Videokanál klubu

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, dámy a páni, nastáva posledný zrejme príspevok do rozpravy v dnešný deň. Dúfam, že to budete hojne komentovať potom vo faktických pripomienkach. Vyplním dvadsať minút, dúfam, témou, o ktorej sme tu už viackrát hovorili, a skúsim možno do nej vložiť nejaké nové faktografické veci, a to je teda nezávislosť Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, aby sme sa rozumeli.
A čím vás teda preberiem k životu, no, možno ste počuli také, také slovné spojenie, že butterfly efekt. Efekt motýlích krídel. Bol to taký nejaký meteorológ, on sa volal, že Edward Lorenz, ktorý kedysi povedal ten príklad, mnohokrát je to potom nesprávne preformulované, nesprávne chápané, že na jednom konci zemegule motýľ mávne párkrát krídlami a ono to potom má nejaké dôsledky, že na druhom konci sveta je potom tornádo, hej, a že také nejaké zdanlivo nesúvisiace veci môžu spôsobiť nejaké divné efekty. Keďže som fanúšikom science fiction, odporúčam takú poviedku od Raya Bradburyho, ktorá sa volá, že Burácanie hromu. Tak si to pozrite a to je príklad o to, o týchto motýlích krídlach.
A ja som túto vec použil, toto prirovnanie, pred nejakými sedemnástimi rokmi, keď krachovala Európska zdravotná poisťovňa. Možno si spomeniete v, potom, ako sme s Rudolfom Zajacom presadili reformu zdravotníctva, tak na slovenský trh prišli nejaké nové zdravotné poisťovne, ktoré tu predtým neboli. Jedna z nich bola zdravotná poisťovňa Union, tá tu zostala. No a potom sa objavila taká poisťovňa, ktorá sa volala že Európska zdravotná poisťovňa. Európsku zdravotnú poisťovňu založila finančná skupina J&T. Finančná skupina J&T je charakteristická tým, že teda vstúpila do zdravotníctva po tom, čo videla, že v zdravotníctve sa už nachádza iná finančná skupina Penta a že sa jej darí, tak si povedali, že aj oni pôjdu do zdravotníctva. Akurát ten problém s J&T je ten, že keď dvaja robia to isté, nie je to to isté. A J&T sa úplne to zdravotníctvo nevydarilo. Napríklad nemocnice Svetu zdravia pôvodne boli nemocnice J&T v Prešovskom kraji, teda tie, ktoré sú z Prešova. No a podobne to skončilo aj s tou Európskou zdravotnou poisťovňou, tak začala, nadýchla sa, mala nejakých, neviem, či 160-tisíc poistencov v tých najlepších chvíľach. No, ale prestala nejako že úplne spoľahlivo platiť faktúry poskytovateľom zdravotnej starostlivosti. Oni mali také divné produkty, napríklad umožňovali svojim poistencom, aby mali dvoch všeobecných lekárov. Že keď ste z Oravy, môžete mať lekára na Orave a môžete mať potom aj v Bratislave svojho druhého všeobecného lekára, obidvom platili kapitáciu. Pochopiteľne to nemohlo skončiť inak, ako že sa dostali do finančných problémov. A za normálnych okolností by v takejto situácii na ten trh vstúpil regulátor a povedal: No moment, stačí. Ukážte, kde máte peniaze, koľko máte peňazí, akú máte platobnú schopnosť, a keď ju nemáte dobrú, tak pozor, ozdravný plán, nútená správa a tak ďalej. Sú na to mechanizmy, ktoré v zdravotníctve máme. Máme ich preto, aby sa nezopakovala kauza, a teraz ideme ešte do väčšej archeológie, zdravotnej poisťovne Perspektíva. Neviem, či vám hovorí niečo zdravotná poisťovňa Perspektíva, ale tá skrachovala v roku 1998 ako druhá najväčšia zdravotná poisťovňa na slovenskom trhu. V tom čase mala viac poistencov alebo porovnateľný počet, počet poistencov, ako má dneska tuším Dôvera. A skrachovala preto, lebo vtedy sme ešte nemali Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a tým dohľadom bolo poverené ministerstvo, ktoré bolo v tomto úplne jalové. Dlhy po zdravotnej poisťovni Perspektíva sme potom sanovali ďalšie, neviem, či nie aj viac ako desať rokov.
A keďže mám hovoriť anekdoty, tak skúsim ešte takú jednu anekdotu k zdravotnej poisťovni Perspektíva, že keď skrachovala poisťovňa Perspektíva, tak sa zistilo, že nevieme celkom presne, koľko peňazí nezaplatila svojim veriteľom, teda poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, tak sa bolo treba pozrieť do účtovníctva. A viete, čo sa stalo? Ako to účtovníctvo vyhorelo. Normálne sa prišlo do toho skladu, kde boli tie faktúry a tak ďalej, a normálne tam tí ako všetci našli len akože popol a spálené papiere, takže nebolo úplne možné overiť tú druhú stranu účtovníctva, čiže sa mohli objavovať ľudia na trhu s, aha, ja mám pohľadávku voči Perspektíve a nebolo ju možné niekde verifikovať. No, lenže tí inšpektori, čo tam prišli pozerať ten požiar, zistili, že nie úplne všetko zhorelo, že boli tam kusy papiera také obhoreté, ale z ktorých sa dalo niečo prečítať. Tak sa celkom potešili, no len, žiaľ, ten sklad potom ešte vytopilo. Ten sklad potom ešte vytopilo, takže sme už naozaj nedokázali zrekonštruovať teda pohľadávky Perspektívy a niekoľko rokov po krachu Perspektívy sa objavovali stále nové a nové vygenerované papiere, na ktorých bolo napísané, že niekomu niečo dlžia a bolo to potrebné zaplatiť potom z peňazí štátneho rozpočtu alebo z oddlžení. Ale práve preto vznikol v roku 2004 Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, aby to nebolo ministerstvo zdravotníctva, ktoré bude riešiť a kontrolovať ten trh, lebo však to ministerstvo v tom čase malo ešte pod sebou tú Všeobecnú zdravotnú poisťovňu. Kolegovia na ministerstve vnútra a obrany mali tú Spoločnú zdravotnú poisťovňu a tak ďalej.
Aha a ešte jedna anekdota k tej Perspektíve, keď už o tom hovoríme, toto by vás mohlo zaujať. Zdravotná poisťovňa Perspektíva, keď už videla, že sa ženie do prúseru, hej, to bolo v roku 1997, keď už sa ženie do prúseru, že jednoducho nestíhajú platiť veci, už sú, už je to také divné, tak ich napadlo, že i... že by mohli tú poisťovňu zachrániť a že by ju mohli zachrániť kreatívnym spôsobom. Vedenie tej poisťovne si založilo politickú stranu a dúfali, že sa dostanú do parlamentu a keď sa dostanú do parlamentu, tak potom dokážu tej poisťovni nejako tak zboku pomôcť a všetko bude v poriadku. Tá strana, ak sa nemýlim, sa volala že Nové Slovensko. Pamätám si to preto, lebo jeden z jej top čelných predstaviteľov bol Marian Kollár, neskorší šéf Lekárskeho odborového združenia a neskorší šéf Slovenskej lekárskej komory. No, ale nepodarilo sa, nevydalo, neboli percentá, a preto išla Perspektíva do krachu, preto vznikol neskôr aj úrad pre dohľad, aby sme už takéto veci nemuseli v budúcnosti riešiť, a ten úrad pre dohľad bol od začiatku koncipovaný ako nezávislý úrad, na ktorý, ktorý raz vznikne, je tam posadený šéf a ten, pokiaľ nespácha trestný čin, nestratí spôsobilosť na právne úkony alebo neumrie, tak je šéfom tej organizácie. A dúfali sme, že to takto môže celkom dobre fungovať s tým, že Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou získal dve dôležité kompetencie. Pôvodne mal mať len jednu, ale nakoniec získal dve dôležité kompetencie.
Tá prvá kompetencia, tú, ktorú mal mať od začiatku, je dohľad nad kvalitou zdravotnej starostlivosti. Na to existuje ten typický príklad, že v každej nemocnici bola kedysi pitevňa a v každej nemocnici pracovali patológovia, ktorí potom pitvali mŕtve telá, a títo patológovia boli zamestnanci tej nemocnice. Zvyčajne bol riaditeľom nemocnice lekár, to bolo taký zvyk nie úplne dobrý, lebo viete, keď šikovného chirurga urobíte riaditeľom nemocnice, stratíte dvoch ľudí. Stratíte šikovného chirurga a potom máte chirurga ako riaditeľa nemocnice, ktorý úplne nevie tú nemocnicu riadiť. No, ale keď tento šikovný chirurg, ktorý je riaditeľom nemocnice a náhodou ešte popritom občas aj operuje a niekedy sa mu to nepodarí, tak ten patológ na tej pitve to zistí, no len ako to povie svojmu šéfovi, že počuj, šéfe, ty si teraz ešte riaditeľ nemocnice, ja som tvoj podriadený, ale podľa mňa si akože domrvil tú operáciu. Je tam konflikt. Je to cítiť ten konflikt, že ten človek nie je úplne slobodný pri tej pitve, teda pri tom poslednom audite zdravotnej starostlivosti, ktorý sa poskytuje. No a preto Rudolf Zajac navrhol, že okej, presuňme všetky tieto patológie pod jeden orgán, tak aby neboli podriadené riaditeľom tých jednotlivých zdravotníckych zariadení, a dajme tam celú kompetenciu auditovania kvality zdravotnej starostlivosti. Auditovanie finančných vecí, teda dohľad, aby sa nám nezopakovala Perspektíva, mal mať na starosti Úrad pre finančný trh, ktorý rieši otázky poisťovní, teda tých komerčných poisťovní, bánk. Dnes je to teda súčasť Národnej banky Slovenska. Keď si kolegovia z Úradu pre finančný trh vypočuli, čo by to znamenalo, tak prevrátili očami a povedali nie, o takúto činnosť záujem nemáme, a tak teda sme museli túto kompetenciu dať Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.
No, je rok 2004, úrad vznikol, funguje, prišli nové poisťovne na trh. Prišiel rok 2006, voľby, voľby vyhrala strana SMER a úplne prvá vec hneď po tom, ako zrušili Zajacove poplatky, úplne prvá vec, s ktorou prišli, a neprišla s tým vláda, ale prišiel s tým poslanecký pozmeňovací návrh, pozdravujem pána poslanca Valockého, ktorý bol jedným z predkladateľov spolu s poslancom Zvonárom, priniesli taký akože poslanecký návrh, že čo by sa stalo, keby šéfa úradu pre dohľad sme mohli aj odvolať. A prešlo to, ako sa hovorí, krumpeľ cez psa. Bolo to schválené a ja som vtedy povedal tú metaforu o tých motýlích krídlach, že teraz sme videli zamávanie motýlích krídel. Uvidíme, kedy príde to tornádo. A netrvalo to dlho. Prišla tá Európska zdravotná poisťovňa, kauza ako, ako delo a úrad pre dohľad nekonal. Nekonal preto, lebo J&T bola dvorná, spriatelená skupina investorov, ktorá bola spojená s vtedajšou vládou. Spomenieme si z neskorších príbehov, aký kurz sa tam na jachte niekde na Riviére komunikoval medzi, medzi Počiatkom, vtedajším ministrom financií, a ľuďmi z J&T. A úrad nekonal a nekonal a nekonal, namiesto toho, aby prišiel a povedal, ukážte mi ozdravný plán, ukážte mi čísla a tak ďalej. No nekonal z jediného, jedného jediného dôvodu. Šéf úradu pre dohľad, ktorým bol v tom čase, ako to už bolo niekoľkokrát spomenuté, pán Grendel to spomínal, Richard Demovič, človek, ktorý má stranícku legitimáciu strany SMER s číslom 17, patrí medzi zakladajúcich členov, bol to 17. člen SMER-u, ako mal bobky, lebo akože zasiahnem a bohviekto mi sekne po krížoch, môžu ma kedykoľvek odvolať, ja by som mal každú stredu sledovať rokovania.sk, aby som zistil, či náhodou nie som na nejakom zozname odvolávaných ľudí, tak radšej nekonal. A nekonal tak dlho, až nakoniec vznikli z toho škody, lebo tie nezaplatené faktúry už nebolo možné ani nejakým spôsobom uspokojiť z rozpredaja tej konkurznej podstaty po krachu Európskej zdravotnej poisťovne. A to bolo to prvé tornádo, ktoré nasledovalo po tom mávnutí krídel v lete 2006, keď sa zrušila nezávislosť úradu pre dohľad.
Druhé tu ste viacerí spomenuli, je 400 miliónov pre Pentu a pri zlučovaní Dôvery a Apolla, ale nie je to len pre Pentu, a to je dôležitá vec, na ktorú sa často v tejto diskusii zabúda a v tejto diskusii aj k tomuto kompetenčnému zákonu sme to niekoľkokrát počuli bez toho dovetku. Prosím pekne, keď sa 400 miliónov, 400 miliónmi oceňoval kmeň zdravotnej poisťovne, akcionárom tej zdravotnej poisťovne nebola len spoločnosť Penta, mali len 50 %, druhých 50 % mal Prefto Holding, to je tá schránková firma na Cypre, a môžme sa len domnievať, že skutočným konečným užívateľom výhod tohto celého bol Pavol Paška, bývalý predseda parlamentu.
Ale máme ešte jedno tornádo, ktoré ešte bolo v tomto prvom funkčnom období Richarda Demoviča, a to je situácia, do ktorej sa dostala Všeobecná zdravotná poisťovňa, keď v roku 2010 vyhrala Radičovej koalícia voľby a prišli noví nominanti do Všeobecnej zdravotnej poisťovne, zistili, že takto kúsok (rečník ukázal dvoma prstami malú vzdialenosť) od nútenej správy, boli zle ocenené pohľadávky, boli tam zakamuflované veci a je len zázrak, že tá poisťovňa vydržala že do roku 2010. Prečo? Lebo si Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou neplnil, neplnil svoju funkciu.
Za Radičovej vlády sa zrušilo možnosť, zrušila možnosť odvolávania predsedu úradu len tak z plezíru, ale v roku 2012 po necelých dvoch rokoch sme späť, Richard Raši, vtedajší poslanec, svojím poslaneckým návrhom opäť navrhol možnosť odvolať šéfa úradu a, samozrejme, to hneď aj urobili.
Aby som nevymýšľal nové, nové vety, ja som si pozrel, že čo som vtedy o tom ja písal, prípadne iní, ja vám prečítam poznámky, že: "Doterajšia právna úprava zabezpečovala nezávislosť od štátnych orgánov, od orgánov územnej samosprávy, od orgánov verejnej moci a od ďalších právnických osôb alebo fyzických osôb. Schválením takéhoto návrhu by sa úrad stal závislým na štátnej moci a funkcia jeho predsedu podriadenou ministrovi zdravotníctva. Nezávislosť úradu je principiálne zadefinovaná zákonom a predseda úradu je bez ohľadu na meno reprezentantom tejto nezávislosti, a preto musí konať principiálne a v duchu nezávislosti. Nezávislosť úradu, a teda rozhodnutí podpísaných predsedom, znamená vylúčenie tendenčných vplyvov, zodpovednosť za dodržiavanie zákonnosti, korektnosti, nezneužívanie právomoci verejného činiteľa, objektívnosť konania, vysokú profesionalitu a odbornosť a rovnosť všetkých článkov v systéme pred zákonom. Možnosť odvolania predsedu úradu aj z iných dôvodov je nástrojom závislosti úradu na štátnej správe, na osobnej, politickej či straníckej vôli ministra. Pri takejto filozofii postavenia úradu sa stáva jeho nezávislosť len prázdnym slovom a nad princíp nezávislosti sa stavia princíp politický alebo osobný. Je tu však na mieste aj otázka spoločenskej či skôr politickej morálky."
Tieto slová som nenapísal ja, tieto slová v roku 2006, ešte raz, v roku 2006, pred sedemnástimi rokmi pri rovnakom návrhu zákona sformuloval Ján Gajdoš, vtedajší šéf Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, a myslím si, že tu nemusím ani bodkočiarku meniť v tomto texte na to, aby som, aby som niečo podobné povedal dnes.
Keď som pozeral tie, ten návrh, ktorý umožní vláde sa zbaviť Renáty Blahovej ako šéfky úradu pre dohľad, tak je to vtedy, keď jej konanie je spôsobilé vyvolať domnelý pocit, že nie je odborníčka alebo že má nejaký morálny šrám. Prosím vás pekne, to je, že ak chcete niekoho odvolať, tak ho odvolajte, ale neodvolávajte ho z dôvodu, že máte pochybnosti o jeho odbornom alebo morálnom profile. To je urážka tých ľudí. Tí ľudia sa ničím neprevinili, snažia sa robiť svoju prácu čo najlepšie, ako vedia. Ja si myslím, že Renáta Blahová nie je dobrá predsedníčka úradu, ale to neznamená, že ju je možné odvolať s takýmto naozaj že urážlivým a dehonestujúcim, dehonestujúcim odôvodnením.
Keď pozerám, ako je urobená regulácia takýchto dohľadových orgánov v iných krajinách, dovolím si použiť publikáciu, ktorá sa volá že Analýza regulačného rámca slovenského zdravotného sektoru. Autorom tejto analýzy, ktorá vyšla u nás v Health Policy Institute, je istý pán Peter Balík, neskôr minister na MIRRI, čiže od nás vychádzajú naozaj slušné kádre, tak napríklad Holanďania, ktorí majú Nederlandse zorgautoriteit, tak je to inštitúcia, ktorá má obrovskú vážnosť v tej krajine a nie je možné si z nej robiť takýto trhací kalendár. V Holandsku sa na regulácii zdravotníctva podieľa šesť alebo sedem rôznych agentúr, ktoré sú navzájom komplementárne, dopĺňajú sa, a tým pádom to holandské zdravotníctvo opakovane v európskom kontexte v rôznych hitparádach končí v prvej trojici, ak nie teda na prvom mieste. Prečo? Pretože štát tam nevesluje, štát kormidluje a nepotrebuje, nepotrebujú sa politici vkladať do všetkých možných mikromanažmentských vecí, pretože vedia, že to neskončí dobre. A rovnako to neskončí dobre ani na Slovensku. Robíme po tretíkrát toto isté rozhodnutie, po tretíkrát je to na návrh Roberta Fica, čo sa Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou ide kastrovať, a obávam sa, že toto mávnutie motýlími krídlami bude ešte pre nás všetkých veľmi drahé. Bude drahé pre pacientov, ktorí sa nedovolajú spravodlivosti, ktorí sa nedovolajú včasnosti poskytnutia kvalitnej zdravotnej starostlivosti, doplatia na to slovenskí zdravotníci, doplatíme na to aj my daňoví poplatníci, občania Slovenskej republiky. Ja osobne preto nesúhlasím s tým, aby sme popri ministerstve športu ešte aj kastrovali dohľadový orgán v zdravotníctve.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)