Videokanál klubu

Ďakujem pekne všetkým reagujúcim.
Osobitne by som asi reagoval na pána poslanca Pročka. Je to dobrá otázka. Toto podozrenie tu môžeme mať, preto som ho tu aj pomenoval, možno pripomenúť si historickou pamäťou, že nie všetci si pamätajú, čo sa tu dialo pred 20 rokmi. A je to o dôvod viac sledovať, ako sa tento spor medzi štátom a súkromnou spoločnosťou bude vyvíjať. Vyvíja. To bola taká možno až slovná prešmyčka že? Lebo 280 mil. to je že naozaj veľké pokušenie, to už sa blížime k tej 400-miliónovej malej dome na ten Cyprus. Čiže áno, budem rád, keď to nebudem musieť sledovať len ja, ale budeme viacerí, ktorí budeme sledovať, akým spôsobom sa vyvíja osud tejto domnelej, údajnej pohľadávky.
Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, dámy a páni, vystupujem opäť v tejto rozprave a opäť k téme, ktorou by som, ktorej som sa doteraz venoval, a to je úrad pre dohľad, a teda zmena spôsobu voľby šéfa Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Otázka je, čo poviem originálne, aby som vás ešte takto v noci zobudil a podobne ako Alojz Hlina zabezpečil si vašu pozornosť.
Minule som hovoril o zdravotnej poisťovni Perspektíva, ktorej vyhorelo a vytopilo účtovníctvo, takže sme nevedeli celkom presne, koľko peňazí dlží poskytovateľom, tak dnes dám iný príbeh a veľmi sa teším, že tu vidím aj pána Spišiaka, lebo pevne verím, že zareaguje potom v nejakej faktickej a doplní niektoré čriepky mozaiky, ktoré ja z toho pohľadu zdravotníckeho neviem vyskladať, ale verím, že vy to budete vedieť vyskladať.
Vrátime sa k dátumu 17. máj 2005. Sedemnásteho mája 2005 parkovalo jedno auto v Bratislave a dostalo papuču. Na tom aute bolo napísané, že "Palko", vtedajší minister vnútra, "je orgán". Keď začali to auto s papučou riešiť policajti, lebo tam prišiel majiteľ, istý bratislavský advokát, tak ten im odmietol ukázať doklady, bol ozbrojený, pokúsil sa ujsť, policajti ho naháňali, naháňali ho z mesta, až ho dochytili v Karlovej Vsi a skončil v cele predbežného zadržania. Advokát sa volal Roman Bušo. A teraz viem, že čo poviem v snemovni, asi nie je úplne že stíhateľné, ale pre istotu sa odvolám, že v knižke o mafii sa píše, že tento právnik spolupracoval s podsvetím, s piťovcami, s rusky hovoriacimi mužmi, bohvie aké mal kontakty, keď sa večer objavila v televízii reportáž, v televízii JOJ, vtedy patrila Kmotríkovi JOJ-ka, tak v tej reportáži boli muži zákona tí zlí, ktorí dobrému človekovi, advokátovi Bušovi zabránili v odlete na dovolenku tým, že ho naháňali a že ho zavreli do cely predbežného zadržania. No.
Prečo hovorím tento príbeh a ako toto súvisí so zdravotníctvom, sa budete pýtať, a poviem veľmi jednoducho, pán Bušo má manželku a tá manželka je jediná konateľka a majiteľka spoločnosti Flow. A spoločnosť Flow, neviem, či ste o nej niekedy v živote počuli, v roku 2005 podala žiadosť na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou o vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotnej poisťovne. Museli preukázať, že majú peniaze, teda musela preukázať, že má peniaze, 100 miliónov slovenských korún. Preukázala, že má peniaze, 100 miliónov slovenských korún, akurát nevedela preukázať, odkiaľ ich má. Viete, donesiete kufrík, otvoríte kufrík, tu je sto mega, dajte mi povolenie, aby som mohla prevádzkovať zdravotnú poisťovňu a úrad pre dohľad, nezávislý úrad pre dohľad urobil toľko, že povedal: No moment, ale ukážte, odkiaľ máte tých sto miliónov. Viete preukázať, kde ste zobrali tie peniaze? No a pani Bušová povedala, že nevie úplne preukázať, odkiaľ má tie peniaze. A Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, nezávislý Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou pod vedením Jána Gajdoša tejto spoločnosti nevydal povolenie na prevádzkovanie zdravotného, verejného zdravotného poistenia na Slovensku. Teda žiadosť bola odmietnutá, a tým by sa príbeh mohol skončiť.
Ale príbeh sa nekončí. Odkiaľsi zo záhrobia v roku 2016 spoločnosť Flow zažalovala Slovenskú republiku pre ušlý zisk za to, že nebola, že nebolo vydané povolenie na prevádzkovanie zdravotnej poisťovne, tá poisťovňa sa inak mala volať VIVIA, keby ste to niekedy chceli gúgliť, VIVIA je tá poisťovňa, ktorá našťastie vtedy nevznikla z podozrenia, že sú za tým nejaké mafiánske peniaze. Flow sa súdi so Slovenskou republikou a chce 280 miliónov eur ako ušlý zisk. Prosím pekne 280 miliónov eur a ťahá sa to po súdoch, podľa mňa stále nie je rozhodnuté a to máme teda 2023, to už je teda takmer 20 rokov od danej kauzy, ako sa začala. Nič menej šéfka, súčasná šéfka Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou pani Renáta Bláhová, ktorú som už v predchádzajúcich príspevkoch kritizoval, urobila jednu prospešnú vec a konkrétne podala trestné oznámenie teraz na ľudí, ktorí pomáhali spoločnosti Flow pripravovať tú prihlášku o vydanie povolenia na verejné zdravotné poistenie. V tom trestnom oznámení napáda, má nejaké pochybnosti, či nedošlo k trestnému činu, a napáda úkony, ktoré tá spoločnosť realizovala v rámci tej žiadosti a napáda znalcov, ktorí vypracovali znalecký posudok, ktorý nafúkol tú sumu, údajnú sumu, o ktorú prišla, na tých 280 miliónov eur, pretože firma Flow, ktorá žiadala o povolenie na poisťovňu VIVIA, tvrdila, že hneď v prvom roku bude mať niekoľko stotisíc nových poistencov a tých niekoľko stotisíc nových poistencov bude stáť veľa peňazí, takže to je tých 280 miliónov, tak momentálne tu prebieha niekoľko sporov. Spor Flow so Slovenskou republikou, trestné oznámenie úradu pre dohľad voči spoločnosti Flow a ja som hlboko presvedčený, že to, že dnes nemáme na trhu že naozaj mafiánsku zdravotnú poisťovňu, je vďaka tomu, že Ján Gajdoš bol v roku 2005, mal integritu a bol odvážny a postavil sa ľuďom, ktorí majú mafiánske kontakty, ktorí sa netaja svojimi prepojeniami. A čo sa stane, keď zrušíme tu nezávislosť úradu pre dohľad? Keď sem bude môcť znovu niekto prísť s nejakým kufríkom a ten šéf úradu nebude mať tú integritu na to, aby odolal takémuto pokušeniu alebo takejto, takejto hrozbe, ktorý sa bude báť a ktorý potom vyhovie takejto žiadosti. Ja si myslím, že úrad pred dohľad má zostať nezávislý a v tomto prípade, napriek tomu teda že som kritizoval pani Blahovú, za tento krok ju chválim.
Ale aby som tak úplne neskončil úplne pozitívne voči jej osobe, tak ešte jednu poslednú poznámku, keďže vás tak celkom pobavila tá epizóda s tou zdravotnou poisťovňou Perspektíva, čo je spred 25 rokov, tak vám k tomu pridám ešte jednu anekdotu z tých čias. A to je anekdota, koľko poistencov je na Slovensku. Na to slúži Centrálny register poistencov, ktorý spravuje momentálne úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ale pred tým, než ten úrad vznikol, Centrálny register poistencov bol na ministerstve zdravotníctva. A nefungovalo to. Prepoisťovací agenti každú sezónu potrebovali doniesť sadu prihlášok a tá prepoisťovacia kampaň bežala priebežne, lebo sa dalo meniť poisťovňa častejšie ako raz do roka. Nosili hromadu nejakých prihlášok a tam neboli žiadne náležitosti, že to musí byť podpísané, overené, niečo. Tak tí makléri alebo tí brigádnici chodili po cintorínoch, opisovali náhrobné kamene, dátumy narodenia a nosili tieto prihlášky do zdravotných poisťovní. Istú chvíľu sme mali na Slovensku o vyše 100-tisíc poistencov viac, ako sme mali počet obyvateľov. Lebo v tom bol jednoducho bordel.
Ten bordel tam máme, bohužiaľ, stále, pretože som minulý, teda tento rok, áno, začiatkom tohto roku zistil, že v Centrálnom registri poistencov je asi 7-tisíc ľudí, ktorí už nežijú, ktorí niektorí nich nežijú desiatky rokov, napriek tomu je tam pomerne veľký neporiadok. A to je jedna z mojich výhrad voči pane Renáte Bláhovej, pretože je zodpovedná za to, aby tento Centrálny register poistencov fungoval. Najstarší človek v tom zozname má 132 rokov. To by bola Guinnessova kniha rekordov, keby naozaj tento poistenec žil.
Bohužiaľ, tieto mŕtve duše ovplyvňujú prerozdeľovací mechanizmus a presun peňazí medzi jednotlivými zdravotnými poisťovňami, preto to považujem za vážny, vážnu chybu, ktorú úrad svojou nečinnosťou alebo nedostatočnou činnosťou spôsobuje. Napriek tomu, že mám výhrady voči Renáte Blahovej, napriek tomu, že si myslím, že to nie je dobrá predsedníčka úradu, som hlboko presvedčený, že Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou má zostať nezávislý. Slovenské zdravotníctvo to takto potrebuje.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne. Možno by ešte stálo za to povedať, že v tomto akademickom prostredí tento pán Burda, ktorý sa stal dekanom právnickej fakulty, je zároveň, som sa niekde dočítal, že členom voleb... čo to je? Jak sa to ten? (Reakcia z pléna.) Štátna komisia pre voľby, kde teda jednotlivé strany si nominujú (povedané so smiechom) svojich delegátov a teraz už, nechcem sa nikoho teda dotknúť Smerohlas... (Poslancovi sa vypol mikrofón.) Dobre, tak nebudem celé dve minúty.
Čiže neviem, či je nominantov za SMER alebo HLAS, proste za jednu z nich. A ja sa pýtam, ako je to možné. To je podľa mňa čisto politická nominácia, že ako je možné, že veľký akademik pán Burda, dekan právnickej fakulty, je nominantom? Fuj.
A možno len taký apel, lebo však po polnoci môžme tak freestylovejšie trošku, však vy ste chceli rokovať, tak môžme rokovať, ja nemám v sebe nič, mne je to úplne jedno, ja som taký istý aj ráno, aj večer, hej, že len, že nie je vám to trošku blbé, že takí ľudia sa okolo vás motajú? Lebo chlap by si tiež nemal podať ruku s každým (povedané so smiechom, reakcia z pléna). Ale, ja by som len to dokončil. Lebo, viete, to je výsada aj muža, ja viem, že v dnešnej, a už tu PS-kár nie je, neni teraz (povedané so smiechom), tak poviem, že ale chlap (reakcia z pléna), tak pardon, nejak (povedané so smiechom) nie, ja viem, že sa to môže javiť rôzne, ale chlap by mal mať v sebe takú hrdosť, hej, že proste sa neskloní. Ja neviem, ja možno som taký, moja žena vraví, že stredovek, rytierske a neviem čo také, tak až tak nie, hej, archaické, ale podľa mňa chlap by si mal zachovať takú svoju, že nedám.
Tebe, tebe, chlapec, ja s tebou nebudem rozprávať, lebo ty mi za to nestojíš. Viete, že to je (potlesk), že naozaj že koľko slabostí musí v sebe človek nazbierať, aby bol schopný také niečo urobiť, hej, že ísť do toho McDonaldu cez pol mesta, objednať si tie hamburgery a nechať sa obslúžiť od ženy. (Reakcia z pléna.) Od ženy, od ženy.
No takže neviem, kam zaznie tento apel alebo nezaznie, alebo dôjde, alebo nedôjde, ale však som si ho povedal, však som v tej faktickej, súviselo to s tým, aj s tou reakciou, tak ďakujem, kolegovia. Máme jednu hodinu po polnoci, ráno začíname zas, nevadí. Budeme, budeme a... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk)

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, výnimočná doba si žiada výnimočné činy a ja sa ospravedlňujem, ja som prvýkrát v parlamente nie v obleku a sa cítim tak nesvoj. Ja som fakt, aj keď som bol predtým, aj teraz vždycky som si na tom potrpel. A tým, že som mal nejaké organizačné povinnosti, tak mi takto ušlo, tak sa ospravedlňujem aj za túto skutočnosť.
Už vieme, však rozprávame dlho, má zmysel, nemá zmysel. Má zmysel, voda keď kvapká, aj do skaly dieru vykvapká, hej, len musí vytrvalo kvapkať a na to isté miesto, presne tak. A niekedy aj opakovanie je matka múdrosti, čiže keď v tomto obraze pokračujeme, v tejto alegórii, tak áno, aj o tom istom niekedy aj dvakrát pre lepšiu pamäť, času a miesta má zmysel. Všetko má zmysel. Malo zmysel, že som dneska utekal do Žiliny, tam som niečo povedal, potom som sa vrátil sem. Niekto povie - márnosť nad márnosť. Nie je to márnosť. To sa niekde tam skladá a najkrajšie stavby sú z malých tehál postavené, hej, že nejakou drobnou malou prácičkou vytrvalou vyskladáte, vyskladáte ten svoj domček, ktorý si myslíte, že bude pekný. A keď ho budete stavať poctivo tak, čiže má to zmysel. I keď už aj ja som dlho na vážkach, že či idem, alebo nejdem a ešte pán predsedajúci naznačoval, že nemusím. Áno, nič také zásadné by sa nestalo, keby som nevystúpil, ale pre ten zmysel to, že čo robíme. A robíme to, čo ľudia od nás očakávajú, hej, že nečítame tu telefónne zoznamy, som rád, že to tu zaznelo, snažíme sa, i keď sa to už niekedy môže niekomu zdať recyklované, rozprávať o tom, čo vy tam predkladáte z rôznych uhlov pohľadu. Snažíme sa argumentovať, čo je dosť taká, by som povedal, že dosť výnimočná vec. Na Slovensku je to tak neočakávaná, hej. Snažíme sa argumentovať, niektorí odborne, čo tiež sa teda javí ako chyba v systéme, hej. Čiže ja viem, môže unavovať a od toho je parlament parlamentom, že je to tu, je to tu možné.
Takže čo je zmysel môjho ešte vystúpenia a v tomto, že aj taký, by som povedal, aktuálny vnem. Je to už taký trošku freestyle teraz v tomto čase, však to už sa ani neni čo čudovať. Takže v určitom kontexte toho, že čo nám tu predkladáte a v akej kvalite nám to tu predkladáte, tak to mi dokresľuje to, čo som si teraz prečítal, že Robert Fico nadával nejakému študentovi, že má pubertálne vyrážky. Ja, ma fascinuje, ale v úvodzovkách, ma fascinuje, že tá nízkosť, tá tuposť, že čo to vlastne je, hej, že si predstavím mladého človeka, ktorý sa ešte len ide vstúpiť možno, a viete, že ľudia vedia byť citlivé. Ja sám seba si viem predstaviť v nejakom veku, kde by mi niekto povedal, že, a mal som pubertálne vyrážky. A teraz že by sa do mňa naviezol nejaký premiér, hrozné akože. Ja neviem, čo si ten človek o sebe myslí, že kam až ideme padnúť, hej, že premiérovi tejto krajiny stál za to nejaký študent, ktorý sa ozval. A išiel po ňom tak nízko, že má nejaké pubertálne vyrážky. Ja normálne, mne to nedopína. Ja neviem, či preto že je po polnoci alebo preto že som nedopínavý. Ja som sa nikdy teda za múdreho nehral, ale toto mi už nedopína. To mi príde tak hnusné, tak perfídne, tak nízke. A ešte viete, koho bránil? Burdu. Viete kto je Burda? Burda je ten, čo požieral v McDonalde hamburgery. Poznáte ten prípad pani Melicherčíkovej? Osoby zo študentského oddelenia Univerzity Komenského, ktorá upozornila na to, že sa podvádza pri prijímacích pohovoroch na právnickej fakulte a vyhodili to chúďa, vyhodili ju, normálne ju vyhodili. Viete kde robila? V McDonalde. Viete, čo sa stalo? Martvoň, bývalý poslanec za SMER, a tento Burda, to je tu legenda už pomaly, to je benchmark právnického, neviem, čo to tu vlastne je, tak sa chodili, prepáčte, že niekde chodili že žrať, žrať hamburgery do Lamača. Nechali sa tou pani Melicherčíkovou obsluhovať. Objednali si a naschvál si objednali také niečo, čo bolo treba čakať a ona to nosila. A ešte je hovorili, bolo ti to treba, bolo ti to treba. Toto je Burda, Burda sem, Burda tam, ja normálne, ja žasnem, už som to toľkokrát počul, lebo Burda povedal hento, Burda povedal a kto to je. Burda chodil požierať hamburgery tak, aby ponížil, pokoril hnusným spôsobom ženu, hnusným, najhnusnejším, aký vôbec len muž sa môže znížiť. Toto robil ten náš Burda, toho ktorého nám tu citujete. Toho pre koho premiérovi stále za to, že uráža nejakého mladého právnika. Čo už naozaj tu všetci rozum potratili kvôli čomu, kvôli komu. Preboha, veď sa starajte o peniaze, za chvíľku nebudete mať na výplaty. Policajti tu budú pobehovať bez výplat. Dôchodcovia tu budú bez výplat. A vy riešite, vy riešite nejakého študenta, ktorý sa ozval. Červený koberec pred neho, že sa ozval. To, že sa taký človek stal dekanom, to je vizitka toho, kde sme a čo sme. Ako sa nejaký Burda mohol stať dekanom právnickej fakulty po tom čo robil?! Ako?! A teraz ho vy idete citovať, už nebláznime! Fakt ja už normálne mi nedopína.
A ja vám poviem, čo si ja týmto spôsobím po polnoci. My máme nájomnú zmluvu s univerzitou. Už ma terorizovali a budú ma terorizovať, mne to je v tomto jedno. Ja tu nebudem stáť a byť ticho len preto, že my môžu poškodiť v nejakých záujmoch, sú nejaké nájomné zmluvy. Je mi to jedno. Nemôžem sa na to pozerať, že vy ste si našli nejakého Burdu. Burda je človek, ktorý s Martvoňom, tým Martvoňom, ktorý vás chodil fotiť, vás smerákov kolegov fotil, chodil fotiť po garážach a udával novinárom. Však to ste vy za partia, toto ste vy za partia! Toho ste tu mali. Potom od vás odišiel. Kydal na vás jak tento a ten chodil s Burdom do Lamača jesť hamburgery k pani Melicherčíkovej. A vy ho budete citovať, že Burda povedal alebo Burda sa vyjadril? Burda sa vyjadril (Smiech.)
A to je pre nás čo meritórne? Že sa nejaký Burda vyjadril. To je hanba, neni väčšej hanby, jak ten človek, že je dekanom právnickej fakulty. Veď on ani nemal byť údržbárom na právnickej fakulte, nie dekanom. (Reakcia z pléna.) Ja môžem rozprávať, čo ja chcem, ja som poslanec. Jak že čo to má s kompetenčným? Však to je, to, čo nám tu predkladáte zákony v akej kvalite. To čo ja som vám hovoril, to čo som vám hovoril, ako môžte, ako môžte doplniť tam to obranné. Ja vám to poviem a tým skončím. Jak to tam môžte? Teraz keď budú chcieť náhradné súčiastky pre F16, niekto si budú chcieť doviesť dovoznú licenciu. Tak viete čo? Presne podľa toho prijatého zákona ste to predložili, tú licenciu nedostane. (Reakcia z pléna.) Ale nemusí F16 súčiastky, ale nediskutujem, ja rozprávam v rozprave. (Reakcia z pléna.) Ja, pán kolega... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko, Andrej, podpredseda NR SR
Poprosím, nevyrušujte sa. Áno, vidím. (Reakcia z pléna.) Kto to tu rídzí, tak nech sa páči.

Hlina, Alojz, poslanec NR SR
To je kvalita, viete, ja, ja ten úvod som spravil (reakcia z pléna) taký obšírnejší kvôli tomu, že som sa chcel dopracovať k jadru pudla a jadro pudla je v tom, že čo nám tu predkladáte. Predkladáte nám tu retro, retroaktívne zákony, protiústavné zákony, sociálny dávky viažete na komerčné produkty konkrétnej firmy. Predkladáte nám tu zákon, ktorý hovorí, že keď nejaká firma bude chcieť licenciu, dovoznú licenciu na náhradné súčiastky pre F-16, tak podľa tohto zákona im ju nemôžte dať, rozumiete mi, že vy to máte tak formulované? Však to prerobte, preboha, veď tam doplňte, tam musíte dať adjektívum, že, že je to v rozpore s tými obrannými národnoštátnymi záujmami. Vy to tam nemáte, že v rozpore, vy to tam máte, že je v rozpore, že požadované obranné národno-bezpečnostné záujmy. Jak vám to už jednoduchšie mám vysvetliť, neviem to už jednoduchšie vysvetliť. Je to problém, to som chcel tým povedať. Ale asi to tak má byť, keď máte tu naozaj pre vás a pre nás by to malo byť, že teda keď sa nejaký Burda vyjadril, tak my máme, teda akože okej, teda je to v poriadku.
Burda, ten Burda, skončím s tým, s čím som začal. Viete, jak je to nízke, neni to nízke, neni to nízke dať sa odviesť z UK-ačky? Viete, kde sedí? Na Šafku, dať sa odviesť na druhý koniec do Lamača, objednať si pri pulte nejaké hamburgery, nechať si ich doniesť na stôl a povedať ešte tej pani "bolo ti to treba?". Fuj, hanbil by som sa. A nám ho idete tu predkladať ako, ako človeka a Robert Fico naskočí na tú istú lajnu a ide sa voziť po nejakom študentovi za to, že si dovolil sa vyjadriť, fuj. (Potlesk.)

Ďakujem pekne.
Má to svoje čaro tieto nočné rokovania a myslím, že to tu niektorá kolegyňa z PS-ka povedala, že vždycky s tmou prichádza Robert Kaliňák. Neviem, či on po ceste domov sa tu vždycky zastaví skontrolovať, že čo sa deje a čo je zmyslom tých jeho návštev.
K tomu, čo povedal pán kolega, však už notoricky známy nevinný zákon o ministerstve školstva, trafika, limuzína so šoférom a popri tom popribalované všetko možné. A ja si myslím, že ten Robert Kaliňák to tu chodí preto kontrolovať, lebo stále nevie, že, že či sme už na to prišli, alebo neprišli. No, mám pocit, že sme už na to prišli. Teda už sa to tu často objavuje, že o čo vlastne ide v tom, v tom jeho zákone o obrannom priemysle, ergo o zbraniach, len stále ešte nemám pocit, že to dostatočne zvoní hej, že prečo sa to tak ide parametricky meniť a že či to tak je, že, že zákony sa budú ťahať s ministrom. Hej, že ktovie, keď pán minister bude niekedy minister školstva, či sa tiež tieto zbrojárske zákony presunú smerom za ním. Hej čiže to nevieme, ale keď my to teraz necháme len tak, tak sa to ľahko môže stať, takže je úplne na mieste, že sa to tu opakuje a verím, že ešte sa to bude opakovať a že sa nám to nezdá logické, že v jedno, v jednom švungu, v jednej rozprave môžte reagovať na ministerstvo športu, cestovného ruchu, čo sú také milé veci, také blissful a zároveň môžte kľudne rozprávať o raketových húfniciach, o Zuzanách, mínometoch, granátoch, o čom len chcete.
No a skončím tú moju faktickú tým, že to jak som teda sľúbil. Človek by mal mať určitú psychohygienu, tak keby náhodou ste mali chuť na nejakú kávu, čaj a prípadne nejaké drobné pečivo tam je, tak sa pristavil taký food truck pred budovu parlamentu, môžte sa kľudne prípadne občerstviť. Pozývam.
Ďakujem. (Potlesk.)

Poprosil by som pána ministra Kaliňáka, aby bol ticho.
Pán poslanec Štefunko, povedal si, že, teda koalícii si povedal, že za chvíľu už budú mať tie svoje úrady. Ja si myslím, že nemali by sme im dodávať falošný pocit nádeje, nebudú ich mať za chvíľu. Ak by sa obmedzili len na vytvorenie nového ministerstva športu pre pána predsedu SNS Danka, tak by to zrejme už o chvíľu mali, ale v tejto podobe rozhodne nie. Ak ten návrh bude schválený v tej podobe, ako je predložený, bude narúšať nezávislosť inštitúcií, budú tam neodôvodnené zmeny, ja by som povedal, že v tom prípade sa k tej rozprave ešte takmer určite vrátime, keď budeme rokovať o zákone, ktorý bude pani prezidentka vetovať a môžme si to všetko pekne zopakovať, takže nie nebude to za chvíľu, bude to ešte chvíľu trvať.

Ďakujem všetkým trom kolegom za faktické poznámky.
Myslím, že som nepoužil termín, že to bolo zbytočné pre nás, ktorí sme to počúvali, to malo zmysel nepochybne aj pre nás, ktorí sme navzájom diskutovali, aj pre tých, čo nás počúvali a napokon aj výstup smerom navonok to mal, ja som len teda vyjadril poľutovanie nad tým, že nebola to normálna diskusia, aká by v parlamente mala prebiehať a aká pribieha v parlamentoch normálnych demokratických krajín, kde vládni poslanci diskutujú s opozičnými poslancami, snažia sa navzájom presvedčiť argumentami, že navrhované riešenie, ktoré jedna strana navrhuje, či je dobré, alebo zlé. Toto tu, žiaľ, neprebehlo. Nad tým som vyjadril poľutovanie.
Pán poslanec Grendel, áno, tým tichom sme sa o nich dozvedeli všetko asi nie, ale mnohé, ale zasa no, však my sme to vedeli o nich aj bez toho, aby boli ticho a keby niečo povedali, tak taktiež by to bolo veľmi podobné, takže zase až také prekvapivé to nie je.
A, pán poslanec Szalay, áno, ešte raz, je dôležité, že sme o tom rozprávali a je dôležité, že ľudia na námestiach sa ozvali a malo to význam nielen z hľadiska toho zákona, ale z hľadiska celého zápasu, ktorý sa tu zvádza o budúcnosť Slovenska. Predpokladám, že keď si vláda schválila návrhy na zrušenie Úradu Špeciálnej prokuratúry a oslabenie zákona o ochrane oznamovateľov, predpokladali, že teraz už niekedy pomaly to budú mať pod strechou a pôjdu na Vianoce a bude to hotové a potom prelomia veto pani prezidentky niekedy začiatkom roka. No nebude to také jednoduché.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo.
Ďakujem Ondrejovi Dostálovi za zhrnutie toho, o čom sa tu vlastne 4 dni rozprávame. Gábor Grendel mi ukradol pointu, ale ja ju aj tak zopakujem, že áno, je dôležité, že sme o tom rozprávali, ale podobne ako Ondrej, si myslím, že nie to naše rozprávanie spôsobilo, že úplne autonómne sa pán Michelko rozhodol tento pozmeňovací návrh meniaci spôsob menovania vedenia protimonopolného úradu, že ho stiahol. Ale myslím si, že okrem Európskej komisie a vyhrážky alebo hrozby, že by sme možno teoreticky mohli prísť možno o nejaké európske peniaze, že do značnej miery tomu, k tomu výsledku, k tomu autonómnemu rozhodnutiu pána poslanca prispeli aj tie námestia. Dnes bolo v Bratislave 18-tisíc ľudí. Hej? Namiesto toho, aby ľudia kupovali kapre a stromčeky, išli na námestie. Na východe Košice a Prešov 3-tisíc, 2 500 ľudí a viem si živo predstaviť, že ak bude vládna koalícia v tomto svojom pokuse o valcovanie pokračovať, tak tie námestia budú plnšie a možno budú musieť zľaviť aj z ďalších svojich zámerov, ktoré majú pri zmene režimu na ten svoj smerohlasácky.
Ďakujem vám za pozornosť.

Opäť sa ospravedlňujem, ak moje vystúpenie bude pôsobiť na niekoho nudne a prízemne, ale chcel by som sa venovať tomu, čo je napísané v návrhu zákona a tomu, ako rokujeme o návrhu novely kompetenčného zákona a ďalších dvadsiatich zákonov, ktoré sú v tom návrhu obsiahnuté. A chcel by som sa na to pozrieť uhlom toho, kam sme sa posunuli od začiatku rozpravy, ktorá bola, ktorá začala, začala minulý týždeň a čiže budem sa venovať aj podobným veciam, ale, ale z hľadiska toho, že kam sme sa posunuli, lebo porozprávať by sme sa mali niekam posunúť, predpokladám, že počas tejto noci rozprava skončí, takže už môžme tú rozpravu aj vyhodnocovať.
Neexistuje dôvod na skrátené legislatívne konanie v zmysle zákona o rokovacom poriadku Národnej rady. Nebudem sa teraz vracať k tým úvahám, že možnože by v prípade novely kompetenčného zákona sa hodilo dať do rokovacieho poriadku nejaké inak definované skrátené legislatívne konanie. Podľa súčasného právneho stavu neexistuje dôvod a to, že o tom rokujeme v skrátenom legislatívnom konaní, je len za cenu porušenia zákona o rokovacom poriadku. Ale pribudli k tomu ďalšie veci. Nielenže rokujeme o takomto dôležitom, rozsiahlom a nedostatočne odôvodnenom návrhu v skrátenom legislatívnom konaní, ale zároveň sa nám tu natiahli rokovania do dvadsiatej štvrtej hodiny, teraz dokonca až do prerokovania, prerokovania bodu, to znamená, že non stop. Ak by sa nás tu teraz v ústnej rozprave neprihlásilo 13, ale 50, no tak sme mohli ešte dva dni rokovať možno päťdesiat, 50 hodín. Zažili sme, že koalícia a teda najprv pán predseda Národnej rady Pellegrini, aby sme ho nezbavovali zodpovednosti, odmietli opakovaný opozičný návrh, aby sme prerušili rokovanie o kompetenčnom, kompetenčnom zákone a prešli k rokovaniu o rozpočte, na ktorom koalícii údajne veľmi záleží, že nielen skrátené legislatívne konanie, ale aj nočné rokovania.
Druhá vec, ktorú som spomenul ako jeden z mála potešujúcich bodov v tomto návrhu vo svojom vystúpení na základe písomného prihlásenia, bolo, že vydávanie Zbierky zákonov prechádza naspäť pod ministerstvo spravodlivosti a že pán Susko je predsedom Legislatívnej rady vlády ako minister spravodlivosti, no ale podľa toho, ako vystupoval v rozprave, resp. vôbec nevystupoval v rozprave ako predkladateľ, tak táto moja radosť úplne vyprš... vyprchala, pretože keď to porovnáme len s pánom ministrom financií Kamenickým, ktorý tu obhajoval konsolidačný balíček a ktorý tu tiež nebol celý čas, ale je to ´nebe a dudy´. Pán minister Kamenický sa aspoň snažil reagovať na časť pripomienok, s ktorými sme prichádzali v rozprave. Ale teda nebol v tomto pán minister Susko osamotený, nezažili sme vlastne jediné vystúpenie koaličného poslanca v rozprave. Zažili sme minimum, zopár faktických stručných poznámok koaličných poslancov a ani členovia vlády nevystúpili, nevystúpili, hoci každý z nich tu mohol vystúpiť aj mimo poradia. A tie zmeny sa týkajú viacerých z nich, lebo to sa netýka iba, iba pána Suska, ktorý ten návrh za vládu predkladal, ale aj ďalších ministrov.
O to viac je to problém, že ten návrh nie je odôvodnený, tak ako to vyžaduje zákon o tvorbe právnych predpisov, že všeobecná časť dôvodovej správy má obsahovať zhodnotenie súčasného stavu s uvedením potreby novej právnej úpravy, spôsobuje vykonávanie a zhrnutie vplyvu v súlade s doložkou vybraných vplyvov, súlad právneho predpisu s inými právnymi predpismi, právom Európskej únie a tak ďalej a osobitná časť dôvodovej správy obsahuje vecné odôvodnenie jednotlivých navrhovaných ustanovení právneho predpisu. Nič z toho alebo len minimum z toho je tam v tej dôvodovej správe aj vo všeobecnej časti, aj v osobitnej časti a o to viac je problém, že tu neprebieha normálna rozprava, teda rozprava, kde by spolu polemizovali koalícia a opozícia, lebo táto rozprava bola síce rozsiahla, ale diskutovali sme len v rámci, v rámci opozície. Čiže my nevieme, na základe čoho sa tie zmeny navrhujú, nevieme to z dôvodovej správy, nevieme to z úvodného slova pána ministra Suska a nevieme to ani z rozpravy, kde by sme sa to mohli dozvedieť, ak by vystúpili koaliční poslanci, ktorí by to vysvetlili.
Jediné, čo sme sa dozvedeli od mimochodom poznámky pána podpredsedu Národnej rady Danka, že pri tom novom ministerstve im nejde o fleky, tak teda ale o čo im ide, to nevieme a nedozvedeli sme sa, že prečo viac štátnych tajomníkov, ktorých ministerstiev sa to bude týkať, nedozvedeli sme sa ani od pána Gašpara, či naozaj sa má stať Slovenská informačná služba ústredným orgánom štátnej správy pre to, aby bol krytý pred väzobným stíhaním, nedozvedeli sme sa od pána poslanca Malatinca, ktorý hneď na úvod rozpravy, vlastne on vystúpil, jeden koaličný poslanec vystúpil, prečo vypúšťa zo zaradenia medzi ústredné orgány štátnej správy Kanceláriu prezidenta a Kanceláriu Národnej rady, či to bolo len také mimikry, ktoré dali, aby sa schovala tá SIS-ka a ÚRSO, alebo, alebo to naozaj niekto myslel vážne a potom si to rozmysleli, lebo zistili, že je to úplná hlúposť.
Nedozvedeli sme sa nakoniec ani to, že prečo pán poslanec Michelko chcel predložiť ten pozmeňujúci návrh a nakoniec ho nepredložil. Ani to sme sa nedozvedeli, prečo ho, prečo ho nepredložil a to bola v podstate náhoda, že koalícia nemala dosť poslancov na ústavnoprávnom výbore, tak to nepredložil tam. Ak by to tam predložil, schválili by si to, bolo by to v spoločnej správe, ťažšie by sa im to vypúšťalo, lebo o spoločnej správe by sa hlasovalo. Tuto ten návrh síce podal písomne, ale nepredložil ho, čiže, čiže sa o ňom ani, ani nebude, nebude hlasovať. Nedozvedeli sme sa, prečo sa má oslabiť nezávislosť štatistického úradu, aj keď na základe rozpravy sa možno domnievať, že potrebuje ho mať vláda pod kontrolou, aby podobne ako v Grécku mala pod kontrolou, aké štatistiky sa vykazujú, keď sa tu bude robiť nie reálna konsolidácia, ale akože konsolidácia na spôsob, na spôsob SMER-u. A nedozvedeli sme sa, prečo sa má oslabiť nezávislosť úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, hoci ide o orgán z hľadiska svojho významu podobný orgánu, podobný protimonopolnému úradu, kde je to ale upravené na európskej úrovni, toto je na našej národnej legislatíve, tak tam žiadny pozmeňovák poslanca Michelka avizovaný nebol a je to už priamo v tom návrhu a koalícia bude mať, samozrejme, príležitosť vypustiť z vládneho návrhu aj oslabovanie nezávislosti ďalších inštitúcii, lebo je to obsiahnuté vo viacerých pozmeňujúcich návrhoch predložených opozičnými poslancami. Takže táto rozprava bola síce prínosná, mala význam, ale mala význam iba pre nás v opozícii, ktorí sme sa navzájom počúvali, dozvedeli sme sa mnohé veci o tomto návrhu zákona, koalícia nás nepočúvala. Myslím si, že by sme boli neskromní, keby sme tvrdili, že ten pozmeňovák pána poslanca Michelka nakoniec nebol predložený preto, koľkokrát sme to my spomenuli v rozprave, tam, samozrejme, Európska komisia a jej názor asi zohral väčšiu úlohu ako názor opozície, ale aj tak dobre, že sme aj my na to upozorňovali, lebo nejakou malou troškou to prispelo k tomu, že ten zákon nebude ešte horší, ako je už v tejto chvíli, a je dostatočne zlý, aby sme boli proti. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci, a ďakujem aj pánovi poslancovi Valáškovi za jeho príspevok, ako aj pozmeňujúci návrh. A aj z jeho príspevku je zrejmé, že teda nie je dobré, ak prijímame zákony zrýchlene bez medzirezortného pripomienkového konania, keď pozmeňovákmi v druhom čítaní ideme do toho vkladať veci, ktoré nie sú vôbec domyslené a môžu vyvolávať rôzne typy interpretácií a aj to je dôvod, prečo bolo dnes v Bratislave 18-tisíc ľudí. Ja tie čísla zopakujem. V Žiline 2 500, v Prešove 3-tisíc, v Nitre 2-tisíc a môžem pokračovať ďalšími mestami, ktoré napriek tomu, že tí ľudia pár dní pred Vianocami by mali kupovať stromčeky a kapre a darčeky, tak v mraze vyšli do ulíc, lebo takýmto spôsobom si nepredstavovali tú sľúbenú novú politickú kultúru.
Takže ja veľmi pekne ďakujem pánovi poslancovi Valáškovi, že na to vo svojom príspevku upozornil.