Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Dobrý večer, kolegovia. Je pre mňa trochu absurdné a zarážajúce, že sa tu už niekoľko dní a mnoho hodín bavíme o konsolidácii, a hovoríme o tom, že tá konsolidácia je len naoko, lebo hoci zvyšuje príjmy štátu, tie výdavky sa neznižujú a ten dlh takisto.
A dnes som sa dozvedela, že v rámci konsolidácie pristúpili na ministerstve financií aj k diskusii s jednotlivými orgánmi napríklad ochrany ľudských práv, kde im povedali, že je dôležité, aby nejakú časť svojho rozpočtu vlastne sťali a aby ten, aby povedali, kde sú schopní konsolidovať tie svoje výdavky, napríklad bavíme sa o Úrade verejného ochrancu práv. A ten rozpočet, ktorý oni navrhli a ktorý sa nám dnes dostal na výbor pre ľudské práva, bol podľa úradu na ochranu... podľa úradu ombudsmana navrhnutý takým spôsobom, že je pre nich až likvidačný. To explicitne hovorí vo svojom liste výboru verejný ochranca práv, že ak bude prijatý rozpočet v takomto návrhu, tak funkcia úradu bude do veľkej miery znemožnená až ohrozená. Ja chápem, že treba konsolidovať, veď celý čas sa tu bavíme o tom, akým spôsobom konsolidovať. Chápem, že muselo dôjsť aj k tejto diskusii s rôznymi úradmi a asi ani Úrad verejného ochrancu práv by nemal byť výnimkou.
No potom tu dochádza k takému stretu dvoch svetov, kde Úrad verejného ochranu práv nám hovorí, že hrozí, že nebude schopný vykonávať svoju činnosť, lebo príde o časť vlastne kľúčových výdavkov na jeho bežnú prevádzku. A keď som sa spýtala, napríklad, na zabezpečenie úradu detského komisára, kde som ja sama iniciovala v minulom volebnom období rozsiahly poslanecký prieskum práve preto, že sme mali domnienku, že tam dochádza k nehospodárnemu nakladaniu s verejnými zdrojmi. Keď som sa pýtala pána štátneho tajomníka na to, kde sekali vlastne v rámci tohto rozpočtu u verejného, u komisára pre deti, ktorý predtým zastávala pani Tomanová, teraz je to pán Mikloško, ale bez ohľadu na to, kto úrad vedie, dozvedela som sa, že tam ku konsolidácii nedochádza, ale že tam sa plánuje navýšenie rozpočtu tohto úradu o 47 % celkových zdrojov, to robí 349-tisíc, takže keď doposiaľ počas panovania pani Tomanovej (povedané so smiechom) mali rozpočet, ktorý bol niečo pod 800-tisíc eur, aj tam sme našli rozsiahle, naozaj rozsiahle podozrenia, že s týmito prostriedkami nie je nakladané uvážlivo a hospodárne, a ide o verejné prostriedky, ide o peniaze daňových poplatníkov, tak teraz sa pýtam, že či máme istotu, že sa procesy na tomto úrade zlepšili, keď im na rozdiel od iných orgánov, ktoré majú chrániť ľudské práva, pridávame a v tom rozpočet budú mať vyše jedného mil. eur.
Ja nechcem vrhať v žiadnom prípade tieň na nové vedenie. Verím, dúfam a sledujem ich činnosť. Čiže dúfam, že, že tá práca v prospech detí a v najlepšom záujme detí sa deje, ale keďže viem, že tento úrad nie je zviazaný pravidlami, ako majú takého prostriedky, ako majú s nimi nakladať, pretože dokonca ani zamestnanci Úradu komisára pre deti nie sú viazaní v podstate okrem Zákonníka práce ničím. Nie sú štátni zamestnanci, nie sú to zamestnanci verejnej správy. To znamená nedajú sa na nich použiť ani nejaké tabuľky, ich platy a odmeny za to, čo robia nie sú nejakým spôsobom obmedzené. Veď v konečnom dôsledku aj to bol jeden zo sporov, ktorý sme mali s pani, s pani Tomanovou, že namiesto toho, aby, aby nám ukázala zmluvy, pracovné zmluvy a zmluvy o odmeňovaní tých, ktorých si tam zamestnala, dvaja z nich boli jej rodinní príbuzní, odmietla to, lebo sme mali dôvodné podozrenie, že ide naozaj o nadštandardne vysoké platy vo funkciách, ktoré v Bratislave dosahujú v priemernom zárobku naozaj nižšie sumy. Tam bol každý na tom úrade jej poradcom od sekretárky, cez pomocné sily, každý bol poradcom pani Tomanovej a mal za to adekvátny plat. A to nebolo jediné z pochybení, na ktoré sme prišli, samozrejme, že mnohé zmluvy tam podliezali tú sumu 5-tisíc eur, nad ktorú ste museli obstarávať, ona neobstarávala, a tak sme videli, že zmluvy, ktoré ani len nemali dodatky zverejnené v centrálnom registri, a keď sme si tie dodatky poprosili, aby sme vedeli, čo je obsahom činnosti napríklad informačnej spoločnosti, ktorú si zazmluvnili, tak vo vlastnostiach dokumentu, ktorý nám dali, v priebehu 15 minút sme sa dočítali, že ten dokument vznikol presne pred 5 minútami, než nám ho ukázali. Čiže veľmi kreatívny prístup k tomu, ako sa, ako sa dokladuje, ako sú vynakladané verejné prostriedky.
Čiže ja si chcem byť istá, že ak konsolidujeme, ak sa bavíme o zefektívňovaní vynakladania verejných zdrojov, no na druhej strane nekonsolidujeme všade a nemáme rovnaký meter na všetky inštitúcie, ktoré spadajú do jedného rámca, čím sú ostatné výnimočné, aké argumenty tam prispeli, lebo pre mňa je zásadným problémom, keď šetríme napríklad na Úrade verejného ochranu práv do takej miery, že nám klope na dvere, že jeho činnosť bude znefunkčnená, že toto bude pre inštitúciu, ktorá je zakotvená v ústave, ktorá nám, ktorej fungovanie nám vyplýva z medzinárodných zmlúv, bude znemožnená a hrozí jej naozaj likvidačný rozpočet, že mňa by naozaj zaujímalo zdôvodnenie takéhoto kontrastu prístupu k dvom organizáciám.
Ja vám ponúkam aj riešenie, ktoré som ponúkla na ľudskoprávnom výbore, a toto riešenie bolo diskutované so všetkými aktérmi a je to riešenie toho, aby tieto úrady a orgány, ktoré sa zaoberajú ochranou ľudských práv, spadali všetky pod jednu strechu, a tou by mal byť práve Úrad verejného ochrancu práv, tak ako je to napríklad v Českej republike, kde je ten úrad oveľa masívnejší, má pod sebou tak komisára pre deti, alebo túto agendu, tak agendu pre zdravotne znevýhodnených, rovnako tak niečo obdobné, ako je stredisko ľudských práv, to všetko sa deje pod jednou strechou, to všetko má jedného adresáta. Nedochádza tam k duplicite, lebo dnes práve preto, že chceme byť efektívnejší, chceme konsolidovať, ale robíme to takto poza ucho (rečníčka sa názorne dotkla pravou rukou ľavého ucha), lebo ak by sme to mysleli úprimne, tak sa pozrieme na tú duplicitnosť v našom systéme, to nielen ochrany verejných práv, ale aj v iných systémoch, ale tuto názorne môžme vidieť, že trebárs ak sa dieťa so zdravotným znevýhodnením dostane do situácie, kedy sú porušené jeho práva, môže sa tým istým podnetom obrátiť na verejného ochrancu práv, detského komisára, komisára pre zdravotne znevýhodnených aj pre stredisko ľudských práv. A teraz všetci budú v rámci svojich kapacít riešiť podnet, ktorý je v podstate obsahovo ten istý, a my tomu nevieme zabrániť, lebo tieto inštitúcie jednak medzi sebou dostatočne nekomunikujú, ale zároveň nesídlia pod jednou strechou a nemajú jednu hlavu, nemajú jeden manažment. To ja považujem za nehospodárne a nelogické a vnímam to len ako nejaký mocenský spor, že chceme mať radšej štyri orgány, ktoré štyrikrát obsadíme, a štyrikrát sa môžme baviť o tom, kto ich bude viesť, a niekomu môžme pridať na konci roka, kto je nám blízky a kto má dobré vzťahy, v rozpočte niekomu uberieme, aby sme ho mohli šikanovať, ako to bolo pri predošlých ochrankyniach práv.
Čiže toto je podľa mňa, toto vytvára právnu neistotu a priestor pre nieže neefektívnu, ale aj nehospodárnu ochranu práv, a toto sú práve tie miesta, kde by sme mohli hľadať zlepšenia systému, ktorý na Slovensku funguje, ktorý si my všetci platíme a z našich daní, by mohol fungovať lepšie, mohol by byť lacnejší a v konečnom dôsledku by aj tie rozhodnutia prišli skôr a boli by podľa môjho názoru aj čitateľnejšie, lebo dnes sa do... dnes sa reálne stáva, že výsledkom takýchto konaní je rozporuplné vyjadrenie z jedného orgánu a z druhého orgánu, pričom ten hlavný orgán, ktorý má posúdiť takúto situáciu, je práve verejný ochranca práv.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
