené poplatky... (reakcia z pléna), hej, prepáč, ja som myslela, že ma opravuješ. Naozaj je to strašne veľa vecí, ktoré sa preniesli už na plecia firiem a týmto, týmto návrhom prenášate na plecia podnikateľov, ale aj miest a samotného štátu ďalšie povinnosti a robíte si bankomat na uspokojenie svojich potrieb a na svoje nesystematické zámery.
V tomto prípade však naozaj zaťažujete aj štát, čo v čase konsolidácie sa mi javí ako veľmi nerozumné. Moji kolegovia ponúkli množstvo argumentov, prečo je tento zákon zlý, ja sa už nebudem viacej opakovať. Chcem však veriť, keďže máte ministerstvo športu, ktoré nás stojí nemalé peniaze, stojí nás naozaj milióny, že budete vedieť na tomto ministerstve vymyslieť aj nejaké lepšie systémové kroky na podporu športovania detí a priniesť tieto kroky v štandardnom legislatívnom procese.
Preto naozaj ja tento zákon považujem za zlý a chcem poprosiť všetkých, aby za to nehlasovali, ale zároveň urobím aj jeden pokus a v zmysle § 83 rokovacieho poriadku Národnej rady podávam návrh nepokračovať v rokovaní o tomto návrhu v ďalšom čítaní. Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Chcem sa poďakovať za každú jednu faktickú poznámku. Ono ja by som dodal, že určite súhlasím s tým, že my potrebujeme hľadať tie koncepčné riešenia, ale v prvom rade tie riešenia by mali prichádzať zo strany štátu, to znamená, že štát by mal vytvoriť takú infraštruktúru, aby vedel podporiť či tie kluby, či tie samosprávy.
Lebo neviem, či viete, ale práve tie samosprávy sú kľúčové pre každý jeden športový klub, lebo tie samosprávy dotujú, oni dotujú tie športové kluby, dotujú priamo tie deti, priamo rozvoj toho športu v tých daných mestách, ale v tomto návrhu, tak ako bolo povedané, sa deje úplný opak. My aj dotujeme a ešte, ešte nám aj zoberú. Takže ja očakávam, že budeme musieť hľadať aj my v meste Prešov nejaké vhodné riešenie, aby tá kvalita tých športovísk a povedzme tie sumy, ktoré dostávajú dnes tie športové kluby, aby sa neznížili, ale áno, musíme sa s tým nejakým spôsobom popasovať.
Ale ja som ešte zabudol v mojej rozprave povedať jednu základnú vec, že opäť neviem, či viete, ale veľa stalo sa za posledné obdobie, že veľa firiem poprepúšťalo zamestnancov a stali sa z nich firmy, ktoré sú do 49 zamestnancov alebo tie firmy rozdelili, a tým pádom zrobili to, čo zrobili, zrobili presne to, aby nemuseli platiť za tie rekreačné poukazy, to isté očakávam tu. Lebo v minulosti to fungovalo tak, že firma mala povedzme ročnú odmenu vo výške 800, 900 eur pre svojho zamestnanca, ale po zavedení rekreačných poukazov prišli o tie peniaze.
Takže, prosím vás, dávajme si pozor, čo vlastne sa tu ide schváliť a nie od brucha a nie bez dát, ako je tu v tej dôvodovej správe. Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
No presne, mne to príde, že SNS má nejakú obsesiu v prinášaní takýchto rôznych príspevkov, a teda hlavne pokiaľ to teda nejde zo štátneho rozpočtu, ale ide to na triko podnikateľov, čo teda pri tejto situácii, kedy ich postihne od budúceho roka konsolidačný balíček, je naozaj jedno neuvážené konanie. A ja by som teda chcela vedieť odpovede na otázky, ktoré dávali moji kolegovia a ten rozmer, čo si aj ty hovoril, Richard, ohľadom aj tej možnosti športovania detí, tak treba si uvedomiť, že v dnešnej dobe je naozaj tá športová infraštruktúra a najmä čo sa týka v malých obciach alebo menších skutočne nedostačujúca. Ja napríklad sama som z obce alebo teda bývam v obci, kde my nemáme ani telocvičňu a treba naozaj, ak sme tu už teda zriadili ministerstvo športu, ktoré nás stojí milióny, tak v prvom rade by som čakala, aby toto ministerstvo prichádzalo naozaj s reálnymi riešeniami a nie aby prichádzalo s tým, že firmy majú vlastne sanovať to, čo má robiť ministerstvo športu. Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Ďakujem aj tebe, Richard, za veľmi presný výklad toho, že čo naše samosprávy, mestá a obce v nasledujúcom období čaká. Ukazuje sa, že už dnes je tá komunálna, takzvaná komunálna kalkulačka, ktorá bola predstavená minulý týždeň Radou pre rozpočtovú zodpovednosť, tak už dnes je absolútne neaktuálna, lebo prakticky vôbec nezahŕňa všetky takéto negatívne externality, ktoré pribúdajú aj v dnešný deň. A človek môže len hádať, a teda pripraviť sa na to najhoršie v tých mestách a obciach, pretože aj dnes vidíme články a príspevky, ktoré sú v dnešných médiách o tom, ako sa blíži ten kolaps niektorých samospráv a píšu o tom veľmi konkrétne na východnom Slovensku. Videli sme tam vyjadrenie rôznych primátorov a starostov od Prešova cez Michalovce, Humenné a tak ďalej, a tak ďalej, kde presne, ako si ty povedal, to prvé, čo sa bude zatvárať, budú športoviská, tak neviem, kde tie deti budú napokon športovať, pretože naozaj čaká nás jednak významné zvyšovanie poplatkov, najmä to vidíme pri plavárňach a zimákoch v tom lepšom prípade, v tom horšom prípade sa budú úplne zatvárať na budúci rok. A presne ako ty si povedal, budú to, budú to veci, ktoré sa budú zatvárať ako prvé, bohužiaľ.
Ďakujem.

Ďakujem ti Rišo, za tvoj príspevok.
Veľmi, veľmi pekne si ešte uviedol aj ďalšie, ďalšie iné aspekty tohto škodlivého návrhu. Ja len chcem pripomenúť alebo teda pre, pre oživenie pamäti len spomenúť, že jak toto celé všetko vzniklo. Ono toto vlastne vzniklo tou úžasnou schopnosťou pána Danka kopírovať veci, pretože najskôr sme tu mali rekreačné poukazy, potom sme mali že copy paste a mali sme tu rekreačné poukazy pre rodičov, potom sme mali copy paste, máme tu športové poukazy pre deti a čo bude nasledovať. Tak ja si myslím, že to bude, že copy paste na umelecké preukazy na kultúru slovenskú a žiadnu inú.
Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci, dnes máme opäť pred sebou poslanecký návrh týkajúci sa zavedenia povinnosti zamestnávateľov poskytovať príspevok na športovú činnosť detí ich zamestnancov. Niektorí sa tým už chvália ako hotovou vecou, dokonca sa tento poslanecký návrh objavil v odpočte práce rezortu športu, ktorý prezentoval pod hlavičkou ministerstva cestovného ruchu a športu štátny tajomník pre šport Ján Krišanda na konferencii Šport a spoločnosť v Poprade. To sa zatiaľ hocijakému poslaneckému návrhu z dielničky SNS nepodarilo. Tento zámer môže na prvý pohľad pôsobiť šľachetne, má predsa priaznivý dopad na zdravie detí a mládeže. No za týmto prvým dojmom sa skrýva množstvo otázok a rizík, ktoré je potrebné pomenovať. Podobné experimenty v náročnom období ozdravovania verejných financií môžu mať dôsledky nielen na podnikateľské prostredie, ale aj na trh práce, rozpočet štátu a verejnej správy a napokon aj na zamestnancov, ktorí by mali z tejto zmeny profitovať.
Dovoľte mi, aby som spomenula vybrané aspekty, ktoré považujem za kritické a ktoré podľa môjho názoru ukazujú, že návrh je potrebné odmietnuť. Začnime hlavným argumentom predkladateľa, ktorý sa opiera o pozitívny vplyv športu na zdravie a prevenciu civilizačných ochorení, ako sú napríklad obezita a cukrovka. To je, samozrejme, fakt, ktorý nebudem vyvracať. Podpora pohybovej aktivity a zdravého životného štýlu detí je dôležitá a nepochybne má pozitívny vplyv. Podpora športu je dokonca úlohou štátu, preto nerozumiem, prečo sa týmto návrhom časti svojej povinnosti štát zbavuje a hádže ju na plecia zamestnávateľov. Nerozumiem, prečo by mali zamestnávatelia túto úlohu na seba prevziať pod takýmto diktátom.
Povinnosť zamestnávateľov prispievať na šport detí bude nielen administratívne, ale aj finančne náročná.
Pre podniky, ktoré plnia úplne iné úlohy a ciele, bude zmena znamenať ďalší nezmyselný zásah do pracovnoprávnych vzťahov a navýšenie personálnych nákladov. Zamestnávatelia čelia zvyšovaniu nákladov na energie, mzdy, prevádzku. Budúci rok sa zamestnávatelia musia vysporiadať s konsolidačnými opatreniami, napríklad transakčnou daňou, a do toho im štát pridá ďalšiu zaťažujúcu povinnosť.
Dôvodová správa sa síce zmieňuje o miernom zvýšení nákladov, avšak pre menšie podniky môže tento dodatočný výdavok predstavovať významný finančný zásah. Ten v kombinácii s ďalšími zvýšenými nákladmi ohrozuje ich stabilitu. Rovnako dôležité je upozorniť, že toto opatrenie nemusí mať očakávané blahodarné účinky na zlepšenie kondície a zdravia detí. Zákonník práce totiž nebude určovať kvalitu toho, čo si zamestnanci ako športový poukaz pre svoje dieťa nechajú preplatiť. Existujú mnohé faktory, ktoré ovplyvňujú to, či deti pravidelne športujú. Je to bezpochyby rodinné prostredie, sociálna situácia, škola, kolektív, dostupnosť športovej infraštruktúry či ponuka a dostupnosť športov v danom regióne. Vysoko selektívny povinný príspevok od zamestnávateľov nie je efektívnym a už vôbec nie plošným nástrojom na dosiahnutie deklarovaného cieľa, a zároveň prináša vysoké náklady a riziká, ktoré prevyšujú očakávané prínosy.
Ďalším zásadným problémom tejto zmeny je obmedzenie slobody rozhodovania sa zamestnávateľov ohľadom zamestnaneckých benefitov. V dnešnej dobe zamestnávatelia poskytujú široké spektrum benefitov podľa toho, čo považujú za vhodné a efektívne, napĺňajúce potreby svojich zamestnancov a zamestnankýň. Tieto benefity, ako napríklad príspevky na rekreáciu, vzdelávanie, zdravotnú starostlivosť alebo dopravu sa často odvíjajú od konkrétnych potrieb zamestnancov a zamestnankýň a ich preferencií. Neraz sú výsledkom interných prieskumov, kolektívnych vyjednávaní či snahy zamestnávateľa zvýšiť svoju atraktivitu na trhu práce. Pridávať štátom stanovenú povinnosť prispievať na športové aktivity detí predstavuje zásah do tejto slobody, čím sa podniky stávajú menej flexibilné a viac obmedzené v tom, ako môžu svoje prostriedky na zamestnancov efektívne vynakladať. Zamestnávatelia budú nútení obmedziť iné benefity a odmeny, alebo dokonca pristúpiť k ich zrušeniu, aby mohli financovať povinný príspevok na šport detí. To znamená, že tí zamestnanci, ktorí nemajú deti alebo pre ktorých príspevok na športovanie detí nie je prioritou, môžu prísť o iné výhody, ktoré pre nich majú väčší význam. Tento postup by teda viedol k nepriamemu znevýhodneniu časti zamestnancov, čo by mohlo negatívne ovplyvniť ich motiváciu.
Navrhovaná zmena čiastočne otvára aj ekonomické otázky. Príspevok na šport detí zamestnancov a zamestnankýň má byť oslobodený od dane, čo prináša výpadok na príjmovej strane štátneho rozpočtu, čo pri iných benefitoch nie je. Dôvodová správa pripúšťa, že výdavky spojené s týmto príspevkom si zamestnávatelia môžu zahrnúť do daňových výdavkov, čo priamo ovplyvní príjmy z daní na úrovni štátu aj samosprávy. Je to ďalšie z mnohých červených čísiel pre príjmy štátu v tejto náročnej dobe. Dopad nie je v návrhu vyčíslený.
Toto je slabina podobných poslaneckých návrhov, ktoré neprešli štandardným legislatívnym procesom a medzirezortným pripomienkovým konaním. Menšie podniky, ktoré majú obmedzené finančné možnosti, môžu byť nútené prehodnotiť svoje plány na rozvoj, expanziu alebo prijímanie nových zamestnancov. V praxi môže dôjsť k tomu, že povinné príspevky na športové aktivity detí sa stanú pre zamestnávateľov dodatočnou bariérou pri prijímaní nových zamestnancov. Zníži sa ich ochota rozširovať pracovné miesta, čo má najväčší dopad práve na regióny, kde sú pracovné príležitosti obmedzené a kde zamestnávatelia bojujú s nedostatkom kvalifikovaných pracovníkov. So zvyšujúcim sa počtom takýchto diskriminačných zákonných povinností sa môžu rodičia detí ocitnúť na trhu práce v zhoršenej pozícii a bezdetní uchádzači ešte vo väčšej výhode.
Povinné príspevky na športové aktivity detí nie sú len finančnou záťažou, ale znamenajú aj zvýšenú administratívnu náročnosť pre zamestnávateľov. Firmy a organizácie budú musieť vyhodnocovať, či zamestnanci spĺňajú podmienky na príspevok, kontrolovať oprávnenosť výdavkov, administratívne spracovať žiadosti zamestnancov a administrovať ich vyplácanie vrátane nastavenia interných procesov a IT systémov. Pre zamestnávateľov, ktorí nemajú veľké administratívne tímy, môže byť táto záťaž výrazná a viesť k zníženiu efektivity práce. Zvýšenie administratívy zníži produktivitu malých a stredných podnikov, ktoré nemajú dostatok administratívnych kapacít na efektívne vybavovanie dodatočných povinností. Zvýšenú administratívnu záťaž pocítia aj športové kluby, ktoré majú podľa zákona vydávať doklady potrebné pre nárokovanie príspevku. Aj túto prácu navyše zrejme budú robiť dobrovoľnícky.
Snaha predkladateľov tejto úpravy je nepochybne vedená dobrým úmyslom podporiť zdravie detí a mládeže prostredníctvom športových aktivít. Tento cieľ je možné podporiť aj bez toho, aby sa zavádzali nové povinnosti pre zamestnávateľov. Iné krajiny sa zameriavajú na podporu športu detí a zdravia detí prostredníctvom podpory, ktorá smeruje priamo do škôl, športových organizácií alebo do samospráv. Namiesto nových experimentov potrebujeme vylepšovať tento systém. Potrebujeme zacieliť financie priamo na deti a neprehadzovať úlohy štátu na plecia zamestnávateľov.
Zriadením ministerstva športu ostal školský šport odstrihnutý od agendy športu, čo je obrovská škoda. Práve v školskom športe je priestor na rozvoj aktivít a cielenej podpory, ak nám ide o rozvoj športu, pohybu a podporu zdravia detí a mládeže. Takáto podpora sa dostane všetkým deťom, nielen tým, ktoré majú šťastie a majú rodiča zamestnaného vo firme spĺňajúcej kritériá návrhu. Potrebujeme rozvíjať koncept aktívnej školy po vzore programov v iných krajinách, príkladov dobrej praxe je, samozrejme, omnoho viac naprieč Európou.
Zatiaľ sa, bohužiaľ, tejto vláde podarilo len zakryť problém s treťou hodinou telesnej výchovy tým, že ju školy môžu vykazovať prakticky cez akúkoľvek pohybovú aktivitu. Podpora športu a prevencia civilizačných ochorení by sa mali realizovať ako súčasť dlhodobých verejných politík a stratégií, ktoré sú efektívne a nenarúšajú rovnováhu na trhu práce a neprinášajú neúmernú záťaž pre podnikateľov.
Dovoľte mi zhrnúť povedané. Zavedenie povinnosti poskytovať športové poukazy na športové aktivity detí zamestnancov so sebou prináša viac problémov než benefitov, od zvýšených nákladov pre podniky až po riziko vplyvu na vytváranie nových pracovných miest. Všetky tieto aspekty predstavujú vážne dôvody na to, aby tento návrh nebol podporený. Aktuálna legislatíva a dobrovoľnosť preplácania športových poukazov je dostatočná. Podpora zdravého životného štýlu detí je, samozrejme, vítaná, ale spôsob, akým má byť zabezpečená týmto návrhom, je diskriminačný a škodlivý. Návrh spôsobí znižovanie motivácie zamestnávateľov poskytovať zamestnanecké výhody podľa reálnych potrieb zamestnancov. Verím, že ministerstvo cestovného ruchu a športu si páni zo Slovenskej národnej strany nevydupali na to, aby zodpovednosť za rozvoj športu mládeže prehadzovali na plecia zamestnávateľov. A netreba zabúdať, že tými zamestnávateľmi sú aj štátna a verejná správa. Budú mať na túto povinnosť v rozpočtoch viac peňazí? Nepridávajme im ďalšie nezmyselné povinné výdavky. Je neakceptovateľné rozdeľovať deti na tie, ktoré si zaslúžia podporu svojho športovania, pretože ich rodič pracuje viac ako dva roky u väčšieho zamestnávateľa a na tie ostatné, ktorých rodič to kritérium nespĺňa. Diskriminačné populistické opatrenia nám mládež na športoviská neprilákajú.
Vláda má všetky nástroje na to, aby situáciu zlepšovala systémovo cez ministerstvo športu, ministerstvo školstva, cez národné programy podpory pohybových aktivít alebo dotačné schémy. Koľko eur z rozpočtu ministerstva športu pôjde na športové poukazy? Nula. Svoje úlohy hádže SNS na plecia iných.
Páni, prevezmite už konečne zodpovednosť.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, prosím vás o odmietnutie tohto škodlivého a diskriminačného návrhu.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)