Videokanál klubu

Pán predseda Národnej rady, ak máte nejaké pripomienky k tomu, čo hovorím, tak pokojne sa prihláste s faktickou poznámkou alebo môžte ísť do rozpravy a vyvrátiť to, čo hovorím, ak sa vám to nepozdáva, vy v tomto máte najneobmedzenejšie možnosti a môžete najviac vystupovať bez obmedzenia času a kedykoľvek a aj opakovane.
Návrh novely zákona o múzeách a galériách je prvý zo série piatich návrhov, ktoré sa týkajú kultúry, ktoré sem prišli ako poslanecké návrhy zákonov, kde konečne môžeme aj vytušiť, o čo v ňom ide, lebo pri tých predchádzajúcich troch máme podozrenia, že sú to najmä nosiče na to, aby sa zákony mohli upravovať pozmeňujúcimi návrhmi v druhom čítaní a že to, čo je navrhnuté, navrhnuté v samotnom návrhu zákona, ktorý sme rokovali v prvom čítaní, nie je všetko, čo chcú predkladatelia zmeniť, preto aj oprávnene veľká časť kritiky zo strany opozície smeruje k tomu, že takéto návrhy mali byť predložené v medzirezortnom pripomienkovom konaní, aby sa k nim mohla vyjadriť aj širšia verejnosť a ak už boli predložené nie ako vládne návrhy, ale ako poslanecké návrhy, tak mala byť priznaná farba už v prvom čítaní, aby aspoň v prvom čítaní a v druhom čítaní mohla byť reálna rozprava k tomu, čo je obsahom tohoto návrhu vo vzťahu k tomuto návrhu zákona, k novele zákona o múzeách a galériách.
Tá druhá výčitka neplatí, lebo, lebo je zjavné, čo chcú predkladatelia dosiahnuť. Je to hodné kritiky nielen z dôvodu, že sa môžme obávať, že čo bude doplnené v prvom čítaní, ale už aj z dôvodu, čo je obsahom tej zmeny, ktorá je obsiahnutá v samotnom návrhu zákona. Napriek tomu by som sa teda chcel spýtať, že či v tomto prípade tiež môžme očakávať nejaké pozmeňujúce návrhy, aby sme mali tú bilanciu jasnú, že v prípade Fondu na podporu umenia je zjavné, že predkladatelia plánujú predložiť pozmeňujúce návrhy v prípade, v prípade Audiovizuálneho fondu a pamiatkového zákona nie, tak aby sme vedeli, vedeli, na čom sme, a teda ak bude pán predkladateľ ochotný nám prezradiť aspoň to, či on počíta, alebo nepočíta s tým, lebo, lebo, samozrejme, že môže predložiť pozmeňujúci návrh aj niekto iný, a ani neočakávam, že by nás informoval o nejakom obsahu.
No, čiže ale tuto môže byť zmysluplnejšia diskusia nielen o tom, či to malo byť v medzirezortnom pripomienkovom konaní ako ministerský a vládny návrh, alebo je toto vhodná forma ako poslanecký návrh, ale aj o obsahu, obsahu návrhu zákona. Myslím si teda, že aj toto by bolo vhodnejšie ako, ako ministerský návrh, teda vládny návrh, aby, aby tá diskusia mohla byť rozsiahlejšia, nielen na pôde, na pôde parlamentu, ale aby sa aj kultúrne inštitúcie, organizácie a ľudia z oblasti kultúry aj širšia verejnosť mohli k tomu návrhu vyjadriť, ale, samozrejme, že poslanci majú právo zákonodarnej iniciatívy, tak by som sa viac venoval vo svojom vystúpení tomu obsahu.
Samozrejme, že vo vzťahu k štátnej správe, vo vzťahu k verejným inštitúciám, ktoré sú obsadzované či už štátom, alebo samosprávami, existujú, sú možné rôzne prístupy. Je možný prístup, keď sa rozhoduje takpovediac politicky, keď ten, kto má tú zodpovednosť, rozhodne a neberie ohľad na nič ďalšie, alebo je možné potom, potom prístup, že sa snaží viac prihliadať na odborné aspekty, konajú sa výberové konania, úradníci sú, sú nejako stabilizovaní v rámci, v rámci štátnej služby, a to kyvadlo sa niekedy vychyľuje viac na jednu stranu, inokedy na inú stranu, pri jednom type funkcií a inštitúcií je to tak, pri inom, pri inom inak. Nie je to úplne, úplne čiernobiele, aj keď samozrejme, že v rámci napr. štátnej správy by ten prístup, že sa nevymieňa všetko do poslednej upratovačky po každých voľbách, mal asi prevažovať, rovnako pri napríklad kultúrnych inštitúciách by bolo asi vhodnejšie, aby, aby tam neboli riaditelia múzeí a galérií dosadzovaní na základe, na základe nejakých straníckych rozhodnutí alebo politických rozhodnutí, ale že by sa viac prihliadalo na odbornosť a kompetenciu, alebo teda až úplne, to by bolo úplne, úplne optimálne, ale, samozrejme, že je to, je to vec toho, ako je to, ako je to nastavené.
V tomto prípade sa kyvadlo medzi tým politickým a odborným rozhodovaním vychyľuje extrémne v prospech toho politického rozhodovania, keď predkladatelia navrhujú, že budú môcť byť štatutári múzeí a galérií odvolávaní bez udania dôvodu a zároveň budú vymenovaní bez verejných vypočutí. A tie dôvody, pre ktoré k tomu pristupujú, nie sú nijako presvedčivé vo vzťahu k tým verejným vypočutiam. Pán poslanec Michelko v úvodnom slove, alebo vo faktickej poznámke povedal, že možno jedenkrát malo to verejné vypočutie význam, keď, keď sa ten kandidát natoľko strápnil, že teda nebol nakoniec vymenovaný, bol to kandidát na šéfa Úradu pre verejné obstarávanie, myslím.
Ja si myslím ale, že tie verejné vypočutia majú význam aj, aj v iných prípadoch. Samozrejme, že niekedy je to tak, že tá komisia dá návrh, ktorý nezodpovedá tomu, aký my ako pozorovatelia máme dojem z priebehu toho vypočutia. Je, samozrejme, možné, že v niektorých prípadoch je to, je to dohodnuté, ale napriek tomu si myslím, že tie verejné vypočutia majú význam a nijako nespochybňujú zodpovednosť toho, kto rozhoduje o menovaní alebo, alebo voľbe.
V parlamente sme zažili za vlády SMER-u, SNS a MOST-u verejné vypočutia kandidátov na ústavných sudcov a myslím si, že tie verejné vypočutia mali význam, lebo umožnili jednak upozorniť na nedostatočnú kvalifikáciu niektorých kandidátov, čo sa v tých verejných vypočutiach veľmi dobre ukázalo, a vo vzťahu k iným kandidátom to prinajmenšom umožnilo konfrontovať ich s verejnými pochybnosťami alebo s verejne dostupnými alebo získanými pochybnosťami trebárs o ich morálnom profile, o ich, o ich minulom pôsobení a nebolo to tak, že iba na základe tých verejných vypočutí potom poslanci hlasovali. Ja som mal niekedy dojem, že napríklad špeciálne poslanci SMER-u ani veľmi si nedali poradiť od svojich zástupcov v ústavnoprávnom výbore, ktorí sa tam zúčastňovali tých verejných vypočutí, ale napriek tomu istý vplyv to malo a myslím si, že ten vplyv bol, bol pozitívny.
A bolo to tak aj v iných prípadoch, nielen v prípade vypočutí kandidátov na ústavných sudcov. Bolo to tak napríklad pri verejnom vypočutí kandidátov na post Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti, kde sa to nerobilo na pôde parlamentu, ale robilo sa to, robilo sa to na pôde komisie, ktorú si, ktorú si vytvorila vláda vtedajšia. A tiež to prispelo k tomu, že kto sledoval tie vypočutia, vedel, kto je aký kvalifikovaný, kto má aké medzery, alebo mohli vzniknúť pochybnosti o niektorých, niektorých z tých kandidátov. A, samozrejme, komisia potom dala nejaké odporúčanie, vláda na základe toho odporúčania navrhla dvoch kandidátov a potom v konečnom rozhodnutí, dôsledku rozhodoval parlament, ktorý v prvom prípade si vôbec nevybral ani jedného z tých, z tých kandidátov. A rovnako som presvedčený, že verejné vypočutia majú význam aj v jednom, aj v druhom prípade.
Argumentácia, prečo sa majú verejné vypočutia zrušiť, je podľa dôvodovej správy, že to spôsobuje neprimeranú administratívnu záťaž najmä menším obciam. Tak z dôvodu, že to spôsobuje neprimeranú administratívnu záťaž menším obciam to ideme zrušiť pre štát, ideme to zrušiť pre samosprávne kraje, ideme to zrušiť pre mestá a ideme to zrušiť aj pre menšie obce. Ja nemám štatistiku, a teda predpokladám, že aj nejaké menšie obce majú múzeá a galérie, ale predpokladám, že väčšina múzeí a galérií patri buď pod samosprávne kraje, alebo pod mestá, alebo pod obce, ktoré sú natoľko veľké, že to pre ne nepredstavuje neprimeranú administratívnu záťaž. Takže ten argument podľa môjho názoru nesedí a opäť by som rád vedel, že odkiaľ sa vzalo to tvrdenie, že je to problém a je to neprimeraná administratívna záťaž pre menšie obce v situácii, keď väčšina dotknutých inštitúcií, teda štát, samosprávne kraje, mestá nemôžu mať žiadny problém s tým, že sa riaditelia múzeí a galérií vyberajú prostredníctvom, prostredníctvom aj verejných vypočutí. Takže čo, ako chápem tie argumenty, ktoré ste povedali pre odvolávanie, nieže by som s nimi súhlasil, ale tam teda rozumiem vašej motivácii, ale rád by som porozumel vašej motivácii aj vo vzťahu, aj vo vzťahu k tomu vypusteniu verejných, verejných vypočutí.
Obávam sa, že to mám ešte na pár minút, tak... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Ja vás nechám, pán poslanec, nech si to už dokončíte. Nech sa páči. Nechám vás hovoriť, môžte pokračovať.

Dostál, Ondrej, poslanec NR SR
Ale sú výbory, takže...

Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Tak skúste, veď tri-štyri minútky výbor počká. Kľudne si to dokončite.

Dostál, Ondrej, poslanec NR SR
Nie, nepočká výbor, lebo...

Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Aký to bude mať potom význam, kým niekedy o štvrtej zas prídete na rad s troma minútami, potom...

Dostál, Ondrej, poslanec NR SR
(Povedané súbežne s predsedajúcim.) Nie s troma minútami, prídem ešte mám, ešte mám osem minút.