Ďakujem veľmi pekne ešte raz za slovo.
Dovoľte mi teda, aby som mohol objasniť alebo teda vysvetliť dôvody tohto predkladaného návrhu zákona. Budem teda hovoriť o probléme, ktorý sa týka tisícov, je to asi päť- až šesťtisíc študentov a študentiek dennej formy doktorandského štúdia, ktorí v súčasnosti na Slovensku teda študujú, a nie je to len o tom, že študujete, vy aj normálne pracujete, či už učíte, prednášate na vysokej škole, alebo...
Ďakujem veľmi pekne ešte raz za slovo.
Dovoľte mi teda, aby som mohol objasniť alebo teda vysvetliť dôvody tohto predkladaného návrhu zákona. Budem teda hovoriť o probléme, ktorý sa týka tisícov, je to asi päť- až šesťtisíc študentov a študentiek dennej formy doktorandského štúdia, ktorí v súčasnosti na Slovensku teda študujú, a nie je to len o tom, že študujete, vy aj normálne pracujete, či už učíte, prednášate na vysokej škole, alebo nejakým spôsobom možno v Slovenskej akadémii vied sa podieľate na výskume, a takisto ste stále študentom, takže chodíte aj do školy. Ono je to časovo tak náročné, že to je naozaj ako keby povolanie, vy síce za to nedostávate plat vo forme trvalého pracovného pomeru, jedná sa o nejaký grant, inými slovami to môžeme nazvať aj štipendium. No a tu dochádzame ku koreňu toho problému, jednoducho títo študenti a študentky, to považujem asi iba za nejakú dieru v zákone, nemyslím si, že je to asi účelové, ale teda nemajú dôchodkové, ani nemocenské poistenie, a tým pádom ich to trošku znevýhodňuje v tom, že plnohodnotne pracujú, študujú, sú plnohodnotnou súčasťou našej spoločnosti. Možno ešte plnohodnejšou niekedy v budúcnosti, ale jednoducho stoja pred tou voľbou, že nemajú to poistenie, či už teda nemocenské, alebo neskôr to starobné dôchodkové. No a keď sa chcú rozhodnúť pre rodinu, tak nemajú nárok ani na materské či otcovské dávky. Takže my vlastne dneska mladých ľudí postavíme pred voľbu, že či chcú mať rodinu, alebo chcú študovať a venovať sa vede a výskumu, čo mne príde, samozrejme, trošku absurdné a rozumiem, že je to možno nezmysel, pán kolega Mažgút krútil hlavou, verím tomu, že sa to netýka môjho príspevku, ale teda ja si myslím, že by mladí ľudia mali mať natoľko vytvorené podmienky, aby na jednej strane nemuseli stáť pred tou voľbou, že či chcú si zakladať rodiny, alebo chcú študovať a prinášať niečo pre túto spoločnosť. Ja si myslím, že ak sa bavíme o školstve, tak naozaj tu by sme tie polená pod nohy nemali dávať nikomu, nieto ešte doktorandom a doktorandkám, ktorí naozaj môžu objaviť niečo, čo ešte naša spoločnosť dneska ešte nepozná. Môžu mať naozaj obrovskú pridanú hodnotu. A ja si myslím, že je dôležité, teda aby sme tieto krivdy, a verím tomu, že nie úmyselné, napravili. Takže aj preto predkladám tento návrh zákona.
Chcem sa ešte dotknúť toho teda, aké dneska tie podmienky tí študenti a študentky doktorandského štúdia majú, aby sme sa teda pochopili, áno, nie je to trvalý pracovný pomer, dneska, a už sa to teda myslím niekoľkokrát zvyšovalo, v priemere študenti a študentky PhD. dostávajú grant alebo štipendium v hodnote asi cca tisíc euro. Samozrejme môžeme sa baviť o tom, že či sa dá dneska plnohodnotne vyžiť z tisíc euro, ako som spomínal, oni tomu venujú enormné množstvo času, okrem toho, že sami chodia do školy, sú študenti, tak aj prednášajú na tých školách. Ja som neraz mal prednášky na vysokej škole, ktoré viedli študenti a študentky PhD. a môžem povedať, že tie prednášky boli maximálne plnohodnotné, aj ma bavili. A potom okrem iného teda však ešte, samozrejme, píšu tú prácu záverečnú, robia výskum, musia samozrejme plniť nejaké normy, ktoré im tí školitelia počas toho štúdia dávajú. No a potom, samozrejme, niektorí, a to nie všetci tú možnosť majú, ešte teda nejakým spôsobom sa snažia si privyrobiť, lebo naozaj z toho grantu alebo z toho štipendia, ktoré dostávajú, je ťažké naozaj v súčasnosti vyžiť. Ja viem, že teda veď dneska to už majú aj naozaj ľudia, ktorí zarábajú priemernú mzdu, ale teda ja konkrétne, keďže predkladám návrh zákona, ktorý je cielený pre doktorandov a doktorandky, tak si myslím, že je asi správne povedať, že ani oni nemajú ľahkú životnú situáciu napriek tomu, že asi v budúcnosti budú mať naozaj veľkú pridanú hodnotu pre túto spoločnosť.
A teda naozaj faktom je, ja keď som tento návrh zákona aj s kolegyňou Simonou Petrík, keď sme ho aj komunikovali na sociálnych sieťach, tak mne sa ozvalo niekoľko mladých ľudí, teda ktorí sú momentálne v tom programe PhD., že si robia doktorandské štúdium, a povedali, že častokrát aj tie univerzity im ani nedovoľujú, aby mohli popri teda doktorandskom štúdiu pracovať. Však na jednej strane chápem tie univerzity, že chcú, aby boli plne koncentrovaní, venovali čas a energiu do toho, pre čo sa rozhodli. Pretože ich nikto nenútil, samozrejme, je to rozhodnutie ich a verím tomu teda, že tomu aj venujú všetok ten čas a energiu, ale naozaj keď prídete do toho obchodu, tak keď pozeráte na tie ceny, nemôžete pri pokladni povedať, že ale ja teda študujem PhD. a teda dajte mi zľavu na chleba a podobne. Takže mnohí sa snažia si privyrobiť, ale tie školy im to neumožňujú, čiže oni v zásade dochádzajú do takého konfliktu, kde si musia častokrát vyberať, že či vôbec budú pokračovať na tom doktorandskom štúdiu, aj napriek tomu, že ich prijali, majú na to všetky vedomostné predpoklady, aby teda študovali a v lepšom prípade aj doštudovali. A naozaj poznám aj mnoho takých prípadov, a to teraz naozaj hovorím z praxe, to sú ľudia, ktorí nám písali, že stoja alebo stáli pred voľbou, či študovať ďalej alebo sa zamestnať. Ja sa teda, samozrejme, z môjho uhla pohľadu, z mojej perspektívy pozerám viacej doľava na koaličných poslancov, ja teda verím tomu, že prehodnotíte, keď budete mať nejaké stretnutie, že by ste mohli aj za niečo dobré zahlasovať a verím tomu, že aspoň toto by mohlo nejakú podporu nájsť.
Ešte sa chcem dotknúť, samozrejme, toho, tej samotnej výšky tých štipendií. Ja úplne rozumiem, že aj univerzity, vysoké školy na Slovensku majú nejaký rozpočet, s ktorým musia operovať. Samozrejme, môžeme sa baviť, či je to veľa, či je to málo, ale naozaj ak sa bavíme o tom, že mladí ľudia, ktorí sa teda rozhodnú ešte neisť na ten trh práce v zmysle toho, že sa zamestnajú vo firmách alebo kdekoľvek inde, tak jednoducho naozaj z toho príspevku, ktorý dnes za to doktorandské štúdium dostávajú na ten život a pri tých všetkých nákladoch, ktoré dneska na Slovensku s tým sú spojené, si nemyslím, že to je dôstojné. Samozrejme, je to na inú debatu, tento návrh zákona teraz neupravuje, tento návrh zákona upravuje to, aby študenti a študentky doktorandského štúdia mali starobný dôchodok pokrytý a takisto teda aj teda to nemocenské, a v prípade, že by išli na materskú alebo teda na otcovskú mohli dostávať tieto dávky, čo dneska im to zákon, žiaľ, neumožňuje. Takže mňa to mrzí, že to tak je.
Ja by som vás naozaj aj teda chcel vyzvať, okrem toho, že tu v piatok ste budovali rôzne hrádzi proti ani neviem konkrétne, že čomu, tak by možno bolo dobré vybudovať aj nejaké mosty, teda primárne medzi mladými ľuďmi. Máme tu problém, máme tu obrovský problém, ktorý teda nie je umelo vytvorený, ktorý tu naozaj je, a to je ten, že mladí ľudia odchádzajú z tejto krajiny, nechcú tu žiť, nechcú tu ani len študovať a, žiaľ, netreba sa tomu úplne čudovať. Ja viem, že možno vás to až tak úplne nezaujíma, že tu hovoríme dookola stále to isté, ale ja budem na tie problémy poukazovať, lebo ja si myslím, že si mladí ľudia zaslúžia oveľa lepšie podmienky. Teraz tu máme zákon, ktorý môže priniesť nejakú sociálnu istotu pre mladých ľudí, pre ľudí, ktorí sa rozhodli na Slovensku študovať, nielenže chodia do školy a píšu si niečo, kto im niečo diktuje, oni aj sami tvoria, veď študujú. Ja si myslím, že viacerí z vás asi, verím tomu, v tomto parlamente mali tú skúsenosť študovať na doktorandskom štúdiu. Ja si myslím, že to ja teda tú možnosť som nemal, ja som sa na doktorandské štúdium nikdy nehlásil, ale ako som vravel, sám som zažil prednášajúcich, ktorí teda študovali PhD. a naozaj to nie je nič jednoduché a myslím si, že by si zaslúžili mať úplne rovnaké podmienky ako ich rovesníci, ktorí sa zamestnajú, tak, samozrejme, tí majú toto sociálne krytie, teda či už materské, nemocenské alebo neskôr teda by dostávali otcovské alebo materské dávky, čo PhD. študenti nedostávajú.
Ja viem, že toto nie je možnože úplne najväčší problém, ktorým dneska táto krajina žije, ale viete, že treba začať od mála, treba začať to, čo sa dneska zmeniť dá v zásade jednoducho, lebo toto naozaj nie je niečo, že by sme potrebovali tu o tom siahodlhé diskusie. Ja si myslím, že si to mladí ľudia zaslúžia. Verím tomu naozaj, že sa asi na tom zhodneme, že ľudia, ktorí na Slovensku sa teda nielenže rozhodnú ostať žiť, ale teda sa dokonca rozhodnú na Slovensku ostať študovať, tak verím tomu, že potom tu aj ostanú žiť a naozaj títo ľudia môžu priniesť a objaviť niečo, čo pre nielen teda pre našu krajinu, ale aj spoločnosť ako takú môže mať naozaj raz obrovskú pridanú hodnotu. To sú rôzni lekári, farmaceuti, vedci, matematici, fyzici, naozaj môžu objaviť niečo, čo môže spoločnosti ako takej pomôcť. A ja teda chcem docieliť týmto návrhom zákona to, aby sme im umožnili, aspoň dali im tú šancu, aby to mohli byť, aby nestáli, aby nikdy nestáli pred tou otázkou, či sa im oplatí alebo neoplatí študovať doktorandské štúdium, nie preto, že či by sa v budúcnosti zamestnali tak alebo onak, či by mali príjem taký alebo onaký, ale či vôbec je pre nich dôstojné zostať na Slovensku študovať na doktorandskom štúdiu. Ja som hovoril hneď v úvode tie čísla, ja som si to pozeral, je to okolo takmer, vyše šesťtisíc ľudí dneska na Slovensku študuje doktorandské štúdiu. Samozrejme, môžeme sa baviť o tom, či je to veľa, či je to málo, ale tí ľudia tu dneska sú a oni nemajú toto sociálne pokrytie, čo mne príde v roku 2025 v členskej krajine Európskej únie, zatiaľ, dúfam, že to tak aj zostane, mne to príde trošku absurdné sa priznám. Takže verím tomu, že sa o tom pobavíte, možno aj teraz už tie debaty prichádzajú.
Takže bol by som rád, ak by tento návrh zákona našiel túto podporu a chcel by som ešte raz povedať, že naozaj sa oplatí investovať do mladých ľudí, oplatí sa investovať do budúcnosti, pretože ak dnes budeme investovať do mladých ľudí, tak im ukážeme, už len to gesto, že sa o nich zaujímame, že sa tu o nich bavíme, že tu predkladáme návrhy zákona, ktoré sa týkajú mladých ľudí, ja verím tomu, že aspoň aspoň v teoretickej rovine, v teoretickej úvahe im to pomôže sa pozerať na tú krajinu trošku lepšie, že sa naozaj niekto o nich zaujíma, že tu majú zmysel a má to nejaké opodstatnenie, prečo by tu mali ostať. Budem už končiť. Nechcem to ďalej naťahovať, ale teda zopakujem, že by bolo dobré, keby sme okrem nejakých fiktívnych hrádzí tu vybudovali aj nejaký most, ktorý by teda pomohol aj niekomu v tomto pléne, my sme tu dva roky a tento zákon s kolegyňou Petrík predkladáme už druhýkrát. Ten prvýkrát tento návrh zákona podporu nenašiel, dávame aj vám takto druhú šancu tento návrh zákona znovu podporiť. Ak by ste sa rozhodli, a chápem, že z politických dôvodov možno to pre vás nie je úplne únosné, tak ja naozaj to myslím úplne vážne, že si ten návrh zákona zoberte ako celok ako je a kľudne ho na ďalšej schôdzi alebo kľudne aj schôdze potom, kľudne ho predložte. Ja si myslím, že keď ide o dobrú vec, tak si myslím, že by bolo na mieste, keby tento návrh zákona prešiel a teraz je naozaj úplne jedno, kto ho predloží.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis