Videokanál klubu

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v niečom je ako keby aktualizačný moment práve teraz v tomto čase prichádzať do parlamentu s návrhom na redefiníciu trestného činu znásilnenia.
Ten aktualizačný moment je ten, že sme sa jednoducho začali naprieč celou spoločnosťou rozprávať o tom, ako vlastne vnímame tieto násilné prejavy voči ženám a v akej miere sme ochotní a schopní poskytovať obetiam osobitne tohto násilia pomoc, a v akej miere sme vlastne pripravení a schopní tak aj nastaviť právnu úpravu, aby sme to naozaj vedeli dôsledne urobiť. A som rada, že sú tu nielen poslankyne a poslanci opozície, ale aj koalície, lebo si myslím, že toto je spoločná téma. A naozaj si myslím, že sme sa spoločne dostali do bodu, kedy by sme mohli spoločne v tomto urobiť zmenu. A ja sa domnievam, že aj s ohľadom na všetky verejné prejavy, ktoré mali práve aj predstavitelia koalície, že jednoducho v tom zhodu máme. Naozaj tomu úprimne verím.
Chcem poukázať na to, že táto právna úprava, ktorú prinášam a súvisí s redefiníciou znásilnenia, prešla naozaj niekoľkomesačným, by som povedala až ročným pripomienkovým procesom, kedy sa k tomu vyjadrovala naprieč celou spoločnosťou či už odborná široká verejnosť, ale osobitne sa k tomu, samozrejme, vyjadrovali príslušné a justičné orgány.
To, čo vlastne navrhujem, je, aby sme mali ako súčasť definície trestného činu znásilnenia podmienku súhlasu. Ja navrhujem súčasne, aby sme spojili trestné činy znásilnenia, tú skutkovú podstatu, a sexuálneho násilia pod jednu skutkovú podstatu trestného činu. To znamená, že by sme mali potom v Trestnom zákone trestný čin s názvom znásilnenie a iné formy sexuálneho násilia, čím by sme vlastne súčasne pre všetky obete takéhoto sexuálneho násilia dali podmienku súhlasu. To znamená, že by sa to vzťahovalo, keď už to mám povedať úplne konkrétne a priamo, nielen na ženy, dievčatá, ale aj na chlapcov, aj na mužov, u ktorých by došlo k sexuálnym aktivitám bez ich súhlasu. A považujem to za dôležité, že súčasne to proste vyriešime pre všetky takéto obete.
Ja by som začala možno aj niektorými dátami a to práve kvôli tomu, že si myslím, že na tom máme spoločnú zhodu. Jednoducho naprieč voličstvom celej Slovenskej republiky je súhlas s tým, že keď sa bavíme o akýchkoľvek aktivitách, ktoré súvisia so sexom, tak sa predpokladá súhlas. A je jednoznačné naprieč celým voličstvom, že ak to tak nie je, tak je to vlastne znásilnenie. A teraz dám bokom, že ako to presne definujeme, čo je znásilnenie, ale to, že každý predpokladá na Slovensku, že jednoducho tí, ktorí sa toho zúčastňujú, tak dali súhlas a vtedy je to rešpektujúce ľudskú dôstojnosť človeka, že na tom máme proste vzájomnú zhodu. A to, že keď to tak nie je, tak by to malo byť trestné podľa Trestného zákona, na tom jednoducho máme zhodu. Tak ja len skúsim k tomu len dopovedať, ale v Trestnom zákone na tom zhodu nemáme. Takže vlastne tú zhodu, ktorú máme naprieč, naozaj naprieč celou spoločnosťou, akéhokoľvek voličstva, či voličstva, ktoré je viac konzervatívne, alebo voličstva, ktoré je viac liberálne, jednoducho viac ako 90 % ľudí na Slovensku si toto myslí, to vyplýva z prieskumov.
Takže tu ja si myslím, že tu naozaj nie je ani nezhoda, nie je tu žiadna nezhoda ani, ja si myslím, že ani medzi nami ako poslancami a poslankyňami nie je tu nezhoda, nie je. Nie je tu nezhoda ani, čo sa týka našich voličov, voličiek, nie je tu nezhoda. Je to jednoducho len na nás, či tú zmenu spravíme. A tá zmena je dôležitá preto, aby sme jednoducho vedeli aj odstíhať potom tie skutky, kde sa to jednoducho takto nestane.
Ja kým dôjdem vlastne k tomu a budem sa možno aj ešte bližšie venovať možno aj niektorým číslam, lebo myslím si, že tie čísla sú dôležité aj si povedať. Veľa sa tu toho povedalo, keď sme si tu vymieňali vo veľkých emóciách svoje názory a predstavy, ako je to s tou dobou, ktorú treba na objasňovanie trestných činov. Ja to dám teraz celé bokom. Ja, ja chcem rozprávať o číslach, ktoré, ktoré sú zachytené zo Slovenska. Sa robili prieskumy, ktoré súviseli s obeťami sexuálneho násilia. A tie čísla sú podľa mňa dôležité, aby sme videli, že keď potom nám niekto ukazuje štatistiky napríklad, ktoré máme ohľadom trestných činov, osobitne znásilnenia, koľko ich máme a koľko sa objasnilo a keď vám ich niekto ukazuje a je tam nejaké číslo okolo 100, že to číslo vôbec nezohľadňuje realitu na Slovensku ohľadom reálnych sexuálnych násilí. A ja si, ja si dovolím pomôcť, teraz budem trošku čítať, lebo všetky čísla úplne v hlave nemám, ale myslím si, že je to dôležité. Dôležité, aby sme vzájomne o tých číslach hovorili, že ako to je a vlastne ako to teda chceme mať.
V roku 2017 urobil Inštitút pre výskum práce a rodiny, robil taký výskum ohľadom sexuálneho násilia. Z toho výskumu vyplynulo, že v priebehu svojho života približne 100-tisíc žien, 100-tisíc žien zažilo násilie. 100-tisíc žien! A hovorím to preto, že keď niekto tu hovorí o stovke prípadov, ako to vôbec nezohľadňuje to, koľko takých prípadov jednoducho je. Ženy podľa tohto prieskumu zažívali ako formu sexuálneho násilia najčastejšie znásilnenie, to je z toho počtu 38 %, pokus o znásilnenie 42 %, súhlas so sexom zo strachu, čo by nasledovalo, ak by nesúhlasila 36 %, nútené dotyky na intímnych miestach 35 % a iné formy 31 %, napríklad nútenie k pohlavnému styku, fyzické sexuálne obťažovanie alebo nevyžiadané sexuálne návrhy. To číslo, to najdôležitejšie z toho je 100-tisíc, 100-tisíc žien v roku 2017!
Takže keď my máme v štatistike, koľko vlastne trestných činov bolo oznámených a koľko sa z toho objasnilo a je to okolo stovky, tak tu je proste ten zjavný nepomer, zjavný nepomer.
A teraz prečo to tak je? Ja si k tomu dovolím tiež povedať zopár slov, ale ešte aj predtým len ešte trochu čísiel.
Výsledky toho prieskumu tiež ukazujú, a teraz sa vrátim aj k tým páchateľom, lebo tu bola veľká debata aj práve pri tej debate o objasňovaní trestného činu, že treba to čo najskôr ohlásiť, aby sme našli páchateľa. No len ono je to trošku inak. Veľká väčšina žien, 88 %, páchateľa poznala. Páchateľa poznala. Najčastejšie išlo o bývalých alebo súčasných partnerov žien, alebo známych žien.
V 10 % boli páchateľmi príbuzní, čím chcem povedať aj v súvislosti s tým objasňovaním trestného činu, no to nie je o tom, že by žena nepoznala páchateľa, to vôbec nie je o tom.
A teraz s tým objasňovaním trestného činu. Až 80 % žien nevyhľadalo po incidente sexuálneho násilia žiadnu pomoc. Nevyhľadalo. A to nie je o tom, že by si niečo nevšimla, samozrejme, ale necítila žiadnu oporu v spoločnosti, to je jedna vec, a druhá vec je, že je to taká silná negatívna stopa, že urobiť to hneď po incidente je neuveriteľne zložité. Keď sa rozprávate s obeťami týchto násilí, tak prvá otázka, ktorú tie obete majú, ako budem žiť ďalej s tým, čo sa mi stalo? To nie je o tom, že ako čo najskôr dostanem páchateľa preč, no toto teda vôbec tá obeť nerieši. Tá obeť rieši, ako budem s týmto žiť ďalej? Ako budem s týmto žiť ďalej na Slovensku? Na Slovensku plnom predsudkov, ktoré súvisia práve s takýmto násilím.
Takže ak s tým chceme niečo robiť, ak sa spoločne tu zhodneme, že chceme vedieť postaviť tých páchateľov pred súd a nechceme, aby sme tu mali toľko páchaného násilia, tak najprv si musíme povedať, že naozaj chceme zadefinovať aj v Trestnom zákone akúkoľvek takúto sexuálnu aktivitu bez súhlasu ako trestnú, aby sme to mohli naozaj potom aj stíhať.
Ja v rámci akýchkoľvek debát, ktoré mám, ktoré sú či už súkromné, verejné, akékoľvek, ktoré súvisia vlastne aj s touto otázkou, je, ako to budeme dokazovať? Osobitne, ak tam nebude žiadne násilie. No ono už aj to, ako to máme dnes, je zložité, ak sa bavíme o hrozbe bezprostredného násilia. Veď keď je to priama hrozba, tak tiež tam nemusí byť žiadne násilie a žiadne stopy po násilí.
A tam to vnímame okamžite, že je dôležité, že veď keď sa niekto vyhráža nejakým násilím, máme to tam mať. Tak aký je problém dostať tam aj to, že je to bez súhlasu? A ten páchateľ to veľmi dobre vie. S ohľadom na jeho prevahu, osobitne ak sa bavíme o páchateľoch mužov voči ženám. Ale môže to byť rôzneho, rôznej povahy tá prevaha, ktorá môže súvisieť, samozrejme, aj s tým, že sa jedná o zamestnávateľa, môže sa jednať o ženu, ktorá si veľmi ťažko získala toto zamestnanie.
K tomu dokazovaniu. Ja poviem iné trestné činy, ktoré vlastne sú o tom, že len tí dvaja vedia, ako to bolo. Vyhrážanie. Pri vyhrážaní to je veľmi ťažké dokazovať a napriek tomu máme vyhrážanie v Trestnom zákone. Jednoducho ako spoločnosť sme si povedali, že sú skutky, ktoré sú tak závažné, že urobíme všetko pre to, aby sme ich odstíhali. Takže je to len na nás, či si povieme, že aj skutok, že niekto bez súhlasu druhého jednoducho zneužije na svoju sexuálnu aktivitu, na akúkoľvek, akéhokoľvek druhu, že to je jednoducho trestné a nechceme to. Toto si len musíme povedať. A keď si to povieme, no tak potom, samozrejme, musíme nastaviť spoločnosť, celkovo spoločnosť k tomu, aby sme boli schopní to aj odstíhať a postaviť nakoniec páchateľa pred súd a preukázať vinu.
V rámci toho dokazovania, áno, môže sa stať, že to bude len tvrdenie proti tvrdeniu. Ale v rámci tých dôkazných prostriedkov existuje množstvo dôkazných prostriedkov, ktoré sú nielen o tom, že vlastne dôjde k výpovedi jedného a druhého. Je tu, samozrejme, sú tu znalecké posudky. Znalecké posudky, ktoré súvisia s otázkou, či tu bola nejaká trauma. To znalci vlastne k tomu sa vedia jasne vyjadriť. Osobitne, ak tá trauma súvisí so skutkami, ktoré boli viaceré. Potom sú situácie, že vlastne keď prvá žena alebo prvá obeť oznámi takéto, že došlo k takýmto násilným aktivitám alebo k sexuálnym aktivitám akýchkoľvek bez súhlasu, tak sa objavia ďalšie obete, ktoré dostanú odvahu proste o tom rozprávať. To znamená, že ako veľmi často sú to práve tieto situácie, že to nie je len jedna obeť, že sú to viaceré obete.
Mať tu obavu z toho, že dôjde tu k zneužívaniu takejto novej právnej úpravy, ja som sa už dozvedela aj o takej situácii, že čo keď bude taká situácia potom, že žena chce kožuch, nedostane kožuch a bude sa vyhrážať teda svojmu partnerovi, manželovi, že ak mi ten kožuch nekúpiš, tak ja potom pôjdem ohlásiť, že som bola znásilnená. No tak ja, samozrejme, treba reagovať asi na akékoľvek možné situácie a príbehy, ale príde mi to v niečom naozaj absurdné. Ak by, na toto môžem reagovať asi takým spôsobom, je, že nebude určite stačiť v trestnom konaní len vyjadrenie, že došlo k takejto situácii. Bude musieť byť, ako som už povedala, aj znaleckým posudkom preukázaná takáto, takáto skutočnosť, takáto trauma. Potom dôjde aj k tomu, za akých okolností vlastne došlo k takejto situácii. Budú tam ďalší svedkovia, ktorí budú môcť o tom vypovedať. A ak to bude len tvrdenie proti tvrdeniu, tak to bude zložité a vlastne nemožné aj postaviť páchateľa pred súd. Takže ja by som sa naozaj neobávala toho, že dôjde k zneužívaniu tohto, tohto inštitútu takejto právnej úpravy. Lebo to potom by sme museli rezignovať na akékoľvek trestné činy, ako hovorím, ktoré vlastne súvisia so zložitejšou dôkaznou situáciou.
Ja si myslím to, že takáto právna úprava je jednoznačne nevyhnutná pre spoločnosť, ktorá je vyspelá a ktorá má rešpekt k ľudskej dôstojnosti nielen voči ženám, pretože tie obete nemusia byť len ženy, ako som povedala. Preto navrhujem, aby došlo k spojeniu tých skutkových podstát znásilnenia a iných foriem sexuálneho násilia. A tam sme to spoločne vyriešili. Tú podmienku súhlasu dostať do skutkovej podstaty trestného činu je práve kvôli tomu, aby sme tam obsiahli tie situácie, kedy obeť z dôsledku strachu, tzv. zamrznutia, jednoducho nie je schopná, nie je schopná inak, inak reagovať. Takže nie je to tak, že veď mohla utiecť, hej? To, to proste vôbec nie je taká situácia. Práve aj z toho, z tých výskumov, ktoré boli k týmto situáciám, takýchto skutkov, ktoré boli, boli urobené, vyplýva, že dokonca skoro vo väčšine prípadov jednoducho tá obeť zamrzne, keď k takémuto skutku dochádza.
Ja k tej, k tomu, ako by to mohlo byť v tom Trestnom zákone, dovolím si tu povedať ešte zopár slov, lebo tiež som v rámci tých výmen aj v rámci tej odbornej diskusie som zaregistrovala, že je tu obava, že keď zmeníme takto právnu úpravu, tak potom budú spochybňované všetky predchádzajúce rozhodnutia, ktoré súviseli s trestnými činmi znásilnenia. Bolo mi pripomínané, že bola podobná situácia v Španielsku a tam sa to potom stalo, že tie rozhodnutia, ktoré vlastne boli predtým ohľadom znásilnenia, tak že zrazu tie boli spochybňované. No tak k tomu tiež chcem povedať, pretože, samozrejme, môžete čeliť všeličomu a potom tie čiastkové informácie môžu sťažiť vlastne aj prijatie takejto zmeny a hlavne nepravdivé informácie, ktoré sa začnú šíriť.
Určite by sa nemalo stať, že to, že vložíme jednoznačne do Trestného zákona podmienku pre takéto akékoľvek sexuálne aktivity, podmienku súhlasu, že by to znamenalo, že tieto, tie súčasné skutky, ktoré sú už trestané, že by mali byť menej trestané. Takže ja, len to riešenie vlastne technické je, že tie skutky, ktoré sú dnes zadefinované v Trestnom zákone, necháme s tou trestnou sadzbou, ktorá je, a my vlastne jej k nej doplníme novú skutkovú podstatu trestného činu, ktorá bude mať, samozrejme, miernejšiu trestnú sadzbu. Dnes máme za znásilnenie trestnú sadzbu päť až desať rokov a pri vlastne vložení do Trestného zákona takejto skutkovej podstaty trestného činu ja navrhujem, že poviem aj konkrétne znenie tohto odseku: „Kto vykoná na inej osobe bez jej súhlasu súlož alebo inú sexuálnu praktiku, alebo ju bez jej súhlasu zapojí do sexuálnych praktík s treťou osobou, potrestá sa odňatím slobody na tri až osem rokov." To znamená, že my vložíme novú skutkovú podstatu trestného činu, áno, s miernejšou trestnou sadzbou ako pre tie skutky, pri ktorých aj dnes máme, máme situáciu, že páchateľ spácha takýto čin násilím, hrozbou bezprostredného násilia alebo na taký čin zneužije bezbrannosť tejto osoby. To znamená, my necháme súčasnú trestnú sadzbu aj s popisom toho skutku, ako máme, ale ešte k nemu pridáme vlastne skutkovú podstatu trestného činu, kedy sa jedná o situáciu, že tam jednoducho súhlas nie je, ale nie je si tam naplnenie už tých, by som povedala, kvalifikovaných ďalších znakov, ako to máme dnes. Takže žiadnej takej situácii, že by boli zrazu tie skutky, ktoré boli dnes odsúdené, že by sa tie mali nanovo otvárať, pretože im dáme nejaký láskavejší trest, také nič nehrozí, ani nič také nenavrhujem. Takúto žiadnu obavu netreba mať.
Takže keď to zhrniem, ja si myslím, že nám skutočne nič nehrozí, keby sme takú právnu úpravu prijali, ale, naopak, nám hrozí, keď ju neprijmeme, že nebudeme vedieť jednoducho nikdy odstíhať páchateľov sexuálneho násilia. Lebo súčasne to znamená to, že vlastne aj keď dôjde k tej hrozbe násilia, vzhľadom na to, že tam nemáme takúto skutkovú podstatu trestného činu, že bez súhlasu, že bez súhlasu jednoducho takýto akt je trestný, tak vlastne aj tam, kde už dnes je zrejmé, že to bolo bez súhlasu, len nebola preukázaná hrozba násilia, tak tí páchatelia sú samozrejme oslobodzovaní a ani sa nevedia postaviť pred súd. Hej? To vlastne aj, aj toto sa deje dnes, tým, že to nemáme takto zadefinované. My dnes vlastne nevieme, aj keď máme preukázané, že súhlas tam nebol, toto preukázané je jednoznačne, tak keďže my máme v tej skutkovej podstate hrozbu násilia a tá jednoznačne preukázaná nebola, takže nebavím sa o situáciách, že tam bolo priamo násilie, tak nevieme vlastne vôbec toho páchateľa stíhať. Nevieme ani vzniesť obvinenie.
Ja som bola teraz v diskusii s pani Burajovou a hovorila, ja si dovolím, aj odkážem na ňu, pretože ona hovorila o takom prípade, že vlastne to naozaj prísne ako keby upnutie sa na túto právnu úpravu, dokonca v jednom prípade ako hovorila, došlo k tomu, že žena počas vlastne znásilnenia kričala na svojho syna vo vedľajšej izbe, zavolaj deda o pomoc, a nemala, a mala kričať zavolaj políciu o pomoc. Že to bol proste problém, preto, aby bolo jednoznačné, že vlastne by tam mala byť takáto hrozba, ona žiada o nejakú pomoc a ochranu, tak ja len že proste dochádza tu k absurdným situáciám aj pri potom tom preukazovaní, čo sa vlastne pri tom skutku stalo. Jednoducho to, že nám tam chýba tá podmienka súhlasu, tak nám skutočne vlastne ani nedovoľuje odstíhať to, čo nakoniec v tom Trestnom zákone dnes máme.
Vlastne ja si dovolím skončiť s tým aj tento môj vstup, že dovolím si požiadať, poprosiť poslancov naprieč opozície, koalície, aby sme sa posunuli ďalej. Aby sme sa naozaj posunuli ďalej ako krajina, ako parlament, ako poslanci a posunuli sme tento návrh zákona do druhého čítania, lebo si myslím, že tu máme zhodu. A ja sa chcem vyhnúť akýmkoľvek vzájomným emocionálnym vystúpeniam, ale tu chcem požiadať a poprosiť o podporu, je to naozaj návrh zmeny zákona, ktorý prešiel veľmi vážnou odbornou debatou a nie je tam nič problematické, čo by sa navrhovalo, ale čo je kľúčové pre to, aby sme vedeli páchateľov násilia sexuálneho postaviť pred súd.
Ďakujem veľmi pekne a som pripravená odpovedať na akékoľvek otázky, ktoré prípadne vystanú z debaty.