Videokanál klubu

Pôvodne som chcel len reagovať na faktické poznámky, ktoré boli na moje vystúpenie, najmä teda na pána poslanca Glücka, ale teda nepochopil som, že pán navrhovateľ sa hlási do rozpravy, myslel som, že má iba faktickú, takže som nestihol dať faktickú, takže teraz to už nebude 15 minút.
Pán poslanec Glück mi vyčítal, že som povedal niečo pánovi poslancovi Šucovi, ktorý mi doniesol vodu, ja som sa mu poďakoval a som mu veľmi vďačný, že si všimol, že sa mi zadrháva hlas a mi vyschlo v hrdle, akurát som teda povedal, že ďakujem, že to nie je cola, v narážke na to, že pán poslanec Hlina doniesol pánovi poslancovi Gašparovi colu, keď tu ako spravodajca niekoľko hodín uvádzal, uvádzal hlasovanie, bol v tom aj nejaký politický rozmer, ale pánovi poslancovi Gašparovi tá cola chutila a nepil tú minerálku, čo mal na jednej strane, ale tú colu, ktorú mu doniesol pán poslanec, poslanec Hlina, tak len som si na to spomenul, tak som spontánne sa poďakoval za to, že to bola minerálka a nie cola, ale naozaj som vďačný, vďačný za tú vodu.
A teda to, čo ďalej povedal pán poslanec Glück, tak okrem toho, čo už aj reagovali kolegovia, tak, tak povedal, že táto právna úprava je tu už dlhé roky a kde som bol, keď, keď sa to dialo dlhé roky. No, problém je, že § 363 sa tak masívne v tak závažných a viditeľných veciach v minulosti nezneužíval, pretože v situácii, keď mala vládna moc k dispozícii Dušana Kováčika, ktorý citlivé kauzy si ponechával u seba, nerozhodoval, zametal pod koberec, no nebolo potrebné, aby generálny prokurátor tak masívne v takej, v takých závažných veciach a tak častokrát aj neodôvodnene používal § 363, preto nebola o tom rozprava.
Napriek tomu, a to som hovoril ja vo svojom vystúpení k predchádzajúcemu bodu k nášmu návrhu novely, som upozornil na to, že zmenu § 363 sme mali napísanú v programovom vyhlásení vlády Igora Matoviča, vlády Eduarda Hegera. Toto bol náš zámer ešte vtedy, keď okrem malých detí a ľudí, ktorí vôbec nevnímajú politickú realitu, nikto netušil teda, teraz už všetci vedia, čo je to § 363, vtedy to nebolo vecou nejakej verejnej diskusie, napriek tomu to v tom programovom vyhlásení bolo.
Pán poslanec Glück hovoril o tom, že sa zhodneme, že o vine rozhoduje len súd. No opäť asi nepočúval ani to, čo som hovoril ja, ani to, čo hovoril pán poslanec Vančo, lebo áno, je to tak podľa ústavy, malo by to tak byť, ale v realite to tak nie je. Lebo síce nie de iure, ale de facto už dnes generálny prokurátor prostredníctvom uplatnenia § 363 častokrát de facto zastaví tie trestné stíhania, lebo, lebo nie je možné v nich pokračovať, nie je možné niektoré úkony opakovať, nie je možné posunúť sa ďalej. A ja som tu upozornil na to, že v dôsledku schválenia pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Gašpara, ktorý sa týka premlčania, ani premlčanie nebude prerušené a nezačne plynúť nová premlčacia doba len samotným vznesením obvinenia, ale iba obvinenia, ktoré nebolo zrušené. Čiže nepreskúmateľné rozhodnutie podľa § 363, prostredníctvom neho môže generálny prokurátor zrušiť obvinenie, a tým pádom sa nepreruší premlčacia doba, až sa raz premlčí ten, ten trestný čin. Čiže opäť je to ďalší krok k tomu, aby generálny prokurátor miesto súdu mohol rozhodovať, rozhodovať o vine.
A teda tiež som s otvorenými ústami počúval pána poslanca Glücka, keď hovoril o tom, že pani prezidentka tým, že podpísala zákon, sa s ním stotožnila, lebo teda stáva sa mi to už častejšie, keď počúvam pána poslanca Glücka, že mám otvorené ústa, aj keď hovoril o tých, o tých znásilnených ženách, tak sa mi to stalo prvýkrát a teraz sa mi to stalo druhýkrát. Takže, takže, jasné, nie je to tak, že by sa s tým stotožnila, ona to jasne povedala. Je to jasné z toho, že to dáva na Ústavný súd. A nie je pravda ani to, čo hovoril pán poslanec Glück, že pani prezidentka predsa mohla namietať to premlčanie, o ktorom som hovoril, a že oni by s tým niečo spravili. No nespravili by nič. Jediné, s čím by boli ochotní niečo spraviť, bolo to premlčanie pri znásilneniach, kde si aj oni dodatočne uvedomili, že prestrelili, že to bola chyba, že to nemali robiť, že sa to nepáči ani ich voličom a voličkám, a tak sa to snažili hodiť na prezidentku. Ale je to vaša zodpovednosť, vy ste to navrhli, boli ste na to upozornení, napriek tomu ste to schválili a teraz máte možnosť to napraviť. Kolegyne z Progresívneho Slovenska vám pripravili návrh zákona, môžte schváliť novelu Trestného zákona v skrátenom legislatívnom konaní. Myslím si, že, myslím si, že tam by ste možno dostali aj hlasy od opozície.
A posledná vec k tomu, čo teda hovoril pán poslanec Vančo. Áno, samozrejme, že treba sa usilovať o procesnú nezávislosť prokurátorov a skôr by sme mali smerovať do nejakého modelu blízkeho českému zastupiteľstvu, ale, samozrejme uznávam, že z pozície opozície takúto zásadnú zmenu, zmenu nemáme šancu presadiť. Ale áno, to je niečo, kam by sme sa mali uberať, a asi bude dobré, ak o tom budeme, budeme aj diskutovať. Len tie návrhy, ktoré riešia parciálne veci, by asi mali zohľadňovať aj tú existujúcu štruktúru, a teda aj v relatívne, v relatívne normálnejšom prostredí, kde nemusí byť ten generálny prokurátor nejaký ako podobný tomu, akým spôsobom uplatňuje napríklad § 363 súčasný generálny prokurátor Maroš Žilinka, ale taký, čo sa správa úplne, úplne korektne. No tak už len z pohľadu tej hierarchie je asi dosť ťažko predstaviteľné, uplatniteľné, že, že podriadení prokurátori budú vo výraznej miere uplatňovať opravné prostriedky voči, voči generálnemu prokurátorovi, voči ktorému nemajú ani takú procesnú nezávislosť, ako majú zastupitelia v českej, zástupcovia v Českej republike, kde, pokiaľ viem, tak ten dosah nadriadeného je iba o stupeň nižšie, nie na celú štruktúry prokuratúry, ako je to u nás. Ale áno, je to dôležitá téma, treba o nej hovoriť.
Ďakujem.

141.
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu novely Trestného poriadku.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor s tým, aby gestorský výbor prerokoval návrh zákona do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.
Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej právnej úpravy, o ktorej hovoril pán predkladateľ vo svojom vystúpení a týka sa § 363 Trestného poriadku a toho, aby sa právna úprava nastavila tak, aby tento paragraf nebol zneužívaný, respektíve aby bolo rozhodnutie generálneho prokurátora preskúmateľné.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť ústavnoprávnemu výboru vrátane určenia tohto výboru ako gestorského a lehoty na prerokovanie zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán podpredseda, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ja mám slovo a teda pred tým, ako sa vyjadrím k rozprave, som sa dlhšie zamyslel, a teda keďže som dlhšie rozmýšľal, tak... (Reakcia z pléna.) Samozrejme, ak poslanci SMER-u si nedokážu uctiť minútou ticha zavraždeného oponenta Kremľa Navaľného, ktorý bol najprv väznený pod vykonštruovanými zámienkami a potom zrejme zavraždený, čo sme sa dnes dozvedeli, a teda myslia si, že mali sme s minútou ticha čakať ďalších 10 dní, kým bude Národná rada opäť uznášaniaschopná, je to, samozrejme, ich právo, ale keďže tu rokujeme o § 363 Trestného poriadku... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Šimečka Michal, podpredseda NR SR
Nechajte, prosím, pána kolegu.

Dostál Ondrej, poslanec NR SR
...ktorý bol v minulosti výrazne zneužívaný na deštrukciu právneho štátu prostredníctvom marenia vyšetrovaní, tak si myslím, že je to veľmi aktuálne a relevantné k tej téme, ktorej sa týkala rozprava, ku ktorej som sa vyjadril tým, že som si uctil pamiatku Alexeja Navaľného spolu s ďalšími kolegami, ktorí to tak považovali za vhodné.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem, pán poslanec Vančo. Áno, pán generálny prokurátor Žilinka, jednou z prezývok, ktoré dostal, je pán 363 alebo pán paragraf 363, práve preto, ako používal § 363. A opakujem to, čo som povedal vo svojom vystúpení, nie ani tak z hľadiska frekvencie, lebo, lebo nie je dôležité iba to, že v koľkých prípadoch to použijete, ale v akých prípadoch to použijete a akým spôsobom. Tuto to ozaj pôsobilo tak, že ho používal spôsobom, aby sa zavďačil najmä, najmä teda tým politickým silám, ktoré ho zvolili do funkcie generálneho prokurátora. Ale toto je vec, ktorá, áno, súvisí, pán Žilinka ju výrazne pomohol spopularizovať a urobiť zrozumiteľnejšou pre širšiu verejnosť, ale nesúvisí iba s pánom Žilinkom. A tu zopakujem zase ďalšiu vec, ktorú som povedal vo vystúpení, úpravu § 363 mala vládna koalícia v predchádzajúcom volebnom období explicitne napísanú vo svojom programovom vyhlásení. Žiadny iný paragraf ani žiadne iné konkrétne ustanovenie právneho predpisu sa v programovom vyhlásení nespomínalo. Spomínal sa tam § 363 Trestného poriadku. Takže je zjavné, že vládna koalícia alebo prinajmenšom teda jej časť si uvedomovala potrebu úpravy tohto ustanovenia ešte pred tým, ako sa Maroš Žilinka stal generálnym prokurátorom a začal používať paragraf tristo... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi doplniť ten úvodný vstup a pár poznámok k návrhu zákona. Paragraf 363 bol až do minulého volebného obdobia širšej verejnosti pomerne neznámy, nebol predmetom žiadnej verejnej diskusie a pravdepodobne keby ste sa bežných ľudí štyri roky dozadu spýtali, že čo to znamená 363, tak by nevedel nikto. Dnes, naopak, až na ľudí, ktorí sa dlhodobo zdržiavajú v zahraničí alebo aj sú alebo žijú na Slovensku, ale nesledujú vôbec, čo sa tu deje, vám skoro každý dokáže povedať, čo je to § 363.
Možno neovláda detaily, ale, ale s tým, že čo znamená § 363, sa zrejme stretol úplne každý, kto nejakým spôsobom čo i len nepozorne sleduje, čo sa na Slovensku deje. Nie je to náhoda, pretože § 363 sa začal v uplynulom volebnom období výrazne nadužívať a používať ako prostriedok na marenie vyšetrovaní.
V minulom volebnom období konečne začala byť stíhaná aj korupcia a trestné činy ľudí napojených na predchádzajúcu vládnu garnitúru, ktorí boli dovtedy krytí tým, že orgány činné v trestnom konaní boli nečinné, a tým, že špeciálna prokuratúra, ktorá by mala takéto trestné činy stíhať, bola vedená Dušanom Kováčikom, ktorý miesto toho, aby takého trestné činy stíhal, ich vedome kryl a zametal pod koberec. A keď sa začali, začali trestné činy aj ľudí napojených na politickú moc alebo prepojených s jej ekonomickým pozadím, alebo z orgánov činných v trestnom konaní a súdov v minulom období konečne stíhať aj po výmene na čele špeciálnej prokuratúry, tak staré štruktúry spustili obrannú mašinériu, ktorá bojovala zo všetkých síl a snažila sa zamedziť tomu, aby tieto trestné stíhania boli dovedené až do konca.
Na politickej úrovni to bola najmä strana SMER, ktorá sa snažila manipulovať verejnú mienku a spochybňovať vyšetrovanie aj prostredníctvom zmanipulovaných nahrávok, nahrávok, kde boli vytrhnuté z kontextu niektoré vyjadrenia alebo vystrihnuté tak, aby vyznievali úplne inak. Svoj diel práce odviedla aj Slovenská informačná služba, ktorá sa snažila vyvolať dojem systematickej manipulácie vyšetrovaní zo strany orgánov činných v trestnom konaní, a výrazný kus práce na poli marenia vyšetrovania odviedla policajná inšpekcia, Krajská prokuratúra v Bratislave, ktoré začali spochybňovať vyšetrovanie tak, že spochybnili vyšetrovateľov a začali, začali ich na základe vykonštruovaných obvinení vyšetrovať, čo trvá až do dnešných dní a stalo sa to zámienkou pre, pre ich postavenie mimo služby novým ministrom vnútra Matúšom Šutajom Eštokom.
No ale ani toto všetko by nestačilo, keby sme tu nemali generálneho prokurátora Maroša Žilinku, ktorý začal nebývalým spôsobom využívať a nadužívať § 363 voči rozhodnutiam špeciálnej prokuratúry. Kým na iné zložky prokuratúry má generálny prokurátor bezprostredný dosah, Úrad špeciálnej prokuratúry dokáže pôsobiť autonómne, ale aj na Úrad špeciálnej prokuratúry a stíhanie korupcie a závažnej majetkovej a hospodárskej trestnej činnosti má generálny prokurátor dosah prostredníctvom spomínané § 363, ktorý používal spôsobom predtým nebývalým. On sa bráni tým, že štatisticky to nebolo používané častejšie ako v minulosti. Problém je to, na aké kauzy a akým spôsobom to bolo, to bolo používané. Bolo to používané na kauzy, ktoré boli predmetom aj verejného záujmu, pretože sa týkali či už bývalých politikov, alebo oligarchov, alebo ich ľudí, ktorí boli v rôznych zložkách štátnych orgánov.
Predchádzajúci Trestný zákon, ktorý platil pred rokom 2006, neobsahoval takéto ustanovenia, ustanovenie. Obsahoval možnosť preskúmať nezákonné rozhodnutia orgánov činných v trestnom konaní, ale tam to bolo v rukách súdov, konkrétne Najvyššieho súdu, kde generálny prokurátor alebo minister spravodlivosti mohli na Najvyššom súde podať sťažnosť pre porušenie zákona, a generálny prokurátor ju podal aj bez podnetu proti takému rozhodnutiu prokurátora alebo vyšetrovateľa, ktorým bol porušený, porušený zákon, pričom tam bolo uvedené, že porušením zákona alebo chybným postupom konania sa rozumie podstatné pochybenie, ktoré mohlo ovplyvniť rozhodnutie vo veci. Čiže ten mimoriadny opravný prostriedok, ktorý sa po roku 2000, alebo od roku 2006 po schválení nového Trestného zákona a nového Trestného poriadku ocitol, ocitol v Trestnom poriadku, prenášal túto právomoc, tento mimoriadny opravný prostriedok z rúk Najvyššieho súdu do rúk generálneho prokurátora. A teraz, samozrejme, že Najvyšší súd nekonal na podnet kohokoľvek, Najvyšší súd konal v tejto veci na podnet či už ministra spravodlivosti, alebo generálneho prokurátora, čo robilo tento mimoriadny opravný prostriedok naozaj mimoriadnym, nie, nie akýmsi doplnkovým opravným prostriedkom, pomocou ktorého je, alebo bolo možné, aj v minulom volebnom období sme to videli, mariť vyšetrovania tým, že sa, tým, že sa... tým, že sa generálnemu prokurátorovi umožnilo, aby prostredníctvom § 363 Trestného poriadku brzdil vyšetrovania, rušil rozhodnutia orgánov činných v trestnom konaní. A ten, ten zámer pritom, pritom nebol, aby generálny prokurátor hatil vyšetrovanie, ale, naopak, aby tam, kde či orgány činné v trestnom konaní, teda vyšetrovatelia, alebo, alebo prokurátori zastavili konanie, postúpili, postúpili vec a nekonali, tak ak, ak k takémuto rozhodnutiu došlo, došlo nezákonne, tak generálny prokurátor mohol, mohol zasiahnuť, aby sa vo veci konalo.
V dôvodovej správe k návrhu nového Trestného poriadku sa uvádzalo, že zámer návrhu spočíva v tom, že treba umožniť vo veciach, v ktorých súd ešte nekonal a vec bola v prípravnom konaní prokurátorom postúpená inému orgánu alebo ktorým bolo zastavené alebo podmienečne zastavené trestné stíhanie, alebo ktoré v tomto rozsahu spočíva na chybnom procesnom konaní, aby nezákonnosť napravil generálny prokurátor. Čiže žiadne použitie § 363, aby ním bolo zrušené uznesenie o vznesení obvinenia alebo iný procesný úkon, ktorým, ktorým sa vyšetrovanie posúva ďalej, alebo dokonca samotné uznesenie o začatí trestného stíhania, ktoré odporuje dokonca aj tomu súčasnému, súčasnému zneniu § 363, ani nie tomu pôvodnému, z pôvodného znenia Trestného poriadku, ktoré, ešte raz prečítam to, na čo to malo byť určené. Malo byť určené na preskúmanie vo veciach, ktoré boli v prípravnom konaní prokurátorom postúpené inému orgánu alebo ktorým bolo zastavené alebo podmienečne zastavené trestné stíhanie, alebo ktoré v tomto rozsahu spomínanom spočíva v chybnom procesnom konaní a umožňovalo to generálnemu prokurátorovi, aby sa odbremenil Najvyšší súd od tohto rozhodovania, aby napravil nezákonnosť. Čiže úplne opačne, ako to generálny prokurátor Maroš Žilinka v uplynulom volebnom období používal, bol tento návrh, návrh myslený a dokonca aj bol, bol, bol tak naformulovaný. Ale keďže bol uplatňovaný opačným spôsobom, čo bolo, čo bolo spochybňované, tak potom došlo v roku, myslím, 2015 aj k úprave, úprave § 363 tak, aby generálny prokurátor mohol využívať toto ustanovenie nielen na to, aby sa veci nezametali pod koberec, ale aj aby sa zametali pod koberec.
Objavili sa aj v minulom volebnom období viaceré návrhy, ktoré sa snažili napraviť toto príliš široké vymedzenie § 363 Trestného poriadku a upraviť ho spôsobom, aby slúžil jeho pôvodnému účelu. Takýto zámer bol obsiahnutý dokonca aj v programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky, ako vlády Igora Matoviča, tak potom vlády, vlády Eduarda Hegera. Bol to jediný paragraf, ktorý sa spomínal v programovom vyhlásení vlády, čiže nie cez nejaký všeobecný zámer, ale cez paragraf bol, § 363 priamo v programovom vyhlásení vlády uvedený, že, že vláda bude dbať na dodržiavanie zákazu negatívnych pokynov a zváži úpravu § 363 tak, aby zodpovedal jeho pôvodnému zmyslu a pôvodnému významu. Napriek tomu sa za celé minulé volebné obdobie nepodarilo právnu úpravu týkajúcu sa § 363 Trestného poriadku zmeniť. Napriek tomu, že boli viaceré pokusy, keďže najmä hnutie SME RODINA malo so zmenou problém v rámci koalície, takúto zmenu SME RODINA opakovane vetovala a Igor Matovič ako predseda najsilnejšej strany nechcel ísť proti vôli svojho koaličného partnera, napriek tomu sa objavili viaceré pokusy.
Analogicky je zaujímavé, že § 363 spomínal Maroš Žilinka ešte ako uchádzač o kandidatúru na generálneho prokurátora na verejnom vypočutí pred ústavnoprávnym výborom. Zhodou okolností, nebol to žiadny zámer, v odpovedi na moju otázku, keď som sa pýtal kandidátov, aj jeho, že čo by zmenili na právnej úprave fungovania prokuratúry. Nepýtal som sa ho na § 363, ale on sám od seba povedal, že § 363 robí šarapatu a bolo by potrebné s ním niečo, niečo urobiť. Teda vyjadril sa na tom vypočutí kriticky voči § 363. Neskôr ho využíval spôsobom, ktorým tento paragraf zapísal aj do vedomia, vedomia širšej verejnosti.
A naspäť k tým, k tým pokusom o jeho zmenu, teda od snahy úplne vypustiť § 363 Trestného poriadku zo zákona cez jeho rôzne silnejšie alebo miernejšie úpravy, cez nápravu k pôvodnému zneniu pred rokom 2015, tak ako bol, bol § 363 napísaný v roku 2005 v tom pôvodnom Trestnom poriadku, tak existujú, existujú, samozrejme, rôzne spôsoby, akým zabezpečiť, aby sa § 363 Trestného poriadku nezneužíval takým spôsobom, ako ho zneužíva alebo teda zneužíval generálny prokurátor Maroš Žilinka. O ďalšom budeme hovoriť hneď v nasledujúcom bode, s ktorým prichádzajú kolegovia z Progresívneho Slovenska.
Ten náš spočíva v tom, že zužuje právomoc generálneho prokurátora podľa § 363 Trestného poriadku zrušiť len právoplatné rozhodnutie prokurátora alebo policajta o postúpení veci, o zastavení trestného stíhania, o podmienečnom zastavení trestného stíhania, o podmienečnom zastavení trestného stíhania spolupracujúceho obvineného a o prerušení trestného stíhania, ak takým rozhodnutím alebo v konaní, ktoré mu predchádzalo, bol porušený zákon. Čiže nie akékoľvek rozhodnutie orgánov činných v trestnom konaní, nie uznesenie o začatí trestného stíhania, nie, nie uznesenie o vznesení obvinenia, nie teda uznesenia, po ktorých nasledujú ešte ďalšie kroky. Lebo toto, ktoré sú tu vymenované, sú rozhodnutia vo veci a aj podľa pôvodného znenia malo ísť o rozhodnutia vo veci, teda také, ktorými sa to prípravné konanie končí. Lebo obvinením sa trestné stíhanie nekončí, iba sa dostáva do ďalšej fázy.
Rovnako podaním obžaloby sa nekončí celé trestné stíhanie, iba sa končí prípravné konanie a potom rozhodne súd, či tie dôkazy sú dostatočné a či, či stíhanie bolo zákonné. Lebo aj to je vec, ktorú súd, samozrejme, môže a má posudzovať.
Ďalšiu vec, ktorú robíme, je, že skracujeme lehoty alebo navrhujeme skrátiť lehoty na podanie návrhu na postup podľa § 363 na 10 pracovných dní a návrhové opatrenie navrhujeme ponechať len poškodenému a s tým, že bude len v neprospech obvineného, aby teda nemohlo byť zneužívané tým spôsobom, akým bolo zneužívané v predchádzajúcom volebnom období.
Sme si vedomí politickej reality, takže asi nemá zmysel, aby som sa obracal na neprítomných, až na pár, štyri výnimky, koaličných, alebo šesť, koaličných poslancov prítomných tu v sále, aby tento návrh, návrh podporili. Také očakávania nemám, ale považujeme za dôležité, aby sme už na začiatku volebného obdobia prišli s návrhom, ktorý sa bude snažiť vyriešiť jeden z najdôležitejších problémov, s ktorým sa trestné stíhania na Slovensku v celom uplynulom volebnom období potýkali. Toto je naša predstava a obraciam sa teda na kolegov z opozície, aj keď to, samozrejme, nebude stačiť, so žiadosťou o to, aby tento návrh podporili.
Ďakujem.

Ďakujem, pán podpredseda. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som uviedol návrh novely Trestného poriadku, ktorý predkladáme spolu s pani poslankyňou Máriou Kolíkovou a pánmi poslancami Jurajom Krúpom a Branislavom Gröhlingom.
Cieľom návrhu zákona je obmedzenie niektorých oprávnení generálneho prokurátora, ktoré mu patria podľa § 363 Trestného poriadku a ktoré mu dávajú neprimeranú moc nad prípravným konaním. Predložený návrh § 363 neruší, ale nastavuje jeho pravidlá tak, aby čo najviac zodpovedali tomu, na aký účel bol § 363 do Trestného poriadku zakotvený, teda odstraňovanie nezákonnosti v prípravnom konaní.
Ustanovenie § 363 dáva v súčasnosti generálnemu prokurátorovi oprávnenie zrušiť právoplatné rozhodnutie prokurátora alebo policajta, ak takým rozhodnutím alebo v konaní, ktoré mu predchádzalo, bol porušený zákon. Proti takémuto rozhodnutiu generálneho prokurátora nie je prípustný opravný prostriedok. V minulosti v médiách rezonovali kauzy, v ktorých generálny prokurátor využíval oprávnenia vyplývajúce z § 363 príliš extenzívne, čím nahrádzal rozhodovaciu právomoc súdov. Išlo najmä o prípady, kedy rozhodnutia o vznesení obvinenia boli zrušené pred podaním obžaloby a súdnym konaním, čím bola zmarená možnosť, aby o vine alebo nevine rozhodoval súd. Z generálneho prokurátora sa tak stala popri súdnej moci akási ďalšia samostatná moc v štáte a nadmerné využívanie tohto prostriedku generálnym prokurátorom znižuje v očiach verejnosti dôveryhodnosť Generálnej prokuratúry ako celku a takýto stav by nemal podľa nášho názoru ďalej pokračovať, pretože znemožňuje budovanie dôvery v spravodlivosť, právny štát a fungujúce inštitúcie.
Predložený návrh zákona obsahuje viacero bodov, väčšina z nich sa dotýka už spomínaného § 363, respektíve postupu s ním súvisiaceho. Okrem toho sa v jednom bode upravuje príslušnosť Špecializovaného trestného súdu rozhodovať o trestných činoch prokurátorov spáchaných pri výkone ich funkcie. Vo vzťahu k § 363 sa navrhuje zúžiť právomoc generálneho prokurátora podľa § 363 Trestného poriadku, skrátiť lehota na podanie návrhu na postup podľa § 363 a návrhové oprávnenie sa ponecháva len poškodenému a bude ho možné podať len v neprospech obvineného, ak by bol tento návrh schválený.
Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi a všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Predkladaný návrh zákona nebude mať negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy. Návrh zákona nemá negatívny vplyv na podnikateľské prostredie, nemá negatívny vplyv na životné prostredie ani na informatizáciu spoločnosti. Nemá vplyvy ani sociálne, ani na manželstvo, rodičovstvo a rodinu, ani na služby verejnej správy pre občana.
Toľko na úvod a zároveň sa hlásim ako prvý do rozpravy. Ďakujem.

Ďakujem, ďakujem veľmi pekne. Pán predsedajúci, vážené pani kolegyne, vážení páni kolegovia, páni poslanci, rada by som za skupinu poslancov odôvodnila návrh novely zákona, ktorým sa dopĺňa zákon o štátnej službe.
Hlavným cieľom tejto malej predkladanej novely zákona je umožniť aj štátnym zamestnancom, ktorí sú na rodičovskej dovolenke, vykonávať zárobkovú činnosť, ktorá je zhodná alebo obdobná s činnosťou uvedenou v opise ich štátnozamestnaneckého miesta. Doposiaľ také niečo nebolo možné, nie je to možné a som presvedčená, že sme do istej miery diskriminovali skupinu štátnych zamestnancov na rodičovskej dovolenke mať aj ďalší príjem okrem toho príjmu na rodičovskej dovolenke, ktorý vieme, že je veľmi malý.
A viac by som povedala v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvá.

Ďakujem pekne za slovo.
Ďakujem pekne kolegovi za faktickú poznámku, absolútny súhlas, nemám veľmi čo dodať.
A áno, môžme sa baviť o tom dopade, nemám, nemám, samozrejme, tie čísla teraz, ale po debate s ministrom financií sa v rámci toho vládneho návrhu zákona pripravuje vlastne vyhodnotenie, že aký by to malo dosah. Nie je to úplne jednoduché, takisto aj pán minister potvrdil tuná vlastne tento týždeň, že nie je to, nie je to, nie je to vyčíslené, ale jednoducho robí na tom ministerstvo financií, a teda tie čísla budú k dispozícii. Budú k dispozícii v druhom čítaní, to znamená, či už ak tento zákon prejde, alebo teda ku vládneho návrhu zákona, ktorý bude na ďalšej schôdzi. Čiže plénum v momente, keď bude rozhodovať o tom teda, či túto hranicu zvýšiť, bude mať k dispozícii údaje o tom, aký je ten vzťah na verejné financie.
Tam treba dať ale pozor, že jedna vec je ten prvý, to som jasne povedal, že ten prvý krok je deficitný. Jasné, proste ak tú hranicu zvýšite, len treba, vlastne musí IFP, inštitút finančnej politiky, spočítať aj tie ďalšie veci, vlastne tie ďalšie vyvolané efekty, že tí podnikatelia neprestanú posledné dva mesiace sa tváriť, že nepracujú, a že proste to má nejaký vplyv, samozrejme, na, na zase pozitívnej strane. Takže skutočne sám som zvedavý, s akými číslami príde pán minister, a verím, že to bude čísla relevantné a urobené nielen tým priamym vplyvom, ale aj s tými vyvolanými vplyvmi.
A ďakujem pekne tiež za faktickú poznámku.

Pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo.
No, máme pred sebou v podstate krátky návrh zákona, kde má tri body plus teda druhý článok je len o účinnosti. Niekedy netreba dlhý legislatívny text, niekedy netreba zložité zmeny na to, aby dokázalo sa pomôcť. Tentokrát a v tomto návrhu zákona sa budeme baviť o malých podnikateľoch, o malých živnostníkoch, o malých eseročkách, proste o malých, často jednoosobových firmách, ktorí sú šikovní v tom, čo robia, v tej svojej unikátnej podnikateľskej schopnosti, nech už je to z akejkoľvek oblasti, a, samozrejme, sú o to, o to menej šikovní, respektíve schopní sú v tej byrokracii a v ďalších veciach, ktoré, samozrejme, s podnikaním súvisia. Takže tým cieľom návrhu zákona základným je znížiť množstvo byrokracie práve pre týchto malých podnikateľov v rôznych oblastiach a to tak, že dnes máme tú hranicu na povinnú registráciu ako platcu pre DPH, je to 49 790 euro a tá ambícia tohto návrhu zákona je to zvýšiť na sumu 75-tisíc eur. To je suma, ktorá, samozrejme, je v súlade so všetkými európskymi pravidlami, a je to suma, na ktorú sa bez problémov v tomto momente dá ísť.
Je ešte debata alebo môže byť debata o sume 85-tisíc euro, ktorá bude umožnená od budúceho roku, zatiaľ proste umožnená ale nie je. Takže takto to je.
Ako je to dnes? Súčasná legislatíva pozná dva možné typy registrácie na platenie dane z pridanej hodnoty. Jedna je teda dobrovoľná, druhá je povinná. Na tú dobrovoľnú registráciu nie je právny nárok a povoľuje ju finančná správa na základe žiadosti daňového subjektu. S týmto, samozrejme, nie je treba nič riešiť, ak niekto chce byť platcom dane z pridanej hodnoty, nemusí to závisieť od jeho obratu, proste rozhodne sa, finančná správa mu to schváli a vie byť platcom DPH. Čiže v tomto sa nemení nič.
Čo sa týka toho povinného, takže dnešný stav je, že povinne sa musí zaregistrovať zdaniteľná osoba, ak za najviac dvanásť predchádzajúcich a po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov dosiahla už spomínaný obrat 49 790 eur. Žiadosť o registráciu je zdaniteľná osoba povinná podať do 20. dňa kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom dosiahla zákonom stanovený obrat.
No, a skúsme sa pozrieť teda ako to číslo vzniklo. No, posledne sa menil zákon teda v tomto bode v roku 2009, od 1. júla 2009, počas prvej vlády Roberta Fica, sa teda nastavila táto suma 49 790 eur. Nemám to úplne presne pozreté, ale je veľmi pravdepodobné, že táto suma sa vlastne len prerábala z korún na eurá a tá pôvodná suma teda je ešte dlhšie obdobie nezmenená, ale je to jedno, teraz v lete bude pätnásť rokov čo sa táto sume nezmenila.
Pozrime sa, samozrejme, na to, že tých 49 790 euro v roku 2009 bol nejaký proste obrat, bola to nejaká suma, výrazne, samozrejme, iná, než je to dnes. A toto je ten hlavný dôvod, čím chcem odôvodniť, prečo by sme mali túto sumu zvýšiť, pretože jednoducho inflácia za tých pätnásť rokov proste, samozrejme, má aj v tejto oblasti svoj vplyv, tá, tá hodnota dnešná je výrazne nižšia a jednoducho dnes už tá suma vôbec nijak nepokrýva ten zmysel toho zákona, aby skutočne tie malé firmy s nejakým obratom proste boli mimo tej povinnosti systému DPH, ktorý je násobne náročnejší než teda jednoduché účtovníctvo, takisto je úplne prirodzené, že každá takáto suma v tom zákone by sa mala teda z času na čas zmeniť.
Ja si myslím, že tomuto úplne rozumejú aj naši koaliční kolegovia, veď teraz nedávno sa v lex konsolidácia zmenilo asi tisíc rôznych poplatkov z dôvodu inflácie. Áno, s veľkou časťou tej, tých poplatkov sa, samozrejme, súhlasiť dá, pretože tiež neboli dlhé roky menené, a teda sa zvýšili, okej. Samozrejme, veľa z nich má dosah na podnikateľskú obec, zvyšuje im to náklady, no, bohužiaľ, prináša to, prináša to svet. Zároveň ale by bolo férové a slušné, aby sa vlastne aj podnikateľom aj tá druhá strana vlastne upravovala. Jednoducho aj to, čo im dáva určité práva a tiež to nebolo pätnásť rokov zmenené, tak by bolo veľmi dobré, ak by táto snemovňa našla vôľu a aj v tejto oblasti vlastne zvýšila, zvýšila túto sumu. Tých 75-tisíc euro je jedna vec, teda suma, ktorú umožňuje Európska únia a zároveň to povedzme že plus-mínus pokrýva tú infláciu za tie roky.
No, čo sa týka teda ešte toho dôvodu, samozrejme, to stanovenie vyššej hranice bude chrániť tieto, malých drobných podnikateľov pred teda neúmernou administratívnou záťažou a, samozrejme, umožní im to viacej času venovať tej samotnej podnikateľskej činnosti a menej času neproduktívnej administratíve. Takisto na toto sú vyslovene tiež podnikateľské prieskumy a, bohužiaľ, ani z tohto nevychádzame ako Slovensko dobre, pretože slovenský podnikateľ, a špeciálne malý, musí venovať ďaleko väčšiu časť svojho disponibilného času v roku na plnenie rôznych administratívnych náležitostí, povinností, no a to mu, samozrejme, chýba potom na tú jeho podnikateľskú činnosť, no a to, samozrejme, znižuje jeho konkurencieschopnosť oproti podobným podnikateľom napr. v iných krajinách.
Takisto ak sa zvýši táto hranica povinnej registrácie, tak to, samozrejme, má význam aj z pohľadu štátu. A toto je tiež kľúčové, že ja sám hovorím, že áno, v tom prvom kroku tento zákon má negatívny vplyv na verejné financie, ale to je len taký ten izolovaný, keď sa pozrieme priamo na ten prvý bod, že teda sa tá dépeháčka bude od vyššej sumy. Zároveň sa ale pozrime na ďalšie veci, že časť malých podnikateľov jednoducho zvykla optimalizovať svoje tržby tak, aby nepresiahli túto hranicu povinnej registrácie a jednoducho, aby sa vyhli tým povinnostiam, ktoré, ktoré to prináša so sebou.
No, ale čo to znamená, proste skutočne ten malý podnikateľ, no videl, že sa blíži, tak si povedal, že posledný mesiac-dva buď si oddýchnem a nepracujem, hoci by som mohol, to je jedna strata pre ekonomiku krajiny ako takú. Samozrejme, on si mohol povedať aj to, ja budem pracovať, len teda prestanem vystavovať faktúry, a teda budem ten zvyšok roka v šedej zóne, to je, samozrejme, ďalšia a už úplne jasná strata pre, pre verejné financie, a potom, samozrejme, sú ešte aj ďalšie sofistikovanejšie prípady, kde sa teda robili rôzne viaceré, viaceré malé eseročky, teda tiež, aby to vychádzalo. Takže toto umožní vlastne podnikateľom skôr plniť literu zákona, a tým pádom to zníži ich chcenie vlastne ten zákon obchádzať. Vo finále toto všetko pomôže, pomôže verejným financiám vo finále ku vyšším potenciálnym príjmom.
Čo je naprosto nesporné, že zvýšenie tejto hranice jednoznačne podporí podnikateľskú aktivitu týchto spomínaných firiem a jasne toto, samozrejme, podporí hospodársky rast Slovenska. No a takisto, ak tá firma nemusí prejsť do systému teda účtovania DPH, tak, samozrejme, toto tiež zníži byrokraciu, resp. administratívu na strane podnikateľa. To sú dôležité veci, ktoré skutočne bude profitovať či krajina ako taká, či podnikateľ ako taký.
No, myslím si a keď sme tu debatovali o jednom z predchádzajúcich zákonov, tak som, mám taký pocit, že cítil aj zo strany, zo strany koalície určitý, určité chcenie alebo minimálne pochopenie pre to, že tá hranica je skutočne nízka a už či tak, alebo tak, či sa to zmení vo vládnom zákone o DPH, ktorý teda sme schválili v prvom čítaní, alebo teda či sa to dá urobiť aj takto, už akokoľvek, dôležitý je, samozrejme, tuto výsledok. Ak by môj zákon neprešiel, ale výsledok bude, že na budúcej schôdzi sa skutočne táto hranica zvýši vo vládnom návrhu, dôležitý je výsledok, nie je podstatné, kto si pripíše nejaké body, že sa to stalo, dôležité je, aby sme počúvali podnikateľov a robili všetko pre to, aby ten ich život bol ľahší, pretože vo finále všetci budeme profitovať. Aj teraz sme tu mali veľmi zásadnú debatu o teda našich deťoch a o tom, aby mohli mať svojich rodičov, keď sú hospitalizovaní. Áno, treba na to nejaké peniaze. No, toto je jeden, jedna z možností, kde vedia vygenerovať verejné financie, dodatočné príjmy a jednoducho, ktoré sa potom, samozrejme, dajú použiť aj na, aj na takéto veci.
Ale dôležité je skutočne to, že tak ako majú problémy rôzne oblasti nášho života, majú problémy aj malí podnikatelia. Veľmi málo ich tu počujeme, pretože jednoducho oni fakt sa venujú tej práci, venujú sa tvorbe hodnôt, venujú sa tomu, aby dokázali prežiť, venujú sa tomu, aby dokázali byť v súlade so všetkými pravidlami tejto krajiny, ktoré jednoducho sa majú tendenciu skôr byť stále zložitejšie, preto ich možno nie je tak počuť, preto nemajú čas robiť protesty, preto nemajú čas mať svoje združenia, ktoré by tu dokázali v pozitívnom smere lobovať za rôzne zlepšenia. Jednoducho neznamená to, že nemajú problémy. Čiže aj keď to možno nepočujeme ako úplne najzásadnejší problém, verte, že toto je jednoduchá vec, ktorá im dokáže veľmi pomôcť a keďže oni sú tí tvorcovia hodnôt, oni sú tí, ktorí napĺňajú naše verejné financie, dokáže to pomôcť aj krajine a nám všetkým.
Ďakujem pekne za pozornosť a, samozrejme, celé plénum, bez ohľadu na to, či koaličné, alebo opozičné, každého jedného poslanca by som chcel veľmi poprosiť o podporu tohto zákona.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Milé kolegyne, kolegovia, no, už sme v piatkovom popoludní, v podstate koaliční poslanci teda už sú doma, nás opozičných tu pár zostalo, takže cením si každého jedného, kto tu sedí a ide sa, a ide sa teda venovať aj tejto téme.
Takže v úvodnom slove len krátko. Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov predkladajú na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Marián Viskupič a Branislav Gröhling.
Cieľom návrhu zákona je zvýšenie hranice pre povinnú obratovú registráciu pre platenie dane z pridanej hodnoty zo súčasnej úrovne 49 790 euro na sumu 75-tisíc eur. Možnosť dobrovoľnej registrácie pre platenie dane z pridanej hodnoty zostáva, samozrejme, zachovaná.
Návrh zákona bude mať negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy v prvom momente, bude mať pozitívne sociálne vplyvy, ako aj pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie. Návrh zákona nebude mať vplyv na životné prostredie, informatizáciu, služby verejnej správy pre občana ani na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Ďakujem pekne za pozornosť, viac poviem v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý. Ďakujem pekne.