Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, ja som bol včera v písomnej rozprave, kde som mal taký faktologický, založený na faktoch a štatistike, svoj príspevok, a dneska troška taký filozofický kvôli tomu, že celý život mám tu možnosť stretávať a robiť s dôchodcami a tento zákon sa dôchodcov týka. Tak vlastne také, také zhrnutie skúseností, ako si to, ako by to malo vyzerať.
Dôchodcu si predstavujeme ako starého, zle sa pohybujúceho a spoločnosť zaťažujúceho človeka. Raz či dvakrát do roka si na neho spomenieme, lebo sa to patrí. A najviac, ako mu vieme dopriať slušný život, je to, že mu dáme 13. dôchodok, alebo nejaké iné peniaze na prilepšenie, aby si kúpil lieky, rožky, aby mal na zaslúžený odpočinok, poprípade aby mal niečo pre svoje vnúčatá. Otázka znie, čo my ako spoločnosť, politici skutočne robíme pre dôchodcov. Ako nastavujeme systém, aby občan – dôchodca v našej krajine žil hodnotný a naplnený život? Zdá sa mi, že veľmi málo, ba až takmer nič.
Predháňame sa, kto dá dôchodcom viacej drobných k dôchodku, ale je to žalostne málo. Tento systém sme si však osvojili a praktizujeme ho. Čo budeme robiť o pár rokov, keď bude Slovensko najprestárlejšou krajinu EÚ, ale to nielen z pohľadu vyplácania dôchodkov? Je nevyhnutné nastaviť sociálny systém tak, aby aj za predpokladu reálnej negatívnej demokratickej prognózy žil občan na Slovensku o 10-20 rokov kvalitný a dôstojný život. Toto isto nie je len o dôchodkoch, navýšenia dôchodkoch, či vlakov zadarmo. Je nutné stanoviť si reálne dlhodobé a strednodobé ciele zamerané na udržateľnú kvalitu života populácie Slovenskej republiky v budúcnosti. Tieto ciele musia byť naprieč komplexnými politikmi štátu. U človeka odchádzajúceho do dôchodku v porovnaní s človekom v produktívnom veku platí len jeden rozdiel. Kvôli veku alebo inému hendikepu nie je zväčša schodný plného zapojenia do sociálnoekonomický aktivít spoločnosti, je však schopný aspoň čiastočného zapojenia. Našou povinnosťou je mu to umožňovať, vytvárať podmienky na základe potrieb.
Naším cieľom by malo byť vytvorenie podmienok na to, aby človek odchádzajúci do dôchodku žil čo najdlhšie, čo najkvalitnejšie, čo najaktívnejšie. Trinásty dôchodok s týmto pohľadom súvisí len okrajovo, rovnako aj sociálne služby. Sme povinní zmeniť a udržať, nastaviť všetky politiky štátu, aby život seniora bol o niekoľko rokov skutočne čo najdlhší, čo najkvalitnejší a čo najaktívnejší vo vzťahu k sebe, i vo vzťahu k našej spoločnosti.
Vo vyspelom svete už roky rezonujú témy ako modré zóny, strieborná ekonomika, zdieľané služby a podobne. Veľké európske štáty ako Francúzsko, Nemecko, škandinávske štáty disponujú stratégiami a koncepciami, ktoré postupne uvádzajú do štátnych politík, aby ich populácia o niekoľko rokov nebola len prestárlou spoločnosťou, na ktorú musia pracovať nejakí gastarbeiteri, aby boli z čoho vyplácať dôchodky. V našich politikách sa nestretávame s ničím, čo by len pripomínalo prístupy týchto vyspelých krajín.
Odchodom do dôchodku nič nekončí, naopak, začína nanovo. Z hľadiska ekonomickej aktivity musíme vytvoriť podmienky na to, aby sa mohol senior zapájať do ekonomického života čo najviac, samozrejme, v súlade s jeho možnosťami, schopnosťami a potrebami. Zatiaľ robíme opak. Umožnili sme, doslova sme vyhnali tisíce ľudí do predčasných dôchodkov, čím sme výrazne oslabili ekonomický potenciál krajiny a v niektorých sektoroch, ako napríklad vodiči alebo železnice, sme si pod sebou doslova podpílili konár. Naďalej obmedzujeme možnosti pracovať popri dôchodku. Formálne je to síce možné, z komplexného pohľadu sa to však dôchodcovi neoplatí, limity, dane, odvody, administratívna náročnosť a spustu ďalších prekážok.
Potrebujeme vytvoril slobodné prostredie, aby sa dôchodcovi oplatilo ďalej pracovať, podnikať, byť aktívnym a naďalej plnohodnotným členom našej spoločnosti. Nejedná sa o to, aby sme zvýšením veku odchodu do dôchodku prinútili človeka dlhšie pracovať. Jedná sa o to, aby sme mu dali možnosť byť slobodne ekonomicky, byť aktívnym a na základe vlastného posúdenia svojej schopnosti a možnosti, samozrejme za predpokladu kvalitnej asistencie poradenských a podporných služieb.
Samostatnou oblasťou je strieborná ekonomika. Všeobecne sa jedná o prispôsobovanie sa, transformáciu produkcie tovarov a služieb potrebám starnúcej populácie. V našich politikách o niečom takom ani nechyrujeme. V krajinách západnej a severnej Európy je to jeden z najdôležitejších aspektov plánovania a transformácie a prináša neobvyklé inovačné možnosti a tieto spoločnosti na tom získavajú. Z pohľadu sociálnej ekonomiky môže byť strieborná ekonomika veľmi dôležitou príležitosťou pre rozvoj, kedy v zdravom sociálnom ekonomickom prostredí môžu byť práve seniori dôležitými aktérmi na poli striebornej ekonomiky. Teda nielen tými, ktorí produkty spotrebúvajú, ale aj tými, ktorí tieto produkty vytvárajú.
S týmito pohľadmi priamo súvisí, alebo aspoň pozitívne koreluje pohľad vzdelávania. Celoživotné vzdelávanie alebo vzdelávanie seniorov sú, žiaľ, v našom systéme len floskuly, ktoré v lepšom prípade spadajú len do oblasti trávenia voľného času alebo kratochvíle pre finančne dobre zabezpečených seniorov. Vzdelávanie nechápeme len ako prostriedok osobnostného rozvoja jedinca v postproduktívnom veku, chápeme ho ako prostriedok aktíva, aktivizácie seniora pre plnohodnotné a žiaduce fungovanie spoločnosti. Tým má možnosť participovať na sociálno-ekonomickom dianí, a to ho aktivuje.
Oblasť bývania seniorov je čímsi, čo na Slovensku nemáme ani v našom slovníku, tobôž vo fáze koncepčného rozpracovania. Tu nemáme na mysli bývanie typu zariadení pre seniorov v kontexte sociálnych služieb. Hovoríme o koncepčnej transformácii politiky bývania, kde vzhľadom k demografickým trendom nevyhnutne potrebujeme nastaviť udržateľný systém. Aktuálne trendy sú orientované na bývanie pre mladé rodiny, nepochybne je to dôležitý aspekt rozvoja bývania pre krajinu, bez koncepčného prepájania s filozofiou bývania seniorov v budúcnosti sa však tento aspekt javí ako nedostatočne efektívny, nedostatočne ekonomický udržateľný a tak a tak ďalej. Systém bývania potrebujeme transformovať a reštrukturalizovať po všetkých stránkach tak, aby mal každý občan Slovenskej republiky dôstojné a dostupné vyhovujúce podmienky. Oblasť zdravia je samostatnou kapitolou, ktorej sa podrobne nebudem venovať.
Ale nakoniec by som si položil jednu otázku, alebo mali by sme si položiť jednu otázku. Ešte stále si myslíme, že starostlivosť o seniorov spočíva v tom, že im prihodíme niečo k dôchodku, zabezpečíme im niekde aj lacnejšie obedy v jedálni, vybudujeme ďalšie starobince? Alebo doprajeme vlaky zadarmo? To je všetko, čím im chceme skvalitniť život?
Ďakujem.
