Videokanál klubu

Ďakujem, pán predsedajúci.
Ja by som chcel navrhnúť, ak s tým teda bude pán predkladateľ súhlasiť a aj plénum, aby sme spojili rozpravu k nasledujúcim dvom bodom, keďže nejde len o rovnakú tému, ako už avizoval vo svojom vystúpení pán predkladateľ, ako tento návrh zákona, ktorý sme už prebrali, ale dokonca ide aj o rovnakú matériu, akurát je rozdelená medzi zmenu ústavného zákona a zmenu rokovacieho poriadku, ale tie zmeny z ústavy sa premietajú aj do, do zmeny, zmeny rokovacieho poriadku. Čiže ešte užšie tie, tie dve, dva body súvisia, takže dávam takýto procedurálny návrh, spojiť rozpravu k týmto dvom bodom. A má aj rovnakého predkladateľa oba body, aj rovnakého spravodajcu.

Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor a výbor pre európske záležitosti, za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.
Zo znenia zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
V prvom rade musím povedať, pani poslankyňa, že oceňujem návrh na efektívnejšiu implementáciu zákona. Jasné, že ten zákon bol podaný a treba ho precizovať, ale ako ste spomínali vlastne v tých štatistikách, že tie štatistiky vlastne nám nevyjadrujú nič, lebo keď máme obec, kde nie je žiadna materská škôlka, tak je logické, že žiadny rodič, a žije tam ešte rómska komunita, ktorá vie, že do iného mesta alebo dediny ich deti do škôlky nezoberú tak je jasné, že nikto nepodá žiadosť o o materskú škôlku. Ja poznám vedľa lokalitu, ktorá má asi 150 detí v predškolskom veku a nemajú tam materskú škôlku a tie deti sedia doma a dám krk na to, že nikto nepodal žiadosť o prijatie do materskej škôlky, lebo, lebo nemalo to žiadny zmysel. Tiež je zarážajúce, že tie, tí starostovia a to, tie zastupiteľstvá vedia presne, odkedy sa to dieťa narodí, to znamená de facto majú tri roky na to, aby tú materskú škôlku postavili alebo rozšírili, rovnako základnú školu a potom sú prekvapení a potom sú prekvapení, že majú nával v materskej škole, nechápem to, lebo som dlhé roky robil starostu a pokladal som to za dôležité, aby každé jedno dieťa od dvoch rokoch malo možnosť chodiť do, do tejto školy.
Ale čo je ešte dôležité pri tomto zákone, ja už som to spomínal, naozaj nám treba vytvoriť podmienky v lokalitách, kde si to nevedia zabezpečiť, aby tie podmienky deti aj mali a možno spomeniem prípad Richnava, Kluknava, kde nevedeli zabezpečiť v týchto dvoch obciach, kde sa nevedeli dohodnúť, nevedeli v Richnave zabezpečiť základnú, povinnú základnú školskú dochádzku a vlastne musel zasiahnuť štát a ako asi jediné miesto na Slovensku tento problém vyriešil štát, že postavil vlastnú školu, a asi je to dôvod na zamyslenie, rovnako sa zamýšľať nad tými materskými školami.

Pani poslankyňa Jurík, ja, samozrejme, že rozumiem tomu, že tie konkrétne trestné činy, krádež, znásilnenie sú ako špecifické a tu je ambícia pokryť celostne to konanie, ktoré sa týka domáceho násilia voči blízkej osobe alebo inej osobe v rodinnom alebo v obdobnom, obdobnom pomere. Pokiaľ nedosahuje tú intenzitu ako, ako v § 208 týranie blízkej osoby a zverenej osoby, lebo aj tam je aj fyzické násilie, psychické násilie, môže tam byť sexuálne násilie, je tam ekonomické násilie, je tam, je tam ponižovanie, čiže, čiže ide mi len o to, že, že akým spôsobom to jednoznačne, jednoznačne rozlíšiť, lebo kým vo vzťahu k tým teda nejakým špecifickým trestným činom, ktoré sa týkajú iba, ja neviem, sexuálneho násilia alebo ekonomického násilia, alebo ekonomickej trestnej činnosti, je mi to jasné, že toto má ambíciu byť, byť všeobecnejšie, komplexnejšie pokrývajúce všetko.
V tomto prípade, v tomto prípade si myslím, že možnože ešte stojí za tú diskusiu, aj preto by to bolo dobré posunúť do druhého čítania, že akým spôsobom rozlíšiť tie skutkové podstaty § 208 a § 208a, lebo, lebo ani týranie blízkej osoby a zverenej osoby nemusí mať vždy charakter, že, ja neviem, partner do, do krvi zmláti, zmláti svoju manželku, ale môže tam môže ísť o dlhodobé, dlhodobé psychické týranie, ktoré nedá sa, nedá sa považovať iba za nejaké jednorazové, ale ak dochádza k nemu, dochádza k nemu dlhodobejšie.
Ale tak dobre. Nechajme si to na druhé čítanie a dúfajme, že presvedčíte koaličných poslancov.

Ďakujem, kolega Dostál, za, za vaše vystúpenie, ale, samozrejme, ďakujem aj kolegom, že predložili takýto návrh zákona, ja si osobne myslím, že keď môže mať nejaké, nejaké nedostatky a možno otázniky, ktoré kolega Dostál má, ja si myslím, že je dobré, že sa touto témou zaoberáme, a je určite lepšie, že sa v tejto téme niečo urobí, ako keby sa neurobilo nič, tak ako sa tu neurobilo nič za posledných, no vlastne od vzniku Slovenskej republiky, že áno. A zakaždým, keď dôjde na túto tému, na domáce násilie, práva žien a podobne, tak narážame na taký ten, ten civilizačný stret na Slovensku, kedy sme to videli napríklad v prípade Istanbulského dohovoru, kde sme tu z toho mali taký cirkus, aký málo... málokedy zažívame, alebo zažívame ho vlastne pravidelne, ale je to vlastne tak trošku aj hanba, ktorú si robíme nielen tu doma, ale aj v zahraničí pri takýchto diskusiách, kde vlastne viac-menej to skĺzne do takých invektív, ako sme zažili napríklad aj v prípade rokovania o Trestnom zákone, kde istý poslanec koalície v podstate vysvetľoval, že vlastne za to si môže žena, a dokonca v Amerike po osemnástich rokoch žalujú ženy mužov za znásilnenie a podobné veci, čo sa mu zdalo až zvrátené, hej, takže tu vyslovene bojujeme voči predsudkom. A takisto aj tie ženy častokrát sa nevníma aj ten psychologický rozmer alebo tých, ktoré sú tie týrané osoby, koľkokrát keď dôjde k týmto situáciám, tak ten policajt koľkokrát je vystavený, že tvrdenie proti tvrdeniu, ktorý paragraf a tak ďalej, v podstate niečo, na čo poukázal kolega Dostál, že tu máme tieto problémy, ktoré, ktoré sami si nevieme vyriešiť, a je najvyšší čas, aby sme sa nimi začali zaoberať.
Ďakujem.

Na úvod sa ospravedlňujem pánovi predsedovi Národnej rady, že som sa prihlásil aj k tomuto návrhu zákona.
Naozaj sa nehlásim úplne ku všetkému, ale túto tému považujem za mimoriadne dôležitú, a keď predkladateľky a predkladateľ odovzdávali do podateľne tento návrh zákona, tak, predpokladám, že netušili, v akom kontexte širšom bude táto téma rezonovať vzhľadom na to, čo vládna koalícia schválila v novele Trestného zákona vo vzťahu k... k skráteniu premlčacej doby znásilnenia a toho, čo to sprevádzalo, vrátane postojov niektorých koaličných poslancov.
Na úvod by som sa vrátil ešte aj k tomu, čo pani poslankyňa Jurík hovorila o svojom vystúpení o tom istom Istanbulskom dohovore, ja som si to tu ako jeden z mála tu v tejto chvíli prítomných zažil aj, aj úplne, úplne naživo, a teda Sloboda a Solidarita a moje kolegyne a kolegovia a ja sme sa snažili zabrániť tomu, aby Slovenská republika prostredníctvom Národnej rady odstúpila od záväzku ratifikovať Istanbulský dohovor. Zažili sme si všetky tie absurdné argumentácie, ktoré, ktoré to sprevádzali, a opakované pokusy, keďže sa im to nepodarilo dobre naformulovať na, na prvý raz, ale teda nakoniec to naformulovali dobre a Slovenská republika tým prostredníctvom svojich zvolených zástupcov dala najavo, že aký má postoj k téme násilia páchaného na ženách a rodovo podmieneného násilia.
A ale keďže aj, aj tí, čo kritizovali Istanbulský dohovor, lebo teda vadilo im tam najmä slovo rod, tak tvrdia, že však áno, chceme bojovať proti domácemu násiliu, tak treba im dávať príležitosť, ako to sa snažia aj predkladatelia tohto návrhu zákona robiť, aby teda, dobre, tak nebude ratifikovaný Istanbulský dohovor, ale, ale robme tie opatrenia, ktoré reálne zlepšia situáciu žien a ďalších, ale teda aj mužov, na ktorých je páchané, páchané partnerské násilie, násilie v blízkych vzťahoch, domáce násilie, akokoľvek to nazveme.
A chcem teda osobitne vyzdvihnúť to upozornenie na, na nebezpečnosť páchania násilia v prítomnosti detí, nielen násilia, ktoré je páchané povedzme rodičmi na deťoch, ale aj násilia, ktoré je páchané v prítomnosti detí, lebo, lebo keď deti sú svedkami partnerského násilia, tak to násilie je fakticky páchané aj na nich, aj keď sa im nič fyzicky nestane, aj keď ony nie sú jeho priamou a bezprostrednou obeťou, tak aj oni sú ním postihnuté a rovnako teda platia aj tie ďalšie veci, ktoré v tejto súvislosti pani predkladateľka povedala, že, že aj k spúšťaniu toho partnerského násilia často dochádza práve v období tehotenstva, keď si je muž istý tým, že, že, že partnerka alebo manželka od neho, od neho neodíde v tomto štádiu, tak, tak veľmi často práve vtedy sa zmení a začína, začína ten cyklus násilia, áno, a pokračuje potom aj v tom postpartnerskom období, keď sa, keď sa teda aj žena dokáže vymaniť z toho vzťahu, a, a pokračuje často práve prostredníctvom, prostredníctvom detí, a teda tam zaznieva častokrát absurdný argument alebo absurdné tvrdenie, že však áno, tak bil ten muž ženu, ale vo vzťahu k deťom sa správal pekne, no tak, tak je to, je to dobrý otec. No žiadny, žiadny otec, ktorý bije svoju manželku alebo partnerku, alebo teda matku svojich detí, alebo ju inak týra, nie je dobrý otec. To len teda na margo toho.
No a sme v prvom čítaní síce, ale, ale mám takú jemnú obavu, že do druhého čítania sa nemusíme dostať, tak by som si dovolil aj nejakých pár poznámok, ktoré by som za iných okolností možno povedal až v druhom čítaní. A chcel by som sa teda lepšie zorientovať v tom návrhu, lebo rozumiem tomu tak, že zámerom je dostať do Trestného zákona novú skutkovú podstatu trestného činu, ktorá bude pokrývať tie konania, ktoré vo vzťahu k existujúcej skutkovej podstate § 208 týranie blízkej a zverenej osoby nie sú pokryté a sú policajtmi častokrát zbagatelizované, že však to nie je trestný čin, a sú riešené maximálne ako priestupok, alebo teda nie sú riešené, nie sú riešené vôbec. Plus ešte, ešte sú tam, samozrejme, iné skutkové podstaty, pod ktoré to môže, môže spadnúť.
To, čo je moja otázka, a teda povedal by som aj istá pochybnosť, je, že či, či je to dostatočne rozlíšené, existujúca skutková podstata § 208 týranie blízkej a zverenej osoby a navrhovaná skutková podstata § 208a domáceho násilia, pretože aj dnes je trestným podľa § 208 spôsobovanie fyzického utrpenia, aj, aj aj v tom návrhu sa hovorí o spôsobovaní fyzického utrpenia, aj dnes je trestným spôsobovanie psychického utrpenia, aj v tom návrhu sa hovorí o, o spôsobovaní psychického utrpenia, dnes je trestné vyhrážanie sa, vyvolávanie strachu alebo stresu, násilná izolácia, navrhuje sa, aby trestné bolo, bolo vyvolávanie, vytváranie zastrašujúcej, nepriateľskej, zahanbujúcej, ponižujúcej, urážlivej, urážlivej atmosféry, že akým spôsobom sa teda reálne rozlíšia niektoré konania, lebo áno, je zrejmé, že niektoré konania spadnú buď do jednej, alebo do druhej skutkovej podstaty, ale, ale teda viem si predstaviť aj konania, že, že, ktoré bude mať aj ten policajt alebo orgán činný v trestnom konaní problém, že či ich má zaradiť pod existujúci doteraz § 208, alebo pod navrhovaný, navrhovaný § 208a.
Keď napríklad muž bije svoju partnerku a spôsobuje jej fyzické násilie a utrpenie podľa § 208a alebo jej spôsobuje fyzické utrpenie bitím podľa § 208, keď ponižuje a vyhráža sa a spôsobuje psychické násilie ponižovania a vyhrážaní sa, ako je to už dnes zadefinované v § 208, alebo to bude len – v úvodzovkách len –, lebo, lebo je tam miernejší trest, vytvárať ponižujúcu atmosféru a vyhrážať sa takýmito činmi podľa § 208a.
Ak by nanovo bol zadefinovaný trestný čin, ktorý dnes máme zadefinovaný ako, ako týranie blízkej a zverenej osoby, tak viem si predstaviť, že niečo je základná skutková podstata, niečo je kvalifikovaná skutková podstata a podľa tej intenzity to, to spadne do jednej, alebo do druhej. Ale keď sú to dva rôzne trestné činy, alebo keby to boli dva rôzne, dva rôzne trestné činy, tak nie je mi úplne jasné, že akým spôsobom by sa, by sa ten-ktorý skutok, ktorý má znaky zaraditeľné aj do jednej, aj do druhej skutkovej podstaty, zaraďoval buď tam, alebo, alebo do druhého.
Keby bolo zjavné, že povedzme § 208a sa má uplatniť subsidiárne iba v prípade, ak intenzita toho činu neumožňuje postupovať podľa § 208, kde je, kde je prísnejšia sadzba, tak by to bolo jasné, ale mne z toho, ako je to teda naformulované, to paragrafové znenie, nie je úplne jasné, že, alebo nie je evidentné, že, že sa má § 208a, ako je navrhnutý, uplatňovať iba subsidiárne, ak nie je dosiahnutá intenzita povedzme toho útoku fyzického, psychického, emočného, ďalšieho, ktorá je zaraditeľná pod § 208, a teda môže to teoreticky vytvárať aj nejakú nejasnosť, že dnes policajt príde a nevie, že pod ktorú skutkovú podstatu to má zaradiť a že či naozaj je to týranie zverenej a blízkej osoby, ale, ale ak toto bude schválené, tak, tak možno bude riešiť dilemu, že či to je týranie zverenej a blízkej osoby, alebo je to domáce násilie, čiže chcel som položiť tieto otázky, lebo len z prečítania textu návrhu zákona, z dôvodovej správy a ani teda z vypočutia si, si vystúpení dvoch predkladateliek nemám na tieto otázky úplnú odpoveď, takže by som bol rád, ak by, ak by mi mohli kolegyne na toto nejakým spôsobom odpovedať, že aká podľa ich predstava... predstavy by mala byť tá línia, ktorá bude rozlišovať skutky medzi, medzi tieto dva trestné činy.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo.
No ja trošku tú koaličnú zhodu mierne, mierne akoby naruším. Tuto sa mi to nezdá ako úplne ideálny návrh, aj keď, samozrejme, kopu z toho, čo, čo ste povedali, pani kolegyňa, sedí. Len všetko takéto strojnásobenie vlastne tej lehoty je nie úplne, úplne dobré, keď sa pozriem aj ten Trestný zákon, tam tiež sú veľké zmeny. Tuto je to isté, že 15 rokov namiesto piatich je, je veľká zmena.
Viem si, alebo teda inak, že neviem si predstaviť, že motiváciou na veľké a zásadné investovanie má byť právo to, že budem si môcť odpisovať stratu 15 rokov, to je také, také pofidérne a hlavne potom ono to, ono to láka aj rôznych špekulantov. Proste 15 rokov odpisovania straty je veľa.
No ale aby som len nekritizoval, čo by tu bolo určite lepšie, pretože ten problém existuje, súhlasím, proste tak ako ste ho pomenovali. Len to riešenie by bolo lepšie práve skôr možno vo voľnosti odpisov, že na tejto strane vlastne dať firmám väčšiu možnosť, aby teda dokázali flexibilnejšie odpisovať podľa teda ich, ich finančnej situácie, takže možno tu by som sa pozeral na to, na to týmto, týmto pohľadom.
Samozrejme, a to tiež takisto poviem, že určite to nastavenie dnešné, tak ako je nastavené, päť rokov, a tam sú, samozrejme, ešte ďalšie, jemnejšie podmienky, nie je ideálne, takže ten problém ako taký existuje. Určite by sa možno dalo baviť o tom, že či z piatich nemá byť sedem, či sa teda rôzne množstvo tej straty ročne dá odpísať, čiže nejaké také jemné ladenie tento systém určite potrebuje. Ale taký ten zásah, že z päť na pätnásť sa mi nezdá ako úplne ideálne riešenie. No ale možno by to bolo debata do druhého čítania napríklad, ak by sa teda koalícia rozhodla podporiť tento zákon.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo.
Ja by som sa touto cestou len chcela poďakovať kolegom a kolegyniam z Progresívneho Slovenska za tieto návrhy zákonov, aj ktorý, teda posledný, z toho balíka predložila kolegyňa, pretože podľa mňa je veľmi dôležité, naozaj aby sme pomáhali podnikateľskému prostrediu na Slovensku, zamestnancom. A rovnako tiež ešte, ak si niekto naozaj ide v 21. storočí niečo vybavovať, aby sme už opakovane nemuseli dokladovať niečo na úradoch, alebo teda aj v bankách, keď si to môžu vyhľadať v systémoch ktoré fungujú. A ja dúfam, že tieto zákony, tieto návrhy zákonov podporia aj kolegovia a kolegyne z koalície, nakoľko ide naozaj o jednoduché zmeny, ale ktoré výrazne pomôžu.
A verím, teda že chceme pomáhať ľuďom na Slovensku, a ešte raz teda ďakujem za tieto návrhy.

Pán poslanec Hargaš, ďakujem za odpoveď na moje otázky.
A teda aby nedošlo k nedorozumeniu, ja som to ako nemyslel ako výčitku, že, že prečo ste s tým neprišli skôr, lebo tak to niekedy zvykne vládna koalícia robiť opozícii, ktorá predtým bola vo vláde, že a prečo s tým prichádzate teraz, prečo ste to nenavrhli, keď ste boli vo vláde, však vtedy ste to mohli presadiť a teraz je to iba také piár.
Ja som sa naozaj úprimne zaujímal o to, že, že kedy ste s tým nápadom prišli alebo odkedy ste o tom uvažovali. A teda aj odpoveď, že v čase, keď sa riešil antibyrokratický zákon a ďalšie zmeny, keď ste boli štátnym tajomníkom, tak jednoducho nebolo to na programe dňa, lebo ste riešili iné, a toto ste plánovali neskôr, alebo, alebo sa ten problém ukázal práve naopak až neskôr, keď už to vyžadovanie povolení, ako ste aj v tom slove hovorili, že vyžadovanie povolení pre iné orgány verejnej moci už nebolo potrebné, a napriek tomu si občania stále, stále žiadali. Tak len toto som si chcel nejako, nejako ujasniť.
A pokiaľ ide o tú druhú otázku, že, že kam to patrí, to ma len teda tiež tak zaujímalo, lebo teda teoreticky je možné aj do jedného, aj do druhého. Je to znižovanie byrokracie, aj keď nie byrokracie štátnej, ale byrokracie, ktorú povedzme že súkromné subjekty vyžadujú od občanov, a je teda úplne v poriadku, že či sa to dá tam alebo tam.
A ak ste usúdili, že viac to patrí do zákona o e-Governmente, tak ja to rešpektujem a myslím si, že je to dobrý návrh a zaslúži si podporu, a keď aj nie zo strany koalície v podobe tohto návrhu, ale verím, že to opatrenie skôr či neskôr sa presadí a možno už počas tohto volebného obdobia.

Pán poslanec, k tomu, čo ste hovorili v úvode, len teda jedna malá poznámka, že možnože zo strany predkladateľov, pokiaľ očakávajú, že by sa niektorí poslanci chceli vyjadriť, ale nevydá to na celé vystúpenie v rozprave, ale iba na faktický príspevok, tak existuje taká možnosť, že predkladateľ nepovie všetko, čo chce povedať o svojom návrhu v tom úvodnom slove, na ktoré sa nedá reagovať, ale povie iba niečo základné a potom sa prihlási do rozpravy ako prvý, a teda tí poslanci, ktorí chcú niečo povedať, ale je to tak na jeden a pol až dve minúty, tak potom nemusia sa hlásiť s krátkymi vystúpeniami v rozprave, ale môžu faktickou na vystúpenie predkladateľa v rozprave. Tak aj, aj takýto spôsob sa dá využívať.
A pokiaľ ide o tú druhú vec, ktorú ste hovorili, že by si to vládna koalícia mohla nejako osvojiť, no tak opozícia často predkladá návrhy zákonov, ktoré sú o tom, že, že vie, že to neprejde, ale teda smerom do budúcnosti deklaruje, že keď sa dostane k moci, tak bude takéto veci presadzovať. V tomto prípade si myslím, že je šanca, že by tie veci boli presadené už skôr. Som dosť skeptický, že by mohli byť presadené tak, že koalícia podporí opozičný návrh, ale predpokladám, že sú to tak normálne a dobré veci, že v rámci nejakého ďalšieho balíčka, s ktorým príde príslušné ministerstvo by sa mohli ocitnúť aj tieto, tieto opatrenia.
A teda využil by som tú príležitosť a spýtal by som sa asi predkladateľa, že, že prečo s takýmto neprišli skôr už teda, alebo neprišla predchádzajúca vláda alebo tá predpredchádzajúca, keď sa asi dalo očakávať, že takéto niečo môže nastať. A ešte, že či to patrí skôr do e-Governmentu alebo skôr do antibyrokratického zákona.