Videokanál klubu

Pán poslanec Čaučík, asi v tejto miestnosti ani v tejto krajine nie je nikto, kto by chcel bagatelizovať obete či už na jednej, alebo na druhej strane, určite to nie je nikto, kto by tvrdil, že tu existuje nejaké jednoduché riešenie, že sa lúskne prstami alebo šibne prútikom a dosiahne sa riešenie, ale zároveň teda celkom nerozumiem, ako možno zároveň tvrdiť, že Izrael má právo sa brániť proti teroristickému útoku, a hovoriť, že nemá nastať tá situácia, ktorá nastala, samozrejme, o nejakých formách, konkrétnostiach sa dá brániť, ale Hamas nie je partner na mierové rokovania, Hamas je hnutie, teroristické hnutie, ktorého cieľom je dosiahnuť ukončenie existencie štátu Izrael. Keby mal Hamas silnejšie, kvalitnejšie technické prostriedky, väčšiu, väčšiu bojovú silu, tak by nepochybne takých udalostí, aké sa odohrali začiatkom októbra, bolo ďaleko viac, aj tých obetí na strane Izraela by bolo, by bolo ďaleko viac.
Čiže na jednej strane hovoríme, že áno, Izrael má právo sa brániť, a na druhej strane, ale de facto v tom, v tom návrhu spochybňujeme, že to právo brániť sa, brániť sa má, lebo, lebo ako potom, ako, ako chcete s takýmto nepriateľom bojovať.
Čiže môj pohľad na túto tému je oveľa bližší k tomu, čo vo svojom vystúpení povedal pán poslanec Krajčí, a podobne ako on ani ja nemôžem za takto naformulované uznesenie hlasovať, lebo sa mi zdá, že relativizuje tú situáciu a, a nepomenováva veci pravdivo.

Ďakujem za odpoveď, pán generálny prokurátor.
A možno by som sa teraz spýtal, že či považujete za normálne a štandardné, aby poslanec Národnej rady sa vedel dopracovať k pripomienkam generálneho prokurátora k návrhu dôležitého zákona, možno najdôležitejšieho zákona v oblasti trestnej politiky, ktorú má na starosti aj Generálna prokuratúra vo významnej časti jej štádií, alebo teda prokuratúra, na čele ktorej stojíte, aby sa poslanec Národnej rady musel dopracovávať k pripomienkam generálneho prokurátora zaslaným predsedovi Národnej rady tak, že si podá žiadosť podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám na Generálnu prokuratúru a na Národnú radu Slovenskej republiky, z ktorej som to dostal ešte neskôr ako z Generálnej prokuratúry. Až predvčerom mi prišla odpoveď z Národnej rady Slovenskej republiky.
Toto je podľa vás normálny spôsob, akým majú poslanci, poslanci pracovať, keď nemajú, nemajú informácie o názore relevantnej inštitúcie v oblasti, v oblasti trestného, trestného práva a stíhania trestnej činnosti?
A teda ja som sa pýtal na to, že vy ste upozorňovali na to, že tie navrhnuté zmeny vo vzťahu ku korupčnej trestnej činnosti musia mať odstrašujúci charakter, upozorňovali ste na možný nesúhlas... nesúlad tých návrhov so štyrmi medzinárodnými dohovormi, takže tá moja otázka znela, a nedostal som na ňu jasnú odpoveď, že či teraz už podľa vás po tých zmenách, ktoré sa uskutočnili, je Trestný zákon v súlade s tými našimi medzinárodnými záväzkami, ktoré ste spomínali vo svojom prvom liste, alebo nie, lebo potom by nebola v súlade ani s ústavou.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Kolegyne, kolegovia, takže posledný návrh zákona odo mňa dneska, takže zákon, venujeme sa teda zákonu o dani z príjmov a ten návrh je zrušiť 6. odpisovú skupinu, v ktorej sa nachádzajú teda hlavne budovy, teda nehnuteľný majetok, ktorý sa dnes odpisuje 40 rokov. Ten návrh je tuto urobiť túto zmenu tak, aby to bolo 20 rokov.
Tým pádom vlastne ten najjednoduchšia, a pretože zrušenie 6. odpisovej skupiny, pretože to znamená presunutie týchto, týchto vecí do 5. odpisovej skupiny. Toto skrátenie doby odpisovania zo 40 rokov na 20 rokov je krokom k zatraktívneniu podnikateľského prostredia. Takisto a myslím, že to som už spomínal, ministerstvo hospodárstva potvrdilo pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie tohto zákona. Môže to spôsobiť zvýšenie investícií do majetku. Investície do hmotného majetku v prípade teda budov sa stanú pre podnikateľské subjekty návratnejšie, a teda aj finančne atraktívnejšie a myslím si, že vnímame to asi viacerí alebo podnikateľský svet vníma, že v prípade mnohých budov, ktoré sú používané na podnikateľské účely, sa hovorí o nahromadenom investičnom dlhu, a teda naštartovanie investícií do budov bude mať, samozrejme, následne pozitívny vplyv na stavebný sektor. No a zasa, a to sa už obraciam aj na koaličných kolegov, naštartovanie stavebného sektora, samozrejme, možno očakávať následne aj vyššie príjmy do štátneho rozpočtu.
Čiže zasa raz zákon, kde sa nemusíme pozerať, aké tričká máme, či koaličné, alebo opozičné. Je to zákon, ktorý sa teda týka firiem malých, veľkých, slovenských, aj so zahraničným kapitálom, proste všetkých. A cieľom je, aby to naše podnikateľské prostredie bolo lepšie, zmysluplnejšie, výkonnejšie a áno, aby aj štát následne pri rovnakých sadzbách mal jedného dňa z toho viac finančných prostriedkov. Jasne tu musím povedať, že aj teda tento bod a potom aj ďalší, o ktorom budem hovoriť, má v krátkodobom horizonte negatívny vplyv na verejné financie. Jednoznačne áno, pretože ono je to vlastne časové posunutie príjmov. Ale vo finále z toho dlhodobého hľadiska, koniec koncov aj pre ministra financií to najdôležitejšie hľadisko nie je pozeranie len na tohtoročný štátny rozpočet, ale na dlhodobé verejné financie. No a z dlhodobého pohľadu tam proste nie je, nie je negatívny vplyv. Som presvedčený, práve naopak, že tam bude pozitívny vplyv, pretože keďže to bude mať pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, vo finále v nejakom tom časovom horizonte to vie mať, bude mať isto pozitívny vplyv.
Samozrejme, uchádzam sa o podporu. Je to jediná cesta, ako, ako, aby tento zákon prešiel, to znamená uchádzam sa aj v tomto momente o podporu od koaličných poslancov a aj hneď v tomto momente hovorím, že áno, môžme, samozrejme, debatovať o možnostiach verejného rozpočtu a môžme sa prípadne baviť o tom, že teda, že či si vieme dovoliť zo 40 na 20, alebo sa dá baviť o 25 rokoch. Jednoducho vidím, vnímam a ponúkam priestor na diskusiu a na prípadné úpravy tak, aby sme tam teda dali aj ten krátkodobejší pohľad verejných financií. Určite, určite áno. Toľko k tomuto.
A druhý, druhým bodom alebo ďalšími bodmi tohto návrhu zákona je zvýšenie hranice, teda nad ktorú sa či už hmotný majetok, alebo nehmotný majetok, alebo teda aj, aj zhodnotenie bude odpisovať.
Dnešný stav je taký, že pre hmotný majetok sa odpisuje od 1 700 euro, pre nehmotný majetok je to 2 400 euro a myslím si, že 1 700 euro je tam aj pri technickom zhodnotení. Tieto sumy, ako som už spomínal, desať rokov alebo vyše desať rokov neboli zvyšované, ale aj tá suma tých 1 700 euro pochádza vlastne plus-mínus zo sumy 50-tisíc eur, ktorá teda bola v našom zákone o dani z príjmu od... odjakživa, to znamená od roku 2004, kedy tento návrh zákona vznikol. Už som tu viackrát spomínal, keď sa pozrieme na silu eura, alebo teda peňazí v roku 2004 po rok 2024, čo teda je dvadsať rokov, tak, samozrejme, je to úplne inde. A aj dnes ráno som tu povedal, že áno, akceptujem poplatky, ktoré neboli roky zvyšované, že sa teda zvýšili o infláciu v rôznych oblastiach, hej. A takisto štát, a to je dobre, dokázal to stravné, o ktorom sme sa tu bavili pred chvíľkou, trikrát do roka zvýšiť, lebo inflácia, trikrát do roka, hej. A to teda z toho pohľadu zamestnávateľa je to zvýšenie jeho nákladu, preto sa ja teraz uchádzam, že by teda sme vnímali všetci, hlavne koaliční poslanci, že tú infláciu treba rešpektovať aj z tej druhej, z tej druhej strany, kde to teda do zapracovanie inflácie bude výhodnejšie pre, pre podnikateľa alebo jednoduchšie pre podnikateľa, a teda časovo nevýhodnejšie pre štát. To znamená, sumum ktorá je tam 20 rokov nezmenená, jednoznačne treba upraviť o infláciu. Čiže ja tu ani nehovorím o nejakom zvyšovaní alebo čom, proste je to zapracovanie, zapracovanie inflácie.
A takisto ako ďalší ten bonus pre podnikateľov je zníženie byrokracie. Zoberte si, voľakedy, ja neviem, dnes keď si zoberieme počítač, hej, od 1 700 euro, dneska poriadny počítač ho pomaly ani nekúpite za tú sumu, ak ho teda chcete denne používať fakt na nejaké podnikateľské účely, ak sa bavíme o nejakých architektoch alebo o grafických staniciach, samozrejme, tie sú úplne iné sumy.
A ale jednoducho tá suma proste je tak nízka, že aj bežné, ktoré vám ani nevydržia štyri roky, musíte zaradiť do systému odpisovanie so všetkou tou byrokraciou, že to v tom účtovníctve musíte riešiť proste. Ak sa to posunie na tú sumu 3-tisíc euro, veľa vecí z toho vypadne, bude sa to dať odpísať okamžite a bude to zasa aj byrokraticky jednoduchšie pre daného podnikateľa. Toľko, toľko asi k tomuto.
Skutočne buďme féroví, buďte, kolegovia koaliční, féroví. Keď už tú infláciu používame a obhajovala sa s ňou, teda v tom prípade úplne nezmyselne, aj pri Trestnom zákone, hej, kde sa napríklad hranice škôd zvyšovali o 1 400 %, alebo o 1 200 %, tak to je, samozrejme, extrém, hej, ale, ale okej, argumentujete infláciou aj pri lex, lex konsolidácia, pri tých poplatkoch, hovorím, beriem, tak, prosím, všetci spoločne v dobrom argumentujme tou infláciou aj napríklad pri tejto hranice, hranici odpisov, kde teda takisto tá inflácia má presne rovnaký vplyv ako, ako tam, kde to teda sami obhajujete tou infláciou. To zvýšenie, dneska tie hranice teda boli 1 700 a 2 400 euro, a teda bolo to rôzne, či je to hmotný, nehmotný alebo technické zhodnotenie. Dávam tam jednu sumu 3-tisíc euro a zasa je to určité zjednodušenie. Proste načo mať rôzne, rôzne parametre, keď to vie postihnúť jedna suma, jedna hranica.
Fakt, že tuto s každým tým zákonom, ktorý prijímame, by sme vždy mali hľadieť na to, že nerobme z dvoch strán štyri, nerobme z troch parametrov šesť. Práve opačne, robme to, čo robil Steve Jobs. Proste pozrel sa na vec a rozmýšľal, ako ju spraviť jednoduchšie, efektívnejšie fungujúcu a proste praktickejšiu. Toto by mala byť taká tá naša snaha alebo jedným z cieľov nášho konania a tento zákon, aj tento zákon je, je niečo, čo presne k tomuto smeruje. Robí to veci jednoduchšími, zmysluplnejšími a blízkymi dnešnej dobe, takže ešte raz by som chcel veľmi poprosiť všetkých – aj opozičných kolegov, aj koaličných kolegov – o podporu. Nie je to politika, je to ekonomika. A tú máme len jednu, či sme v takom tričku, alebo v inom tričku.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo.
Vážené kolegyne, kolegovia, takže pokračujem ďalším zákonom. Takisto v úvodnom slove len všeobecne.
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, predkladajú na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky poslanci Marián Viskupič, Vladimír Ledecký a Vladimíra Ledecká. Cieľom... Pardon, Vladimíra Marcinková. (Povedané so smiechom.) Prepáč, Vlaďka. (Povedané so smiechom.)
Cieľom predloženého návrhu zákona je explicitne zakotviť, že stravné poukážky, tzv. gastrolístky a tiež finančný príspevok na stravovanie sa poskytujú za mesiac pozadu, a zamedziť tak možnosti v súčasnosti uplatňovaného výkladu, že stravné poukážky sa poskytujú zamestnancovi vopred, spravidla na začiatku mesiaca s odôvodnením, že to vyplýva z ich názvu, z povahy ich určenia a inak sa zamestnanci nebudú mať za čo stravovať.
Dôvodom takejto navrhnutej zmeny je od... navrhnutej zmeny je odstránenie viacerých aplikačných problémov, ktoré, o ktorých budem hovoriť neskôr.
Zamestnanec takouto formou, samozrejme, nič nestratí, stravné poukážky dostane, len teda ich bude mať akoby s posunom v čase. Zamestnávateľom na druhej strane ubudne značná administratívna záťaž spôsobená komplikovanosťou systému a spojená s viacerými aplikačnými nejasnosťami. Predkladaný návrh zákona nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, nemá vplyv na podnikateľ... no, má pozitívny, pardon, má pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, nemá sociálne vplyvy, nemá vplyv na informatizáciu spoločnosti ani vplyvy na životné prostredie a vplyvy na služby verejnej správy pre občana.
Návrh zákona je v súlade s ústavou, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, a takisto je, samozrejme, v súlade s právom Európskej únie. Toľko na úvod, bližšie poviem v rozprave, aby sa teda prípadne dalo reagovať, do ktorej sa hlásim ako prvý.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo.
Začnem od konca. Kolega Gábor Grendel, no, samozrejme, môj návrh má účinnosť od 1. 6., to znamená, ráta s tým štandardným postupom. Táto schôdza, aprílová schôdza a dostatok času v štandardných termínoch na všetky ďalšie teda kroky, ako napr. zverejnenie v Zbierke zákonov.
Samozrejme, a teda takisto by som apeloval, že doteraz to fungovalo skutočne tak, že v piatok prijímame zákon, najneskôr v pondelok je v Zbierke zákonov, bolo by dobré zachovávať veci, ktoré fungujú a nerobiť z toho politiku. Ozaj toto sú, toto sú štandardné veci fungovania štátu. No, toľko asi.
Čo sa týka kolega, kolegu Janckulíka, v prvom rade poviem ešte jednu vec, návrh zákona, samozrejme, posúdil, posúdilo aj ministerstvo hospodárstva a jasne napísalo, že je to zákon, ktorý má pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, čiže len potvrdzujem slová kolegu, ako, ako spomínal, ako veľmi je to dôležité, a áno, tých, tých poplatkov, a keby sme sa zamýšľali, tak ich nájdeme ešte, ešte kopu ďalších, pretože fakt tí motoristi sú, sú tou dojnou kravou, poviem to ešte raz. A na... mrzuté je na tom to, že neslúži to na zlepšovanie vôbec teda tej cestnej infraštruktúry. Tie peniaze sa od motoristov vyzberajú a skončia všade inde, len nie v doprave. Taký pocit má častokrát bežný motorista.
A možno je tam dobrý príklad, zasa sú ešte aj tie poistky, čo boli spomínané, či už havarijné, alebo, alebo teda PZP-čka. Tam takisto aktuálna koalícia v minulosti vyrobila 8 % dodatočnú daň, ktorá zase len spôsobuje ďalšie a ďalšie škody, pretože odchádzajú poisťovne zo Slovenska, idú, sú akože za... pobočka zahraničnej poisťovne, tým pádom ani štát tie peniaze nedostane, navyše to celé proste má vplyv na konkurenciu, zasa tie ceny stúpajú, čiže to bolo zasa jedno... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne.
Chcem poďakovať, pani poslankyne, páni poslanci, za debatu, ktorú podľa mňa si naozaj zaslúži táto téma. Ja si myslím, že sme sa spoločne trošku posunuli ďalej. A chcem naozaj vysloviť presvedčenie, že pri tejto téme by mohla nastať vzájomná spoločenská zhoda. Nikto z nás tu z tohto nejde vytĺkať politický kapitál. A ja úprimne, úprimne by som považovala za obrovské zadosťučinenie, ak by sa nám podarilo, že spoločne či už koalícia, alebo opozícia, sa pri tomto, práve pri tejto téme postavíme spolu aj na tlačovku a povieme, že proste chceme to inak, že sa spolu zhodneme. A to si naozaj prajem a je to z mojej strany výzva naprieč, aby sme toto vnímali, že toto je spoločná téma a priniesla som to sem ako bývalá ministerka spravodlivosti po dôslednej, vážnej, odbornej a širokej debate. Myslím si, že je to naozaj návrh, ktorý obstojí naprieč justičnými orgánmi, naprieč politického presvedčenia.
A mám úprimný záujem, aby sme sa v tejto téme posunuli ďalej a ak by bolo čokoľvek, čo môžem pre to urobiť v akomkoľvek klube, či opozičnom, či koaličnom, veľmi rada to spravím a zodpoviem na akékoľvek otázky, akékoľvek, aj keď sa môžu javiť, že sú ťažké, citlivé, akékoľvek, a som pripravená na akékoľvek rozhovory, či verejné, či súkromné.
Mám veľký, úprimný záujem na tom, sa posunúť ďalej, lebo som presvedčená, že nám to proste môže pomôcť ochrániť obete.
A čím skôr to schválime, tým skôr je väčšia šanca, že vyšleme signál, že toto si v našej spoločnosti jednoducho neprajeme. A že ak sú takíto páchatelia, ktorí, ktorí chcú zneužiť situáciu, že podmienka súhlasu v tejto spoločnosti nie je trestná, takže proste tomu už je koniec a že bude vystavený naozaj prísnemu postoju zo strany všetkých orgánov na Slovensku, aby jednoducho keď obeť príde a bude tvrdiť, že došlo k takémuto aktu bez, bez jej súhlasu, tak jednoducho slovenské orgány urobia všetko pre to, aby zistili, ako to bolo, a ak sa ukáže, že to bolo bez súhlasu, tak toho páchateľa jednoducho budú stíhať a postavia ho pred súd.
A ja chcem naozaj urobiť všetko pre to, aby sme zamedzili aj situácii, ktorú teraz, ktorej teraz čelí Česká republika. Určite podľa mňa spoločne sledujeme prípad, ktorý súvisí s psychiatrom, osobou, ktorá je stíhaná preto, že vlastne ani nevieme spočítať, koľko obetí tu bolo, ktoré vlastne za ním prišli ako obete, ako obete prišli za pomocou odbornou a boli zneužité. Boli zneužité. A určite aj tento prípad pomkol Českú republiku k tomu, že chcú dať jasný signál, že takíto páchatelia nemajú čo v Českej republike robiť a že Česká republika urobí všetko pre to, aby ho stíhala.
Tak ja nechcem čakať na takýto prípad na Slovensku, preto vás chcem pekne poprosiť, požiadať, aby sme skúsili spoločne, spoločne naozaj vyšleme jasný signál, takýchto páchateľov budeme dôsledne stíhať. Budeme. Budeme. Tak sa skrývali, budeme ich dôsledne skrývať (správne "stíhať", pozn. red.). Tak to je možno moja výzva naozaj úprimná a nechcem z tohto robiť politický kapitál, ale chcem spoločne, spoločne urobiť zmenu.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. No áno, ja si myslím, že na tom asi toto je najväčšia debata, ktorá je, že ako sa to bude dokazovať. A myslím, že aj je dobré, že sa tu o tom takto rozprávame, a ja som rada, že sa k tomu vraciate, že ako kebyže to bola tá zábrana, urobiť inú definíciu pre znásilnenie a iné formy sexuálneho násilia, lebo chcem stále rozprávať o tých chlapcoch a mužoch. Akože naozaj tými obeťami sú, teraz nebavme sa o početnosti, ale patria tam aj, aj chlapci a patria tam aj muži. A ja nehovorím, že to bude jednoduchšie a v niečom rozumiem pripomienke vyšetrovateľov, a kto iný potom, samozrejme, ju má aj vyššie komunikovať ako, ak nie prezident Policajného zboru, že vidí, že to bude zložité, ale nie neprekonateľné.
A o tom to pripomienkové konanie aj je, že jednoducho každý ten orgán vám povie svoj postoj. A ja nehovorím, že to bude, ja, ja, my sa tu zhodneme na tom, že tá dôkazná situácia, keď jeden tvrdí niečo iné ako druhý a nie je tam násilie, že je zložitá. Ale to, to je aj pri hrozbe násilia. Takže skutočne je to len o tom, že či si povieme, že považujeme za trestný čin akýkoľvek sexuálny akt, ktorý jednoducho je bez súhlasu tej druhej obete. Toto je, ako pred touto otázkou stojíme spolu. A jednoducho neobstojí, že bude to zložité dôkazne.
Naozaj je to aj množstvo iných trestných činov, nielen tá vyhrážka, ktoré máme v Trestnom zákone. Ja vám môžem dať celý zoznam, kde je zrejmé, že to vlastne stojí na tých dvoch osobách, ktorých sa to, ten skutok, týka. Toho poškodeného, tej obete a toho páchateľa. Máme tam množstvo iných skutkov. To, že vyšetrovatelia tvrdia, že tak budeme tu mať ďalší trestný čin, ktorý bude zložitý, áno, budeme. A my ako zákonodarcovia v tomto, v tomto prípade si musíme povedať, považujeme tento skutok za trestný a ak áno, dáme ho do Trestného zákona. A vyšetrovatelia sa s tým vysporiadajú tak, ako sa vysporiadali so všetkými ostatnými trestnými činmi, pri ktorých je zložitejšia dôkazná situácia.
A to, že zjavne, zjavne tá, tá cesta je potrebná, aby sme ňou prešli, tak ukazuje, že my už tu nebudeme žiadna lastovička, my už tu skôr dobiehame ostatné krajiny v rámci európskeho priestoru aj v rámci celosvetového. Ja teraz akože, ak je potrebné, môžem tu povedať zoznam všetkých krajín, ale naozaj by mi to chvíľu trvalo, pretože ten zoznam už je obrovský.
A ja si pamätám, že vlastne keď aj som bola ministerka spravodlivosti, som, tak som o to dôslednejšie sledovala tú právnu úpravu vo všetkých krajinách naprieč svetom a som sa dozvedala pomaly každé, každý mesiac o tom, že ďalšia a ďalšia krajina pristupuje k redefinícii toho znásilnenia naprieč celým svetom, hej? Takže si pamätám, že poslednú, ktorú som vtedy registrovala, bolo Japonsko. Naozaj naprieč celým svetom. Okrem toho, že tu bol aj priamo uvedený judikát z Európskeho súdu pre ľudské práva, ja ho mám uvedený aj v dôvodovej správe, kde jednoznačne sa vlastne v tom prípade Európsky súd pre ľudské práva vyjadril, toto jednoducho patrí do trestnoprávnej ochrany, je dôležité to tam mať.
A takže my priznávame tiež, si myslím, že naprieč, tí, ktorí navrhujú, aby to v tom Trestnom zákone bolo, dôkazná situácia bude rovnako zložitá ako pri ostatných trestných činoch, pri ktorých jednoducho nie je páchané násilie. Tak bude tam zložitá dôkazná situácia. Áno, je to tak a máme ich, hej, máme. A chceme ich tam mať a nechceme vyhodiť, chcete vyhodiť trestný čin vyhrážania z Trestného zákona? Asi nechcete. Vyhodíme teraz zo znásilnenia aj hrozbu násilia? Asi nie. Tak ja len, proste to neobstojí, že je zložitejšia dôkazná situácia.
A môžem vám súčasne povedať, že si nepamätám vyšetrovateľa, s ktorým by som sa o tom rozprávala, že na konci sme sa nezhodli na tom, že je dôležité, aby sme to do toho Trestného zákona dostali. Pretože vlastne aj oni sa dostávajú pod zložitý problém, že aj v prípadoch, kedy dnes tá hrozba násilia tam je, tak je pre nich zložité vlastne vedieť aj vzniesť obvinenie s ohľadom na dôkaznú situáciu, ktorá je pri tom zložitá. To znamená, že vedia, že to bolo bez súhlasu, je to zrejmé, majú v to presvedčenie a súčasne si uvedomujú, že pri tom vznášaní obvinenia tá situácia je zložitá. Tak teraz by sme aspoň vedeli, že aj keď je tam už aj to, aj tá hrozba násilia, jednoznačne toho páchateľa pred... pred... aj ho vieme, vzniesť obvinenie a s veľkou pravdepodobnosťou ho pred ten súd postaviť vieme, otázka bude pri tej škále dokazovania, či súd na konci dňa vlastne v tých pochybnostiach nerozhodne o tom oslobodení. Ale určite sa netreba báť toho, že dôjde k vzneseniu obvinenia na základe jednej výpovede obetí a na základe toho, že, že to by bolo jediné, čo proste by tam mohlo obstáť, hej? To myslím si, že takúto obavu naozaj netreba mať s ohľadom na ostatné ustanovenia či už Trestného poriadku, alebo Trestného zákona, jednoducho takto si to netreba predstavovať, to ani neumožňuje vlastne celý trestný proces.

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v niečom je ako keby aktualizačný moment práve teraz v tomto čase prichádzať do parlamentu s návrhom na redefiníciu trestného činu znásilnenia.
Ten aktualizačný moment je ten, že sme sa jednoducho začali naprieč celou spoločnosťou rozprávať o tom, ako vlastne vnímame tieto násilné prejavy voči ženám a v akej miere sme ochotní a schopní poskytovať obetiam osobitne tohto násilia pomoc, a v akej miere sme vlastne pripravení a schopní tak aj nastaviť právnu úpravu, aby sme to naozaj vedeli dôsledne urobiť. A som rada, že sú tu nielen poslankyne a poslanci opozície, ale aj koalície, lebo si myslím, že toto je spoločná téma. A naozaj si myslím, že sme sa spoločne dostali do bodu, kedy by sme mohli spoločne v tomto urobiť zmenu. A ja sa domnievam, že aj s ohľadom na všetky verejné prejavy, ktoré mali práve aj predstavitelia koalície, že jednoducho v tom zhodu máme. Naozaj tomu úprimne verím.
Chcem poukázať na to, že táto právna úprava, ktorú prinášam a súvisí s redefiníciou znásilnenia, prešla naozaj niekoľkomesačným, by som povedala až ročným pripomienkovým procesom, kedy sa k tomu vyjadrovala naprieč celou spoločnosťou či už odborná široká verejnosť, ale osobitne sa k tomu, samozrejme, vyjadrovali príslušné a justičné orgány.
To, čo vlastne navrhujem, je, aby sme mali ako súčasť definície trestného činu znásilnenia podmienku súhlasu. Ja navrhujem súčasne, aby sme spojili trestné činy znásilnenia, tú skutkovú podstatu, a sexuálneho násilia pod jednu skutkovú podstatu trestného činu. To znamená, že by sme mali potom v Trestnom zákone trestný čin s názvom znásilnenie a iné formy sexuálneho násilia, čím by sme vlastne súčasne pre všetky obete takéhoto sexuálneho násilia dali podmienku súhlasu. To znamená, že by sa to vzťahovalo, keď už to mám povedať úplne konkrétne a priamo, nielen na ženy, dievčatá, ale aj na chlapcov, aj na mužov, u ktorých by došlo k sexuálnym aktivitám bez ich súhlasu. A považujem to za dôležité, že súčasne to proste vyriešime pre všetky takéto obete.
Ja by som začala možno aj niektorými dátami a to práve kvôli tomu, že si myslím, že na tom máme spoločnú zhodu. Jednoducho naprieč voličstvom celej Slovenskej republiky je súhlas s tým, že keď sa bavíme o akýchkoľvek aktivitách, ktoré súvisia so sexom, tak sa predpokladá súhlas. A je jednoznačné naprieč celým voličstvom, že ak to tak nie je, tak je to vlastne znásilnenie. A teraz dám bokom, že ako to presne definujeme, čo je znásilnenie, ale to, že každý predpokladá na Slovensku, že jednoducho tí, ktorí sa toho zúčastňujú, tak dali súhlas a vtedy je to rešpektujúce ľudskú dôstojnosť človeka, že na tom máme proste vzájomnú zhodu. A to, že keď to tak nie je, tak by to malo byť trestné podľa Trestného zákona, na tom jednoducho máme zhodu. Tak ja len skúsim k tomu len dopovedať, ale v Trestnom zákone na tom zhodu nemáme. Takže vlastne tú zhodu, ktorú máme naprieč, naozaj naprieč celou spoločnosťou, akéhokoľvek voličstva, či voličstva, ktoré je viac konzervatívne, alebo voličstva, ktoré je viac liberálne, jednoducho viac ako 90 % ľudí na Slovensku si toto myslí, to vyplýva z prieskumov.
Takže tu ja si myslím, že tu naozaj nie je ani nezhoda, nie je tu žiadna nezhoda ani, ja si myslím, že ani medzi nami ako poslancami a poslankyňami nie je tu nezhoda, nie je. Nie je tu nezhoda ani, čo sa týka našich voličov, voličiek, nie je tu nezhoda. Je to jednoducho len na nás, či tú zmenu spravíme. A tá zmena je dôležitá preto, aby sme jednoducho vedeli aj odstíhať potom tie skutky, kde sa to jednoducho takto nestane.
Ja kým dôjdem vlastne k tomu a budem sa možno aj ešte bližšie venovať možno aj niektorým číslam, lebo myslím si, že tie čísla sú dôležité aj si povedať. Veľa sa tu toho povedalo, keď sme si tu vymieňali vo veľkých emóciách svoje názory a predstavy, ako je to s tou dobou, ktorú treba na objasňovanie trestných činov. Ja to dám teraz celé bokom. Ja, ja chcem rozprávať o číslach, ktoré, ktoré sú zachytené zo Slovenska. Sa robili prieskumy, ktoré súviseli s obeťami sexuálneho násilia. A tie čísla sú podľa mňa dôležité, aby sme videli, že keď potom nám niekto ukazuje štatistiky napríklad, ktoré máme ohľadom trestných činov, osobitne znásilnenia, koľko ich máme a koľko sa objasnilo a keď vám ich niekto ukazuje a je tam nejaké číslo okolo 100, že to číslo vôbec nezohľadňuje realitu na Slovensku ohľadom reálnych sexuálnych násilí. A ja si, ja si dovolím pomôcť, teraz budem trošku čítať, lebo všetky čísla úplne v hlave nemám, ale myslím si, že je to dôležité. Dôležité, aby sme vzájomne o tých číslach hovorili, že ako to je a vlastne ako to teda chceme mať.
V roku 2017 urobil Inštitút pre výskum práce a rodiny, robil taký výskum ohľadom sexuálneho násilia. Z toho výskumu vyplynulo, že v priebehu svojho života približne 100-tisíc žien, 100-tisíc žien zažilo násilie. 100-tisíc žien! A hovorím to preto, že keď niekto tu hovorí o stovke prípadov, ako to vôbec nezohľadňuje to, koľko takých prípadov jednoducho je. Ženy podľa tohto prieskumu zažívali ako formu sexuálneho násilia najčastejšie znásilnenie, to je z toho počtu 38 %, pokus o znásilnenie 42 %, súhlas so sexom zo strachu, čo by nasledovalo, ak by nesúhlasila 36 %, nútené dotyky na intímnych miestach 35 % a iné formy 31 %, napríklad nútenie k pohlavnému styku, fyzické sexuálne obťažovanie alebo nevyžiadané sexuálne návrhy. To číslo, to najdôležitejšie z toho je 100-tisíc, 100-tisíc žien v roku 2017!
Takže keď my máme v štatistike, koľko vlastne trestných činov bolo oznámených a koľko sa z toho objasnilo a je to okolo stovky, tak tu je proste ten zjavný nepomer, zjavný nepomer.
A teraz prečo to tak je? Ja si k tomu dovolím tiež povedať zopár slov, ale ešte aj predtým len ešte trochu čísiel.
Výsledky toho prieskumu tiež ukazujú, a teraz sa vrátim aj k tým páchateľom, lebo tu bola veľká debata aj práve pri tej debate o objasňovaní trestného činu, že treba to čo najskôr ohlásiť, aby sme našli páchateľa. No len ono je to trošku inak. Veľká väčšina žien, 88 %, páchateľa poznala. Páchateľa poznala. Najčastejšie išlo o bývalých alebo súčasných partnerov žien, alebo známych žien.
V 10 % boli páchateľmi príbuzní, čím chcem povedať aj v súvislosti s tým objasňovaním trestného činu, no to nie je o tom, že by žena nepoznala páchateľa, to vôbec nie je o tom.
A teraz s tým objasňovaním trestného činu. Až 80 % žien nevyhľadalo po incidente sexuálneho násilia žiadnu pomoc. Nevyhľadalo. A to nie je o tom, že by si niečo nevšimla, samozrejme, ale necítila žiadnu oporu v spoločnosti, to je jedna vec, a druhá vec je, že je to taká silná negatívna stopa, že urobiť to hneď po incidente je neuveriteľne zložité. Keď sa rozprávate s obeťami týchto násilí, tak prvá otázka, ktorú tie obete majú, ako budem žiť ďalej s tým, čo sa mi stalo? To nie je o tom, že ako čo najskôr dostanem páchateľa preč, no toto teda vôbec tá obeť nerieši. Tá obeť rieši, ako budem s týmto žiť ďalej? Ako budem s týmto žiť ďalej na Slovensku? Na Slovensku plnom predsudkov, ktoré súvisia práve s takýmto násilím.
Takže ak s tým chceme niečo robiť, ak sa spoločne tu zhodneme, že chceme vedieť postaviť tých páchateľov pred súd a nechceme, aby sme tu mali toľko páchaného násilia, tak najprv si musíme povedať, že naozaj chceme zadefinovať aj v Trestnom zákone akúkoľvek takúto sexuálnu aktivitu bez súhlasu ako trestnú, aby sme to mohli naozaj potom aj stíhať.
Ja v rámci akýchkoľvek debát, ktoré mám, ktoré sú či už súkromné, verejné, akékoľvek, ktoré súvisia vlastne aj s touto otázkou, je, ako to budeme dokazovať? Osobitne, ak tam nebude žiadne násilie. No ono už aj to, ako to máme dnes, je zložité, ak sa bavíme o hrozbe bezprostredného násilia. Veď keď je to priama hrozba, tak tiež tam nemusí byť žiadne násilie a žiadne stopy po násilí.
A tam to vnímame okamžite, že je dôležité, že veď keď sa niekto vyhráža nejakým násilím, máme to tam mať. Tak aký je problém dostať tam aj to, že je to bez súhlasu? A ten páchateľ to veľmi dobre vie. S ohľadom na jeho prevahu, osobitne ak sa bavíme o páchateľoch mužov voči ženám. Ale môže to byť rôzneho, rôznej povahy tá prevaha, ktorá môže súvisieť, samozrejme, aj s tým, že sa jedná o zamestnávateľa, môže sa jednať o ženu, ktorá si veľmi ťažko získala toto zamestnanie.
K tomu dokazovaniu. Ja poviem iné trestné činy, ktoré vlastne sú o tom, že len tí dvaja vedia, ako to bolo. Vyhrážanie. Pri vyhrážaní to je veľmi ťažké dokazovať a napriek tomu máme vyhrážanie v Trestnom zákone. Jednoducho ako spoločnosť sme si povedali, že sú skutky, ktoré sú tak závažné, že urobíme všetko pre to, aby sme ich odstíhali. Takže je to len na nás, či si povieme, že aj skutok, že niekto bez súhlasu druhého jednoducho zneužije na svoju sexuálnu aktivitu, na akúkoľvek, akéhokoľvek druhu, že to je jednoducho trestné a nechceme to. Toto si len musíme povedať. A keď si to povieme, no tak potom, samozrejme, musíme nastaviť spoločnosť, celkovo spoločnosť k tomu, aby sme boli schopní to aj odstíhať a postaviť nakoniec páchateľa pred súd a preukázať vinu.
V rámci toho dokazovania, áno, môže sa stať, že to bude len tvrdenie proti tvrdeniu. Ale v rámci tých dôkazných prostriedkov existuje množstvo dôkazných prostriedkov, ktoré sú nielen o tom, že vlastne dôjde k výpovedi jedného a druhého. Je tu, samozrejme, sú tu znalecké posudky. Znalecké posudky, ktoré súvisia s otázkou, či tu bola nejaká trauma. To znalci vlastne k tomu sa vedia jasne vyjadriť. Osobitne, ak tá trauma súvisí so skutkami, ktoré boli viaceré. Potom sú situácie, že vlastne keď prvá žena alebo prvá obeť oznámi takéto, že došlo k takýmto násilným aktivitám alebo k sexuálnym aktivitám akýchkoľvek bez súhlasu, tak sa objavia ďalšie obete, ktoré dostanú odvahu proste o tom rozprávať. To znamená, že ako veľmi často sú to práve tieto situácie, že to nie je len jedna obeť, že sú to viaceré obete.
Mať tu obavu z toho, že dôjde tu k zneužívaniu takejto novej právnej úpravy, ja som sa už dozvedela aj o takej situácii, že čo keď bude taká situácia potom, že žena chce kožuch, nedostane kožuch a bude sa vyhrážať teda svojmu partnerovi, manželovi, že ak mi ten kožuch nekúpiš, tak ja potom pôjdem ohlásiť, že som bola znásilnená. No tak ja, samozrejme, treba reagovať asi na akékoľvek možné situácie a príbehy, ale príde mi to v niečom naozaj absurdné. Ak by, na toto môžem reagovať asi takým spôsobom, je, že nebude určite stačiť v trestnom konaní len vyjadrenie, že došlo k takejto situácii. Bude musieť byť, ako som už povedala, aj znaleckým posudkom preukázaná takáto, takáto skutočnosť, takáto trauma. Potom dôjde aj k tomu, za akých okolností vlastne došlo k takejto situácii. Budú tam ďalší svedkovia, ktorí budú môcť o tom vypovedať. A ak to bude len tvrdenie proti tvrdeniu, tak to bude zložité a vlastne nemožné aj postaviť páchateľa pred súd. Takže ja by som sa naozaj neobávala toho, že dôjde k zneužívaniu tohto, tohto inštitútu takejto právnej úpravy. Lebo to potom by sme museli rezignovať na akékoľvek trestné činy, ako hovorím, ktoré vlastne súvisia so zložitejšou dôkaznou situáciou.
Ja si myslím to, že takáto právna úprava je jednoznačne nevyhnutná pre spoločnosť, ktorá je vyspelá a ktorá má rešpekt k ľudskej dôstojnosti nielen voči ženám, pretože tie obete nemusia byť len ženy, ako som povedala. Preto navrhujem, aby došlo k spojeniu tých skutkových podstát znásilnenia a iných foriem sexuálneho násilia. A tam sme to spoločne vyriešili. Tú podmienku súhlasu dostať do skutkovej podstaty trestného činu je práve kvôli tomu, aby sme tam obsiahli tie situácie, kedy obeť z dôsledku strachu, tzv. zamrznutia, jednoducho nie je schopná, nie je schopná inak, inak reagovať. Takže nie je to tak, že veď mohla utiecť, hej? To, to proste vôbec nie je taká situácia. Práve aj z toho, z tých výskumov, ktoré boli k týmto situáciám, takýchto skutkov, ktoré boli, boli urobené, vyplýva, že dokonca skoro vo väčšine prípadov jednoducho tá obeť zamrzne, keď k takémuto skutku dochádza.
Ja k tej, k tomu, ako by to mohlo byť v tom Trestnom zákone, dovolím si tu povedať ešte zopár slov, lebo tiež som v rámci tých výmen aj v rámci tej odbornej diskusie som zaregistrovala, že je tu obava, že keď zmeníme takto právnu úpravu, tak potom budú spochybňované všetky predchádzajúce rozhodnutia, ktoré súviseli s trestnými činmi znásilnenia. Bolo mi pripomínané, že bola podobná situácia v Španielsku a tam sa to potom stalo, že tie rozhodnutia, ktoré vlastne boli predtým ohľadom znásilnenia, tak že zrazu tie boli spochybňované. No tak k tomu tiež chcem povedať, pretože, samozrejme, môžete čeliť všeličomu a potom tie čiastkové informácie môžu sťažiť vlastne aj prijatie takejto zmeny a hlavne nepravdivé informácie, ktoré sa začnú šíriť.
Určite by sa nemalo stať, že to, že vložíme jednoznačne do Trestného zákona podmienku pre takéto akékoľvek sexuálne aktivity, podmienku súhlasu, že by to znamenalo, že tieto, tie súčasné skutky, ktoré sú už trestané, že by mali byť menej trestané. Takže ja, len to riešenie vlastne technické je, že tie skutky, ktoré sú dnes zadefinované v Trestnom zákone, necháme s tou trestnou sadzbou, ktorá je, a my vlastne jej k nej doplníme novú skutkovú podstatu trestného činu, ktorá bude mať, samozrejme, miernejšiu trestnú sadzbu. Dnes máme za znásilnenie trestnú sadzbu päť až desať rokov a pri vlastne vložení do Trestného zákona takejto skutkovej podstaty trestného činu ja navrhujem, že poviem aj konkrétne znenie tohto odseku: „Kto vykoná na inej osobe bez jej súhlasu súlož alebo inú sexuálnu praktiku, alebo ju bez jej súhlasu zapojí do sexuálnych praktík s treťou osobou, potrestá sa odňatím slobody na tri až osem rokov." To znamená, že my vložíme novú skutkovú podstatu trestného činu, áno, s miernejšou trestnou sadzbou ako pre tie skutky, pri ktorých aj dnes máme, máme situáciu, že páchateľ spácha takýto čin násilím, hrozbou bezprostredného násilia alebo na taký čin zneužije bezbrannosť tejto osoby. To znamená, my necháme súčasnú trestnú sadzbu aj s popisom toho skutku, ako máme, ale ešte k nemu pridáme vlastne skutkovú podstatu trestného činu, kedy sa jedná o situáciu, že tam jednoducho súhlas nie je, ale nie je si tam naplnenie už tých, by som povedala, kvalifikovaných ďalších znakov, ako to máme dnes. Takže žiadnej takej situácii, že by boli zrazu tie skutky, ktoré boli dnes odsúdené, že by sa tie mali nanovo otvárať, pretože im dáme nejaký láskavejší trest, také nič nehrozí, ani nič také nenavrhujem. Takúto žiadnu obavu netreba mať.
Takže keď to zhrniem, ja si myslím, že nám skutočne nič nehrozí, keby sme takú právnu úpravu prijali, ale, naopak, nám hrozí, keď ju neprijmeme, že nebudeme vedieť jednoducho nikdy odstíhať páchateľov sexuálneho násilia. Lebo súčasne to znamená to, že vlastne aj keď dôjde k tej hrozbe násilia, vzhľadom na to, že tam nemáme takúto skutkovú podstatu trestného činu, že bez súhlasu, že bez súhlasu jednoducho takýto akt je trestný, tak vlastne aj tam, kde už dnes je zrejmé, že to bolo bez súhlasu, len nebola preukázaná hrozba násilia, tak tí páchatelia sú samozrejme oslobodzovaní a ani sa nevedia postaviť pred súd. Hej? To vlastne aj, aj toto sa deje dnes, tým, že to nemáme takto zadefinované. My dnes vlastne nevieme, aj keď máme preukázané, že súhlas tam nebol, toto preukázané je jednoznačne, tak keďže my máme v tej skutkovej podstate hrozbu násilia a tá jednoznačne preukázaná nebola, takže nebavím sa o situáciách, že tam bolo priamo násilie, tak nevieme vlastne vôbec toho páchateľa stíhať. Nevieme ani vzniesť obvinenie.
Ja som bola teraz v diskusii s pani Burajovou a hovorila, ja si dovolím, aj odkážem na ňu, pretože ona hovorila o takom prípade, že vlastne to naozaj prísne ako keby upnutie sa na túto právnu úpravu, dokonca v jednom prípade ako hovorila, došlo k tomu, že žena počas vlastne znásilnenia kričala na svojho syna vo vedľajšej izbe, zavolaj deda o pomoc, a nemala, a mala kričať zavolaj políciu o pomoc. Že to bol proste problém, preto, aby bolo jednoznačné, že vlastne by tam mala byť takáto hrozba, ona žiada o nejakú pomoc a ochranu, tak ja len že proste dochádza tu k absurdným situáciám aj pri potom tom preukazovaní, čo sa vlastne pri tom skutku stalo. Jednoducho to, že nám tam chýba tá podmienka súhlasu, tak nám skutočne vlastne ani nedovoľuje odstíhať to, čo nakoniec v tom Trestnom zákone dnes máme.
Vlastne ja si dovolím skončiť s tým aj tento môj vstup, že dovolím si požiadať, poprosiť poslancov naprieč opozície, koalície, aby sme sa posunuli ďalej. Aby sme sa naozaj posunuli ďalej ako krajina, ako parlament, ako poslanci a posunuli sme tento návrh zákona do druhého čítania, lebo si myslím, že tu máme zhodu. A ja sa chcem vyhnúť akýmkoľvek vzájomným emocionálnym vystúpeniam, ale tu chcem požiadať a poprosiť o podporu, je to naozaj návrh zmeny zákona, ktorý prešiel veľmi vážnou odbornou debatou a nie je tam nič problematické, čo by sa navrhovalo, ale čo je kľúčové pre to, aby sme vedeli páchateľov násilia sexuálneho postaviť pred súd.
Ďakujem veľmi pekne a som pripravená odpovedať na akékoľvek otázky, ktoré prípadne vystanú z debaty.

Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol výborom určený za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 149. Prikladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby Národná rada po všeobecnej rozprave sa uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 147 zo 16. januára 2024 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu. Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci, a ja by som teda uviedol spravodajskú informáciu k obom návrhom zákonov, a podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku uvádzam v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom spravodajskú informáciu k návrhu novely ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa ústavný zákon o spolupráci Národnej rady a vlády Slovenskej republiky v záležitostiach Európskej únie, tlač 164, a zároveň aj k návrhu novely rokovacieho poriadku, alebo zákona o rokovacom poriadku, tlač 165.
Oba návrhy spĺňajú z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojich rozhodnutiach navrhol, aby ústavný zákon prerokoval ústavnoprávny výbor a výbor pre európske záležitosti. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh ústavného zákona do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní. Rovnaké výbory na prerokovanie navrhol vrátane určenia gestorského výboru aj lehoty na prerokovanie vo výboroch, aj vo vzťahu k návrhu toho druhého zákona.
Zo znenia oboch návrhov je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom k obom návrhom odporúčam, aby sa Národná rada vo vzťahu k obom uzniesla na tom, že návrh zákona, resp. návrh ústavného zákona prerokuje v druhom čítaní. A odporúčam zároveň návrh ústavného zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu ústavného zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady a rovnako aj vo vzťahu k návrhu zákona výbory, lehotu aj gestorský výbor v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, spojenú rozpravu.