Videokanál klubu

Pán predseda, ten istý procedurálny návrh, takže vám ho prinesiem. Ďakujem.

Ďakujem. Ďakujem, kolegovia, za vaše faktické poznámky. Pár reakcií.
Určite si nabudúce dám pozor, aby som neurazil krajiny, ako je Burkina Faso alebo niektoré podobné, pretože ako spomínal kolega Štefunko, sú iné krajiny, ktorým sme sa smiali, nás predbehli. A keď sa pozeráme na to, akým smerom sa uberá pod rúškom tejto garnitúry naša krajina, tak áno, všetko je možné.
Samozrejme, by bolo možno pozrieť, dobré pozrieť sa aj do týchto krajín, že koľko majú ministerstiev, že či náhodou my už nemáme najviac ministerstiev alebo viac ministerstiev, ako si dokážu vytvárať práve v nejakých takýchto afrických krajinách. Ale kreativita je tu veľká, kolega Gröhling spomínal tie ministerstvá, takže bohvie, koľko ich ešte vznikne.
Čo sa týka tej oblasti obrannej, a teda vojenského špeciálu. Ďakujem pánovi Valáškovi, že pripomenul jednu vec. Ja som to chcel rozviesť, ale vzhľadom na časovú tieseň, tých 20 minút niekedy je nie dosť. Tak myslím si, že pán kolega Valášek sa tejto téme ešte bude trošku viac venovať. Je naozaj dôležité povedať, že minister obrany sa stáva absolútnym vládcom nad vojenským obranným priemyslom na Slovensku. A je to presne tak, ako povedal, nie je to len tým, že bude mať pod kontrolou štátne alebo pološtátne firmy, ale takisto bude týmto spôsobom môcť zásadne zasahovať a ovplyvňovať aj firmy súkromné, kde ich môže svojim spôsobom limitovať alebo im diktovať, akým spôsobom sa majú správať.
Čo sa týka SIS-ky, no, tak uvidíme, však práve tu panuje tá obava, že by sme sa vrátili do deväťdesiatych rokov a že budú znova prenasledovaní a monitorovaní aj opoziční predstavitelia.
No a čo sa týka ešte ministerstva obrany, je smutné, že šéf sekcie modernizácie sa prezentuje firmám ako človek, ktorý má obchodného ducha.

Ďakujem pekne za slovo, pán predseda.
Kolega Juraj, ďakujem pekne za tvoje vystúpenie, že si upozornil vlastne aj na túto, nazvime to, že vojenskú časť tohto kompetenčného zákona. Ja si dovolím upozorniť vlastne ďalej na to, ako chcú, ako si chce vláda uzurpovať vymenovávanie predsedov aj ďalších úradov, doteraz, nazvime ich, nezávislých. No a asi by som to ilustroval, tú zmenu prístupu, na úplne aktuálnej veci, kedy vo štvrtok poobede prebehla médiami správa, že teda pán Žežulka končí ako prezident finančnej správy. O štyri hodiny už bola aktualizácia, že bude, bude novým prezidentom pán Jozef Kiss. A už dnes, teraz pred hodinou, podotýkam, je pondelok, už minister financií potriasal rukou novému vymenovanému predsedovi finančnej správy. No, takto je vidieť, akým koristníckym prístupom sa rozhodla ísť vládna koalícia. A bohužiaľ, pri tomto konkrétnom príklade je aj vidieť ten zásadný rozdiel oproti minulosti, kde teda predchádzajúci predseda, prezident finančnej správy bol vyberaný skutočne v transparentnom výberovom konaní so širokou výberovou komisiou s tým, že vôbec celý priebeh, či už vystúpení kandidátov, alebo otázok, odpovedí, bol naživo streamovaný a všetci mohli teda vidieť, ako ten výber prebieha, a teda následne vymenoval vtedajší minister financií nového prezidenta. Nič viac neilustruje to, o čo sa vláda snaží aj týmto, touto zmenou kompetenčného zákona, ako takéto, takéto výmeny, takéto znižovania štandardov, takýto koristnícky prístup.
Ďakujem.

Juraj, ďakujem veľmi pekne za tvoje vystúpenie. Ty si tak nadhodil takú otázku, že aké ministerstvá by táto vláda mohla ešte vymyslieť. Myslím si, že si to tak akože opatrne naznačil. No ale však poďme si to rozobrať a poďme túto Pandorinu skrinku otvoriť úplne. Ja som si pozeral, že aké sme mali ministerstvá na Slovensku, ktoré fungovali, a najviac ma zaujal rok 1991, kedy fungovalo Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky. To funguje aj dnes, ale mali sme ministerstvo pre hospodársku stratégiu, ministerstvo obchodu a cestovného ruchu, to už máme tri ministerstvá, ktoré riešili tú istú agendu, ale ešte sme mali aj ministerstvo priemyslu. Čiže štyri ministerstvá, ktoré riešili takú príbuznú agendu. A okrem toho ešte existovalo že ministerstvo pre správu a privatizáciu národného majetku, ministerstvo lesného a vodného hospodárstva. A si predstavte, že, prosím vás, toto ministerstvo bolo oddelené od ministerstva poľnohospodárstva a výživy. Okrem toho bolo ministerstvo kontroly a ďalšie ministerstvo výstavby a stavebníctva. A v deväťdesiatom štvrtom, a to je taký typ tejto koalícii, sme mali ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií. A ja si viem predstaviť normálne, že by mohli prísť s ďalším zákonom a zmenou, že by vytvorili ministerstvo pre poštu. To by sa pánovi predsedovi SNS veľmi páčilo.
Je veľmi smutné, že keď sa chce, tak sa dá vymyslieť úplne všetko a vymyslieť sa dajú aj takého zbytočné ministerstvá. Otázkou je, že čo tieto ministerstvá aj do budúcna prinesú Slovensku a koľko hlavne nás všetkých občanov to bude stáť.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Pán poslanec Krúpa, ten príklad s zmenou kompetencií ohľadom zbrojárskej výroby, respektíve vývozu zbrojárskeho materiálu z ministerstva zahraničných vecí s účasťou SIS-ky na ministerstvo obrany je veľmi dobrý, pokiaľ ide aj, nielen o ten konflikt záujmov vo vzťahu k ministrovi obrany pánovi Kaliňákovi, ale aj vo vzťahu k ukázaniu na to, že je nevhodné, aby sa taká zmena diala v skrátenom legislatívnom konaní. Lebo čisto teoreticky, ak by tento návrh zákona išiel v riadnom legislatívnom procese, bol by predmetom medzirezortného pripomienkového konania, bol by v parlamente v neskrátenom legislatívnom konaní, teda najprv by sme ho prerokovali v prvom čítaní, potom by bol mesiac na rokovanie vo výboroch, bol by dostatok priestoru na to, aby sa s ním všetci oboznámili, aby sa k nemu všetci vyjadrili, tak áno, aj takáto úprava, ak by bola nejako zdôvodnená, čo v tomto prípade nie je, ale ak by bola nejako zdôvodnená, asi by sa ťažko dalo namietať, že je to v jednom návrhu zákona alebo v balíku noviel, ktoré sú obsiahnuté v jednom návrhu zákona. Ale v skrátenom legislatívnom konaní?
Keď som ja vyjadroval isté pochopenie pre nejakú rýchlejšiu zmenu kompetenčného zákona, tak práve takéto veci tam nepatria. Lebo ak nevznikne nové ministerstvo, no tak uznajme, že bude jeden koaličný partner nespokojný, že bude mať o ministra menej, aj keď je to teda chabý dôvod, ale dobre. Ale že sa nepresunie nejaká kompetencia? Veď toto je vec, ktorá by mala byť predmetom riadneho legislatívneho konania, a je to ďalší dôkaz, že to nemáme o tomto rokovať v skrátenom kona... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem, pán predseda.
To, čo tu máme pred sebou, ja už som to pred chvíľkou spomínal aj v mojej faktickej poznámke, je jeden z takých tých klasických príkladov, ako sa pod rúškom nejakého návrhu zákona, ktorý sám osebe je zbytočný, pretože ministerstvo športu a cestovného ruchu je zbytočné, sa vlastne podsúvajú aj určité kompetencie vláde a iným členom vlády, ktoré v podstate im poskytujú zásadné a neobmedzené práva v niektorých oblastiach. To, čo tu vidíme, je to, že v podstate naozaj dochádza postupne k uzurpácii, absolútnej uzurpácii moci. Ide o to, že tá koncentrácia moci v podstate, ktorá tu vzniká, ohrozuje aj svoju podstatu fungovania tohto režimu, v ktorom žijeme, teda liberálnu demokraciu. A áno, je tu značná časť predstaviteľov vládnej garnitúry, ktorá má problém s liberálnou demokraciou a tajne dúfajú a veria, že sa im to počas ich volebného obdobia, že sa im podarí liberálnu demokraciu buď zlikvidovať, alebo minimálne nabúrať a podkopať jej fundamenty. A klasickým príkladom nejakej autokracie alebo diktatúry je to, že vlastne máme tu záujem o neobmedzené uplatňovanie politickej moci teda buď niekým, nejakým diktátorom, autokratom, alebo nejakou politickou skupinou. Myslím si, že tu je jasné, že o kom sa bavíme.
Celé toto, samozrejme, prebieha bez akejkoľvek diskusie v skrátenom legislatívnom konaní. Je to veľmi smutné, pretože toto sú zásadné rozhodnutia, ktoré naozaj budú mať dopad na fungovanie nášho systému, a nielen to, že či vznikne nejaké ministerstvo športu alebo nie. Jediný, kto tu o tom naozaj chce diskutovať a diskutuje, je opozícia. A z vašej strany, zo strany garnitúry, sme ešte za to hanení a kritizovaní, že chceme diskutovať o takýchto zásadných otázkach a že vás zdržujeme, že vás vlastne zdržujeme pri absolútnej uzurpácii moci. A aj zdržovať vás budeme dovtedy, dokedy to bude len možné.
A vaše ministerstvo športu a cestovného ruchu? Prosím vás pekne, ešte aké ministerstvá si vymyslíte? Pretože to, čo som počul aj tento víkend, je, že pokiaľ by sa mal pán Pellegrini stať predsedom, či prezidentom, tak že by malo dôjsť k nejakému redefinovaniu koaličnej zmluvy a že pán Danko si predstavuje, že by možno mal nejaké iné, ďalšie ministerstvo alebo čokoľvek. Ďalšie nejaké výplody kapitána Danka a jeho suity. Uvidíme, čo z toho bude, samozrejme, ja sa na tom budem baviť, keď sa vy budete medzi sebou takto hašteriť.
Som zvedavý, že aké ministerstvá ešte vymyslíte. Či nejaké ministerstvo revolúcie pre pána Blahu, alebo, ja neviem, ministerstvo, ja neviem, legalizácie korupcie, alebo čokoľvek, čo vás napadne, len preto, aby ste mohli rozdeľovať funkcie svojim ľuďom. Samo osebe tuto sa spomínalo, že to ministerstvo športu bude od... tie odhadované náklady bude stáť na začiatku zhruba okolo sto miliónov. No to, podklady, ku ktorým sme sa dostali my v SaS-ke, tak hovoria o počiatočných investíciách 200 mil. eur. Dvesto miliónov eur bez toho, aby sme mali jasne definované, akým spôsobom sa toto ministerstvo bude venovať športu alebo cestovnému ruchu. Sú to len také nejaké nápady a výplody Danka, ktorý, samozrejme, však je už dohodnutý aj s niektorými jeho kamarátmi, ako budú fungovať v rámci cestovného ruchu a kúpeľníctva, že áno, a inými ľuďmi. Celé proste klasický business case.
Čo vidíme, je, samozrejme, taktiež to, že sa snažia týmto zákonom kompletne okresávať aj právomoci prezidentky alebo teda úradu prezidenta. Čiže v podstate, ak sa toto podarí a postupne to pôjde takto ďalej, tak ďalší prezident už bude možno len nejaký barón Prášil, ktorý tam už bude len ako štafáž, pretože jeho kompetencie budú totálne limitované. A je celkom zaujímavé toto vidieť a sledovať, keď vládna koalícia sa spolieha alebo má predstavu, že predseda parlamentu sa bude uchádzať o tento post, že skôr, ako sa tam môže dostať, tak tam príde a nebude mať skoro žiadne kompetencie, ale zjavne mu to nevadí.
Takisto tu bolo spomenuté, že sa v podstate mení, menia aj kompetencie pri vymenovávaní rôznych predsedov a predstaviteľov dôležitých inštitúcií, ktoré garantujú a dotvárajú v podstate ten demokratický kolorit našej spoločnosti a nášho systému fungovania a to už je, či už je to predseda, menovanie predsedu štatistického úradu, Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a tak ďalej. Toto sú veci, ktoré sú zásadného charakteru, pretože budú vlastne vytvárať predpoklad, že sa stávajú tieto úrady ďalšími trafikami pre ďalších ľudí tejto garnitúry. A ako to dobre poznáme, ide hlavne o politickú príslušnosť a spoľahlivosť, skôr ako o odbornosť.
Toto sme mohli zažívať aj v minulých vládach Roberta Fica či Vladimíra Mečiara.
Čo je ale ďalšou zásadnou vecou, ktorá je v rámci tohto návrhu zákona, tak to je to, že ministerstvu obrany začínajú priznávať právomoci Slovenskej informačnej služby a ministerstva zahraničných vecí. Toto je zásadný zásah do fungovania a kontrolného mechanizmu a tu sa bavíme konkrétne o dohľade alebo teda, resp. kontrolou nad vývozom a dovozom vojenského špeciálu. Tento sa kompletne, kompletne, prosím vás pekne, dostáva pod kontrolu ministra obrany Roberta Kaliňáka.
V minulosti totiž to fungovalo tak a aj zákony to definujú, že ministerstvo zahraničných vecí je takzvaným tým zahraničnopolitickým garantom a má dohľad nad tým, aby nejaký vývoj nejakého vojenského špeciálu nebol vyvezený do nejakej krajiny, ktorá môže byť z pohľadu našej zahraničnej politiky alebo zahraničnopolitického ukotvenia problematická. Takisto je to, je to ministerstvo zahraničných vecí a Slovenská informačná služba, ktoré majú dohľad aj nad tým, aby asi nedošlo aj k takzvanému reexportu, aby sme sa takýmto veciam vedeli vyhýbať. Toto všetko končí schválením tohto zákona a okrem iného, prosím vás pekne, keď si presne alebo detailnejšie prečítate, tak z celého tohto procesu sa vyškrtáva, a teda vyčleňuje aj Vojenské spravodajstvo, ktoré napriek tomu, že je súčasťou ministerstva obrany, malo svoje kompetencie práve pri kontrole vývozu, vývoze a dovoze vojenského špeciálu. Toto sú že naozaj zásadné zásahy, kde v podstate tu vzniká moment, kedy minister obrany bude mať absolútne právomoci a kompetencie rozhodovať, čo sa komu predá a čo sa sem dovezie. Samotný minister obrany. Koniec. Bodka. To je niečo, čo sme tu ešte nemali.
A čo je zásadné, musím povedať, v tomto momente, je, že tento minister obrany má zároveň zbrojársku firmu, Liwa Arms, či ako sa to volá, ktorá tu už má aj nejakého strategického investora z neznámeho nekontro... neskontrolovateľného z arabských emirátov. Nie je väčší konflikt záujmov, nie je, ako to, keď má minister obrany zbrojársku firmu a zároveň bude mať pod kontrolou, kompletne pod kontrolou export – import vojenského špeciálu. Prosím vás pekne, to kde sme? To je niekde na úrovni Nigeru, Burkina Faso, ja neviem, možno Severná Kórea a tak ďalej.
Áno, samozrejme, že v minulosti boli diskusie na túto tému, že ten export – import, že má svoje určité úskalia, že to nejde tak flexibilne a tak rýchlo, ako by si želali aj, aj predošlá garnitúra, aj predošlé vedenie malo s tým problém, pretože predsa len koľkokrát sa stalo, že ministerstvo zahraničných vecí malo nejaké výhrady k nejakému vývozu nejakého špeciálu. Ale to je ten proces a systém kontrolných mechanizmov, ktorý v demokracii musí fungovať, v krajine, ktorá by mala spĺňať štandardy členskej krajiny Európskej únie a Aliancie. A my toto všetko ideme jednoducho škrtnúť.
Ešte musím povedať jednu vec. Predstavte si, ako som už spomínal, že tu máte nejakého strategického investora v nejakej zbrojárskej firme, ktorá deklaruje, že niečo vyrába, ktorej výrobok ešte nikto nikdy nikde nevidel. A tento strategický investor z krajiny, ktorá je v takom okruhu krajín, kde naozaj môžete veľmi ťažko zisťovať tie, to pozadie tejto firmy, tak táto firma sa teraz zjaví tu a investuje obrovské milióny do tejto slovenskej zbrojárskej firmy. Máte, jak by som povedal, sú, máte, keď chcete prať špinavé prádlo, tak ho operiete v práčke a keď chcete prať špinavé peniaze, tak ich operiete cez nejakého záhadného zahraničného investora. Predstavte si, ja nehovorím, že to tak je, len predstavte si, že sa vám podarí počas minulých období, rokov vyniesť značné množstvo finančných prostriedkov v miliónoch, ktoré potom nejakým obratom cez nejakú firmu, ktorú nikto nepozná a v ktorej podľa nejakých dostupných informácií pracujú dvaja ľudia, investuje potom spätne na Slovensku milióny. Vy z toho, samozrejme, zaplatíte nejakú daň, nejaké drobné, splníte si akože občiansku povinnosť platenia daní a ste vybavení, čistí jak ľalia. Perfektné! Perfektné!
Takže toto je tá situácia, ktorá tu nastáva, a predstavte si, že toto všetko budete mať pod palcom, ešte aj export – import zbraní. Kompletne. No, akože všetka česť, hej? To je proste profi prístup. Profi prístup, ktorý tu zažívame, ktorý, samozrejme, našim partnerom má byť prezentovaný ako to, že však pozrite, my sme naďalej spoľahlivý spojenec v Aliancii, tá podpora Ukrajine bude bežať naďalej. A beží. Beží oveľa lepšie, ako bežala v minulosti. Pretože to, čo napríklad predošlé vedenie napríklad ministerstva vnútra nedokázalo, urobiť poriadok napríklad v colnej a finančnej správe a stávalo sa napríklad, že v minulosti na slovensko-ukrajinskej hranici technika, ktorá išla na opravy z Ukrajiny na Slovensko do Michaloviec, bola častokrát blokovaná a častokrát stáli aj niekoľko dní a zo začiatku aj niekoľko týždňov na hranici, kým ich pustili, viete, ako to funguje dnes? Je interné nariadenie, ani ich nekontrolujú, mávajú im, idete hore-dole bez kontrol. Viete, takto sa tu pracuje a takto, takýmto spôsobom sa, samozrejme, snaží aj táto garnitúra pracovať aj s našimi spojencami a partnermi.
Samozrejme, že oni sú si plne vedomí toho, akým spôsobom to funguje, a že aj toto sú tie klasické príklady, ktoré sme zažívali napríklad aj takých dva, štrnásť, dvanásť rokov s Viktorom Orbánom. Ja si spomínam veľmi dobre, ako to bolo napríklad v roku 2014, kde Viktor Orbán bol prvý, ktorý bol v Pobaltí, ktorý vysielal svoje vojenské jednotky do Iraku a bol najspoľahlivejší partner a spojenec, ktorého EÚ a NATO mala. Ale poďme ďalej.
Ďalším momentom, ktorý tu je v tomto zákone, je zaradenie Slovenskej informačnej služby do systému alebo ako úrad ústrednej štátnej správy. To je niečo, čo sme tu doteraz nemali. A kolega Dostál tu aj definoval ten zákon, že čo definuje tento úrad ústrednej štátnej správy alebo orgán ústrednej štátnej správy, a nič také tam nie je okrem všeobecných ustanovení. Čiže je to ďalší účelový krok, ktorý má smerovať k tomu, že by tam mal byť inštalovaný niekto, kto už tu sedí v Národnej rade Slovenskej republiky. A to, čo sa šušká, je aktuálne predseda branno-bezpečnostného výboru pán Gašpar.
Všeobecné informácie, ktoré sa spomínali v kontexte tejto zmeny, boli asi také, že pán Gašpar sa necítil úplne komfortne zmeniť alebo odísť z parlamentu bez toho, aby nemal tú istotu, že by sa doňho znova mohol vrátiť a mať teda aj imunitu. Tu vidíme ten príklad a ten dôvod, prečo to tak je. Čo ma ale osobne mrzí a myslím si, že pánovi Gašparovi sa ešte budeme venovať v najbližších mesiacoch budúceho roka, je nielen to, že je teda obvinený, obžalovaný a všetky tieto veci, ale naši spojenci ho vnímajú ako nespoľahlivú osobu. Osobu, s ktorou v rámci spravodajskej komunity s ním nebudú chcieť spolupracovať, jednoducho nebude tá dôvera na dostatočnej úrovni. Ale napriek tomu táto garnitúra a niektorí jej čelní predstavitelia vynakladajú maximálne úsilie, aby presviedčali našich partnerov a spojencov, že sa zaňho zaručia a že bude naozaj spoľahlivý partner pre spoluprácu spravodajských služieb, prosím vás pekne, s našimi spojencami.
Ja len drobnosť. Ak si niekto prečíta články a názory pána Gašpara, jeho konšpirácie, jeho afinita a taká tá náchylnosť k dezinformáciám ku Kremľu a podobne, myslíte si, že to spravodajské komunity nevnímajú a nevedia a nečítajú? Že toto jednoducho dajú do šuflíka, že to si nebudeme všímať? Nehovoriac o iných veciach, podstatnejších veciach.
Takže toto sú tie momenty, ktoré tu máme a ktoré prináša so sebou aj tento zákon. Čiže nie je to len ministerstvo športu a definovania receptu na varenie halušiek, je to oveľa širšie a oveľa hlbšie, čo tento zákon obsahuje. A preto je dôležité, že sa tomuto zákonu budeme venovať, že o ňom diskutujeme a že obnažujeme aj tie jeho skryté časti v rámci tohto zákona. Čiže asi toľko k tomuto.
Ja len dúfam, že sa nedožijeme toho, že pán Pellegrini raz bude prezident a bude menovať pána Gašpara do funkcie riaditeľa Slovenskej informačnej služby. Myslím si, že už väčší dôkaz toho, že naše spojenectvo, naša, naše euroatlantické ukotvenie im tým pádom je úplne ukradnuté. Na druhej strane by z toho aspoň bolo jasné našim spojencom a partnerom, akým smerom sa Slovenská republika uberať bude. Možnože sú aj takí, ktorí ešte dúfajú, že to, čo vidíme zo strany Roberta Fica, je len akési pozérstvo a hra pre vnútornú politickú scénu, ale pevne verím, že po tomto by tie nádeje stratili. (Potlesk.)

Ďakujem, pán predsedajúci.
Pán Hargaš, vy ste vo svojom prejave vystihol niekoľko zásadných momentov tohto zákona, ktoré vlastne odkrývajú jeho podstatu. Nejde tu len o to, že tu vzniká akési ministerstvo športu a definovanie národného menu varenia halušiek, ale ide o to, že tam sú súčasťou toho zákona aj niektoré návrhy, ktoré jasne poukazujú na to, akým spôsobom sa táto vládna garnitúra pod vedením SMER-u snaží uzurpovať si moc. Správne ste poukázal na to, že či už sa bavíme o menovaní predsedu štatistického úradu alebo Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a ďalšími týmito úradmi, tak dochádza tu k zásadnej zmene, a teda porušovanie určitých demokratických pravidiel, ktoré sme tu mali a ktoré táto garnitúra ide rušiť. Ono, povedzme si to na rovinu, takým základným prvkom alebo znakom diktatúry je vlastne to, že sa začne uplatňovať neobmedzená politická moc buď diktátorom, alebo akousi, alebo nejakou politickou skupinou. A toto sú prvé kroky a znaky toho, ako sa my uberáme postupne k autokracii a možnože až k diktatúre, pretože títo ľudia už raz zažili, že by mohli byť zavretí za svoje skutky, tak už sa chcú tomu vyhnúť a urobia všetko pre to, a toto je jeden z príkladov toho, ako sa chcú k tomu postupne dopracovať. Dosádzať si vlastných ľudí na každú funkciu bez ohľadu na to, či majú na to kvalifikovaných ľudí, alebo nie.

Ďakujem pekne za slovo.
Pán poslanec Hargaš, ďakujem pekne za vaše vystúpenie. Vždy mám rád vystúpenia, kde sa hovorí o hodnote, o peniazoch, o verejných financiách. Povedali ste, že sa vám nezdá, že slová z dopadovej správy že "žiadny vplyv na rozpočet" sú pravdivé. Máte jednoznačne pravdu, samozrejme, nie sú pravdivé. Už len preto, že kompetenčný zákon prerokovávame pred samotným rozpočtom, to potvrdzuje, že to má väzbu na rozpočet, pretože všetko, čo s rozpočtom priamo spojené nie je a nebolo, už bolo teda posunuté ďalej, neskôr na rokovanie. Jednoducho proste rozpočet v sebe obsahuje parametre či už z lex konsolidácie alebo aj teda z tohto kompetenčného zákona, čo inak tiež nie je v súlade s pravidlami, tak by to byť nemalo, rozpočet by sa mal viazať len na už prijaté legislatívne normy. Takže každopádne jasné, rozpočet je, vplyv na rozpočet je jasný, samozrejme, vytvára nové, nové výdavky, úplne to zjednoduším, na nové ministerstvo, namiesto jedného ministra budeme mať teda nového ministra, namiesto jedného štátneho, pretože jeden štátny pre šport už bol, tak budú minimálne dvaja, takže ďalší minimálne jeden štátny navyše. Budeme potrebovať teda kanceláriu ministra, kancelárie štátnych tajomníkov, bude treba nový služobný úrad, samozrejmeb jeho vedúceho, bude treba nové režimové pracovisko, budú treba nové priestory, napríklad nové zmluvy na upratovanie, samozrejme, nové vozidlá, nových šoférov a podľa toho, čo vidieť v rozpočte, aj nových úradníkov. Čiže toto všetko má zásadný vplyv na rozpočet.
Ľudia sa budú skladať zasa na viac úradníkov, na viac byrokracie a keď sa teda pozrieme na to, že skutočne máme najvyšší rozpočtový deficit v celej Európskej únii naplánovaný na budúci rok a keď sa pozrieme aj na to, že ako často aj pán premiér spomína to čarovné slovo konsolidácia, tak ale, bohužiaľ, tá realita je úplne, ale úplne opačná. Volá sa to že dekonsolidácia a volá sa to nové dodatočné, nezmyselné výdavky.

Ďakujem pekne a tiež by som rád reagoval na poslanca pána Hargaša. Ako spomínal, je tam uvedené v dôvodovej správe, že to nebude mať žiadny vplyv na podnikateľské prostredie, tak sa pýtam, že načo to robíme, keď ani pozitívny vplyv to nebude mať, alebo komu teda ideme pomáhať, ak chceme budovať cestovný ruch, nie práve malým a stredným podnikateľom? Tak malým, stredným podnikateľom nechceme pomáhať. Nechceme pomáhať tým nenávideným neziskovkám, hoci gro športu vedú neziskové organizácie, a tak potom kto nám ostáva? Tak ostanú nám už len oligarchovia. A to naozaj im len chceme pomáhať?
Viete, ja som bol, keď vznikalo ministerstvo MIRRI minulé volebné obdobie, a pamätám si tuná v Národnej rade, ako ste hovorili o vytváraní pracovných miest, o navyšovaní štátnych úradníkov, ako ste hovorili, aké je to zbytočné, aké sa teplé miestečká tvoria. A tí, čo najviac kričali, alebo ten, čo najviac kričal, je teraz minister nového ministerstva. Tak pokiaľ by nemal vyoperovanú hanbu, tak asi, asi by to ministerstvo zrušil alebo minimálne, minimálne na to ministerstvo nenastúpil.
A čo ešte, ešte viac ma udivilo, že napriek tomu, že dotyčný minister kričal, aké, aké je to zlé, aké je to nedobré, ako navyšujeme pracovné miesta v štátnej správe, tak v novom rozpočte má viac ako dvesto pracovných miest navyše na danom ministerstve. Tak to hovorí asi o vše... za všetko.
Ďakujem.

Pán poslanec Hargaš, no, ten citát súčasného pána ministra Matúša Šutaja Eštoka, ako komentoval skrátené legislatívne konanie ku kompetenčnému zákonu, ktorý bol v predchádzajúcom volebnom období, je výstižný, len obávam sa, že všelijaké kontracitáty by sa našli. Toto je taká prax, ktorá je zaužívaná naprieč volebnými obdobiami, naprieč rôznymi vládnymi zostavami, že vládna koalícia sa na niečom dohodne v koaličnej zmluve, čo predpokladá aj zmenu napríklad štruktúry ministerstiev alebo ich kompetencií, a potom, potom to realizuje v skrátenom legislatívnom konaní. Tak sú v zásade dve možnosti, čo s tým robiť. Jedna možnosť je, že sa to prestane robiť a tí, čo to kritizujú z opozície, keď sa dostanú k moci, tak to nebudú tak robiť a budú aj, aj novelu kompetenčného zákona robiť, robiť v normálnom konaní.
Druhá možnosť je, že sa novela kompetenčného zákona prvá po zostavení novej vlády dá ako ďalšia výnimka a možnosť pre skrátené konanie s tým, samozrejme, že by tam museli byť nastavené prísne parametre a prísne podmienky, že za akých okolností, čoho sa to má týkať a, samozrejme, že určite nie v takomto rozsahu, ako je to, ako je to teraz robené.
Čo sa týka toho šalátu v dôvodovej správe, tak plne súhlasím, je to problém, je to problém aj z hľadiska kvality zákona, ten "šprt" v dôvodovej správe sa napraviť nedá v priebehu rokovania v parlamente, ale existuje cesta, ja som navrhol vrátiť zákon na dopracovanie predkladateľovi a potom bude mať predkladateľ možnosť opraviť aj ten šprt na šport.