Videokanál klubu

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Ďakujem za vaše vystúpenie, pán poslanec Sulík. Pre mňa bolo zaujímavé počuť, už druhýkrát, od vás, ako vyzdvihujete vlastne úroveň tej debaty, ktorá prebieha k tomuto návrhu zákona v radoch opozície, keďže koalícia sa nezapája. A ja musím povedať, že pre mňa to až takým prekvapením nie je, lebo ja si pamätám takéto, poviem že kritické a hĺbkové diskusie o návrhoch zákonov, aj keď sme boli súčasťou koalície. Strana SaS mávame dlhé, niekoľkohodinové kluby, kde sa naozaj bavíme o všetkých návrhoch zákonov. Vieme sa pri niektorých aj pohádať a hľadať vlastne to spoločné riešenie. A tu by ma zaujímalo, či aj kolegovia z opozície, keď majú svoj poslanecký klub a vidia takto nekvalitný právny dokument, právny návrh, legislatívny návrh, či sú schopní vzniesť návrh proti jeho nekvalite v rámci klubu, či sú schopní požadovať, aby ho zlepšili, zmenili v koalícií, lebo ja by som, ja by som za to nezahlasovala, ani keby som bola koaličný poslanec, ani keby ma nútili, lebo to je naozaj taký zdrap nekvalitného právnického diela, keď to mám tak nazvať, že ja by som sa pod toto nepodpísala a, a pozerám sa na niektorých kolegov a viem, že by im na tom mohlo záležať, za čo hlasujú, aj keď sú súčasťou koalície a zatiaľ žiadne námietky nevzniesli. Takže som v očakávaní.
A jedno čo ma znepokojilo. Nehovorte, prosím, strane SNS, že niekde vo svete majú 45 ministerstiev, lebo veľmi sa obávam, koľko ich budeme mať my a kde skončí pán Kuffa. (Smiech.)

Ďakujem pekne za slovo.
Dobré ráno prajem, dámy a páni. Úvodom mi dovoľte jedno konštatovanie, a síce že táto debata má zmysel. Je to jednak preto, že tie argumenty, ktoré tu odznievajú, i keď chápem, že veľkú časť koalície nezaujímajú, tak sú kvalitné. Ja som sa už včera v jednej faktickej poznámke vyjadril, že nepamätám si, kedy v tomto parlamente prebiehala debata, ktorá bola takto dlhá a odznelo v nej toľko argumentov, veľakrát nových argumentov. Samozrejme, nie každý poslanec si vie načítať každú jednu predloženú normu, a práve preto je takáto debata dôležitá.
V minulosti, keď debaty trvali dlho, tak v podstate vždy to skončilo pri vyťahovaní hriechov. Vy nám toto a vy nám zase hentoto. A najmä, najmä poslanci SMER-u v tomto vždy excelovali, keď už nevedeli, čo povedať, ale vy tam vtedy pred ôsmimi rokmi ste urobili hentoto. Dnes je to iné, dnes naozaj aj vďaka tomu, že historicky najviac nových poslancov, tí ešte sa snažia čítať tie podklady a, a, a naozaj si pripraviť argumenty, a preto má táto debata veľký zmysel, i keď už veľa koaličných poslancov nezaujíma.
Druhý dôvod, prečo táto debata má zmysel, je, že do prezidentských volieb je 65 pracovných dní. Každým dňom čo táto debata trvá, sa znižujú šance na zvolenie Petra Pellegriniho za prezidenta Slovenskej republiky. Ja som to hovoril už aj pred týždňom na mítingu, že tento pán veľmi okato strčil hlavu do piesku a myslím si, že všetci počujeme to ticho. Nevyjadruje sa že k ničom, k ničomu. Prosím vás pekne, nevšímajte si ma, ja tu nie som. Lebo pokiaľ tu niekto sľuboval, že slušnosť, odbornosť a profesionalitu, tak toto bolo na predvolebných billboardoch strany HLAS a tam vyfotený Peter Pellegrini. Sympaťák. Kto by ho nevolil. A hlavne keď teda sľubuje tú slušnosť a odbornosť a dnes z toho nič. Všetko preč. Veci sa tu lámu cez koleno. Rokuje sa do polnoci, lebo musí sa všetko rýchlo schváliť a všetko v skrátenom legislatívnom konaní, všetky tie nehoráznosti a hrôzy, ktoré táto vláda nachystala. A v domnení, že kým noví poslanci alebo parlament celkovo tu ešte budú vybavovať kartičky na parkovanie a hľadať parlamentné toalety, že rýchlo to tu prejdú, kým sa tie zákony, kým sa teda poslanci spamätajú. No žiadne také. Debata sa tiahne veľmi dlho a ako som hovoril, je veľmi kvalitná.
K samotnému kompetenčnému zákonu sa vyjadrím k dvom veciam. Nebudem sa vyjadrovať ku všetkému, lebo počul som viacerých opozičných kolegov, ktorí naozaj detailne sa zaoberali rôznymi aspektami tohto kompetenčného zákona. Pani poslankyňa Plaváková napríklad včera veľmi zaujímavo k tomuto vystúpila. Ja sa chcem teda zamerať na dve veci. To sú exportné licencie na produkty obranného priemyslu a produkty dvojakého použitia. No, a potom ešte spomeniem niečo k ministerstvu cestovného ruchu a športu. Takže najprv tie exportné licencie.
Ministerstvo hospodárstva v tých exportných licenciách je tzv. kolektor. Ministerstvo prvoplánovo neposudzuje žiadosť o vývoz alebo dovoz zbraní, na to tu máme päť štátnych inštitúcií, a to ministerstvo obrany, ministerstvo vnútra, ministerstvo zahraničných vecí, najvyšší bezpečnostný úrad a Slovenskú informačnú službu. Čiže vývozca zbraní chce, ja neviem, tunák vyrábame 155-milimetrové projektily, to je momentálne veľmi žiadaný artikel najmä na východe od nás. A chce, máme tu tých výrobcov, chce vyviesť tieto projektily, no tak dá si žiadosť na ministerstvo hospodárstva. Ministerstvo hospodárstva osloví s tou žiadosťou týchto päť spomínaných organizácií a každá sa vyjadrí. A keď všetkých päť organizácií dá súhlasné stanovisko, tak ministerstvo hospodárstva, ktorý je kolektor v tomto a neposudzuje samotnú žiadosť, vystaví tú exportnú licenciu. To sa v mierových časoch, doslova v mierových časoch deje raz za mesiac. Zasadne komisia a, a prejde sa to, schváli-neschváli.
Ja som zaviedol, jak začala vojna Ukrajine, denný režim, to znamená, každý deň sa posudzovali tieto žiadosti a celkovo vybavenie žiadosti sa skrátilo z nejakých dvoch, dva a pol mesiaca na, na niekoľko relatívne málo dní. Ale nie je všetkých týchto päť organizácií rovnako postavených. Keď, keď ministerstvo zahraničných vecí vysloví námietky a nedá súhlas, tak je to niečo ako právo veta. Pri vývoze zbraní, pri dovoze zbraní má takéto právo veta Slovenská informačná služby. A tie ostatné tri organizácie, to znamená obrana, vnútro a NBÚ sa síce tiež vyjadrujú, ale aj keď dajú nesúhlasné stanovisko, neznamená to právo veta a ministerstvo hospodárstva v tom prípade už začína posudzovať tú žiadosť, keď nie sú všetky stanoviská rovnaké a povie áno/nie. Ministerstvo hospodárstva v tomto pôsobí už tak trochu v predstihu ako odvolací orgán.
Stáva sa totiž, že napíšu tam v podstate nepodstatné taľafatky nejaké, no tak to ministerstvo hospodárstva odignoruje. Alebo keď napíšu relevantné, tak sa k tomu prikloní. Ale nie v prípade zahraničných vecí. Tam keď MZV povie, že nie, tak je to nie a bodka. A, samozrejme, samotné ministerstvo hospodárstva podlieha kontrole rôznych medzinárodných organizácií. Oni si tam, tento, toto oddelenie podlieha priamo ministrovi. Tiež si tam nemôže robiť, čo chce, a sú pod kontrolou rôznych medzinárodných organizácií na kontrolu s obchodovaním zbraní. V organizačnom poriadku ministerstva tam je niekoľko desiatok noriem, ktoré pod toto spadajú.
No, a keď ja som bol minister, tak stalo sa, stalo sa to opakovane, že ministerstvo zahraničných vecí veľmi rýchlo, veľmi rýchlo zamietlo nejakú žiadosť. Zamietlo žiadosť napríklad v prípade, kedy českí kolegovia v takom istom prípade, českí kolegovia vystavili exportnú licenciu, u nás nie, i keď my sme chceli. Lebo ja som v prvom rade videl to, že, že tvorí to zamestnanosť a zvyšuje to HDP. Ja som za to, aby sme vystavovali exportné licencie. A pamätám si napríklad 5-tisíc projektilov do Saudskej Arábie a takéto veci. A z Čiech to vyviesť nebolo problém, ale zo Slovenska áno. Tiež som opakovane toto riešil s vtedajším ministrom zahraničných vecí Ivanom Korčokom a tak ďalej. Čiže áno, ja si viem predstaviť, že ministerstvo zahraničných vecí by zvoľnilo, by znížilo tú prísnosť na vystavovanie vývozných licencií. To je v poriadku. Lenže to, čo sa teraz navrhuje v kompetenčnom zákone, v poriadku nie je, a síce navrhuje sa, že právo veta pri vývoze už nebude mať ministerstvo zahraničných vecí, ale bude mať ministerstvo obrany. Problém je, že jednak, keď... sú tam dva problémy. Prvý problém je, že keď nastane nejaký prúser, napríklad že so slovenskými samopalmi sa spácha atentát alebo niekde tie už spomenuté slovenské projektily, niekde zabijú nevinných ľudí a tak ďalej, to sa vždy rieši potom. A toto musí žehliť a vysvetľovať minister zahraničných vecí, nie minister obrany. A nebude zvyšok sveta meniť svoje štruktúry, keď raz toto riešia ministri zahraničných vecí, tak nebude to zrazu inak. Čiže toto je prvý dôvod, prečo by to právo veta malo ostať na ministerstve zahraničných vecí, majú s tým skúsenosti, majú s tým dlhodobé skúsenosti, tam sú ľudia, ktorí tam pracujú dvadsať rokov. To, že a sú tam ľudia, ktorí zažili ôsmich ministrov a robia si tú robotu. Ja sám som bol, neviem, či viete ministrom zahraničných vecí a to dva týždne v marci 2020 a zažil som si to, a preto by bolo veľmi správne to tam nechať.
Druhý dôvod, ten je omnoho závažnejší, je ten, že ministerstvo obrany samotné je obchodník so zbraňami. Ministerstvo obrany má licenciu na obchodovanie zbraní. Tých licencií je vydaných na Slovensku niekoľko desiatok. Takže keď chcete obchodovať na Slovensku so zbraňami, musíte najprv získať takú všeobecnú licenciu na obchodovanie a tú keď máte, tak potom na každý jeden vývozný obchod, exportný, exportnú udalosť potrebujete ešte samostatné povolenie. Takto to funguje prakticky všade v Európe. No a, samozrejme, keď teraz to právo veta prejde z MZV na ministerstvo obrany, tak budú oni, ministerstvo obrany, bude kontrolovať samé seba. Čiže oni si budú chcieť vystaviť žiadosť a už to nebude posudzovať nejaký iný orgán, už si to budú posudzovať oni sami. Oni sami si povedia, tak toto si tu vetovať nebudeme, ale napríklad nejakú inú vec, možno nejaká súkromná konkurenčná firma, tak tú vetovať budeme. A nemusia ani veľa odôvodňovať, ale vedia veľa a práve preto vedia veľa ovplyvniť. Toto je ten problém. Problém nie je, že čo som tu zachytil, neviem ani, že koľko je na tom pravdy, či minister Kaliňák mal v minulosti alebo má nejakú formu so zbraňami a tak ďalej. Nie, problém je, že samotné ministerstvo obrany je obchodník so zbraňami, má licenciu na obchodovanie so zbraňami, musí ju mať, lebo aj ministerstvo obrany realizuje množstvo vývozných, ale najmä dovozných obcho... transakcií, čiže musí ju mať. Ale nemalo by to byť tak, že sa bude samo kontrolovať. Preto je správne, že to je na MZV a prispieva to posilňovať tzv. systém bŕzd a protiváh. A toto sa tu významne narúša. A ja teraz nehovorím, že raz keď je vytvorený systém bŕzd a protiváh, povedzme v tejto oblasti, že to je na veky vytesané do kameňa. V poriadku, nech nie je, ale, ale nech sa to, nemôže sa to zrušiť v skrátenom legislatívnom konaní, kedy naozaj nie je dostatočný priestor na posúdenie, resp. teraz vďaka veľmi intenzívnej účasti opozičných poslancov sme si ten priestor ako-tak vytvorili. Ale v normálnom prípade to je bum-bum-bum a doobeda to schváli vláda, poobede sa schváli skrátené legislatívne konanie a na druhý deň sa schváli samotný zákon. Vybavené. Dovidenia. Toto bol nakoniec jeden z dôvodov nášho odchodu z vlády, lebo sa diali takéto veci a bol to Robert Fico, ktorý toto a celkom oprávnene kritizoval ako chaos a teraz on robí, on to robí vlastne od úplného začiatku a v maximálnom rozsahu a ukazuje sa, že všetky tie reči boli len o tom, ako ukľudní situáciu, boli len prázdne sľuby, lebo toto je to, čo teraz, už teraz to vnáša chaos, ale keď sa potom, už keď to bude všetko schválené, lebo si to koalícia prevalcuje, tak a začne to fungovať v praxi, potom sa ukáže, jáááj, na toto súdruhovia nemysleli, toto tu, toto tu nedomysleli a potom vznikne chaos v štátnej správe. Preto si myslím a som presvedčený o tom, že treba nechať ten systém s tými licenciami tak, ako je a ak ministerstvo zahraničných vecí posudzuje žiadosti alebo niektoré žiadosti príliš prísne, nech sa páči, je tam pán minister, pán Blanár, jemu nepadne koruna z hlavy, keď si pôjde na to oddelenie sadnúť. Ja som to urobil niekoľkokrát a nech si nechá vysvetliť problematiku. No, lenže nie, to sa tu ide hneď celé meniť.
K druhej veci, ku ktorej by som sa chcel vyjadriť, to je to nové ministerstvo mágie, ktoré teda si tu Andrej Danko zmyslel, že aj on chce mať ministerstvo a šak ja si myslím, že každému predsedovi jeho vlastné ministerstvo by sme mohli napísať aj do ústavy. Problém je taký, že sú to dve oblasti, ktoré nejak nesúvisia. Šport, oblasť športu je vlastne o spravodlivom rozdelení verejných peňazí. Máme rôzne disciplíny, niektoré významné. To je teda, najvýznamnejšie sú hokej a futbal, niektoré menej významné, niektoré menej významné, niektoré úplne zanedbateľné, ako rozdeliť peniaze. Tak vymyslel sa pred časom taký vzorec, vzorec sa nepáčil, zdá sa mi hokejistom, tí potom boli vyčlenení. Ja si myslím, že by mali byť začlenení, ale každopádne ten vzorec určuje, že kto dostane koľko peňazí a čo s tým robia a to sa nejak kontroluje. Čiže, oblasť športu je o prerozdeľovaní verejných financií na nejaký verejný statok. Verejný statok je taký, ktorý by pravdepodobne nevznikol, kde spoločnosť má veľký záujem na tom, aby existoval takýto statok. S týmto súhlasím, aj keď som liberál a hovorím menej štátu, tak áno. Som presvedčený, že je správne, že štát podporuje masový šport detí.
No a cestovný ruch. Cestovný ruch je podpora podnikania. Vôbec je na mieste otázka, prečo práve táto oblasť podnikania má byť nejak významne podporovaná, prečo nejdeme podporovať pekárov napríklad. Ja si myslím, že aj chlieb je dôležité mať alebo prečo nejdeme podporovať predajcov kopíriek. To by som ja napríklad uvítal, som v minulosti mal takú formu. Nie. My sme si povedali, že práve ten cestovný ruch ideme podporovať. Tam si myslíme, je to dokonca trochu škoda, lebo keď idem do Tatier, v minulosti boli u nás tie Tatry trochu také zaspaté a, a to malo svoje čaro, keď som išiel vtedy do Zakopaného, kde to vyzeralo ako, ako na kolotočisku. Tak som bol celkom rád, že, že nemáme ten cestovný ruch až tak veľmi rozvinutý.
No, každopádne tomu rozumiem, že to je politika každej vlády, že si povedia, my ideme podporovať cestovný ruch, lebo, lebo to je našou prioritou a to považujeme za dôležité. V poriadku. Ale vytvárať kvôli tomu samostatné ministerstvo s potenciálne veľmi pochybnými personami, ktoré toto ministerstvo budú viesť, s veľkým množstvom peňazí, ktoré tam pôjde. A, samozrejme, aj sú tu samotné prevádzkové náklady. Robert Fico rozprával o tom, ako je štátny rozpočet deravý, v katastrofálnom stave, ale okrem RTVS nezrušil jediný výdavok bývalej vlády. A to my sme odišli z vlády preto, lebo, lebo kvôli štátnemu rozpočtu. Robert Fico nezrušil jediný výdavok zo štátneho rozpočtu, ale pridáva ďalšie. Napríklad nové ministerstvo. Keď si pozriete svetový rebríček ministerstiev všetkých krajín, tak zistíte, že tie najzaostalejšie africké krajiny majú že 40 ministerstiev. Také existuje. Že 35 ministerstiev v Afrike nájdete úplne v pohode. Naopak, Švajčiarsko má 7 ministerstiev. Ja si myslím, že toto by mohlo a pre Andreja Danka asi tažko, ale pre tých zopár súdnych ľudí, ktorí sa aj v koalícii nachádzajú, by toto mohlo byt také momentum, taký, taký hint, že možno by aj bolo dobré znižovať počet ministerstiev a nie takto že zvyšovať, že úplne z nuly vytvoriť nové ministerstvo jednoducho je vec, ktorá je zlá. Naopak, my by sme mali tie ministerstvá zlúčiť. Napríklad cestovný ruch presunúť na hospodárstvo, tam kde voľakedy bol. Školstvo, kultúru a šport pekne zlúčiť do jedného ministerstva, takto to napríklad majú v Nemecku. No tak keď 80-miliónové Nemecko môže mať federálne, teda tú bundes kultur ministerium, kde sa rieši aj školstvo, aj kultúra, tak si myslím, že aj na Slovensku by sa to zvládlo. Áno, mali by sme menej o jedného pána ministra, s pánmi štátnymi tajomníkmi a s limuzínami a tak ďalej, ale myslím si, že štátna správa by bola efektívnejšia.
Možno si dokonca kolegovia v koalícií zoberú za príklad, teda viem, že nezoberú, lebo robia presný opak, ale v Argentíne si zvolili teraz nového prezidenta a ten počas, je to asi dva-tri týždne dozadu, no tak počas prvých troch týždňov vo svojej funkcií pán prezident zrušil 5 ministerstiev a on to ale aj vopred oznamoval. Chodil na tie predvolebné akcie s motorovou pílou a hovoril, ja to tu budem sekať. To isté sa stalo na Novom Zélande, lebo v 70-tych rokoch v tej krajine vládli socialisti tak dlho, až ju úplne zhuntovali do gruntu a už krajina bola tesne pred krachom a potom tam nastúpil osvietenejší premiér aj s veľmi chytrým ministrom financií a porušili množstvo, množstvo tej centrálnej verejnej správy. Zrušili napríklad clá a podobne a tá krajina ožila.
Vidím, že sa mi končí čas, takže o príklade Nový Zéland porozprávam nabudúce. Veľmi dúfam, že bude mať koalícia dosť rozumu netlačiť silou mocou tú zmenu, ten prevod práva veta z MZV na ministerstvo obrany, ktoré je samotným obchodníkom zbraní. Že si dajú povedať. Majú predsa všetky ministerstvá pod kontrolou, tak kolega Blanár, nech si dá tú námahu a nech vystavuje tie licencie menej rigídne, tie súhlasy. Ale nech nebabrú do tohto, lebo napáchajú škody, o ktorých dnes ešte ani netušia.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci, aj všetkým kolegom a kolegyniam, kolegyniam a kolegom, dobre, ešte stále to nemám úplne navnímané, za vaše pripomienky.
Gáborovi Grendelovi odpovedám, že nemyslím si, že za toto môže pán Valocký, aspoň som to tak rýchlo prebehol také pozmeňováky. Ak taký pozmeňovák dal, tak maximálne že na výbore, nevidím ho v osobitných pozmeňovákoch schvaľovaných v pléne.
Tie historické exkurzy, kolega Truban, in absentia, to je že dobrý nápad. Akože vážne, toto nemusí byť procedurálny návrh, ale fakt že by sme si mohli dať taký záväzok, že by sme sa pozerali, lebo objavujeme koleso, riešime dokola tie isté veci. Ono, keď ma ešte niekedy pustíte k slovu v rozprave, tak by som vám porozprával o príbehoch, akým spôsobom lekárska komora alebo lekárnici fungovali pred sto rokmi na Slovensku, a zistíte, že je to úplne to isté, akurát dneska máme tie technológie nejaké iné, ale tie problémy, tie vzťahy, tie závisti, tie kšefty a podobne, to je to isté, len teda v dobových kostýmoch iných, že niekedy je dobré sa pozrieť do toho, do tej histórie, aby sme zistili, že neriešime nič nové pod slnkom.
Peťo Stachura k patológii. No, môžme o tom debatovať, koľko chceme, ale zase faktoid pre vás, ak vás to teda zaujíma, Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou má nejaký badžet, vôbec nie je ten badžet malý, ale polovička toho badžetu ide na patológie. Polovička z toho všetkého a z toho sú platené pitevne, formaldehydy a tak ďalej, chladničky pre mŕtvoly a podobne.
A asi sa k ďalším pripomienkam nedostanem, jedine k Majke Kolíkovej. To slovo, ktoré hľadala, bol Orwell, ten sci-fi bol Orwell: vojna je mier, mier je vojna.

Ďakujem pekne.
Čo už takto na záver? Mňa v tom, pri tom, jak ste spomínali tú perspektívu a ten jej epický príbeh, tak ma napadlo, neviem, ktorí si spomínate geniálna Chytilová natočila taký film že Kopytem sem, kopytem tam a ten chorý na aids, tak to bol krásny obraz, v tej prázdnej miestnosti sedel na tej posteli a pozeral televíziu, tam bolo také že perspektívy, na tej obrazovke bolo že perspektívy. A teraz ten kamarát ho volal, že poď, poď, ideme už niekde a on hovoril, že nemôžem pozerám, zaujíma ma to. (Povedané so smiechom.) A niekedy si tak pripadám, že aj my sme tu tak. Viete, že pozeráme na niečo, čo nás v zásade nemusí zaujímať, lebo neviem, či toho všetkého dožijeme, hej. Čiže toto, čo tu teraz páchame, je naozaj že rozvrat štátu, rozvrat financií, rozvrat všetkého a uvidíme, aký to bude mať koniec. Tak takto som si to dovolil zakončiť tesne pred dvanástou.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne, Tomáš, za naozaj veľmi dobrý príspevok k nezávislej, nestrannej inštitúcii, akú by sme ju chceli mať. A mňa naozaj pobavuje tá posledná veta v dôvodovej správe, že takýmto spôsobom, keď bude lepšie odvolateľný štatutár, tak bude ju mať viac nezávislú inštitúciu, tak rozmýšľam, že, že vlastne, že čo nám chce týmto navrhovateľ povedať, že ako máme teda tie dôvodové správy čítať, tak ja rozmýšľam, že ako mám vlastne teda čítať, že nejak naopak mám možno čítať aj to zrušenie špeciálnej prokuratúry. Tak ideme zrušiť špeciálnu prokuratúru, aby sme mali teda účinnejší boj proti korupcii, a preto to rozmetáme na tie krajské prokuratúry, lebo je veľmi účinné bojovať proti korupcii tak, že prípady, ktoré sú rozpojednávané, tak dáme tým, ktorí ich ešte vôbec nevideli a s tým nikdy nerobili. A keď chceme mať účinný boj proti korupcii, tak treba dať také nízke tresty, aby sa oplatilo korumpovať a bola zaručená amnestia. Tak ja neviem, mám pocit, že naozaj žijeme v nejakých dvoch paralelných svetoch, ale sa mi skôr zdá, že to je pre nejaké sci-fi ako pre teda naozaj dnešné Slovensko.

Na rozdiel od pána poslanca Stachuru mňa postoj pána poslanca Szalaya nijako neprekvapil, lebo to, čo hovoril dnes vo vystúpení, hovoril už v predchádzajúcich dňoch vo faktických poznámkach. A hovoril teda, že hoci má výhrady voči súčasnej šéfke Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, myslí si, že dôležitosť, že nezávislosť tej inštitúcie je dôležitá a že v minulosti opakovane, keď tu vládli smerácke vlády, tak tú nezávislosť spochybňovali, resp. úplne, úplne zlikvidovali a mali to, malo to negatívne následky. A ak sa dobre pamätám, tak teraz sa to už ide stať tretíkrát, kde keď tie nesmerácke vlády vytvoria podmienky pre nezávislé pôsobenie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a tie smerácke spoľahlivo im to zlikvidujú. Čiže ja nie som prekvapený, ale oceňujem to, lebo nie je veľmi zložité bojovať za nezávislosť nejakej inštitúcie, keď práve na čele tej inštitúcie stojí niekto, kto vám vyhovuje, ale keď tam stojí niekto, s kým máte problém, máte iné názory a myslíte si, že to nerobí dobre, ale napriek tomu uprednostníte nezávislosť tej inštitúcie, lebo viete, že je to dôležité, tak to je oceneniahodný postoj z môjho pohľadu.
No a zaujalo ma aj to zamávanie motýlími krídlami, to sa mi zdá tiež také zaujímavé v kontexte toho, čo iné dnes riešime, čo je na programe dňa, lebo tu sa ide rušiť Úrad špeciálnej prokuratúry, idú sa tu znižovať tresty za korupciu, skracovať premlčacie doby, idú sa vyňať policajti spod ochrany oznamovateľov protispoločenskej činnosti, ide sa celkovo oslabiť inštitút oznamovateľov, ide sa natvrdo zrušiť ochrana vyšetrovateľom. To je tiež mávanie krídlami, ale nie motýlími, ale takými dračími.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, dámy a páni, nastáva posledný zrejme príspevok do rozpravy v dnešný deň. Dúfam, že to budete hojne komentovať potom vo faktických pripomienkach. Vyplním dvadsať minút, dúfam, témou, o ktorej sme tu už viackrát hovorili, a skúsim možno do nej vložiť nejaké nové faktografické veci, a to je teda nezávislosť Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, aby sme sa rozumeli.
A čím vás teda preberiem k životu, no, možno ste počuli také, také slovné spojenie, že butterfly efekt. Efekt motýlích krídel. Bol to taký nejaký meteorológ, on sa volal, že Edward Lorenz, ktorý kedysi povedal ten príklad, mnohokrát je to potom nesprávne preformulované, nesprávne chápané, že na jednom konci zemegule motýľ mávne párkrát krídlami a ono to potom má nejaké dôsledky, že na druhom konci sveta je potom tornádo, hej, a že také nejaké zdanlivo nesúvisiace veci môžu spôsobiť nejaké divné efekty. Keďže som fanúšikom science fiction, odporúčam takú poviedku od Raya Bradburyho, ktorá sa volá, že Burácanie hromu. Tak si to pozrite a to je príklad o to, o týchto motýlích krídlach.
A ja som túto vec použil, toto prirovnanie, pred nejakými sedemnástimi rokmi, keď krachovala Európska zdravotná poisťovňa. Možno si spomeniete v, potom, ako sme s Rudolfom Zajacom presadili reformu zdravotníctva, tak na slovenský trh prišli nejaké nové zdravotné poisťovne, ktoré tu predtým neboli. Jedna z nich bola zdravotná poisťovňa Union, tá tu zostala. No a potom sa objavila taká poisťovňa, ktorá sa volala že Európska zdravotná poisťovňa. Európsku zdravotnú poisťovňu založila finančná skupina J&T. Finančná skupina J&T je charakteristická tým, že teda vstúpila do zdravotníctva po tom, čo videla, že v zdravotníctve sa už nachádza iná finančná skupina Penta a že sa jej darí, tak si povedali, že aj oni pôjdu do zdravotníctva. Akurát ten problém s J&T je ten, že keď dvaja robia to isté, nie je to to isté. A J&T sa úplne to zdravotníctvo nevydarilo. Napríklad nemocnice Svetu zdravia pôvodne boli nemocnice J&T v Prešovskom kraji, teda tie, ktoré sú z Prešova. No a podobne to skončilo aj s tou Európskou zdravotnou poisťovňou, tak začala, nadýchla sa, mala nejakých, neviem, či 160-tisíc poistencov v tých najlepších chvíľach. No, ale prestala nejako že úplne spoľahlivo platiť faktúry poskytovateľom zdravotnej starostlivosti. Oni mali také divné produkty, napríklad umožňovali svojim poistencom, aby mali dvoch všeobecných lekárov. Že keď ste z Oravy, môžete mať lekára na Orave a môžete mať potom aj v Bratislave svojho druhého všeobecného lekára, obidvom platili kapitáciu. Pochopiteľne to nemohlo skončiť inak, ako že sa dostali do finančných problémov. A za normálnych okolností by v takejto situácii na ten trh vstúpil regulátor a povedal: No moment, stačí. Ukážte, kde máte peniaze, koľko máte peňazí, akú máte platobnú schopnosť, a keď ju nemáte dobrú, tak pozor, ozdravný plán, nútená správa a tak ďalej. Sú na to mechanizmy, ktoré v zdravotníctve máme. Máme ich preto, aby sa nezopakovala kauza, a teraz ideme ešte do väčšej archeológie, zdravotnej poisťovne Perspektíva. Neviem, či vám hovorí niečo zdravotná poisťovňa Perspektíva, ale tá skrachovala v roku 1998 ako druhá najväčšia zdravotná poisťovňa na slovenskom trhu. V tom čase mala viac poistencov alebo porovnateľný počet, počet poistencov, ako má dneska tuším Dôvera. A skrachovala preto, lebo vtedy sme ešte nemali Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a tým dohľadom bolo poverené ministerstvo, ktoré bolo v tomto úplne jalové. Dlhy po zdravotnej poisťovni Perspektíva sme potom sanovali ďalšie, neviem, či nie aj viac ako desať rokov.
A keďže mám hovoriť anekdoty, tak skúsim ešte takú jednu anekdotu k zdravotnej poisťovni Perspektíva, že keď skrachovala poisťovňa Perspektíva, tak sa zistilo, že nevieme celkom presne, koľko peňazí nezaplatila svojim veriteľom, teda poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, tak sa bolo treba pozrieť do účtovníctva. A viete, čo sa stalo? Ako to účtovníctvo vyhorelo. Normálne sa prišlo do toho skladu, kde boli tie faktúry a tak ďalej, a normálne tam tí ako všetci našli len akože popol a spálené papiere, takže nebolo úplne možné overiť tú druhú stranu účtovníctva, čiže sa mohli objavovať ľudia na trhu s, aha, ja mám pohľadávku voči Perspektíve a nebolo ju možné niekde verifikovať. No, lenže tí inšpektori, čo tam prišli pozerať ten požiar, zistili, že nie úplne všetko zhorelo, že boli tam kusy papiera také obhoreté, ale z ktorých sa dalo niečo prečítať. Tak sa celkom potešili, no len, žiaľ, ten sklad potom ešte vytopilo. Ten sklad potom ešte vytopilo, takže sme už naozaj nedokázali zrekonštruovať teda pohľadávky Perspektívy a niekoľko rokov po krachu Perspektívy sa objavovali stále nové a nové vygenerované papiere, na ktorých bolo napísané, že niekomu niečo dlžia a bolo to potrebné zaplatiť potom z peňazí štátneho rozpočtu alebo z oddlžení. Ale práve preto vznikol v roku 2004 Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, aby to nebolo ministerstvo zdravotníctva, ktoré bude riešiť a kontrolovať ten trh, lebo však to ministerstvo v tom čase malo ešte pod sebou tú Všeobecnú zdravotnú poisťovňu. Kolegovia na ministerstve vnútra a obrany mali tú Spoločnú zdravotnú poisťovňu a tak ďalej.
Aha a ešte jedna anekdota k tej Perspektíve, keď už o tom hovoríme, toto by vás mohlo zaujať. Zdravotná poisťovňa Perspektíva, keď už videla, že sa ženie do prúseru, hej, to bolo v roku 1997, keď už sa ženie do prúseru, že jednoducho nestíhajú platiť veci, už sú, už je to také divné, tak ich napadlo, že i... že by mohli tú poisťovňu zachrániť a že by ju mohli zachrániť kreatívnym spôsobom. Vedenie tej poisťovne si založilo politickú stranu a dúfali, že sa dostanú do parlamentu a keď sa dostanú do parlamentu, tak potom dokážu tej poisťovni nejako tak zboku pomôcť a všetko bude v poriadku. Tá strana, ak sa nemýlim, sa volala že Nové Slovensko. Pamätám si to preto, lebo jeden z jej top čelných predstaviteľov bol Marian Kollár, neskorší šéf Lekárskeho odborového združenia a neskorší šéf Slovenskej lekárskej komory. No, ale nepodarilo sa, nevydalo, neboli percentá, a preto išla Perspektíva do krachu, preto vznikol neskôr aj úrad pre dohľad, aby sme už takéto veci nemuseli v budúcnosti riešiť, a ten úrad pre dohľad bol od začiatku koncipovaný ako nezávislý úrad, na ktorý, ktorý raz vznikne, je tam posadený šéf a ten, pokiaľ nespácha trestný čin, nestratí spôsobilosť na právne úkony alebo neumrie, tak je šéfom tej organizácie. A dúfali sme, že to takto môže celkom dobre fungovať s tým, že Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou získal dve dôležité kompetencie. Pôvodne mal mať len jednu, ale nakoniec získal dve dôležité kompetencie.
Tá prvá kompetencia, tú, ktorú mal mať od začiatku, je dohľad nad kvalitou zdravotnej starostlivosti. Na to existuje ten typický príklad, že v každej nemocnici bola kedysi pitevňa a v každej nemocnici pracovali patológovia, ktorí potom pitvali mŕtve telá, a títo patológovia boli zamestnanci tej nemocnice. Zvyčajne bol riaditeľom nemocnice lekár, to bolo taký zvyk nie úplne dobrý, lebo viete, keď šikovného chirurga urobíte riaditeľom nemocnice, stratíte dvoch ľudí. Stratíte šikovného chirurga a potom máte chirurga ako riaditeľa nemocnice, ktorý úplne nevie tú nemocnicu riadiť. No, ale keď tento šikovný chirurg, ktorý je riaditeľom nemocnice a náhodou ešte popritom občas aj operuje a niekedy sa mu to nepodarí, tak ten patológ na tej pitve to zistí, no len ako to povie svojmu šéfovi, že počuj, šéfe, ty si teraz ešte riaditeľ nemocnice, ja som tvoj podriadený, ale podľa mňa si akože domrvil tú operáciu. Je tam konflikt. Je to cítiť ten konflikt, že ten človek nie je úplne slobodný pri tej pitve, teda pri tom poslednom audite zdravotnej starostlivosti, ktorý sa poskytuje. No a preto Rudolf Zajac navrhol, že okej, presuňme všetky tieto patológie pod jeden orgán, tak aby neboli podriadené riaditeľom tých jednotlivých zdravotníckych zariadení, a dajme tam celú kompetenciu auditovania kvality zdravotnej starostlivosti. Auditovanie finančných vecí, teda dohľad, aby sa nám nezopakovala Perspektíva, mal mať na starosti Úrad pre finančný trh, ktorý rieši otázky poisťovní, teda tých komerčných poisťovní, bánk. Dnes je to teda súčasť Národnej banky Slovenska. Keď si kolegovia z Úradu pre finančný trh vypočuli, čo by to znamenalo, tak prevrátili očami a povedali nie, o takúto činnosť záujem nemáme, a tak teda sme museli túto kompetenciu dať Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.
No, je rok 2004, úrad vznikol, funguje, prišli nové poisťovne na trh. Prišiel rok 2006, voľby, voľby vyhrala strana SMER a úplne prvá vec hneď po tom, ako zrušili Zajacove poplatky, úplne prvá vec, s ktorou prišli, a neprišla s tým vláda, ale prišiel s tým poslanecký pozmeňovací návrh, pozdravujem pána poslanca Valockého, ktorý bol jedným z predkladateľov spolu s poslancom Zvonárom, priniesli taký akože poslanecký návrh, že čo by sa stalo, keby šéfa úradu pre dohľad sme mohli aj odvolať. A prešlo to, ako sa hovorí, krumpeľ cez psa. Bolo to schválené a ja som vtedy povedal tú metaforu o tých motýlích krídlach, že teraz sme videli zamávanie motýlích krídel. Uvidíme, kedy príde to tornádo. A netrvalo to dlho. Prišla tá Európska zdravotná poisťovňa, kauza ako, ako delo a úrad pre dohľad nekonal. Nekonal preto, lebo J&T bola dvorná, spriatelená skupina investorov, ktorá bola spojená s vtedajšou vládou. Spomenieme si z neskorších príbehov, aký kurz sa tam na jachte niekde na Riviére komunikoval medzi, medzi Počiatkom, vtedajším ministrom financií, a ľuďmi z J&T. A úrad nekonal a nekonal a nekonal, namiesto toho, aby prišiel a povedal, ukážte mi ozdravný plán, ukážte mi čísla a tak ďalej. No nekonal z jediného, jedného jediného dôvodu. Šéf úradu pre dohľad, ktorým bol v tom čase, ako to už bolo niekoľkokrát spomenuté, pán Grendel to spomínal, Richard Demovič, človek, ktorý má stranícku legitimáciu strany SMER s číslom 17, patrí medzi zakladajúcich členov, bol to 17. člen SMER-u, ako mal bobky, lebo akože zasiahnem a bohviekto mi sekne po krížoch, môžu ma kedykoľvek odvolať, ja by som mal každú stredu sledovať rokovania.sk, aby som zistil, či náhodou nie som na nejakom zozname odvolávaných ľudí, tak radšej nekonal. A nekonal tak dlho, až nakoniec vznikli z toho škody, lebo tie nezaplatené faktúry už nebolo možné ani nejakým spôsobom uspokojiť z rozpredaja tej konkurznej podstaty po krachu Európskej zdravotnej poisťovne. A to bolo to prvé tornádo, ktoré nasledovalo po tom mávnutí krídel v lete 2006, keď sa zrušila nezávislosť úradu pre dohľad.
Druhé tu ste viacerí spomenuli, je 400 miliónov pre Pentu a pri zlučovaní Dôvery a Apolla, ale nie je to len pre Pentu, a to je dôležitá vec, na ktorú sa často v tejto diskusii zabúda a v tejto diskusii aj k tomuto kompetenčnému zákonu sme to niekoľkokrát počuli bez toho dovetku. Prosím pekne, keď sa 400 miliónov, 400 miliónmi oceňoval kmeň zdravotnej poisťovne, akcionárom tej zdravotnej poisťovne nebola len spoločnosť Penta, mali len 50 %, druhých 50 % mal Prefto Holding, to je tá schránková firma na Cypre, a môžme sa len domnievať, že skutočným konečným užívateľom výhod tohto celého bol Pavol Paška, bývalý predseda parlamentu.
Ale máme ešte jedno tornádo, ktoré ešte bolo v tomto prvom funkčnom období Richarda Demoviča, a to je situácia, do ktorej sa dostala Všeobecná zdravotná poisťovňa, keď v roku 2010 vyhrala Radičovej koalícia voľby a prišli noví nominanti do Všeobecnej zdravotnej poisťovne, zistili, že takto kúsok (rečník ukázal dvoma prstami malú vzdialenosť) od nútenej správy, boli zle ocenené pohľadávky, boli tam zakamuflované veci a je len zázrak, že tá poisťovňa vydržala že do roku 2010. Prečo? Lebo si Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou neplnil, neplnil svoju funkciu.
Za Radičovej vlády sa zrušilo možnosť, zrušila možnosť odvolávania predsedu úradu len tak z plezíru, ale v roku 2012 po necelých dvoch rokoch sme späť, Richard Raši, vtedajší poslanec, svojím poslaneckým návrhom opäť navrhol možnosť odvolať šéfa úradu a, samozrejme, to hneď aj urobili.
Aby som nevymýšľal nové, nové vety, ja som si pozrel, že čo som vtedy o tom ja písal, prípadne iní, ja vám prečítam poznámky, že: "Doterajšia právna úprava zabezpečovala nezávislosť od štátnych orgánov, od orgánov územnej samosprávy, od orgánov verejnej moci a od ďalších právnických osôb alebo fyzických osôb. Schválením takéhoto návrhu by sa úrad stal závislým na štátnej moci a funkcia jeho predsedu podriadenou ministrovi zdravotníctva. Nezávislosť úradu je principiálne zadefinovaná zákonom a predseda úradu je bez ohľadu na meno reprezentantom tejto nezávislosti, a preto musí konať principiálne a v duchu nezávislosti. Nezávislosť úradu, a teda rozhodnutí podpísaných predsedom, znamená vylúčenie tendenčných vplyvov, zodpovednosť za dodržiavanie zákonnosti, korektnosti, nezneužívanie právomoci verejného činiteľa, objektívnosť konania, vysokú profesionalitu a odbornosť a rovnosť všetkých článkov v systéme pred zákonom. Možnosť odvolania predsedu úradu aj z iných dôvodov je nástrojom závislosti úradu na štátnej správe, na osobnej, politickej či straníckej vôli ministra. Pri takejto filozofii postavenia úradu sa stáva jeho nezávislosť len prázdnym slovom a nad princíp nezávislosti sa stavia princíp politický alebo osobný. Je tu však na mieste aj otázka spoločenskej či skôr politickej morálky."
Tieto slová som nenapísal ja, tieto slová v roku 2006, ešte raz, v roku 2006, pred sedemnástimi rokmi pri rovnakom návrhu zákona sformuloval Ján Gajdoš, vtedajší šéf Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, a myslím si, že tu nemusím ani bodkočiarku meniť v tomto texte na to, aby som, aby som niečo podobné povedal dnes.
Keď som pozeral tie, ten návrh, ktorý umožní vláde sa zbaviť Renáty Blahovej ako šéfky úradu pre dohľad, tak je to vtedy, keď jej konanie je spôsobilé vyvolať domnelý pocit, že nie je odborníčka alebo že má nejaký morálny šrám. Prosím vás pekne, to je, že ak chcete niekoho odvolať, tak ho odvolajte, ale neodvolávajte ho z dôvodu, že máte pochybnosti o jeho odbornom alebo morálnom profile. To je urážka tých ľudí. Tí ľudia sa ničím neprevinili, snažia sa robiť svoju prácu čo najlepšie, ako vedia. Ja si myslím, že Renáta Blahová nie je dobrá predsedníčka úradu, ale to neznamená, že ju je možné odvolať s takýmto naozaj že urážlivým a dehonestujúcim, dehonestujúcim odôvodnením.
Keď pozerám, ako je urobená regulácia takýchto dohľadových orgánov v iných krajinách, dovolím si použiť publikáciu, ktorá sa volá že Analýza regulačného rámca slovenského zdravotného sektoru. Autorom tejto analýzy, ktorá vyšla u nás v Health Policy Institute, je istý pán Peter Balík, neskôr minister na MIRRI, čiže od nás vychádzajú naozaj slušné kádre, tak napríklad Holanďania, ktorí majú Nederlandse zorgautoriteit, tak je to inštitúcia, ktorá má obrovskú vážnosť v tej krajine a nie je možné si z nej robiť takýto trhací kalendár. V Holandsku sa na regulácii zdravotníctva podieľa šesť alebo sedem rôznych agentúr, ktoré sú navzájom komplementárne, dopĺňajú sa, a tým pádom to holandské zdravotníctvo opakovane v európskom kontexte v rôznych hitparádach končí v prvej trojici, ak nie teda na prvom mieste. Prečo? Pretože štát tam nevesluje, štát kormidluje a nepotrebuje, nepotrebujú sa politici vkladať do všetkých možných mikromanažmentských vecí, pretože vedia, že to neskončí dobre. A rovnako to neskončí dobre ani na Slovensku. Robíme po tretíkrát toto isté rozhodnutie, po tretíkrát je to na návrh Roberta Fica, čo sa Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou ide kastrovať, a obávam sa, že toto mávnutie motýlími krídlami bude ešte pre nás všetkých veľmi drahé. Bude drahé pre pacientov, ktorí sa nedovolajú spravodlivosti, ktorí sa nedovolajú včasnosti poskytnutia kvalitnej zdravotnej starostlivosti, doplatia na to slovenskí zdravotníci, doplatíme na to aj my daňoví poplatníci, občania Slovenskej republiky. Ja osobne preto nesúhlasím s tým, aby sme popri ministerstve športu ešte aj kastrovali dohľadový orgán v zdravotníctve.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo.
Ja by som sa tiež chcel venovať tej časti vystúpenia pána podpredsedu Šimečku, ktorá sa venovala pozvánke na zajtrajšie mítingy na Slovensku. Chcem povedať, že nemám žiadne pochybnosti o tom, že či už Progresívne Slovensko, Kresťansko-demokratické hnutie alebo strana Sloboda a Solidarita dokáže využívať sociálne siete na to, aby dokázala ľudí osloviť, ale rozhodne nie sme dobrí natoľko, aby sme získali toľko ľudí v uliciach, ako nám v tom teda pomáhate vy, teda vládna koalícia, svojím nastaveným programom a prístupom k tejto rozprave, skrátenými konaniami, snahou obmedzovať túto rozpravu. Myslím si, že je to veľmi dobrý marketingový nástroj v tom, aby ste tých ľudí do tých ulíc vyhnali, aby ich zajtra bolo viac, ako ich bolo v tých uliciach minulý týždeň alebo predminulý týždeň. A ak takto budete pokračovať, tak pevne verím, že v tom januári už tam nebudú desaťtisíce, ale možno státisíce ľudí. Aspoň tomu pevne verím.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Pán podpredseda Šimečka, ako ste povedali, je to súčasť toho istého balíka alebo toho istého problému ako ten promafiánsky alebo mafiánsky balíček, akokoľvek už to, už to nazveme. Je to pokus uniesť štát, je to pokus spochybniť nezávislé inštitúcie a zabrániť im v tom, aby si robili svoju robotu, aby robili to, čo majú robiť. V prípade orgánov činných v trestnom konaní je to vyšetrovanie vrátane vyšetrovania korupcie, ktorá má politický rozmer alebo politické korene, v prípade nezávislých kontrolných inštitúcií je to vykonávanie dohľadu či kontroly vládnych a iných politík. Áno, je to veľmi nebezpečné vzhľadom na to, že my tu nemáme za sebou sto rokov alebo dvesto rokov pokojného demokratického vývoja, my sme mali minulé storočie pretnuté totalitnými režimami a demokraciu a demokratické inštitúcie ešte iba budujeme a každú chvíľu sa tu dostávajú k moci politické sily, ktoré nezávislosť demokratických inštitúcií spochybňujú.
Pokiaľ ide o ten pozmeňujúci návrh pána poslanca Michelka, tak ja upozorňujem, že on ešte nebol podaný, takže pán poslanec Michelko ho nemusí sťahovať, úplne stačí, keď s ním nevystúpi v rozprave, tak tým pádom nebude, nebude podaný. A teda tiež som presvedčený, že po tom, čo sa k tomu vyjadril protimonopolný úrad aj Európska komisia, tak si to ešte rozmyslí.

Ďakujem pekne, ja len na úvod dovoľte takú technickú poznámku, že ja som sa tomu kabátu fakt potešil, som nevedel, kde ho mám, ale mimochodom, že pani kolegyňa zo SMER-u, čo šla teraz s tým kabátom, ona, chúďa, tiež nevedela, ako sa dostane ku kabátu, len sa bála opýtať, tak sa potom prišla mňa opýtať, že či ten jej kabát je vzadu.
No, ale teraz k tomu, čo bolo povedané. Ja som teraz, aj pán Čaučík čo povedal, som ani netušil, že človek to nestíha úplne celé v tom kontexte vnímať, ale že sa dopĺňa ten vývoj do názvu ministerstva školstva. Ide z toho trocha obava, lebo už v tom máme tú skúsenosť s tým výskumom. A ten výskum na Slovensku dopadol tak, ktorí si spomínajú, ktorí nie, že naozaj ste tých 300 či koľko miliónov cez pána Plavčana naozaj naliali do mimoriadne významných výskumných projektov, hej, ktoré potom sa vlastne celé museli transformovať, a teraz keď tam dopĺňate vývoj, tak to asi buď zadáva nejaký, podmienku alebo domnienku, že teda môžte aj na to skúsiť vytvoriť nejakú výzvu. A rozmýšľam, že čo budete vyvíjať a koľko to bude stáť a ako to nakoniec celé dopadne. Možno len márnou a slabou útechou je, že tam je Tomáš Drucker, ešte ten lucidnejší z vás, ktorý bude naozaj dávať pozor, že aby to úplne neutieklo.
Čiže ja viem, že teda môj príspevok nie je nejak mimoriadne hodnotný, ale čo už sa dá teraz o pol jedenástej v noci, ale stále sa snažíme do toho vkladať to, čo by mohlo tú diskusiu nejakým spôsobom posunuť, ale leitmotívom celej, tohto celého je, čo už tu neraz bolo povedané, že preháňate, naozaj idete hrubo cez čiaru.
Ďakujem.