Videokanál klubu

Ďakujem pekne. Ďakujem všetkým kolegom za faktické poznámky.
Začnem pánom Dubovickým. No, jednoznačne rekreačné poukazy cestovný ruch na Slovensku nezachránia. To skôr by ten cestovný ruch zachránilo to, keby malo ministerstvo štátnu budovu alebo rozumný prenájom, za tie ušetrené peniaze sme mohli byť každý mesiac na nejakom veľtrhu cestovného ruchu niekde v zahraničí, chodiť a hľadať tých turistov, aby chodili na Slovensko. To je, toto je to, čo by pomohlo skutočne cestovnému ruchu.
No a teraz áno, ja som sa nedostal vlastne k tomu vplyvu na verejné financie. Áno, štát má 440-tisíc zamestnancov, veľa z nich v organizáciách nad 49 zamestnancov, a teda to, samozrejme, stojí štát aj dnes peniaze a jednoducho bude to stáť viacej.
A ja použijem tie slová pána poslanca Huliaka, že neprichádza o nič ani podnikateľ a vlastne teda ani štát. Ale, ale prichádza, môžu to byť náklady, koľko chcú, stále sú to financie, ktoré podnik má a musí ich vynaložiť. A teraz, pán Huliak, spýtajte sa v školách, či vlastne je to že nič. Či skutočne majú na väčší počet tých rekreačných poukazov, či na to majú peniaze! Spýtajte sa ministra školstva, spýtajte sa ministra financií, povie vám že to bude stáť ďalšie výdavky, ktoré jednoducho nie sú. Pán Huliak, nie je to nič, keď dáte niekoho niečo zaplatiť na to, aby ste vy urobili sociálne opatrenie pre niekoho, nie je to nič, niekoho to stálo peniaze.
Kolega Šmilňák, áno, samozrejme, hovorím, nedostal som sa k tomu vystúpeniu, týka sa to aj zamestnancov štátu, týka sa to škôl, organizácií, ktoré jednoducho nie sú podnikatelia, ktorí i dnes majú málo peňazí a oni to zasa, oni to budú musieť zaplatiť, však určuje to zákon, ale bude to z nejakých iných benefitov, budú menšie osobné ohodnotenia, budú menšie odmeny... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Huliak začal tým, že reaguje na mňa, tak teda neviem, či reagoval na mňa, alebo na pána poslanca Viskupiča, potom ešte reagoval na pána poslanca Šmilňáka, to čo by tiež nemal, ale teda ja budem reagovať na pána poslanca Viskupiča, ktorý vystúpil v rozprave. A áno, ide presne o tú hranicu medzi tým, keď nejaký výdavok, ktorý má zamestnávateľ, je daňovo, daňovo uznateľný, lebo má nejaký zmysel k produkcii, má nejaký zmysel k tomu, že zamestnávateľ poskytuje nejaké benefity svojim, svojim zamestnancom, a áno, rekreácia, príspevok na rekreáciu je nejakým benefitom. Príspevok na rekreáciu osôb, blízkych osôb, ktoré sa zúčastňujú na rekreácii spolu so zamestnancom, je nejaký benefit pre zamestnanca. A aj dnes to môžu byť rodičia, lebo je tam kategória osôb žijúcich so zamestnancom v spoločnej domácnosti a niektorí rodičia žijú so zamestnancom v spoločnej domácnosti a v takej situácii, ak sa zúčastnia na tej dovolenky, dovolenky spoločne so zamestnancom, tak sú tam tie výdavky oprávnené. Dnes má tam pribudnúť podľa, podľa vášho návrhu rekreácia rodičov zamestnanca bez toho, aby sa zúčastnili na spoločnej dovolenke so zamestnancom. Čiže nemá to k zamestnancovi žiadny vzťah. A potom kde sa to má zastaviť? Prečo nie aj súrodencom, prečo nie vnukom, prečo nie starým rodičom, prečo nie kamarátom, prečo potom to nevymyslíte tak, že každý zamestnanec môže len tak poukázať, komu len chce, svoj rekreačný poukaz? No však podľa vašej logiky to bude na podporu cestovného ruchu.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte aj mne pár slov k tejto téme.
No, ekonomika, verejné financie, podnikateľské prostredie, zamestnanosť, to všetko sú prepojené nádoby. A v podstate to najlepšie vystihuje tripartita. Trojuholník: zamestnávatelia, zamestnanci a štát. A všetko to dobre funguje, teda aj štát dobre funguje vtedy, ak je to celé v rovnováhe. Ak tu v Národnej rade vznikajúce zákony vylepšujú podmienky, vylepšujú podnikateľské prostredie, okej, vylepšujú aj postavenie zamestnancov, vylepšujú konkurencieschopnosť krajiny. Toto, toto si treba vždy uvedomiť, keď sa do čohokoľvek, do akejkoľvek na pohľad malej veci akože takto to nejak vnorí a ide sa to upravovať, to vždy má proste taký celkový, celkový dosah.
Ja tu chcem úvodom jasne povedať, že, samozrejme, veľmi-veľmi dôležitý je aj zamestnanec. Jasné. Aj oni sú tí, ktorí rukami svojimi alebo svojimi schopnosťami tvoria hodnoty. Ale jednoducho veľmi dôležití sú aj podnikatelia, pretože oni sú tí, ktorí vytvárajú pracovné miesta, tí, ktorí platia mzdy zamestnancom, tí, ktorí platia dane štátu. A nemôže to byť takto nevyvážené. Nemôže si aktuálne či predkladatelia, alebo celá vládna koalícia povedať, že zamestnanec je náš cieľ, tomu budeme len a len pomáhať a podnikateľ je náš nepriateľ a tohoto necháme, to najmenšie že zaplatiť a ešte mu proste dáme ďalšie veci zaplatiť a zhoršíme mu podmienky. Takto to nefunguje, tam tá rovnováha, rovnováha musí byť. Veď aj štát je zamestnávateľ svojím spôsobom. Aj štát je, teraz poviem že v úvodzovkách, podnikateľ a nezamestnáva málo ľudí. Ono je to okolo 440-tisíc zamestnancov dokopy. Ale aj ten štát ich môže, týchto všetkých ľudí, zamestnávať až vtedy, ak tí podnikatelia pošlú svoje dane, ak tí zamestnanci pošlú svoje odvody a dane. A jednoducho proste štát nemá inú možnosť, než teda získať tieto peniaze od ľudí a aj od podnikateľov. Preto je dôležité všetky tie riešenia robiť, robiť zmysluplné.
No, a tento príspevok. Ja začnem úplne od konca, to je výpalné. To normálne sa proste vláda, alebo teda v tomto prípade teda je to, je to poslanecký návrh, sa rozhodli, že jednoducho zase nejaké populistické sociálne opatrenie nechajú zaplatiť iných. Jednoducho toto sa už nedá nazvať nijak inak ako výpalné. Áno, môžme sa baviť o teda rekreačnom poukaze, do nejakej miery, samozrejme, však je to nejaký bonus teda, ktorý štát donútil, aby zamestnávatelia platili svojim zamestnancom. Okej. Môže to pomáhať cestovnému ruchu slovenskému. Takisto okej. Ale je niekde nejaká hranica, už to tu bolo povedané, ale ja to v skratke zopakujem. Je nejaká hranica, že za ktorú to už je skutočne výpalné. A to je presne tá hranica, keď z toho ten podnikateľ nemá ale že vôbec nič. Pretože áno, ten podnikateľ, jasné, že prispeje zamestnancovi na rekreáciu, aj jemu konkrétne, aj jeho deťom, pretože vždy má z toho nejaký benefit. To znamená, zamestnanec bol na dovolenke, oddýchol si, strávil čas s rodinou, prišiel na iné myšlienky a do práce sa mu teda vráti oddýchnutý, s novými nápadmi, s novou energiou, s novou silou a proste je to nejaký prínos aj pre toho zamestnávateľa. Je tam proste nejaká tá rovnováha. Je tam ten pohľad aj na jednu stranu, aj na druhú stranu a koniec koncov aj na tretiu stranu toho trojuholníka: štát, zamestnanec a zamestnávateľ. Ale týmto to, kolegovia, idete úplne odpojiť, proste normálne poviete zamestnávateľovi, aby teda zaplatil rekreáciu v podstate úplne niekomu inému, s kým nemá žiadnu väzbu. Ten zamestnanec nebude ani spokojnejší, ani oddýchnutejší, ani ja už neviem čo, keď na dovolenku nepôjde, ale pôjdu tam jeho rodičia. Proste fakt, toto je tá hranica, za ktorú sa už pri tomto už nemalo a nedá sa ísť. Proste fakt sa skúste na toto pozrieť z tohto pohľadu.
No a potom, dovolím si ešte pár reakcií. Pán predseda Danko tu má teda veľa-veľa rečí o tom, že pomáha cestovnému ruchu, dokonca vytvoril aj ministerstvo. No, ono to funguje častokrát tak, že čím vyspelejšia a funkčnejšia krajina, tým má tých ministerstiev najmenej. Väčšinou práve tie najzaostalejšie, najskorumpovanejšie krajiny sveta majú tých ministerstiev úplne najviac. A ten jeden z tých slovenských príkladov tu máme, a to je to naše ministerstvo cestovného ruchu a športu, teda hlavne tá jeho, flagship poviem, proste budova, ktorú si, ktorú si teraz prenajali. Kolegovia, ja verím, že ste sa k tomu nedostali, jednoducho je to luxusná budova, 5-tisíc metrov štvorcových za 20 euro na meter štvorcový a mesiac. K tomu, samozrejme, plus všetky energie. Jednoducho to je, to je suma, za ktorú si proste budovu nevedia prenajať ani, ani súkromné firmy, úspešné firmy. Jednoducho to je v podstate dvojnásobné nájomné. Dokonca ešte aj budovy v rovnako vysokom štandarde, v rovnakom, proste fakt že áčkovom leveli boli, boli za 13, za 14, za 15 euro za meter, hej? Ale tie bežné priestory, ako kľudne sa dá povedať, že to bolo prenajaté dvojnásobne draho.
Myslíte, že tá zmluva sa dá desať rokov vypovedať? Nedá. Je prakticky nevypovedateľná, pritom sa bavíme o ministerstve, ktoré je tu pár mesiacov. A otázka, čo bude po ďalších voľbách. Ale zmluva je na desať rokov. To sa nebavme o tom, že stačí neprejaviť vôľu ju zrušiť a o ďalších päť rokov sa automaticky predlžuje. To sú veci!
Ďalšia vec, no bratislavská protipovodňová línia túto budovu nechráni. Ministerstvá by mali byť už tie budovy, ktoré teda majú pomáhať, keď už to tu aj pán predseda rozpráva, za každých okolností. Viete, čo bude prvé pri povodni? Bude treba vlastne ochraňovať a pomáhať tomu ministerstvu, aby nebolo zatopené, aby ja neviem čo všetko, hej? Úplne, úplne opačne. Kolegovia, prosím, fakt akože zíďte z kratšej cesty, to, toto je len, len malý, malý čriepok proste, vy zhoršujete to podnikateľské prostredie.
Dneska si zoberme, že dnes ten zamestnanec, máme v podstate najnižšiu nezamestnanosť v histórii, alebo povedzme sme veľmi blízko najnižšej nezamestnanosti, aká bola. Dokonca výrazne rastú aj reálne mzdy. Dnes je ten zamestnanec vo veľmi dobrej situácii. Dnes je možno dobré fakt podporiť tú jeho nezávislosť a schopnosť nájsť si iného zamestnávateľa, vylepšiť si tie svoje podmienky, ale ten paradox je opačný, že dnes treba fakt pomáhať práve podnikateľom. Tí majú, sa im zhoršujú podmienky proste. Tí majú koniec koncov aj nedostatok pracovnej sily a vidia, čo sa tu všetko deje. Slovensko má z krajín V4 najvyšší počet firiem, ktoré sú tu a rozmýšľajú o deinvestícii, proste o deinvestovaní. To znamená, že znížení svojej prezencie na slovenskom trhu, hej? To, proste nechcú tu investovať, niektoré rozmýšľajú o odchode. Toto treba riešiť, proste fakt, ono to možno znie divne, dnes treba pomáhať alebo aspoň neškodiť proste tým podnikateľom. Tým, ktorí jednoducho plnia tú štátnu kasu. Tým, ktorí pomáhajú vlastne, aby tí zamestnanci boli zamestnanci, aby, aby, aby štátu proste platili dane. A toto, toto je dôležité a toto sa tu jednoducho nedeje.
Pán Danko tu rozpráva, ako pomáha malým firmám. No, jedna z tých pomocí malým firmám bolo vidieť teraz nedávno, že... a to ešte aj, aj mne osobne hovoril, že áno, on zvýši tú hranicu na povinného platcu dane z pridanej hodnoty, že on s tým niečo spraví, že on to s tým ministerstvom financií dohodne. No dohodol. Doteraz bola sadzba dlhé roky nezmenená 49 790 euro a pán Danko, vážená koalícia, ste to zvýšili o celých 210 euro. Proste toto nie je žiadna pomoc. Čiže toto, toto by bolo proste, keď by sa to zvýšilo na tú sumu napríklad, ktorú dovoľuje Európska únia, aby teda bol, bola firma povinným platcom až od povedzme tých 85-tisíc euro. Áno, takto by ste pomohli, zjednodušili byrokraciu. Jednoduché účtovníctvo je výrazne jednoduchšie ako podvojné. Potom, zasa, potom už ten zamestnávateľ zas by sa inak pozrel, veď dobre teda, tak ja zaplatím, alebo proste chápem, že teda štát chce, aby teda bol nejaký rekreačný poukaz. Proste bolo by to nejak vyvážené. Pomôžete podnikateľovi, pomôžete zamestnancovi. Proste to všetko by bolo fajn, keby to bolo.
No a už sa ani nedosta... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

No, pôvodne som chcel povedať, že pánovi poslancovi Pročkovi závidím, že pán poslanec Huliak sa prihlásil s faktickou na jeho vystúpenie, a teda že niečo povie a odpovie k tým otázkam, ktoré tu kladieme. No, pán poslanec Huliak nehovoril o návrhu zákona, nehovoril, nehovoril vôbec už nič k tým otázkam, ktoré tu zazneli, reagoval iba na osobu pána poslanca Pročka, a dokonca sa teda vyjadril tak, že niekto mu, nechcem povedať čo, čo teda naozaj sa mi nezdá vhodné v tejto, v tejto chvíli. Takže ja v tomto vystúpení reagujem aj na faktickú poznámku pána poslanca Huliaka, čiže keby pán poslanec Pročko chcel reagovať na moje vystúpenie, na to, čo som povedal o vystúpení pána poslanca Huliaka, tak teda budem, budem rád, keďže nereagoval faktickou na tú faktickú.
Ja som sa prihlásil preto, aby som teda ešte raz povedal, v čom je problém, lebo pán poslanec Lučanský napriek tým výzvam nereaguje ani faktickou, ani sa, nevyužije ako spravodajca či predkladateľ návrhu možnosť prihlásiť sa. Pán poslanec Danko tiež hovoril o všetkom možnom, ale, ale, ale k tomu, na čo som sa pýtal, teda prečo sa to rozširuje aj na rodičov, neodpovedal, a teda pán poslanec Huliak jedinou faktickou v tejto rozprave reagoval na osobu pána poslanca Pročka, nie na návrh zákona ani na tú otázku.
Čiže ešte raz, nie je to tak, že dnes môžu rekreačné poukazy využívať ľubovoľne na svoju dovolenku bez ohľadu na to, s kým sú na dovolenke, nielen zamestnanci ale aj ich deti, osoby žijúce v spoločnej domácnosti a ich manželia a teraz sa navrhuje, že ešte tam pribudne jedna kategória, rodičia. Tak to nie je, tak je to prezentované, ale tak to nie je. Dnes je situácia taká, že rekreačné poukazy možno použiť na rekreáciu zamestnancov a ďalších skupín osôb, ktorí sa s ním, ktoré sa s nimi zúčastňujú na dovolenke. To sa zmení nielen tak, že k tým, k tým jednotlivým kategóriám pribudnú rodičia, ale že tá dovolenka bude môcť byť aj bez zamestnanca. Bude to môcť byť čisto dovolenka, na ktorú pôjdu rodičia zamestnanca.
Aký to má vzťah k rekreácií zamestnanca? Aký to má význam pre zamestnávateľa? Lebo áno, pre zamestnávateľa má význam, aby si jeho zamestnanec oddýchol, aby sa zrekreoval. Tak mu bude, bude zamestnávateľ prispievať na rekreáciu. A áno, keď niekto ide s tým, s tým zamestnancom na dovolenku, dobre, deti, manželka, iné osoby žijúce v spoločnej domácnosti alebo nech aj tí rodičia, ak sú s ním na tej spoločnej dovolenke. Ale to, čo tu teraz robíte, je, že rodičia budú môcť ísť sami na dovolenku a bude to preplácať zamestnávateľ ich dieťaťa, ku ktorému oni nemajú žiadny vzťah, pre ktorého to nemá žiadny význam, že sa rodičia jeho zamestnanca zrekreujú na Slovensku.
A ešte raz to teda prečítam, snažil som sa vo faktickej, ale, ale tam nebol dostatočný priestor. Dnes § 152a ods. 5 hovorí o tom, že "oprávnenými výdavkami podľa ods. 1 sú aj preukázané výdavky zamestnanca podľa ods. 4", tam sú vymedzené tie výdavky, "na manžela, vlastné dieťa, dieťa zverené zamestnancovi do náhradnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu alebo dieťa zverené zamestnancovi do starostlivosti pred rozhodnutím súdu o osvojení a inú osobu žijúcu so zamestnancom v spoločnej domácnosti, ktorý sa", a teraz je tá dôležitá časť, "so zamestnancom zúčastňujú na rekreácii". So zamestnancom. Ja neviem teda, odkiaľ má pán podpredseda Danko informáciu, že však aj tábory. Tak ak sú rodičia na tábore, áno, lebo v zmysle zákona sú oprávnenými výdavkami iba také výdavky, kde sa tá iná osoba, napríklad dieťa, zúčastňuje na rekreácii so zamestnancom. Ak ten návrh prejde, zákon sa zmení, tak to ustanovenie § 152a ods. 5 Zákonníka práce bude znieť: "oprávnenými výdavkami podľa ods. 1 sú aj preukázané výdavky zamestnanca alebo rodiča zamestnanca podľa ods. 4 na manžela zamestnanca alebo manžela rodiča zamestnanca, dieťa zamestnanca, dieťa zverené zamestnancovi do náhradnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu alebo dieťa zverené zamestnancovi do starostlivosti pred rozhodnutím súdu o osvojení a inú osobu žijúcu so zamestnancom v spoločnej domácnosti, ktorý sa", a teraz tá dôležitá časť, "so zamestnancom alebo rodičom zamestnanca zúčastňujú na rekreácii". Čiže nielenže sa tam dopĺňajú rodičia ako ďalšia skupina, ktorá sa môže rekreovať so zamestnancom a budú to oprávnené výdavky na účely príspevku na rekreáciu alebo rekreačného poukazu, ale ešte okrem toho to môže byť dovolenka, na ktorej ten zamestnanec vôbec nebude. Tým popierate, úplne popierate zmysel toho, prečo boli zavedené rekreačné poukazy do Zákonníka práce. Samozrejme, že má to ten význam, že je to podpora cestovného ruchu, ale ak to má byť podpora cestovného ruchu prostredníctvom Zákonníka práce, tak to má mať nejaký vzťah k vzťahu medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Toto žiadny vzťah ku vzťahu medzi zamestnávateľom a zamestnancom nemá.
Takže pán podpredseda Danko mi už neodpovie, ale ešte stále je tu pán poslanec Huliak, ktorý je tiež predkladateľom a ktorý sa tiež môže prihlásiť s faktickou. Je tu pán poslanec Lučanský, ktorý je predkladateľ a môže sa prihlásiť nielen s faktickou, ale môže kedykoľvek vystúpiť v rozprave a môže mi odpovedať na tú otázku, ktorú som položil už v prvom čítaní, potom na výbore a potom aj vo svojom predchádzajúcom vystúpení a opakujem ju znovu: aký to má význam z hľadiska Zákonníka práce? Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo.
No, pán Danko, pán poslanec Danko, takto. V prvom rade nie je cesta rôznych výnimiek, veď hovoríme to stále a v tom by sme sa mali zhodnúť. Veď znížte daňovo-odvodové zaťaženie, alebo teda znížte odvodové zaťaženie. Len tým by sa zlepšila konkurencia proste všetkých. A bolo by to systémové riešenie. Lenže viete, vy potrebujete to, aby ste mohli povedať: A 500 euro a tuto som vám to dal! Proste realita, bohužiaľ, je tá, že vy reálne škodíte aj teraz, veď ste zahlasovali za zvýšenie zdravotných odvodov, hej, áno, na strane podnikateľov proste, takže to ste im veľmi-veľmi poškodili. Pán Danko, toto je pravda.
Ďalšia vec, keď už sa bavíme teda o tej dani, čo spomínate, aspoň keby ste vedeli správnu sadzbu. Je to 19 %, nie 20, hej, to je ďalší možno drobný detail, ale ono sa to tak nezdá.
A úplne ďalšia vec, áno, robíte, robíte teda podporu cestovnému ruchu, okej, to, samozrejme, má nejaký zmysel, len by sa to malo robiť keď už tak, tak napriamo a zmysluplne, a hlavne nezačínať budovou ministerstva, absolútne predraženou, absolútne luxusnou, za dvojnásobné nájomné, za vysoké, za vysoké ceny energií v záplavovom území. Mali ste šťastie, že vám to teraz nevytopilo, ešte ten Dunaj, keby trošku stúpol, tak ho máte vytopené to ministerstvo, ešte ste sa tam ani nenasťahovali!
Pán Danko, skúste, keď už, tak poďte pomáhať podnikateľom a poďte im znížiť odvodové zaťaženie alebo im znížte dane! Ale vy robíte presný opak, zaťažujete ich stále ďalšími a ďalšími platbami, povinnosťami, byrokraciou. Toto je tá realita vašej činnosti!

Pán podpredseda Danko, ďakujem, že ste využili tú možnosť a vystúpili. Pravdupovediac som ani nedúfal. No, vy hovoríte, že pomáhate ľuďom. No pomáhate jednému odvetviu a ide to na úkor zamestnávateľov. Zamestnávatelia platia nejakú vašu, vašu prioritu miesto toho, aby to, aby to platili, platili, platil štát, hej, štát, ak sa tak rozhodne, ale v tomto prípade to neplatí štát, platia to, platia to zamestnávatelia, aj keď si to môžu dať do nákladov, aj keď, áno, nakoniec sa to premietne aj v tom, že povedzme asi mzdy budú rásť pomalšie, ako by rástli, rástli bez tohto opatrenia. Ale ten problém, na ktorý som upozornil a na ktorý som nedostal odpoveď ani z vášho vystúpenia, je, že dnes, podľa dnešného znenia zákona, § 152a ods. 5 oprávnenými výdavkami podľa ods. 1 sú aj preukázané výdavky zamestnanca, podľa ods. 4 na manžela, vlastné dieťa, ďalšie, ďalšie deti a inú osobu žijúcu so zamestnancom v spoločnej domácnosti, ktorí sa so zamestnancom zúčastňujú na rekreácii. Keď sa to zmení, tak oprávnenými výdavkami podľa ods. 1 sú aj preukázané výdavky zamestnanca alebo rodiča zamestnanca podľa ods. 4 opäť na manžela zamestnanca a manžela rodiča zamestnanca, dieťa, rôzne kategórie detí alebo inú osobu žijúcu so zamestnancom v spoločnej domácnosti, ktorí sa so zamestnancom alebo rodičom zamestnanca zúčastňujú na rekreácii. Čiže doteraz je tam podmienka, aby sa tá osoba, o ktorú ide, zúčastňovala na rekreácii so zamestnancom. Teraz tam bude so zamestnancom alebo rodičom zamestnanca, to znamená, že rodičia zamestnanca budú môcť ísť na tú dovolenku aj bez zamestnanca.

Ďakujem obom kolegom za reakcie, aj keď som teda sklamaný, lebo moje otázky nesmerovali k opozičným poslancom, ktorí reagovali faktickými poznámkami, ale k predkladateľom návrhu zákona, ktorí, ktorým som položil konkrétnu otázku a na tú otázku opakovane nedostávam odpoveď. Síce rozumiem, prečo neodpovedajú, lebo, lebo žiadna reálna odpoveď neexistuje, ale je tu pán poslanec Lučanský, ktorý je predkladateľ, mohol sa prihlásiť s faktickou poznámkou, môže sa ešte teraz prihlásiť do rozpravy a zodpovedať moju otázku. Z predkladateľov je tu aj pán poslanec Huliak, ktorý takisto mohol zareagovať faktickou poznámkou, neurobil to. Je tu ďalší predkladateľ, pán podpredseda Národnej rady Danko, ktorý bol aj pri zavádzaní tých rekreačných poukazov ako takých, a teda predpokladám, že by mal vedieť vysvetliť, prečo sa majú teraz rekreačné poukazy rozšíriť aj na rodičov zamestnancov, a dokonca aj v situácii, keď tí rodičia zamestnancov idú na dovolenku sami, bez toho zamestnanca. A podpredseda Národnej rady sa takisto môže prihlásiť do rozpravy, môže sa prihlásiť kedykoľvek, našťastie sme na prelome hodín, takže pán podpredseda Národnej rady Blaha prišiel vystriedať pána podpredsedu Národnej rady Danka vo vedení schôdze, a teda bude mať pán podpredseda Národnej rady Danko príležitosť, teda keď už nebude viesť schôdzu, prihlásiť sa do rozpravy a odpovedať na moju otázku, lebo verím, že on by teda dokázal odpovedať na moju otázku aspoň nejako, lebo od pána predkladateľa Lučanského sa mi zatiaľ tú odpoveď vydolovať nepodarilo. Aký to má zmysel, aký to má zmysel z hľadiska Zákonníka práce? Žiadny.

Pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo.
Kolega Ondro Dostál, ďakujem pekne za tvoje vystúpenie. Súhlasím s každým jedným slovom, ktoré si predniesol. Štát zasa raz ide nechať zaplatiť zamestnávateľov za nezmyselný nápad. Ako si povedal, aj doteraz to už bolo celé za hranou, ale aspoň jeden benefit mal aj zamestnávateľ, že teda zamestnanec išiel na rekreáciu, zrekreoval sa a potom mohol povedzme pracovať efektívnejšie, kvalitnejšie, proste bol oddýchnutejší. Dobre, ale teraz, keď takto zamestnávateľ bude preplácať dovolenku rodičom zamestnanca, tak je to skutočne už úplne absurdné, pretože ten zamestnanec na tú dovolenku nepôjde, neoddýchne si, proste ten benefit pre zamestnávateľa sa jednoducho úplne, úplne stratil. A to sa nedá nazvať nijak inak, než je to forma výpalného, ktorú SNS požaduje proste po zamestnávateľoch, po podnikateľoch, aby im zaplatili za zasa ich nejaký populistický nápad. Len ono to má ešte jednu konzekvenciu vo finále, a to by bolo dobré si uvedomiť. Áno, platí to zamestnávateľ, ale zamestnávateľ vo finále platí zamestnanca, čiže v konečnom dôsledku je to, bože, je to proste tak, že vždy to zaplatí akoby ten konečný článok. Jednoducho vo finále, dobre, tak donútite zamestnávateľa, aby dal takýto, takýto rekreačný poukaz, ale on to niekde nájde v tom, že nepridá zamestnancovi na plate alebo jednoducho akokoľvek. Vo finále nepomôžete ani len tým zamestnancom a zasa len zhoršíte podnikateľské prostredie, zasa len budú ďalšie firmy uvažovať, či sa im vôbec oplatí podnikať na Slovensku, či sa im oplatí tu investovať a či sa im oplatí zamestnávať ľudí, alebo pôjdu do nejakej krajiny, ktorá poskytne lepšie, rozumnejšie podmienky.
Ďakujem.

Pán poslanec Hajko, nechcem vám brať váš optimizmus, ale ja by som bol teda skeptický napriek tomu, že som na tom výbore pre kultúru a médiá nebol, keďže nie som jeho členom, ale také náznaky ochoty diskutovať o návrhu zákona a prípadne hľadať nejaké iné riešenia sme predsa registrovali aj pri tomto zákone o Fonde na podporu umenia, alebo teda novela zákona o Fonde na podporu umenia. A tiež to tak chvíľkami vyzeralo, že predkladatelia budú ochotní počúvať tie argumenty a budú možno ochotní nájsť nejaké riešenie, ktoré by tie problémy, ktoré tam oni identifikovali, mohli nejako riešiť, ale, ale nakoniec, nakoniec to ostalo iba pri tých náznakoch a ani smerom k nejakej diskusii medzi koalíciou a opozíciou, ani smerom k tej diskusii, ktorá prebehla v rámci vládnej koalície, keďže niektorí poslanci HLAS-u mali výhrady k tomu návrhu, resp. k tomu, čo sa doňho malo doplniť, tak ostalo len pri náznakoch, SNS si presadila svoje, koalícia 79 hlasmi ten návrh zákona v treťom čítaní schválila. Pani prezidentka ho vetovala a nepredpokladám, že by niečo pozitívne sa ešte mohlo stať v dnešný deň.
Druhá poznámka, len veľmi stručne k tej druhej komore, je to zaujímavý nápad. Ja si tiež myslím, že dvojkomorový systém umožňuje kvalitnejšie fungovanie aj z hľadiska legislatívneho procesu, ale teda nemyslím, že by to bolo preto, že by, že by prezident bol tak alebo onak stranícky. Lebo aj v tej druhej komore obvykle sedia zástupcovia politických strán, čiže to nie je, nie je o tom. Ale, ale, áno, ak existujú dve komory, tak je ten proces aj pomalší, ale aj vyváženejší a vychytajú sa chyby.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, ja vás dlho nezdržím, budem reagovať, budem reagovať pozmeňujúce návrhy ktoré boli prijaté na výbore. Chcem vám niektoré veci možno bližšie vysvetliť.
Jedná sa o výrub drevín, ktoré, samozrejme, nie sú označené ako lesné pozemky, ale niektoré z nich už spĺňajú charakter lesa. Treba si uvedomiť, že pokiaľ chceme v lese robiť nejakú činnosť, aj hospodársku činnosť, ťažiť drevo, a hoci ten les na 100 % vlastníte, tak musíte potupovať jednak podľa lesného plánu, a jednak vás kontroluje lesný hospodár, ktorý dbá na to, či dodržujete tú odbornú stránku pri hospodárení lesa. To znamená, aj keď máte vlastný les, musíte dodržiavať pravidlá, ktoré mám určí štát pri výrube, pri výsadbe a pri tej celkovej starostlivosti lesa.
Ale pokiaľ tie dreviny spĺňajú charakter lesa a nie sú označené ako les, sú označené ako pasienok, tak podľa tohto zákona to drevo si môžte tam prísť, vyrúbať, zobrať a žiadne povinnosti sa vás netýkaú. Žiadna výsadba ani žiadne iné povinnosti s tým spojená sa vás netýkajú.
Ja mám, ja mám naozaj vážne obavy a nie som, ja nie som ten poslanec, ktorý, ktorý tu nejakým spôsobom zdržuje. Ale len si pozrite, spomeňte si v hlavách na také ikonické miesta na Slovensku, aké máme, že kríž a skupina stromov. A teraz niekto príde a vytne tie stromy, lebo ten pozemok je jeho. Doteraz to urobiť nemohol, lebo musel potrebovať nejaké povolenie a pri to povoľovacom procese vlastne sa to dozvedeli nejakí ľudia, nejaké neziskové organizácie a často sa ten proces dal zvrátiť. Čiže naozaj mám problém o tie, o tie ikonické miesta.
Ďalej, ďalší problém je zeleň, ktorá spĺňa iné funkcie. Včelári si vysadzovali stromy, samozrejme, nevlastnia tam pozemky, lebo, lebo tam majú len včely. Vysádzali si stromy, majú tam stromy na jarný rozvoj, na... na... a na ďalší rozvoj pre tieto včelstvá a teraz niekto môže prísť, kto tam vlastný ten pozemok, a jednoducho im zlikvidovať to super včelie miesto, ktoré tam majú pripravené.
A aj inú funkciu. Poviem vám, poviem vám príklad obce Spišský Hrhov, ale, ale takých obcí v našom regióne je niekoľko. My máme vodu obecnú, máme pochytanú zo všetkých miest z celého Hrhova pramene a ten prameň vám funguje vtedy, keď tam rastie zeleň, lebo tieni a tá voda, ktorá tam spadne počas dažďa, ju zachytí ten les alebo tá výsadba. Pokiaľ tam máte trávu, tak vám to nezachytí. A ja mám naozaj obavy, že, že teraz tam príde a tie miesta, kde, kde sú vlastníci, a naozaj tie dreviny sú už vhodné na palivové drevo alebo iné využitie, že príde a vyrúbe. A stačí, že jeden jedno miesto nám vyrúbe a ten jeden prameň nám ohrozí celú vodu... vodovod, lebo tá, tá vodovodná sieť je naozaj nastavená na maximum.
Ďalší problém, ktorý tam vidím, je, stromy, ktoré rastú na okrajoch lesa. To už je vlastne les, ale oni rastú na okrajoch lesa. V tom lese, keď vyrúbeme to drevo, musíme urobiť výsadbu a všetko, čo ten lesný plán nám udáva, ale tú časť lesa, ktorý nie je označené ako les, je to označené ako pasienok, ale v skutočnosti je to je les, môžme si kľudne vyrúbať bez toho, aby sa nás nejaké povinnosti týkali.
Ďalší problém, ktorý vidím, je kradnutie dreva. Určite viete, že v našom regióne žijú rôzne sociálne skupiny obyvateľstva, ktorí kradnú drevo. Ale oni vedia, že toho dreva, ktoré nie je v lese, sa nesmú dotknúť, lebo čaká na nich oveľa vyšší trest ako, ako ten, to drevo, čo je v lese. No a teraz im oznamujeme, že sa to celé mení.
Ďalší problém je poľnohospodár verzus vlastník. Viete, tí vlastníci podpísali tým poľnohospodárom zmluvy s tým, že sa budú o tie pozemky starať, že môžu tie kroviská rezať a tak ďalej. A teraz tí vlastníci naraz zistia, že podpísali zmluvy, a týka sa to naraz aj stromov, ktoré sú, už majú nejakú hodnotu a oveľa vyššiu hodnotu. A teraz čo urobí ten vlastník? Čo ide, ide rušiť zmluvu alebo sa bude nejakým spôsobom toho domáhať? Toto v tej, toto ošetrené v tom zákone vôbec nejakým spôsobom nie je.
A viete, som z dediny a celý život chodím pracovať do lesa, na pole a... a ako to na dedine chodí. A ja si neviem predstaviť toho poľnohospodára, ktorý ide obrábať pôdu na rúbanisku s obvodmi kmeňov 90 cm. Povedzme mi ako... (Povedané so smiechom.) Čím tu pôdu bude obrábať? Neexistuje, proste tam môže vysadiť zase nový les alebo jednoducho to vyťahovanie tých koreňov a celá tá činnosť okolo toho je taká drahá, že sa mu to nikdy neoplatí.
Ďakujem.