Videokanál klubu

Vážený pán predseda Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, späť k návrhu na skrátené legislatívne konanie o prvej časti mafiánskeho balíčka.
Na úvod by som chcel vyjadriť teda poľutovanie, že pán poslanec Gašpar ako spravodajca opäť odišiel bez toho, aby nám prečítal tie uznesenia, resp. nálezy ústavného súdu, ktoré konštatujú, údajne konštatujú rozsiahle porušenia ľudských práv zo strany Úradu špeciálnej prokuratúry a ktoré teda majú odôvodňovať porušovanie ľudských práv ako dôvod pre skrátené legislatívne konanie, opäť sme sa to nedozvedeli napriek tomu, že tu sedel hodinu a bol k tomu priamo vyzvaný. Mali sme dokonca aj očný kontakt, ale nie, nie, neprečíta ich ešte, necháva si to na neskôr.
A druhá vec. Pred tým, ako sa dostanem k samotnému návrhu, by som chcel reagovať na časť vystúpenia predrečníčky pani poslankyne Kalmárovej, ktorá hovorila o tom, že Úrad špeciálnej prokuratúry v minulosti fungoval a potom sa opravila, že existoval, je to síce že dobrý bonmot, ale nie celkom zodpovedá realite a je myslím trochu nespravodlivý voči prokurátorom na špeciálnej prokuratúre, ktorý si aj za Dušana Kováčika poctivo robili svoju robotu a on síce tie kauzy, ktoré sa dotýkali vrcholných politických predstaviteľov a ich kumpánov, zametal pod koberec, držal ich u seba, topil ich, ale to nie je jediná náplň činnosti špeciálnej prokuratúry, a teda aj za Dušana Kováčika tam pracovalo veľa slušných prokurátorov, ktorí si robili svoju robotu a robili si ju dobre. Tak akože bonmot je to dobrý, ale trošku som to považoval za potrebné uviesť na pravú mieru.
Rokujeme o návrhu na skrátené legislatívne konanie, je k novele Trestného zákona diskusia, k návrhom na skrátené legislatívne konanie býva obvykle veľmi stručná. Vystúpi jeden alebo dvaja poslanci, alebo ani to nie, obvykle prečítajú, čo je napísané v zákone o rokovacom poriadku v časti o skrátenom legislatívnom konaní, konštatujú, že tie dôvody nie sú naplnené a prípadne, že nie sú dostatočne odôvodnené v samotnom návrhu, stáva sa totiž aj to, že síce sú nejaké dôvody pre skrátené legislatívne konanie, ale neobjavia sa v tom návrhu. Potom sa objavia až v diskusii alebo poslanci ich prácne nachádzajú, a to je problém, keď to zdôvodnenie je odfláknuté. Toto však nie je problém návrhu na skrátené konanie, o ktorom rokujeme, toto nie je odfláknuté, toto je nehorázne. Je založené na lžiach a vedomej manipulácii. A týka sa zásadnej systémovej veci. Netýka sa úpravy nejakých jedného, dvoch troch odsekov, niečoho čo naozaj treba naliehavo riešiť, je to rozsiahla úprava, ktorá zásadným spôsobom mení celý systém trestného práva na Slovensku. O to je dôležitejšie, že nie sú dôvody na skrátené legislatívne konanie.
Pár slov by som chcel povedať k celej tej terminologickej debate, teda že niekedy sa označuje ten samotný návrh v skrátenom konaní, ku ktorému rokujeme, promafiánskym balíčkom, niekedy mafiánskym, ja sám sa prikláňam k termínu mafiánsky, nielen preto, že je to stručnejšie, ale aj preto, že je to výstižnejšie. Promafiánsky vyvoláva dojem, že je to pre mafiu, áno, je to pre mafiu, ale akoby to robil niekto iný, čo s tou mafiou nemá nič spoločné, ale omylom alebo vedome sa snaží mafii pomôcť. Ale toto nie je ten prípad, to nerobí nejaká tretia nezúčastnená osoba, ktorá prichádza s týmto návrhom a chce ho presadiť, toto robí mafia sama pre seba.
Demokracia býva na základe známeho výroku Abrahama Lincolna, amerického prezidenta, označovaná niekedy za vládu ľudu prostredníctvom ľudu a pre ľud. A balíček, o ktorom rokujeme, je balíček mafie, prostredníctvom mafie a pre mafiu. Čiže odporúčam používať termín mafiánsky balíček ako promafiánsky balíček.
Celý systém trestnej politiky trestného práva môže byť nastavený rôznym spôsobom a tie rôzne nastavenia môžu byť legitímne. Keby som to veľmi zjednodušil, tak môžu odrážať skôr advokátsky alebo skôr prokurátorský pohľad a niekedy to tak býva, že ak sa pripravuje návrh Trestného zákona, Trestného poriadku, rekodifikácia alebo nejaké novely či už parciálne, alebo zásadnejšie, tak sa tam premietne jeden alebo druhý. To sú strany, ktoré sa stretávajú na súde pri trestnom konaní a úlohou prokurátora je stíhať trestnú činnosť, úlohou advokáta je hájiť záujmy svojich klientov, ktorí sú v postavení obžalovaných na súde a súd má rozhodnúť, že kde je pravda, čo sa podarilo preukázať a rozhodnúť o vine a treste.
Parlament síce nerozhoduje o vine a treste, ale rozhoduje o tom, akým spôsobom má byť nastavené trestné právo a do toho nastavenia sa premietajú aj skúsenosti, názory, záujmy a pohľady advokátov, aj prokurátorov, policajtov, ktorí stoja na opačných stranách barikády obvykle. A malo by to byť v rovnováhe. Nemá sa systém vychýliť ani príliš jedným smerom, ani príliš druhým smerom. Keď sa vychýli príliš tým prokurátorským smerom, tak sa nedbá na práva obvinených, procesné práva obvinených a môže to vyústiť až v totalitu alebo demokraciu, extrémom boli komunistické systémy, kde obvinení, obžalovaní nemali žiadne práva a boli vopred odsúdení. Ale nemôže to byť upravené ani spôsobom úplne opačným, tak, že nie je možné vyšetriť trestné činy a dospieť k tomu, aby páchatelia boli odhalení, súdení, odsúdení a potrestaní. Ale to hovorím o nejakom teoretickom spore advokátskeho a prokurátorského pohľadu, ktorý je legitímny, ktorý, ktorý medzi sebou vedú slušní advokáti na jednej strane, ktorí síce chránia záujmy svojich klientov, ale nemyslia si, že by mal byť právny systém nadstavený tak, aby mu mohli uniknúť páchatelia trestnej činnosti a o slušných prokurátoroch alebo vyšetrovateľoch, ktorí si zase uvedomujú, že, že je dôležité stíhať trestnú činnosť, ale musí sa to diať podľa pravidiel. Možno sa to teda vychýli trochu jedným alebo, alebo druhým smerom, ale nie takým spôsobom, ako sa to, ako sa to deje teraz. A aby sa to nevychýlilo príliš, tak práve na to slúži riadny legislatívny proces. Lebo tam možno nájsť tú rovnováhu. V skrátenom legislatívnom konaní žiadnu rovnováhu medzi týmito dvoma inak legitímnymi pohľadmi nemožno nájsť. V takomto skrátenom konaní v tak zásadnej veci, skrátené legislatívne konanie znamená, že sa parlament na návrh vlády úplne vykašle na hľadanie tej rovnováhy a prikloní sa na jednu stranu, ktorá ani nie je tým legitímnym advokátskym pohľadom. Ja to mafiánsky pohľad, nie advokátsky pohľad. To, čo tu dnes ide vláda v skrátenom legislatívnom konaní vnútiť parlamentu.
Aj pán predseda Národnej rady Pellegrini hovorí, že však ale veď taká rozsiahla rozprava, veď to, čo sa vlastne sťažujete na skrátené legislatívne konanie.
Zaznelo tu už viackrát, že riadny legislatívny proces sa nedá merať iba dĺžkou rozpravy v pléne. Riadny legislatívny proces má mať nejaké náležitosti aj v parlamente, aj v parlamente má byť čas medzi prvým a druhým čítaním na rokovanie výborov a na zozbieranie pripomienok, pozmeňujúcich návrhov, rozobratie toho, toho návrhu, ale predovšetkým v tej fáze pred, v tej fáze predtým, ako to ide do vlády a do parlamentu, ktoré sa, ktorá sa nazýva príprava zákona a potom medzirezortné pripomienkové konanie.
Viacerí kolegovia a kolegyne sa tu podelili s tým, že majú z vlastnej skúsenosti pohľad na, na pripomienkové konanie, že to zažili na ministerstvách a vedia, aké je to dôležité, aby sa nevynechala táto fáza. Ja som to tiež chvíľu zažil na ministerstve, keď som bol pol roka štátnym tajomníkom a absolvoval som z tej pozície niekoľko rozporových konaní v rámci medzirezortných pripomienkových konaní a, samozrejme, aj vyhodnocovania pripomienkového procesu, ale oveľa viac som tu zažil z tej druhej strany z pozície pripomienkujúceho. Podieľal som sa na pomerne veľkom množstve pripomienok a hromadných pripomienok k návrhom zákonov a mám teda skúsenosti aj s tým, že, že som viedol rozporové konania, na ktorých sme rokovali o tých pripomienkach, ktorým predkladateľ, teda ministerstvo, nechceli vyhovieť. A, a bolo to v rôznych obdobiach, obvykle v obdobiach, keď tu vládli vlády SMER-u. Bolo to rôzne z hľadiska času, z hľadiska volebného obdobia, z hľadiska toho alebo onoho rezortu, ale moja absolútne väčšinová skúsenosť je, že tí úradníci k tomu pristupovali zodpovedne a korektne. Správali sa slušne, boli ochotní počúvať, boli ochotní argumentovať, boli ochotní vysvetľovať a tam, kde to bolo možné, tak boli ochotní aj hľadať nejaké riešenia, vylepšenia, úpravy, nájsť, nájsť kompromis. Samozrejme, že nie v tých zásadných veciach, ak dostali politickú zákazku, tak museli to pripraviť tak, ako, ako to dostali, ale dôležité sú niekedy aj tie konkrétnosti, tie detaily, ten konkrétny spôsob, akým sa ten zámer premietne do reality. A keď boli upozornení na to, že môže tam vzniknúť nejaký problém, tak buď sa to snažili upraviť, alebo sa to aspoň snažili vysvetliť.
Samozrejme, že z času na čas som zažil aj taký prístup, že sme prišli na nejaké ministerstvo a našli sme tam zástupcov ministerstva, ktorí keď nás videli, tak sa pozdravili, potom si založili ruky a povedali, no však povedzte si, však my to aj tak spravíme tak, ako, ako sme to napísali. Ale to bola úplne výnimočná skúsenosť. A to bola skúsenosť, ktorá zodpovedá tomu, ako dnes prebieha debata s vládnou koalíciou, čiže to, čo je na úrovni úradníkov, úplne výnimočný prístup a aj za najhlbšieho obdobia vlád SMER-u mám túto skúsenosť, že iba výnimočne sa takéto niečo stalo, tak to sa úplne bežne deje teraz v parlamente. Nezáujem, založené ruky, žiadna reakcia.
A chcel by som sa podeliť o jednu konkrétnu skúsenosť, ktorá súvisí s tým, o čom rokujeme.
V roku 2006 sa dostala k moci prvá Ficova vláda, ktorú tvoril SMER, HZDS a SNS. Ministrom spravodlivosti sa stal Štefan Harabin a Štefan Harabin prišiel s tým, že treba zrušiť špeciálny súd a treba zrušiť Úrad špeciálnej prokuratúry. Čiže vlastne to, čo vláda SMER-u, HLAS-u a SNS ide teraz urobiť, je nasledovníctvo toho, s čím prišiel Štefan Harabin v roku 2006. Harabin má veľmi zlú povesť. Je považovaný za to najhoršie, čo sme v slovenskej justícii mali. Ale ešte aj ten Štefan Harabin, ako minister spravodlivosti, išiel na to slušnejšie ako súčasná vládna garnitúra. Štefan Harabin v roku 2006 nepriniesol ten návrh na vládu, nenavrhol parlamentu, aby rokoval v skrátenom legislatívnom konaní o návrhu na zrušenie špeciálnej, špeciálneho súdu a špeciálnej prokuratúry, ale dal ten návrh do medzirezortného pripomienkového konania. Vyvolalo to rozsiahlu diskusiu, rozsiahlu kritiku a ja som sa podieľal na jednej hromadnej pripomienke, zozbierali sme viac ako 500 podpisov, takže sa uskutočnilo rozporové konanie a bolo to najdlhšie rozporové konanie, ktoré som kedy vôbec absolvoval. Bol tam pracovník ministerstva, ktorý sa nám snažil vysvetliť tie dôvody, my sme mu argumentovali, že prečo nie. Hodiny sme spolu diskutovali a keďže sme to nedodiskutovali v ten deň, tak sme sa dohodli, že sa zídeme na druhý deň a ani na druhý deň sme sa nedodiskutovali, tak sme sa zišli ešte, ešte na tretí deň. Čiže tri dni trvalo rozporové konanie. Kto máte skúsenosti s rozporovými konaniami so zástupcami verejnosti, nie, nie ministerstiev, tak viete, že je to niečo úplne neštandardné a, a on sa nám snažil argumentovať. Snaží sa nám vysvetľovať svoj pohľad. My sme s ním nesúhlasili, ale keď sme mu my dali argumenty, ktoré vyvrátili tie jeho tvrdenia, tak on sa zamyslel a povedal, že dobre, ja vám k tomu pošlem ešte niečo a na druhý deň sme pokračovali. Čiže ešte aj za Harabina, ešte aj pri snahe zrušiť špeciálnu prokuratúru a špeciálny súd postupoval, postupovala vláda reprezentovaná vtedy úradníkmi slušnejšie a korektnejšie, ako dnes postupuje vláda SMER-u, HLAS-u a Slovenskej národnej strany. A dopadlo to vtedy tak, že ani špeciálna prokuratúra, ani špeciálny súd neboli vtedy zrušené, išlo to do stratena nie preto, že my sme dali hromadnú pripomienku, ale preto, že vtedy Robertovi Ficovi ešte záležalo na tom, čo si myslia ľudia, vtedy sa Robert Fico ešte stále tváril ako bojovník proti korupcii, takže Robert Fico vtedy Harabinovi toto zarazil a z toho návrhu zákona nebolo nič. Špeciálny súd bol potom o chvíľu zrušený, zrušený rozhodnutím ústavného súdu, ktorý časť vládnej koalície najmä HZDS a SNS iniciovali, ale miesto neho vznikol špecializovaný trestný súd v roku 2009 a bol to opäť za vlády Roberta Fica, za prvej vlády Roberta Fica, keď mu ešte záležalo na tom, čo si verejnosť, verejnosť myslí. Teraz je im to evidentne jedno. Vedia, že ľudia, vedia, že to robia pre svojich ľudí, že to robia pre ľudí, ktorí sa dopúšťali korupčnej činnosti, ktorí páchali zločiny v časoch ich vlád, že to tí ľudia nechcú, ale im to je jedno, lebo vedia, že väčšine ich voličov na tom až tak veľmi nezáleží a nedbajú už takouto, aby mali, mali povesť bojovníkov proti korupcii, ako sa Robert Fico tváril na začiatku svojej vlády a resp. najmä predtým, ako sa, ako sa dostal, dostal k moci.
Robert Fico to už má odskúšané, takže jemu sa nijako nečudujem, že ide hlava-nehlava, ale HLAS sa tváril, že je nejaký iný, pán predseda HLAS-u Pellegrini tvrdil, že sú iní ako SMER, ale teraz sa ukazuje, resp. ukáže sa pri hlasovaní o mafiánskom balíčku, a už aj pri hlasovaní o skrátenom legislatívnom konaní, či HLAS je iný, alebo či je to len trochu iný SMER, ktorí kašlú na pravidlá, kašlú na, na to, čo si ľudia myslia. Je im jedno, že týmto návrhom, návrhom sa nielen dá amnestia ich vlastným ľuďom, ale že sa zhorší stíhanie trestnej činnosti a nielen tej trestnej činnosti, ktorá sa týka ich samotných a ich kamošov korupcie rozkrádania štátneho, štátneho majetku, ale aj úplne bežnej kriminality, ktorú bude ťažšie postihovať, tresty majú byť primerané ale nielen primerane nízke, teda nemajú byť neprimerane prísne, ale nemajú byť ani neprimerane benevolentné, lebo v takom prípade neplní trest jednu zo svojich základných funkcií, a to je preventívna funkcia, teda že odrádza ľudí od páchania trestnej činnosti. Toto v mnohých prípadoch už nebude platiť, ak bude schválený mafiánsky balíček.
Hlavná časť argumentácie na skrátené legislatívne konanie sa opiera o tvrdenie, že Európska únia od nás žiada, aby sme rýchle zmenili viaceré ustanovenia trestného práva. Pri tom Európska komisia od nás žiada, aby sme nemenili Trestný zákon a aby sme to nerobili v takomto skrátenom konaní. Naša vláda klame presne tým spôsobom, aký sa nachádza v utopickom románe Georga Orwella o totalitnom štáte 1984, Vojna je mier. Sloboda je otroctvo. Nevedomosť je sila, mafia... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.)

Ďakujem pekne. Navrhujem, aby parlament odporučil pánovi Blahovi, aby si priznal chybu aj v prípade komunistického vraha a zločinca Che Guevaru, ktorého si zavesil na stenu v oficiálnej budove Národnej rady. Ďakujem. (Potlesk.)

Pani poslankyňa Kalmárová, je to presne tak, ako ste povedali, demokracia je založená na dodržiavaní pravidiel. Demokracia nie je iba to, že väčšina niečo odhlasuje a menšina sa tomu musí prispôsobiť, aj to je súčasťou demokracie, ale demokracia, najmä tá moderná demokracia, najmä fungujúca demokracia v sebe obsahuje aj dodržiavanie pravidiel a to dodržiavanie pravidiel je veľmi podstatné a to, ako sa tí, ktorí sú pri moci, tí, ktorí majú väčšinu, stavajú k dodržiavaniu pravidiel, je určujúce pre charakter demokracie. Či nad tým mávnu rukou ako Erik Tomáš a povedia, že ľudia na to zvysoka kašlú, lebo ľuďom je jedno, či sa niečo schváli v skrátenom legislatívnom konaní alebo nie, lebo veď, veď ľudia nakoniec ani nepoznajú tie parlamentné procedúry, alebo sa tie pravidlá dodržiavajú, alebo sa aspoň snažia dodržiavať. Lebo veď áno, každý robí chyby, niekto tie chyby robí, robí neúmyselne, niekto môže byť presvedčený, že tak, ako to, ako to robí, je to v poriadku, ale v takom prípade má aspoň snahu svoj postoj obhájiť. To vládna koalícia nerobí, čiže oni si uvedomujú, že to robia zle, uvedomujú si, že porušujú pravidlá.
A spomínali ste tie nálezy, nálezy ústavného súdu a ja teda chcem využiť, že je tu ako spravodajca prítomný pán poslanec Gašpar, ktorý nám sľubuje, že, že nám bude čítať tie nálezy, tak možnože už je ten čas, kedy by nám mohol prečítať a teda aby vám zdôvodnil, že prečo máme schváliť skrátené legislatívne konanie, lebo tie sú dôležité pre skrátené konanie.

Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo.
Ďakujem pani poslankyni Kosovej za jej dvojdňové vystúpenie. Reagujem na ten včerajšok, keď bola reč o skrátených legislatívnych konaniach a o tom, že na to nie je dôvod. Ja už som párkrát vo faktických poznámkach vystúpil s tým, že som si dal tú námahu a pozrel som sa na web Národnej rady, kde je archív jednotlivých vystúpení, pretože pán minister Boris Susko tu bol v minulom volebnom období a často sa zapájal do diskusií. Je tam vyše štyristo jeho vystúpení. Dal som si tú námahu, že som si ich prešiel a v týchto faktických poznámkach niekedy z toho vyberám niektoré čriepky a vždy je to niečo iné, aj keď to znie veľmi podobne, lebo sa to tak celkom rýmuje. Pán Susko mal vážny problém so skrátenými legislatívnymi konaniami v minulom volebnom období, keď sa pod zámienkou pandémie prijímali aj veci, ktoré nemuseli byť prijímané v skrátenom legislatívnom konaní. Takže 13. mája 2021 o 10.18 h Boris Susko: "Vláda, keby to myslela vážne s týmto skráteným legislatívnym konaním, tak ten návrh bude mať desať strán a bude mať podrobné zdôvodnenie toho, aké hrozia hospodárske škody štátu alebo aké hrozia ujmy na základných právach a slobodách občanov Slovenskej republiky z titulu mimoriadnej okolnosti a prečo to treba prerokovať v skrátenom legislatívnom konaní. Ale to, čo tu vláda predložila, je obyčajný výsmech a žarty, ktoré si robí vláda z parlamentu. Prepáčte, toto sa inak nazvať nedá." Súhlasím s pánom Borisom Suskom.

Tak ďakujem pekne, pardon. Ďakujem pekne za slovo.
Pani poslankyňa Kosová, ja sa skúsim venovať len jednej jedinej veci, a to je zvýšenie výšky malej škody z dnešných 2 660 euro na 35 000, to ste tiež trochu včera ešte spomínali. No, ak občan získa alebo má príjmy od 21 754 euro, tak už sa mu začína znižovať nezdaniteľná časť základu dane, na ktorú má teda každý daňovník nárok a ak sa dostane s príjmom, ročným príjmom, podotýkam, na sumu 41 445, to je hrubá suma, tak už platí milionársku daň 25 %. To znamená, štát naňho pozerá ako na bohatého človeka, ktorého vysoko, treba vysoko zdaňovať. A zároveň teda si to porovnajme. Ak teda zlodej spôsobí škodu 35 000, čo je už teda čistá hodnota, to je v podstate viac ako tých 41-tisíc v hrubom, tak je to považované za malú škodu. Aj takéto absurdnosti prináša tento narýchlo zbúchaný a v skrátenom legislatívnom konaní pretláčaný návrh zákona.
Ďakujem pekne.

Pani poslankyňa Kosová, ja by som sa vrátil aj k tej včerajšej časti vášho vystúpenia, kde ste hovorili o znásilňovaní legislatívneho procesu. Opäť je tam teda istá metafora, ktorú tam nachádzam, že vláde nezáleží na ženách, na ktorých je páchané násilie či už partnerské, alebo sexuálne. Vláde nezáleží na ženách, ktoré sú znásilňované, teda nezaoberá sa tým, že by sa redefinovala skutková podstata trestného činu znásilnenia tak, aby účinnejšie chránila ženy. Vláde záleží na znásilňovaní legislatívneho procesu, lebo to, čo sa tu deje, nie je nič iné ako znásilňovanie legislatívneho procesu. A cieľovou skupinou, ktorú chce táto vláda a vládna koalícia, parlamentná väčšina, ak to schvália, ochrániť, nie sú ženy, na ktorých je páchané násilie, nie sú deti, na ktorých je páchané násilie, ale sú kriminálnici, sú zločinci, sú korupčníci. To je cieľová skupina tejto vládnej koalície. V ich prospech sa snažia v skrátenom legislatívnom konaní zmeniť zásadným spôsobom Trestný zákon, znížiť sadzby, zrušiť špeciálnu prokuratúru a aby ochránili tú svoju cieľovku zločincov a korupčníkov, tak neváhajú znásilňovať legislatívny proces z hľadiska obsahu aj z hľadiska formy.

Ďakujem všetkým kolegom za reakcie vo forme faktických poznámok. Pôjdem asi od konca.
Pán poslanec Jakab aj pán poslanec Pollák, určite sa zhodneme, že tá voľba je veľmi dôležitá a podľa môjho názoru je dôležitejšie skôr to osobnostné hľadisko ako to, kto je koho nominantom, pretože aj medzi tými členmi komisie, ktoré sú nominovaní niektorými politickými stranami, sa nájdu ľudia, ktorí sú aj ľudsky, aj morálne, aj odborne na úrovni. Funkcia predsedu je, samozrejme, dôležitá, ale komisia je kolektívny orgán a verím, že aj zástupcovia opozičných strán, ako aj zástupcovia nezávislých inštitúcii prispejú k tomu, že tá komisia bude fungovať korektným spôsobom bez ohľadu na to, kto sa stane predsedom komisie, koho si zvolí parlamentná väčšina.
Pán poslanec Krátky včera hovoril o tom, že či by sa nemala stanoviť nejaká povinnosť alokovať nejakú časť finančných prostriedkov, ktoré dostávajú od štátu na analytické činnosti. No v zásade teoreticky je to dobrá myšlienka, napríklad v Nemecku majú nadácie pôsobiace pri politických stranách, ktoré dostávajú podporu aj od štátu, teda časť štátnej podpory pre strany, kde pre tieto nadácie, ktoré robia iné ako čisto politické činnosti, skôr vzdelávacie alebo výskumné, aj keď obávam sa, ako by to vyzeralo na Slovensku, keby sa niečo takéto zaviedlo.
A pani poslankyňa Kalmárová, súhlasím s tým, že treba si dávať pozor na to, čo hovoríte a čo si myslíte a keď ste len tak zo žartu povedali, že budete voliť pána Burdu, tak verím, že nebudete po tejto diskusii.

Pre prípad, že by pán poslanec Pročko chcel reagovať na tie pusinky, čo si dával s Ficom, tak spomínam to vo vystúpení v rozprave a dúfam, že sa k tomu vo faktickej vyjadrí. (Potlesk.)
Chcel by som zareagovať na veci, ktoré, ktoré zazneli v rozprave a ktoré sa týkajú kandidátov alebo teda členov komisie, o ktorých budeme hlasovať až v utorok teda, škoda, že tu nie je pán poslanec Kéry, lebo aj naňho som chcel zareagovať, ale tak snáď si to aspoň dodatočne vypočuje. Najprv by som zareagoval na pána poslanca Šmilňáka, ktorý prišiel tu s takou úvahou, že post predsedu komisie by mal automaticky patriť opozícii. No môžme, môžme sa o tom porozprávať, aj pán poslanec Jakab, myslím, prišiel s ideou zase, že, že by si členovia komisie mali voliť, voliť predsedu. Áno, samozrejme, že je tu riziko, že keď parlament volí, volí predsedu komisie, tak predseda komisie môže mať nejaký vzťah k parlamentnej väčšine, teda, teda k vláde. Ale nemyslím si, že to musí byť automaticky zlé.
Doterajším predsedom štátnej komisie bol pán Ladislav Orosz. Pán Ladislav Orosz je nominantom predsedu Ústavného súdu, bol zvolený v minulom volebnom období koaličnou väčšinou OĽANO, SME RODINA, SaS a, a ZA ĽUDÍ, teda neviem presne, kto ako hlasoval, lebo však voľby boli tajné, a Ladislav Orosz je človek, ktorý má stranícku minulosť v Strane demokratickej ľavice, kde bol kedysi aj, aj Robert Fico. Napriek tomu ho zvolila koalícia, ktorá nastúpila po, po odchode SMER-u od moci, a myslím si, že zastával tú funkciu, funkciu dobre a dôstojne a neregistrujem žiadne výhrady k jeho, k jeho pôsobeniu na cel... na čele štátnej komisie, a keď sme si preberali osvedčenia o zvolení a podávali sme si, a podávali sme s ním ruky, tak nikto s tým nemal problém, že, že podáva ruku, že mu podáva ruku človek ako je pán, pán Orosz. A nebol nominantov opozičnej strany, bol nominantom predsedu Ústavného súdu. Rovnako ako pán Marián Giba je nominantom predsedu Najvyššieho správneho súdu, KDH sa dohodlo, že, že ho bude voliť, je to úplne v poriadku, že teda ak, ak by sa stal pán Giba, ktorý je kvalifikovaným právnikom, rešpektovaným, predsedom komisie, tak, tak tiež by to nebol problém, že ho nenavrhla opozícia alebo nenavrhla ho koalícia, a myslím si, že by to bol tiež dobrý kandidát, ja, ja budem tiež voliť Tomáša Hubináka, na ktorého podpore sme sa v rámci poslaneckého klubu SaS dohodli.
No ale teraz to, čo som chcel, a neprišiel pán poslanec Kéry, škoda, tak potom ho pozdravujte, keď hovoril o tom pánovi Burdovi, členovi komisie za HLAS, že on neregistruje, že by on nejako tak ako prelietaval medzi, medzi tým, že kto je práve pri moci. No tak ja by som pár vecí rád pripomenul. Pán Burda ako dekan právnickej fakulty a teda v mene oprávneného subjektu navrhol Daniela Lipšica za špeciálneho prokurátora. Navrhol ho niekedy v decembri v roku 2020 a nebol to asi prejav blízkosti SMER-u, ani vtedy už existujúcemu HLAS-u, ktoré boli zúrivo proti, proti Danielovi Lipšicovi. Ak by sme z toho teda mali usudzovať, že bol blízky nejakej strane, no tak bol asi blízky alebo chcel urobiť nejaké priateľské gesto voči, voči OĽANU, keďže, keďže Daniel Lipšic pôsobil v poslaneckom klubu OĽANO, nie už v tom čase, ale v predchádzajúcom volebnom období, kým neodišiel, neodišiel z parlamentu. V priebehu minulého volebného obdobia, priznám sa, že som ani raz nezaznamenal, že by pán dekan Burda vystúpil s návrhom zrušiť Úrad špeciálnej prokuratúry. On často obhajoval rozhodnutia generálneho prokurátora Maroša Žilinku a zrejme aj kritizoval nejaké, nejaké kroky špeciálnej prokuratúry, ale naozaj si nepamätám jedinýkrát, že by prišiel s tým, že navrhuje zrušiť špeciálnu prokuratúru alebo po... podporuje zrušenie špeciálnej prokuratúry. A teraz prišiel s tým, ale už po voľbách, po voľbách, keď vládne SMER, HLAS a SNS, tak prišiel s tým, že on navrhol a odporučil, a neviem, aké slová použil, a odporučil vláde čo najskôr zrušiť Úrad špeciálnej prokuratúry. A vyjadril sa veľmi dehonestujúco voči špeciálnej prokuratúre, nielen voči Danielovi Lipšicovi, ale voči celej špeciálnej, špeciálnej prokuratúre a voči prokurátorom, ktorí tam, ktorí tam robia, ktorí tam bojujú s najťažšími kriminálnikmi.
Takže máme tu niečo ako ústretové gesto voči OĽANU v decembri 2020, keď pán Burda navrhol Daniela Lipšica, teraz tu máme veľmi ústretové gestá voči SMER-u a HLAS-u a dokonca je pán Burda nominantom HLAS-u v Štátnej komisii pre voľby. Opäť v čase, keď je, keď je, SMER aj HLAS sú vládne strany. No ale boli aj nejaké veci medzitým. A jedna z tých vecí, ktorá bola medzitým, že v priebehu volebného obdobia bol pán dekan Burda blízkym človekom inej koaličnej strany, dokonca ja som ho zažil, že chodil na rokovania za tú koaličnú stranu, keď sme sa bavili v rámci koalície o novelizácii Trestného zákona. Nechodil už za OĽANO, HLAS ani SMER vtedy neboli koaličné strany, nebolo to SaS, nebolo to ZA ĽUDÍ, bola to SME RODINA. Čiže v istom období, keď SME RODINA bola svojím spôsobom najmocnejšia parlamentná strana, lebo raz sa dohodla s OĽANO, raz sa dohodla s celou koalíciou, raz sa dohodla s opozíciou, tak vtedy (reakcia z pléna), vtedy pán Burda, som ho zažil, teda nevravím, že toto bolo .... (nezrozumiteľne vyslovené, pozn. red.), ale zažil som rokovanie ako štátny tajomník ministerstva spravodlivosti, keď pán Burda bol natoľko blízky SME RODINE, že SME RODINA poslala pána Burdu na rokovania a povedala, že však keď sa dohodnete s ním, tak my s tým budeme súhlasiť.
Keď som si teda pozeral, že čo pán Burda hovoril o, o špeciálnej prokuratúre v minulosti, tak, tak ma to veľmi prekvapilo, lebo hľadal som, že či, či v minulosti kritizoval, kritizoval špeciálnu prokuratúru. Ale našiel som, čo hovoril v decembri 2020, keď navrhol Daniela Lipšica, hovoril že: Pri rozhodovaní o nominovaní Lipšica sa zaoberal dvoma zásadnými otázkami. Jednou z nich bolo, či má byť na tomto poste prokurátor alebo neprokurátor. Teraz aj citát: „Ak to má byť neprokurátor, tak potom Daniel Lipšic, pretože vďaka jeho politickej a právotvornej činnosti v minulosti boli do právneho poriadku uvedené viaceré inštitúty, ktoré sa úspešne používajú v boji proti organizovanému zločinu vrátane inštitútu Špecializovaného trestného súdu a špeciálnej prokuratúry," priblížil Burda. „Aj napriek tomu, že je advokát, spôsob jeho myslenia, ktoré je aj verejne prezentované, skôr v mnohých oblastiach pripomína myslenie orgánov činných v trestnom konaní," doplnil. Burda sa zaoberal aj tým, či bude Lipšic naozaj nezávislý vzhľadom na to, že bol donedávna politicky činný, citát: „Odpoveď, ktorú mi dal, ma presvedčila, že áno," poznamenal, „bude nezávislý."
To je agentúrna správa 16. decembra 2020, kde Eduard Burda hovorí o tom, že ako úspešné orgány sú špeciálny, špeciálna prokuratúra a Špecializovaný trestný súd v boji proti organizovanému zločinu. Čiže vtedy hovoril, že sú to dôležité orgány, teraz hovorí, že ich treba zrušiť. Vtedy to hovoril, lebo to, áno, vyhovovalo vtedy vládnej koalícii, lebo vládna koalícia chcela, aby sa bojovalo proti korupcii, teraz vládna koalícia chce zrušiť boj proti korupcii, tak aj pán dekan Burda je, je za zrušenie špeciálnej prokuratúry a verejne to podporuje, pozdravujem pána poslanca Kéryho.
Chcel som aj hovoriť ešte o dôležitosti štátnej komisie, o, o tom, aké dôležité sú demokratické voľby, ak by ste niekto na mňa chceli reagovať, o dôležitosti inštitúcií ako takých a o dôvere k inštitúciám, teda vo veciach, ktoré som hovoril v tom prvom, prvom vystúpení, ale, bohužiaľ, koalícia rozkladá inštitúcie takým tempom, že dôveru verejnosti likviduje. (Potlesk.)

Pán poslanec Pročko, ja by som vo faktickej poznámke k vášmu vystúpeniu rád prepojil dve témy, o ktorých ste hovorili, ktoré zdanlivo nesúvisia, ale ony, ony súvisia. Jedna je pán dekan právnickej fakulty Eduard Burda, ktorý je nominantom HLAS-u v Štátnej komisii pre voľby a kontrolu financovania politických strán, a druhým, alebo druhým bodom, o ktorom ste hovorili a vyzvali ste nás, aby sme reagovali aj na ten druhý bod, je skrátené legislatívne konanie k zrušeniu alebo k vládnemu návrhu na zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry. No ako tieto dva body súvisia. No súvisia tak, že pán dekan právnickej fakulty Burda, ktorý je zároveň členom Štátnej komisie pre voľby a kontrolu financovania politických strán za politickú stranu HLAS – sociálna demokracia verejne podporuje zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry, dokonca hovorí, že treba čo najskôr zrušiť Úrad špeciálnej prokuratúry a podporuje tým pádom aj ten postup, ktorý volila vládna koalícia, že v skrátenom legislatívnom konaní ide zrušiť úrad pre, Úrad špeciálnej prokuratúry. Je to niečo úplne škandálne o to viac, ak toto prichádza od právnika, od právnika, ktorý stojí na čele fakulty, ktorá vychováva budúcich právnikov a je schopný podporiť takúto právnu nehoráznosť.

Pán Kéry, vravíte, že ste mali, že ste chceli zostať ticho, podľa mňa ste mali zostať ticho. A viete, s pánom Burdom kedykoľvek na hocijakú diskusiu, hej, nepredstavuje pre mňa žiadnu autoritu, ani, ani znalca práva. Chcem sa poďakovať všetkým kolegom, ktorí na mňa reagovali. Tam na zaujalo to, čo spomínal myslím pán Grendel, že prijali toho 940. z 950., pre Kristove rany, dúfam, že nebude z neho sudca. Viete, že, že, viete, že to ide, normálne ide z toho strach, hej, že teda že ak sa 950 ľudí hlásilo a on bol 946., podľa mňa on tam nenapísal, ani sa podpísať nevedel, hej, čiže neviem, viete, že ako mohlo byť to skóre tých výsledkov a nakoniec ho v tom odvolaní zobrali. A teraz si predstavte, že ten človek sa bude, bude niekde chodiť v tom priestore, bude, ja neviem, právnika robiť, nedajbože sudcu. A ja takto poviem, že ak sa hovorí, že Rím zachránili husi, hej, pred Hannibalom, tak rozmýšľam, že či by nezachránili tie záchody, Slovensko pred tým, aby sa nestalo rajom zločinu a chodí mi po rozume taký procedurálny návrh, že teda by sme prerušili rokovanie o Trestnom zákone a celkovo schôdzi, že kým sa nevyrieši tá záležitosť s tými WC. A teraz si zoberte, že ten procedurálny, keby som dal, oni by o ňom dali hlasovať a teda by, samozrejme, nesúhlasili s tým, ale oni by tým vlastne úplne flagrantne, oni úplne jasne, nespochybniteľne hovorili a ukázali celému Slovensku, že pre nich zákony neplatia. Lebo zákon hovorí jasne, že vo verejných budovách sociálne zariadenia musia, naozaj že musia byť odvetrané. A vy keby ste teda neakceptovali ten procedurál, tak by ste vlastne hovorili, u nás to neplatí. Chodí mi to po rozume, neviem, či s tým niečo neurobím. Ďakujem pekne. (Potlesk.)