Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci. Ďakujem veľmi pekne, som si vypočula veľmi podnetné faktické poznámky a veľmi pekne ďakujem.
Veľmi ma mrzí, že som tu nemohla byť od rána súčasťou celej tejto debaty, ale niekedy rodinná situácia je zložitejšia, takže to je jediné, čo, čo mi tu troška bránilo byť počas tejto debaty, ktorá je podľa mňa veľmi dôležitá.
A ja si dovolím možno teraz, možno bude prekvapený aj pán minister spravodlivosti, ale skúsim tak pozitívnejšie mať tento môj príspevok. A veľmi si vážim, pán minister, naozaj, že tu ste.
Po prvé, ja si naozaj myslím, že naprieč, naprieč celým týmto plénom tu Národnej rady je absolútna zhoda, že chceme, aby objasňované trestné činy znásilnenia boli. Ja som o tom presvedčená, že to tak je. Ja som presvedčená, že si to myslí aj pán poslanec Glück. Ale je to skôr jeho nevedomosť, neskúsenosť, odborná neznalosť. A myslím si, že to s týmto sa vysporiadate aj s jeho príspevkom v rámci poslaneckého klubu SMER-u. Myslím si. Že to bolo proste naozaj veľmi nevhodné jeho vystúpenie. A to, že ste sem prišli, ja dám bokom teraz, čo ste si priznali, nepriznali, ale že ste sem prišli, tak proste chcete dať šancu tomu, aby boli objasňované trestné činy znásilnenia. Ja som o tom presvedčená, že na tom absolútna zhoda je.
A dokonca v niečom vnímam za pozitívne, že sme sa tu teraz takto stretli a toľko tej téme venujeme. Vám je to, samozrejme, nepríjemné, lebo si musíte priznať chybu, aj keď sa vám nechce. Nám je to nepríjemné, že k tomu vôbec došlo a nie sme spokojní vôbec s tým návrhom zákona, ktorý ste 8. februára presadili, takže, samozrejme, ani táto zmena nás nijako neuspokojí. Ale to myslím, že v rámci toho, čo sme si tu už povedali, to vieme.
Ale to, čo považujem naozaj nakoniec za veľmi dôležité, je, že jednoducho téme sexuálneho násilia a znásilnenia venujeme naozaj oveľa viac času, ako sme očakávali práve teraz venovať v parlamente. A to považujem za naozaj veľký prínos pre krajinu. Veľký prínos pre, pre ženy, pre dievčatá, ktoré sú najčastejšími obeťami sexuálneho násilia. Ale považujem to za dôležité aj pre chlapcov, pre mužov, ktorí sú tiež obeťou sexuálneho násilia.
A považujem za dôležité vlastne rozprávať sa o tej téme preto, aby sme si vlastne vzájomne ujasnili, že to, čo tu teraz riešime, premlčacie doby, vôbec nie je proste to, čo je dostačujúce pre objasňovania trestných činov, ktoré súvisia so sexuálnym násilím. Je to len jeden z krokov a v tom vlastne ja v niečom vnímam aj vaše pripomienky, že to, že predĺžime tú dobu, samo o sebe predsa nestačí. A to je pravda. A to je absolútna pravda.
Pozrieť sa teraz na štatistiky, koľko je prípadov, ktoré sú po 10 rokoch, je však naozaj klamlivé a zavádzajúce.
Keď vlastne vieme vzájomne, a to ste nakoniec priznali aj vy, pán minister, že tie podmienky v krajine nastavené pre obete nie sú tak, aby oni naozaj sa cítili v tom, akoby som to povedala, dostatočne silné včas oznámiť takýto trestný čin. Že tá krajina jednoducho k tomu tie podmienky nevytvára. Takže áno, máme absolútnu zhodu v tom, že to, že predĺžime tú lehotu neklamme sa, neklamme sa, že toto tu všetko vyrieši. Nie, nevyrieši. Ako v tom je absolútna zhoda. Takže ale my sme toto ani netvrdili, že toto je naozaj tým jediným riešením. To tu podľa mňa nikto z nás nepovedal. Ale osobitne s ohľadom na to, akú vlastne tu máme v krajine tie podmienky vytvorené, aká je tu atmosféra pre tieto obete. Tak je veľmi dôležité, aby ten dostatočný časový priestor na to tu bol, osobitne pre tie najtraumatizujúce zážitky, ktoré tá obeť má. Aby sme jej dali šancu, že keď na to bude zrelá a dostatočne silná, aby to jednoducho oznámila. A preto je dôležité mať ten čas dostatočne dlhý. A keď nám to pomôže odhaliť jedného páchateľa, tak ja si myslím, že to za to stálo. Že to odsúdenie toho jedného páchateľa zabráni predsa, že tu nebudú ďalšie obete. Prinajmenšom na ten čas, ak napríklad ten páchateľ bude odsúdený odňatím slobody. Že hádam to si asi nebudeme hovoriť, že, že stojí nám za to, aj ak len jedna predsa obeť bude zachránená. Určite nám to za to stojí. Ak by to bola práve vaša dcéra alebo vnučka. Alebo váš vnuk, ak sa budeme baviť aj o tom, že ako to vlastne nastaviť, aby bol chránený. Ja si myslím, že v tomto nie sme cynickí. Ja si myslím, že v tomto naozaj máme zhodu. To, v čom sa vzájomne nezhodneme, je asi, ja by som povedala, že, samozrejme, aj to, ako o tom rozprávame, tak my sme, máme nejakú inú momentálne zodpovednosť, my to priznávame, samozrejme. Máme v niečom oveľa väčšiu voľnosť priamo pomenovať veci ako vy, ktorí tu zodpovednosť nesiete, aj pri akýchkoľvek zmenách. Ale o to je viac, by som povedala, osožnejšie, že teraz vzájomne k tej výmene dochádza.
A v tej súvislosti mi je súčasne smutno, že prečo ste museli tú debatu uťať. Ja osobitne som chcela viackrát vystúpiť a chcela som na vás, pán minister, reagovať aj včera. A nerozumiem, prečo som nemohla. No nemohla som preto, lebo ste takto uťali debatu, že v rámci nášho poslaneckého klubu sa chceli vyjadriť viacerí a ja som jednoducho na vás nemohla reagovať ani faktickou poznámkou. A to ja si myslím, že sa nedá nijak proste ospravedlniť. To sa, to sa nedá ani nijak pochopiť, prečo vlastne takto ste museli sa zachovať. Veď aj podľa včerajšieho hlasovania bolo zrejmé, že 133 prítomných poslancov zahlasovalo za. My sa tu jednoducho naozaj bavíme k téme. My sa tu bavíme k téme. Prečo ste museli proste aj tu ukázať jednoducho tú, tú silu a v tomto naozaj aroganciu moci? Veď my sa tu bavíme proste o tom, na čom nám spoločne záleží. Tak ja ako naozaj, toto ma naozaj zamrzelo, že, že tu jednoducho nebol žiadny cit a taký nejaký základný. Proste odišiel.
To napätie v spoločnosti zjavne aj tu je také veľké, že ani tu potom pri tejto téme, o ktorej sa bavíme a ku ktorej sme ako keby k sebe predsa len našli cestu, tak proste nie je tu rešpekt ani k tej parlamentnej demokracii. A keby tu bola obštrukcia, dobre. Ale naozaj uťať tú debatu po prvých vystúpeniach, a ešte v skrátenom legislatívnom konaní a potom hneď proste stanoviť takto prísne tie časy. Ako to si myslím, že je naozaj za hranicou toho, čo akokoľvek sa dá akceptovať v demokratickej spoločnosti.
Ale opakovane hovorím, teším sa z toho, že sa tu môžme rozprávať. Teší ma, že máme zhodu a nakoniec k tej výmene, pán minister, aj došlo. Máme zhodu, že musíme osobitne vytvoriť podmienky pre obete, že máme zhodu, ja si myslím, že vzájomne v tom, že to nie je o tom, že budeme hovoriť, choďte to čo najskôr ohlásiť, o to skôr sa to vyšetrí. To nestačí. To si myslím, že už tiež sme vzájomne uznali. Musíme vytvoriť proste centrá osobitné pre tieto obete, aby sme im pomohli, proste maximálne, ako sa dá. Aj či už psychologickým poradenstvom, právnym poradenstvom so všetkým, čo k tomu treba. Zabezpečiť tie dôkazy na začiatku, ak sa tá obeť rozhodne, že chce zadokumentovať takéto dôkazy, ale nemusí chcieť hneď rozbehnúť trestné stíhanie. Toto všetko sme si povedali.
Dám bokom teraz to, že tu ani neprebehla žiadna debata, aké tie premlčacie doby sú vlastne dobré. Na to ste vlastne dali tiež žiadny priestor. Vraciame sa vlastne k statusu quo, ktorý sme mali, ale mohli sme využiť vzájomne aspoň nejaký ten čas a priestor, aby sme si povedali napríklad, či nenastaviť nejak tie premlčacie lehoty pre tých maloletých. Tak teda inšpirovať sa potom z tých iných krajín. Či predsa len inak nenastaviť tie lehoty aj pre tie dospelé osoby. A ja si myslím, že máme čo robiť naozaj tu spoločne všetci, aj v rámci opozície.
Vystupujeme tu niektorí, ktorí majú vo veľa veciach zhodu. Ale ani v rámci opozície nemáme zhodu na tom, čo treba urobiť pre to, aby sa objasňovali takéto trestné činy. A to sa nakoniec ukázalo aj v rámci prvého čítania pri redefinícii znásilnenia. Ja musím povedať, že som bola naozaj veľmi smutná, keď som zistila, že za tento návrh hlasovalo len 39 poslancov.
To znamená, že ani celá opozícia nedokázala zahlasovať za opozičný návrh, ktorý tu je pre obete sexuálneho násilia, pre mužov, pre chlapcov, pre ženy, pre dievčatá. Či už je to opozičný klub SLOVENSKO, opozičný klub KDH, naozaj mi je z toho veľmi smutno. Naozaj mi je veľmi smutno. Pretože nakoniec na základe výskumov sa ukazuje, že tuto nie je rozdiel liberálna alebo konzervatívna časť spoločnosti. Tu je zhoda naprieč, naprieč. Že sa nedá akceptovať sex s inou osobou bez súhlasu. To je bez ľudskej dôstojnosti, bez rešpektu.
V niečom rozumiem, že môže byť zložité urobiť takúto zmenu, lebo to je zmena.
Tak ako keď sme prijali zmenu a zrušili sme otroctvo. Tak ako sme prijali zmenu a dali sme možnosť ženám, aby hlasovali. Aby sa, aby mali možnosť sa zúčastniť aj volieb. Ako trvalo to spoločnosti, kým uznala, že treba urobiť nejakú zmenu. Zjavne asi treba urobiť nejakú zmenu, aby sme uznali, že mať sex s niekým, by bolo rešpektujúce, ak aj tá druhá osoba ho chce mať s nami. Nestačí, ak ja chcem mať sex. Proste aj tá druhá osoba je na mieste v tej spoločnosti, ktorá je plná rešpektu a dôstojnosti, že proste na tom je naozaj zhoda a súhlas. Ale aj v tomto v niečom ako keby tu bolo nepochopenie, že to je vlastne úplne kľúčové, o čom sa tu treba rozprávať. Takže nie, nie je to len o premlčacích dobách. A nie je to len o tom, aby sme robili výčitky koalícii. Je to aj výčitky, ktoré treba robiť na mieste aj v rámci nás, aj v rámci opozície.
Ja si dovolím zopár slov aj k samotnej redefinícii, lebo si myslím, že máme zhodu, ako to dopadne s týmito premlčacími dobami. A som presvedčená, že ak naozaj, ak naozaj chceme urobiť krok k tomu, aby sme vedeli odstíhať páchateľov sexuálneho násilia, musíme zmeniť právnu úpravu znásilnenia. Napríklad teraz sa ani nepozeráme na potrebu súhlasu a už vôbec nie vlastne máme zadefinované aj znásilnenie, ktoré by sa týkali iných osôb ako žien. Tak máme nastavenú právnu úpravu. Je na mieste naozaj ju zmeniť tak, aby či je to chlapec, alebo dievča, alebo žena, alebo muž, bol tu potrebný súhlas pre akúkoľvek sexuálnu aktivitu. Je to tak citlivá vec, ktorá sa týka našej ľudskej dôstojnosti.
A musíme k tomu urobiť vážny krok. Urobilo ho už 16 krajín v rámci Európy. Musím povedať, že aj ja ako ministerka spravodlivosti, keď som pripravovala tú veľkú novelu Trestného zákona, aj pre mňa bolo nové, keď ku mne prišiel podnet, aby som urobila redefiníciu znásilnenia a takto z nej urobila súčasť veľkej novely Trestného zákona. Naozaj to pre mňa bolo nové. A musím povedať, pán minister, že tiež som sa oboznamovala bližšie, čo všetko to bude znamenať aj v rámci dôkaznej situácie. Ale po bližšom oboznámení sa a chce to, samozrejme, aj ochotu a vôľu sa, sa oboznámiť viac s touto témou aj s problematikou, som dospela k presvedčeniu, že je nevyhnutné tú zmenu spraviť. A preto sa na vás znovu obraciam, pán minister, aby ste si popri iných veciach, ktoré máte, popri iných cieľoch naozaj našli čas. Naozaj našli čas. A obrátili sa na tých v rámci štátnej správy, ktorí už s tou témou niečo robia. Pretože určite prídete k záveru, ja som o tom presvedčená, keď sa naozaj opýtate aj ľudí na sekcii trestného práva, my sme spolu prešli veľkou vážnou výmenou, veľmi odbornou so všetkým, čo s tým súvisí. Aj s ľuďmi, ktorí sa zaoberajú práve obeťami sexuálneho násilia v rámci štátnej správy. Presvedčeniu, dospeli sme spoločne k presvedčeniu, že toto je jediná cesta, že to musíme spraviť. Ja si dovolím povedať ešte zopár slov aj k dôkazom. Naozaj veľmi smiešne sa často hovorí o tom, že keď bude takáto redefinícia, tak to aby sme išli k notárovi. No len tu je asi vážne nepochopenie, že ak by sme to naozaj takto urobili, že musíte mať súhlas od notára, no tak počas tých sexuálnych aktivít môže dôjsť k tomu, že už ten súhlas neplatí, lebo tá druhá osoba chce nejakú aktivitu, ku ktorej súhlas nedala. Takže jednoducho ono to tak je. Však to zo života ja si myslím, že poznáme. Že ten sexuálny život je pestrý. Na začiatku môže byť zhoda a neskôr môže byť nezhoda. To znamená v tomto celom, samozrejme, musíme mať k sebe rešpekt a dôstojnosť. A nie je to, nebude to ľahké pri preukazovaní, keď takú definíciu spravíme, ale určite sa spolu zhodneme, že tak to jednoducho má byť. Čiže ten súhlas musí byť od začiatku do konca so všetkým, čo k tomu patrí. Ináč môže dôjsť k znásilneniu.
A bude to znamenať v konečnom dôsledku naozaj obrat aj pri samotnom dokazovaní.
Lebo potom obeť nebude dostávať otázky, či sa dostatočne bránila, ale páchateľ bude dostávať otázky, prečo ste si mysleli, že máte súhlas? Na základe čoho ste boli presvedčený, že vám dala druhá osoba súhlas. Tá zmena bude naozaj úplne kľúčová.
A tak by to aj malo byť počas trestného konania. Otázky v prvom rade na základe trestného oznámenia majú byť predsa potom kladené domnelému páchateľovi. Ale teraz práve tak, ako máme aj právnu úpravu, je to, bohužiaľ, skôr naopak.
Takže ja si dovolím uzavrieť aj tento môj vstup s tým, že nie je to len výzva voči koalícii, ale je to výzva voči celej spoločnosti a aj voči opozícii. Aby sme tu otvorili svoju myseľ a urobili naozaj krok k tomu, aby sme objasňovali trestné činy sexuálneho násilia, lebo nestačí, aby sme predĺžili premlčaciu dobu. Je to krok, ale je to veľmi malý krok, aby sme sa vzájomne neklamali a v tomto buďme k sebe úprimní. Musíme urobiť zmenu nastavenia mysle celej spoločnosti, že si vážime jeden druhého a máme k sebe rešpekt. A to sa prejaví aj v tom, že potom prijmeme takúto zmenu právnej úpravy. Pretože určite to tak nie je. Ak za takýto návrh zahlasovalo len 39 poslancov a ani nie celá opozícia.
Takže v tomto, pán minister, vám len chcem povedať, že tak, ako sú moje výčitky smerované k vám, tak sú smerované výčitky aj voči časti opozície a v tomto chcem byť spravodlivá. Pretože ak by sme skončili túto debatu len na tom, že predĺžením premlčacích dôb sme vyriešili všetko, tak je to jednoducho klamstvo. A ja nechcem, aby sme v tom... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
