Ďakujem pekne za slovo.
Ja začnem tak trochu osobne. Za posledné obdobie sa mi opakuje situácia, že sa stretnem s niekým zo svojich blízkych tu na Slovensku, a mnohí, mnohí ľudia v dnešnej dobe uvažujú nad tým, či odísť zo Slovenska. Mnohí ľudia, ktorí tu aj dnes žijú, zvažujú, či tu ešte vidia svoju budúcnosť. Mnohé mladé ženy sa boja na Slovensku rodiť v našich pôrodniciach. Mnohí sa boja dať svoje deti do nášho školstva a váhajú, či tu dostanú dostatočne kvalitné vzdelanie. Mnohí sa boja tu zostať v prípade nejakej ťažkej choroby alebo odkázanosti na dlhodobú starostlivosť. A mnohí sa ma tak pýtajú, že teda ja sedím teraz v tom parlamente, že ako vnímam tú situáciu. A ja sa vždy snažím im tak akoby naliať istý optimizmus, že nesmieme zlomiť palicu nad touto krajinou, predsa sme tu doma a chceme, aby tu boli doma aj naše deti. A ja osobne to vnímam tak, že chcem urobiť čo najviac preto, aby sa nám tu teraz žilo lepšie, a aj aby naše deti tu chceli žiť. A nie je môj zámer tu zbaliť kufre a odtiaľ to odísť. Žila som aj v zahraničí, viem, ako to tam funguje, ale viem, že doma som tu na Slovensku. Ale rozumiem im, rozumiem im, že majú obavy. A možno sa vám zdá, že to je nejaká vedľajšia téma, veď sme tu predsa v debate o rozpočte. Lenže ono to veľmi úzko spolu súvisí. Lebo rozpočet súvisí aj s tým, že naša krajina je extrémne polarizovaná, že ľudia tu nemajú dôveru v túto vládu a v štátnej inštitúcie. A súvisí to napríklad aj s výberom daní a s tým, či ľudia naozaj s dôverou tu platia danie a veria, že za to dostanú dobré služby, alebo, a s tým sa žiaľ stretávame čím ďalej tým častejšie, že preferujú platbu v keši a bez DPH, čo mimochodom silne posilnila aj nezmyslená transakčná daň, ktorú zaviedla táto vláda. Súvisí to aj s týmto rozpočtom práve preto, lebo výber daní je o miliardu nižší, ako plánoval rozpočet na tento rok. Dlh je rekordne vysoký a spolu s ním teda závratne rastú aj tie splátky dlhu, ktoré budú splácať ešte aj naše deti a ďalšie generácie. Rozpočet súvisí aj s tým, či ľudia sa rozhodnú zamestnať tu na Slovensku, alebo podnikať tu na Slovensku. Či tvoriví ľudia, ktorí majú nápady, sa rozhodnú rozvíjať svoj biznis tu a stať sa napríklad malými alebo strednými podnikateľmi. A tým by mohli zase prispievať k ekonomike. Alebo si povedia, že tu sa to neoplatí, lebo príliš vysoká cena práce, lebo príliš vysoké daňové odvodové zaťaženie. A tí, ktorí môžu, radšej vynesú svoje nápady niekde inde, alebo sa zamestnajú v inej krajine Európskej únie. Rozpočet súvisí aj s tým, že či teda naša krajina bude mať v budúcnosti zdravé verejné financie, a či napríklad teda zostane aj na naše dôchodky, keď my, ktorí tu teraz sedíme, budeme seniori. Problém tohto rozpočtu teda je, že je krátkozraký. Že to nie je rozpočet pre naše deti a pre naše vnúčatá. Je to ako s tou energopomocou, ktorá je súčasťou problému rozpočtu. A hovoril o tom tu už dnes moje kolega Ivo Štefunko, že namiesto toho, aby sme investovali do zatepľovania budov a tým z dlhodobého hľadiska vyriešili problém, tak nie, my nalievame peniaze do neadresnej energopomoci, čím tie peniaze iba takto sa nám potom šmahom ruky míňajú a míňajú. A vidíme to potom na číslach, že deficit po troch konsolidáciách, čo vy nazývate konsolidácia stúpa. V októbri 2023 deficit bol na úrovni 4,8. Odvtedy počúvame, počúvame o konsolidácii, o tom, že treba uťahovať opasky a tak ďalej. No a vidíme, že deficit stále rastie. Problém je aj v tom, že tá vláda, táto vláda nejde šetriť na sebe. Tento rozpočet je aj rozpočet pokrytecký. Lebo na jednej strane sa hovorí o tom, že treba uťahovať opasky, že treba šetriť. Všetci ľudia to počúvajú a všetci to zažívajú na svojich výplatných páskach. No lenže na tejto vláde to nevidíme. Na tejto vláde vidíme dvojnásobné zvýšenie platov. A to ešte tým najhanebnejším pokryteckým spôsobom cez nezdanené paušálne náhrady. A to ani nebudem začínať o haciendach a vilách a autách a letenkách a podobne. Čiže problém tohto rozpočtu je aj tá arogancia moci, s akou je predkladaný a kým je predkladaný. Kolega Ondrej Dostal dneska zverejnil taký graf, že koľko ubehlo dní medzi schválením štátneho rozpočtu na vláde a tým, kedy sa začalo o ňom rokovať v parlamente. Tak tento rok to boli štyri dni. A to je ešte do toho blahosklonne zarátal víkend, mohol ísť iba po pracovných dňoch. To je najkratšie obdobie za mnoho, mnoho rokov, možno historicky. A neustále tu počúvame tie výhovorky, že treba konsolidovať, lebo hen tie tri roky, kedy ste nevládli vy, oni za všetko môžu. Tie tri roky. To, že 14 rokov FICO zrazu sa vytratilo, lebo tri roky na tie sa viete zamerať, to je vaša mantra. Roky 20 až 23, kedy tu vládol niekto iný. No lenže teraz, už tretí rok vládnete vy, toto je už tretí rozpočet, ktorý predkladáte vy, tak minimálne, minimálne by ste sa mohli prestať vyhovárať. A počuli sme to aj dneska, tuto znovu v pléne od pani Valovej, od pána Barteka. Áno, aj od vás. To je v poriadku, nemusíte ma počúvať, ale keď hovoríte, tak ja som vás počúvala, že znovu je to o tých výhovorkách, čo tuto úradnícky premiér Ódor za tých pár mesiacov vraj navrhoval, keď vaša vláda nepochopila, že to nebol návrh a lego kocky, ale dobre, poďme ďalej. A to nie je len arogancia moci voči nám, parlamentnej opozícii. My v tomto celom nesme podstatní. To je arogancia moci voči občanom tejto krajiny. To je arogancia moci aj voči sociálnym partnerom, ktorí sa dostali na diskusiu k tomuto rozpočtu, po tom, ako bol schválený na vláde. A potom sa nedá čudovať, že to okomentovali tak, že namiesto dialógu vláda predlžila hotový diktát bez diskusie. Pozriem sa teda na rezort školstva, ktorému sa venujem. A verím, že je tu zhoda na tom, že školstvo je práve ten rezort, ktorý je o investícii do budúcnosti krajiny. A platí to aj v čase konsolidácie. A v tomto treba priznať, že vďaka aj tlaku školských odborárov, možno aj vďaka tlaku opozície, aj vďaka celkovému verejnému tlaku, sa nakoniec podarilo, že sa do budúcoročného rozpočtu dostalo zvýšenie platov učiteľov. Takto pred rokom sme tu o tom hovorili, že to tam malo byť napočítane už na ten rok 25. Vtedy to napočítane nebolo, dostalo sa to vďaka rokovaniam v priebehu tohto roku, ale teda nakoniec je tam isté zvyšovanie platov od septembra a od ďalšieho januára. Čo je odvrátená stránka toho, a o tom veľmi pekne hovorila moje kolegyňa Ingrid Kosová, že veľká časť tých peňazí aj tak ide na úkor škôl a ide na úkor kvality vzdelávania. A veď hasíme tuto dlhodobý požiar, pokiaľ ide o platy učiteľov, lebo napriek tomuto zvýšeniu stále nám dáta hovoria, že na Slovensku bude v najbližších rokoch chýbať každý rok od 1600 do 2100 učiteľov. Čiže okolo 2000 učiteľov ročne nám bude naďalej chýbať. Toto sú dáta a analytikov ministerstva školstva. Ale dobre, aspoň táto časť sa tam dostala. Druhá vec, samozrejme, je, že treba šetriť na aparáte. A tam v tej kapitole rezortu školstva vidíme tie čísla. Zatiaľ sme sa nedostali ku konkrétnej odpovede, že na čom presne sa bude šetriť. Ale je to tam uvedené, že aj rezort má šetriť na sebe. Správne, tak to má byť. Len aj tu by som rada vypichla, že tak pre ilustráciu, že ako teda prebieha to šetrenie tejto vlády. Tak okrem iného ten rozpočet uvádza, že ministerstvo školstva si navýši počet zamestnancov o päť osôb pre kanceláriu štátneho tajomníka. A teraz, aby bolo jasné všetkým, prečo ministerstvo školstva musí navyšovať kanceláriu štátneho tajomníka, no, lebo z tej kancelárie sa stala politická trafika. Lebo bolo treba prijať štátneho tajomníka Krišandu. Lebo pán Huliak si svojim vydieraním vyloboval ministerské kreslo. Tak ministerstvo školstva zachraňovalo a vytvorilo novú kanceláriu pre pána Krišandu. Ale keďže pán Krišanda sa nevenuje regionálnemu školstvu, nerozumie regionálnemu školstvu, tak zároveň bývalý pán štátny tajomník dostal funkciu splnomocnenca ministra
