Videokanál klubu

Ďakujem pekne za slovo.
Ja začnem tak trochu osobne. Za posledné obdobie sa mi opakuje situácia, že sa stretnem s niekým zo svojich blízkych tu na Slovensku, a mnohí, mnohí ľudia v dnešnej dobe uvažujú nad tým, či odísť zo Slovenska. Mnohí ľudia, ktorí tu aj dnes žijú, zvažujú, či tu ešte vidia svoju budúcnosť. Mnohé mladé ženy sa boja na Slovensku rodiť v našich pôrodniciach. Mnohí sa boja dať svoje deti do nášho školstva a váhajú, či tu dostanú dostatočne kvalitné vzdelanie. Mnohí sa boja tu zostať v prípade nejakej ťažkej choroby alebo odkázanosti na dlhodobú starostlivosť. A mnohí sa ma tak pýtajú, že teda ja sedím teraz v tom parlamente, že ako vnímam tú situáciu. A ja sa vždy snažím im tak akoby naliať istý optimizmus, že nesmieme zlomiť palicu nad touto krajinou, predsa sme tu doma a chceme, aby tu boli doma aj naše deti. A ja osobne to vnímam tak, že chcem urobiť čo najviac preto, aby sa nám tu teraz žilo lepšie, a aj aby naše deti tu chceli žiť. A nie je môj zámer tu zbaliť kufre a odtiaľ to odísť. Žila som aj v zahraničí, viem, ako to tam funguje, ale viem, že doma som tu na Slovensku. Ale rozumiem im, rozumiem im, že majú obavy. A možno sa vám zdá, že to je nejaká vedľajšia téma, veď sme tu predsa v debate o rozpočte. Lenže ono to veľmi úzko spolu súvisí. Lebo rozpočet súvisí aj s tým, že naša krajina je extrémne polarizovaná, že ľudia tu nemajú dôveru v túto vládu a v štátnej inštitúcie. A súvisí to napríklad aj s výberom daní a s tým, či ľudia naozaj s dôverou tu platia danie a veria, že za to dostanú dobré služby, alebo, a s tým sa žiaľ stretávame čím ďalej tým častejšie, že preferujú platbu v keši a bez DPH, čo mimochodom silne posilnila aj nezmyslená transakčná daň, ktorú zaviedla táto vláda. Súvisí to aj s týmto rozpočtom práve preto, lebo výber daní je o miliardu nižší, ako plánoval rozpočet na tento rok. Dlh je rekordne vysoký a spolu s ním teda závratne rastú aj tie splátky dlhu, ktoré budú splácať ešte aj naše deti a ďalšie generácie. Rozpočet súvisí aj s tým, či ľudia sa rozhodnú zamestnať tu na Slovensku, alebo podnikať tu na Slovensku. Či tvoriví ľudia, ktorí majú nápady, sa rozhodnú rozvíjať svoj biznis tu a stať sa napríklad malými alebo strednými podnikateľmi. A tým by mohli zase prispievať k ekonomike. Alebo si povedia, že tu sa to neoplatí, lebo príliš vysoká cena práce, lebo príliš vysoké daňové odvodové zaťaženie. A tí, ktorí môžu, radšej vynesú svoje nápady niekde inde, alebo sa zamestnajú v inej krajine Európskej únie. Rozpočet súvisí aj s tým, že či teda naša krajina bude mať v budúcnosti zdravé verejné financie, a či napríklad teda zostane aj na naše dôchodky, keď my, ktorí tu teraz sedíme, budeme seniori. Problém tohto rozpočtu teda je, že je krátkozraký. Že to nie je rozpočet pre naše deti a pre naše vnúčatá. Je to ako s tou energopomocou, ktorá je súčasťou problému rozpočtu. A hovoril o tom tu už dnes moje kolega Ivo Štefunko, že namiesto toho, aby sme investovali do zatepľovania budov a tým z dlhodobého hľadiska vyriešili problém, tak nie, my nalievame peniaze do neadresnej energopomoci, čím tie peniaze iba takto sa nám potom šmahom ruky míňajú a míňajú. A vidíme to potom na číslach, že deficit po troch konsolidáciách, čo vy nazývate konsolidácia stúpa. V októbri 2023 deficit bol na úrovni 4,8. Odvtedy počúvame, počúvame o konsolidácii, o tom, že treba uťahovať opasky a tak ďalej. No a vidíme, že deficit stále rastie. Problém je aj v tom, že tá vláda, táto vláda nejde šetriť na sebe. Tento rozpočet je aj rozpočet pokrytecký. Lebo na jednej strane sa hovorí o tom, že treba uťahovať opasky, že treba šetriť. Všetci ľudia to počúvajú a všetci to zažívajú na svojich výplatných páskach. No lenže na tejto vláde to nevidíme. Na tejto vláde vidíme dvojnásobné zvýšenie platov. A to ešte tým najhanebnejším pokryteckým spôsobom cez nezdanené paušálne náhrady. A to ani nebudem začínať o haciendach a vilách a autách a letenkách a podobne. Čiže problém tohto rozpočtu je aj tá arogancia moci, s akou je predkladaný a kým je predkladaný. Kolega Ondrej Dostal dneska zverejnil taký graf, že koľko ubehlo dní medzi schválením štátneho rozpočtu na vláde a tým, kedy sa začalo o ňom rokovať v parlamente. Tak tento rok to boli štyri dni. A to je ešte do toho blahosklonne zarátal víkend, mohol ísť iba po pracovných dňoch. To je najkratšie obdobie za mnoho, mnoho rokov, možno historicky. A neustále tu počúvame tie výhovorky, že treba konsolidovať, lebo hen tie tri roky, kedy ste nevládli vy, oni za všetko môžu. Tie tri roky. To, že 14 rokov FICO zrazu sa vytratilo, lebo tri roky na tie sa viete zamerať, to je vaša mantra. Roky 20 až 23, kedy tu vládol niekto iný. No lenže teraz, už tretí rok vládnete vy, toto je už tretí rozpočet, ktorý predkladáte vy, tak minimálne, minimálne by ste sa mohli prestať vyhovárať. A počuli sme to aj dneska, tuto znovu v pléne od pani Valovej, od pána Barteka. Áno, aj od vás. To je v poriadku, nemusíte ma počúvať, ale keď hovoríte, tak ja som vás počúvala, že znovu je to o tých výhovorkách, čo tuto úradnícky premiér Ódor za tých pár mesiacov vraj navrhoval, keď vaša vláda nepochopila, že to nebol návrh a lego kocky, ale dobre, poďme ďalej. A to nie je len arogancia moci voči nám, parlamentnej opozícii. My v tomto celom nesme podstatní. To je arogancia moci voči občanom tejto krajiny. To je arogancia moci aj voči sociálnym partnerom, ktorí sa dostali na diskusiu k tomuto rozpočtu, po tom, ako bol schválený na vláde. A potom sa nedá čudovať, že to okomentovali tak, že namiesto dialógu vláda predlžila hotový diktát bez diskusie. Pozriem sa teda na rezort školstva, ktorému sa venujem. A verím, že je tu zhoda na tom, že školstvo je práve ten rezort, ktorý je o investícii do budúcnosti krajiny. A platí to aj v čase konsolidácie. A v tomto treba priznať, že vďaka aj tlaku školských odborárov, možno aj vďaka tlaku opozície, aj vďaka celkovému verejnému tlaku, sa nakoniec podarilo, že sa do budúcoročného rozpočtu dostalo zvýšenie platov učiteľov. Takto pred rokom sme tu o tom hovorili, že to tam malo byť napočítane už na ten rok 25. Vtedy to napočítane nebolo, dostalo sa to vďaka rokovaniam v priebehu tohto roku, ale teda nakoniec je tam isté zvyšovanie platov od septembra a od ďalšieho januára. Čo je odvrátená stránka toho, a o tom veľmi pekne hovorila moje kolegyňa Ingrid Kosová, že veľká časť tých peňazí aj tak ide na úkor škôl a ide na úkor kvality vzdelávania. A veď hasíme tuto dlhodobý požiar, pokiaľ ide o platy učiteľov, lebo napriek tomuto zvýšeniu stále nám dáta hovoria, že na Slovensku bude v najbližších rokoch chýbať každý rok od 1600 do 2100 učiteľov. Čiže okolo 2000 učiteľov ročne nám bude naďalej chýbať. Toto sú dáta a analytikov ministerstva školstva. Ale dobre, aspoň táto časť sa tam dostala. Druhá vec, samozrejme, je, že treba šetriť na aparáte. A tam v tej kapitole rezortu školstva vidíme tie čísla. Zatiaľ sme sa nedostali ku konkrétnej odpovede, že na čom presne sa bude šetriť. Ale je to tam uvedené, že aj rezort má šetriť na sebe. Správne, tak to má byť. Len aj tu by som rada vypichla, že tak pre ilustráciu, že ako teda prebieha to šetrenie tejto vlády. Tak okrem iného ten rozpočet uvádza, že ministerstvo školstva si navýši počet zamestnancov o päť osôb pre kanceláriu štátneho tajomníka. A teraz, aby bolo jasné všetkým, prečo ministerstvo školstva musí navyšovať kanceláriu štátneho tajomníka, no, lebo z tej kancelárie sa stala politická trafika. Lebo bolo treba prijať štátneho tajomníka Krišandu. Lebo pán Huliak si svojim vydieraním vyloboval ministerské kreslo. Tak ministerstvo školstva zachraňovalo a vytvorilo novú kanceláriu pre pána Krišandu. Ale keďže pán Krišanda sa nevenuje regionálnemu školstvu, nerozumie regionálnemu školstvu, tak zároveň bývalý pán štátny tajomník dostal funkciu splnomocnenca ministra

nehodlá investovať do budúcej generácie. Prečo by si táto vláda mala lámať hlavu, koľko vzdelaných talentov o pár rokov nastúpi na trh práce, posunú krajinu ďalej, vnesú nové impulzy do ekonomiky? Je lepšie nech radšej odídu zo Slovenska, alebo prerušia štúdium a rezignujú na lepšie možnosti v budúcnosti? Tohtoročnú konsolidáciu a rozpočtom, ktorý na nej vyrástol, vláda ani netají, že nemá energiu, chuť a záujem sa pozerať ďalej ako za svoj obmedzený mandát. Dáva jasne najavo, že celá krajina sa musí prispôsobiť jedinému cieľu, zaistiť ďalší rok tejto vláde pri moci. Bez zmeny k lepšiemu, každý sa musí poskladať na sociálne istoty okolia vládnej koalície. No, je tu jeden obrovský rozdiel. Kým vláda sociálnych neistôt si môže dovoliť všetku svoju energiu investovať do jediného cieľa, ďalší rok sa udržať pri moci, krajina si to dovoliť nemôže. Pretože za každý rok bez vízie, za každý rok bez zmeny k lepšiemu, za každý rok bez reforiem platíme obrovskú cenu. A áno, platiť ju budú aj budúce generácie. Prejedené investície do školstva, infraštruktúry a nemocníc nám tu zostanú ako dlžoba s úžerníckym úrokom. Áno, a to aj v čase, keď predstavitelia tejto vlády budú na zaslúženom oddychu, napríklad v tom spomínanom Chorvátsku.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia. Dnes síce zdanlivo hovoríme o súbore čísel, hovoríme o miliónoch eur pre budúci rok, no nedajme sa mýliť. V prvom rade hovoríme o súbore jednotlivých ľudských osudoch, z ktorých je zložená táto krajina a hovoríme tým pádom len o 5,5 miliónoch obyvateľov našej krajiny. Predložený rozpočet, ktorý vychádza z extrémne nešťastne nastavenej konsolidácie, nemá víťazov, má len porazených. Nemá zmysel tu teraz rozoberať kapitolu po kapitole, už tu toho veľa zaznelo aj od mojich kolegov a kolegýň. Sústreďme sa na to podstatné, čo vláda týmto rozpočtom odkazuje budúcim generáciám. Táto krajina nie je pre mladých aspoň nie, kým je táto vláda pri moci. Rozpočet aj samotná konsolidácia má totiž jeden jediný cieľ. Zachovať status quo, udržať sa pri moci, preklenúť ďalší rok, na budúcnosť teraz nie je čas. Vládni narkomani moci radi hovoria o sociálnych istotách, no zabúdajú povedať, že o svojich sociálnych istotách, svojom osobnom komforte, pozerajú sa po krajine ako po rozpadnutom dome, v ktorom hľadajú, čo by ešte bolo možné speňažiť, aby si dopriali luxus zostať ďalší rok pri moci. Jeden príklad za všetkých. Viete, koľko dnes štát dáva napríklad na celodennú stravu šesťročného dieťaťa v centrách pre deti a rodiny? Presne 3 eurá a 55 centov. To sú deti, za ktoré štát prevzal zodpovednosť a napriek drvivej inflácii, ktorá dusí celú krajine, je to teda táto suma. Na porovnanie. Ministerka Šimkovičová si objednala letenky do Spojených štátov za 16 000 eur z verejných zdrojov, za pár hodín sa tak minula suma, ktorá podľa vlády sociálnych istôt stačí na celodennú vyváženú a zdravú stravu pre viac ako 4 500 detí odkázaných výlučne na pomoc štátu a áno tieto maloleté deti ešte nemajú volebné právo a raz až budú môcť zodpovedať za túto krajinu, sa už táto koalícia pravdepodobne bude slniť vo svojich vilách napríklad v Chorvátsku. Teda v príkladoch bezbreho utrácania pre sociálne istoty vládneho okolia by sme mohli pokračovať celú túto schôdzu. Na samotný návrh rozpočtu, ktorý je krásnym zhrnutím tejto slovenskej sociálnej politiky. Vláda dodnes verejnosti nepredložila jasný verejne kontrolovateľný plán, kde a ako šetriť plánuje vo vlastných rezortoch, každý jeden občan už vie, z akého dôvodu si bude musieť siahnuť hlbšie do vrecka, kde sa bude musieť obmedziť, na čom ušetrí, čoho sa vzdá a verejnosť napriek tomu ani netuší, v ktorej konkrétnej oblasti a koľko konkrétne ušetrí vláda a jalové vyhlásenia o úsporách v administratíve či o odkladoch kúpy vozidiel fakt nestačia. Viete napríklad koľko domácností na Slovensku si nemôže dovoliť kúpiť auto a aký stres títo ľudia zažívajú, že ak sa im náhodou auto, čo majú, pokazí, tak sa nedostanú do práce, nedostanú deti do školy? Premiér môže útočiť na opozíciu, môžte všetci útočiť na médiá, na mimovládky, že kvôli nim sa verejnosť neraduje zo zdražovania, ožobračovania a vlády sociálnej neistoty. Možno by však získal viac rešpektu, ak by sám predstúpil pred verejnosť a spravil to isté a ukázal kde a koľko jeho vláda ušetrí. Po takmer troch rokoch vlády má Slovensko historicky najvyšší dlh. Už tento rok štátny dlh presiahne 60 % po dvoch rokoch vašej vlády a zbabraných konsolidáciách. Evidujeme prepad vo výbere daní. Za rok 2025 je oproti rozpočtu nižší o 1,3 miliardy a už aj Národná banka Slovenska a samotné ministerstvo financií pripúšťa neistý ekonomický vývoj do budúcnosti. Vláda prežíva na úkor budúcnosti a nastupujúcim generáciám hádže polená pod nohy. Dámy a páni, podľa dát jedného bankového domu na Slovensku sú náklady na bežný život vysokoškolského študenta na Slovensku 450 eur mesačne. Internáty okrem toho, že sú mnohé v žalostnom stave, nestíhajú pokryť dopyt po ubytovaní a študenti sú tak odkázaní na bývanie na privátoch. Opäť pripomeniem. Aktuálna priemerná cena bytov v Bratislave na prenájom je v októbri 920 eur. V Banskej Bystrici 713 eur a v Košiciach 728 eur. Bavíme sa o študentoch. Vláda zároveň rok pripravuje adresnú energopomoc z eurofondov za približne 500 miliónov eur. Nakoniec to dopadlo ako aj už aj mnohí kolegovia zopakovali a teda ako sme pri tejto vláde zvyknutí. Adresná energopomoc z eurofondov bude takmer pre všetkých a zo štátneho rozpočtu. Ostáva teda len veriť, že, že to aspoň bude nejaká pomoc. V každom prípade 500 miliónov spálime v kotloch. Prerátajme si, koľko študentov vysokých škôl by si za ušetrenú sumu mohlo pokryť napríklad mesačné náklady na štúdiu. Koľko stresu by ušetrili ich rodičia. Mnohé rodiny na Slovensku dneska zažívajú obrovskú úzkosť, či vôbec dokážu ufinancovať štúdium svojich detí, nehovoriac o tom, ak súbežne študujú dve či tri deti v rodine. Zraniteľných rodín celkovo nie je málo. Dnes je milión ľudí na Slovensku ohrozených chudobou a do tejto situácie sa vláda rozhodne skomplikovať život ešte aj študentom, ktorí buď chcú alebo musia popri štúdiu pracovať a privyrábať si napríklad živnosťou. Áno rozumiem. Vláda sociálnej neistoty nehodlá investovať do budúcej generácie. Prečo by si táto vláda mala lámať hlavu, koľko vzdelaných talentov o pár rokov nastúpi na trh práce, posunú krajinu ďalej, vnesú nové impulzy do ekonomiky. Je lepšie, nech radšej odídu zo Slovenska alebo prerušia štúdium a rezignujú na lepšie možnosti v budúcnosti ...
=====

... že to je na úkor kvality vzdelávania a tých škôl, v ktorých sa budú vzdelávať ich deti a toho podporného personálu, ktorý tam nebude práve kvôli tomu, aby sme nedostatočne, nedostatočne zaplatili učiteľov. A dostanú menej samozrejme nielen učitelia, dostanú menej absolútne všetci v tejto krajine a to je na tom to najhoršie. Takže ja by som navrhovala na záver už len jediné. Prestaňte sa, prosím vás, vyhovárať, milá koalícia na tie predchádzajúce vlády. Sme v tom všetci spoločne. Všetci. Aj opozícia a koalícia. A mali by sme ... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Pán Muňko, ja využijem teda túto príležitosť a chcela by som vám položiť konkrétne otázky a teda však vy ste už tak pamätník, už ste tu štvrté alebo piate volebné obdobie v týchto laviciach, aj ste veľmi dobrý kamarát, myslím, Roberta Fica. Tak naozaj že ja sa úprimne pýtam, že prečo ste nešetrili v dobrých časoch? Prvá otázka. Druhá otázka, že prečo ste nerobili reformy v dobrých časoch, kedy je najlepšia príležitosť tie reformy robiť. Predchádzajúce tri vlády ste nerobili či ani v zdravotníctve, ani v školstve, ani v tej samospráve, akože teraz tu o tom rozprávate, ale neurobili ste za vašich predchádzajúcich vlád absolútne nič.
Hovoríte o tom, že Slovensko je dneska závislé na automobilovom priemysle. Áno, sme montovňou a ja sa pýtam znova, prečo ste sa nesnažili prejsť k vedomostnej ekonomike? Namiesto toho vyháňate mladých ľudí a ešte ja keď počúvam niektorých dôchodcov, čo im ako keby sprostredkovávate aj cez vaše sociálne siete, tak aj u nás čo je také združenie matice, ja sa sem-tam s nimi stretávam, aj mi pomáhali na viacerých akciách, keď som bola posla...

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Ďakujem za vystúpenie, pán poslanec, rovnako tak si veľmi vážim, že ste nám odprezentovali aj svoj pohľad na túto vec. Ja ale nemôžem si pomôcť a napriek tomu, že si vás veľmi vážim, tak ťažko sa počúva, že nám poviete, aby sme sa spojili a konečne napr., citujem vás, urobme tú reformu tej verejnej správy, urobme tú reformu samosprávy. Veď ale, pán poslanec, veď vy tu, vy ste tu už, SMER je tu tretie desaťročie pomaly na politickej scéne, veď ale robte to, prečo ste to ešte neurobili? Alebo keď to chceme urobiť spoločne, tak poďme všetci spoločne to urobiť, len potom nemôžte urobiť to, čo ste urobili napr. aj nám na výbore, že keď sa kreovala rada, ktorá vznikala v ostatné týždne, koordinačná k tejto reforme alebo k modernizácii, alebo akokoľvek to nazveme k rade pre verejnú správu, alebo ako ste to nazvali, tak ste nás tam nevpustili. Koalícia, odhlasovali ste si tam kolegu Becíka ako jediného zástupcu výboru alebo ešte neviem, či aj pán Baška je tam nakoniec, už si nepamätám, však nás ste tam ani len nepustili, ani do nejakej koordinačnej rady. Tak o čom sú potom tieto vaše vyjadrenia? Nie sú naplnené, proste nie je zadosťučinené tým vašim slovám, vy nekonáte tak ako teraz hovoríte, ako to teraz prezentujete. Je to v rozpore s realitou proste. Mňa to veľmi mrzí, ale je to tak. Proste nás ste tam nevpustili. Ani mňa, ani Janu Hanuliakovú, ani Vlada Ledeckého, ani Igora Janckulíka, ani jedného z opozič... ani jeden opozičný človek tam nebude. Tak vy idete opäť robiť alebo baviť sa o reforme verejnej správy. Tak o čom to je? Však buďme úprimní, však robme tie veci tak, záleží nám na tom, spoločne to robme, však viete, jednu vec hovoríte a totálne potom realita mimo, bohužiaľ. prejsť k vedomostnej ekonomike. Namiesto toho vyháňate mladých ľudí a ešte ja keď počúvam niektorých dôchodcov, čo im ako keby sprostredkovávate aj cez vaše sociálne siete, tak aj u nás, čo je také združenie Matice, ja sa sem-tam s nimi stretávam, aj mi pomáhali na viacerých akciách, keď som bola poslankyňa, a oni hovorili, však nech si len idú a čo by ešte chceli voliť, jak keby chceli mať oni vlastne vplyv na Slovensko, keď sú v zahraničí a nech sa ani nevracajú a toto je vaša politika, že ešte aj tí mladí ľudia, ktorí by nám sem mohli priniesť tú pridanú hodnotu, dneska ich potrebujeme aj v tých regiónoch, lebo tam za chvíľku nebude mať kto robiť ani na tých okresných úradoch, ani, ani pomaly kandidovať na tých starostov a naozaj nejaké kvalifikované miesta obsadzovať bude veľký problém. A kto bude ako kebyže budovať to Slovensko, keď vyháňate naozaj tú mladú generáciu? Lekárov. Ja mám kamarátku, ktorá radšej išla do Čiech robiť, chirurgička, lebo mi povedala, že tu by ma nepustili na operačnú sálu ani po piatich rokoch... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Ďakujem za vystúpenie, pán poslanec, rovnako tak si veľmi vážim, že ste nám odprezentovali aj svoj pohľad na túto vec. Ja ale nemôžem si pomôcť a napriek tomu, že si vás veľmi vážim, tak ťažko sa počúva, že nám poviete, aby sme sa spojili a konečne napr., citujem vás, urobme tú reformu tej verejnej správy, urobme tú reformu samosprávy. Veď ale, pán poslanec, veď vy tu, vy ste tu už, SMER je tu tretie desaťročie pomaly na politickej scéne, veď ale robte to, prečo ste to ešte neurobili? Alebo keď to chceme urobiť spoločne, tak poďme všetci spoločne to urobiť, len potom nemôžte urobiť to, čo ste urobili napr. aj nám na výbore, že keď sa kreovala rada, ktorá vznikala v ostatné týždne, koordinačná k tejto reforme alebo k modernizácii, alebo akokoľvek to nazveme k rade pre verejnú správu, alebo ako ste to nazvali, tak ste nás tam nevpustili. Koalícia, odhlasovali ste si tam kolegu Becíka ako jediného zástupcu výboru alebo ešte neviem, či aj pán Baška je tam nakoniec, už si nepamätám, však nás ste tam ani len nepustili, ani do nejakej koordinačnej rady. Tak o čom sú potom tieto vaše vyjadrenia? Nie sú naplnené, proste nie je zadosťučinené tým vašim slovám, vy nekonáte tak ako teraz hovoríte, ako to teraz prezentujete. Je to v rozpore s realitou proste. Mňa to veľmi mrzí, ale je to tak. Proste nás ste tam nevpustili. Ani mňa, ani Janu Hanuliakovú, ani Vlada Ledeckého, ani Igora Janckulíka, ani jedného z opozič... ani jeden opozičný človek tam nebude. Tak vy idete opäť robiť alebo baviť sa o reforme verejnej správy. Tak o čom to je? Však buďme úprimní, však robme tie veci tak, záleží nám na tom, spoločne to robme, však viete, jednu vec hovoríte a totálne potom realita mimo, bohužiaľ. prejsť k vedomostnej ekonomike. Namiesto toho vyháňate mladých ľudí a ešte ja keď počúvam niektorých dôchodcov, čo im ako keby sprostredkovávate aj cez vaše sociálne siete, tak aj u nás, čo je také združenie Matice, ja sa sem-tam s nimi stretávam, aj mi pomáhali na viacerých akciách, keď som bola poslankyňa, a oni hovorili, však nech si len idú a čo by ešte chceli voliť, jak keby chceli mať oni vlastne vplyv na Slovensko, keď sú v zahraničí a nech sa ani nevracajú a toto je vaša politika, že ešte aj tí mladí ľudia, ktorí by nám sem mohli priniesť tú pridanú hodnotu, dneska ich potrebujeme aj v tých regiónoch, lebo tam za chvíľku nebude mať kto robiť ani na tých okresných úradoch, ani, ani pomaly kandidovať na tých starostov a naozaj nejaké kvalifikované miesta obsadzovať bude veľký problém. A kto bude ako kebyže budovať to Slovensko, keď vyháňate naozaj tú mladú generáciu? Lekárov. Ja mám kamarátku, ktorá radšej išla do Čiech robiť, chirurgička, lebo mi povedala, že tu by ma nepustili na operačnú sálu ani po piatich rokoch... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem, pán predsedajúci.
Pán poslanec Muňko, nevykročili ste správnym krokom alebo správnym, správnym smerom týmto rozpočtom, takisto sa to nestalo ani pri konsolidácii či už tohtoročnej alebo minuloročnej, alebo tej predchádzajúcej. Stále sa vyhovárate na Matoviča, áno, Matovič rozhadzoval peniaze, rozdával peniaze neadresne, pričom už v roku 2011-´12 za Radičovej vlády sa začali robiť cenové mapy, ktoré vy ste mali dokončiť pri vašej druhej vláde, aby sa mohlo pomáhať ľuďom adresne. Vy ste sa na to vykašľali, takže potom aj Matovič prišiel k tomu, že keď chcel niečo, niekomu pomôcť, tak nemal tie cenové mapy. To ho neospravedlňuje, tiež to mal začať robiť, tiež sa na to vykašľal. Lenže vy sa stále len vyhovárate. Predtým ste sa vyhovárali na Radičovej vládu, teraz na Matovičove vlády, dokonca na Ódorovu, ktorá tu bola päť mesiacov oproti vašim štrnástim rokom. Nehovoriac o tom, že za tieto, za toto volebné obdobie ste zadlžili Slovensko viac ako Matovič za tie tri roky jeho vlády. To už je naozaj výkon a vy sa stále vyhovárate na neho. Nemáte pod kontrolou a nedostávate pod kontrolou dlh, naopak, deficity sú stále okolo 5 % a dlh sa zvyšuje, už tu máme tretiu konsolidáciu. Čiže to nie je pravda, čo ste povedali, jednoducho nedostávate dlh pod kontrolu, ale naopak, strácate kontrolu nad všetkým, padá vám to tu celé na hlavu a je to kvôli tomu, že nešetríte, že rozhadzujete, nie ste schopní šetriť, aj tento rozpočet je toho dôkazom. Jednoducho tam nie sú, sú nejaké ciele na šetrenie, ale nikto nevie, akým spôsobom... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem, začnem od konca, pán Janas, dúfam, že sa na mňa neurazíte, ale 16-17 rokov dozadu som chodila k svokrovcom, keď ešte nebola vybudovaná diaľnica a chodilo sa cez Považskú Bystricu. A vždy som si hovorila, že Pane Bože, aké škaredé mesto, ošarpané proste budovy rôzne rozsypané. A my sme tam mali nedávno výjazd a teda, žiaľ mrzí ma to, moc sa tam toho nezmenilo. Odporúčam sa vám ísť pozrieť do, odporúčam sa vám ísť pozrieť napríklad do Trnavy. Čo sa týka tej železnice, pán Ľupták ja som hovorila, ja som reagovala na to meme, ktoré chodilo po sociálnych sieťach. Kľudne to môže byť, ja som neni odborníčka na dopravu a na železnice. Čiže kľudne to môže byť aj to vaše riešenie, ktoré už mohlo byť, ak by to vyriešilo tú situáciu, to absolútne ja rešpektujem. A pán Kalivoda, ja rozumiem, áno boli tu ťažké roky, vláda Igora Matoviča schytala všetky krízy. Chcela by som vedieť, ako by sa vaše vlády, keby ste zachovali, keby schytáte covid, energetickú krízu, vojnu na Ukrajine. Nedá sa donekonečna vyhovárať. Ja sa vás teda pýtam, že tri vlády Roberta Fica nezadlžovali túto Slovensko? Nezadlžovali? Alebo zadlžovali? Mali najlepšie roky hospodárskeho rastu, pýtam sa. A pozrite si dáta, koľko zadlžovali Slovensko vlády Roberta Fica. Potom môžete kritizovať. A ja neviem dokedy sa vy, keď tu budete mať ďalšiu vládu, dúfam, že nie, po voľbách tak sa budete dokedy vyhovárať, ešte 10 rokov 20 rokov na tú vládu. Však to je už akože naozaj smiešne po troch konsolidáciách sa Slovensko neposunulo nikam. Nehovoriac o tom, že akú reformu ste za dva roky predstavili. Veď to musí ísť ruka v ruke, akú? Povedzte mi prosím, prosím.

No, však dá sa povedať normálne, veď my môžeme počkať. V každom prípade k veci, pani kolegyňa to naznačila. Ja to zopakujem, lebo o tom sa málo hovorí, že keď táto vláda začínala, tak tých podielových daní chodilo. Ono sa to delí na dve také skupiny. Mestám a obciam chodilo že 70% z výberu DPFO a krajom chodí 30%. Ešte raz, že 70 a 30. Takto sa to delilo na začiatku, keď ste začínali 25. októbra 23. Dnes, po dvoch rokoch vášho vládnutia je situácia taká, že obciam a mestám chodí len 53 a krajom 28,5, len dva roky vládnete a mestá a obce prišli len na podielových daniach o štvrtinu svojich príjmov. Vplyvom odsunu materských škôl, troch konsolidácií a tak ďalej a tak ďalej. Čiže zo 70 je už len 53%. To sa ani nedá tu akože okej, že vláda Igora Matoviča nehospodárila úplne, že najrozumnejšie to sa všetci zhodneme v tomto smere, všetci, starostovia, primátori, starostky, jasné. Ale na to v živote nesiahol ten Igor Matovič a tá jeho vláda. Na percento podielových daní v živote nesiahol, lebo všetci, čo tu dnes sedíme vieme, že to percento už nebude taká ľahká politická vôľa dať naspäť. Lebo nebudú také dobré časy, že by sa vedelo to percento dvíhať, preto aj ZMOS prosí, že dobre, keď to už musíte urobiť, tak to aj urobte, ale na dva roky. Všetci, čo sme tu boli v samospráve vieme, že nikto si v živote nedovolil siahnuť na to percento. Vy ste zobrali 17% za dva roky obciam a mestám, 1,5% krajom. To je neúnosné, neudržateľné.