Videokanál klubu

Ďakujem veľmi pekne, kolega Szalay, trafil si klinec po hlavičke. To, čo by som očakával od predstaviteľov Slovenskej národnej strany, je, že prvé, čo budú riešiť, je slovenské národné záujmy alebo ich ohrozenie. Slovenská národná strana už je druhýkrát v tejto koalícii. Je všeobecne známe aj zo správ Slovenskej informačnej služby, a nielen, akým spôsobom tu operuje Maďarsko, nielen na juhu Slovenska, ale vo všeobecnosti a takisto akým spôsobom vlastne a načo využívajú skupovanie týchto kultúrnych slovenských pamiatok, z ktorých sa stávajú niečo ako také malé maďarské úrady alebo veľvyslanectvá šíriace maďarské záujmy a maďarskú propagandu. Namiesto toho, aby sa táto strana začala o toto zaujímať a nielen o toto, tak robí úplne niečo iné. Svojím spôsobom hľadá skôr cestu, ako ešte viac otvárať týmto záujmom Maďarska cestu na Slovensko. A mňa by zaujímalo, že v koho záujme vôbec koná táto strana. Ja som presvedčený, že taký Dula alebo Pauliny-Tóth sa v hrobe obracajú, keď toto musia vidieť.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, tak pokračujeme ďalej s týmito kultúrnymi zákonmi. Tento vyzerá byť taký naozaj najmenej, najmenej nebezpečný a keď nás aj ubezpečil pán poslanec Michelko, že k nemu nebudú pozmeňovacie návrhy, tak v zásade by som nemal problém podporiť predĺženie lehoty, dokedy má štát sa vyjadriť k tomu, či si chce, alebo nechce uplatniť predkupné právo, i keď súhlasím s pánom poslancom Kalivodom, že prečo to nie je 90 dní alebo kľudne že pol roka, nech si to niekto poriadne premyslí, ale keďže nie je k tomu debata, lebo k tomu nebolo pripomienkové konanie, je to len poslanecká aktivita, dobre.
Ako som už v predchádzajúcich vstupoch povedal, nie som úplný borec na kultúru a postupne sa len učím, ako tieto veci fungujú, ale teda otvoril som si internet počas rozpravy pani Jaurovej, keď sa pýtala, že vlastne aký problém tuná riešime, že dajte nejaké dáta, štatistiky, čísla, niečo, aby sme vedeli, že čo to znamená, keď sa posunie lehota z 30 na 60, koľko pamiatok by bolo bývalo kúpených štátom, keby tá lehota bola bývala nie 30, ale 60 dní. No, tak na webe ministerstva kultúry nájdete zoznam tých pamiatok, ktoré sú ponúknuté teraz v tom okne, že teraz sa môže štát rozhodnúť, či ich kúpi, napríklad v Seredi park si môžete kúpiť, máte čas do... a to bolo do včera, pardon. Do dnešného dňa máte bytový dom na Puškinovej 2 v Bratislave, v Banskej Bystrici si môžete kúpiť meštiansky dom, v Cíferi kaštieľ a park, v Trnave meštiansky dom na Halenárskej alebo na Župnom námestí v Bratislave sa predáva takisto pamiatka, polyfunkčný dom Župné námestie 7, keby ste chceli. Dobre.
Čiže nejaký zoznam tých pamiatok existuje, ktoré sú ponúkané, a aká je realita, akým spôsobom k tomu ten štát pristupuje? A tu by som sa opäť vrátil k pánovi poslancovi Kalivodovi, ďakujem, že tu ešte teda zostal, lebo sa mi to páčilo. Asi ste zachytili tú skutočnosť, prešlo to aj médiami, že za posledné roky Orbánove Maďarsko skupuje na Slovensku slovenské pamiatky. Nie jednu, nie dve. Desiatky slovenských pamiatok dnes nepatria ani nejakým súkromným slovenským investorom, ale patria maďarskému štátu. Cez natiahnutú takú firmu, ktorá postupne poskupovávala veľa slovenských pamiatok. Čítal som taký článok v Pravde, že, že v Bardejove, čo je UNESCO mesto, hej, dedičstvo UNESCO, tak tam kúpili národnú kultúrnu pamiatku a prečo? Nemali sme predkupné právo? No nie, mali sme iba 30-dňové takéto, kým sa musí ten štát vyjadriť. Keby bolo 60, možno by sme ich kúpili. No nie, nekúpili, akože to vás, samozrejme, samozrejme, zavádzam. Nekúpili, pretože štát nekupuje pamiatky. To je odpoveď na otázku. Nie 30- alebo 60-dňová lehota je problém v prípade toho, že pamiatky odchádzajú zo Slovenska alebo teda že ich vlastníci sú, sú cudzie mocnosti.
Dovolím si prečítať stanovisko ministerstva kultúry z leta tohto roku, teda ešte predchádzajúce vedenie rezortu kultúry, ale v zásade zhrnulo tie veci administratívne korektne: "Štát má podľa zákona pri predaji nehnuteľnosti predkupné právo, no takmer nikdy ho nevyužíva. Štát odkupuje národné kultúrne pamiatky len veľmi výnimočne, pretože pre ne nemá účelové využitie, nevytvára zatiaľ fondy na odkupovania pamiatok ani na údržbu týchto objektov." Vysvetlilo ministerstvo kultúry, ktoré túto tému zastrešuje na vládnej úrovni.
Takže adekvátna starostlivosť o národné kultúrne pamiatky nie je daná 30- ani 60-dňovou lehotou pri predkupnom práve. Tá je daná niečím úplne iným. A ak chceme naozaj zabrániť tomu, a ja s tým súhlasím, to, čo povedal pán poslanec Kalivoda, aby sa naše pamiatky nedostávali do pochybných rúk cudzích mocností, tak na to treba nájsť nejaké iné riešenie. Treba nám na to zdroje, treba dať na to nejakú víziu, nejaký koncept, a nie poslaneckým návrhom tu meniť 30 na 60 dní. Ja sa obávam, ospravedlňujem sa za to vyslovenie nedôvery, pán Michelko, že to nebude jediná, jediná zmena, ktorú tento zákon bude chcieť do legislatívy priniesť. Prosím vás pekne, ak chceme pomôcť našim pamiatkam, pripravme komplexný materiál, ktorý zahrnie viac vecí, nielen predĺženie lehoty na predkupné právo.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne obidvom diskutujúcim. S pánom Hajkom sme sa asi plne zhodli, že veci sa majú robiť tak, ako povedala včera pani Jaurová, poriadne, to znamená ze vším všudy, s celou parádou, s celým pripo... legislatívnym procesom, s pripomienkovým konaním, určite s predstavením nejakej koncepcie. Tak sa majú veci robiť vo všetkých sektoroch vrátane, vrátane kultúry, absolútne súhlasím.
Ondrej, áno. Toto podozrenie tu hovoríme nahlas, takže keď k tomu príde a v druhom čítaní sa tu objavia význam zákona meniace pozmeňováky, tak budeme vedieť, že sme boli, že sme na to vopred a včas upozorňovali.
Ja som ešte možno zabudol v tej rozprave povedať, tak to možno teraz dobehnem, že také tvrdenia, že fond kontroluje sám seba a že tam teda jednoducho to nie je úplne v poriadku, a preto to treba zmeniť, to sú pekné tvrdenia, akurát nie sú obsiahnuté v dôvodovej správe. Tá dôvodová správa je tak jalová, tak riedka, tak prázdna, že to okrem samotného zákona teda vyčítam predkladateľom aj kvalitu tej dôvodovej správy. Tá dôvodová správa nehovorí to, čo hovoríte vy vo svojich vystúpeniach pri obhajovaní tohto návrhu zákona.
Ďakujem.

Ďakujem za odpoveď, pán poslanec Michelko. Mne teda len išlo o to, že či, či tu to, čo ste nazvali, že fond kontroluje sám seba vo vzťahu k Audiovizuálnemu fondu, považujete za dobré alebo zlé, lebo potom, potom ste mohli prebrať do Audiovizuálneho fondu ten model z fondu na podporu kultúry, kde fond nekontroloval sám seba, ale bola tam tá kontrola zo strany ministerstva kultúry, ale zrejme ste teda to nepovažovali za úplne zlé, že v dozornej komisii sú aj zástupcovia fondu alebo teda zástupcovia menovaní radou fondu, tak len som si teda chcel ujasniť, že či je to dobré, alebo zlé, keď napríklad v dozornej komisii sú aj zástupcovia menovaní radou fondu.

Pani poslankyňa Kleinert, z tvojho vystúpenia vyplýva vcelku zaujímavá otázka, že akú majú predkladatelia, resp. akú má ministerstvo kultúry predstavu o tom, aký má mať štát vplyv na fungovanie inštitúcií typu Audiovizuálny fond, Fond na podporu umenia, Fond na podporu kultúry národnostných menšín, lebo k tomu všetkému sa ešte, ešte dostaneme.
A, bohužiaľ, z tých návrhov zákonov nedostávame žiadnu odpoveď, lebo zvýšenie členov, počtu členov dozornej komisie z troch na päť, mne to tam nehovorí veľa o tom, že ako si predkladatelia návrhu zákona myslia, že by mal štát, konkrétne ministerstvo kultúry, ovplyvňovať rozhodnutia, fungovanie, činnosť Audiovizuálneho fondu, či to má byť len zvýšená kontrola vynakladania verejných zdrojov, či už teda tých, čo sú priamo zo štátneho rozpočtu, alebo z iných platieb, ktoré nie dobrovoľné platby, ale sú to platby na základe, na základe zákona. Alebo má skupina predkladateľov a zároveň aj ministerstvo kultúry inú predstavu o tom, že ten vplyv štátu na konkrétne rozhodnutia by mal byť, by mal byť silnejší, takže opäť škoda, že sa to teda nedozvieme. Ak to ostane všetko pri tom, ako hovoril pán poslanec Michelko, tak zákon sa nezmení a zmení sa iba táto jedna vec, ale tiež mám pochybnosť, že, že to tak bude a že nedôjde aj k iným zmenám.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne všetkým diskutujúcim aj za korektný tón. Veľmi stručne to bude.
Jožo Pročko, jediné, čo ma tak napadlo k tomu, že počujeme trávu rásť.
K Ondrovi Dostálovi, jasné, no, chýba podstata toho návrhu, hovoríme o tom, že bude ten, podstata bude zverejnená čoskoro, potom čo schválime, že to prejde cez prvé čítanie.
Nemá nikto vraj zlý úmysel, hovorí Dušan Jarjabek, ale obchádza sa štandardný proces, a to vyvoláva to podozrenie, a to podozrenie je ďalšou kvapkou do toho pohára nedôvery. Ako, Dušan, práve týmto postupom sa len prehlbuje tá nedôvera. Ja by som chcel veriť a dúfať, že na výbor pre kultúru už neprídu žiadni neúspešní žiadatelia, po tom, čo sa všetko pomení, ale som hlboko presvedčený (povedané so smiechom), že takí sa objavia, lebo vždy sa objavia, to je jedno, kto to bude robiť, či červení, zelení alebo modrí. Vždy sa takí neúspešní žiadatelia objavia, a teda len si držme palce, že ich nebude príliš veľa.
No, a pani Kleinert, má sa to riešiť inde, samozrejme, že sa to má riešiť na inom fóre, nie v parlamente, my tu nie sme naozaj odborníci od jadrovej energetiky, ako sme tu zistili pred pár dňami, až po múzeá a knižnice a podobne. A tým, že sa to neriešilo nikde inde, tak, pochopiteľne, sa bude celý ten kultúrny sektor, všetci tí ľudia pozerať na nás, že čo ste nám to zase schválili tam hore, hej, a budeme možno všetci v jednom, v jednom vreci.
Ja si myslím, že toto naozaj mal byť vládny návrh zákona, teší ma, že teda pripúšťate, že ministerstvo kultúry sa teší veľkej nedôvere, ale toto dôveru v ministerstvo kultúry, nijakým spôsobom nezvýši.
Ďakujem.

Pán poslanec Szalay, k tej nedôvere v spoločnosti, o ktorej si hovoril, to je, to je fakt, to sa zhodneme, aj keď neviem, či sa to týmto návrhom zákona vyrieši, a keby len smerohlasáci na nás útočili, a hovoril si, že chýba k tomuto návrhu zákona medzirezortné pripomienkové konanie. No keby len to, lebo chýba aj obsah a zdôvodnenie toho, čo má byť vlastne schválené, lebo všetkým nám je jasné, že toto nie je to, čo má byť schválené, to sa dozvieme až v druhom čítaní a chýba nielen medzirezortné pripomienkové konanie, ale chýba aj reálne prvé čítanie a reálne druhé čítanie, lebo v prvom čítaní má byť rozprava k podstate návrhu zákona, ale ako môžme diskutovať o podstate návrhu zákona, keď vlastne nevieme, čo je podstata návrhu zákona, to sa dozvieme až v druhom čítaní. A v druhom čítaní sa má diskutovať o zmenách toho návrhu a pripomienkach k nemu, ale, ale toto je iba nejaký nosič, to, o čom to je a čo by sa na tom prípadne mohlo zmeniť, to, to sa my dozvieme až potom, keď tie pozmeňujúce návrhy budú predložené, v lepšom prípade vo výbore, v horšom prípade až v pléne pár hodín pred hlasovaním, a medzi rezortnépripomienkové konanie by sme tu ešte mohli mať k tomuto, ale nebolo by to k návrhu zákona, ale k návrhu stanoviska vlády, k poslaneckému návrhu zákona. Len to predpokladá, že by ministerstvo kultúry chcelo pripomienkovať tento návrh zákona, hoci v skutočnosti je ministerstvo to, ktoré ho malo predložiť, takže nie som si istý, že, že ministerstvo kultúry navrhne nejaké stanovisko a dá ho do pripomienkového konania, ale to nebude plnohodnotné pripomienkové konanie a opakujem, že pán spravodajca môže vystúpiť kedykoľvek, môže aj teraz nám povedať, o čom to má byť.

Pán poslanec Pročko, aj mňa zaujalo, podobne ako teba to argumentovanie tým, že je to vlastne reakcia na to, že sú nejakí neinformovaní žiadatelia, lebo jednak, jednak to nie je pomenované, že čo sú to neinformovaní žiadatelia, keďže naozaj, ako si aj povedal, tú informáciu o činnosti fondu vrátane rozhodovacej činnosti vrátane toho, podľa čoho sa rozhoduje, sú zverejnené aj na webovej stránke. Je známe, kto sa uchádzal, je známe, kto dostal podporu.
Ale dobre, tak ak, ak je problém v tom, že tí žiadatelia, ktorí sú neúspešní, sú nespokojní, a teda nielen s tým, že neuspeli, ale aj tým, že nerozumejú tým dôvodom, prečo im nebola, nebola daná podpora, tak by som očakával, že povedzme koaliční poslanci alebo ministerstvo prídu s nejakým návrhom o tom, že odôvodnenie rozhodnutia o odmietnutí podpory má mať nejaké parametre, má byť nejako bližšie špecifikované, má sa zverejňovať niečo, čo sa dnes, dnes nezverejňuje, ale koaliční poslanci prišli s návrhom, ktorý zvyšuje počet členov dozornej rady z pôvodných troch alebo z dnešných troch na, na päť a navrhuje, aby dvoch členov dozornej komisie volila a odvolávala rada fondu.
Ako táto zmena prispeje k tomu, aby tie rozhodnutia o odmietnutí podpory boli zrozumiteľnejšie pre, pre žiadateľov, aby sa nesťažovali, aby neboli nespokojní nielen s tým, že nedostanú podporu, ale aby aj rozumeli, prečo bol vybraný niekto iný a prečo ten ich projekt nebol vybraný. Nerozum... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne, pán predseda.
Škoda, naozaj škoda, že návrhy, ktoré majú ambíciu pomáhať, sa stanú nakoniec obeťou rôznych záujmov, či už ekonomických, alebo politických. Je problém, ak sa pod pláštikom pomoci z prostriedkov občanov dotujú odvody niekomu, kto to nepotrebuje. Tento návrh v tejto podobe bude preplácať odvody producentom napríklad sladených nápojov, čo nedáva absolútne žiadnu logiku. Mnohí z nich sú vysoko ziskové firmy. Je otázka namieste, prečo štát ide preplácať odvody firmám produkujúci sladené nápoje, ak zároveň hovoríme o rizikách, ktoré sú spojené s konzumáciou takých nápojov. Kto v tom vidí logiku, kto z poslancov, ktorí budú hlasovať za, v tom vidí logiku?
Poslanecký klub SaS bude hlasovať logicky. Sme pravicový klub, sme zodpovední, sme zodpovední k verejným financiám nás všetkých, tak sa správame, a preto logicky budeme hlasovať proti tomuto návrhu v tejto podobe.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Pán poslanec Hajko, povedali ste, že tejto garnitúre ide len o plošnú výmenu štatutárov kultúrnych inštitúcií. No, obávam sa, že nielen o to, ide im o úplne ovládnutie týchto kultúrnych inštitúcií a prispôsobenie na svoj obraz, ako to už zaznelo v rozprave od koaličných poslancov...
Dôvodom je nespokojnosť s tým, ako tie inštitúcie fungujú, čo za iných okolností je úplne legitímny dôvod, ale mal by byť priznaný a otvorene komunikovaný. A keď sú zmeny presadzované transparentne, však tak to robí všelikto, tak to robia v podstate všetci, že ak sú nespokojní s fungovaním nejakých inštitúcií, tak navrhnú ich zmenu, a keď majú na to dostatok poslancov v parlamente, tak tú zmenu schvália aj na legislatívnej úrovni. To samé o sebe ťažko možno niekomu vyčítať, ale to, čo možno vyčítať vládnej koalícii je presne to, o čom ste hovorili vo svojom vystúpení, teda v jeho záverečnej časti, keď vládna koalícia nerešpektuje pravidlá, lebo, lebo keď sú zmeny presadzované transparentne, tak poviem, čo chcem zmeniť, ako to chcem zmeniť, ako to chcem dosiahnuť, aby, aby sa tá zmena udiala, čo konkrétne tým sledujem a čo očakávam, že to, že to spôsobí, a prečo si myslím, že takáto zmena je dobrá, čo predpokladá v tomto prípade riadny legislatívny proces, ak ide o systémové zmeny napríklad o fungovaní fondov, tak riadne pripomienkové konanie, alebo teda prinajmenšom, keď už sa vyhli tomu, aby to bol vládny návrh, tak už do prvého čítania dám návrh, kde všetko toto je.
Tu to absentuje a tu sa to dozvieme až v druhom čítaní o mesiac možno.