Videokanál klubu

a teda, my keď sa pozrieme na človeka, ako som hovoril o veku od 28 do 29 rokov, tak aké má dneska možnosti? Namiesto toho, aby už mal niečo vybudované, aby mal perspektívnu, kvalitnú budúcnosť, či už by tu chcel podnikať, pracovať alebo ako som hovoril, kľudne aj študovať, tak jednoducho sa zamýšľa nad tým, či v tejto krajine má odísť, z tejto krajiny má odísť alebo tu má ostať a toto naozaj mi príde, toto mi príde naozaj zlé a nemyslím si, že je to dobré, pretože ak sa pozrieme aj na ten rozpočet ako taký, aj na tú konsolidáciu, tak vy najviac obmedzujete týmto celým ľudí, ktorí sú najviac aktívni. To sú ľudia, ktorí pracujú, to sú ľudia, ktorí by chceli podnikať, a to sú aj dajme tomu živnostníci. Ja si naozaj nemyslím, že tento rozpočet, ako som hovoril v úvode, spĺňa akékoľvek to kritérium, keby sme sa na to pozreli z pohľadu good governance. To znamená tá kvalita vládnutia a tu ja by som úplne právom očakával od strany, ktorá je tu pomaly 15. rok pri moci. Ja by som chcel povedať ešte jednu vec a tou je, ak sa pozrieme na to, akým spôsobom rastú ceny všetkého, či už potravín alebo čohokoľvek, aj dokonca stavebný materiál, to tiež v tej konsolidácii bolo, že chcete zvýšiť ceny za stavebný materiál, piesok, štrk a podobne, tak to opäť bude mať nepriamy vplyv na to, akým spôsobom sa tie ceny budú upravovať. Takisto cena práce a podobne. Ja chápem, že nejakým spôsobom sa snažíte dať niekomu peniaze. Veď to je úplne v poriadku. To nikto nerozporuje, ale problém je to, že tu chýba tá adresnosť. Ak sa bavíme aj o tej energopomoci, veď samozrejme, že treba pomôcť tým, ktorí jednoducho majú problém platiť tieto účty a podobne, ale ja nevidím dôvod, prečo by sme sa mali niekomu, v nejakej vile na Slavíne skladať na to, že si tam vykuruje bazén a saunuje sa po večeroch a jednoducho mali ste takisto dva roky na to čas. Ja si myslím, že za dva roky sa dá veľa stihnúť a tá energopomoc stále, žiaľ, mrzí ma to, nie je adresná. Vy ste si mysleli, ja neviem teda na základe čoho, že vám to preplatí Európska únia cez eurofondy. Tí povedali, že to nespĺňa tieto podmienky, že to nebudú robiť. Takže samozrejme to ide zase na úkor niečoho iného a jednoducho tu sa neinvestuje do budúcnosti. Ak by som mal povedať, čo je najhoršie na tomto celom rozpočte, tak je to práve to, že tu sa tí najviac aktívni ľudia, to sú či už podnikateľské subjekty, zamestnanci, živnostníci, tu sa najviac nejakým spôsobom priškrtia a tým pádom, o to horšie sa investuje do budúcnosti, lebo sa tu neinvestuje vôbec. Ak sa môžem pozrieť ešte na ďalší subjekt, myslím, že to tu už bolo spomínané, teraz ministerstvo dopravy, veď to je jeden z rezortov, ktorý bude ukrátený o najviac peňazí v porovnaní s teda s ostatnými. Ja neviem ako ja rád cestujem vlakmi, ale aby som z Bratislavy do Banskej Bystrice išiel takmer 4 hodiny vlakmi a na niektorých úsekoch 30 kilometrovou rýchlosťou, mne to príde, že v krajine 21. storočia, členská krajina Európskej únie, ja by som čakal viacej od toho. A to ja by som rád cestoval vlakmi a ja si myslím, že toto je niečo, kde treba investovať. Jednak je to udržateľné z pohľadu životného prostredia, zároveň ja si myslím, aj napriek tomu, čo sa stalo, posledné dni a na to ma to mrzí, že je to stále jedna z najbezpečnejších foriem nejakej verejnej dopravy a zároveň si myslím, že je to aj niečo, čo sa snažia, ak sa pozrieme na iné členské krajiny, do toho investovať. Však, samozrejme, treba dostávať diaľnice, mne to stále príde šialené, že nemáme diaľnicu, ktorá by spájala súvislé dve najväčšie mestá na Slovensku, ale naozaj, jednoducho dneska ísť vlakom, tak v lepšom prípade vám bude hodinu meškať a tuná, jednoducho sa škrtajú investície do dopravy. Nebude sa investovať do ani železničnej infraštruktúry, ak si teda odmyslíme nejaké peniaze, vďaka Bohu za to, že sme v Európskej Únii a že môžeme, či už teda z Plánu obnovy alebo z Eurofondov, nejaké peniaze v lepšom prípade efektívne čerpať, ale jednoducho, tu nie je žiadna nejaká vízia, že by sa táto krajina mala pod vaším vedením niekde pohnúť dopredu. My sa stále točíme v kruhu, stále sa vyhovárame, ja už som tu počul výhovorky všeho druhu, mňa to už ani nebaví počúvať, dozadu, kedy mohol, nemohol. Jednoducho ste tu už od volieb dva roky, tak ja verím tomu, že by ste mohli naozaj niečo urobiť aj dobre. Teda, však, okay, však poschvaľovali ste si tu všadečo, máme dve pohlavia v ústave. Ja z toho radosť nemám, ale to naozaj problémy na Slovensku nevyrieši a teda ak chcem ešte povedať druhú vec a ja už tým teda budem aj končiť, však ja chápem a rešpektujem, že už je možno viac hodín. Chcú aj kolegovia vystúpiť. My sme nehlasovali za nočné rokovanie, to ste si odhlasovali vy. Okay, ale však ja som povedal, ja tu budem, ale teda, veď na to doplatia, na toto všetko, predsa doplatia aj vaše deti, vaši vnukovia. Ja verím tomu, že aj vy chcete, aby tu vaše deti žili, veď to nie je len o tom, že my sa tu teraz ideme na základe nejakých, ja neviem akých vymyslených nejakých vzdušných zámkoch sa tu ideme teraz medzi sebou šermovať. Veď ja chcem, aby tá krajina bola pre všetkých. Veď keď niekto príde k lekárovi, aj ja mám starých rodičov aj ja mám babku, ktorá berie nejaký dôchodok. Môžeme sa baviť o tom, či je to veľa alebo málo, ja by som povedal, že aj málo, na to, že tu celý život slušne pracovala a žila a potom, keď sa chce objednať k lekárovi, tak čaká pol roka na vyšetrenia. Ja chápem, vám je to vtipné, okay, ale naozaj, ja by som chcel bez ohľadu na to, kto koho volí, na bez ohľadu na to, aké máme názory, aby sa v tejto krajine všetkým žilo dobre a povedzme si úprimne, tento rozpočet, tento rozpočet ide proti tomu. Tento rozpočet naozaj túto krajinu nikde neposúva. Napriek tomu, že sa všade zvyšujú výdaje, tak jednoducho neprináleží k tomu nejaká pridaná hodnota a tento rozpočet, žiaľ, nás ťahá viacej do minulosti, ako do budúcnosti a tak to proste je. Ďakujem veľmi pekne za slovo.

Dobrý večer, ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Pán minister, kolegovia, kolegyne, dovoľte, aby som vystúpil teda k, ako to už bolo viackrát spomínané, zákonu roka. Keď som si ten rozpočet pozeral, tak aj vo všeobecnosti, keď som túto diskusiu dneska počúval, tak možno viete, ja som teda študoval politológiu a napadol ma taký koncept, o ktorom sme sa učili a on sa volá že Good governance. To znamená, že kvalita vládnutia, ak by som to teda mal preložil doslovne. A ten koncept skúma napríklad to, akým spôsobom teda vlády vedia reagovať na rôzne potreby občanov, ako sú responzívni, to znamená presne to, keď sa niečo stane, akým spôsobom vedia urobiť rozhodnutia, ktoré sú jednak efektívne, zároveň transparentné, ale aj predvídateľné a udržateľné. Ja sa priznám, že ja nemám nejako veľké očakávania, ale ak sa pozreme na stranu, ktorá je teda najsilnejšia z pohľadu koalície a ktorá je tu od roku pomaly, keď ja som ešte nosil plienky, tak ja by som naozaj očakával, že tú kvalitu vládnutia by bolo úplne na mieste, že tam nejakým spôsobom bude. Ale ja sa priznám, akokoľvek som hľadal, a teda ja nemám ešte zatiaľ nejaký problém so zrakom, ja som ju tam nenašiel a mňa to mrzí. Nejde ani o to, že či tento rozpočet spĺňa alebo nespĺňa nejaké politologické poučky, ale že na tento rozpočet predovšetkým doplatia ľudia. Samozrejme, počúvali sme tu o rôznych odvetí za rôzne sekcie, za rôzne ministerstvá, akým spôsobom negatívne tento rozpočet ovplyvnia rozpočty tých ministerstiev, a teda na konci dňa aj nejaké investície a vôbec nejaký rozvoj krajiny ako takej.
Ja sa najprv teda pokúsim pozrieť v skratke na ten rozpočet, nechcem, samozrejme, opakovať to, čo už tu viackrát povedané bolo a potom sa pozriem na to, čo je mne najviac blízke. Nikoho asi neprekvapí, že sa na to pozrem aj z pohľadu teda mladého človeka, ktorý by chcel na Slovensku nielen prežívať, ale v lepšom prípade aj žiť, niečo budovať a založiť si tu niekedy možno aj rodinu.
Keď sa pozrieme na ten rozpočet ako taký, ja neviem, mne to príde naozaj veľmi naivné. Ja si dovolím tvrdiť, že to je až bez cieľov. A nielen teda, že tam tie ciele nie sú, ale ja ani neviem teda, ako chcete toto naplniť, pretože ja som to v tej obhajobe nepočul. Tuná nikto nie je ochotný sa za to veľmi postaviť, že by ten rozpočet bol ochotný naozaj vecne obhájiť, okrem toho, že ja som videl, že tu už kadekto z koalície čo čítal, v poriadku, rešpektujem to. Ale aby sme sa v rozpočte spoliehali len na to, že všetko budeme financovať z európskych fondov alebo že sa všetko vyberie len na tých daniach, ja neviem, my, keby sme nemali tie európske peniaze, jednoducho keby sme neboli členskou krajinou Európskej únie, tak ja neviem, že tým pádom vlastne priznávate, že my by sme ani nemali z čoho túto krajinu financovať, to tam naozaj, nie explicitne, ale nepriamo to tam je spomenuté. Takže toto ma naozaj mrzí. Ja som zase na druhej strane aspoň rád, budem trošku sarkastický, aspoň tým pádom potvrdzujete, ako je dôležité, že sme súčasťou Európskej únie. Lebo bez tých európskych peňazí by sme tu naozaj nič neurobili, ani len jednu cestu, možno nejakú fontánu s pitnou vodou niekde na námestí v obci niekde na východnom Slovensku.
No tá druhá vec je, ako som spomínal, mne tomu chýba nejaká širšia odborná diskusia. Samozrejme, my tu môžme byť aj do noci, môžme tu byť do tretej, do štvrtej rána, ja s tým problém nemám, samozrejme, vedel som už o tejto hodine byť aj niekde inde, ale však, samozrejme, ja svoju prácu vykonávam rád, takže ja prídem, ale ani tá odborná diskusia nejako nebola, teda nie z pohľadu tých odborníkov, ktorí sa ekonomike venujú, ale že by vláda bola ochotná sa za či už tú konsolidáciu, alebo tento rozpočet ako taký niekde postaviť a obhájiť ho.
Mňa to naozaj mrzí, že ak sa bavíme o tom, že ste sociálno-demokratická vláda, samozrejme, obidva tie názvy by sa dali nejakým spôsobom rozporovať, to sa mi teraz nechce, ale teda mňa to mrzí, že ste to schválili ešte pred rokovaním so sociálnymi partnermi. Naozaj vám sa podarila zaujímavá vec, vy ste spojili odborárov s podnikateľmi. To, myslím si, že sa ešte v histórii Slovenska teda nestalo. Mňa to naozaj mrzí. Odborári ďalej teda oznamujú, že sú ochotní ďalej štrajkovať, ja sa im absolútne nečudujem. Keby som bol na ich mieste, tak tu stojím od rána do večera. No a tá ďalšia vec je že, čo ma na tom ďalej rovnako mrzí, že vy sa jednoducho vyhovárate, dookola sa vyhovárate na predchádzajúce vlády. Ja som, naozaj tú politiku sledujem od útleho detstva, ale teda však tie čísla dokazujú, že vy ste jednoducho pri vládnutí alebo tú zodpovednosť za tú krajinu máte jednoducho najdlhšie. Ja som to rátal, je to vyše 5-tisíc dní, takmer, neviem, štrnásť, pätnásť rokov, nechcem sa tu doťahovať presne o dni, ale jednoducho či sa to niekomu páči, nepáči, to absolútne nie je nič osobné, jednoducho za ten stav verejných financií ste najviac zodpovední vy. Je to proste tak.
Ak by sme si odhliadli od toho, čo tu bolo pred, ja neviem, minulými voľbami, tak vy už ste tu dva roky alebo teda takmer to budú dva roky za chvíľku, takou futbalovou terminológiou budeme niekde v polčase, a ja nemám pocit, že by sa ten stav verejných financií napriek tomu, že sme mali tretiu vlnu konsolidácie, nejako výrazne zlepšil. Práve naopak. Tie čísla dokazujú to, že vy budete vôbec radi aj napriek tomu, že ste si stanovili ciele deficitu na úrovni 4,7 %, tak vôbec možno budete radi, že to bude okolo piatich percent. A mňa to naozaj mrzí.
Tá najpodstatnejšia vec asi na tom celom je, však tá konsolidácia priamo súvisí s rozpočtom alebo rozpočet priamo súvisí s tou konsolidáciou a jednoducho tento štát nešetrí na sebe, ale šetríte na budúcnosti, šetríte na ekonomike. Jednoducho mali by ste začať šetriť na štáte ako takom, začať od seba a práve, naopak, tú ekonomiku a ľudí, ktorí sú najviac aktívni, podporovať. Jednoducho ťažko sa vám budú vyberať tie dane. Ono to v tom rozpočte aj spomínate, že v prvom rade teda tie eurofondy, ako som spomínal, a že výber daní, že o to sa primárne opierate. Ale jednak, keď škrtíte tú ekonomiku, a to ja nie som ekonóm, ako som vravel, mám vyštudovanú politológiu, tak ja si neviem úplne predstaviť, že keď škrtíte ekonomiku, tak sa ekonomike bude dariť a tým pádom viacej vyberiete. Na druhú stranu, a to nehovorím len ja, to hovorí aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, že, bohužiaľ, nie je to úplne správna cesta. Druhá vec je, keď si spomenieme na novelu Trestného zákona, tak ako ja sa nečudujem, a to teraz nikoho nechcem nahovárať, práve naopak, zákony treba dodržovať, ale vy nepriamo motivujete človeka, aby tie daňové systémy obchádzal.
A teda keď sa môžem dostať k tomu, čo som sľuboval na začiatku, že sa budem venovať tejto téme aj z pohľadu mladého človeka, tak ak sa pozrieme na to, že človek, ktorý má dnes 28 až 29 rokov, ak sa môžem pochváliť, ja som mal v septembri 29, ja už by som čakal, že človek v tomto veku už niečo bude mať aj za sebou. To znamená, že okrem toho, že skončil školu, tak nebude rozmýšľať nad tým či tu vôbec ostať, alebo má odísť, ale už bude mať niečo vybudované, bude mať nejaké bývanie, ktoré je, bohužiaľ, nedostupné, bude sa mu oplatiť tu či už, ja neviem, napríklad študovať ďalej, možno vo vede a výskume, veď ja som tu už taký zákon mal, aby tie podmienky mohol mladým ľuďom zlepšiť, aby sa im lepšie študovalo. Ja si myslím, že ak do niečoho treba investovať, tak je to vzdelávanie a školstvo, lebo len vzdelaná krajina má potenciál na kvalitnú a dobrú budúcnosť. Ja verím, že na tomto sa zhodneme asi všetci, ale ja nevidím tú ambíciu, že by ste chceli investovať do toho, do čoho treba.
Na druhú stranu teda, ak sa môžeme pozrieť na to, ako mladý človek má dneska podmienky na Slovensku, tak keď sa odhliadneme od toho, že si vlastne nevie zabezpečiť bývanie, to už je jedno, že či v nejakom pomere vo vlastníctve alebo v podnájme, jednoducho tie výdavky dneska na to bývanie sú tak vysoké, že si mladý človek nemôže dovoliť sa osamostatniť od rodičov. To nie, že ja si to myslím a dookola to hovorím, ale to potvrdzujú aj čísla. Jednoducho ak sa pozrieme na čísla v porovnaní OECD krajín, tak my máme jeden z najväčších vekov, teda to číslo sa blíži až k niekde tridsaťtri. Máme odchody, ktoré sú jednoducho, mladí ľudia, ktorí majú vysoký vek, odchádzajú neskoro od rodičov, pretože sa nevedia osamostatniť a to nie je o tom, že by sa im nechcelo, však ja chápem, ja som sám využíval tieto služby, ono sa to volá mama-hotel, je to príjemné. Ale veď mladý človek sa chce rozvíjať, chce sa osamostatniť, ale jednoducho nemá na to podmienky.

122-3
Štátna opera v Banskej Bystrici je v reálnom ohrození a ja teda naozaj neviem, kde pán Bernaťák chce nájsť financie na to, sľúbil nám to na výbore pre kultúru a médiá, ale ja neviem, ako to chce zrealizovať, keď v rozpočte to nie je. Proste minulý rok to tam bolo a teraz niekto reálne musel vymazať tú položku a proste tam nie je.
Takže asi toto sú plody tvorby manažmentu pani ministerky Šimkovičovej na ministerstve kultúry. A ja neviem, že či vám je to jedno. Mne to jedno nie je, pretože mi na Slovensku, na našej krajine, záleží. Záleží mi na tom, ako si tu bránime a budujeme naše kultúrne dedičstvo. Záleží mi na tom, že my nedovoľujeme našim deťom teraz a teraz našim umelcom tvoriť to dedičstvo do budúcich generácií. My to proste zahadzujeme. Všetko to sú potom iba také prázdne reči o tom, ako si tu vážime Slovensko, Slovákov. Je to o ničom, keď zahadzujete prostredníctvom ministerky kultúry našu históriu, naše dedičstvo, ohrozujete naše zbierky. Všetky tieto reči si potom naozaj, prosím, nechajte pre seba, pretože nie sú naplnené žiadnymi skutkami.
Takže na záver by som iba chcela povedať, že rozpočet na ministerstvo kultúry je vyšší, takže o šetrení nemôže byť ani reči. Pani ministerka tam teda zjavne bude ďalšie týždne, mesiace, verím, že toto je naozaj jej posledné obdobie a verím rovnako ako moje kolegyne a kolegovia, že táto vláda, vláda pod vedením Roberta Fica, je poslednou v tejto krajine, pretože my si to nemôžeme dovoliť. My si nemôžeme dovoliť rozmary Roberta Fica, my si nemôžme dovoliť rozmary ľudí, ktorí nerozumejú tomu, čo naša krajina, naše deti, ale aj naši seniori, jednoducho my na Slovensku, my jednoducho, keď tomuto ľudia nerozumejú, tak my si nemôžeme dovoliť takúto vládu. My si nemôžme dovoliť to, že pár vyvolených sa bude mať dobre a všetci ostatní tu buď nebudú, alebo budú živoriť. Je to proste skutočne hanba. Tak ako je hanbou aj tento rozpočet za ministerstvo kultúry.
Ďakujem.

122-2
Ja by som sa chcela trošku venovať rozpočtu v kultúre a chcela by som povedať teda zástupcom koalície a zástupkyniam, že akú ministerku si tam nanominovali, tak presne taký majú rozpočet. Ten rozpočet sme dostali na stranu a pol, čo sa týka výdavkov v kultúre a potom teda boli rozpísané nejaké kapitálové výdavky na chabých dve a pol strany. Podľa toho to aj vyzeralo, takže vám blahoželám ku ministerke kultúry, ktorá ani rozpočet nevie urobiť a dokonca ho nevie a ani nechce ísť prezentovať ani na výbor pre kultúru a médiá, takže opäť od roku 2023, kde teda nebola tam, teda poslala svojho štátneho tajomníka.
No a teda keď sa bavíme o číslach, takže vy prezentujete teda, že budeme šetriť akože na sebe, čiže na vláde, čiže na ministerstvách, tak ja vám hovorím, že rozpočet na rok 2026 pre ministerstvo kultúry je nominálne o tri a pol milióna čo, väčší. Takže nie, pani ministerka ani náhodou sa nerozhodla šetriť. Čakajú ju ďalšie cesty do USA za dcérou, čakajú ju ďalšie spoznávania svetov s kamarátkou v biznis triede. Pripravte sa na to, kým ju tam máte, toto sa vám bude diať.
2. 10. sme dostali z ministerstva kultúry odpoveď na našu 211 o tom, že na základe čoho pripravovali konsolidáciu. Dostali sme odpoveď, teda to je toho 2. 10., že taká informácia neexistuje, že 2. októbra na ministerstve kultúry neexistovala informácia o tom, na základe čoho sa konsoliduje. Asi vieme, že asi na základe ničoho, ako vám to tu hovorím a ukážem vám to ďalej.
Čo nás však vlastne čaká z dielne Martiny Šimkovičovej a teda z tých zblúdilých ľudí z jej úzkeho tímu, tak vieme, že nás čaká proste spúšť v kultúre, že nás čaká ďalšia ničivá vlna. Na nej však bude teda surfovať pani ministerka na tých svojich cestách, kde bude objavovať svet. Na tejto vlne bude surfovať aj pán Machala, ktorý ako darček dostal bianko šeky v podobe miliónov, ktoré sú v rozpočte zakamuflované do vágnych pojmov typu riadenie programov. Mimochodom, o obsahu tej položky nič netušil ani značne, s prepáčením, dezorientovaný riaditeľ odboru ekonomického. Asi tam bol nový, každopádne vysvetľoval nám k tomu miliónu a pol úplne iné veci a nakoniec teda priznal, že je rád, že jeho kolegovia online sledujú výbor, aby teda ho mohli opraviť, takže asi takto, pričom on povedal, že jeho oddelenie pripravovalo ten rozpočet.
No a táto ničiaca vlna poteší aj ďalšieho kamaráta, ktorý teda pán Machala dosadil na ministerstvo, a to pán Lukáč. Takže on sa tiež bude tešiť, že na tomto novom poste proste prišlo k novému snu a to je nové múzeum. To nové múzeum už minulý rok malo rozpočtovaných 1,7 milióna, na tento rok je to znova 1,7 milióna a ak by ste očakávali, že múzeum sa vytvorí na základe širokej verejnej a odbornej diskusie, tak sa môžete mýliť. Včera bola konferencia, konferencia je strašne srandovné slovo, ale proste event, ktorý zorganizovalo ministerstvo kultúry, kde teda sme sa dozvedeli naozaj zaujímavé veci o tomto a teda musím povedať, že pred talianskymi partnermi ja som fakt s hanbou chcela odísť po výkone ľudí, ktorí tam prezentovali myšlienku nového múzea národného obrodenia. Čiže ak má takto vyzerať nové múzeum za 1,7 milióna za rok, a teraz znova to už budú 3,4, tak naozaj amentma s nami. Je to opäť raz ďalšia medzinárodná hanba. A to vám môžem povedať, že som sa pozerala do očí tých talianskych hostí a bolo to naozaj hrozné.
No čiže opäť teda zdôrazňujem, konsolidácia pre pani ministerku neznamená žiadne šetrenie, lebo ja som povedala, že o tri a pol milióna teda je vyšší ten rozpočet, ten návrh rozpočtu, ale on je, v skutočnosti pri bežných výdavkoch je vyšší o 11,160 milióna, hej? Čiže o 11 miliónov je vyšší v bežných výdavkoch, lebo sa znížil v kapitálových o 7,6 milióna eur. Čiže to sú práve tie investície, ktoré generujú ďalšie financie, ďalšie financie do kultúry, do sektora, do regiónov, tak tie nebudeme robiť podľa pani ministerky, lebo asi usúdila, že toto je naozaj dobrá cesty a my, bohužiaľ, teda jej musíme povedať, že toto nie je dobrá cesta, pretože utrpia tým naozaj regióny a naozaj naša kultúra a naozaj naše pamiatky, pretože napríklad to sa týka aj programu "Obnovme si svoj dom", ktorý bol aj v minulosti úspešný. V minulosti tam bolo 15 miliónov, pokiaľ teda neprišlo toto komando, ktoré ho znížilo na osem miliónov a v tejto chvíli to pôjde dole ešte o ďalších 15 %. Takže pýtame sa teda, kde je ten pocit ochrany kultúrneho dedičstva z úst pani ministerky? V realite je to nikde, sú to iba také prázdne reči. No a pýtam sa teda napríklad, kde je, toľko spomínaná a tlačovkovaná, Krásna Hôrka rozpočtovaná? Nie je tam. A na výbore pre kultúru a médiá nám pán štátny tajomník povedal teda, že tam prebiehajú súdne spory a vlastne ju nemajú rozpočtovú, tak som zvedavá, že či ju niekde odtiaľ vylovia ten rozpočet, ale vtedy to nebolo. A teda podotýkam, že v tejto chvíli je tam súdny spor, ktorý je práve kvôli ministerke a vedeniu SNM, čiže pani Predajňovej. A zároveň na každej tej tlačovke ignorujú už predchádzajúci súdny spor, akoby ani neexistoval. Takže je to vlastne absolútne neuveriteľné, že rozprávajú úplne iné, ako sa v skutočnosti deje a tie čísla o tom hovoria svoje. Čiže v tejto chvíli máme spomalené, zastavené práce na obnove Krásnej Hôrky, takže všetky tlačovky, ktoré si vypočujete, si môžte akurát tak preložiť do opačnej verzie a to je teda, to je realita.
No a tak v podstate pri tom sme aj zvedaví na to vyúčtovanie z roku 2025, kde napríklad bola rozpočtovaná rekonštrukcia kaštieľa v Dolnej Krupej na rok 2025. Ale on skončil podľa všetkých údajov už v roku 2023, tá rekonštrukcia, takže mňa napríklad bude zaujímať, kde končia tieto financie, ktoré si tam proste podosadzoval pán Machala a pani Šimkovičová. Alebo by ma zaujímalo kde skončilo takmer trištvrte milióna eur na koncepciu múzeí a galérií, lebo v tejto chvíli nám neodpovedal ani pán štátny tajomník na to, na základe čoho robili rozpočtovanie na rok ´26 či už sa dodržiava lehota a to koncepcia, alebo či nejakým spôsobom ju reflektovali. My si tak trošku môžme myslieť že neexistuje, však áno? Čiže 650-tisíc eur asi naozaj bolo von oknom a 500-tisíc na mediálnu výchovu je tiež zaujímavá položka.
No a my sme sa už minulý rok pýtali pána Kamenického teda, že či mu nevadí, že pani ministerka si schováva takéto bianko šeky pod tieto vágne položky. A nevieme prečo má takéto špeciálne postavenie, na základe čoho ho má v tejto vláde, lebo skutočne toto naozaj sme ešte nikdy nevideli a ja už som na to upozorňovala aj kolegyne, aj kolegov z kultúrneho výboru, že my tu máme skutočnú likvidáciu kultúry, nášho kultúrneho dedičstva, našej histórie, našich zbierok a to nie je sranda, kolegovia, kolegyne, toto fakt nie je sranda. A keď čokoľvek budete kedy hovoriť, ako máte radi umenie, zastavte sa, spomeňte si, že či je táto ministerka na správnom mieste, a či toto podporujete.
Pani ministerka si napríklad schovala do rozpočtu do kapitálok 12 miliónov a my si len asi môžme myslieť, že asi to je na novovytvorenú minulý rok organizáciu, ktorú si nikto nepýtal, nikto nevie na základe čoho vznikla. Je to správa rezortných zariadení, ktorá nás už stojí 12 miliónov eur a za ktorou je nákup pozemku niekde na východe bez zasa akejkoľvek diskusie za tri a pol milióna eur, čiže trikrát predražený, ktorý, ten pozemok, si len tak kúpila nejaká riaditeľka, ktorá, mimochodom, teda bola spolupracovníčka pána Vadalu, a teda tá sa rozhodla, že kúpi pozemok za tri a pol milióna. A fantastické vedenie na ministerstve kultúry buď o tom nevedelo, alebo neviem, možno aj vedelo, ale každopádne vo výsledku máme tu takýto nákup pozemku, na čo sme, našťastie, teda upozornili my aj médiá. A teda pani ministerka dala dnes von teda fantastický status o tom, ako teda to tam udržiavajú transparentne, ale v konečnom dôsledku nezrušil sa kontrakt, stále je ten pozemok predaný, teda my sme ho kúpili ako ministerstvo kultúry, stále od toho istého finančníka a stále je teda predražený a zároveň teda akože nejde tu vôbec o žiaden zrušený kontrakt, ale proste jednoducho znížená cena, na ktorú proste vyhandlovali. Takže to je asi taký výsledok fantastický. My by sme sa mohli teda pýtať ďalej, že na základe čoho vznikla táto organizácia, z čoho bola rozpočtovaná. Zatiaľ naozaj si stále myslíme, že je v tom badžete schovaná.
V komentári k rozpočtu teda sa aj uvádza, že sa očakávajú úspory z centralizácie podporných činností, ale teda opäť akože nevieme, čo to má byť, lebo ak sú úspory z centralizácie kvôli tomu, že vzniklo za 12 miliónov eur, vznikla nová organizácia, ktorá si nakupuje lárom-fárom pozemky trojnásobne predražené, tak ja neviem, že či toto je ten spôsob, ale podľa mňa sedliacky rozum hovorí, že naozaj skutočne nie.
No a ono každá rozumná krajina investuje do kultúry, každý príčetný človek si uvedomí, že dotácia do kultúry nie je dotáciou, ale je to investíciou a na to sú aj dáta, že každé jedno euro sa krajine násobne vráti, investované do kultúry, sa násobne vráti vzhľadom na to alebo v súvislosti s tým, ako dobre má nastavené kultúrne politiky. Ale to my teda nerobíme, takže tým pádom skutočne tá investícia, ktorá nie je, tak sa aj ukáže v likvidácii samotnej kultúry. Napríklad aj v rozpočte ešte viacej znižujú badžety pre príspevkové a rozpočtové organizácie, ktoré už teraz boli na hrane a naozaj sú tam ľudia reálne nešťastný z toho stavu.
No a čo je teda obzvlášť hlúpe a nevkusné, je prepúšťanie 10 % ľudí, čiže konkrétne je to definované ako pracovné miesta. Tak dostali email riaditelia organizácií a namiesto toho, aby sa na to pozreli ľudia z ministerstva, že 10 % ak chcem ušetriť, tak rozprávam o mzdovej obálke, tak oni prepúšťajú 10 % ľudí. A pre ilustráciu v kaštieli Betliar pri Rožňave je v tejto chvíli nula ľudí z pôvodného tímu. Tak nie je nikto, kto bol kustód, kto bol reštaurátor a ani kto boli sprievodcovia. A v tejto chvíli visí na stránke ešte to, že hľadajú riaditeľa. Tak ja neviem, kde tam chcú dať preč 10 % ľudí, ale teda z pôvodného tímu tam nie je nikto. Sú tam nejakí noví, nejaké kamarátky a podľa toho to tak aj vyzerá. A ja si naozaj budem pýtať výsledný účet za rok 2025, kde budú návštevnosti, kde budú čísla a tak ďalej, lebo nám je úplne jasné, úplne jasné, že z týchto všetkých inštitúcií vrátane Národnej galérie sa stali domy duchov. A je to vlastne veľmi bolestivé toto, čo vám tu hovorím, ale tak ste sa rozhodli mať takú ministerku, tak toto je výsledok. Ono konsolidáciu pani ministerka používa ako zámienku na vyhadzovanie nepohodlných ľudí a to je vlastne smutný príbeh.
Samostatná kapitola je však napríklad Fond pre umenie. Tam je stále 30,2 milióna eur, lebo tak to hovorí zákon. Problém je v tom, že aj je celý proste zlikvidovaný tým spôsobom, že nefunguje podporná štruktúra, aká bola v pôvodnom tíme, v kanceláriách tam nie je nikto a pán Oľha ako predseda Rady si tam naozaj bačuje spôsobom, ktorý je nevídaný a ktorý práve má aj za následok to, ako hovorila aj rektorka z vysokej školy výtvarných umení, že nám odchádzajú mladí ľudia z kultúry preč. Reči o tom, ako sa podporujú regióny, sú absolútne trápne a nepravdivé, lebo ako sme už hovorili pri zmene tohto fondu, pri tom návrhu, tak dáta hovorili jasne, že najviac financií išlo do Banskobystrického a Žilinského regiónu. V tejto chvíli je to o tom, že pán Oľha ponúka ľuďom, však veď prihláste sa, veď my vám, my vám to dáme, a takto sa to robiť nemá. To bol princíp predĺženej ruky a v tejto chvíli to nie je, nehovoriac o tom, že v rade sú ľudia, ktorí sú v rozpore so zákonom tam nominovaní z ministerstva kultúry, pretože nemali, zákonne čo bola povinnosť, päť rokov mať prax v kultúre, tak to ani náhodou okolo nich nešlo. Nevraviac o tom, že dokonca aj sám pán riaditeľ, ktorého našli niekde, pejoratívne poviem, na ulici, ale skutočne s kultúrou ani s takýmto manažmentom nič nemal, tak, žiaľ, teraz robí riaditeľa a videli sme to už pri tom, ako to teda funguje.
No a ešte jedna taká zaujímavá vec, že mňa to fascinuje, ako sa dokáže vlastne zničiť taký typ organizácie. Ale ja by som odporúčala aj pánovi Oľhovi, aby išiel do ktorejkoľvek knižnice, ktorejkoľvek na východnom Slovensku, strednom, kdekoľvek, do najmenšej, nech si nájde najmenšiu a nech sa spýta, že či bol dobrý nápad zrušiť vo Fonde na podporu umenia štruktúru a program, kde na základe ktorého si mohli nakupovať knihy. Lebo to sa stalo. Takže nie, nie je to o bratislavskej kaviarni. Je to o tom, že ani najmenšia knižnica na Zemplíne si už od tejto chvíle, od roku 2026, nebude môcť pýtať na akvizíciu kníh. A tí ľudia robili prvé-posledné, tí riaditelia, riaditeľky tam, aby po covide ľudí pritiahli naspäť do knižníc. Dokonca na Zemplíne nám hovorili, že majú aj rómske deti, ktoré sa vracajú z Anglicka a zapisujú sa do tých knižníc a chcú čítať dokonca aj knihy v angličtine. A teraz nebude môcť nakupovať knihy. Čo sa stane? Tí ľudia tam proste nebudú chodiť. Takže by som sa spýtala pána Oľhu a pani ministerky, že či bol dobý nápad zlikvidovať Fond pre umenie.
No a snáď možno posledným takým bonbónikom je Štátna opera v Banskej Bystrici. Štátna opera v Banskej Bystrici, jej podpora sa nenachádza, nenachádza v rozpočte na rok 2026. Štátna opera v Banskej Bystrici má pár eur na účte už dlhé mesiace. O pár týždňov bude mať posledné predstavenie.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Kolegovia, kolegyne, ja by som zľahka začala v podstate aj nadviazaním na kolegyňu Tinu. Aj ľudia z kultúry chcú odísť. Dokonca to hovorí verejne aj pani rektorka vysokej školy výtvarných umení, že jej nebývalé množstvo absolventov už len bakalárskeho štúdia odchádza preč, minimálne do Čiech, lebo tu jednoducho nevidia uplatnenie. A v súvislosti napríklad s rozbitým fondom pre umenie už vôbec nevidia ani len náznak podpory a to nehovoríme iba o podpore finančnej. Jednoducho tieto dáta nás nepustia, my strácame naše deti a kým si to naozaj neuvedomíme a kým sa budeme tváriť na to, aká sme krásna krajina a aké je to tu celé ňuňo a krásne, tak medzitým tie deti odídu a naozaj sa nikdy nevrátia. A ja si myslím, že to je veľmi nebezpečné pozerať sa takýmto spôsobom na svet, zakrývať si oči pred realitou, lebo tá realita je tu a my reálne nemáme naše deti doma.

114-2
Ale keďže pán Krišanda sa nevenuje regionálnemu školstvu, nerozumie regionálnemu školstvu, tak zároveň bývalý pán štátny tajomník dostal funkciu splnomocnenca ministra a rozpočet sa musí navyšovať, lebo politická trafika. A presne takto funguje táto vláda a vidíme to aj na počte ministerstiev, kde hneď na začiatku bolo nutné vytvoriť nové ministerstvo, zbytočné ministerstvo cestovného ruchu a športu, pretože tie agendy už predtým, samozrejme, svoje zastúpenie v štátnom aparáte mali. Zbytočné ministerstvo sa muselo vytvoriť, aby strana SNS bola spokojná, no a teraz na ministerstve školstva ešte musia vytvárať a navyšovať zbytočnú kanceláriu štátneho tajomníka, lebo tam museli prijať človeka, ktorý v skutočnosti nevie robiť to, čo vždy kancelária štátneho tajomníka jednotka na školstve robila. Čiže takýmto spôsobom vláda šetrí, teda nešetrí na sebe, že keď ide o politické trafiky, tak vtedy sa na celé šetrenie zabudne.
Chcela by som však ešte upriamiť pozornosť na jeden podľa mňa z úplne kľúčových problémov tejto krajiny a tiež to súvisí s rozpočtom. Jeden z najvážnejších problémov našej krajiny je práve odchod mladých ľudí. 20 % našich maturantov nám odchádza na vysoké školy zo zahraničia a väčšina z nich sa už nevráti. Podľa dát ministerských analytikov len približne 40 % týchto ľudí sa vráti, pričom ročne nám 4-tisíc maturantov odchádza. A ja viem prečo odchádzajú, ja som tiež po maturite odišla na univerzitu do Českej republiky a, áno, bola v mnohom kvalitnejšia. Lenže ja som jedna z tých, ktoré sa vrátili, ale veľa, väčšina ako dáta ukazujú, tých ľudí sa nevrátia. A týka sa to mladých ľudí, ktorí odchádzajú už na univerzity, ale týka sa to aj mnohých ďalších. Týka sa to ľudí, ktorých často stretávam, mojich viac-menej rovesníkov, ktorí ešte majú relatívne malé deti a rozhodnú sa, že chcú, aby vyrastali niekde inde. Týka sa to opatrovateliek, týka sa to rodín na Orave, keď sme boli, tam sme sa vyslovene stretli so ženami, ktorých muži takto odchádzajú. Nám tam rozprávala pani starostka, že tá ich ulica je taká, že tam, keď v noci začal niekde požiar, tak nenašli jediného dospelého chlapa na celej ulici, pretože všetci sú v Rakúsku a v Nemecku. Nám odchádza veľká časť našej pracovnej sily a ešte tam na Orave, tam aspoň posielajú, pokiaľ manželky a deti zostali na Slovensku, tak aspoň posielajú peniaze sem, ale mnohí títo ľudia už budú celý život odvádzať dane a odvody v zahraničí, pretože nevidia záujem sa sem vrátiť. A každý takýto odchod človeka stojí našu krajinu peniaze. Podľa analýzy úradu vlády ten odhad je, že jeden vysokoškolsky vzdelaný človek, jeho odchod stojí náš štát zhruba 2,8 milióna eur. To sú peniaze, ktoré by sa nám tu teda hodili, obzvlášť, keď sa pozrieme na tú dobu, v akej žijeme.
No a prečo mladí ľudia odchádzajú? V prieskumoch sa uvádza ako najčastejšie dôvody životná úroveň na Slovensku, ktorá je stále nižšia aj oproti našim okolitým krajinám, politická situácia a tá obrovská polarizácia, ktorú tu žijeme a nedostatok pracovných príležitostí a obzvlášť tých s pridanou hodnotou, čiže nielen fabriky, nielen výrobne, ale práve napríklad to sú ľudia, ktorí majú nápady, ktorí by možno rozbehli nejaké malé podnikanie, ktorí by tu možno založili malé firmy, lenže keďže tento rozpočet, keďže celý ten prístup ku konsolidácii tejto vlády dusí ekonomiku, zvyšuje daňovo-odvodové zaťaženie práce, nepodporuje inovácie, zaťažuje ľudí hlúpou transakčnou daňou, zaťažuje živnostníkov, toto sú všetko veci, pre ktoré si vzdelaní, tvoriví ľudia povedia, že nie, nebudú pracovať, nebudú podnikať na Slovensku, a to je škoda. To je jedna z tých vecí, na ktoré by sme sa skutočne mali zamerať a meniť.
A keď hovorím o odchode mladých ľudí, tak si neodpustím ešte jednu poznámku, ktorá sa týka spoločenskej atmosféry v tejto krajine, a to je to, ako táto koalícia systematicky sťažuje život ľuďom, ktorí sú súčasťou LGBT komunity na Slovensku a ako aj schválením zmeny ústavy, ktorú ste vy všetci v koalícii aj časť opozície tu schválila, ako ste práve ľuďom, ktorí majú menšinovú sexuálnu orientáciu, dali najavo, že sú tu vnímaní ako ľudia druhej kategórie, že nemáte záujem o to, aby tu žili plnohodnotný rodinný život. A veľmi často to sú tiež práve tí ľudia, ktorí odtiaľto odchádzajú a ktorí si povedia, že, žiaľ, síce sa tu narodili, ale nevidia budúcnosť v tejto krajine, pretože tu nebudú vedieť žiť plnohodnotný rodinný život tak, ako by si priali. Viete, aj to súvisí nepriamo s týmto rozpočtom. Aj to, akú atmosféru v krajine vytvárate. Aj to či sa tu ľudia cítia prijatí, či sa tu cítia plnohodnotne vypočutí, alebo to, či sú odtláčaní niekde na okraj. Aj to sú ľudia, ktorí nám pri tej tvorbe HDP chýbajú a ľudsky nám chýbajú. A to je ďalší rozmer toho celého.
Vy veľa hovoríte o senioroch a o dôchodkoch a o energopomoci, ale tí seniori nežijú iba z toho, že im niekto zaplatí energo-účet alebo že na Vianoce dostanú peniaze navyše, ktoré časť z nich ani nepotrebuje. Tí ľudia by oveľa radšej každý týždeň videli svoje vnúčatá inak ako cez skype, lebo aj tie sociálne dopady toho odlivu ľudí zo Slovenska, aj to je súčasť problému, aj to je niečo, ak by ste to aj chceli vidieť v peniazoch, čo potom zaťaží náš sociálny systém a zdravotnícky systém, pretože nám tí ľudia zostávajú osamelí v regiónoch, ktoré sa nám vyľudňujú, v regiónoch, v obciach kde pomaly všetky mladé rodiny odišli. Aj toto všetko súvisí s tým, ako bude hospodáriť táto krajina.
A mne je, samozrejme, jasné, že tento rozpočet si schválite, zdvihne sa, neviem, zajtra alebo kedy bude hlasovanie, zaňho tých 77, 78 rúk. Super, táto krajina bude mať rozpočet na budúci rok, ale tie dopady vašej vlády aj ekonomické, aj sociálne, aj spoločenské, tie tu budeme žehliť ešte veľmi dlho a už to tu dneska raz odznelo, neviem teraz od koho, z koaličnej strany, že teda je zvedavý, myslím, že to bol poslanec Muňko, že teda on sa teší, keď my raz budeme vládnuť a potom bude zvedavý, ako to budeme robiť. Tak Progresívne Slovensko ešte nevládlo, ale vieme vám sľúbiť, že urobíme všetko pre to, aby sme vymenili Roberta Fica a aby sme menili túto krajinu aj ekonomicky, ale aj spoločensky a aby aj čo sa týka rozpočtu, ale aj čo sa týka atmosféry v krajine, aby to tu išlo k lepšiemu. A verím, že toto je posledná vláda Roberta Fica v tejto krajine. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo.
Ja začnem tak trochu osobne. Za posledné obdobie sa mi opakuje situácia, že sa stretnem s niekým zo svojich blízkych tu na Slovensku a mnohí, mnohí ľudia v dnešnej dobe uvažujú nad tým či odísť zo Slovenska. Mnohí ľudia, ktorí tu aj dnes žijú, zvažujú či tu ešte vidia svoju budúcnosť. Mnohé mladé ženy sa boja na Slovensku rodiť v našich pôrodniciach. Mnohí sa boja dať svoje deti do nášho školstva a váhajú, že či tu dostanú dostatočne kvalitné vzdelanie. Mnohí sa boja tu zostať v prípade nejakej ťažkej choroby alebo odkázanosti na dlhodobú starostlivosť. A mnohí sa ma tak pýtajú, že teda ja sedím teraz v tom parlamente, že ako vnímam tú situáciu. A ja sa vždy snažím im tak, akoby naliať istý optimizmus, že nesmieme zlomiť palicu nad touto krajinou, a predsa sme tu doma a chceme, aby tu boli doma aj naše deti. A ja osobne to vnímam tak, že chcem urobiť čo najviac preto, aby sa nám tu, teraz žilo lepšie, a aj aby naše deti tu chceli žiť a nie je mojim zámerom tu zbaliť kufre a odtiaľto odísť. Žila som aj v zahraničí, viem, ako to tam funguje, ale viem, že doma som tu na Slovensku. Ale rozumiem im, rozumiem im, že majú obavy.
A možno sa vám zdá, že to je nejaká vedľajšia téma, veď sme tu predsa v debate o rozpočte. Lenže ono to veľmi úzko spolu súvisí, lebo rozpočet súvisí aj s tým, že naša krajina je extrémne polarizovaná, že ľudia tu nemajú dôveru v túto vládu a v štátne inštitúcie. A súvisí to napríklad aj s výberom daní a s tým, že či ľudia naozaj s dôverou tu platia danie a veria, že za to dostanú dobré služby alebo, a s tým sa, žiaľ, stretávame čím ďalej tým častejšie, že preferujú platbu v keši a bez DPH, čo, mimochodom, silne posilnila aj nezmyslená transakčná daň, ktorú zaviedla táto vláda. Súvisí to aj s týmto rozpočtom práve preto, lebo výber daní je o miliardu nižší, ako plánoval rozpočet na tento rok.
Dlh je rekordne vysoký a spolu s ním teda závratne rastú aj tie splátky dlhu, ktoré budú splácať ešte aj naše deti a ďalšie generácie. Rozpočet súvisí aj s tým či ľudia sa rozhodnú zamestnať tu na Slovensku, alebo podnikať tu na Slovensku, či tvoriví ľudia, ktorí majú nápady, sa rozhodnú rozvíjať svoj biznis tu a stať sa napríklad malými alebo strednými podnikateľmi a tým by mohli zase prispievať k ekonomike, alebo si povedia, že tu sa to neoplatí, lebo príliš vysoká cena práce, lebo príliš vysoké daňové odvodové zaťaženie. A tí, ktorí môžu, radšej vynesú svoje nápady niekde inde alebo sa zamestnajú v inej krajine Európskej únie.
Rozpočet súvisí aj s tým, že či teda naša krajina bude mať v budúcnosti zdravé verejné financie a či napríklad teda zostane aj na naše dôchodky, keď my, ktorí tu teraz sedíme, budeme seniori. Problém tohto rozpočtu teda je, že je krátkozraký. Že to nie je rozpočet pre naše deti a pre naše vnúčatá. Je to ako s tou energopomocou, ktorá je súčasťou problému rozpočtu. A hovoril o tom tu už dnes môj kolega Ivo Štefunko, že namiesto toho, aby sme investovali do zatepľovania budov a tým z dlhodobého hľadiska vyriešili problém, tak nie, my nalievame peniaze do neadresnej energopomoci, čím tie peniaze iba takto sa nám potom šmahom ruky míňajú a míňajú. A vidíme to potom na číslach, že deficit po troch konsolidáciách, čo vy nazývate konsolidácia, stúpa.
V októbri 2023 deficit bol na úrovni 4,8. Odvtedy počúvame, počúvame o konsolidácii, o tom, že treba uťahovať opasky a tak ďalej. No a vidíme, že deficit stále rastie. Problém je aj v tom, že tá vláda, táto vláda nejde šetriť na sebe. Tento rozpočet je aj rozpočet pokrytecký, lebo na jednej strane sa hovorí o tom, že treba uťahovať opasky, že treba šetriť, všetci ľudia to počúvajú a všetci to zažívajú na svojich výplatných páskach, no lenže na tejto vláde to nevidíme. Na tejto vláde vidíme dvojnásobné zvýšenie platov, a to ešte tým najhanebnejším pokryteckým spôsobom cez nezdanené paušálne náhrady. A to ani nebudem začínať o haciendach a vilách a autách a letenkách a podobne. Čiže problém tohto rozpočtu je aj tá arogancia moci, s akou je predkladaný a kým je predkladaný. Kolega Ondrej Dostál dneska zverejnil taký graf, že koľko ubehlo dní medzi schválením štátneho rozpočtu na vláde a tým, kedy sa začalo o ňom rokovať v parlamente. Tak tento rok to boli štyri dni. A to ešte do toho blahosklonne zarátal víkend, mohol ísť iba po pracovných dňoch. To je najkratšie obdobie za mnoho, mnoho rokov, možno historicky.
A neustále tu počúvame tie výhovorky, že treba konsolidovať, lebo hentie tri roky, kedy ste nevládli vy, oni za všetko môžu, tie tri roky. To, že 14 rokov Fico, zrazu sa vytratilo, lebo tri roky, na tie sa viete zamerať, to je vaša mantra, roky ´20 až ´23, kedy tu vládol niekto iný. No lenže teraz, už tretí rok vládnete vy, toto je už tretí rozpočet, ktorý predkladáte vy, tak minimálne, minimálne by ste sa mohli prestať vyhovárať. A počuli sme to aj dneska tuto znovu v pléne od pani Vaľovej, od pána Barteka, (reakcia z pléna) áno, aj od vás. To je v poriadku, nemusíte ma počúvať, ale keď hovoríte, tak ja som vás počúvala, že znovu je to o tých výhovorkách, čo tuto úradnícky premiér Ódor za tých pár mesiacov vraj navrhoval, keď vaša vláda nepochopila, že to nebol návrh a lego kocky, ale dobre, poďme ďalej.
A to nie je len arogancia moci voči nám, parlamentnej opozícii. My v tomto celom nie sme podstatní. To je arogancia moci voči občanom tejto krajiny. To je arogancia moci aj voči sociálnym partnerom, ktorí sa dostali na diskusiu k tomuto rozpočtu potom, ako bol schválený na vláde. A potom sa nedá čudovať, že to okomentovali tak, že namiesto dialógu vláda predlžila hotový diktát bez diskusie.
Pozriem sa teda na rezort školstva, ktorému sa venujem. A verím, že je tu zhoda na tom, že školstvo je práve ten rezort, ktorý je o investícii do budúcnosti krajiny. A platí to aj v čase konsolidácie. A v tomto treba priznať, že vďaka aj tlaku školských odborárov, možno aj vďaka tlaku opozície, aj vďaka celkovému verejnému tlaku, sa nakoniec podarilo, že sa do budúcoročného rozpočtu dostalo zvýšenie platov učiteľov. Takto pred rokom sme tu o tom hovorili, že to tam malo byť napočítane už na ten rok ´25. Vtedy to napočítane nebolo, dostalo sa tam vďaka rokovaniam v priebehu tohto roku, ale teda nakoniec je tam isté zvyšovanie platov od septembra a od ďalšieho januára. Čo je odvrátená stránka toho, a o tom veľmi pekne hovorila moje kolegyňa Ingrid Kosová, že veľká časť tých peňazí aj tak ide na úkor škôl a ide na úkor kvality vzdelávania. A, veď hasíme tuto dlhodobý požiar, pokiaľ ide o platy učiteľov, lebo napriek tomuto zvýšeniu stále nám dáta hovoria, že na Slovensku bude v najbližších rokoch chýbať každý rok od 1 600 do 2 100 učiteľov, čiže okolo 2 000 učiteľov ročne nám bude naďalej chýbať. Toto sú dáta analytikov ministerstva školstva. Ale dobre, aspoň táto časť sa tam dostala.
Druhá vec, samozrejme, je, že treba šetriť na aparáte a tam v tej kapitole rezortu školstva vidíme tie čísla. Zatiaľ sme sa nedostali konkrétnej odpovede, že na čom presne sa bude šetriť, ale je to tam uvedené, že aj rezort má šetriť na sebe. Správne, tak to má byť. Len aj tu by som rada vypichla, že tak pre ilustráciu, že ako teda prebieha to šetrenie tejto vlády. Tak okrem iného ten rozpočet uvádza, že ministerstvo školstva si navýši počet zamestnancov o päť osôb pre kanceláriu štátneho tajomníka. A teraz, aby bolo jasné všetkým, prečo ministerstvo školstva musí navyšovať kanceláriu štátneho tajomníka. No lebo z tej kancelárie sa stala politická trafika, lebo bolo treba prijať štátneho tajomníka Krišandu, lebo pán Huliak si svojím vydieraním vyloboval ministerské kreslo, tak ministerstvo školstva zachraňovalo a vytvorilo novú kanceláriu pre pána Krišandu.

108-2
Tohtoročnou konsolidáciou a rozpočtom, ktorý na nej vyrástol, vláda ani netají, že nemá energiu, chuť a záujem sa pozerať ďalej ako za svoj obmedzený mandát. Dáva jasne najavo, že celá krajina sa musí prispôsobiť jedinému cieľu, zaistiť ďalší rok tejto vláde pri moci, bez zmeny k lepšiemu, každý sa musí poskladať na sociálne istoty okolia vládnej koalície.
No je tu jeden obrovský rozdiel. Kým vláda sociálnych neistôt si môže dovoliť všetku svoju energiu investovať do jediného cieľa, ďalší rok sa udržať pri moci, krajina si to dovoliť nemôže. Pretože za každý rok bez vízie, za každý rok bez zmeny k lepšiemu, za každý rok bez reforiem platíme obrovskú cenu. A áno, platiť ju budú aj budúce generácie. Prejedené investície do školstva, infraštruktúry a nemocníc nám tu zostanú ako dlžoba s úžerníckym úrokom. Áno, a to aj v čase, keď predstavitelia tejto vlády budú na zaslúženom oddychu napríklad v tom spomínanom Chorvátsku.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dnes síce zdanlivo hovoríme o súbore čísel, hovoríme o miliónoch eur pre budúci rok, no nedajme sa mýliť. V prvom rade hovoríme o súbore jednotlivých ľudských osudoch, z ktorých je zložená táto krajina a hovoríme tým pádom len o 5,5 miliónoch obyvateľov našej krajiny. Predložený rozpočet, ktorý vychádza z extrémne nešťastne nastavenej konsolidácie, nemá víťazov, má len porazených. Nemá zmysel tu teraz rozoberať kapitolu po kapitole, už tu toho veľa zaznelo aj od mojich kolegov a kolegýň. Sústreďme sa na to podstatné, čo vláda týmto rozpočtom odkazuje budúcim generáciám.
Táto krajina nie je pre mladých, aspoň nie, kým je táto vláda pri moci. Rozpočet aj samotná konsolidácia má totiž jeden jediný cieľ, zachovať status quo, udržať sa pri moci, preklenúť ďalší rok, na budúcnosť teraz nie je čas. Vládni narkomani moci radi hovoria o sociálnych istotách, no zabúdajú povedať, že o svojich sociálnych istotách, svojom osobnom komforte, pozerajú sa po krajine ako po rozpadnutom dome, v ktorom hľadajú, čo by ešte bolo možné speňažiť, aby si dopriali luxus zostať ďalší rok pri moci. Jeden príklad za všetkých. Viete, koľko dnes štát dáva napríklad na celodennú stravu šesťročného dieťaťa v centrách pre deti a rodiny? Presne tri eurá a 55 centov. To sú deti, za ktoré štát prevzal zodpovednosť a napriek drvivej inflácii, ktorá dusí celú krajinu, je to teda táto suma. Na porovnanie, ministerka Šimkovičová si objednala letenky do Spojených štátov za 16 000 eur z verejných zdrojov, za pár hodín sa tak minula suma, ktorá podľa vlády sociálnych istôt stačí na celodennú vyváženú a zdravú stravu pre viac ako 4 500 detí odkázaných výlučne na pomoc štátu. A áno, tieto maloleté deti ešte nemajú volebné právo a raz až budú môcť zodpovedať za túto krajinu, sa už táto koalícia pravdepodobne bude slniť vo svojich vilách napríklad v Chorvátsku.
Teda v príkladoch bezbrehého utrácania pre sociálne istoty vládneho okolia by sme mohli pokračovať celú túto schôdzu na samotný návrh rozpočtu, ktorý je krásnym zhrnutím tejto slovenskej sociálnej politiky. Vláda dodnes verejnosti nepredložila jasný, verejne kontrolovateľný plán, kde a ako šetriť plánuje vo vlastných rezortoch, každý jeden občan už vie, z akého dôvodu si bude musieť siahnuť hlbšie do vrecka, kde sa bude musieť obmedziť, na čom ušetrí, čoho sa vzdá a verejnosť napriek tomu ani netuší, v ktorej konkrétnej oblasti a koľko konkrétne ušetrí vláda a jalové vyhlásenia o úsporách v administratíve či o odkladoch kúpy vozidiel fakt nestačia. Viete napríklad, koľko domácností na Slovensku si nemôže dovoliť kúpiť auto a aký stres títo ľudia zažívajú, že ak sa im náhodou auto, čo majú, pokazí, tak sa nedostanú do práce, nedostanú deti do školy? Premiér môže útočiť na opozíciu, môžte všetci útočiť na médiá, na mimovládky, že kvôli nim sa verejnosť neraduje zo zdražovania, ožobračovania a vlády sociálnej neistoty. Možno by však získal viac rešpektu, ak by sám predstúpil pred verejnosť a spravil to isté a ukázal kde a koľko jeho vláda ušetrí.
Po takmer troch rokoch vlády má Slovensko historicky najvyšší dlh. Už tento rok štátny dlh presiahne 60 % po dvoch rokoch vašej vlády a zbabraných konsolidáciách. Evidujeme prepad vo výbere daní. Za rok 2025 je oproti rozpočtu nižší o 1,3 miliardy a už aj Národná banka Slovenska a samotné ministerstvo financií pripúšťa neistý ekonomický vývoj do budúcnosti. Vláda prežíva na úkor budúcnosti a nastupujúcim generáciám hádže polená pod nohy. Dámy a páni, podľa dát jedného bankového domu na Slovensku sú náklady na bežný život vysokoškolského študenta na Slovensku 450 eur mesačne. Internáty, okrem toho, že sú mnohé v žalostnom stave, nestíhajú pokryť dopyt po ubytovaní a študenti sú tak odkázaní na bývanie na privátoch. Opäť pripomeniem, aktuálna priemerná cena bytov v Bratislave na prenájom je v októbri 920 eur, v Banskej Bystrici 713 eur a v Košiciach 728 eur a bavíme sa o študentoch.
Vláda zároveň rok pripravuje adresnú energopomoc z eurofondov za približne 500 miliónov eur. Nakoniec to dopadlo, ako aj už aj mnohí kolegovia zopakovali, a teda ako sme pri tejto vláde zvyknutí. Adresná energopomoc z eurofondov bude takmer pre všetkých a zo štátneho rozpočtu. Ostáva teda len veriť, že to aspoň bude nejaká pomoc. V každom prípade 500 miliónov spálime v kotloch. Prerátajme si, koľko študentov vysokých škôl by si za ušetrenú sumu mohlo pokryť napríklad mesačné náklady na štúdium, koľko stresu by ušetrili ich rodičia. Mnohé rodiny na Slovensku dneska zažívajú obrovskú úzkosť či vôbec dokážu ufinancovať štúdium svojich detí, nehovoriac o tom, ak súbežne študujú dve či tri deti v rodine. Zraniteľných rodín celkovo nie je málo. Dnes je milión ľudí na Slovensku ohrozených chudobou a do tejto situácie sa vláda rozhodne skomplikovať život ešte aj študentom, ktorí buď chcú, alebo musia popri štúdiu pracovať a privyrábať si napríklad živnosťou. Áno, rozumiem, vláda sociálnej neistoty nehodlá investovať do budúcej generácie. Prečo by si táto vláda mala lámať hlavu, koľko vzdelaných talentov o pár rokov nastúpi na trh práce, posunú krajinu ďalej, vnesú nové impulzy do ekonomiky?

98-3
A dostanú menej, samozrejme, nielen učitelia, dostanú menej absolútne všetci v tejto krajine a to je na tom to najhoršie.
Takže ja by som navrhovala na záver už len jediné. Prestaňte sa, prosím vás, vyhovárať, milá koalícia, na tie predchádzajúce vlády. Sme v tom všetci spoločne, všetci, aj opozícia, aj koalícia. A mali by sme... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)