Videokanál klubu

Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo a chcela by som sa vyjadriť k novele, ktorá je pod tlačou 40. Za náš klub chcem zdôrazniť, že sme opakovane predložili novelu, aby tak ako v okolitých krajinách malo každé dieťa istotu, že keď sa ocitne v nemocnici, bude tam s ním blízka osoba a neostane tam samé. Je mimoriadne dôležité, a to nehovorím ja, ale štúdie a evidence-based medicine, aby bol rodič súčasťou liečebného procesu. Rodič nie je návšteva, rodič pri detskom pacientovi je nevyhnutná súčasť ozdravovania. Jednak sú hospitalizácie za prítomnosti rodiča kratšie, dieťa sa v emočnej pohode rýchlejšie zotavuje a čo je veľmi dôležité, minimalizuje sa tým vznik tráum a psychických následkov v už bez tak ťažkej skúsenosti, keď je dieťa v nemocnici. Okrem toho novela nerieši len prítomnosť rodiča pri lôžku detského pacienta, ale tiež rieši situácie, ktoré sa dnes bežne v našich nemocniciach stávajú a nemáme ich ošetrené. Trebárs deti, ktoré sú uprostred adopčného procesu, kde budúci osvojitelia nemajú právny nárok byť s týmto dieťaťom, ak sa ocitne v nemocnici. Alebo rodičia, rodič, ktorý je na výchovu detí sám, rodiny jedného rodiča, kde sa stáva, že tento rodič nie je schopný zostať pri chorom dieťati v nemocnici, ale dnes nemá právny nárok poveriť inú osobu, napríklad starú mamu alebo starého otca, aby tam s hospitalizovaným dieťaťom bol, kým sa on stará on o svoje ďalšie deti. Aj túto situáciu touto novelou riešime a považujem za dôležité, aby mali všetky deti na Slovensku právnu istotu, že sa v takýchto ťažkých situáciách neocitnú v nemocnici samé len preto, že máme diery v zákonoch a nevieme túto úpravu skopírovať po našich okolitých susedoch, kde je aktívna, účinná a deti túto ochranu majú.
Ďakujem.

Vážený pán podpredseda, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský s tým, aby gestorský výbor prerokoval návrh zákona do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť ústavnoprávnemu výboru vrátane jeho určenia za gestorský výbor a lehoty na prerokovanie návrhu zákona v tomto výbore v zmysle už spomínaného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

vymazať rámček

Ďakujem obom kolegom za faktické poznámky.
A, pani poslankyňa Jurík, no, ja mám také temné podozrenie, že ono je to možno ešte horšie akože Slovensko, Maďarsko a Turecko si nedokážu vybrať medzi slobodným, demokratickým svetom a agresívnymi, zverskými diktatúrami typu Ruska alebo Severnej Kórey.
Ja mám takú obavu, že intuitívne naša politická verchuška inklinuje k tým druhým, že má k Putinovmu videniu sveta bližšie ako k videniu sveta, ktorú reprezentujú krajiny Severoatlantickej aliancie a Európskej únie, ale keďže sme súčasťou Severoatlantickej aliancie a Európskej únie, tak nedokážu, nedokážu to povedať otvorene. Ale tie signály, ktoré vysielajú, sú úplne, ale úplne jasné. To nie je, nie je zase ťažko rozlúštiteľné, že kam ich srdce ťahá, aj keď hovoria o štyroch svetových stranách, tak jasne inklinujú tým východným smerom, smerom k autoritárskej Moskve, ktorá agresívne napáda svojich susedov a aktuálne gniavi najmä Ukrajinu. A toto, ako hovoril aj pán poslanec Krúpa, tak toto nie je žiadna suverénna politika, toto je opak suverénnej politiky, lebo suverénna politika neznamená, že nie sme lojálnymi spojencami, nemáme jasné hodnotové videnie ,aj čo sa týka zahraničnej politiky.
Toto nie je suverénna politika, čo predvádza naša vláda.

Ďakujem veľmi pekne.
Teda tuto máme trošku problém v tom poňatí toho, čo naozaj suverénne je alebo suverenita je. A sú krajiny, ktoré sú normálne že pevnou integrálnou súčasťou či už Európskej únie, alebo Aliancie, nikdy to nespochybnili, dokonca majú na svojom území aj jednotky, vojská normálne že, že Ameriky, že Spojených štátov amerických, ako je napríklad také Holandsko alebo Belgicko, alebo Nemecko a ďalší. A chce mi niekto povedať, že je Holandsko alebo Belgicko, alebo Nemecko, že to sú krajiny, ktoré sú... nie sú suverénne, že nemajú vlastnú suverénnu zahraničnú politiku? Zdá sa vám, že by sme my vnímali Nemecko ako podružnú krajinu Spojených štátov amerických? Zdá sa vám, že Holandsko koná len v záujme Spojených štátov amerických alebo sú schopní konať vo vlastnom národnom a národnoštátnom záujme? Nespochybňovať normálne že demokraciu, právny štát, trhové hospodárstvo, Európsku úniu, Alianciu. Z akého titulu sa my staviame do tejto pozície, že my hodnotíme, čo je to správne, to suverénne v pohľade na tieto krajiny a čo je to, čo je to suverénne, teda čo my akože máme robiť a to, čo iní akože nerobia, mali by sa učiť od nás?
Otázka je, prečo potom tu je takáto situácia na Slovensku už 30 rokov. Prečo sme sa nepohli nikam dopredu?

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, tiež nebudem dlho hovoriť, a chcel by som iba povedať pár slov k návrhu uznesenia, ktorým navrhujeme, aby sa Národná rada Slovenskej republiky pripojila k 48 krajinám, ktoré odsúdili útoky severokórejskými balistickými raketami na ciele v Ukrajine.
A na úvod len dve stručné poznámky. Jedna smerom k predrečníkovi pánovi poslancovi Krúpovi, chcel by som mu povedať teda, že šťuky podobne ako iné ryby majú tú vlastnosť, že oni síce ústa otvárajú, ale nie je počuť, čo hovoria alebo aké zvuky vydávajú, tak nemôžu mať asi očakávania veľké v tomto smere. A druhá smerom k tomu omylu, keď sa na tabuli zobrazilo meno predsedu zahraničného výboru pána Kéryho, tak ja som sa tak potešil, že pán poslanec Kéry vystúpi k tomuto návrhu a dozvieme sa, čo si o ňom myslí strana SMER, lebo od strany SMER sme tu pri jednom z tých predchádzajúcich bodov počuli, ako je dôležité odsúdiť každé násilie, každú agresiu, každé násilie páchané na civilnom obyvateľstve, tak som myslel, že chce k tomu povedať pán predseda zahraničného výboru Kéry pár slov, ale tak uvidíme, ako sa to prejaví na hlasovaní, tento postoj SMER-u, ktorý tu bol opakovane deklarovaný v súvislosti s konfliktom medzi Izraelom a hnutím Hamas. Je, je to náhoda, že to takto vyšlo z hľadiska priebehu schôdze, ale je v tom aj istá symbolika, že o dva dni si budeme pripomínať druhé výročie plnoformátovej agresie Putinovho Ruska proti Ukrajine, agresie, ktorá trvá už síce desať rokov, lebo ona nezačala v roku 2022, začala v roku 2014, ale v roku 2022 získala novú, novú intenzitu, keď ruské vojská vpadli na Ukrajinu s cieľom zničiť tamojší režim, ovládnuť celú krajinu, dosadiť tam nejakú bábkovú vládu a toto im našťastie nevyšlo, ale boli sme svedkami zverstiev, ktoré ruská armáda páchala nielen na ukrajinských vojakov brániacich svoju krajinu, ale aj na civilnom obyvateľstve, a či už teda útoky na diaľku, ako sú aj tie útoky raketami alebo bombami, alebo aj, aj, aj vraždenie civilného obyvateľstva, ako, ako mohol celý svet vidieť napríklad v Buči, kde keď ruskí okupanti museli, museli ustúpiť.
Takže áno aj toto uznesenie je príležitosť, aby Slovenská republika povedala jasne, na ktorej strane konfliktu stojí, že stojí na strane napadnutej Ukrajiny, ktorá chce slobodne a suverénne rozhodovať o svojom osude, a že keď má naša vláda plné ústa suverénnej zahraničnej politiky, tak by mala rešpektovať aj to, ak sa Ukrajina chce samostatne suverénne a slobodne rozhodnúť o svojom osude a o tom, kam bude patriť, s kým bude spolupracovať, kto budú jej spojenci, aká bude jej zahraničná politika, aká bude jej vnútorná politika. Slovenský parlament to v predchádzajúcom volebnom období urobil viackrát. Schvaľovali sme tu viaceré uznesenia, kde sme dali jasne najavo, že Slovensko patrí medzi západné krajiny a má jasný postoj ku konfliktu, ktorý rozpútalo Putinovo Rusko na Ukrajine, a k ruskej agresii proti, proti Ukrajine. Dnes by to Slovensko malo urobiť znova a nehovorili by sme tu teraz o tomto bode, ak by sme mali naozaj suverénnu zahraničnú politiku, ktorá si uvedomuje, kde je sever, ktorá si uvedomuje, že Slovensko patrí na Západ, a keby ministerstvo zahraničných vecí a zaujalo jasný postoj tak ako iné demokratické a slobodumilovné krajiny, ktoré tie útoky severokórejskými balistickými raketami odsúdili.
No keďže to neurobilo ministerstvo zahraničných vecí v mene Slovenskej republiky, tak s takouto iniciatívou prichádzajú opoziční poslanci a dávajú tým slovenskému parlamentu šancu, aby rehabilitoval Slovensko v očiach demokratického sveta, keď to už nedokáže urobiť slovenské ministerstvo zahraničných vecí.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Dovoľte mi z poverenia gestorského Zahraničného výboru Národnej rady uviesť informáciu prerokúvaní, prerokovaní návrhu skupiny poslancov Národnej rady na prijatie uznesenia Národnej rady k ruským útokom severokórejskými balistickými strelami na Ukrajine.
Predmetný návrh bol pridelený rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 144 z 19. 1. 2024 na prerokovanie Zahraničnému výboru Národnej rady s tým, že ako gestorský výbor podá Národnej rade informáciu o výsledku prerokovania uvedeného návrhu vo výboru a návrh na uznesenie Národnej rady.
Schôdza Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky bola zvolaná 25. 1. 2024. K uvedenému návrhu Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky nerokoval, keďže podľa § 52 ods. 2 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov nebol, čuduj sa svete, uznášaniaschopný. Predseda Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky ma určil, aby som na schôdzi Národnej rady informoval o výsledku rokovania výboru.
Pán predseda skončil som, ďakujem.

Ďakujem pekne. Dobrý večer, kolegovia. Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo.
Navrhované uznesenie má jediný cieľ. A to ten, aby sme sa pripojili aj my Slovenská republika k 48 štátom, s väčšinou z tých štátov sme v nejakých partnerských spojeniach či v rámci Európskej únie, alebo s NATO, a aby sme sa pripojili preto, aby sme odsúdili raketové útoky Ruska severokórejskými raketami voči Ukrajine.
Rétorika strany SMER bola, že v momente, keď budú dôkazy, tak sa k tomuto pripojíme. Dôkazy už dávno sú a stále sme sa k týmto 48 krajinám ako Slovensko nepripojili, preto týmto uznesením chceme dať príležitosť tejto vláde, ale aj nám poslancom, aby sme tento krok k skupine štátov, ku ktorým, verím, chceme patriť, urobili.
Toľko z mojej strany. Ďakujem.

Pán poslanec Blaha, no nikto netvrdí, že samotné skrátené legislatívne konanie je koniec sveta.
Sú skrátené legislatívne konania, kde je dôvod podľa... ktorý predpokladá zákon, a sú také skrátené legislatívne konania, kde ten dôvod nie je. Sú skrátené legislatívne konania o menej závažných návrhoch aj závažnejších a o veľmi závažných. Vy ste tu povedali, že Európsky parlament sa neozval, keď bolo v skrátenom legislatívnom konaní schválené nové ministerstvo pre pani Remišovú, ale tak Európsky parlament z novšej histórie sa neozval žiadnym pobúreným uznesením, ani keď bolo schválené nové ministerstvo pre stranu pána Danka. On sa ozval teraz, keď sa menil zásadných spôsobom Trestný zákon, čo je, čo je niečo, niečo úplne iné.
Hovorili ste o tom, že my skrátení rokovanie o tej obrannej zmluve so Spojenými štátmi. Tam pokiaľ viem, bolo schválené nočné rokovanie, ale vy, áno, áno, pán poslanec Mizík tu púšťal nejakú sirénu, čo znemožňoval, znemožňoval rokovanie, takže, takže tak to bola trošku iná situácia, keď znela siréna v Národnej rade.
Ale teda najviac ma na vašom vystúpení zarazilo, ako ste sa ohradili voči pani poslankyni Jurík, že bola voči vám osobná. A vy ste v reakcii, teda pani Cifrovú Ostrihoňovú a pána Ódora označili za agentov Progresívneho Slovenska, Pročka za profesora, pani Jurík a my ostatní nemáme radi Slovensko, opozícia je protislovenská, judášska a zradcovská, prezidentka je protislovenská, europoslanci sú súdruhovia a my tu, teda pani poslankyňu Jurík, ale asi my nenávidíme Slovensko, škodíme Slovensku a správame sa vlastizradne. To nie je osobné, hej? Nie? Dobre.

Ďakujem, pani kolegyňa.
Vaše vystúpenie bolo jasné, trefné, absolútne vysvetlilo, o čo v tomto uznesení ide, a bolo takým prejavom aj slovenského patriotizmu, pretože vlastne ten váš prejav nebol stranícky alebo nadstranícky, bol v záujme Slovenskej republiky. Niektorí iní kolegovia tu majú tie svoje stranícke výlevy a obraňujú si svoju stranícku politiku na úkor národných záujmov.
Čo je ale hrozné, že vy ste vlastne kritizovali ľudí, ktorí pred pár rokmi tvrdili, že sú hrádza proti extrémizmu a že chcú byť jadrom Európskej únie. A pozrime sa o pár rokov neskôr, kde stojíme.
A čo je ešte horšie, že toto všetko, čo tu zažívame, sme tu zažívali už v minulosti, hej, že sme to zažívali v 90. rokoch počas Mečiarovej éry, kedy sme pravidelne dostávali rôzne manifesty a vôbec listy z Európskej únie, ktoré jasne upozorňovali na to, akým spôsobom je porušovaná demokracia a právny štát na Slovensku.
A myslím si, že keď sa dnes retrospektívne pozrieme na tie 90. roky, tak je všetkým jasné, že to tak bolo, že tá Európska únia to nepísala len tak z rozmaru, ale jednoducho to bolo opreté o jasné argumenty, pretože Európska únia je spoločenstvo, ktoré je postavené na určitých princípoch a hodnotách, ktoré zdieľate. Ale my sme sa dostali práve naopak do tej situácie, že tí, ktorí boli naši partneri, naši spojenci, sú dnes touto vládnou garnitúrou interpretovaní ako naši nepriatelia a naši nepriatelia, ktorí chcú nás získať pod ich vplyv, sú dnes interpretovaní ako tie vzory a tí priatelia, podľa ktorých sa správať, a tak sa správa aj táto garnitúra.
Vitajte v Bielorusku.