Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister dopravy, verím, že keďže zastupujete pána ministra obrany a vôbec vládu pri týchto bezpečnostných opatreniach, tak verím tomu, že budeme mať dôležitú diskusiu parlamentnú k tomuto návrhu na skrátené legislatívne konanie, a napriek tomu, že vás rezort je skôr cielený na iné oblasti ako oblasť vnútra alebo bezpečnosti, tak verím tomu, že tá...
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister dopravy, verím, že keďže zastupujete pána ministra obrany a vôbec vládu pri týchto bezpečnostných opatreniach, tak verím tomu, že budeme mať dôležitú diskusiu parlamentnú k tomuto návrhu na skrátené legislatívne konanie, a napriek tomu, že vás rezort je skôr cielený na iné oblasti ako oblasť vnútra alebo bezpečnosti, tak verím tomu, že tá parlamentná diskusia na tom, na tom nijakým spôsobom neutrpí.
Ja si dovolím na úvod k tomu uviesť, pretože mňa to vždy naozaj veľmi prekvapí, keď k návrhom zákona osobitne s tým, ktoré majú ísť v nejakom zrýchlenom konaní, tu nemáme ministram, ktorý by naozaj v tej oblasti bol doma. Je tu jednoducho taký zhon zo strany vlády riešiť niektoré právne úpravy, že zjavne ani ten minister, ktorému náleží, to nestíha, a toto je ja som porozumela aj z vyjadrenia pána ministra obrany, asi je trošku zdravotne teraz diskvalifikovaný, že nie je pri úplnom zdraví, ale potom je otázka, bolo potrebné naozaj teraz prerokovať tento vládny návrh na skrátené legislatívne konanie? Bolo to naozaj teraz potrebné, bolo to teraz, teraz práve o tejto hodine sme to museli otvoriť, keď je zrejmé, že minister, ktorý to predložil na vláde, vlastne bude indisponovaný alebo nemá čas? To znamená, aká parlamentná diskusia tu bude k tomuto vládnemu návrhu?
K vládnemu návrhu, ktorý je tu predkladaný za mimoriadnej situácie, tak ako sme sa, ako je to zrejmé aj k samotnému odôvodneniu tohto vládneho návrhu na skrátené legislatívne konanie a tým mimoriadnou situáciou je atentát na premiéra, však aj pre nás je to mimoriadne. Toto, toto všetky, všetci vnímame a súhlasíme s tým, ale keď tu má byť diskusia potom, či už o tom, že či takto rýchlo máme prijať právnu úpravu, a aká to má byť vlastne právna úprava, tak ak to myslíte naozaj vážne, tak je dôležité, aby ste nám aj, aj dali signály, že chcete s nami o tom rozprávať, tak ja som zvedavá, koľkokrát vystúpi pán minister dopravy do tejto debaty a budeme tu naozaj nejakú debatu, diskusiu mať, ktorú ste nám nakoniec sľúbili, že chcete, sa prihováram ku koalícii, chcete, aby sme v rámci diskusie a dohody prijali rýchlo opatrenia, ktoré sú dôležité teraz pre spoločnosť, pretože tu máme polarizovanú spoločnosť, chcete, aby sme to spoločne riešili, tak ste sem prišli s návrhom, ku ktorému ste nám nedali žiadnu možnosť o tom diskutovať, narýchlo to máme prijať. A ja som naozaj zvedavá, koľkokrát sa pán minister dopravy tu prihlási a bude s nami o tom diskutovať, som naozaj zvedavá.
Prepáčte, sa smejete, pán minister, ale toto nie je smiešne! Je to vážna situácia v spoločnosti, veď vy sem prichádzate s tým, že teraz tieto návrhy máme prijať. Tak keď to myslíte vážne, tak, prosím vás, tak nám dajte signály k tomu, že to myslíte vážne, lebo ja to, ja to tak nevnímam, že to myslíte vážne, osobitne, keď sa tu teraz usmievate a smejete, keď sa pýtam, či budete s nami o tom diskutovať, pretože vy sem teraz prichádzate nám odôvodniť vládny návrh na skrátené legislatívne konanie, vy ste nám prišli presvedčiť, že to je nevyhnutné teraz rýchlo prijať, a ten spôsob, ako sa k tomu staviate, tak nám ukazujete, že to vôbec pre vás nie je také dôležité a nemyslíte to seriózne voči nám.
Tak ako to máme potom brať vážne, tak môžme si, samozrejme, prečítať text vládneho návrhu na skrátené legislatívne konanie, ale parlamentná diskusia nie je o tom, že si vymieňame texty, parlamentná diskusia, a o tom má byť toto rokovanie, že sa tu vzájomne počúvame, že my tu máme k tomu nejakú našu rozpravu, naše vyjadrenie a vy nám to nejakým spôsobom reagujete a osobitne ten minister, ktorý sem prišiel za vládu, a to tu predkladá. A nepríde mi to vôbec smiešne, pán minister, vôbec nie, s ohľadom na to, k akej situácii vy nám to tu predkladáte, tak mi to vôbec nepríde úsmevné a smiešne.
Tvrdíte vo vládnom návrhu na skrátené legislatívne konanie s ohľadom na mimoriadnu situáciu, ktorú tu nikto nepopiera, a všetci sme odsúdili ten akt atentátu na premiéra, všetci sme ho tu odsúdili, tak je kvôli tomu potrebné prijať nejaké opatrenia.
Ako sa už tu k tomu vyjadrili aj moji predrečníci, mimoriadna okolnosť tu je, na to máme všetci zhodu, ale je potrebné teraz tieto opatrenia prijímať takto rýchlo? Ako tieto opatrenia majú naozaj zvýšiť bezpečnosť v krajine a napomôcť nám znížiť polarizovanú spoločnosť? Ako nám pomôže to, že teraz rozšírime okruh osôb, ktoré dostanú ochranu, bez toho aby bolo preukázané, že vôbec nejakú ochranu tie osoby potrebujú? Ja sa domnievam, že je dôležité, aby ochranu dostali tí, ktorí to potrebujú. A to nemusia byť len politici, môžu to byť aj novinári, nakoniec ľudia z občianskej spoločnosti, keď je potrebná tá ochrana, treba im ju poskytnúť. A určite nie automaticky predsedom tých, tých strán, ktoré sú v parlamente. Veď nakoniec iní predsedovia strán môžu byť v ohrození, ktoré sú mimo parlamentu. Tak je dôležité ju podniknúť a zabezpečiť štátom, veď predsa voči tým, ktorí ju naozaj potrebujú. Viem, pán poslanec Glück, že vy ste ju dostali pravdepodobne, tak som pochopila aj z našej debaty, kde sme boli naposledy v parlamente, a tak je to správne, tak je to správne. Ak sa cítite ohrozený a mali ste vyhrážky, je správne, že dostanete, samozrejme, ochranu aj s autom, všetko, čo k tomu patrí, ja vám to, ja si myslím, že je to dôležité, aby ste tú ochranu mali, a takisto ju má dostať každý, kto ju potrebuje, každý, každý z vás alebo niekto iný, ale nie z titulu, automaticky z titulu funkcie. Ak z titulu funkcie, tak, samozrejme, že to patrí tým, ktorí sú vo vyhranených situáciách ako činitelia vlády, alebo, samozrejme, predseda parlamentu, to je veľmi pochopiteľné, rozumiem, že predseda Ústavného súdu, ktorý už teraz tú ochranu má, no tak bez toho, aby sme to spochybňovali, tak, samozrejme, nemusíme k tomu ale ani prijímať právnu úpravu, proste takú, takáto, takáto ochrana už tu funguje.
Takže prvá otázka je, prečo teraz narýchlo treba prijímať nejaké opatrenia, prečo ich treba prijímať, kto je teraz ohrozený. Ak je niekto ohrozený, tak tú ochranu na základe súčasnej právnej úpravy dostane.
A ja to vidím skôr opačne, čo sa môže stať, že my teraz zabezpečíme automatickú ochranu vybraným osobám, ktoré sa o ňu ani, ktorí o ňu ani nežiadali, ja neviem o tom, že by tu všetci predsedovia politických strán, ktorí sú v parlamente, žiadali takúto ochranu, im ju automaticky zabezpečíme a potom nebude vlastne kvalifikovaných ľudí dosť, aby zabezpečili tým, ktorí ju naozaj potrebujú. Však ani tých kapacít nie je, nie je dostatočne a to ja viem veľmi dobre, ja si pamätám rozhovor ešte s ministrom vnútra, kedy za mnou prišiel na základe... na začiatku funkčného obdobia, kedy zmapoval situáciu vo svojom rezorte aj počet osôb, ktoré sú na útvare pre ochranu ústavných činiteľov, kedy so mnou riešil, či skutočne všetci sudcovia, ktorí majú zabezpečenú takúto ochranu zo zákona, či ju musia mať, pretože tých ľudí, samozrejme, nie je nekonečné množstvo, ktorí zabezpečujú takúto ochranu, ani tých prostriedkov štátu nie je nekonečno, to znamená, že treba ju poskytnúť tým, ktorí ju potrebujú.
Pamätám sa, ako sme mali debatu o tom, že aká ochrana je potrebná, pre ktorých sudcov, a či niektorí sudcovia ju naozaj ju ešte potrebujú. A či ja ju potrebujem ako ministerka spravodlivosti. Tak som sa o tom zamýšľala, ktoré osoby, ja som si zisťovala tú právnu úpravu v iných krajinách. Myslím si, že tá právna úprava, ktorá je teraz nastavená, je nastavená dobre, ak ju chceme rozširovať na automatickú ochranu, tak o tom treba normálnu, legitímnu, riadnu debatu, ale tie kapacity nie sú nevyčerpateľné, ani, ani ľudí, ktorí naozaj vedia kvalitne zabezpečiť takúto ochranu, či už ústavných činiteľov, alebo iných osôb, ktoré ju potrebujú, čiže treba v tom naozaj byť opatrný.
Domnievam sa, že to, čo naozaj je potrebné riešiť, v tomto návrhu vôbec nie je. Ja sa ešte vrátim, čo sa tu vlastne upravuje v tomto návrhu, ale to, čo mi tu naozaj chýba, je riešenie vlastne tej podstaty, o čom sa tu rozprávame, o tej polarizovanej spoločnosti, o vyhrážkach naprieč spoločnosťou, prečo vlastne ideme poskytovať automaticky niekomu ďalšiemu ochranu.
Ja sa domnievam, že nie je dobré nastavenie súčasné pri vyhľadávaní vlastne páchateľov tejto trestnej činnosti, ktorá súvisí s vyhrážkami, a pri nastavení aj právnej úpravy pri vyhľadávaní aj tých páchateľov priestupkov, ktorý súvisia s vyhrážkami, pretože tá hranica je pomerne tenká, dostať sa vlastne od priestupku k tomu trestnému činu, ktoré súvisia... ktorý súvisí s nebezpečným vyhrážaním.
Ja sama či už ako ministerka spravodlivosti, alebo nakoniec aj poslankyňa čelím množstvu vyhrážok aj dnes, aj domov mi chodia listy s vyhrážkami, rovnako som k tomu robila trestné oznámenia, kde trestné oznámenia nakoniec skončí na obvodnom oddelení Policajného zboru. A toto je podľa mňa problém, to nie je v poriadku, že tak ako čelíte vyhrážkam, či už v rámci koalície, či už v rámci opozície alebo či tomu čelia novinári, alebo iné osoby, ktoré sú verejne činné, tak tie vyhrážky zjavne robia určité skupiny osôb, je dôležité, aby to nebolo rozhodené po celom Slovensku.
Ale domnievam sa, že ak naozaj chceme, aby sme tieto vyhrážky eliminovali, ktoré sú nebezpečné, môžu začať tým, že to má úroveň priestupku, a potom pokračujú ďalej a má to úroveň už trestného činu, tak sa domnievam, že k tomu treba určitú špecializáciu aj v rámci Policajného zboru, že nie je dobré, aby to nakoniec všetko bolo rozhodené po obvodných oddeleniach Policajného zboru. A to som čakala, že prídete s nejakými návrhmi riešení, ale tu som nič také nenašla.
Určite na zlepšenie bezpečnostnej situácie nepomôže doživotná renta. Nikomu. Nikomu. A ja som otvorená, pani poslankyňa Vaľová, sa tu rozprávať o tom, že či nie je namieste, aby po výkone určitých funkcií bolo namieste, aby sme nejakú doživotnú rentu ako štát zabezpečili, ale podľa mňa to je tiež otázka, máme na to? Nedá sa hneď porovnať s Francúzskom ani Nemeckom, ani Veľkou Britániou, my sme úplne v inej aj finančnej situácii, máme úplne iné aj finančné kapacity tejto krajiny, ale rozprávajme sa o tom, je to absolútne legitímne, absolútne legitímne, ale nie v skrátenom legislatívnom konaní a nerozprávajme sa, že toto je bezpečnostné opatrenie.
Aké zvýšenie bezpečnosti zabezpečíme premiérovi tým, že bude mať doživotnú rentu? Alebo predseda parlamentu. O čo bezpečnejšie sa mu bude spávať? Tak ja rozumiem, že asi možno spokojnejšie, ale nevidím žiadnu súvislosť so znižovaním vyhrážok a prejavov, prejavov iného násilia v súvislosti s tým, že či niekto má, alebo nemá doživotnú rentu. Možno skôr naopak, že mu ju niekto môže závidieť, keď už sme teda pri tom, že sa mi to potom skôr javí ako bezpečnostné riziko takúto doživotnú rentu niekomu, niekomu dať, ak to nie je dostatočne odôvodnené a nie je k tomu riadna diskusia a spoločenský konsenzus.
V tomto návrhu na skrátené legislatívne konanie, ktorý sa volá teda zákon, ktorý súvisí s bezpečnostnými opatreniami, tak priamo zasahujeme do zhromažďovacieho práva. Prečo do zhromažďovacieho práva? Máme tu nejaký problém so zhromažďovaním? Máme tu problém, vidím, spravodajca že pritakáva, tak nech sa páči, tak otvorme k tomu diskusiu. Bavme sa o tých príkladoch, kde je problém, že nevieme zabezpečiť, nevieme zabezpečiť právny poriadok pri výkone zhromažďovacieho práva.
Zákon o zhromažďovacom práve sme prijali ako jeden z prvých zákonov po Nežnej revolúcii, jeden z prvých, preto má číslo 84/1990, patrilo tam ešte zákon o petičnom práve, zákon o združovaní, to boli kľúčové, prvé zákony, ktoré sme prijali ako krajina, ktorá sa vydala demokratickou cestou. Jednoducho zhromažďovacie právo je úplný základ pre vyjadrovanie svojich akýchkoľvek prejavov, názorov, ktoré súvisia s fungovaním zdravej demokratickej spoločnosti, a preto keď sa pozriem na tieto zákony, tak sú pomerne veľmi jednoduché, lebo to, čo bolo kľúčové v tých zákonoch, bolo povedať, že to zhromažďovacie právo jednoducho tu budeme zaručovať. A že je naozaj priestor k tomu, aby sa ľudia zišli a jasne vyjadrili svoj názor, či s niečím súhlasia, alebo s niečím nesúhlasia.
Zásah do zhromažďovacieho práva musí byť naozaj veľmi citlivý, pretože je to, by som povedala, je to, je to jadro, je to srdce demokracie, preto právna úprava, ktorá sa má prijať takto rýchlo a obsahuje nové dôvody pre zákaz zhromažďovacieho práva, pre nové priestupky, bez toho, aby o tom bola riadna debata a s nami dohoda, tak to považujem za neprijateľné, a pritom si viem predstaviť diskusiu naozaj veľmi legitímnu ku viacerým návrhom, ktoré ste tu uviedli.
Ja si viem legitímne predstaviť debatu aj o tom, že či je namieste za každých okolností robiť zhromaždenie v blízkosti niekoho obydlia. Je to úplne legitímne sa o tom rozprávať, ale na druhej strane, kde inde urobiť zhromaždenie, ak nie pred bytom aj politika, ktorý ten byt získal nezákonne, že jednoducho priamo ten účel zhromaždenia k tomu smeruje, aby sa na to poukázalo, v rozpore s kolaudačným rozhodnutím alebo stavebným povolením. No kde inde má zmysel také zhromaždenie urobiť?
Preto treba veľmi citlivo naozaj pristupovať k tomu, či vôbec v rámci skráteného legislatívneho konania je namieste sa rozprávať o niečom, o čomkoľvek, čo súvisí so zhromažďovacím právom. A to nie je o tom, že by sme si nevedeli predstaviť zasiahnuť do tohto zákona, ale treba to robiť naozaj veľmi uvážene a bez akéhokoľvek stresu, zhonu. Nakoniec toto je určite tá oblasť, kde môžeme očakávať, že aj Ústavný súd by mal byť mimoriadne citlivý, ak zákonodarca v skrátenom legislatívnom konaní vstúpi do takéhoto základného politického práva.
Preto akékoľvek opatrenia, ktoré súvisia so zásahom do zhromažďovacieho práva a do akejkoľvek definície priestupkov, ktorá s tým súvisí, tak sme k tomu mimoriadne citliví, aby sme sa vôbec vedeli na niečom dohodnúť v rámci takéhoto rýchleho konania. A môžem povedať, že to jednoznačne vlastne je zrejmé aj z našich diskusií v rámci opozičných klubov, kedy sme prechádzali veľmi dôsledne už teraz právnu úpravu, ktorú koalíciu navrhuje, a vnímame veľmi, veľmi, by som povedala, v jednom súzvuku tú citlivosť na zásah do zhromažďovacieho práva.
Absolútne je neprijateľná tá časť, ktorá hovorí o rentách. To jednoducho nie je žiaden súvis a myslím si, že je namieste, aby toto bolo podrobné... podrobené riadnej aj verejnej diskusii, čo je hlavne namieste, aby získali politici doživotne, a ktorí a za akých podmienok. Neexistuje absolútne žiaden dôvod na to, aby sme takto rýchlo prijali takúto právnu úpravu.
Právna úprava, ktorá súvisí s rozšírením kompetencie Slovenskej informačnej služby. Rovnako, prečo takto rýchlo? Je to, je to vážna právna úprava, ktorá rozširuje priestor pre Slovenskú informačnú službu. To je, toto by malo byť skutočne podrobené riadnemu pripomienkovému konaniu. Ak treba teraz niečo nevyhnutne urobiť pre kohokoľvek ochranu života alebo zdravia, na to jednoznačne je priestor v rámci kompetencií, ktoré už teraz má určite Policajný zbor.
Čo sa týka právnych úprav akýchkoľvek, ktoré v zásade sa nachádzajú v zákone o platových úpravách, a už z toho samotného názvu, ja si myslím, že je zrejmé, že jednoducho toto nemôže predsa patriť do zákona o bezpečnostných opatreniach, otvárať zákon, ktorý sa týka platových pomerov ústavných činiteľov. Veď už z toho, už z toho názvu toho zákona to je zrejmé, že toto predsa nie je bezpečnostné opatrenie. Ani sa nemusíme rozprávať, čo tam je, ale predsa v zákone o platových pomeroch hádam asi nenájdeme nič, čo súvisí s bezpečnosťou. Či mýlim sa, pán spravodajca? Čo môžme nájsť v zákone o platových pomeroch, čo súvisí s bezpečnosťou ústavných činiteľov? No už zo samotného názvu je zrejmé, že nič.
Je úplne legitímne rozprávať sa o priestupkoch, ktoré súvisia s kultiváciou prejavov, ale osobitne, ak to zaznieva zo strany koalície. Zo strany koalície, ktorá sama má práve tých predstaviteľov, ktorí vyzývali k násiliu, a, bohužiaľ, musím to tak povedať. Ja naozaj nepoznám politika z opozície, ktorí by hovoril o škrtení, o facke mokrou rukou, o rež a rúbaj do krve, ja to, ja nepoznám takého, povedzte mi ktorí. Ja, ja takého nepoznám. Naozaj nepoznám opozičného politika dnes, bývalého opozičného politika, to áno, ale to ste boli vy, kto by vyzýval k násiliu, kto by vyzýval k násiliu. Nepoznám takého opozičného politika. A preto ak máte silné vyhlásenia k tomu, že treba znížiť polarizáciu, na tom máme zhodu, treba, ale neviem o tom, že by súčasná opozícia k podnecovaniu násilia nejakým spôsobom prispievali, pretože ak sa rozprávame o kritike, to je niečo úplne iné ako podnecovať násilie. A v tomto zjavne, ja to vidím, že aj v tomto diskurze, ktorý tu máme, tak je tu nejaké neporozumenie, nepochopenie, asi, je to asi tá istá úroveň nepochopenia, ako keď prichádzate so zákonom na bezpečnostné opatrenia a riešite ich v zákone o platových pomeroch. Ja to asi... mám pocit, že tu je proste nejaká úroveň neporozumenia, že keď sa rozprávame o polarizácii v spoločnosti, tak to, čo počujem zo strany koalície, tak sú výhrady ku kritike zo strany opozície, ale už opomína svoje vlastné výroky podnecujúce k násiliu. A to je základný rozdiel. My sme k násiliu nikdy nepodnecovali, nikdy nijakým spôsobom.
Ustanovenia, ktoré otvárajú Trestný zákon, ja si myslím, že o tom sa asi ani netreba rozprávať, už tu o tom bolo povedané dosť, ja nehovorím teraz k obsahu, ja iba hovorím k tomu, že teraz v rýchlom konaní otvárať Trestný zákon a riešiť priestupky, ktoré nie sú, za priestupky pokuty, ktoré nie sú zaplatené, cez otváranie Trestného zákona, aby tu bola možnosť, aby sme týchto ľudí mohli odsúdiť na výkon trestu odňatia slobody, toto naozaj nie je namieste. Nie je to namieste. To, ako otvárať Trestný zákon a rozprávať sa o definícii skutkových podstát trestných činov takéhoto charakteru, tak k tomu naozaj nie je dôvod, aby sme to robili skráteným legislatívnym konaním. A naozaj neviem, akým spôsobom sa týmto zlepší bezpečnostná situácia.
Ja keď si čítam vlastne obsahovo ten vládny návrh, ku ktorému vlastne má byť takáto skrátená rozprava aj skrátený proces v parlamente, tak naozaj mi to skôr pripomína opatrenia pre policajný štát. Naprieč dať ochranu, naprieč dať ochranu automaticky, neriešiť ochranu tam, kde ju treba, a zúžiť priestor pre ľudí, ktorí sú nespokojní s niečím, čo sa deje v krajine. To mi pripomína policajný štát. A, samozrejme, bez žiadnej diskusie prijať takéto pravidlá, a to považujem za veľmi, veľmi nebezpečné.
Tak ja budem rada, keď sa dozviem v rámci tejto rozpravy, osobitne od vás, pán minister, lebo vy ste tu teraz za vládu, aby ste nám bližšie vysvetlili, aké bezpečnostné opatrenia na zlepšenie situácie tu teraz nájdeme. Ktoré opatrenie je tu to, ktoré teraz zabezpečí lepšiu ochranu premiéra? Ale určite, prosím, mi nehovorte o doživotnej rente a určite nesedí, aby sme sa tu teraz spolu rozprávali, či sme, alebo nie sme spokojní s tým, ako my sme ako poslanci zabezpečení, to považujem naozaj za nedôstojné, aby tu teraz boli takéto prejavy od nás od poslancov k tejto právnej úprave, aby sme sa tu vzájomne sťažovali, či sme, alebo nie sme dostatočne zaplatení, a či dostávame my, alebo nedostávame rentu a porovnávali sme sa tu či už s europoslancami, alebo s inými krajinami, toto je naozaj nedôstojné.
My sa teraz rozprávame o tom, že je polarizovaná spoločnosť, je tu zhoda na tom, že chceme prijať opatrenia, ale tieto opatrenia, ktoré ste priniesli, ktoré chcete, aby sme rýchlo prijali, takými nie sú. A nevidím tu ani úprimnosť ani v samotnej dôvodovej správe, ani v samotnom návrhu toho zákona, ktorý chcete, aby sme rýchlo prijali, že by sme tam niečo také vedeli nájsť, a nevidím ani úprimnosť, že by ste sem prišli a chceli s nami diskutovať, lebo to, ako sa teraz správate, prepáčte, pán minister, že tu vzdycháte, vysmievate sa mi, že, že vás tu vyzývam k tomu, aby ste sa, aby ste sa aj k tejto, k tejto debate, do tejto debaty zapojili, považujem za aroganciu, s ktorou sem prichádzate, a chcete, aby sme niečo automaticky prijali, pretože sa stal atentát, ktorý my odsudzujeme. Nezneužívajte túto situáciu na to, aby ste si teraz prilepšovali na plate pre niekoho, komu chcete proste dať nejaké vďakyvzdanie. Veď nech sa páči, nám je to ľúto, čo sa stalo, ale toto nezlepší bezpečnostnú situáciu na Slovensku. A nezneužívajte túto situáciu! Tak potom úprimne sa poďme spolu rozprávať, ako tú situáciu v krajine zlepšíme, ale tento návrh, s ktorým ste prišli, a ten spôsob, s ktorým ste prišli, táto cesta to nie je.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Skryt prepis