Videokanál klubu

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Podala som procedurálny návrh, v ktorom žiadam o termínovanie bodu č. 45, tlač 40, ktorý na sto percent vyjde zajtra v priebehu dňa, na desiatu hodinu zajtra vzhľadom na to, že 8.30 h mám vyšetrenie a bojím sa, keď to vyjde o tej deviatej, tak nebudem schopná tu byť. Je to na vás, je to len žiadosť o ústretovosť, lebo o desiatej určite už tu budem vedieť odprezentovať zákon. Ďakujem.

Pán poslanec Pročko, len jedna drobnosť, nie je pravda, že nikdy v histórii sa nestalo, že výbor nekonštatoval začatie konania, keď bol doručený podnet, ktorý spĺňal zákonom dané náležitosti. Stalo sa to viackrát v tých predchádzajúcich obdobiach, keď bol SMER pri moci, teda nebolo to určite toto prvýkrát.
Ale čo je trošku väčší problém a čo ma viac mrzí, je, že stalo sa to aj v minulom volebnom období, ku koncu minulého volebného obdobia, keď mala vo výbore pre nezlučiteľnosť funkcií ústavnú väčšinu bývalá koalícia, ktorej sme boli obaja členmi, tak ja som podal podnet, ktorý sa týkal skutočnosti, že pán poslanec Habánik a pán poslanec Baška neoznámili osobný záujem na novele vysokoškolského zákona, ktorá sa týkala ich dvoch, teda zastúpenia županov v správnej rade vysokej školy a mali to oznámiť podľa ústavného zákona, dal som ako občan podnet na výbor pre nezlučiteľnosť funkcií a čo spravil výbor pre nezlučiteľnosť funkcií? Neodhlasoval, že konanie začalo. Takže nie len v dávnej smeráckej minulosti, ale aj v pomerne nedávnej minulosti, v ktorej teda výrazné zastúpenie malo vo výbore aj OĽANO a myslím si, že ani všetci poslanci OĽANO, ktorí boli členmi výboru, ak vôbec nejakí nehlasovali za, za to, aby sa konanie v tejto veci začalo, hoci takisto spĺňalo všetky náležitosti, ktoré spĺňať malo.

Ďakujem kolegyni a kolegovi za faktické poznámky.
A áno, je to Múzeum oravskej dediny v Zuberci, pán poslanec Hlina. No neviem, či by som, či by som sa ich pýtal, že či sa to týka ich, lebo v dôvodovej správe že, sa tvrdí, že to spôsobuje administratívnu záťaž najmä menším obciam, a teda Zuberec nie je úplne maličká obec, keďže má okolo 1 800 obyvateľov. A ja by som sa, teda naozaj veľmi-veľmi ľutujem, že tu teraz nie je pán poslanec Michelko, lebo on by nám určite vedel odpovedať, ktorá z týchto troch obcí – Uhrovec, Nižná Myšľa, Zuberec – to bola, ale tipol by som si skôr, že ten skutočný dôvod, ako sa to ocitlo v dôvodovej správe, bolo, že treba tam niečo napísať, no tak ako je to zaťažujúce, ale tak asi by bolo blbé napísať, že zaťažuje to ministerstvo kultúry alebo zaťažuje to nejakú VÚC-ku, tak napíšme tam, napíšme tam, že to zaťažuje menšie obce. A ten, kto písal dôvodovú správu, si nedal ani toľko námahy, aby si zistil, že pri koľkých múzeách a galériách je vôbec nejaká obec, nieže menšia obec, zriaďovateľom.
A k tomu, čo hovorila pani poslankyňa Kleinert, ja teda nepochybujem, že všetci, ktorým záleží na tom, aby tu fungovala kultúra, im záleží na tom, aby múzeá a galérie boli riadené kompetentnými ľuďmi, a tomu môžu výberové konania vrátane verejných vypočutí len napomôcť. A v tom zákone nie je napísané, ako presne má to výberové konanie prebehnúť, ako presne má to verejné vypočutie sa uskutočniť a akým spôsobom má naložiť, má sa uskutočniť a potom tá zodpovednosť je, samozrejme, na štatutárovi zriaďovateľa.

Ďakujem veľmi pekne.
Mňa, pán kolega, zaujalo na tom, že v tej dôvodovej správe bolo napísané, že jak to teda obťažuje hrozne obce, hej, teda že majú s tým nejaké administratívne sťažnosti, teda starosti. A vychádza to na tri obce, čo teda prísne vzaté nie je tak veľa a z tých troch jednu poznám. To ma, preto som si dovolil vystúpiť. Ten Zuberec, predpokladám, že to je múzeum oravskej dediny, to ináč, mimochodom, moja mama pomáhala stavať a moja mama aj pomáhala vtedy Zubercu, aby sa to previedlo, to bol taký novotvar, že vlastne obec to spravuje, je to krásne.
A spýtam sa tých Zuberčanov, že či ich to obťažuje, hej, že či majú s tým nejaké starosti a že či oni boli medzi tými troma obcami, ktoré toto iniciovali, keď sa to ocitlo v tej dôvodovej správe. Naozaj by ma to zaujímalo, lebo predpokladám, že keď sa to ocitlo v tej dôvodovej správe, že nejaká jedna z tých troch obcí sa musela sťažovať, že akú majú s tým štrapáciu, hej, koľko starostí. Neviem, podľa situácie, ktorú poznám, tak Zuberec je vďačný, krásne, funguje to, starajú sa o to, chodia tam ľudia, majú z toho príjmy. Nie som si celkom istý, či to sedí v tej dôvodovej správe. Pán Farkašovský, vy ste ju písali či ako, ako vznikala? Hej, lebo musí tam byť nejaký podnet, tak z tých troch obcí o, pri jednej sa viem spýtať, pri tých dvoch by ma to zaujímalo, možno niekto povie, že majú s tým starosti.
Ďakujem.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vrátim sa teda k tej dopoludňajšej rozprave. Návrh zákona vypúšťa verejné vypočutie uchádzačov, ktoré údajne, podľa dôvodovej správy, spôsobuje administratívnu záťaž najmä menším obciam, keď obsadzujú uvedené funkcie. Hovoríme tu o múzeách a galériách a ich štatutárnych orgánoch alebo ich vedúcich pracovníkoch.
No, pozrime sa, čo hovorí register múzeí a galérií v Slovenskej republike. Podľa tohto registra sú zriaďovateľmi iba tri obce, konkrétne obec Uhrovec s 1 500 obyvateľmi, obec Nižná Myšľa s 1 700 obyvateľmi a obec Zuberec s 1 800 obyvateľmi. Žiadna z týchto obcí nie je malá obec podľa našich parametrov, keďže dve tretiny našich obcí majú menej ako tisíc obyvateľov.
Čiže podľa registra múzeí a galérií máme na Slovensku 93 múzeí, z toho 24 sú zriadené štátom, respektíve rezortami, 35 vyššími územnými celkami, mestami a obcami 21, ale iba tri obcami, už spomínanými, a zvyšok mestami. A iné, iného zriaďovateľa má 13 múzeí.
Pokiaľ ide o galérie, tých je registrovaných 25. Jedna patrí pod ministerstvo kultúry, 16 pod vyššie územné celky a pod mestá a obce, respektíve iba mestá patrí 7. Takže máme 25 galérií, 93 múzeí, žiadnu nezriaďuje malá obec, tri múzeá zriaďujú obce s 1 500 až 1 800 obyvateľmi. Takže aké, aké administratívne ťažkosti, aká administratívna záťaž pre malé obce? Škoda, že tu nie je pán poslanec Michelko ako predkladateľ, ten by mi určite vysvetlil, že ktoré malé obce majú takú záťaž.
A druhá vec, ktorá, ktorá je zaujímavá, je, že dôvodová správa hovorí o tom, že z procesu výberu sa vypúšťa verejné vypočutie. Ale to nie je pravda, nevypúšťa sa verejné vypočutie. Vypúšťa sa výberové konanie, ktorého súčasťou je verejné vypočutie. Dnes § 3a ods. 1 znie: "Štatutárny orgán múzea alebo galérie podľa § 3 ods. 1 vymenúva a odvoláva štatutárny orgán zriaďovateľa tohto múzea alebo tejto galérie. Štatutárny orgán múzea alebo galérie podľa § 3 ods. 1 sa vymenúva na základe výsledku výberového konania, ktorého súčasťou je verejné vypočutie uchádzačov."
Po novom má byť znenie § 3a ods. 1: "Štatutárny orgán múzea alebo galérie podľa § 3 ods. 1 vymenúva a odvoláva štatutárny orgán zriaďovateľa tohto múzea alebo tejto galérie." Čiže nevypúšťajú sa len verejné vypočutia, voči ktorým tu bolo, bolo argumentované, že aká je to administratívna záťaž pre malé obce, hoci malé obce nie sú zriaďovateľom žiadnej galérie a iba troch múzeí, a to nie sú malé obce a zvyšok zriaďovateľov sú samosprávne kraje alebo štát, alebo súkromní zriaďovatelia.
Ale vypúšťajú sa nielen verejné vypočutia, dobre, administratívne komplikované, ale celé výberové konanie, žiadne výberové konanie, bude tam úplne svojvôľa zriaďovateľa, čo teda pán poslanec Michelko tvrdí, že to je aj posilnenie zodpovednosti. Ale v čom je to posilnenie zodpovednosti, keď výberu do odbornej funkcie, lebo to je aj manažérska, aj odborná funkcia, nepredchádza nejaký výber.
Posledná vec, ktorú chcem povedať, je to odvolávanie. V dôvodovej správe sa píše, že podľa návrhu zákona možno štatutárny orgán múzeá alebo galérie, respektíve vedúceho zamestnanca riadiaceho múzeum alebo galériu bez právnej subjektivity odvolať aj bez uvedenia dôvodu, a to s cieľom vytvoriť pružnejší model manažérskych zmien vo vedení uvedených inštitúcií. Tu som sa tak zamyslel, že áno, veď niekedy tie dôvody, ktoré zákony stanovujú na odvolanie, sú príliš také komplikované a striktné a nie je možné ich naplniť a niekedy by si ten verejný funkcionár naozaj tú výmenu zaslúžil, napríklad, napríklad generálneho prokurátora možno navrhnúť odvolať z funkcie, iba keď bol právoplatným rozhodnutím súdu obmedzený v spôsobilosti na právne úkony, stratil štátne občianstvo Slovenskej republiky, bol právoplatným rozhodnutím súdu odsúdený za spáchanie trestného činu, stal sa členom politickej strany, začal vykonávať funkciu alebo činnosť, ktorá je nezlučiteľná s výkonom funkcie, nie je spôsobilý zo zdravotných dôvodov vykonávať svoju funkciu po čas dlhší ako jeden rok, spáchal čin, ktorý je podľa právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní nezlučiteľný s výkonom funkcie generálneho prokurátora, alebo nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky. Inak povedané, ak generálny prokurátor nespácha trestný čin alebo sa sám nerozhodne urobiť vedome niektorý z úkonov, o ktorom vie, že bude mať následok, že príde o funkciu, tak v zásade takto zadefinované dôvody neumožňujú odvolať generálneho prokurátora. Tak som si hovoril, že ak je to takto aj vo vzťahu k riaditeľom múzeí a galérií, tak môže to byť, môže to byť prísne, a teda dobre, ak chcete silnejšie manažérske pozície, tak doplňte tam nejaké dôvody, aby naozaj keď si neplní svoje funkcie a v niečom zlyhal, bolo možné ho odvolať.
No ale pozrel som sa, čo je napísané v zákone o múzeách a galériách dnes, a tam je napísané v § 3a ods. 3: Štatutárny orgán vymenovaný podľa ods. 1 nemožno odvolať bez uvedenia dôvodu. Bodka. Že akýkoľvek dôvod a môže ho, môže ho štatutárny orgán odvolať. Vôbec nie je pravda, že to je, že to je komplikované, že to je nejaký problém. Samozrejme, že nemala by to byť úplná svojvôľa, ale ak nastalo nejaké zlyhanie, ak nastalo nejaké pochybenie, ak sú nejaké iné dôvody, že neplní si, neplní si svoje povinnosti, neplní si úlohy, ktoré sú mu stanovené, nedosahuje dobré výsledky, čokoľvek, asi by neobstál dôvod, že odvolávame ho z dôvodu, že má modré oči, alebo nenechal sa ostrihať, hoci mu to župan prikázal, ale veci, ktoré sa týkajú jeho práce, ak zriaďovateľ s ním nie je spokojný a uvedie dôvod, môže byť odvolaný. Tak prečo, preboha, ešte takúto vágnu funkciu, ktorú možno vymyslieť si dôvod a odvolať šéfa múzea alebo galérie, tak ešte ani toto nechcete mať v zákone. Tak na čo to robíte, preboha?
Tento návrh je zlý a nemožno ho podporiť ani v prípade, že by k nemu.... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Mal by som interpeláciu na pani ministerku kultúry Martinu Šimkovičovú a na pána ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Richarda Takáča.
V Národnej rade rokujeme práve o poslaneckom návrhu novely zákona o ochrane pamiatkového fondu, a teda v rámci toho sme diskutovali, ako pomôcť pamiatkovej ochrane, a pani ministerka Šimkovičová označila ochranu pamiatok za tak dôležitú vec, že kvôli nej dokonca avizovala zrušenie podpory niektorých iných kultúrnych aktivít, napríklad podpory kultúrnych aktivít LGBTI+ ľudí, aj keď to je zrejme skôr zámienka ako skutočný dôvod.
Ale keďže takto k tomu pristupuje aj ministerstvo kultúry a aj celá vládna koalícia, tak by som chcel upozorniť na jeden konkrétny prípad, ako by prístup štátu k ochrane kultúrnych pamiatok vyzerať rozhodne nemal, a zároveň by som sa chcel teda spýtať pani ministerky na jej názor a aj pána ministra pôdohospodárstva, pretože v tomto príbehu sa spomínajú, spomínajú organizácie, ktoré spadajú do jeho rezortu. Ide konkrétne o informácie občianskeho združenia Hrad Tematín, ktoré sa usiluje o obnovu spomínaného hradu. Tieto informácie boli zverejnené včera na facebookovej stránke tohto občianskeho združenia prostredníctvom statusu, ktorý si dovolím celý zacitovať. Volá sa to Pozdrav Slovenskej republiky pre hrad Tematín. Autorom je kastelán Mojmír Choma. Takže citujem: "Budem emotívny, prepáčte, čaša pretiekla. Ak máte známych politikov, prepošlite všetkým. Nielenže v tejto republike musíme platiť za to, že jej dobrovoľne zadarmo opravujete kultúrne dedičstvo, ale ako gesto dobrej vôle, v úvodzovkách, vám zvýšia tento poplatok medziročne o 43 percent. Je mi na zvracanie. Od roku 2008 sa snažíme vysporiadať vzťahy okolo hradu, aby mal proces jeho záchrany hlavu a pätu, aby parcela pod hradom skutočne odzrkadľovala obrys hradu, aby bol hrad zapísaný ako stavba a normálne prebiehalo stavebné konanie. Postoj štátu k desiatkam našich žiadostí je katastrofálny. Nič sa za roky neposunulo, ale zato bolo veľa medzirezortných a medzineviemčo stretnutí s chlebíčkami a kávičkou. Vkuse výhovorky, prečo sa to nedá, žiadosti, na ktoré už cez dvetisíc dní nikto neodpovedal. Žiadosti, na ktoré bola odpoveď len telefonát, že sa na to niekto pozrie, a tým to skončilo. Prípadne žiadosti, na ktoré bola odpoveď, že sa čaká na odpoveď niekoho. Odkladanie na ďalšie stretnutia. Výsledok? Ten vidíte na tej faktúre," k tomu statusu je priložená faktúra. "Pred troma rokmi sme sme na vlastné náklady dali spraviť geometrický plán, zaplatili sme celý nákladný proces vkladu nového geometráku do katastra. Rozhodnutie bolo vydané v "len" po dvoch rokoch, nechcite vedieť, čo sa dialo, že sám úrad ma vyzval, aby som jeho predošlé rozhodnutie napadol na vyššom správnom orgáne, lebo sa zistilo, že rozhodol zle, a celý proces odznova. Teraz rok čakáme, aby Slovenský pozemkový fond dal len nejaký trápny protokol Lesom, štátny podnik, na 61 metrov štvorcových pod hradbou, bez ktorého to pani na katastri odmieta zapísať. Slovenský pozemkový fond akosi stojí mimo zákon, neodpovedá na žiadosti, na žiadosti o informácie, na nič. Bolo mi len povedané, aby som do toho nevŕtal. Sme proste ako dobrovoľníci len handra, zdrap papiera vo vetre. Keby sme boli bohatí investori, len lusknutím prstov by boli hektáre prepísané za pár dní, orná pôda na fabriku. Na prosbu o pomoc neodpovedal ani samotný pán minister pôdohospodárstva. Poskladali sme sa, aby sme kúpili parcelu na výmenu za parcelu hradu. Dvojnásobného rozmeru, ktorá spĺňa prísne požiadavky na výmenu. Je s dubovým porastom, teda najlepšia bonita, aká je. Na žiadosť o výmenu nebola dlho odpoveď a na mail bola len odpoveď, že na to nie je čas, že sa riešia iné veci.
Myslíte, že sa chceme obohatiť? A načo? Že roky muklujeme na pamiatke, ktorá na seba ani nevie zarobiť? Neviem, prečo si to niekto myslí, že je skvelý zisk vlastniť tisíce ton rozpadajúcich sa múrov. Však ani samotný štát to nechce a vidíme to na prístupe. Máme expozičné priestory tesne pred dokončením. Robíme na tom dvanásť rokov. Bez kolaudácie to nemôžeme otvoriť. Kolaudácia nebude bez stavby. Hrad ako stavba papierovo neexistuje. Existovať nebude bez geometráku a zápisu stavby, ktorý Lesy odmietajú. A teraz skúste niečo robiť. Mrzí ma to, fakt ma to mrzí a hanbím sa za tento bordel, v ktorom žijem, a snažím sa nejako prežiť, aby som viedol záchranu jedinečného hradu Tematín, o ktorom väčšina v živote ani nepočula. Je mi zle už z celej politiky štátnych úradníkov, bitia sa do pŕs, akí sme Slováci, prosíkania sa, hľadania spôsobov, ako sa čo nedá. Je mi zle, že pätnásť rokov opravujem hrad, ktorý je de facto čiernou stavbou, a všetci kompetentní sa tvária, že je všetko v poriadku, pritom je to výsledok ich alibizmu a nekonania. Ale faktúru vedia poslať obratom.
Vzdelávame na hrade mladých pamiatkarov a remeselníkov z celého sveta. Cez medzinárodné projekty u nás praxujú záchranci pamiatok od reštaurátorov po budúcich zamestnancov UNESCO. Idem sa pod zem prepadnúť, keď im prednášam o našom práve a systéme. Vo väčšine sveta by za naše hrady padala hlava za hlavou, ak by vznikol nejaký problém. Ale tu? Tu mi úradníci povedia, aby som počas pätnásť rokov úctivej komunikácie príliš netlačil na pílu, aby som si ich neznepriatelil, prípadne nech pokračujeme v podávaní žiadostí a nechali to plynúť. To fakt musíme ísť do stanu pred úrad vlády? Povedzte, čo by ste robili na našom mieste? Zaplatili by ste?"
Priložená je faktúra od štátnych lesov, ktorá sa týka alikvotnej časti nájomnej zmluvy 4796/2012/LSR a dodatku 01/2024, kde občianskemu združeniu Hrad Tematín sa zvyšuje alebo teda zvyšuje sa nájomné v porovnaní s rokom 2023 zo 470 eur na 674 eur a päť centov a je tam priložený stav účtu občianskeho združenia 436,04.
Pochopiteľne, že nejde o, iba o túto sumu, ktorú predpokladám, že po zverejnení tej informácie by sa pomerne jednoducho vyzbierala od nahnevaných občanov, ide o to, že akým spôsobom štát pristupuje k ľuďom, ktorí dobrovoľne sa podieľajú na oprave a obnove a ochrane kultúrnych pamiatok. Doobeda sme tu riešili, či sa má predĺžiť predkupné právo alebo lehota, počas ktorého, počas ktorej si štát môže uplatniť predkupné právo na kultúrne pamiatky, z 30 dní na 60 dní a viacerí, čo sme vystupovali, sme dospeli k záveru, že teda koaliční kolegovia to síce navrhujú, ale toto nie je reálny problém, ten reálny problém je asi skôr v tom, že štát na to nemá peniaze, aby kupoval kultúrne pamiatky. Ak je to priorita, tak by mal na to vyčleniť viac peňazí. Ale tu ani nejde o prioritu, tuto ide o nejaké zbytočné prekážky, keď sa dobrovoľníkom hádžu polená pod nohy miesto toho, aby sa im ruky bozkávali za to, čo robia.
Takže mal by som otázku, ktorú adresujem na dvoch členov vlády, na pani ministerku kultúry, keďže ochrana kultúrnych pamiatok spadá do pôsobnosti jej rezortu, a na pána ministra pôdohospodárstva, keďže organizácie, ktoré sú spomínané v tomto prípade, spadajú zase do jeho pôsobnosti, či už ide o Slovenský pozemkový fond, alebo Lesy. Chcel by som sa teda oboch spýtať, ako vnímajú vyššie uvedené informácie, potom by som sa ich chcel spýtať, že či si myslia, že toto je správny prístup štátu a štátnych inštitúcií a organizácií k ochrane pamiatok a podpore ľudí, ktorí sa dobrovoľne podieľajú na ochrane pamiatok a obnove pamiatok, a ako tretie by som sa ich chcel spýtať, či môžu zo svojej pozície urobiť niečo, aby pomohli vyššie uvedenú situáciu vyriešiť a reálne pomohli občianskemu združeniu Hrad Tematín, aby dobrovoľníci podieľajúci sa na obnove pamiatok mali pocit, že majú podporu zo strany štátu, nieže im štát hádže polená pod nohy.
Ďakujem za pozornosť.

Pán predseda Národnej rady, ak máte nejaké pripomienky k tomu, čo hovorím, tak pokojne sa prihláste s faktickou poznámkou alebo môžte ísť do rozpravy a vyvrátiť to, čo hovorím, ak sa vám to nepozdáva, vy v tomto máte najneobmedzenejšie možnosti a môžete najviac vystupovať bez obmedzenia času a kedykoľvek a aj opakovane.
Návrh novely zákona o múzeách a galériách je prvý zo série piatich návrhov, ktoré sa týkajú kultúry, ktoré sem prišli ako poslanecké návrhy zákonov, kde konečne môžeme aj vytušiť, o čo v ňom ide, lebo pri tých predchádzajúcich troch máme podozrenia, že sú to najmä nosiče na to, aby sa zákony mohli upravovať pozmeňujúcimi návrhmi v druhom čítaní a že to, čo je navrhnuté, navrhnuté v samotnom návrhu zákona, ktorý sme rokovali v prvom čítaní, nie je všetko, čo chcú predkladatelia zmeniť, preto aj oprávnene veľká časť kritiky zo strany opozície smeruje k tomu, že takéto návrhy mali byť predložené v medzirezortnom pripomienkovom konaní, aby sa k nim mohla vyjadriť aj širšia verejnosť a ak už boli predložené nie ako vládne návrhy, ale ako poslanecké návrhy, tak mala byť priznaná farba už v prvom čítaní, aby aspoň v prvom čítaní a v druhom čítaní mohla byť reálna rozprava k tomu, čo je obsahom tohoto návrhu vo vzťahu k tomuto návrhu zákona, k novele zákona o múzeách a galériách.
Tá druhá výčitka neplatí, lebo, lebo je zjavné, čo chcú predkladatelia dosiahnuť. Je to hodné kritiky nielen z dôvodu, že sa môžme obávať, že čo bude doplnené v prvom čítaní, ale už aj z dôvodu, čo je obsahom tej zmeny, ktorá je obsiahnutá v samotnom návrhu zákona. Napriek tomu by som sa teda chcel spýtať, že či v tomto prípade tiež môžme očakávať nejaké pozmeňujúce návrhy, aby sme mali tú bilanciu jasnú, že v prípade Fondu na podporu umenia je zjavné, že predkladatelia plánujú predložiť pozmeňujúce návrhy v prípade, v prípade Audiovizuálneho fondu a pamiatkového zákona nie, tak aby sme vedeli, vedeli, na čom sme, a teda ak bude pán predkladateľ ochotný nám prezradiť aspoň to, či on počíta, alebo nepočíta s tým, lebo, lebo, samozrejme, že môže predložiť pozmeňujúci návrh aj niekto iný, a ani neočakávam, že by nás informoval o nejakom obsahu.
No, čiže ale tuto môže byť zmysluplnejšia diskusia nielen o tom, či to malo byť v medzirezortnom pripomienkovom konaní ako ministerský a vládny návrh, alebo je toto vhodná forma ako poslanecký návrh, ale aj o obsahu, obsahu návrhu zákona. Myslím si teda, že aj toto by bolo vhodnejšie ako, ako ministerský návrh, teda vládny návrh, aby, aby tá diskusia mohla byť rozsiahlejšia, nielen na pôde, na pôde parlamentu, ale aby sa aj kultúrne inštitúcie, organizácie a ľudia z oblasti kultúry aj širšia verejnosť mohli k tomu návrhu vyjadriť, ale, samozrejme, že poslanci majú právo zákonodarnej iniciatívy, tak by som sa viac venoval vo svojom vystúpení tomu obsahu.
Samozrejme, že vo vzťahu k štátnej správe, vo vzťahu k verejným inštitúciám, ktoré sú obsadzované či už štátom, alebo samosprávami, existujú, sú možné rôzne prístupy. Je možný prístup, keď sa rozhoduje takpovediac politicky, keď ten, kto má tú zodpovednosť, rozhodne a neberie ohľad na nič ďalšie, alebo je možné potom, potom prístup, že sa snaží viac prihliadať na odborné aspekty, konajú sa výberové konania, úradníci sú, sú nejako stabilizovaní v rámci, v rámci štátnej služby, a to kyvadlo sa niekedy vychyľuje viac na jednu stranu, inokedy na inú stranu, pri jednom type funkcií a inštitúcií je to tak, pri inom, pri inom inak. Nie je to úplne, úplne čiernobiele, aj keď samozrejme, že v rámci napr. štátnej správy by ten prístup, že sa nevymieňa všetko do poslednej upratovačky po každých voľbách, mal asi prevažovať, rovnako pri napríklad kultúrnych inštitúciách by bolo asi vhodnejšie, aby, aby tam neboli riaditelia múzeí a galérií dosadzovaní na základe, na základe nejakých straníckych rozhodnutí alebo politických rozhodnutí, ale že by sa viac prihliadalo na odbornosť a kompetenciu, alebo teda až úplne, to by bolo úplne, úplne optimálne, ale, samozrejme, že je to, je to vec toho, ako je to, ako je to nastavené.
V tomto prípade sa kyvadlo medzi tým politickým a odborným rozhodovaním vychyľuje extrémne v prospech toho politického rozhodovania, keď predkladatelia navrhujú, že budú môcť byť štatutári múzeí a galérií odvolávaní bez udania dôvodu a zároveň budú vymenovaní bez verejných vypočutí. A tie dôvody, pre ktoré k tomu pristupujú, nie sú nijako presvedčivé vo vzťahu k tým verejným vypočutiam. Pán poslanec Michelko v úvodnom slove, alebo vo faktickej poznámke povedal, že možno jedenkrát malo to verejné vypočutie význam, keď, keď sa ten kandidát natoľko strápnil, že teda nebol nakoniec vymenovaný, bol to kandidát na šéfa Úradu pre verejné obstarávanie, myslím.
Ja si myslím ale, že tie verejné vypočutia majú význam aj, aj v iných prípadoch. Samozrejme, že niekedy je to tak, že tá komisia dá návrh, ktorý nezodpovedá tomu, aký my ako pozorovatelia máme dojem z priebehu toho vypočutia. Je, samozrejme, možné, že v niektorých prípadoch je to, je to dohodnuté, ale napriek tomu si myslím, že tie verejné vypočutia majú význam a nijako nespochybňujú zodpovednosť toho, kto rozhoduje o menovaní alebo, alebo voľbe.
V parlamente sme zažili za vlády SMER-u, SNS a MOST-u verejné vypočutia kandidátov na ústavných sudcov a myslím si, že tie verejné vypočutia mali význam, lebo umožnili jednak upozorniť na nedostatočnú kvalifikáciu niektorých kandidátov, čo sa v tých verejných vypočutiach veľmi dobre ukázalo, a vo vzťahu k iným kandidátom to prinajmenšom umožnilo konfrontovať ich s verejnými pochybnosťami alebo s verejne dostupnými alebo získanými pochybnosťami trebárs o ich morálnom profile, o ich, o ich minulom pôsobení a nebolo to tak, že iba na základe tých verejných vypočutí potom poslanci hlasovali. Ja som mal niekedy dojem, že napríklad špeciálne poslanci SMER-u ani veľmi si nedali poradiť od svojich zástupcov v ústavnoprávnom výbore, ktorí sa tam zúčastňovali tých verejných vypočutí, ale napriek tomu istý vplyv to malo a myslím si, že ten vplyv bol, bol pozitívny.
A bolo to tak aj v iných prípadoch, nielen v prípade vypočutí kandidátov na ústavných sudcov. Bolo to tak napríklad pri verejnom vypočutí kandidátov na post Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti, kde sa to nerobilo na pôde parlamentu, ale robilo sa to, robilo sa to na pôde komisie, ktorú si, ktorú si vytvorila vláda vtedajšia. A tiež to prispelo k tomu, že kto sledoval tie vypočutia, vedel, kto je aký kvalifikovaný, kto má aké medzery, alebo mohli vzniknúť pochybnosti o niektorých, niektorých z tých kandidátov. A, samozrejme, komisia potom dala nejaké odporúčanie, vláda na základe toho odporúčania navrhla dvoch kandidátov a potom v konečnom rozhodnutí, dôsledku rozhodoval parlament, ktorý v prvom prípade si vôbec nevybral ani jedného z tých, z tých kandidátov. A rovnako som presvedčený, že verejné vypočutia majú význam aj v jednom, aj v druhom prípade.
Argumentácia, prečo sa majú verejné vypočutia zrušiť, je podľa dôvodovej správy, že to spôsobuje neprimeranú administratívnu záťaž najmä menším obciam. Tak z dôvodu, že to spôsobuje neprimeranú administratívnu záťaž menším obciam to ideme zrušiť pre štát, ideme to zrušiť pre samosprávne kraje, ideme to zrušiť pre mestá a ideme to zrušiť aj pre menšie obce. Ja nemám štatistiku, a teda predpokladám, že aj nejaké menšie obce majú múzeá a galérie, ale predpokladám, že väčšina múzeí a galérií patri buď pod samosprávne kraje, alebo pod mestá, alebo pod obce, ktoré sú natoľko veľké, že to pre ne nepredstavuje neprimeranú administratívnu záťaž. Takže ten argument podľa môjho názoru nesedí a opäť by som rád vedel, že odkiaľ sa vzalo to tvrdenie, že je to problém a je to neprimeraná administratívna záťaž pre menšie obce v situácii, keď väčšina dotknutých inštitúcií, teda štát, samosprávne kraje, mestá nemôžu mať žiadny problém s tým, že sa riaditelia múzeí a galérií vyberajú prostredníctvom, prostredníctvom aj verejných vypočutí. Takže čo, ako chápem tie argumenty, ktoré ste povedali pre odvolávanie, nieže by som s nimi súhlasil, ale tam teda rozumiem vašej motivácii, ale rád by som porozumel vašej motivácii aj vo vzťahu, aj vo vzťahu k tomu vypusteniu verejných, verejných vypočutí.
Obávam sa, že to mám ešte na pár minút, tak... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Ja vás nechám, pán poslanec, nech si to už dokončíte. Nech sa páči. Nechám vás hovoriť, môžte pokračovať.

Dostál, Ondrej, poslanec NR SR
Ale sú výbory, takže...

Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Tak skúste, veď tri-štyri minútky výbor počká. Kľudne si to dokončite.

Dostál, Ondrej, poslanec NR SR
Nie, nepočká výbor, lebo...

Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Aký to bude mať potom význam, kým niekedy o štvrtej zas prídete na rad s troma minútami, potom...

Dostál, Ondrej, poslanec NR SR
(Povedané súbežne s predsedajúcim.) Nie s troma minútami, prídem ešte mám, ešte mám osem minút.

Ďakujem obom kolegom za, za reakcie.
Pán poslanec Čaučík, áno, zhodneme sa, ten návrh je pozitívny a teda na rozdiel od viacerých iných, ktorými sme sa tu zaoberali, tam ani ja nevidím žiadne riziká. Uvidíme, čo, či v druhom čítaní tam nepribudnú nejaké veci, ako už býva zvykom, ale teda zatiaľ je to v podobe, ktorá myslím si, že skvalitní priebeh volieb a zvýši informovanosť a môže to mať aj tie efekty pozitívne, o ktorých ste hovorili.
A, pán poslanec Ľupták, no, či to bola konšpirácia, alebo eliminácia možných rizík, ja by som naozaj len zopakoval, že konalo sa tu už veľké množstvo volieb parlamentných, regionálnych, komunálnych, do Európskeho parlamentu, prezidentských volieb a s výnimkou roku ´98, keď naozaj veľká časť spoločnosti vnímala, že Vladimír Mečiar na ceste k autokracii môže siahnuť aj k tomu, že by voľby boli, boli zmanipulované, tak ja som naozaj nezaznamenal nejaké pokusy o systémové manipulovanie volieb alebo, alebo informácie, ktoré by spochybňovali korektnosť sčítania výsledkov volebnými komisiami a ďalšieho sčítania, sčítania výsledkov na vyšších úrovniach, alebo že by niekto vymieňal zápisnice okrskových volebných komisií, však výsledky volieb za jednotlivé okrsky boli dostupné aj predtým, cez, cez štatistický úrad boli, boli zverejňované. Toto naozaj bol prejav paranoje a vedomého šírenia konšpirácií o sfalšovaní volieb, ktoré využívala časť opozície pred voľbami.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, na rozdiel od pána poslanca Hajka ja teda vôbec nie som rád, že sa zmenil predsedajúci, lebo som chcel zareagovať na to, čo pán podpredseda Národnej rady Danko povedal vo svojej kvázi faktickej poznámke, aj keď sa do faktickej poznámky neprihlásil, kde teda hovoril o tom, že kultúrnu pamiatku nemožno odniesť a že ten návrh sa týka iba nehnuteľných kultúrnych pamiatok, čo nie je pravda, pretože ten návrh rieši predkupné právo štátu na kultúrne pamiatky v § 23 a v § 2 ods. 3 pamiatkového zákona je kultúrna pamiatka vymedzená ako buď hnuteľná vec, alebo nehnuteľná vec pamiatkovej hodnoty, čiže táto právna úprava sa týka aj hnuteľných kultúrnych pamiatok. A je to zarážajúce, že to pán podpredseda Národnej rady Danko nevie, nielen z dôvodu, že teda by to mohlo byť súčasťou nejakého všeobecného prehľadu, že okrem nehnuteľných kultúrnych pamiatok existujú aj hnuteľné kultúrne pamiatky, ale je to o to zarážajúcejšie, že pán podpredseda Národnej rady Danko je jedným z predkladateľov tohto návrhu zákona, takže zrejme celkom nevie, pod čo sa podpísal.
Podobne ako niektorí z predrečníkov, alebo viacerí z predrečníkov chcem uvítať, že hlavný predkladateľ tohto návrhu zákona pán poslanec Michelko povedal, že nevie o žiadnom pripravovanom pozmeňujúcom návrhu, tak to z doterajších troch kultúrnych zákonov, ktoré predkladá skupina poslancov, už máme dva, kde človek, ktorý ich tu uvádza a ktorý, predpokladám, vie o tom najviac, tvrdí, že nebudú, nebudú pozmeňujúce návrhy, tak bilancia je zatiaľ jedna ku dvom, mohli by sme si to poznačiť.
Tie špekulácie o tom, že bude predložený nejaký pozmeňujúci návrh aj rozsiahly, označuje za konšpirácie, hoaxy a paranoju, tak ja budem len veľmi rád, keď sa v druhom čítaní ukáže, že všetky tie špekulácie vo vzťahu k týmto dvom zákonom boli len konšpirácie, hoaxy a paranoja, naozaj nebude predložený žiadny zásadný pozmeňujúci návrh, ktorý tam bude dopĺňať iné veci, ktoré tie návrhy, návrhy neriešia, ktorý zásadným spôsobom zmení, zmení charakter celého návrhu, a pán poslanec Hajko, ktorý v prvom čítaní povedal, že podporí napr. novelu pamiatkového zákona, ju bude môcť podporiť aj v druhom čítaní, lebo ostane rovnako neškodná.
Ale tie podozrenia zase, priznajme si, pán poslanec Michelko, zase nie sú také, že nevieme, prečo, prečo sa objavili. Je tu päť návrhov zákonov z oblasti kultúry, ktoré nepredkladá jednotlivý poslanec, ale predkladá ich skupina poslancov zastúpená všetkými, alebo zo všetkých troch koaličných poslaneckých klubov. Vy ako predseda výboru pre kultúru a médiá, pán poslanec Jarjabek za SMER, ktorý dlhodobo sa venuje kultúrnym, kultúrnym témam, tiež bol v minulosti predsedom tohto výboru, a bývalá ministerka kultúry pani Laššáková za HLAS, čiže to nie je len tak, taká nejaká drobnosť, a pritom tri z tých piatich zákonov, toto je tretí, riešia relatívne drobnosti. Určite toto nie sú zásadné veci, ktoré by sa týkali Fondu na podporu umenia, Audiovizuálneho fondu alebo pamiatkovej ochrany, ochrany na Slovensku. Sú to veľmi stručné návrhy, ktoré, ktoré, áno, dávajú poslanci v priebehu volebného obdobia, ale tuto máme naraz päť zákonov, tri z nich, tri z nich takéto, takéto drobnosti, zastúpenie všetkých koaličných strán, takže uvidíme, uvidíme, ako to bude s tými podozreniami.

Ďakujem pekne. Reagujem na pána Pročka najprv.
Jožo, pozor, pán podpredseda má krátku zápalnú šnúru, už na to upozorňoval včera (reakcie z pléna), zato však dlhšiu brzdnú dráhu, hej. (Povedané s pobavením. Potlesk.)
Ďakujem, ďakujem pekne za tie príspevky. Ja možno skúsim ešte raz zhrnúť tú pointu, pointu tohto, tohto príspevku, že či 30-, alebo 60-dňová lehota na predkupné právo štátu pri pamiatkach nedelí a nenásobí. Ako sme zistili, tie pamiatky sa nepredávajú a nekupujú, teda štát ich nekupuje, pretože má na to veľa dôvodov, prečo to nerobí, a na tom nič nemení 30- alebo 60-dňová lehota. Tu treba urobiť iné typy opatrení, tie však v tom návrhu zákona nie sú. Čiže z tohto pohľadu sa mi javí, že ten zákon vyzerá byť úplne jalový a bude to teda že úplná blbosť, a v tom prípade by sme za to hlasovať nemali, alebo je to len teda hra na schovávačku, že v druhom čítaní sem príde niečo, čo nepoznáme, a tým pádom by sme preto opäť o tom hlasovať, alebo nemali by sme hlasovať za to.
Ak by ste si chceli niekto, prosím, vygoogliť tú spoločnosť, ktorá na Slovensku kupuje tie pamiatky pre Maďarov, volá sa MANEVI SK. MANEVI SK.
Vďaka.