Vážené kolegyne, vážení kolegovia, o niekoľko desiatok minút budeme voliť predsedu Štátnej komisie pre voľby a kontrolu financovania politických strán. Je to orgán, o ktorom možno mnohí slovenskí občania vôbec nevedia a predsa je nesmierne dôležitý pre podstatu demokratického politického zriadenia. Tou podstatou je dôvera ľudí v štát, v demokraciu, v to, že ich vôľa vyjadrená vo voľbách či v referende je skutočne bezvýhradne rešpektovaná. Toto netvrdím ja, aj keď s tým súhlasím, toto povedal začiatkom decembra pri skladaní sľubu členov, nových členov štátnej komisie pre kontrolu, pre voľby a kontrolu financovania politických strán predseda Národnej rady pán Peter Pellegrini a ešte raz zopakujem, že ja s ním v tejto veci veľmi súhlasím, lebo Štátna komisia je dôležitým orgánom a mali by sme jej venovať patričnú pozornosť. Tento typ volieb častokrát v Národnej rade prebehne tak, že k tomu nikto nevystúpi, ale myslím si, že je to nesprávne, pretože inštitúcie sú dôležité z hľadiska dôvery verejnosti v podstatu demokratického zriadenia, ako to, ako o tom hovoril pán predseda Národnej rady, a preto by sme na tému štátnej komisie mali stratiť pár slov a stratiť trošku času, najmä v období, keď sa iné inštitúcie štátu deštruujú miesto toho, aby sa posilňovali a aby sa budovala dôvera v tieto inštitúcie, ktoré sú dôležité pre demokratický právny štát, či už ide o nedávno schválený a už aj pani prezidentkou vetovaný kompetenčný zákon, ktorý narúša nezávislosť takých inštitúcií ako je Štatistický úrad Slovenskej republiky alebo Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, alebo takmer narušil protimonopolný úrad, alebo či už ide o takú dôležitú inštitúciu vo vymáhaní práva a ochrane občanov pred páchaním kriminality prostredníctvom postihovania trestného stíhania zločincov ako je Úrad špeciálnej prokuratúry, o návrhu na zrušenie ktorého tu dnes diskutujeme už tretí deň.
Štátna komisia pre voľby a kontrolu financovania politických strán bola zriadená v roku 2014, keď bol schválený nový zákon, nový volebný zákon, ktorý integroval dovtedy roztrieštenú právnu úpravu týkajúcu sa jednotlivých typov volieb a nahradil aj ústredné volebné komisie, ktoré existovali osobitne pre každý typ volieb a samostatne pre, pre referendá. Jednou, jednou štátnou komisiou v minulosti do ústredných volebných komisií kandid... delegovali svojich zástupcov kandidujúce politické strany, teda bez ohľadu na to, aký výsledok nakoniec tá-ktorá strana dosiahla, mala v ústrednej volebnej komisii svojho zástupcu. V štátnej volebnej komisii je desať zástupcov politických strán, ale iba parlamentných politických strán, a plus sú tam štyria zástupcovia iných dôležitých verejných inštitúcií ako je Ústavný súd, Najvyšší správny súd, Generálna prokuratúra a Najvyšší kontrolný úrad, ktorých predsedovia, respektíve generálny prokurátor, delegujú svojich zástupcov do komisie.
Tých desať zástupcov parlamentných politických strán je delegovaných podľa pomerného princípu ako sú strany zastúpené v Národnej rade, ale zároveň je tam dôležitý moment, že je tam zabezpečená parita, teda päť z týchto zástupcov zastupuje strany vládnej koalície, päť zástupcov strany opozície a má to tak byť v priebehu celého volebného obdobia. A ak sa to zmení, ak sa zmení pomer síl v parlamente, tak sa zmení aj, aj, aj zloženie komisie, respektíve zastúpenie, zastúpenie tých členov, ktoré zastupujú parlamentné, parlamentné politické, politické strany.
Jej činnosť riadi predseda komisie, ktorého budeme už o malú chvíľu voliť v tajnej voľbe, od iných volieb sa voľba člena alebo predsedu Štátnej komisie pre voľby a kontrolu financovania politických strán líši v tom, že tam nie sú tí, tí kandidáti navrhnutí, ani sa sami neuchádzajú o to, aby, aby sa stali predsedom, ale sú volení spomedzi všetkých členov štátnej komisie, ktorých je, ktorých je štrnásť. Preto aj ten proces voľby je odlišný od iných typov volieb, ktoré prebiehajú v Národnej rade Slovenskej republiky, kde bývajú aj verejné vypočutia, ktorí sú, ktoré sú takisto dôležitým inštitútom na preverenie kvality uchádzačov o verejné funkcie, tak túto fázu nemáme pri tejto voľbe, ale to neznamená, že by sme si nemali nič povedať o inštitúcii, ktorú volíme alebo ktorej predsedu volíme, respektíve, respektíve o aj o uchádzačoch, ktorí sa uchádzajú o nejakú funkciu, alebo respektíve kandidátoch, ktorí sú volení.
Čo robí štátna komisia? Štátna komisia v zmysle zákona preskúmava, registruje kandidátne listiny pre voľby do Národnej rady, do Európskeho parlamentu, dohliada na pripravenosť volebných komisií nižších stupňov, riadi odborný sumarizačný útvar, kontroluje financovanie politických strán, financovanie a vedenie volebnej kampane. Je odvolacím orgánom proti rozhodnutiam ministerstva vnútra vydaným podľa osobitných predpisov vo veciach financovania politických strán, vo veciach volebnej kampane, prerokúva pridelenie vysielacích časov v televíznom a rozhlasovom vysielaní počas volebnej kampane, zisťuje a zverejňuje priebežné a celkové výsledky volieb, vyhotovuje zápisnicu o výsledku volieb, vydáva kandidátom zvoleným za poslancov Národnej rady Slovenskej republiky a poslancom Európskeho parlamentu osvedčenie o zvolení za poslancov, vyhlasuje nastúpenie náhradníka za poslanca Európskeho parlamentu, oznamuje predsedovi Národnej rady nastúpenie náhradníka alebo, alebo neuplatňovanie mandátu v prípade, v ktorom to ustanovuje zákon v osobitných častiach, poskytuje politickým stranám a kandidátom metodickú pomoc a poradenstvo o pravidlách financovania politických strán a pravidlách financovania volebnej kampane a zaujíma stanovisko k týmto, k týmto pravidlám.
Čiže áno, tak ako povedal pán predseda Národnej rady Peter Pellegrini, je to orgán, o ktorom možno mnohí slovenskí občania vôbec nevedia alebo veľa nevedia a predsa je nesmierne dôležitý pre podstatu demokratického politického zriadenia. Tou podstatou je dôvera ľudí v štát, v demokraciu v to, že ich vôľa vyjadrená vo voľbách či v referende je skutočne a bezvýhradne rešpektovaná. Ešte raz, s týmto sa dá, s týmto sa dá súhlasiť, ale rovnako je dôležité, aby sme takto zodpovedne, ako to zodpovedá slovám pána predsedu Národnej rady, pristupovali aj k iným inštitúciám, na ktoré má Národná rada a my ako poslanci a poslankyne Národnej rady vplyv.
Jednou z takých inštitúcií, ktoré sú tiež nesmierne dôležité pre podstatu demokratického zriadenia, je napríklad Ústavný súd. Ústavný súd od 1. októbra tohto roku funguje v nekompletnom zložení, pretože ústavná sudkyňa pani Laššáková sa vzdala funkcie ústavnej sudkyne ku koncu septembra, oznámila to začiatkom septembra a v zmysle zákona o rokovacom poriadku voľbu kandidáta na sudcu Ústavného súdu vyhlasuje predseda Národnej rady bezodkladne po zániku funkcie sudcu Ústavného súdu. Čiže keď to bolo od 1. októbra, no mohli by sme sa spýtať, či nemal už pán Boris Kollár, ktorý bol predsedom Národnej rady až do ustanovujúcej schôdze novej Národnej rady, vyhlásiť tú voľbu, ale povedzme, že bolo to po voľbách, a teda nemuselo byť žiadúce, aby, aby dosluhujúci predseda Národnej rady, ktorý sa ani nestal novým poslancom, vyhlasoval voľbu, lebo je to už vec, ktorú bude riešiť nový parlament, ale povedzme od konca, konca októbra, 25. alebo kedy bola schôdza, už máme tu nového predsedu Národnej rady a ten mal bezodkladne vyhlásiť voľbu kandidáta na sudcu Ústavného súdu, pretože v tom čase už viac ako tri týždne bolo neobsadené miesto člena alebo teda sudcu, sudcu Ústavného súdu. Pán Peter Pellegrini tak, žiaľ, neurobil napriek tomu, že vo vzťahu k Štátnej komisii pre kontrolu, pre voľby a kontrolu financovania politických strán tvrdí, že je to nesmierne dôležitý orgán pre podstatu demokratického politického zriadenia, určite by to tvrdil aj o Ústavnom súde, ale ani v októbri, ani v novembri a ešte teraz ani začiatkom januára nevyhlásil voľbu, včera alebo predvčerom povedal, že vyhlási budúci týždeň napriek tomu, že od decembra bol na to upozorňovaný, že to miesto je, miesto je uvoľnené a že teda má povinnosť bezodkladne vyhlásiť, vyhlásiť voľbu, teda moja poslanecká kolegyňa z klubu SaS Mária Kolíková ho k tomu dôrazne vyzývala, až teraz sľúbil, že budúci týždeň niečo vyhlási.
Bezodkladne síce v zákone nie je definované, ale bezodkladne určite neznamená dva a pol alebo tri a pol mesiaca. Len pre porovnanie, 13. mája 2020 sudca Mojmír Mamojka tiež oznámil, že sa vzdáva funkcie sudcu Ústavného súdu k 31. máju 2020 a 10. júna 2020 vyhlásil novú voľbu predseda Národnej rady vtedajší pán Boris Kollár. Desať dní. Mohlo to byť rýchlejšie, ale bolo to desať dní, to bezodkladne je. To, čo spravil pán predseda Národnej rady Pellegrini, bezodkladné evidentne nebolo a je to o to zarážajúcejšie, že sú situácie, keď si aj pán Pellegrini uvedomuje, že je veľmi dôležité, aby taká dôležitá inštitúcia ako Ústavný súd bola obsadená a aby bola obsadená čo najskôr a tu opäť by som zacitoval jeho slová, ktoré povedal ako premiér v septembri 2019, keď tvrdil: „Čím skôr zvolíme zvyšných kandidátov na sudcov Ústavného súdu, tým lepšie. Je dôležité, aby bol Ústavný súd čo najskôr v plnom počte, pretože podania tam prichádzajú každý deň. V každej demokratickej krajine je dôležité, aby orgán, ktorý má bdieť nad spravodlivosťou a dodržiavaním ústavy, fungoval v plnom počte." Toto hovoril Peter Pellegrini ako predseda vlády v septembri 2019, v októbri, v novembri a decembri 2023 sa na vec ako predseda Národnej rady, ktorý je zodpovedný za to, aby vyhlásil voľbu kandidátov na sudcov Ústavného súdu, pozeral úplne inak. Tvrdil napríklad v decembri: „Počkám si najprv na uzavretie tejto diskusie," hovoril o rozšírení počtu sudcov, „a potom sa spolu s pánom predsedom Ústavného súdu vrhneme aj na to jedno meno. Dovtedy to určite niekoľko mesiacov pán Fiačan a Ústavný súd vydržia."
Čiže pod zámienkou, že poďme diskutovať o zmene počtu ústavných sudcov, lebo Ústavný súd nestíha robiť to, čo, to, čo, to, čo má, zdržoval, odkladal vyhlásenie voľby, vymyslel si nejaký neexistujúci problém, lebo aj predseda Ústavného súdu pán Fiačan hovorí, že navýšenie počtu ústavných sudcov nie je riešenie. Nevraviac o tom, že by to vyžadovalo zmenu ústavy, lebo počet ústavných sudcov je zadefinovaný v ústave, tak bolo by dobré, keby aj najvyšší ústavní činitelia pristupovali konzistentnejšie k tomu, že sú tu dôležité inštitúcie, ktoré majú riadne fungovať a aby mohli riadne fungovať, tak musia byť obsadené a keď je tam nejaké voľné miesto, tak je potrebné čo najskôr to miesto obsadiť a nepristupovať k tomu účelovo, že v septembri 2019, kedy ešte neboli navolení všetci ústavní sudcovia a v septembri 2019 končilo volebné obdobie, keď bol SMER vládnou a najsilnejšou vládnou a premiérskou stranou a blížili sa voľby, v ktorých už tušil, že môže prísť o moc, tak vtedy Peter Pellegrini si uvedomoval, že je potrebné čo najskôr obsadiť voľné miesta na Ústavnom súde, ale mám takú vážnu pochybnosť, že to bolo preto, aby naozaj Ústavný súd mohol fungovať v plnom zložení. Bolo to skôr preto, že sa končilo volebné obdobie, v ktorom SMER mal väčšinu v parlamente a keďže parlament volí kandidátov, z ktorých potom prezident alebo prezidentka vyberá, tak chcel, aby SMER-om dominovaný parlament zvolil tých kandidátov.
Teraz síce zase tu máme situáciu, že SMER je najsilnejšou stranou vládnej koalície, ale končí sa čoskoro funkčné obdobie pani prezidentky Čaputovej a ak sa bude ten proces voľby naťahovať a on sa ešte bude naťahovať, tak sa môže stať, že z tých kandidátov, ktorých zvolí Národná rada, už nebude vyberať pani prezidentka, ale bude vyberať jej nástupca, ktorý nevieme v tejto chvíli, kto bude, a možno si pán Pellegrini myslí, že tým novým prezidentom bude on. Lebo určite musia dostať uchádzači o post kandidáta čas na to, aby sa prihlásili, to nebude týždeň, to nebudú dva týždne, to bude pravdepodobne mesiac, potom zo zákona je tam lehota 45 dní, kedy musia byť zverejnené materiály uchádzačov na post kandidáta na sudcu Ústavného súdu na webe Národnej rady, potom prebehnú verejné, verejné vypočutia a potom prebehne proces voľby v parlamente, ktorý takisto nemusí byť na prvý raz, na prvý raz úspešný, to sa môže stať samozrejme, ale je zodpovednosťou predsedu Národnej rady, že niekoľko týždňov, v podstate v tejto chvíli už dva a pol mesiaca odkladal svoju povinnosť bezodkladne po zániku funkcie sudcu Ústavného súdu vyhlásiť voľbu kandidáta.
Takto by sme sa k dôležitým štátnym inštitúciám správať nemali a opakujem, že Ústavný súd je pomerne alebo je rovnako dôležitou a teda v skutočnosti ešte dôležitejšou štátnou inštitúciou ako Štátna komisia pre voľby a kontrolu financovania politických strán, určite spĺňa tú definíciu, ako o nej hovoril Peter Pellegrini v decembri 2023 pri vymenovaní nových členov komisie, alebo ako hovoril o Ústavnom súde v septembri 2019, keď mu išlo o to, aby, aby sa čím skôr doobsadilo to miesto. Inak sa správa, keď, keď má potrebu odďaľovať a keď, keď mu nevyhovuje, aby čím skôr bolo obsadené, obsadené miesto, ako vo vzťahu k voľbe kandidáta na, na sudcu Ústavného súdu postupoval až doteraz a vlastne ani teraz nie je tá voľba vyhlásená, pričom je to naozaj jednoduché, jednoduché, jednoduchý dokument, ktorý je na jednu stranu necelú, ktorú by v priebehu dvoch hodín, hodiny, pol hodiny dokázal niekto, niekto napísať, prečítať, skontrolovať, podpísať a zverejniť.
Ale toto, bohužiaľ, nie je jediná inštitúcia, ktorá je dôležitá v demokratickej spoločnosti, dôležitá z hľadiska demokratického právneho štátu, v ktorej sa súčasná vládna koalícia a jej predstavitelia správajú čisto účelovo. Ďalšou inštitúciou, ktorá je tu na stole, a nebudem sa vracať už k tomu štatistickému úradu a Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, k tomu sa určite vrátime v rozprave o pani prezidentkou vetovanom kompetenčnom zákone, ale ďalšou takou inštitúciou, ktorej dôležitosť je spochybňovaná, keď to vládnej koalícii nevyhovuje, je Úrad na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti. To je priam paradoxné, že ide o inštitúciu, ktorá bola do zákona presadená v tom pred predchádzajúcom volebnom období, keď vládol SMER, začali sa tie práce ešte keď bol premiérom Robert Fico, dokončili sa a zákon bol schválený za premiérovania Petra Pellegriniho, Úrad pre ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti bol zriadený preto, že dovtedajšia právna úprava bola vyhodnotená ako nedostatočná pre oznamovanie protispoločenskej činnosti. Prebehlo výberové konanie cez komisiu na úrade vlády, boli vybrané kandidátky, z ktorých vtedajšia Národná rada nedokázala zvoliť žiadnu, tak opäť prebehol ten proces, opäť boli vybraní kandidátka a kandidát, opäť Národná rada nedokázala zvoliť, ale z tých dvoch nakoniec Národná rada v predchádzajúcom volebnom období si vybrala súčasnú predsedníčku úradu pani Zuzanu Dlugošovú, opäť ako produkt výberového konania ešte z čias vlády Petra Pellegriniho, ona vytvorila Úrad na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti a snaží sa zefektívniť tento Úrad ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti a opäť to nebol problém pokiaľ, pokiaľ sa to nedotýka bytostných záujmov súčasnej vládnej koalície a jej blízkych ľudí, a to sa, samozrejme, ako už, ako už vieme, dotýka, lebo ochrana bola poskytnutá aj vyšetrovateľom okolo Jána Čurillu a ďalším policajným funkcionárom, ktorí vyšetrovali korupčnú činnosť z čias vlád SMER-u, a zrazu to začal byť problém, keď, keď minister vnútra Šutaj Eštok začal čistky v Policajnom zbore a tieto čistky sa dotkli aj vyšetrovateľov a policajtov a policajných funkcionárov, ktorí mali ochranu podľa zákona o ochrane oznamovateľov a voči ktorým nebolo možné robiť pracovnoprávne úkony bez súhlasu úradu, tak minister vnútra Šutaj Eštok ignoroval zákon o ochrane oznamovateľov, ignoroval Úrad na ochranu oznamovateľov a bez toho, aby si vyžiadal jeho súhlas, tak postavil vyšetrovateľov mimo službu. Tvrdil, že zákon neporušil, ale keď mu aj samotný úrad, respektíve jeho predsedníčka povedali, že postupoval v rozpore so zákonom a že nemal ignorovať ten zákon, potom mu to povedali aj, aj niektoré súdy, tak to mu nestačilo a dokonca teraz sme sa dozvedeli, že, že ani rozhodnutia súdov nie sú rešpektované, ani tí vyšetrovatelia, pri ktorých súdy zrušili to postavenie mimo štátnej služby, nie je im vyplácaná mzda taká ako im, ako im má byť vyplácaná. Minister doteraz nerozhodol o rozklade, hoci už uplynulo viac ako šesťdesiat dní, počas ktorých o rozklade voči svojim rozhodnutiam mal rozhodnúť. A dokonca v skrátenom legislatívnom konaní v rámci mafiánskeho balíčka prichádza vláda s tým, že treba oklieštiť ochranu oznamovateľov, treba obmedziť pôsobnosť úradu voči policajtom, ale aj celkovo skomplikovať ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti, aby sa im jednoducho, jednoduchšie robili, robili čistky, lebo majú na tom záujem.
Čiže keď si myslia, že je to len tak, tak, tak sa chvália novým úradom, chvália sa tým, že, že ideme prijímať účinnejšiu ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti, ale keď sa ukáže, že ochrana oznamovateľov protispoločenskej činnosti môže ohroziť ich záujem vyčistiť políciu a zastaviť vyšetrovania korupčných káuz z čias ich predchádzajúcich vlád, tak zrazu je to problém, zrazu ignorujú zákon, ignorujú úrad, ktorý bol legislatívne zadefinovaný do slovenského právneho systému počas ich vlády, nerešpektujú jeho rozhodnutia a idú, idú ho oklieštiť, oklieštiť jeho právomoci, znížiť možnosti ochrany oznamovateľov korupčnej a protispoločenskej činnosti.
Čiže takto sa to robiť nemá. Inštitúcie sú dôležité, dôležitá je aj Štátna komisia pre voľby a kontrolu financovania politických strán, ktorej predsedu budeme o chvíľu, o pár desiatok minút zrejme voliť, ale mali by sme sa k nim správať ako k dôležitým nielen pri slávnostných príhovoroch, keď menujeme ich členov a potriasame im ruky a hovoríme, aký je to dôležitý orgán. Mali by sme sa reálne, aj keď sme pri moci, keď môžeme rozhodovať o tom, že budeme meniť ich právomoci alebo budeme ignorovať rozhodnutia dôležitých inštitúcií, mali by sme sa správať tak, ako sa majú politici správať k dôležitým inštitúciám. A to, bohužiaľ, vládna koalícia nerobí. Vládna koalícia robí presný opak toho. Vládna koalícia nabúrava dôveru verejnosti v dôležité verejné inštitúcie. Ešte raz, ešte raz tu zacitujem toho Petra Pellegriniho: „Je to orgán, o ktorom možno mnohí slovenskí občania vôbec nevedia a predsa je nesmierne dôležitý pre podstatu demokratického politického zriadenia. Tou podstatou je dôvera ľudí v štát, v demokraciu. Neoslabujme dôveru ľudí v štát a demokraciu."
My v tejto chvíli nemáme na to dosť hlasov, aby sme zabránili vládnej koalícii oslabovať dôveru ľudí v štát a demokraciu, ale máme hlas na to, aby sme sa ozvali, keď sa tak deje, aby sme na to upozorňovali, aby sme proti tomu protestovali, aby sme svoj hlas zdvihli v parlamente, keď tú možnosť máme, aj keď obmedzenú skráteným legislatívnym konaním, aj na námestiach, kde to budeme robiť nielen sami, ale aj spolu so slovenskou verejnosťou.
Ďakujem. (Potlesk.)
