Videokanál klubu

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, k tomuto si dovolím, ja som v tej procesnej stránke nevystupoval, chcel som k telu, ale už trošku aj spojím s tým, čo som mohol povedať k tej prvej časti a nepovedal, lebo som už vlastne nemal možnosť zareagovať. Pán minister veľmi hrdinsky reagoval v záverečnom slove, takže rozmýšľam, že ako začať. Začnem ešte možno takým tým, že dnes idem od koní, ale nebojte sa, som sa osprchoval, robil som také pekné video o tom, aby som ľuďom, tým jednoduchším, tí, ktorí vám ešte stále naletia, vysvetlil, že čo vlastne stvárate, ako stvárate aj z pohľadu zákona o ochrane, čo už tu bol spomenutý, o ochrane prírody a celkovo v kontexte toho, čo robíte s prírodou. Som rád, že pani prezidentka vám ten zákon vrátila, je to krásne symbolické, ja mám pocit, že to je jej posledný zákon, ktorý vo svojej misii vrátila a krásne to vystihuje, že to je o prírode. A naozaj klobúk dole, klobúk dole pred ňou, pred jej misiou a to, že to s vami a s nami ľuďmi, ktorí sme sa na ňu tak navážali, toľko s nami vydržala. Čiže ďakujem za to, že to vrátila. (Potlesk.)
Prejdem k zákonu, ale ešte jednu malú poznámku mi dovoľte povedať, lebo naozaj to bolo osobné, už tu bol jeden, ktorý tu hovoril o mojich krčmách, neviem, dopadol jak dopadol, viete, s takým ohromným dešpektom, že teda krčmy. Pán Taraba, viete čo, ja vlastním dve veľké reštaurácie a jednu biofarmu a sú to úspešné projekty, veľmi úspešné projekty, za päť rokov vygenerovali zisk tri a pol milióna, keby nebol covid, tak päť miliónov by vygenerovali. Nájdite mi nejakú takú inú. Viete, to je to, čo robím ja. Ja nerobím krčmy, ja robím okrem iného, som vytvoril dve veľké, silné reštaurácie s obrovským fenoménom a keď sa niekto, nejaký turista príde do Bratislavy a spýta sa domáceho, že kde sa mám ísť najesť, tak ich pošlú buď do jednej, alebo do druhej. Záviďte všetci, čo závidíte, lebo ak je to vašou, zmyslom vášho života, do našej, áno, podarilo sa mi vytvoriť úspešné projekty. Mám sa hanbiť? Budete ma tu dehonestovať, dissovať, že krčmy? Ja som vytvoril úspešné projekty, ktoré platia dane a zamestnávajú ľudí. To je zlé, pán minister? To je zlé? Mám pekáreň, mám mliekareň, mám farmu, teraz ideme stavať detskú ambulanciu, z dcéry som vychoval detskú lekárku, dneska mala poslednú skúšku. Vy sa budete do mňa navážať, že či ja robím niečo v krčmách? Detskú ambulanciu ideme postaviť v krásnom prostredí. Úplne unikátna detská ambulancia tam bude. Za to sa ja mám tu hanbiť pred vami? Povedzte mi teraz vy. Čo ste vy dokázali, z čoho vy platíte dane? Čoho ja sa môžem dotknúť? Kde sa môžem ísť pozrieť, že to je vaše, že to ste vytvorili? Ja som sa dočítal, že ste podnikali s nejakým Koščom obvineným, že ste boli vo firme s nejakým, kto bol obvinený z objednávky vraždy, to je, to je to? Vy ste minister, ja som obyčajný poslanček a vy ma tu budete urážať, že čo som ja urobil? Krčmy? Pán minister, ja som vytvoril úspešné projekty. Úspešné projekty som vytvoril.
A keď už o tom hovorím, tak ešte poviem jednu vec. Keby nebolo pred skoro tridsiatimi rokmi troch mladých chlapcov, ktorí zarobili na perových bundách z Číny, a to, čo zarobili, za to letecky poslali Volkswageny a Mercedesy do Číny, tak by sme dneska nevozili dvetisíc áut týždenne z Volkswagenu z Devínskej Novej Vsi. Medailu chcem, mám by mi pán nový prezident dať nejakú medailu, že za pomoc tejto krajine. Lebo vy ste tu minule niečo splietali o národnoštátnych záujmoch. Viete, čo je národnoštátny záujem? Niečo vytvoriť pre túto krajinu, niečo tu nechať, niečo, kde sa ľudia môžu ísť pozrieť. Na čo sa ja môžem ísť pozrieť? Na tie vaše apartmány v Kanade? Čo ja mám z toho? Čo majú ľudia z toho, prosím vás? Ako ste na tom prišli? Koľko ste zaplatili? Toto poďte rozprávať. Neurážajte ma, dobre? Neurážajte ma, lebo vám to vrátim, tak jak som to vrátil teraz.
Prosím vás pekne, tu budete hovoriť, koľkí podnikatelia, koľkí politici mimochodom podnikajú v gastronómii a, neviem, tiež hovoríte, možno aj vo vláde sú, ja neviem, myslím, že niekto mi hovoriť, nechcem sa dotknúť pána Žigu, mám pocit, že aj on, uspejú, ja im prajem, ja každému prajem, nech uspeje, nech robí a nech platí dane. Naozaj. Ale poznám aj prípad Kaliňáka a Počiatka, nevytvorili nič. Ja 25 rokov prevádzkujem tú istú reštauráciu pod tým istým IČO-m, pán minister, to isté IČO, 25 rokov to isté IČO, taká v Bratislave nie je. Možno je jedna-dve. Do mňa sa nenavážajte, prosím vás, z tohto pohľadu.
A národ... národniari, rodoľubovia, čujte, čujte, čo sa ide diať, lebo tuná sa odhalili, naozaj títo sa odhalili, títo naši ochrancovia rodnej hrudy, že vlastne oni sú, oni sú, nevládnu, oni sú vydierateľní, to, čo vám sľubujú, nie je pravda. Lebo oni ten zákon nechcú, ale ho musia predložiť. Normálne sa im bridí, je mi z neho zle, ale musia ho, pretože chcú šechtáky, chcú tie peniažky, chcú tie peniažky nejaké, aby bolo, čo rozdeľovať komu. Dosť úbohé. Však ste nám sľubovali, mne nie, ja som vám neveril, ale tým ľuďom ste sľubovali niečo iné. Ste ich sľubovali, že ich ochránite. Dokonca ste teraz sľubovali, že idem, dneska idem zo salaša, som bol zaviesť koňa a tam sa smeje na mňa Danka z bilbordu, že Zabránime liberalizmu z Bruselu. No teda a čo teraz? Ste neprešli. Čo to sa teraz ide diať (povedané so smiechom), nás ten zvalcuje, tu bude armagedon, hej, že vlastne mal tam, mali ste tam ísť a nešli ste tam. Ináč to je smutná vizitka, keď minister má pomôcť strane, aby dostala hlasy a úbohých 1,9, pán minister. To je na uterák. Úbohých 1,9. To je na uterák aj pre Danka, aj pre vás. Minister s takým výtlakom, no hanba, nie? Ja keď som nedostal KDH do parlamentu, chýbalo málo, aj po štvorročnej tvrdej robote, kde veľa sme urobili, na druhý deň som sa vzdal funkcie, pán minister. Na druhý deň som sa vzdal funkcie. Na uterák. Kto nás ochráni teraz pred tým zlom z Bruselu? Že najväčšie kalibre ste použili, ešte aj Kuffa, kňaz Kuffa si Romanu Tabák z nej urobil Johanku z Arku, že tá vlastne mala by nás ochrániť, neviem čo, ani to nevyšlo, ani to nezabralo. Ide z toho strach, zavalí ten armagedon.
Idem k zákonu. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Žiga, Peter, podpredseda NR SR
Pán poslanec, chcem vás poprosiť, aby ste reagovali k veci.

Hlina, Alojz, poslanec NR SR
... Mali by ste zvolať bezpečnostnú radu, lebo nevládnete. Jak je to možné, že vlastne predkladáte niečo, čo nechcete.
K samotnému zákonu, pán minister, bolo to tu povedané, ja to skúsim trošku vyextrahovať a skrátiť. Predkladáte papierového tigra, hej, predkladáte niečo, čo je v zásade úplne zbytočné a ešte to bude stáť peniaze. Viete, to je na tom najhoršie, hej, že ešte to, vy ste to nechali, vlastne vy ste to nechceli, ale predkladáte to, lebo musíte, a keď už to musíte, tak to musíte urobiť bezzubo, aby to nikoho nebolelo, ale ešte tam zostanú nejaké peniaze, lebo prísne vzaté podľa tohto návrhu zákona sa tie nejaké krajinné plány robiť budú, u niekoho sa objednávať budú, niekomu sa to bude zadávať, predpokladám, že už možno máte aj že komu, ale viete, čo to bude? Šuflíková vec. Do šuflíka. Lebo to nemá, kolegyňa to povedala, že poďme sa porozprávať o tom, že neni to niečím záväzné, tá formulácia je krásna, ináč slovenčina je úžasná v tom, že čo dokáže, ako dokáže pracovať s tým jazykom: vytvára povinne využívaný podklad. Právnici by mi mohli poradiť, že čo je povinne využívaný podklad. Môžte si dať podklad pod šálku, viete, akože (povedané so smiechom) povinne ho využijete, ako podklad si to dáte, dáte si, máte všetky tie rozhodnutia a úplne na spodok si dáte ten podklad, to krajinné rozhodnutie, ste naplnili tú povinnosť.
Čiže vy ste naozaj kulentne to vyriešili, že ste sem doniesli niečo, za čo tu budete hlasovať a ešte sa strojiť, že akí ste, neviem čo. Je to úplná somarina, hlúposť a bude to stáť peniaze. Peniaze, ktoré ste nevyrobili, lebo vy neviete vyrobiť peniaze. Vy neviete vyrobiť peniaze, vy viete len rozkradnúť, defraudovať, neviem čo, zašantročiť, a aké iné výrazy ešte viem k tomu použiť. Načo to predkladáte, keď to nemá zmysel? Keď to nikoho, pre nikoho neni záväzné? Ale robiť sa to musí. U niekoho to objednávať musíte. Načo je to dobré? Pôvodný zámyseľ bol dobrý. Ja neviem, ja viem, že vy nepotrebujete chrániť krajinu. Vám je to jedno. Ja neviem, to je tak bohapustý omyl, že vy ste ministrom životného prostredia, to je naozaj desivé až hrozné, ale sú ľudia, ktorí si myslia, že treba chrániť krajinu a ja patrím medzi nich. A jeden z tých nástrojov mohlo byť toto krajinné plánovanie, mohlo, lebo mohli nejakí odborníci pri krajinnom plánovaní povedať, že nemôžte všetko zastavať, že nemôžte robiť iba v megapoli, že skončíme ako Mexico City alebo v nejakom Bangkoku, alebo neviem kde, že sa tu udusíme v dyme.
Viete, že niekto povie, že nebláznite, nechajte pľúca Bratislavy, nebláznite, nechajte pri Bratislave nejaké pozemky. Niekto povie, že v nejakej dedine v údolí nevyrúbte všetko naokolo. Vy ste dovolili vyrúbať všetko naokolo a viete, čo sa teraz deje? A bude sa diať a vy budete za to zodpovední. Všetko to blato, všetko sa bude strhávať pri tých prívalových dažďoch a všetko to bude zatápať a bude tých ľudí vytápať a ja tam pôjdem dať tabuľu, že Taraba je na vine. Taraba je na vine. Taraba je na vine! Lebo vy ste dovolili teraz, že zavadzia nám tu nejaká krovina, do dvesto metrov môžte rúbať bez povolenia, nech sa páči. Nemá to čo zadržať, rozruší sa pôdna skrivka, hej, že proste, a všetko sa to našúpe do tých pivníc. Keby len do pivníc. Áno, a toto mohlo riešiť krajinné plánovanie. Mohol niekto povedať, viete čo? Tam v tej doline nerobte to, nerozrušujte tie svahy, snažte sa ich nejako zadržať, tú vodu, urobte nejaké opatrenia. Uvidíte, spomeniete si na nás, keď budú silné dažde. Nie. Vy ste to neurobili. Alebo respektíve urobili, niekto to možno napíše, dáte to do šuflíka, ale nikto sa tým nebude, nikto sa tým nebude zaoberať.
To, že sa nezaoberáme vecami, ktorými by sme mali, toho dôkazom je Bratislava, lebo načo má význam z Bratislavy urobiť megapolis, ja tomu nechápem, načo má zmysel vysať celé Slovensko, všetkých nás sťahovať sem? Veď načo to je dobré, nechápem. Budeme sa, naozaj, udusíme sa tu vo vlastnom dyme. Načo bolo dobré urobiť z demänovskej to, čo sa stalo z demänovskej. A sú aj iné príklady, kde mohla byť nejaká brzda toho celého, že mohlo existovať niečo nad tým, ktorá by povedala: nebláznite, nebláznite už.
Takže končím, pán minister, tým, že áno, splnili ste si povinnosť, lebo chcete peniažky. Tu ste hrdina, tu robíte ramená, vykrikujete, neviem čo, a tam sa plazíte v Bruseli, lebo peniažky potrebujete, tak na to, aby vám to nerozrušilo tie toky, na ktoré ste sa už prichystali, tak ste sem doniesli zbytočný, bezzubý zákon, ktorý akože ukľudní v rámci toho, že čo sa deklarovalo v európskej, na Európskej komisii. Nebude mať žiaden význam, nebude mať žiadnu silu, nebude mať žiadne opodstatnenie (povedané so smiechom) a ešte aby toho nebolo málo, ešte to bude stáť peniaze. A bude to stáť asi dosť peňazí, lebo to musíme pozadávať tým ľuďom a bude, nad tým bude mudrovať, kukať do toho, fakturovať, bohvie, jak sa to bude súťažiť, hej? Takže toto je výsledok celej misie pána ministra Tarabu na ministerstve životného prostredia.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem obom kolegom za reakcie. Ja nespochybňujem, že ľudia môžu mať rôzne názory na to, akým spôsobom chrániť prírodu a čo priorizovať a či návrh zákona o krajinnom plánovaní je potrebný, alebo nie je potrebný, a či má byť v takejto forme, alebo, alebo v inej forme. Len nerozumiem celkom tomu, že na jednej strane pán minister kritizuje návrh, ktorý v podstate predkladá, a na druhej strane, na druhej strane nás presviedča, že ho máme, máme schváliť v skrátenom legislatívnom konaní. A teda keďže rokujeme o bode návrh na skrátené legislatívne konanie o návrhu zákona o krajinnom plánovaní, tak v tomto bode by sme nemali až tak riešiť obsah toho zákona, mali by sme riešiť, či sú dôvody na skrátené legislatívne konanie, alebo nie sú, a ja tam tie dôvody na skrátené legislatívne konanie nevidím. Jednak z dôvodu, že nie sú explicitne pomenované v tom návrhu, v písomnom odôvodnení návrhu, ktorý nám bol predložený. Nezachytil som teda žiadny explicitne uvedený dôvod ani o vystúpení pána ministra na úvod. A hlavne ale teda keď hovoríme o tom, že treba niečo urobiť do konca roka 2024, tak do konca roka 2024 so značnou časovou rezervou to môže Národná rada schváliť aj v riadnom legislatívnom procese bez toho, aby bol tento zákon je schvaľovaný v skrátenom legislatívnom konaní.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ja teda budem v mojom vystúpení v tom prvom čítaní o niektorých veciach rozprávať, len možno len tak, na také upriamenie pozornosti, že my tu vlastne sme konfrontovaní s jasným dôkazom kolenačkovej politiky. Úplne jasným, lebo bolo explicitne povedané, že ten zákon nie je dobrý, že ho nechcú a už nebolo tak explicitne povedané, ale že ho musia prijať a preto ho predkladajú. Tak ja sa pýtam, že ako slobodná je naša vláda, keď predkladá zákony, ktoré nechce. Však ste sľubovali niečo iné, pre pána kráľa. Viete, že ja mám normálne obavu z toho, že ako, ako vôbec môže vykonávať svoju funkciu vláda, ktorá vlastne je nútená niekým, nejakou silou predkladať niečo, čo nechce. Fakt ide z toho obava. Však vy ste... a obzvlášť teda pán kolega pri vás, pán minister, nemerám sa s vami, kolega, aleže vy ako národniari, viete, ako kotlebovci, ako tí najväčší kresťania kultu Kuffa, ako vôbec ste tak zapredali našu krajinu, že vlastne tu do parlamentu nosíte veci, ktoré nechcete, ale musíte. Skúste nám to nejako potom možno vo vystúpení vysvetliť. Nejak to nesedí s tým, čo hovoríte po tých krčmách, po tých debatách tomu vášmu auditóriu s tým, čo stvárate tu.

Ďakujem, pán podpredseda. A ďakujem, pani podpredsedníčka vlády, za prečítanie odpovede, no škoda, že tu nie je pani ministerka Dolinková, lebo nemôžem celkom tie otázky, ktoré by som smeroval na ňu, smerovať na vás, keďže nie je to váš rezort.
Ale chcel by som sa spýtať, či ste ako podpredsedníčka vlády a členka tej istej vlády ako pani ministerka Dolinková zachytili tú kauzu alebo tú skutočnosť, že sa Slovensko dištancovalo od v podstate celosvetového konsenzu v rámci Svetovej zdravotníckej organizácie a ako to vnímate, ako to reflektujete, že či sa vám zdá, že to rozhodnutie bolo, bolo v poriadku, alebo tam vidíte nejaký problém.

Vážená pani ministerka, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, keď vo februári 2022 Rusko začalo inváziu na Ukrajinu, bol som poslancom jednej z koaličných strán SaS a bol som prítomný aj tých diskusií, akým spôsobom pomôcť odídencom z Ukrajiny. A jedným z tých opatrení, na ktorom sme sa vtedy dohodli, bol aj príspevok na ubytovanie, ktorý smeroval teda aj k poskytovaniu, k poskytovaniu ubytovania v súkromí, aj teda k poskytovaniu ubytovania v ubytovacích zariadeniach, aj v poskytovaniu a teda iným spôsobom bolo riešené ešte aj ubytovanie v zariadeniach, ktoré mal k dispozícii štát, štátne orgány a štátne organizácie. A priznám sa, že vtedy som patril k tým, ktorí sa pýtali, že či je niečo také vôbec potrebné, lebo som vo svojom okolí a vo verejnosti videl obrovské množstvo altruizmu a ochoty, ochoty pomáhať ľuďom utekajúcim pred ruskou agresiou a mnohí ľudia bez toho, aby uvažovali, či z toho niečo budú mať, poskytli pomoc a utekajúcim Ukrajincom a Ukrajinkám a poskytli im ubytovanie, chodili pomáhať na hranice, zapájali sa do dobrovoľníckych aktivít na ich pomoc. A registroval som teda aj to, že viacerí ľudia, keď sa ten príspevok a zaviedol, tak povedali, že dobre, že sa zaviedol, my ho ďalej posunieme tým ľuďom, ktorí u nás, u nás bývajú, teda nebudeme si ho brať my, ako tí, ktorí prenajímajú byt alebo nejakú časť bytu pre odídencov, ale ho poskytnú ďalej.
Spätne teda, samozrejme, musím uznať, že v tomto som sa mýlil a bol som naivný a bolo dobré, že taký príspevok bol zavedený, lebo taký nápor by sa nedal zvládnuť iba vďaka entuziazmu a tomu prvotnému nadšeniu a ochote, ochote pomáhať. Ale už vtedy, keď sme diskutovali o tom, ako ten príspevok nastaviť, tak sa hovorilo o tom, že teraz nie je čas riešiť nejaké, nejaké adresné modely a teda riešiť, komu áno, komu nie, ale samozrejme, že toto je len dočasné, toto má trvať pár mesiacov a potom by sa malo prejsť na, na adresnú pomoc aj v tejto oblasti, že Slovensko poskytne, poskytne pre Ukrajincov, ktorí utekajú pred ruskou agresiou, možnosť žiť na Slovensku, vzdelávať sa tu, možnosť pracovať, zarábať si a aj začleniť sa, začleniť sa do spoločnosti a tí ľudia, ktorí budú schopní tu pracovať, tak, tak tí by mali fungovať ako iní ľudia, ktorí na Slovensku žijú, občania Slovenskej republiky alebo občania Európskej únie, ktorí, ktorí tu žijú. A teda mala by sa tá, tá pomoc vo forme príspevku na ubytovanie zadresniť.
Priznám sa, že som až, až trochu prekvapený, ako dlho to dočasné opatrenie vo forme plošnej pomoci a plošného poskytovania príspevku pretrvalo, lebo naozaj v čase, keď sa to zavádzalo, teda február, začiatok marca, tak, tak to vyzeralo, že je to opatrenie na tri, štyri, päť mesiacov, ale teda už, už sme viac ako dva roky a stále sa tam nič nezmenilo. Samozrejme boli iné veci, menili sa vlády, ale, a boli voľby, ale teda asi logické, že v tejto chvíli prišla vláda s takýmto, s takýmto návrhom. Samozrejme z hľadiska legislatívneho by bolo lepšie, ak by to išlo normálnym procesom a nie v skrátenom legislatívnom konaní, lebo toto nie je vec, o ktorej by vláda, vláda nevedela, že ju chce riešiť. Vie o tom už teda niekoľko, niekoľko mesiacov. Myslím, že prinajmenšom od marca tohto, tohto roku, ale to asi nie je v tejto chvíli, v tejto chvíli podstatné a naozaj, ak by sa nič nezmenilo, tak vlastne od 1. júla, ak by vláda nezmenila príslušné nariadenie a nepredložila jeho účinnosť, tak by nebola žiadna pomoc.
Takže aj tá samotná zmena z plošného príspevku na adresný, je z môjho pohľadu v poriadku a aj to, že sa to, keď už sme v tejto fáze, rieši takýmto spôsobom, je, je správne a je teda dobré, že Slovensko naďalej bude pomáhať odídencom, ktorí sú v tých zraniteľných skupinách a ktorí nemajú možnosť, alebo majú len veľmi obmedzenú možnosť, akým spôsobom riešiť svoje ubytovanie v cudzej krajine a nemajú možnosť, alebo majú len veľmi obmedzenú možnosť, aby, aby si, aby si zarobili a mohli, mohli tu fungovať, mohli, mohli si platiť normálny komerčný nájom.
Bol som prítomný aj teda tých diskusií aj na pôde ústavnoprávneho výboru a tiež teda oceňujem ako prístup ministerstva vnútra, tak, tak aj koalície, aj ten pozmeňujúci návrh pána poslanca Barteka, lebo toho, čo možno hovoriť, je, že či tie zraniteľné skupiny sú nadefinované dostatočne, alebo, alebo by mohli byť nadefinované širšie, k čomu smerujú pozmeňujúce návrhy, ktoré predniesli pani poslankyňa Števulová aj pán poslanec Čaučík, a ďalšou diskutovanou otázkou bolo, či, či nie je potrebné dať nejaké prechodné obdobie, aby si ľudia, ktorí dnes napríklad sú v azylových zariadeniach, mohli vyriešiť otázku bývania, keď od 1. júla tú možnosť stratia, lebo nepatria do tých zraniteľných skupín a budú si to musieť nejako vyriešiť, aby to nebolo doslova, doslova zo dňa na deň, lebo však už sme v polovici, v polovici júna a malo by to byť účinné od 1. júla, čiže oceňujem aj ten pozmeňujúci návrh pána poslanca Barteka v tejto veci.
Posledná vec, ku ktorej by som sa chcel vyjadriť, je to, o čom hovorila aj pani poslankyňa Gažovičová, teda tie pozmeňujúce návrhy, ktoré sa dostali do spoločnej správy a ktoré sa síce netýkajú priamo príspevku na ubytovanie, ale súvisia so situáciou odídencov a týkajú sa lepšieho prehľadu o tom, aké deti v povinnom predprimárnom vzdelávaní alebo v primárnom vzdelávaní máme v systéme. Čiže je to drobný krôčik k tomu, ako urobiť poriadok, ale myslím si, že tiež je to téma, ktorá si zaslúži väčšiu pozornosť a zaslúži si aj, aj teda samostatnú debatu, nielen formou pozmeňujúcich návrhov k inému, aj keď teda vzdialene alebo čiastočne súvisiacemu návrhu zákona, ale návrhu zákona, ktorý rieši niečo iné. Ja som ešte v minulom volebnom období v máji minulého roku interpeloval vtedajšieho ministra školstva pána Bútoru a teda pýtal som sa ho aj na otázky zabezpečenia financovania pre vzdelávanie detí odídencov a pýtal som sa ho aj na to, či ministerstvo školstva plánuje v školskom roku 2023-24 zahrnúť deti ukrajinských odídencov do systému plnenia povinnej školskej dochádzky a povinnosti predprimárneho vzdelávania a čo by teda bolo žiaduce vzhľadom na, na potrebu plnej, v plnej miere rešpektovať práva týchto detí na vzdelávanie. A dostal som vtedy od pána ministra Bútoru odpoveď, že neplánuje ministerstvo zaviesť povinnú školskú dochádzku od septembra, to už asi bolo nereálne, a teda sústredí sa ministerstvo na, v nadchádzajúcom školskom roku na identifikáciu a odstránenie príčin, ktoré vedú k tomu, že niektoré deti ostávajú mimo vzdelávacieho systému. Ale bola tam, bola tam aj veta, že ministerstvo v spolupráci s ďalšími rezortmi zároveň pripravuje právnu úpravu, ktorá systematicky nastaví pravidlá povinnej školskej dochádzky a jej vymáhania pre všetkých cudzincov s dočasným pobytom v Slovenskej republike vrátane detí s dočasným útočiskom z Ukrajiny. Takže asi sa budem znova pýtať súčasného ministra školstva pána Druckera, že ako je to s prípravou tej právnej normy, resp. akým smerom sa uberajú, uberajú tie úvahy, lebo je to tiež problém, tiež vážny problém, nemusí sa to zdať také naliehavé a akútne, ako je, ako je príspevok na ubytovanie, ktorý keby sme vôbec neriešili, tak niektorí ľudia by sa asi ocitli v bezprostrednom ohrození na ulici, ale teda zo stredno aj dlhodobé hľadiska je to tiež veľmi dôležitý problém a ja teda dúfam, že ministerstvo školstva príde s nejakou iniciatívou a budeme tu o tom hovoriť nielen v rámci, v rámci diskusie k príspevku na ubytovanie.
Ďakujem.

Je to jednoducho právna úprava, ktorá musí umožniť jednoduchým spôsobom ľuďom dostať sa k informáciám, ktoré sú háklivé, či už sú to zmluvy, ktoré súvisia s financovaním, ale môže to byť množstvo zmlúv, ktoré vo vzájomnej súvislosti pri ich kontrole je možné prísť na to, že nejaké hospodárenie neprebehlo tak, ako malo. Môže to súvisieť s množstvom iných informácií, ktoré vo svojej vzájomnej analýze môžu dospieť k tomu, aby sa k tej verejnej politike zvonku mohla vyjadriť aj širšie odborná verejnosť, ktokoľvek, kto sa danej téme venuje. A je to jedno, či sa jedná o moc na úrovni obce, alebo či sa jedná o moc na úrovni vlády. Ten rozdiel akurát je v tom, že to množstvo prostriedkov finančných, ktoré sa používa na realizáciu moci, je, samozrejme, iné, ak sa bavíme o malej obci alebo väčšom meste, alebo ak sa bavíme o centrálnom riadení krajiny, bavíme sa o rezortoch, ktoré majú proste naozaj úplne iné čiastky, s ktorými disponujú ako malé obce. A, samozrejme, že to súvisí aj s aparátom, ktoré potom majú ministerstvá a ktoré majú malé obce pri sprístupňovaní informácií. V zásade aj tie žiadosti o informácie sa týkajú toho, čo práve ten subjekt robí. To znamená, iného charakteru sú informácie, ktoré si niekto žiada od malej obce, a úplne iného, ktoré si žiada napríklad z ministerstva zdravotníctva.
Pre dobré spravovanie vecí verejných je správne a kľúčové, aby sme umožnili prístup k informáciám, ktoré sa týkajú spravovania vecí verejných. To je, to je úplne kľúčové nastavenie pre demokraciu. Ak sme sa rozhodli, že tá právna úprava, ktorú máme, ktorá sa ukázala, že je správna a dobrá, niekoľkokrát tu bola snaha, ja som bola aj pri tom, túto právnu úpravu zlepšovať, postaviť inak, ale bolo vždy veľmi zložité nájsť tú správnu rovnováhu toho, čo si predstavuje štátna správa, a toho, čo si predstavuje aj verejnosť vonku. A potom je pravdou, že viaceré iniciatívy, ktoré tu boli aj na zlepšenie tej právnej úpravy pre hľadanie tej rovnováhy, tak stroskotali na tom, že tá rovnováha sa vlastne nevedela v celosti nájsť.
Prísť sem preto s návrhom zákona v takejto oblasti, ktorá nemala absolútne žiadny priestor na akúkoľvek väčšiu debatu s verejnosťou, ktorej sa to priamo týka, ten prístup k informáciám, je absolútna ignorácia toho, čo vlastne tento zákon prináša. Prístup k informáciám. Takto naozaj poslaneckým návrhom obmedzovať prístup k informáciám je proste hrubé nepochopenie, naozaj hrubé nepochopenie toho, čo vlastne tento zákon zaručuje demokracii a v našej krajine. Ale je to v niečom úplne typické a osobitne je to typické pre právnu úpravu, ktorá prichádza z dielne Slovenskej národnej strany, a ono sa to začína javiť, že je to v niečom symptomatické, že toto je služba vlasti. Služba vlasti je nahradiť odborných ľudí straníkmi, ktorí nemajú žiadny cit pre danú verejnú službu. Cit k vlasti je v čase, kedy minister má byť v parlamente a predkladať vládny návrh, tak byť na dovolenke. A potom služba vlasti je aj to, že takýto návrh, ktorý zasahuje kľúčovo do základného práva, tak predkladáme bez akejkoľvek odbornej debaty, ktorá k tomu patrí.
Naozaj podmieňovať prístup k informáciám úhrade, ktorá nebude podliehať akémukoľvek prieskumu, to znamená, keď tu bude snaha obmedziť prístup k informáciám, tak vlastne ani nemáte ako do toho, nemáte ako skontrolovať takéto obmedzenie prístupu k informáciám. To znamená, ak by sme aj uvažovali o takomto spoplatňovaní a zavádzali sme pojmy mimoriadnej rozsiahlej informácie, tak urobiť to bez toho, aby sme tu akýkoľvek prieskum umožnili takéhoto spoplatnenia, znamená, že je to naozaj účel, tým účelom je, aby sme informácie obmedzovali. To sa nedá inak chápať, lebo vlastne dáme úplný priestor tomu, aby sme tie informácie jednoducho dali zo stola a nezverejnili ich.
Úplne bokom tu zjavne je, že štátny aparát, osobitne ľudia, ktorí sú v pozíciách ministrov, ale aj starostovia slúžia občanom. To znamená, ak akokoľvek narábajú so svojou mocou a ľudia si pýtajú k tomu informácie, tak to súvisí, súvisí jednoducho s tým výkonom tej moci. A pýtať si od ľudí teraz za to peniaze, tak v niečom podľa mňa je tu nejaké základné nepochopenie. Je to služba pre ľudí vo verejnom záujme. A vo verejnom záujme pre ľudí je práve aj to, aby dostali informáciu, čo vlastne za tie peniaze, čo stojí tá verejná služba daňových poplatníkov, čo za to dostávajú.
Z dôvodovej správy sa toho veľa nedozvieme, prečo vlastne je dôležitá takáto právna úprava. A prečo celoplošne? To znamená bez ohľadu na to, či je to malá obec, alebo či je to rozsiahle ministerstvo. Aj toto nepochopenie tej úplne rozdielnej situácie je príznačné pre takúto neodbornú, necitlivú právnu úpravu, ktorá zasahuje do základného práva na prístup k informáciám. Ale ako keby sme sa už naučili, že jednoducho tu už nič neplatí. Tu už neplatí ani to, že musí tu byť dôsledná dôvodová správa, kde sa dozvieme viac ako text zákona, ku ktorému by to teda malo byť nejaké odôvodnenie. Tu, samozrejme, neplatí ani to, že keď odkazujeme na nejakú inú právnu úpravu, tak tá právna úprava naozaj s ňou korešponduje.
Ja si dovolím vrátiť sa k tej hanebnej novele Trestného zákona, kde som tu niekoľkokrát počula, že inšpirácia je z Rakúska, Nemecka a Českej republiky, a keď som si teraz čítala vyjadrenia Komisie, ktoré adresovala práve v tejto veci Slovenskej republike, tak som sa naozaj zasmiala, že jedna z otázok Európskej komisie adresovaná Slovenskej republike je, že, prosím vás, odkiaľ ste zobrali tú vašu inšpiráciu z Česka, Rakúska, Nemecka, lebo my sme ju nenašli. Tak, prosím vás, mohli by ste nám teda povedať, ako ste na to prišli, že dôvodíte, že je to inšpirácia z Českej republiky, z Nemecka, Rakúska. Toto je podobne. Tu je proste inšpirácia z Českej republiky a keď sa pozrieme do Českej republiky, tak tam takáto inšpirácia jednoducho je iná. Jednoducho zobrali ste si z toho niečo, ale nie to podstatné, čo súvisí aj s tým vyvážením prístupu k informáciám.
Ak môžem k tomu povedať môj návrh, ktorý je jediný možný pri takejto právnej úprave, je stiahnuť tento návrh. To je jediná cesta pre takýto návrh. Stiahnuť ho. A keď chcete otvoriť debatu k slobodnému prístupu k informáciám, nech sa páči, treba ísť cestou riadneho vládneho návrhu zákona, ktorý spadá pod ministerstvo spravodlivosti, a to je jediná cesta, jediná cesta, ktorá je správna pre otváranie takejto citlivej témy, ktorá súvisí so základnými politickými právami.
Neviem, že či je v moci vôbec opozície zhatiť presadenie tohto návrhu zákona, ale je to naozaj návrh zákona, ktorý je nebezpečný a zlý, pretože umožní zneužívanie moci proti ľuďom. A ja naozaj neviem, ako vie obhájiť Slovenská národná strana tú národnosť pri presadzovaní tohto návrhu zákona. Neviem, ako koalícia vôbec toto vie presadiť s odkazom na svoje programové vyhlásenia, ako sa takýmto spôsobom približuje k ľuďom, keď ľuďom neumožní, aby v jednoduchosti získali informácie pre kontrolu moci.
Kiežby akékoľvek naše varovania, ktoré súvisia s touto právnou úpravou, mali nejaký zmysel a táto právna úprava tu už nebola predmetom parlamentnej diskusie.
Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, ďakujem pekne za možnosť vystúpiť v treťom čítaní, môžem sa vyjadriť iba k tým pozmeňovákom, ktoré teda zazneli, a rád by som teda pred celou snemovňou a nielen pred tými 15 poslancami, ktorí tu boli poobede, zopakoval hlavné výhradu voči tomu, čo sa tu udialo a čo sa ide práve udiať so zákonom o Národnom inštitúte pre hodnotu a technológie v zdravotníctve.
Tento inštitút bol založený pred troma rokmi, v roku 2021, ako nezávislá inštitúcia v zdravotníctve, ktorá mala hodnotiť hodnotu za peniaze v zdravotníctve. Hodnotu za peniaze v prípade liekov a nových technológií. Táto inštitúcia mala byť nezávislou agentúrou, takzvanou HTA agentúrou, Health Technology Assessment agentúrou. A podarilo sa ju založiť, naozaj klobúk dole, vďaka tomu, že sme sem pritiahli šikovného človeka zo zahraničia, ktorý sa rozhodol, že bude pracovať pre štát a bude šetriť verejné zdroje. Počuli sme, že táto agentúra dokázala za svoju krátku existenciu ušetriť viac ako 150 mil. eur, pričom jej ročné náklady na prevádzku sú asi 2 mil. eur. Je to skutočne, naozaj hodnota za peniaze, ktorú Národný inštitút pre hodnotu a technológie v zdravotníctve prináša.
V DNA tejto organizácie je napísaná nezávislosť. Keď si prečítate dôvodovú správu, ktorá bola súčasťou zákona 358/2021, slovíčko nezávislosť tam nájdete asi 20- alebo 30-krát. Preto s veľkým znepokojením sledujem skutočnosť, že tu ideme rozšróbovať tento zákon nie normálnym legislatívnym procesom, nie takým legislatívnym procesom, ktorý by aspoň zdravotnícky výbor mal možnosť vidieť. Nie. Ideme to meniť pozmeňovákom v druhom čítaní v pléne bez možnosti nejakej dlhšej, odbornejšej diskusie, bez toho, aby sa k tomu mohla vyjadriť verejnosť, a bez toho, aby sme rozumeli, prečo sa vlastne táto zmena deje.
Prečo sa táto zmena deje? Aký aktualizačný moment máme pre to, aby sme tu prijímali takýto pozmeňujúci návrh, ktorý je prílepkom, ktorý je regulérnym prílepkom, pretože otvára nový článok v tom zákone. Nie je to vec, ktorá by súvisela s pôvodným návrhom pána poslanca Baláža. Pôvodný návrh pána poslanca Baláža mal možno 10 riadkov, ani to nie. Toto má dve strany A4 a ďalších päť strán dôvodovej správy. Aký je aktualizačný moment, že sa potrebujeme zbaviť riaditeľa nezávislej agentúry, nezávislej inštitúcie, ktorá má hodnotiť technológie, inovácie a hodnotu za peniaze v zdravotníctve?
Jediné, čo si viem vysvetliť, je, že niekomu vadí, že tu je nezávislá inštitúcia, ktorá hodnotí efektivitu používania peňazí v zdravotníctve. Niekomu vadí, že sa tu naozaj na lekárenských vážkach zvažuje, či pustíme, alebo nepustíme nejaký drahý liek do kategorizácie, či ho budeme, alebo nebudeme platiť z verejných zdrojov.
Pretože, dámy a páni, každé jedno rozhodnutie o tom, že niečo budeme platiť z verejného zdravotného poistenia, znamená zároveň v tej istej chvíli, že niečo iné platiť nebudeme a nejakí iní pacienti liečbu nedostanú. Preto je to dôležité. Je to dôležité z finančných a zároveň aj z etických dôvodov. A preto považujem za škandalózne, ak dostávame možnosť pre pána ministra alebo pani ministerku odvolať riaditeľa bez udania dôvodu.
Je škandalózne, že máme možnosť odvolávať šéfov takýchto úradov bez udania dôvodu. Akým spôsobom, akým, akou motiváciou chceme pritiahnuť ľudí, aby pracovali pre štát, aby dávali do toho všetko, aby dávali do toho svoje srdce, keď si kedykoľvek môžu prečítať svoj návrh na svoje odvolanie bez udania dôvodu? Prečo bez udania dôvodu? Prečo máme mať túto flexibilitu? V čom sa previnil pán riaditeľ Staňák, že v skrátenom režime mu ideme, ho ideme dekapitovať?
A to nie je jediná zmena, ktorú tento poslanecký pozmeňovací návrh v druhom čítaní v pléne prináša. Zároveň sa menia podmienky, kto môže byť novým riaditeľom NIHO. Doteraz to mal byť, mohol byť človek, ktorý päť rokov nevykonával činnosť a nebol platený farmaceutickým priemyslom. Teraz sa táto lehota skracuje na tri roky. To znamená, že rýchlejšie sa tam dostanú ľudia, ktorí predtým pracovali pre priemysel, ktorý má byť touto agentúrou regulovaný. Volá sa to zajatie regulátora, to, čo nám hrozí, pretože ten priemysel tam niekoho pošle, kto bude zároveň o tom priemysle rozhodovať. Je to riziko a nevidím dôvod, prečo sa má táto lehota skracovať.
Rovnako sa mení okruh osôb, ktoré môžu byť riaditeľom tejto inštitúcie, pretože donedávna to mohli byť absolventi rôznych vysokých škôl, teraz to môžu byť už len lekári alebo lekárnici. Doteraz ten riaditeľ musel preukázať, že v minulosti pracoval a mal skúsenosť s hodnotením zdravotníckych technológií, lebo to je náplň práce tej inštitúcie. Po novom stačí, keď má lekársku alebo lekárenskú prax. To je výsmech, dámy a páni, a domnievam sa, že týmto návrhom zákona, týmto návrhom, pozmeňovacím návrhom, ktorý je súčasťou teda tohto návrhu zákona, porušujeme to, k čomu ste sa zaviazali pri schvaľovaní programového vyhlásenia vlády. Že tu budeme prijímať normálnym, kultúrnym, kultivovaným spôsobom zákony a nie prílepkami v druhom čítaní budeme rozoberať nezávislosť inštitúcií, ktoré majú chrániť verejné zdroje.
Dámy a páni, prosím vás, nehlasujte za tento návrh zákona, nepodporujte takýmto spôsobom rozvrat slovenského zdravotníctva.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci, dovoľte mi, aby som predniesol stanovisko klubu strany Sloboda a Solidarita.
Zákon, o ktorom ideme teraz hlasovať, obsahuje regulérny prílepok, teda zmenu zákona, ktorý priamo nesúvisí s pôvodne predkladaným poslaneckým návrhom zákona. Je potenciálne teda protiústavný. Mení postavenie Národného inštitútu pre hodnotu a technológie v zdravotníctve, NIHO, ruší jeho nezávislosť, umožňuje odvolanie riaditeľa tejto inštitúcie bez udania dôvodu, znižuje nároky na osobu, ktorá bude v budúcnosti zastávať tento úrad, a dokonca už koluje meno údajného nového riaditeľa NIHO, na ktorého je táto novela osobne šitá. Chcem upozorniť, že ani tento nový riaditeľ nebude slobodný, keďže aj jemu hrozí odvolanie bez udania dôvodu.
Včera bol zdravotnícky výbor, na ktorom mohol byť tento pozmeňovák prečítaný a minimálne prediskutovaný minimálne teda odbornými zástupcami v tomto parlamente. Nestalo sa tak. Neexistuje aktualizačný moment, pre ktorý sa má udiať táto zmena, jedine ten, že nezávislosť inštitútu a odborná skúsenosť jeho riaditeľa je niekomu tŕňom v krku. Niekomu, komu nejde o nákladovú efektívnosť v zdravotníctve.
Klub strany Sloboda a Solidarita bude preto hlasovať proti tomuto návrhu zákona.
Ďakujem.

Pani poslankyňa Kalmárová, vo vzťahu k tej českej právnej úprave, myslím, že to vaše záverečné zhrnutie, že nedokázali správne prebrať právnu úpravu z Českej republiky, ako celkom nesedí, lebo to ste aj v samotnom svojom príspevku konštatovali, že to asi nebolo, že by to nedokázali, oni si jednoducho vybrali z tej českej právnej úpravy akurát to, čo sa im hodilo, to, čo smeruje k možnosti obmedzovať prístup k informáciám. Nemyslím si teda, že by to bolo nejaké zlyhanie, oni to urobili úplne vedome. Veľmi správne ste teda poukázali na to, že nijako tento, tento návrh nerieši šikanózne žiadosti, rieši niečo iné a aj to rieši spôsobom, ktorý je, ktorý je gumený.
A ja som sa pýtal, a teda naozaj to nie je jasné, že čo sú to tie účelne vynaložené náklady a čo je to to mimoriadne rozsiahle vyhľadávanie informácií. Ja by som si to chcel aj nejako predstaviť, lebo rozumiem, že keď niekto má nakopírovať 2-tisíc strán, tak je to komplikované, ale čo je to mimoriadne náročné, alebo mimoriadne rozsiahle vyhľadávanie informácií? Že čo to v praxi, v praxi znamená? Že niekto sa hrabe v spisoch a snaží sa nájsť spis, o ktorom nevie, kde sa nachádza? Ja by som naozaj rád poznal odpoveď, že čo si predkladatelia predstavujú pod touto formuláciou, ale začínam mať taký trošku pocit déja vu, keď sme tu diskutovali dni a dni o novele Trestného zákona, že my sme niečo hovorili, na niečo sa pýtali a nedostali sme žiadnu odpoveď. A naozaj nostalgicky spomínam na tie poslanecké návrhy pána poslanca Michelka, ktorý aspoň občas na nás zareagoval a odpovedal.

Ďakujem pekne, Oskar, za tvoju reakciu. Ja ten príbeh by som doplnil takou analógiou, lebo nie je to, samozrejme po prvýkrát, keď sa mení nezávislosť nejakého regulačného úradu v zdravotníctve, a ten príbeh som používal, keď sa tu plánovalo odvolanie pani Renáty Bláhovej. Ten príbeh sa volá Richard Demovič, ktorý sa stal šéfom Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou v roku 2006 na základe toho, že sa najprv zmenil zákon a zrušila sa nezávislosť Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a následne prišiel pán Ján Gajdoš o svoju funkciu a vláda získala možnosť bez udania dôvodu kedykoľvek odvolať šéfa úradu. Šéfom úradu sa stal vtedy zakladajúci člen strany SMER – sociálna demokracia Richard Demovič, jeden z prvých zakladajúcich členov, neviem, má legitimáciu s číslom, ja neviem, 10 alebo 17 alebo koľko, a on takisto nepoznal dňa ani hodiny, dokedy bude vo funkcii, a tým pádom stratil svoju nezávislosť a slobodu v rozhodovaní a výsledkom bolo, že keď krachovala Európska zdravotná poisťovňa, poisťovňa, ktorá patrila finančnej skupine J&T, ktorá bola blízka strane SMER v tom čase, tak nekonal. A výsledkom boli škody, ktoré boli spôsobené krachom EZP-čky, pretože Demovič sa bál. Čo keď zasiahne proti oligarchom, ktorí sú kamaráti vlády, ktorá ma môže kedykoľvek odvolať? Toto sa môže stať komukoľvek v súčasnosti, kto sa podujme na to, že vezme tú funkciu šéfa NIHO po tom, čo odvolajú pána Staňáka na základe tohto zákona. Čiže nie je to nič nové a vravím, máme na Slovensku precedens, NIHO stráca nezávislosť.
Ďakujem.