Videokanál klubu

Pani poslankyňa Kalmárová, myslím, že ste veľmi dobre upozornili na to, že pri návrhoch, aj pri tomto návrhu je dôležitý aj kontext. Nie je dôležité iba to samotné deklarovanie, že ide o toto alebo o toto, ale je dôležité, v akom kontexte sa veci navrhujú.
Teda napríklad ak by alternatívou k sexuálnej a vzťahovej výchove poskytnutej školou v nejakom ideálnom modeli bola iná sexuálna a vzťahová, vzťahová výchova poskytnutá školou v nejakom inom programe alebo rodičom kvalifikovaných spôsobom, tak áno, bolo by to niečo, nad čím by bolo, bolo sa dobré, dobré zamyslieť. V tomto prípade ale hrozí, že, jednak že nebude odmietnutá iba nejaká konkrétna forma a konkrétna učebnica, konkrétny model toho sexuálneho a vzťahového vzdelávania, ale bude to odmietnuté časťou rodičov úplne, úplne samotná myšlienka akejkoľvek sexuálnej výchovy bude odmietnutá úplne, nebude nahradená žiadnou alternatívou ani zo strany školy, ani zo strany, ani zo strany rodiča, lebo teda rodičom sa teda dosť ťažko obvykle o týchto témach hovorí, bežným rodičom, samozrejme, môžu byť, môžu byť výnimky a, a to neznamená, ale že sa deti nedozvedia nič o sexe, však dnes tých príležitostí ako sa dozvedieť, je, je milión, prístup k internetu je taký, že...
No a je internet lepšou alternatívou, aby sa deti dozvedeli o sexuálnom správaní, ako to vzdelávanie, ktoré im môže poskytnúť škola, akékoľvek výhrady by už sme k tomu mali? Je to lepšia alternatíva?

Ďakujem veľmi pekne.
Ja by som v prvom rade chcela poďakovať, pani poslankyňa, že ste upozornili na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré je naozaj veľmi, veľmi staré. Ja si pamätám, že ja som študovala na právnickej fakulte, že to bolo naozaj jedno z prvých rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva, kedy sa zaoberal na jednej strane, presne ja si myslím, s tým, čo je absolútne v poriadku, aby chránil, pán Vašečka, a to je náboženské presvedčenie vaše alebo rodičov, ktorí sú, ktorí majú nejakú predstavu o tom, ako k tomu vychovať aj deti, a to, čo povedal vlastne ten Európsky súd, je, že nie je vôbec v rozpore s tým viesť deti k náboženskému presvedčeniu svojich rodičov, aby deti vedeli niektoré základné fakty, ktoré súvisia so sexom. To ako keď to tak mám skrátiť, hej?
A ja si myslím, že tu sa aj stretneme, že? A ma to veľmi mrzí, že vlastne takýmto návrhom ako keby ste išli na barikády. Ja to tak vnímam, lebo si myslím, že aj vy chcete, aby vaše deti boli primerane vzdelané a predchádzali niektorým veciam, aby boli primerane tolerantné, aby boli osobnosti, ktoré rešpektujú dôstojnosť druhého, že ja si myslím, že v tomto sa kľúčovo stretneme, a teraz ide len o to, že ako na to.
A toto rozhodnutie, ja som sa teraz pozerala, že to je naozaj veľmi staré rozhodnutie, to je zo 70. rokov ešte, a podľa mňa naozaj, veľmi pekne sa vysporadúva s týmito hodnotami, ktoré nie sú v príkrom rozpore, oni sú v súlade dať deťom priestor, aby sa vedeli samé ubrániť a boli zrelé osobnosti v budúcnosti a súčasne aby ste ich naozaj mohli vzdelávať tak, ako si vy predstavujete v súlade s vašim náboženským presvedčením, tam nie je konflikt.
Ale tento návrh zákona k tomu naozaj nevedie.

Rišo, tie kázne ti idú, opäť sme tu jednu mali, len by ma zaujímalo, čo je, lebo ja som ti dala rad-radom otázky, tak akože ako môžu byť otázky klamaním, to už akože je fakt sci-fi, ale dobre, veď pýtal si sa ma teda konkrétne, začal si tu niečo o otec, matka, rodiča a ako teda nie my, ale vy. No chcem ti pripomenúť, že v minulom volebnom období ste to boli vy a tvoji a tebe podobní, ktorí ste tu predložili 26 návrhov obmedzujúcich práva žien, alebo si za ne hlasoval. A bolo medzi nimi aj takéto veci, podobné tým, ktorý navrhuješ, dokonca, myslím, že presne tento istý návrh zákona. Ja som bola veľmi rada, že sa nám podarilo tomu zabrániť.
Pýtaš sa prečo a ja ti odpovedám. Ty si myslíš, že vlastne rodič má mať väčšie práva ako to dieťa a že rodič, ktorý popiera vedecké fakty a túži po násilí a nenávisti v spoločnosti, má mať väčšie právo ako spoločnosť a škola, ktorú, ktorej, na ktorej vzdelávanie v našej spoločnosti všetci platíme.
A ja som presvedčená, že otázky sexuálneho správania, ako to tam máš, a vzdelávania, výchovy by mali byť povinnou súčasťou a že by do tohto rodičia nemali rozprávať. Viem, že sa nezhodneme, ale ja som o tomto presvedčená. Toto je ten rozpor medzi nami, lebo som presvedčená, že dievča, žena má vedieť, ako sa ochrániť pred neželaným tehotenstvom, aby napríklad nemusela čeliť takým, ako si ty. Alebo pred chorobami, aby nemusela pred pohlavnými chorobami, aby nemusela tým narážkam čeliť alebo tým návrhom zákonov. Alebo čo má robiť človek, dieťa v tom čase ešte, keď je gay, lesba alebo sa cíti ako transsexuál, aby jednoducho netrpel tým, že nejak sám začne nenávidieť seba, aby sa vedel s tým vysporiadať. Alebo že tu máme možnosť umelého oplodnenia, za ktoré si chcel na dvanásť rokov ženy zatvárať do basy, aj toto by som dovolila na školách... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Takže budem sa snažiť byť stručná.
O čo ide? Zdravotné poistenie... poisťovne, ako viete, zbierajú od nás všetkých poistné na to, aby sa o nás starali, o naše zdravie, o našich príbuzných a tak ďalej. Nie vždy je to ale adekvátne. Myslím si, že všetci máme rovnaké skúsenosti.
Obraciam sa teraz najmä na koalíciu, lebo je úplne jasné, že bez vašich hlasov tento návrh zákona nemôže prejsť. Je vás tu málo, ale prosím, skúste si to prebrať v kluboch, či toto nie je užitočný návrh. Ide totiž o to, že v minulosti vždy to fungovalo tak, že keď zdravotná poisťovňa hospodári s našimi odvodmi takým spôsobom, že sa dostane do veľkého dlhu, do veľkých problémov, až takého, že vlastne klesne, klesne základné imanie po zákonom stanovenú hranicu, tak v tom momente musí pristúpiť úrad pre dohľad a je jedno, o akú poisťovňu ide, či súkromnú, či štátnu, či akúkoľvek, keby tu nejaká iná bola, musí prísť Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a táto poisťovňa je povinná vypracovať tzv. ozdravný plán, kde ukáže, akým spôsobom chce zlepšiť svoje hospodárenie, aby doslova nezmarila a ďalej neplytvala tými peniazmi tých ľudí, ktorí jej posielajú svoje odvody.
Totiž je úplne zrejmé, že keď sa toto stane iba jednej poisťovni na trhu, alebo keby ich bolo viacej, tak jednoducho, keď sa to stane tej menšine, tak je zrejmé, že to nie je samotným stavom zdravotníctva, alebo tým, že politici dali do zdravotníctva málo peňazí, ale je to najmä tým hospodárením ako takým. V minulosti sa to opakovane ukázalo. A predstavte si, tento, túto skutočnosť, že úrad pre dohľad má povinnosť vlastne kontrolovať a zadať tej, kvázi problémovej poisťovni ozdravný plán a ukázať, čo, čo ide robiť lepšie, tak túto povinnosť zrušil, zrušila vláda Igora Matoviča za Mareka Krajčího a my sme to veľmi výrazne kritizovali. Bola som teda jedných z tých hlasov, preto som tá známa Penťáčka, preto mi Igor Matovič hovorí, že som Penťáčka. Tak dôvodom, prosím vás pekne, bolo, že ja som sa vždy ozývala, keď sa dalo plytvať a keď sa robili opatrenia, aby sa dalo plytvať napríklad v štátnej poisťovni.
Uvidíte teraz sami, Róbert Fico vyhlásil, že sa ide robiť kontrola vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni. Uvidíte tie zmluvy s Medirexom a nielen s Medirexom, ale aj ďalšími labákmi, o ktorých som pravidelne hovorila, kde sa vo veľkom šafárilo. A dovolené to bolo preto, lebo Igor Matovič s Marekom Krajčím, a teda pod záštitou OĽANO vtedy zrušili povinnosť Úradu pre dohľad na zdravotnou starostlivosťou, kde mali svojho človeka, pani Bláhovú, zrušili, aby, aby mal vlastne, aby tá poisťovňa mala vlastne povinnosť ukázať, čo ide robiť lepšie. A tak mohli ďalej tieto zmluvy platiť a dokonca ešte aj v tomto štádiu boli navýšené. To bol nonsence! To bolo niečo neuveriteľné. A to bolo možné len preto, lebo si takýmto spôsobom nehorázne zmenili zákon. Iste, tento zákon sa týka všetkých, aj v prípade, že by takto hospodárila Dôvera, alebo Union, teraz je úplne jedno, kto je vlastníkom. Podstata je, že ide o peniaze, ktoré my, politici v podstate násilím cez zákon sme dali vybrať ľuďom, oni ich násilím posielajú poisťovniam. Samozrejme, že potom tam má byť ten, ten záchytný moment, kedy niekto povie, aha, pozor, táto jedna poisťovňa hospodári horšie ako tie ostatné, treba sa na to pozrieť prečo. Môžu tam byť neoprávnené dôvody, v poriadku. Ale určite sa na to treba pozrieť prečo.
Čo robíme my s Tomášom Szalayom? Vraciame stav do toho, do toho pôvodného, a teda, že úrad pre dohľad má mať povinnosť pozrieť sa na to, akým spôsobom hospodári poisťovňa a tá má predložiť ozdravný plán. Ozdravný plán znamená, že musí napríklad dávať posúdiť každú jednu novú zmluvu, ktorú podpisuje s poskytovateľmi alebo s dodávateľmi, napríklad na ministerstve. Samozrejme, je pod drobnohľadom, samozrejme, si nemôže dávať vysoké odmeny. Vieme, napríklad pán Strapko bol ešte pol roka po tom, ako sa mu prišlo na tie podozrivé tam všelijaké otázne zmluvy, tak ešte pol roka tam bol vo veľkom zamestnaný, lebo bol nevyhoditeľný, podobné veci. K tomuto všetkému normálne vážne vie v praxi ozdravný plán zamedziť, jasné, že nemusí, keď teda niekto nebude chcieť, ale môže. A preto táto, tento inštitút má určite fungovať bez ohľadu na to, kto to predkladá a o akú poisťovňu ide, pretože ide o správnu vec v prospech v podstate pacientov a nás všetkých, aby sa s verejnými peniazmi neplytvalo.
Ja vás chcem veľmi pekne poprosiť, prejdite si, prejdite si to na klube. Nie je to nič zložité, nie je to nič vážne, ale je to systémová vec, ktorá naozaj vie, vie zvrátiť späť jeden, jeden absolútne neodborný a fatálny krok Matoviča a, a jeho spolku, ktorý naozaj moho... aj spôsobil v minulosti katastrofu.
Takže ďakujem pekne, za mňa toľkoto.

Vážený pán predkladateľ, vážený pán podpredseda Národnej rady a vážené kolegyne a kolegovia, rokujeme o návrhu zákona, ktorým sa novelizuje zákon Zákonník práce a zákon o podpore cestovného ruchu, a teda, zjednodušene povedané, možnosť používania rekreačných, poukazov sa rozširuje aj o... o rodičov zamestnanca.
Samotný inštitút príspevku na rekreáciu alebo rekreačných poukazov bol, bol zavedený tiež z iniciatívy, vtedajšieho predsedu Národnej rady Andreja Danka a predsedu SNS, a teda jeho kolegov s tým, že je potrebné podporovať cestovný ruch, tak, tak sa zvolila metóda, keď ten cestovný ruch nepodporoval štát, ktorý sa ho rozhodoval podporiť, ale podporujú ho zamestnávatelia, ktorí majú povinnosť prispievať svojím zamestnancom na rekreáciu. Nie všetkým, až, až takým, čo odpracujú 12 mesiacov, nie v plnej výške, ale, ale teda je to iba príspevok do, myslím, 55 % a je to, je to, samozrejme, aj celkovo, celkovo, limitované. Ale v podstate, ak chce štát podporovať cestovný ruch, tak by mal na to vyčleniť zdroje a mal by cestovný ruch podporovať, podporovať sám. Ale teda takto sa našla forma, aby štát podporil cestovný ruch a až tak veľa ho to nestálo, aj keď, samozrejme, aj štát je zamestnávateľ, čiže aj štát, keď prispieva svojím zamestnancom, tak ho to niečo stojí, ale primárne to stojí niečo súkromných, súkromných zamestnávateľov, ktorým to spôsobuje ďalšie výdavky.
No a prečo teda sa zvolila táto forma? Teda že nie, že, štát by dával príspevky dôchodcom na cestovný ruch na území Slovenskej republiky, alebo, alebo školopovinným deťom alebo všeobecne každému by dával príspevky, tak bolo by to drahé, ale muselo sa to nejako zdôvodniť. A to zdôvodnenie bolo, že zamestnanci potrebujú nejakú rekreáciu na to, aby sa, aby sa zotavili, a teda aj pán predkladateľ citoval tu z dôvodovej správy k tomu predchádzajúcemu návrhu, kde sa hovorilo, že zavedzením... zavedením tohto nového inštitútu sa očakáva pozitívny vplyv najmä na ekonomicky aktívnych obyvateľov Slovenskej republiky dosahujúcich nižší disponibilný príjem, ktorí si doteraz nemohli dovoliť ani jednu rekreáciu ročne. Títo obyvatelia vrátane ich najbližších rodinných príslušníkov by si tak mali môcť dovoliť aspoň jednu rekreáciu ročne potrebnú na, na regeneráciu fyzických a psychických síl a zvýšenie kvality ich života.
Čiže áno, chceme podporiť domáci cestovný ruch to je, to je jeden zámer, ale teda prečo to spravíme tak, že nie štát bude dávať príspevky, ale tú, tie náklady majú znášať zamestnávatelia, ktorí majú prispieť svojim zamestnancom? To zdôvodnenie a jeden z účelov, prečo sa tie rekreačné poukazy vôbec zaviedli, je, že ekonomicky aktívni obyvatelia, najmä tí, ktorí dosahujú nižší disponabilný príjem, si nemôžu dovoliť jednu, jednu... ani jednu rekreáciu ročne, tak touto zmenou im to umožníme.
To, s čím prichádzate teraz, v podstate popiera ten druhý z deklarovaných účelov, pretože umožní využívať rekreačné poukazy nielen, nielen samotným zamestnancom, ale aj ich, aj ich príbuzným, teda konkrétne, konkrétne rodičom. Doteraz bolo možné, aby tieto prostriedky, rekreačné poukazy zjednodušene, mohli na svoju rekreáciu využívať buď samotní zamestnanci, alebo teda ich najbližšia rodina, čiže manžel, manželka a ich deti. Na spoločne strávenej, strávenej dovolenke, lebo teda, samozrejme, že tie náklady vznikajú, vznikajú celej rodine. A vy, čo teraz navrhujete je, že aby sa to rozšírilo aj o rodičov, a... a tí rodičia to môžu ale využiť, využiť aj samostatne. Kým doteraz to bol, to bol, inštitút určený na to, že zamestnanec dostane rekreačný, rekreačný poukaz a môže ho využiť buď na svoju dovolenku, alebo môže, môže tým hradiť aj nejaké náklady, ktoré vzniknú na dovolenke jeho najbližšej rodine, pokiaľ je s ním na tej dovolenke. Vy teraz navrhujete, že môžu to využiť rodičia a môžu to využiť aj, aj, aj rodičia samostatne. Tak tomu celkom nerozumiem a poprosil by som o vysvetlenie, že aký, aký to má teda účel, aby bol takýto inštitút v Zákonníku práce, lebo môžem s tým nesúhlasiť, nemyslím si, že štát má prenášať, podporu cestovného ruchu na zamestnávateľov. Sa domnievam, že štát má minimálne zasahovať do, do ekonomiky a nemal by finančne podporovať to alebo ono, ono ekonomické odvetvie, ale ak už to ide robiť, no tak to má robiť spôsobom, že, že prispeje, prispeje sám zo svojich, zo svojich prostriedkov, resp. zo štátnych prostriedkov, ktoré sú prostriedky všetkých daňových poplatníkov, nemá to prenášať na zamestnávateľom a hovoriť zamestnávateľom, že majú, majú podporovať domáci cestovný ruch oni zo svojich prostriedkov.
Ale dobre, zvolila sa forma, ktorá sa tvári, že to nie je len o podpore cestovného ruchu, ale je to aj o tom, aby si zamestnanci mohli oddýchnuť, aby sa mohli zrekreovať, aby sa zrekreovali, zrekreovali na Slovensko, dobre tak sa zaviedol príspevok, zaviedli sa rekreačné poukazy, ktoré môžu využiť zamestnanci buď sami, alebo teda so svojou manželkou, manželom či, či deťmi, keď idú s nimi na dovolenku, ale teraz vy navrhujete zmeniť filozofiu toho, že v zásade podľa toho, ako je ten text návrhu zákona napísaný, môže zamestnanec posunúť, posunúť ten rekreačný poukaz na svojich rodičov a tí pôjdu na dovolenku.
A ako toto pomôže, pomôže tomu zamestnancovi? Áno, asi mu to urobí, urobí radosť, že, že teda venuje, bude mať nejaký darček pre svojich, pre svojich rodičov, ale ako je opodstatnené, aká je legitimita toho, aby zamestnávatelia platili darčeky príbuzným svojich zamestnancov? Lebo z môjho hľadiska je, hovorím, je sporné už to, že by, že zamestnávateľ má platiť, alebo prispievať na dovolenku svojho zamestnanca, ale dobre, tak rozumiem aspoň tej logike, len nerozumiem logike toho, že, že zamestnávateľ má platiť dovolenku rodičom zamestnanca. Dokonca nie takú dovolenku, keby tam bolo napísané, že tak ako to bolo doteraz, že, že dieťa ide so svojim rodičom na dovolenku, a teda prispeje mu zamestnávateľ, môže na to použiť rekreačný poukaz, ale, ale to, z tohto textu vyplýva, že rodič pôjde sám alebo rodičia zamestnanca pôjdu pôjdu sami na dovolenku na Slovensku a môžu na to použiť rekreačný poukaz toho zamestnanca.
Čiže aký, z akého dôvodu budeme zamestnávateľov nútiť, aby platili samostatné dovolenky rodičov ich zamestnancov? To by ma naozaj zaujímalo, že, že prečo si myslíte, že toto patrí do, do Zákonníka práce, lebo podľa môjho názoru určite nepatrí.
Ďakujem.

Vážená pani predkladateľka, vážený podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, naozaj sa musím vrátiť k tomu rozporu medzi tým, čo sa deklaruje v dôvodovej správe, že čo je zámerom tohto návrhu zákona, a tým, čo ním naozaj je a čo je teda zreteľné, povedzme aj z tých faktických poznámok, ktoré zaznievajú od koaličných poslancov, či už predkladateľov, alebo iných podporovateľov tohto, tohto návrhu zákona.
V dôvodovej správe sa hovorí o tom, že je potrebná dôveryhodnosť a transparentnosť, lepšia kontrola toku finančných prostriedkov, zvýšený tlak na zodpovedné hospodárenie, podpora dôvery a zapojenia verejnosti, čiže sa to tvári ako taký návrh, ktorý v zásade má pomôcť mimovládnym organizáciám, aby lepšie fungovali.
Ale keď ktokoľvek z koaličných poslancov otvorí ústa a vyjadrí sa v parlamente, že prečo to predkladajú, tak je zrejmé, že je to súčasť ich boja proti mimovládnym organizáciám, ktoré vnímajú ako, ako nepriateľské. A to naozaj asi najúprimnejšie bolo, keď, keď pani poslankyňa Kramplová v tej faktickej poznámke hovorila o už tých spomínaných sorosovských mimovládkach, ktoré spôsobili rozvrat a hrôzovládu, a o liberáloch a liberálnych extrémistoch, ale to v tom zákone nie je napísané. V tom zákone je, že, že je to o všetkých.
Rovnako pán poslanec Hazucha hovoril o tom, že tento zákon nie je proti tým dobrým mimovládkam, ten je proti tým zlým. Ale aké vy máte štatistiky, ktoré organizácie mimovládne sú podporované zo zahraničia? Však to je nezmysel, že iba politické mimovládne organizácie, ak už si to takto zadefinujete (rečník gestom zdvihnutých rúk naznačuje úvodzovky), sú podporované zo zahraničia.
Zo zahraničia sú podporované mimovládne organizácie všetkých druhov pôsobiace v sociálnej oblasti, pôsobiace v kultúre. Určite nie len tie, ktoré sa vyjadrujú, vyjadrujú k politickej, k politickej situácii. Ale, ale mimovládky primárne sa predsa nevyjadrujú k politickej situácii, to je len vaše paranoidné videnie sveta, keď sa mimovládne organizácie vyjadrujú k niečomu, čo má charakter politiky, tak to nie je preto, že chcú bojovať s niekým alebo pomáhať niekomu inému, ale vyjadruje sa preto, že sa venujú nejakej téme.
Ja teda som pôsobil vo viacerých aj pôsobím v mimovládych organizáciách, čiže niečo o tom viem, a pôsobil som aj v politickej mimovládke v Občiansko-demokratickej mládeži, ktorú som spoluzakladal začiatkom 90. rokov, to je zase niečo, čo spomínal pán poslanec Lučanský, a, a neviem, aký je s tým problém. Veď to, že existujú mládežnícke organizácie, ktoré majú nejaký vzťah k politickej strane, to je tiež normálne.
Aj Slovenská národná strana, pokiaľ viem, má alebo mala Slovenskú národnú mládež, mládežnícku organizáciu, kde sa združujú mladí ľudia, ktorým je blízka politika, politika SNS. Neviem, či by niekomu napadlo, že je to nejaký problém. Veď, veď keď sú mladí ľudia, ktorým je blízka politika SNS, chcú si založiť organizáciu, tak nech si ju, nech si ju založia a nech tá organizácia funguje, mech tá organizácia diskutuje, nech tá organizácia podporuje politiku Slovenskej národnej strany, vychováva nové kádre. Veď čo je na tom? Veď to je normálne v celom demokratickom svete, že existujú mládežnícke organizácie, ktoré sú blízke, blízke politickým stranám.
A, ale tie iné mimovládne organizácie, a tam, a tam to, ale primárne asi, asi, asi nesmeruje tá vaša kritika, ale, ale, že sme, že existujú iné mimovládne organizácie, ktoré sa venujú politike, tak oni sa venujú nejakým témam, nejakým oblastiam, venujú sa napríklad korupcii, boju proti korupcii a kritizujú, ak narazia na nejakú korupčnú kauzu, kritizujú, ak sa prijíma legislatíva, ktorá sťažuje boj proti korupcii, ale... alebo, naopak, pomáha tomu, aby sa, aby sa korupčné správanie rozšírilo. Ale oni to nerobia preto, že sú proti SMER-u alebo HLAS-u, alebo SNS, však to sú organizácie, ktoré keď narazia na korupciu, no tak ju kritizujú bez ohľadu na to, kto je, kto je pri moci. Keď, keď prichádza legislatíva, s ktorou nesúhlasia, tak to kritizujú bez ohľadu na to, kto je pri moci. Sú organizácie, ktoré sa venujú právnemu štátu, ako, ako VIA IURIS napríklad. Ale dobre, VIA IURIS, keď kritizuje vašu novelu Trestného zákona, tak vy máte pocit, že je to politická mimovládka, ktorá, ktorá je zameraná proti vám, ale však VIA IURIS aj v minulom volebnom období ixkrát kritizovala aj návrhy, s ktorými prichádzala vláda, v ktorej my sme boli zastúpení, s ktorými prichádzala, ja neviem, pani ministerka spravodlivosti Mária Kolíková, však nie so všetkým súhlasili, kopu vecí, kopu vecí kritizovali a, samozrejme, že nám sa to nepáčilo, ale ani, ani, ani vo sne nám nenapadlo, že by sme kvôli tomu mali, mali si začať myslieť, že ak nás nejaká mimovládna organizácia kritizuje alebo kritizuje niečo, čo sme navrhli, že teraz je to zlá politická mimovládna organizácia, ktorá pôsobí v záujme SMER-u alebo, alebo opozície, veď to je normálne, to je úplne prirodzené, že mimovládne organizácie sa venujú nejakým témam a niektoré sa venujú, venujú praktickej pomoci, sociálnej oblasti, v kultúre, v športe, v ochrane životného prostredia a iné sa venujú aj politike v zmysle tvorbe, tvorbe politík a vyjadrujú sa k veciam verejným, ale veď to je úplne legitímne, to je súčasť občianskej spoločnosti. Veď ľudia maj právo vyjadrovať sa k tomu, čo sa v tejto krajine deje. To právo nemáme iba my politici za to, že sme boli, že sme boli zvolení do parlamentu. Áno, my máme tú výsadu, že keď je niekto z mimovládnej organizácie, tak nemôže prísť za tento rečnícky pult a vystúpiť tu, ale verejne sa vyjadrovať môže, preboha. Môže zvolať zhromaždenie, môže sa združiť v nejakej organizácii, môže vytvoriť občiansku iniciatívu, ktorá ani nemá právnu subjektivitu, môže organizovať zhromaždenie, môže, môže využívať petičné právo, môže písať do médií, môže si založiť web, môže sa vyjadrovať na sociálnych sieťach, však to sú úplne legitímne veci, ktoré v demokratickej spoločnosti nikto nespochybňuje. Spochybňujú to diktátorské režimy, spochybňujú to autokracie, ktoré diktát... k diktatúram smerujú. Presne to teraz robíte vy. Robíte to, robíte to vo vzťahu k médiám, ktoré chcete ovládnuť, a robíte to aj vo vzťahu k občianskej spoločnosti, vo vzťahu, vo vzťahu k mimovládnym organizáciám.
Ak si nejaká organizácia ani napriek výzve nesplní tú povinnosť, že sa má zaregistrovať ako zahraničný agent alebo organizácia so zahraničnou podporou, tak podľa vášho návrhu bude takú organizáciu možné zrušiť.
V prípade, v prípade tých organizácií, ktoré už dnes majú nejakú, nejakú úpravu rušenia, ako sú neinvestičné fondy, nadácie alebo neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby, tak tam bude môcť dať ministerstvo návrh súdu, a v prípade občianskych združení, čo je najrozšírenejšia forma, bude môcť priamo ministerstvo zrušiť. To je taký zásah do, do slobody, slobody, slobody združovania, že ani si to neviem porovnať s ničím, čo sa, čo sa doteraz, doteraz udialo, to je v podstate otvorená cesta k likvidácii mimovládnych organizácií.
A opäť teraz by som rád zopakoval tú otázku, ktorú tu položil aj pán poslanec Čaučík, stanovujete tam mimovládnym organizáciám povinnosť to označenie organizácie so zahraničnou podporou uvádzať pri každom úkone. Čo to znamená pri každom úkone? Lebo to nie je jasné ani z návrhu zákona, ani z dôvodovej správy, ani ste, ani ste to nijako, nijako nevysvetlili, čo je to uvádzať si, uvádzať si pri každom úkone, lebo veď mimovládne organizácie, keď, keď vystupujú, keď, keď sa niekde prezentujú, tak častokrát alebo častokrát, stáva sa, že mimovládna organizácia má dlhší názov a používa sa kratší názov alebo používa sa dokonca, dokonca iba skratka tej organizácie. Takže naozaj keď, keď vydá nejaké vyhlásenie alebo nejakú informáciu organizácia, tak miesto toho, aby používala skrátený názov alebo aby používala skratku, tak bude vždycky musieť používať skratku aj s tým prívlastkom organizácia so zahraničnou podporou? A keď nie, tak bude, bude porušovať zákon?
Mohli by ste to vysvetliť, ste tu dvaja predkladatelia, tak očakávam, že nám dáte vedieť, ako to je.
Ďakujem.

Ďakujem pekne.
Že ja som nestihol ešte povedať tú, tú výhradu, ktorú máme, a je podľa mňa naozaj meritórna a, žiaľ, ani po rokovaní výboru, ani pozmeňovacím návrhom sa nič nezmenilo. Zaujalo ma to, že prečo v tomto, v tejto pomoci – v úvodzovkách – sa tak striktne postupuje pri vymáhaní pohľadávky štátu a definuje sa, že na druhý deň po lehote splatnosti prechádza do iného systému celá tá pohľadávka. Dokonca v samotnej dôvodovej správe to je napísané. Uzavretie zmluvy o vymáhaní pohľadávky štátu ihneď po uplynutí splatnosti pohľadávky štátu je špeciálnou úpravou oproti úprave, všeobecnej úprave obsiahnutej v zákone o pohľadávkach štátu. Čiže, viete, štát pri svojich pohľadávkach má, má o tom svoj zákon a postupuje podľa neho. Špeciálnou úpravou v tomto prípade je, že na druhý deň, na druhý deň po lehote splatnosti, pri zákone o pohľadávkách štátu je že do roka.
A toto má celkom zaujalo, že na jednej strane vravíte, že idete im pomáhať, a na druhej strane hovoríte, že na druhý deň po lehote splatnosti, a sami priznávate v dôvodovej správe, že to je špeciálna úprava oproti štandardnému zákonu o pohľadávkach štátu. Tak by ma zaujímalo vysvetlenie, že prečo ste tak príkri, prečo ste tak ostrí a že na čo je to dobré. Ja tu nebudem konšpirovať, na čo je to dobré, ale hovorím, mal som veľké skúsenosti s tým, čo dokážu niektorí ľudia, čo dokáže, v spolupráci so štátom ako dokážu niektorí ľudia cez pohľadávky, cez úžernícke zmluvy, cez malé, drobné písmenká niekomu znížiť... zničiť život alebo podnikanie.
To som chcel ešte povedať.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne.
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, skúsim spraviť ešte takú rekapituláciu aj v tomto druhom čítaní toho, že čo máme, aby sme potom vedeli, aby potom niekto nepovedal, že tu nezaznelo a malo, takže to niečo zazneje a niektoré už zaznejú aj druhýkrát.
V zásade som počul historicky najkratšie odôvodnenie zákona, pomaly, pán minister, to si môžte prípadne prehrať a myslím, že povedal jednu vetu, však vsjo jasno, za čem bukvy.
Čo ma ešte prekvapilo, je to, že chcel som si overiť nejakú skutočnosť, a z mojich dobrých skúseností z minulého pôsobenia v parlamente bolo, že s ministrom išiel, išla stafáž hore na balkón odborných pracovníkov, hej, ktorí proste sledovali ten proces, a dneska tam nie je nikto, tak neviem, či, keďže je piatok, už sa na ministerstve nerobí, alebo načo, však všetko je jasné, hej. Hovorím, za dobrých skúseností, špeciálne z financií, ale aj z poľnohospodárstva tam vedelo sedieť päť-sedem ľudí, ktorí vlastne sledovali ten proces, a keď niečo človek potreboval prejsť, tak vybehol hore a spýtal sa. Zdá sa, že dobré skúsenosti vlády už potre... nepotrebujú nikoho, neviem. Čo k tomu povedať, ja nezdieľam také nejaké to nadšenie alebo také, že ten prístup, že ako dobre, a sme to vyriešili a sme pomohli, lebo mne to príde trošku nefér a nečestné voči tým poľnohospodárom, že tváriť sa, že teda však sme vám pomohli, tak už ticho buďte a dajte toho chleba. A proste hrozne také nepoctivé mi to príde. A ešte aj takto komunikovať, snažiť sa komunikovať, že vlastne mi vytvárame nejaký mechanizmus aj do budúcna.
Tu by som chcel upozorniť na to, že celá táto úprava je viazaná prísne, prísne viazaná na priame platby a ich meškanie a ich nevyplácanie. Ale však podľa toho, čo som doteraz počul a čo bolo deklarované, to už sa nikdy nestane, hej. To už sa nikdy nestane, hej, lebo ministerstvo už teraz pracuje takým spôsobom, že to už, že vlastne je to zbytočné. Viete, však na čo zavádzate, prečo hovoríme o tom, že tento mechanizmus je dobrý, lebo však do budúca ho môžme, máme ho v zákone, môžme ho využiť, ale podľa deklarácií aj ministerstva, aj vlastne... aj by sa to vlastne už nemalo prečo stávať, hej, lebo však už by nemal byť ten dôvod, už sa, už neni Radičová, už neni, proste už tie platby, už hádam sa ten systém, už doškolíme tak, že už to nebudeme najhorší v Európe. Takže nie som si celkom istý, či my vytvárame mechanizmus, ktorý, dobre, že je, lebo vlastne je nulitný (povedané so smiechom), jako by povedal Harabin, alebo je nanič, hej, lebo však vlastne to riešime len túto ad hoc situáciu, ktorá vznikla, a podľa deklarácie ministerstva kvôli Radičovej, ala Radičová a podľa deklarácie časti opozície kvôli neschopnosti ministerstva a PPA-čky.
Takže ja by som trošku ubral z toho optimizmu. A kvôli poľnohospodárom to poviem, že tá rekapitulácia, čo mi na tom vadí a čo považujem za rizikové a prečo napríklad tam svietime, hej, lebo v rámci severokórejského hlasovania, ktoré vlastne tuná v parlamente sa už zvykne objavovať, a takého vytlieskavania, a tak sme sa zdržali v zásade jediní. A uvidím, však budeme mať nejakú dohodu aj na klube, že ako budeme postupovať.
Ja som skeptický, k tomu aby som sa podpisoval, keď ma netreba, či ja za to zahlasujem, alebo nie, to prejde. Vy vládnete, ja nevládnem, vy vládnete, nech sa páči, berte zodpovednosť (povedané so smiechom), prečo nás do toho vťahujete. A prečo by som mal zobrať zodpovednosť za to, čo mi tam vadí, a to je presne to, o čom chcem aj hovoriť a čo je to vlastne novinka po tej rekapitulácii, čo poviem a čo sa nezmenilo, som sa naschvál bol spýtať aj u nás na výbore, hej, či sa vie nejaký pozmeňovák, či sa niečo zmenilo, nič sa nezmenilo, všetko je tak, ako tam bolo, so všetkými ustanoveniami.
Takže k tej rekapitulácii, teda ja si myslím, že teda robíme to iba pre tento rok, lebo už budúce roky to nenastane, to už deklarovali aj smeráci, že to nenastane, a ja verím, že keď tu bude alternatíva voči nim aj v poľnohospodárstve, tak to nenastane. Chcem veriť, že tam budú takí ľudia, že to nenastane, že to, čo majú dostať poľnohospodári, dostanú vtedy, keď majú, a nebude treba využiť ustanovenia tohto zákona.
Čiže pre tento rok vlastne vytvárame nejaký ad hoc model, ktorý v zásade vytvára nejaké otázky, ktoré neboli žiadnym spôsobom zodpovedané, hej, nerozumiem sume alokovanej na celú tú pomoc. Je niekde na úrovni 250 mil. Ak je 250 mil. a môžte podporiť tých, čo zatiaľ nedostali tie platby, ale len do výšky 70 % tých predpokladaných budúcich platieb, tak si jednoducho vydedukujete to, že 250-krát 1,3, vyjde, vyjde vám niečo na úrovni 320 mil. Čiže čo je predpoklad, že 320 mil. nebude vyplatených? Alebo 320 mil., lebo my nehovoríme, doteraz čo ste nevyplatili, my hovoríme o tom, že komu plánujete alebo čo sa, čo, čo vlastne, čo je predpoklad nevyplatiť. Čiže jej predpoklad nevyplatiť 320 mil. eur? Koľko je to podiel z celkovej výšky platieb? To je desivé číslo, na túto otázku nebolo zodpovedané. Otázka je aj namieste, že koľkých žiadateľov sa to týka, lebo ak je maximálna pomoc pre jedného 100 000, ale nemôže byť, nemôže byť tá, tá pôžička, ten úver väčší ako 70 % predpokladanej tej sadzby, čiže príklad, ten, čo má 200-tisíc dostane len 100-tisíc, ale ten, čo má 30-tisíc, nárok na priamu platbu, malý nejaký poľnohospodár, tak dostane len nejakých 20-tisíc. Čiže to sa môže týkať od 2 500, keby sme dali že 250 deleno, deleno 100-tisíc, od 2 500 žiadateľov, prísne vzaté, až po nejakých 7-tisíc poľ... a tých malých, čiže znova nezodpovedaná otázka, že ako pre, pre koho vlastne a z čoho vychádzal zákonodarca, keď to takto, takto navrhoval.
Samotný návrh, znova mi dáva, nedáva mi logiku v tom, že čo je vlastne tá pomoc a koľko ľudí ju vlastne bude schopných využiť, keď prichádza v tej, v tom šate, v akom prichádza. Okrem toho, že vy zvoláte tri tlačovky a poviete, jak pomáhate (povedané so smiechom), a bude ma fascinovať, že niektorí od nás z opozície budú prikyvovať, že áno, pomáhame. Nie som si celkom istý, podľa mňa mali by sme hrať s tými ľuďmi fér, nechali ste ich tak, nechali ste ich v tom, nepomohli ste, dokonca včera či predvčerom ste ani nezahlasovali, znova ste, smeráci a HLAS, ste nezahlasovali za prieskum v PPA-čke, nechali ste ich v tom a teraz sa idete postaviť niekde pred kamery a povedať, že im idete pomáhať. Hrozný cynizmus z toho ide, hrozný.
Lebo tá pomoc je v čom? Ako vravíte, že majú si požiadať, majú ručiť priamymi platbami, dobre viete, že 90 % tých žiadateľov už dávno ručí priamymi platbami, to je prvý záručný mechanizmus, ktorý poskytujete, keď idete do banky. Dávno už tí všetci, či môžte to úplne odpísať. Ohľadom toho, že chcem využiť túto super ponuku, za ktorú zahlasovala sko skoro celý parlament, idem ju, ide ten žiadateľ, chudák, zoblečie montérky, dá si oblek a ide do tej Štátnej záručnej sa spýtať: „No, pane zlatý, dajte nám priame platby. – „Ručte tými plat...“ – „A však tými už dávno ručím, však to bolo prvé, čím som ručil.“ – „Aha. Tak dajte nejaký majetok.“ Tak to ste tiež nezodpovedali, až potom, keď ste sa zbadali, tak to ste mu potom pošuškali, Robertovi Ficovi, že ten majetok, už som to tu odhovoril, nechcem sa opakovať, nie je to také jednoduché, hej, zakladať majetok. To nemôžte prísť a povedať: „Mám, niečo mám, myslím si, že to toľko stojí.“ Ani banka nemôže zobrať niečo, lebo to toľko, si myslí niekto, stojí, tam sú znalecké posudky, záložné zmluvy, vklady do katastra. To sú všetko veci, ktoré určitú dobu trvajú, a teraz mi len, kto by mi zodpovedal, lebo pán minister mi nezodpovie, kto by mi zodpovedal tú moju otázku, ale šak keď do 30. 6. to všetko bude vyplatené, na čo by si kto požičiaval na dva týždne peniaze. To už v akom probléme, viete, že čo vám už porieši to, že či to dostanete v piatok alebo na druhý týždeň v pondelok? Už nedelí, nenásobí. Viete, to už naozaj nie je vec zásadného významu, alebo teda je to to, že už pripúštate, že klamete, že nebude to do 30. 6. a že bude, bude to, bude, sa to posunie.
A potom o koľko sa to posunie, keď alokujete 250 mil.? Lebo tam nastupuje ten degresný mechanizmus, že čím neskôr to budete vyplácať, tým viac sa štát bude na tom podieľať z našich zdrojov, zo štátneho rozpočtu. Ale všetci tu ideme teraz byť happy a budeme tu teraz tlieskať, že jak sme pomohli poľnohospodárom, hrozne cynické mi to príde. Že sme nezodpovedali, nerozprávame sa o tom, ale budeme tu všetci – a však sme vám pomohli. Áno, tej laickej verejnosti sa to bude zdať a budú to tak chápať – že však im pomohli, čo chcú? Hrozne je to nefér, proste taká nepoctivá hra mi to príde.
A ta naša obava, ktorá tam bola, moja, ja, ja mám ohromnú skú... (Prerušenie vystúpenia časomerom. (Rečník ďalej rozpráva bez mikrofónu.) ... a žiadne peniaze. (Reakcia z pléna.) Jaj, už mi došiel čas? Pardon. (Povedané so smiechom.) Škoda, lebo som nepovedal tú výhradu.

Ja som si uvedomoval, však koniec koncov som to aj uviedol, že je to taká zvláštna formulácia, pocitové vnímanie, ale, viete, nemôžete všetko nadátovať. Neexistujú dáta na všetko. A kto by počítal hlodavce?
A ak bola nejaká ambícia počítať medvede, tak máme pocit, že také rozpačité to je, lebo nemáme zatiaľ nejaké výsledky, čiže ak nemáme dáta, tak potom môžeme hovoriť o štatistických parametroch, ktoré nás nastavujú na nejaké pocitové vnímanie, hej. A ja som to nepovedal, ale to, mne sa to celkom hodí, lebo viete, že pocitovo – nepocitovo. Orava je, ja, Orava je husto zalesnený región, a, prísne vzaté, viete, keď sledujete tie správy, že kde bol medveď, počuli ste niekedy, že bol medveď na Orave? To by stálo za to, že, že prečo nebol vlastne medveď na Orave. A viete, dajme pozor, lebo ak ten problém nebudeme riešiť, tak bude taká situácia, že vlastne na Orave problém s medveďom neexistuje, lebo tí ľudia sa neudávajú navzájom, hej, nežalujú na seba a nejakým spôsobom to asi riešia, hej, a vyriešia, hej, a zdá sa, že ako keby na Orave, ako keby medvede Oravu obchádzali. Nie je to tak.
Ale že proste áno, my sme dospeli do štádia, musíme to riešiť, máme na to nástroje, ako to riešiť. Ak nemáme dáta, kľudne máme mať právo pocitovo to nejako vnímať aj z tých štatistických výstupov, ktoré máme. Otázka je, že ako. A ten návrh, ktorý tu je, ja som si len toľko dovolil, že upozorniť na riziká, a vnímam ich, že tam sú.
Ďakujem.

Alojz, teraz, ty si sa prizval z nejakých interných vnútrostraníckych a vnútroklubových informácií, tak aj ja sa priznám. My sme aj veľa diskutovali, ja poviem na rovinu, že mne je ochrana prírody veľmi sympatická, nakoniec, však som aj spolutvorcom zákona zviera nie je vec, viacero iniciatív.
Ale čo mi sympatické nie je už, to je už taký ekoterorizmus, a podľa mňa stav, ktorý tu bol, je niečo také. No, aby nemohli orgány na to určené, a kľudne nech teda k nim patria aj poľovníci, veď kto iný, aby nemohli vlastne eliminovať medveďa, ktorý tam pobehuje niekde po obci, mne to akože, ja, ja toto nie je moja téma, ale mne to ako laikovi prišiel chorý svet, že musíme čakať neviem koľko rokov na to, aby sa rozhodlo, že či ten medveď áno, alebo nie, a ako vôbec. Čiže ja som uvítala, že sa to nejako, nejako rieši, ide riešiť, no a bola som ja celkom aj naklonená k tomu ústavnému zákonu, ktorý sa verejne veľa kritizoval, a tak vravím si, však sú tu tie rozhodnutia, musí sa to robiť takýmto spôsobom, inak to nejde, kontaktovala som aj pána ministra, aby mi vysvetlil teda dôvody, konzultovali sme, no a zrazu bum, prišiel teda iný zákon, a poviem pravdu, že tento ma znepokojuje viac. Ja rozumiem, že napríklad právnikom lezie na nervy forma ústavný zákon a podobne, ale mňa na tomto zákone trošku znepokojuje práve to, to som si aj u pána ministra uverova... overovala, či môžu byť strieľané aj iné zvery, za akých okolností by to teda bolo možné, keď pán minister mi povie, že nie, a predpokladám, že bude aj k tomu vystupovať, tak možno toto by som ja nejako ocenila, keď sa vysvetlí, tak prečo potom, pán Huliak hovorí o tom, že KDH urobila chybu, a že teda bude sa môcť.
Alebo to, že polovica krajiny bude teda v tej mimoriadnej situácii, no ospravedlňte ma, ale mne po covide toto vôbec nie je sympatické, lebo my sme boli tí, čo sme sa ozývali proti, takže ja konkrétne dve tieto námietky... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)