Videokanál klubu

Ďakujem všetkým za faktické poznámky. A ja teda, ak dovolíte, už to trvá príliš dlho celé, tak sa vyjadrím k pánovi Hazuchovi.
Viete, ja som, my sme mali klub teraz o jednej, a ja som vyslovene kolegov svojich poprosil, že, lebo sa ma pýtali, samozrejme, kolegovia sú veľmi fajn a kolegyne, ktoré sa ma chcú zastať, ale že ja si to teda obhájim sám, lebo si myslím, že je to v prvom rade o mne.
A v druhom rade vzhľadom na to, čo sme tu videli kolegovia, som aj tušil, že to bude takto vyzerať, tak si povedzme úprimne, že či toto je niečo čo, do čoho treba prilievať ešte oheň. Že či na toto sme my tu prišli, aby sme si tu citovali memečka, hovorili, že kto tu je aká ceruzka vystrúhaná, a ja neviem, a čo, kto videl, aký obrázok na internete. Že viete, že mne to bolo blbé aj ako keby teraz povedať, že počujte, poďte piati sa hádať na tejto úrovni, lebo myslím si, že na toto tu nie sme. A ak, ako bol to očividne dlhý rok, bola to dlhá schôdza a ja verím, že možno v lete si všetci kúsok ako oddýchneme, ak teda nebude nejaká mimoriadna schôdza, ako správne naznačili kolegovia, že sme to tu celkom mali. A že možno sa zamyslíme nad tým, prepáčte, to fakt poviem, že či toto je spôsob, akým tu ideme diskutovať. Lebo ja som absolútne pripravený na akúkoľvek diskusiu, aj osobnú, ostrú, vecnú, hodnotovú, ale akože nie takúto.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja fakt, že na záver by som tu iba, tu iba povedal, že minulý rok sme tu sedeli všetci v rámci opozície, keď súčasná koalícia nám odvolávala podpredsedu, predsedu pán Šimečku. Ale ak si dobre pamätáte, aj keď tu pán Šimečka vtedy vystúpil, vystúpil slušne, nikoho neurážal, nikomu nenadával, čo sa v skutočnosti, však máme s tým skúsenosti za posledné týždne, nedá povedať o niektorých podpredsedoch parlamentu. A aj tu, keď teraz vystúpil pán Dubéci, bol slušný, bol férový, a myslím si, že áno, budem súhlasiť, že v Progresívnom Slovensku, bolo tu niekoľkokrát už povedané dnes, máme veľa dobrých kandidátov alebo kandidátiek na túto pozíciu. Ja sa veľmi tomu teším, ale v súčasnosti bolo rozhodnutie strany, že tým najlepším kandidátom je Martin Dubéci. Takže ja by som vzhľadom na to, že ako Martin vystúpil, ako povedal, že sľubuje, že bude voči vám férový, takisto ako bol Michal Šimečka, keď bol podpredseda parlamentu, bol férový voči vám. Tak buďte takí láskaví, rešpektujte Progresívne Slovensko v tomto rozhodnutí.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, kolegovia. Asi sa mi vystupuje ťažko a nie kvôli tomu, čo tu odznelo, ale celkovo kvôli tej atmosfére. A ja vlastne v podstate asi tak od desiatej minúty toho všetkého, čo tu, čo tu rozprávame, rozmýšľam nad tým, že vlastne v akom stave je táto krajina. Fakt že v akom stave my sme, že my tu ani takúto základnú vec, na ktorú môžeme mať rôzny názor, môžeme mať rôzny názor aj na mňa, aj na nás, aj na všetko, ale že my to nevieme prejsť ani ako keby s nejakou elementárnou slušnosťou, nejakou štábnou kultúrou voči tejto inštitúcii, voči, voči nám navzájom, ja neviem. Ja naozaj nerozumiem, že kde sa nachádzame a že kam, kam my smerujeme s tým všetkým, čo sme tu predviedli. Prepáčte a proste musím to ešte nejako spracovať.
Ďakujem kolegom z môjho poslaneckého klubu za nomináciu, ďakujem za všetky podporné slová, ďakujem za podporné slová kolegovi Dostálovi a všetkým z SaS, aj z ďalších opozičných klubov, veľmi si to cením. Ďakujem za vypočutie v klube SLOVENSKO, ktoré bolo naozaj veľmi korektné a fér a pýtali sa otázky, ktoré boli absolútne legitímne. A ďakujem ostatne aj za, za prejav Igora Matoviča, ktorý bol legitímny a ako to, ako to, ja si myslím, že pán poslanec Igor Matovič vraví, nakoniec to vysvedčenie nám dajú voliči. Lebo to odvolanie, ktoré tu prebehlo v septembri minulého roka, bola podľa mňa, stále som o tom presvedčený, jedna hanebná vec, jedna hanebná vec, ktorá sa nemala stať. A celá tá diskusia, ktorá tu ukazuje, všetko, čo sme okolo toho tu robili, viete, že ja by som to tu mohol, mohol aj vysvetľovať a mohli by sme si tu teraz akože dávať dáta, tabuľky a to, ale viete, mne je to tak ľúto, že to je vlastne úplne jedno, lebo my, ako tu sme v tejto miestnosti, my všetci vieme, že vlastne to kúsok neni pravda. Myslím, že pán Mikloško by vedel citovať, že to bol ten Václav Havel, že je to v tej eseji, ktorej to je, teraz som aj zabudol (reakcia z pléna), presne tak, V moci bezmocných, kde vlastne sa všetci tvária, vyložia ten, vyložia ten, ten výklad na prvého mája, všetci to vlastne nemyslia vážne, všetci to tlieskajú, očakávajú, žijú v tej spoločnosti, lebo to tak máme robiť, ale vlastne všetci vedia, že je to fejk.
A ja, prepáčte, kolegovia, ja chápem, všetci tu máme nejaké zadania, máme nejaké očakávania, ale to, čo tu odznelo, všetky tie veci, ja viem, že tomu ani vy neveríte poriadne, neverí... tak, ako ste neverili pri Šimečkovi, neveríte ani tomuto, čo tu odznelo, a jednoducho proste si to tu všetci odrobíme a pôjdeme domov na leto. A to je podľa mňa tá najhoršia vec na tom celom, lebo ak to takto funguje, že my sa tu ako nevieme ani normálne porozprávať o argumentoch, ale celé to robíme divadlo pre, ja neviem, stranícke centrály alebo pre instagramy alebo pre nejaké naše, nejaké volebné stratégie, tak je to jednoducho smutná vec.
No ale teda vyjadrím sa ako, vyjadrím sa, vyjadrím sa teda k niektorým tým poznámkam, ktoré tu boli, vrátane k dvom teda, prvej teda tej, že prečo to navrhujeme teraz, tak ak dovolíte, vzhľadom na to, že teda bola odvolaná, bol odvolaný náš predseda, tak bolo asi právom Progresívneho Slovenska a klubu Progresívne Slovensko sa rozhodnúť, kedy, kedy túto voľbu navrhne, takto sme sa preto rozhodli. Mimochodom, ako keby ste neverili, ale ešte aj počas tejto schôdze dostať nejaké body na rokovanie nie je úplne až taká jednoduchá vec, takže chcem vás všetkých ubezpečiť, že aj vzhľadom na môj životný štýl a majetkové pomery luxus je asi tak posledná vec, ktorá ma v mojich tridsiatich ôsmich rokoch v živote trápila a nemyslím si, že ma bude trápiť ďalej. Veľmi rád vás, samozrejme, na tú kávu, ktorú mi tu niektorí tak závidíte, veľmi rád pozvem a určite si ju vypijeme. Možno by to bolo aj dôležité, aby sme to spravili.
Kauza, ktorá tu visela, to je teda tiež inak akože úžasná vec, ktorú teda, teda tu nebola pomenovaná, ale však fajn, ten, ten odkaz, pardon, tu je, tu je, pardon, ten odkaz sme sa stále nedozvedeli, proste sa tu tak povedalo igelitkový Martin na internete, tu by som vás teda chcel fakt poprosiť, aby sme sa už takto nerozprávali. Ak máte nejaké konkrétne výhrady, nech sa páči, pomenujte ich, ale ak si tu ideme citovať memečka, odkazy z internetu, tak, tak je to jednoducho veľmi smutné.
A toľko asi k tomu, čo odznelo tu, lebo podstatná je podľa mňa iná vec. Ja tu pred vami stojím, a teda to hovorím ako nominant za opozíciu, ale je tu dosť veľa kolegov z koalície, a to si naozaj cením. Dúfam, že to nie je len preto, že ste to dostali nejakým príkazom, ale je to preto, že máte o túto tému nejako akože naozajstný záujem. Tak ja tu jednoducho stojím ako človek, ktorý predstupuje pred vás všetkých, pred vás sto päťdesiatich, a ja vám chcem jednoducho povedať a myslím si, že z toho, ako som tu doteraz v Národnej rade tieto dva roky pôsobil, že si ja tu každého kolegu a kolegyňu vážim. Myslím, že viete, že ja som sa každému z vás pozdravil, ja každého jedného človeka, ktorý tu bol zvolený, si vážim za to, že čo tu je, a to, čo vám ja tu sľubujem, je v prípade môjho zvolenia, že túto pozíciu budem vykonávať férovo s rešpektom voči rokovaciemu poriadku Národnej rady, s rešpektom voči tejto inštitúcii, ktorá, prepáčte, poviem, mám veľmi rád a v iných pozíciách som tu už aj nejaké roky strávil a by som bol veľmi rád, keby sa aj niekam posunula, a toto sú všetko veci, ktoré ja vám viem sľúbiť.
A to je teda, prosím, že možno aj taký ako krok, ktorý by sme všetci k sebe mohli urobiť, že v jednej, v jednej, myslím dokonca jedinej inštitúcii v tejto republike, kde sedí opozícia a koalícia spolu, dokonca myslím, že tam ako sú piati kolegovia, to je jediné miesto, kde sa ako denno-denne stretáva opozícia a koalícia, lebo v tej výkonnej (reakcia z pléna), alebo fajčiarni, výborne, alebo vo vláde, však to je proste koaličná vec, tak by nejaká základná, elementárna a normálna komunikácia mala byť, ktorá, si myslím, že sa nám absolútne rozpadá a končí potom tým, že tu hovoríme jeden druhému, že si lezieme na nervy a príďte po prázdninách, čo si myslím, že je veľmi nedôstojné a smutné.
Takže, kolegovia a kolegyne, stojím tu, vygúglite si, čo potrebujete, spýtajte sa nielen vlastných kolegov, čo potrebujete, zastavte sa za mnou do sedemnástej, verím, a spýtajte sa, na čo potrebujete, a budem vďačný za každý hlas každého poslaneckého klubu.
Ďakujem vám veľmi pekne. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja by som sa len na záznam chcela ospravedlniť pánovi poslancovi Karasovi, že som tu doteraz nebola. Ale bola som na stretnutí s izraelským veľvyslancom a palestínskou veľvyslankyňou, ktoré organizuje práve v tomto čase, keď zasadá plénum pán predseda zahraničného výboru Kéry zo SMER-u - SD, a tým pádom tu tiež nesedí. Ale ja by som chcela zároveň využiť tento procedurálny návrh na to, aby som sa ho teda opýtala, že kde bol on, keď sa tu dnes ráno prerokúval návrh zákona, ktorý on podal a ktorý prezident vetoval.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán kolega Mažgút, ja by som sa v prvom rade vám chcel poďakovať, lebo ste ohodnotili ženy v Progresívnom Slovensku veľmi pozitívne, absolútne s vami súhlasím, že máme toľko skvelých žien aj mužov v PS-ku, že by na túto pozíciu sa hodili, samozrejme, tak verím tomu, že po najbližších voľbách do Národnej rady budeme mať tú možnosť. A zároveň by som vám povedal, že tým pádom to, čo tu tvrdil pán podpredseda Danko, že sme sa tu vyskytli omylom a podobné veci, že prakticky negujete to, čo povedal, že nie sme iba zhluk náhodných ľudí, ktorí sme tu.
Takže ja by som vám chcel akože poďakovať, lebo ste len potvrdili to, čo si myslíme my v PS-ku o našich ženách. Potvrdili ste to, že pán Danko sa mýlil.
A na záver by som povedal, ja to nepovažujem, akože ste môj nepriateľ, ja to skôr považujem, že sme politickí súperi a pripadá mi to aj normálne, aj logické, že keď nesúhlasíme s vaším programom povedzme za posledné pomaly dva roky, čo sa tu udialo, a to posledné, že je tá transakčná daň zdražovania a tak ďalej, ja si myslím, že sú to relevantné údaje. Relevantné je všetko to, čo my vám vyčítame, ale ja to nikdy neberiem ako osobne. Nikdy by som si nedovolil byť k nikomu z vás osobný, len tá politika, ktorú robíte, škodí Slovensku.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne.
Pán poslanec, my sme si aj mysleli, že budete hodnotiť, že koľko nás bude, preto sme išli do polovice. To znamená, že ani nie celé, ani nie prázdne. Proste polovica, nejaký priemer, aby ste nemali tie argumenty také silné. Viete, keď sa prijímal najdôležitejší zákon alebo novelizoval najdôležitejší zákon tejto republiky, ústava, tak som vám to dvakrát odfotil, aj v prvom čítaní, aj v druhom čítaní. Celá štátotvorná strana SMER tu nebola. Proste nebola tu, takže vy ste sa vykašľali na ústavu a keby sme išli vaším smerom, tak minimálne my sme sa napolovicu vykašľali na nášho hrdinu Martina Dubéciho. Ale nie je to pravda. Ostrosť ceruzky by som nechal na členov PS-ka a nie na členov SMER-u. Myslím, že Martin je človek, ktorý sa pre túto funkciu narodil. Vie viacej o parlamentarizme, ako veľká väčšina v tejto sále. Možno sa môže zrovnávať s Ondrom Dostálom.
Takže my sme si povedali, že to je človek, ktorý sa tu hodí a ktorý vie veľmi správne komentovať, resp. moderovať, resp. riadiť tento parlament.
Takže ako pri ústave mám pocit, že strašne málo energie do toho dávate. Skrátka vyberiete si bezobsažnú kritiku, vyberiete si zlých speakrov, skrátka ja nerozumiem, že ten SMER stráca energiu a stráca ducha. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, ja budem veľmi stručná, pán Mažgút, inak som rada, že SMER sa feminizuje a toľko feministov, koľko dnes počúvame, že je v SMER-e, to sa teším, že idete touto cestou. A teda ja len, nedá mi nezareagovať, lebo ak niekto má odpor k drahým autám, kávovarom a kanceláriám, tak je to Martin Dubéci, čiže ma celkom ma pobavilo, že toto robí kvôli nejakému autu človek, čo celý život chodil vlakom. Však ja s ním cestujem, tak vidím. A teda k tomu kávovaru, viete, my sme progresívna kaviareň, my pijeme filter, takže my nepotrebujeme drahý kávovar.
Ale keď myslíte, že toto sú tieto dôvody, keď len toto sú tie dôvody, pre ktoré máte problém s touto nomináciu, tak ja sa celkom teším, asi sme dobre vybrali. Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Práve kvôli tvojmu vystúpeniu som tu prišiel, Martin. Veľmi ho oceňujem. Ja sa stále čudujem, že v čase konsolidácie, keď všetci vieme, že musíme šetriť, musíme šetriť na sebe, máme tuná v parlamente opäť prerokovať bod, ktorý odmietol aj sám pán prezident, že sa vôbec vrátil tento bod, že prečo ho nedali do šuplíka. Viete, v čase konsolidácie, kedy už teraz vieme, že v rámci ekonomickej kvality života sme tretí najhorší štát v rámci Európskej únie a my tu ideme okrem toho že schvaľovať doživotné renty a ako bolo tu povedané, máme vyše 35 štátnych tajomníkov. My míňame peniaze ľudí na Slovensku a budem súhlasiť s tým, že ja sám osobne poznám ľudí, ktorí ozaj že musia vyžiť ako rodina z 1 500 euro. A v dnešných dobách, kedy nemáme ani povedzme nájomné bývania, kedy tí ľudia si nemôžu dovoliť kúpiť ten byt, sa mi to zdá absolútne neférové voči obyvateľov.
A hovorím ešte raz, v čase konsolidácie máme nové ministerstvá, máme historicky najviac štátnych tajomníkov, máme tu doživotné renty a mňa najviac vyrušuje na tom, že sme si neschváli, resp. že nebolo schválené zmrazovanie platov pre poslancov Národnej rady. Tak akým spôsobom máme my ísť ako Národná rada príkladom, keď súčasná vláda tvrdí o sebe, že je sociálna, majú to aj v názvoch strán, ale sociálnou sa len nazývajú, ale tak nekonajú. Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci. Ďakujem, Martin, za tvoje vystúpenie, veľmi dôležitý pohľad, ktorý si predniesol a myslím si, že keď už nič iné, keď už by tie naše argumenty nepočúvali napríklad poslanci za stranu HLAS alebo SMER, alebo SNS, tak minimálne by mali teba počúvať, pretože schváliť v týchto ťažkých časoch pre nich doživotnú rentu vo výške 5-tisíc eur mesačne pre pána Žilinku, pre generálneho prokurátora, je pľuvanec do tváre. Ľudia, ktorí zarábajú ako rodina len niekoľko stovák eur mesačne, živia deti, snažia sa, aby vyštudovali, naozaj že nemajú ani na jedlo, sa musia pozerať tomu, ako koalícia pretláča doživotnú rentu pre generálneho prokurátora len preto, aby si zabezpečili ovládnutie prokuratúry. Veď to je absolútne perfídne.
A nerozumiem, ako si to, údajne, sociálnodemokratické strany vôbec môžu dovoliť pri zmysloch. Ak sú pri zmysloch a vnímajú situáciu ľudí, a to sú, to nie je pár ľudí navyše, ktorí takto žijú na Slovensku. My máme milión ľudí, pätina obyvateľov Slovenska je pod alebo na hranici chudoby. A oni idú dať Žilinkovi rentu, ktorá keď sa dožije, neviem, nejakého priemerného veku, tak to bude vyše milión eur dokopy. Absolútne perfídne.
Ďakujem za tvoje vystúpenie ešte raz, Martin.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, priznám sa, že som sa do tejto rozpravy, lebo chcel som tu fakt niečo povedať. Chcel som to zanalyzovať, chcel som zvýrazniť, že to, čo tu vlastne prelomil pán prezident, je pozitívne a to, proti čomu tu teraz hovoríme, je tiež pozitívne a to, ako to chcú, alebo uvidíme pri hlasovaní, prelomiť poslanci koalície, to je to negatívne. Ale v podstate moji predrečníci to už právne zanalyzovali. Povedali právne argumenty, prečo je táto renta pre generálneho prokurátora nemiestna, nevhodná, neadekvátna. Zanalyzovali dôvody, kvôli ktorým prezident vetoval tento zákon veľmi vecne. Protiargumenty sme tu nepočuli. Bolo to hovorené aj s trošku politickými nánosmi. Tak okrem toho tu nevidím vôbec nikoho z koalície, okrem predsedajúceho a toho, ktorý zo zákona tu musí sedieť. Tak neviem, komu tu mám vlastne hovoriť a koho mám presviedčať, že aby hlasoval a podporil to veto pána prezidenta. On tu tiež sedí len z úradnej povinnosti, že musí niekto predsedať. Opozičný podpredseda neexistuje, čiže musí byť zas len opozičný poslanec, nakúka, čiže ja som a áno, pardon, pardon. Idem do radu po laviciach, až som dorazil až k vám, takže ďakujem vám za pozornosť.
Ja som pôvodne okrem tých argumentov, ktoré tu už hovorili moji predrečníci o tej nevhodnosti renty generálneho prokurátora, chcel hovoriť o tom, že prečo je tá funkcia generálneho prokurátora taká nesmierne, nesmierne dôležitá pre akúkoľvek vládnu moc. Až bytostne, až existenčne sa rvú vždy o toho, kto má byť ten generálny prokurátor. To bolo od začiatku od založenia našej republiky až po súčasnosť a teraz vidíme, že to rvanie je vyslovene tak urobené, že núkajú zákonne aktuálnemu generálnemu prokurátorovi možnosť, aby odišiel, aby si mohli dosadiť ešte viac spriaznenú dušu k svojej, ako by som to nazval, vládnej politike. No, čiže náš právny systém a špeciálne prokuratúra je postavená tak, že generálny prokurátor je v podstate pán celého trestného konania orgánov činných v trestnom konaní. Generálny prokurátor dokáže urobiť to, že celá polícia aj celá prokuratúra v podstate môže, je tu zbytočná, lebo ak sa generálny prokurátor rozhodne, tak má právomoc svoje rozhodnutie presadiť právne a zabezpečiť, aby sa buď konalo, alebo nekonalo tak, ako si to on predstavuje. V mojej policajnej praxi som zažil rôzne rozhodnutia generálnych prokurátorov, ale ani jedno jediné v kľúčových, spoločensky najvýznamnejších situáciách nebolo také, že by bolo v prospech orgánov činných v trestnom konaní. Vždy to kľúčové rozhodnutie bolo v prospech tých, voči ktorým orgány činné v trestnom konaní vedú svoje konanie, či to už boli policajti, vyšetrovatelia, prokurátori. Môžem vyzdvihnúť také najvypuklejšie konkrétne prípady, kedy zohral generálny prokurátor významnú rolu svojím rozhodnutím. Ak vás to zaujíma, môžem v tom pokračovať. Nie, nebudem hovoriť o pánovi Žilinkovi, hovorím všeobecne, že generálny prokurátor, akú má moc a prečo je potom pre tú vládnu garnitúru veľmi až osudové, aby nerozhodoval v ich neprospech alebo rozhodoval v prospech niekoho, kto je na strane tej zlej, tej kriminálnej stránky.
Príklad, Policajný zbor získal informáciu, že existuje v Slovensku jeden občan, ktorý chce alebo hľadá nájomného vraha, ktorý chce dať zavraždiť päť osôb. Situáciu sme využili tak, proste nevedeli sme, že ktorých päť osôb chce dať zavraždiť, no hľadá nájomného vraha. Tak v zmysle zákona sme nasadili na túto akciu policajného agenta určeného zákonom, sudcom a ten predstieral, že je ten nájomný vrah. Toto stretnutie sme zorganizovali v zahraničí. Ten objednávateľ si objednal tú vraždu, zaplatil zálohu. Následne sme, vlastne objednal si len jednu, nie všetkých päť. Preto sme nevedeli, kto je tí, to sú tí ďalší štyria, tak sme museli hrať takú fiktívnu rolu, že vlastne zmizol ten jeden objednaný, už zlikvidovaný. Ten objednávateľ vyplatil nájomnému vrahovi dohodnutú sumu, objednal si ďalšiu likvidáciu. Zase zaplatil zálohu, aj ten ďalší bol nami akože zlikvidovaný a po tejto akcii sme toho páchateľa zadržali. Dôkazy svedčili nahrávky ich rokovaní, vyplatené peniaze a svedectvo policajného agenta. Myslel som si, že toto nie je možné nejak tak urobiť, aby ten objednávateľ bol nakoniec nevinný. A čuduj sa svete, stalo sa, a to tak, že prokurátor podal žalobu na páchateľa a súd okresný neprijal tú žalobu, lebo chcel vedieť konkrétne meno toho policajného agenta, čo zo zákona nemá na to právo, ale chcel, lebo ak, ak mu prokurátor neuvedie to meno, tak neprijme obžalobu. Prokurátor sa odvolal na krajský súd, krajský súd to vrátil okresnému, že musí pojednávať. Prokurátor zas podal žalobu, podal dovolanie, odvolanie na krajský súd, že okresný ho neposlúcha, tak na druhý pokus už aj ten krajský súd uznal, že nemusí to pojednávať, ak sa neprekoná táto prekážka. Ostával v hre len generálny prokurátor, ktorej, ktorý má právo podať mimoriadne dovolanie na Najvyšší súd. Ten generálny prokurátor aj podal toto dovolanie a čakali sme, že ako rozhodne Najvyšší súd. No, dlho nerozhodoval, tak prokurátorka Generálnej prokuratúry sa pýtala na Najvyššom súde, že ako a kedy chcú rozhodnúť, lebo pomaly končí lehota väzobného stíhania toho páchateľa, sa dostane na slobodu a bude problém. Tak Ústavný súd, či Najvyšší súd povedal, že aj by sme rozhodli, ale nemáme o čom. Preto, lebo generálny prokurátor síce podal tú, žiaľ, tú, to mimoriadne dovolanie, ale o pár dní na to stiahol späť.