Videokanál klubu

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Ďakujem pekne pánovi Lackovičovi a vždy spozorniem, keď začne niečo hovoriť, či už faktickú alebo v rozprave, má taký zvonivý hlas, ktorý ma tak preberie, a som prekvapený, že vás som doteraz nemal možnosť bližšie spoznať, a potom zistil, že Hviezdoslavovo je vlastne až za hranicou Bratislavského kraja, ale je to také predmestie Bratislavy, čiže tým pádom sme neriešili nikdy problematiku dostupnosti zdravotnej starostlivosti.
Som rád, že ste upozornili na to, že SMER nechcel nové ministerstvo, a ani ma to neprekvapuje, lebo ako som povedal vo svojej predchádzajúcej faktickej poznámke, to nové ministerstvo je ústupkom pre koaličného partnera a to, že ho SMER nechcel, no tak dobre, tak teraz ho už chce.
Čo mňa tak zaujíma v problematike nového ministerstva cestovného ruchu a športu sú KPI-s. Teda key performance indicators. Ja som tak navyknutý zo zdravotníctva, že si občas dávame nejaké ciele, že chceme skrátiť čakacie doby, skrátiť dojazdové časy, chceme mať onkologickú operáciu do 14 dní, však(?), chceme mať menej odvrátiteľných úmrtí a podobne a mňa by zaujímalo, čo sú tie KPI-s pre ministerstvo športu a cestovného ruchu. Okrem toho teda, že vznikne, ale to je taký veľmi hrubý indikátor, že sme niečo urobili, a teda že či máme nejaký počet zlatých medailí alebo počet turistov a keď sa nenaplní tento, tento cieľ, tieto key performance indicators, či teda prehodnotíme, či ten nástroj na dosahovanie toho cieľu, teda nové ministerstvo bol ten správny nástroj, akým sme chceli ten cieľ dosiahnuť. Čiže toto je taká tá moja, taká zdravotnícka vsuvka k tejto téme.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Ďakujem aj Simone Petrík za jej, za jej príspevok.
A po tých všetkých diskusných príspevkoch mám stále pocit, že tu neriešime otázky morálky v tomto parlamente, ale riešime horalky ako menej dôležitejšie témy. Keby ministerstvo športu, alebo keby celý tento zákon bol len o ministerstve športu ako tej trafike, ktorú tu treba dať jednému koaličnému partnerovi, nehovorím, že dobre, ale dokázal by som pochopiť, že ten návrh zákona, možno by tu prebehla nejaká búrlivá diskusia, ale rozhodne by neprebehla taká búrlivá, aká teraz prebieha, pretože okrem tej trafiky sa z tohto zákona stal taký vehikel pre, pre škodlivosti, hej? Viacerí tu diskutujeme o tom, či pôjde Gašpar na, na SIS-ku, neprekvapilo by ma účelovosť takejto zmeny zákona, lebo rovnako účelová je, je navrhnutá zmena šéfa Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou alebo zmena výberu šéfa protimonopolného úradu, vložili sa sem prechod armádnych licencií z ministerstva hospodárstva na ministerstvo obrany, neviem, jak to súvisí so športom alebo s cestovným ruchom, nebola odôvodnená skrátenosť tohto legislatívneho procesu, to sme tu už, myslím, že dosť veľa rozoberali, nebola odôvodnená zmena tých, tých paragrafov, chýba tam doložka normálna, teda nie chýba, je tam tá doložka vplyvov, ale normálna doložka vplyvov a... vravím, je to celé vehikel, vehikel pre, pre škodlivosti a nielen obyčajná trafika pre, pre Andreja Danka.
Viacero pozmeňovacích návrhov k tomuto zákonu už bolo predložených, tie, ktoré, ten, ktorý bol predložený v príspevku pani Petrík, rozhodne, rozhodne podporujem a budem, budem zaň hlasovať.
Ďakujem veľmi pekne.

Pani poslankyňa Petrík, no, ono je to zaujímavé, že si vôbec vládna koalícia vytvára také to predpolie pre vymenovanie pána poslanca Gašpara do vedenia Slovenskej informačnej služby s tým, že bude sa môcť vrátiť a bude si môcť začať uplatňovať poslanecký mandát vrátane imunity pred väzbou, teda toho, že Národná rada sa bude musieť vyjadriť, alebo vyjadriť súhlas pred tým, ako vôbec súd rozhodne, ak by taký návrh prišiel zo strany prokuratúry, či, či zoberie poslanca do väzby. A toto je vtipné aj v tej súvislosti, že nám tu teraz koaliční poslanci hovoria, že takúto obštrukciu ešte Národná rada nezažila. No zažila ju, zažila ju práve vtedy, keď Národná rada rokovala o súhlase s vydaním, vydaním Roberta Fica na rozhodnutie súdu o tom, či má byť, či má byť vzatý do väzby. Vtedy tu takisto dlho vystupovali poslanci strany SMER, mohli sa vyrozprávať, koľko, koľko chceli, takže nie je pravda, že takúto obštrukciu ešte, ešte Národná rada nezažila. Zažila ju, veľmi boli disciplinovaní, veľmi to natiahli, natiahli to až do doby, keď mali dostatok spočítaných hlasov, aby pán Fico nebol vydaný.
Ale čo je problém návrhu, o ktorom rokujeme, je, že ono to tam nie je ani priznané, ono to tam nie je nijako vysvetlené. Vôbec nie je nijako vysvetlené, prečo by sa ostatným ústredným orgánom štátnej správy mala stať Slovenská informačná služba a ďalšie úrady, ktoré sú tam navrhované.

Ďakujem veľmi pekne, pani poslankyňa Petrík, ja by som v tejto mojej faktickej poznámke bola tak trošku prízemná, lebo hovoriť o morálke, bezúhonnosti, to už je, mi príde také trošku vyššie kritériá. Ja by som ostala pri tom zákone a možno by mi stačila iba ústava. Mne by vlastne úplne stačil článok 1 ústavy, právny štát a demokracia, úplne by mi stačilo aj možno, keby ministri, ak by si prečítali len jednu vetu zo zákona, ktorý sa vlastne kľúčovo týka a ktorý teraz menia, a to je § 37 v tomto zákone, z ktorého jasne vyplýva, že "ministerstvo a ostatné ústredné orgány sa starajú o náležitú právnu úpravu vecí patriacich do ich pôsobnosti, pripravujú návrhy zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov, zverejňujú ich a po prerokovaní v pripomienkovom konaní predkladajú vláde; dbajú aj o dodržiavanie zákonnosti v oblasti svojej pôsobnosti. Druhá veta sa vzťahuje primerane aj na predsedu vlády a podpredsedu vlády, ktorý neriadi ministerstvo." Tak mne by vlastne stačilo úplne iba toto.
A to, čo je veľmi zaujímavé, je, že pri Slovenskej informačnej službe okrem toho, že z nej robíme ústredný orgán štátnej správy, a ja sa určite v mojom príspevku budem viac venovať tomu, že čo to vlastne znamená, že my chceme dať priestor Slovenskej informačnej službe, aby ju priamo riadil poslanec, aj v rámci bezpečnosti, aj deľby moci, aj všetkého. Tak čo je zaujímavé, je, že pre tento nový ústredný orgán štátnej správy tento § 37 sa nepoužije. Tak ja teraz rozmýšľam, že Slovenská informačná služba nemusí dodržiavať zákonnosť v oblasti svojej pôsobnosti? Alebo ako si mám vysvetľovať, že vlastne toto ustanovenie tam netreba pre Slovenskú informačnú službu? Tak sa nad tým budem tak viac zamýšľať potom aj v mojom príspevku.
Ďakujem veľmi pekne.

Vážení kolegovia, kolegyne, ďakujem za faktické poznámky. Ale ja naozaj úprimne a vážne, nemyslím to politicky, ale naozaj je potreba konsolidácie a jedna z vecí, kde si myslím, že sa dá ušetriť, a myslím si to preto, lebo ako predseda výboru pre sociálne veci som mal na starosti Radu pre štátnu službu, kde každý rok sme mali podrobné analýzy, analýzy tých úradníkov, ako nám narastajú, lebo každý rok to bolo len o náraste. Tak ja doporučujem, že skúste sa na to pozrieť a dohody, dohody dupľom a vlastne naozaj obrovský priestor na ušetrenie peňazí.
Moja skúsenosť, ja keď som prišiel na MIRRI, bolo tom niekoľko desiatok v tých dvoch sekciách, ktoré som mal na starosti, dohodárov a som povedal, že zo dňa na deň to treba všetko zrušiť. Ak vám poviem, že troch si vyargumentovali tí, tí úradníci, že by mali ostať, aj ostali a tí ostatní, tí ostatní boli, boli zrušení.
Tomáš Valášek, áno, to je neefektívny systém verejnej správy, ktorý treba reformovať, jasná vec, a nielen, nehovoríme teraz o štátnej správe, ale o verejnej, mestá a obce, kde najmenšia obec má také isté kompetencie ako mesto Bratislava. Ale ja si osobne nemyslím, že na to, na to bude odvaha tejto vlády.
A, pán poslanec Svoboda, ja som vždy upozorňoval na to, keď som videl nejaký nešvár, bez ohľadu na to, či som bol v koalícii, alebo som nebol v koalícii. A čo sa týka práve toho ministerstva zdravotníctva, tak tam Rada pre štátnu službu dala podnet na NKÚ a osobne som riešil s predsedom NKÚ a oni tam naplánovali kontrolu, myslím, že už aj prebehla a určite bude z toho aj výsledok. Čiže ja nemám problém, keď je nejaký nešvár, upozorniť naňho a je mi jedno, či to je koalícia, či je to opozícia, lebo to sú naše peniaze, nás všetkých.

Ja by som sa rada najprv opýtala, že kde je pán navrhovateľ.

Pellegrini Peter, predseda NR SR
Pán navrhovateľ ma požiadal iba o krátku hygienickú prestávku. To je len tam a naspäť. Tak ak chcete, môžme počkať teda, kým ju vykoná, ale môžem prerušiť teda, na požiadanie pani poslankyne nakrátko.
A poprosím pána ministra, aby sa vrátil po ukončení svojej hygienickej prestávky hneď naspäť do sály. Ďakujem.

Kolíková Mária, poslankyňa NR SR
Dobre, ďakujem pekne.
Ja by som reagovala na pána poslanca Ledeckého a považujem za veľmi dôležité, že poukázal na viaceré predpoklady, ktoré by sme očakávali pri predkladanom návrhu zákona. No, mne sa to javí tak, že ako keby o dodržiavaní zákona a ústave táto vláda bola schopná len rozprávať, ale keby si pozrela ústavu, tak by videla článok 2 a tam je zásadný rozdiel medzi odsekom 2 a 3, pretože odsek 2 hovorí: "Štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon." Tak ja by som predpokladala, že keď sem príde návrh zákona, ktorý vytvára nové ministerstvo, tak v doložke vplyvov proste musí byť napísané, čo to stojí. Proste musí, lebo štátny orgán musí robiť to, čo ustanovuje zákon, takže ten, ktorý to predkladá, to jednoducho musí naplniť. Ale zjavne asi tieto štátne orgány teraz, ktoré sú pri moci, tak tie a ich predstavitelia, tí sa asi riadia odsekom 3: "Každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá." No tak táto vláda si asi robí proste, čo chce a osobitne ma to napadá pri predsedovi parlamentu Petrovi Pellegrinim, pretože napriek tomu, že má napísané jasne v zákone, že má bezodkladne vyhlásiť voľbu ústavných sudcov, tak to tak nerobí a asi mu ani nevadí, že to je trestný čin marenia úlohy verejného činiteľa, lebo teda podľa mňa jasne marí úlohu Ústavného súdu a toto by naozaj mal brať na zreteľ.

Ďakujem pekne.
Myslím, že to povedal Henry Ford, že z posledných piatich dolárov, by som dal tri na reklamu. A čo my robíme, táto karpatská edícia v tomto priestore, že... a viete a je problém, však všetci vieme, že je problém, nie sú peniaze, hej a my z tých posledných piatich dolárov dávame tri na platy a na kancelárie a na elektriku. Čiže naozaj toto, čo tu zaznieva, vedie sa ako niť akože ohromnej neefektivity a takej ohromnej nezodpovednosti toho celého, je skutočne pravda. A rozmýšľam, že čo pomôže, hej, čo by tak zazvonilo trebárs na vedomí predkladateľov a kompetentných a vlády, že kedy by usúdili, že to nie je správne. Ja si myslím, že ak sú nejaké peniaze na reklamu, tak treba, viete čo, treba poslať nejaké hostesky na nejakú reklamnú výstavu cestovného ruchu do Nemecka niekde, nech tam pečieme nejaké trdelníky, neviem čo, to je jedno, ale tam nech sme, nech tam nikto na tom nezarába, nech naozaj rozdávajú tie letáky odušu, lebo toto pomôže. Nemyslím si, ja poznám, dovolím si tvrdiť, že ja poznám trochu ten segment, že neni v očakávaní teraz, že zriadiť nejaké ministerstvo, hej. Tak dávajme pozor.
Včera som bol, tak ako konzervatívec by som nemal, ale bol som v jednom shopping centre, lebo som si musel ísť kúpiť ceruzky s gumou navrchu a viete čo, včera bola strieborná nedeľa a bolo tam málo ľudí, málo ľudí. Idete cez Donovaly, dáte si kávu, tá káva je pomaly drahšia jak v Pekingu na letisku, čo vždycky bola najdrahšia káva na celom svete. Proste ľuďom sa nechce robiť, čakajú, strácame efektivitu. Naozaj máme, podľa mňa máme veľký, veľký, veľký problém. A či v tomto čase a zrovna teraz je proste na téme, témou dňa, sa tu už trápime tretí deň a ešte dva dni budeme, zriadiť nejakú trafiku pre ľudí od pána Danka, naozaj, ako trošku rozumu k tomu.

Ďakujem pekne, pán predseda.
Chcel by som reagovať na vystúpenie Vlada Ledeckého, lebo keď rozprával, tak som zacítil také strašne silné déjá vu, že toto som už niekedy počul, a tak by som pripomenul príbeh pána Cyrila Parkinsona, ktorý už pred takmer 70 rokmi popísal Parkinsonov zákon. On bol britský námorný historik a všimol si, že britské námorníctvo má stále viac úradníkov, hoci im počet lodí klesá a počet kolónií klesá, tak počet úradníkov rastie. Sformuloval to do takého celkom zábavného článku v časopise The Economist a ten sa stretol s takým úspechom, že potom o tom napísal celú knižku. A mne všetky tieto byrokratické výmysly, nové ministerstvo, pripomína to, že by sme si mali pripomínať Parkinsonove zákony, pretože ten Parkinson bol celkom múdry človek a pospomínal mnoho zmysluplných vecí, ktoré si myslím, že nás v súvislosti s ministerstvom športu budú čakať. Namiesto toho, aby sme pracovali produktívne a boli schopní urobiť viac za kratší čas, tak pracovné procesy naťahujeme, stúpa prokrastinácia, klesá, klesá produktivita a namiesto toho, aby sme niečo urobili rýchlejšie, využijeme na to všetok čas, ktorý máme. Miesto toho, aby sme to urobili lacnejšie, využijeme celý rozpočet, ktorý máme k dispozícii, a veci, ktoré by sme mohli robiť jednoduchšie, robíme zložitejšie. A okrem posledného z tých parametrov je, že máme tendenciu venovať viac času banalitám, veciam, ktorým rozumieme, namiesto toho, aby sme riešili zásadné veci, ktoré sa týkajú. Čiže viem si živo predstaviť, že na ministerstve športu sa bude riešiť to, akou farbou majú byť vyznačené parkovacie miesta pre autá, ale menej tou samotnou stratégiou pre šport a cestovný ruch.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Pán poslanec Ledecký, veľmi správne si poukázal na absurdnosť niektorých zdôvodnení v rámci dôvodovej správy alebo doložky vplyvov. No asi nikto nemôže myslieť úplne vážne, že predkladá návrh na zriadenie novej inštitúcie, inštitúcie teda nového ministerstva, že bude nový minister, noví štátni tajomníci, noví obslužný personál a nebude to mať žiadny vplyv na rozpočet. To je úplne absurdné, ako toto si niekto môže myslieť, lebo, samozrejme, že tí odborní pracovníci, ktorých časť prejde z ministerstva školstva, iná časť prejde z ministerstva dopravy, dobre, tam to neznamená, že všetci, všetci noví zamestnanci budú úplne noví, áno, časť sa presunie, ale veď je jasné, že sa tam objavia aj noví zamestnanci, že to bude mať nejaký nárok na priestory, že to bude mať nejaký nárok na obslužné činnosti. Takže je absurdné, že si vôbec niekto dovolí prísť do Národnej rady s návrhom, kde tvrdí, že vytvorenie nového ministerstva nebude mať žiadny vplyv na rozpočet. Samozrejme, že môže to obkecať tým, že to bude mať aj pozitívny vplyv, že to vygeneruje aj nejaké zdroje, ale, ale tvrdiť, že to nebude mať žiadny negatívny vplyv, je úplná blbosť.
Rovnako prichádzať s nejakým návrhom, ktorý sa týka cestovného ruchu a športu, a tvrdiť, že nebude mať žiadny vplyv na podnikateľské prostredie, tak potom načo? To sa tu potom môžme dočkať, že o pár rokov zase SNS bude chcieť ďalšieho ministra navyše, tak navrhne rozdeliť ministerstvo športu a cestovného ruchu na dve.

Bez toho, že, že by sa cítil ako pokrytec, alebo že by tam niečo menil alebo znižoval, alebo to, o čom hovoril, to sú len také reči. Dneska je to koalícia, príde do opozícii, zase si povie, zase si povie tú istú pesničku a život ide ďalej. Však máme ministerstvo, budeme tam sedieť.
Čo mi... mám veľmi málo času, ale čo ma ešte veľmi trápi, čo nikto nerozoberá, ja som z toho, ja som z toho dosť zdesený, že máme na Slovensku viac ako 200 stratégií rozvoja. Naozaj viac ako 200 stratégií rozvoja a máme jednu tzv. strešnú stratégiu rozvoju, rozvoja, ktorú pripravovali ešte na ministerstve pod, pod nominan... dominanciou SMER-u, neskôr sa schválila pri vláde, pri, už pri poslednej vláde a je to vízia a stratégia 2030 Slovenskej republiky, kde sa všetkých tých 200 stratégií nejakým spôsobom spracovalo. Robili na tom stovky ľudí z rôznych odborných sektorov a my sme tú stratégiu pripravili, kde sú presne dané cesty jednotlivých sektorov, ako sa treba tým vybrať, čo treba riešiť, či je dôležité. A naozaj, kto si tú stratégiu prečíta, je veľmi konkrétna, je veľmi jasná. Dneska sa tie stratégie naozaj píšu pre ľudí. Má asi 40 – 50 strán. A ja keď si prečítam tie zákony, ktoré tu momentálne schvaľujeme, tak nieže je to v súlade s tým, to je presný opak, hej?
Koalícia si myslí, že keď dá dôchodcom o 600 euri 13. dôchodok, že to má vyriešené. Viete, v tej stratégii, keď si pozriete na dôchodcov, sa hovorí o tom, že čo budeme robiť so striebornou ekonomikou alebo čo treba robiť so striebornou ekonomikou. Píše sa tam, že nemôže ten systém fungovať tak ako doteraz, že ste z Popradu a vám dajú ten domov opatrovateľskej služby v Medzilaborciach, a ďalšie a ďalšie veci, ktoré treba riešiť. Ale my si to proste jednoducho zjednodušíme, to znamená, že tí technokrati, ktorí, ktorí píšu tieto zákony, ktoré sú, ktoré sú nedokonalé a ktoré... určite nemajú prečítanú tú, tú, tie strategické dokumenty, určite nemali v rukách ten strategický dokument, lebo by sa hanbili, by sa strašne hanbili. Lebo to je, to je nonsens, že my keď ideme stavať dom, musíme mať projekt a ten proces pri tom schvaľovaní a potom kontrola, kolaudačné, kde aká zmena, ani okno nemôžte mať iné, a my tu ideme viesť republiku a máme nejaký strategický dokument a nikto sa do neho ani nepozrie. Keď nejaké ministerstvo vyhlási výzvu, tak jedna z podmienok tam je, aby každá obec, každé mesto alebo každá VÚC-ka, ak je žiadateľ VÚC-ka, aby mali, či je to v súlade s plánom hospodárskeho a sociálneho rozvoja, to je ten strategický dokument, a ešte sa presne posudzuje ten článok, ktorý tam oni musia z toho dokumentu vytiahnuť, či to majú tie peniaze dostať, alebo nemajú dostať, či to nie je len tak, že sa tie peniaze rozdávajú, tak teraz si požiadame, však fasa, však zamestnáme ľudí, budeme niečo mať. A na úrovni štátu to nikto nekontroluje, nikto sa s tým neriadi, nikto to ani nečíta, je to dakde v nejakej zásuvke strčené. A ja sa, ja, ja naozaj rozmýšľam, že ako toto zmeniť, aby, aby to takto fungovalo. Lebo naozaj, keď chceme ísť po tej ceste a nechceme skákať hore-dolu, ale chceme ísť k tomu rozvoju nejak priamo, tak musíme mať nejakú brožúru, podľa ktorej pôjdeme. A tá brožúra sa vola strategický dokument. A takýto vrcholný strategický dokument máme, tak si ho, prosím vás, aspoň prečítajme.
Ďakujem. (Potlesk.)