Videokanál klubu

Ďakujem pekne za slovo. Pán predsedajúci, doobeda bolo prerokovaných, zdá sa mi, šesť bodov, hlasovalo sa o jednom alebo o dvoch. Bolo by možné, keď už teda nedodržuje sa pravidlo, že sa hlasuje o tých bodoch, ktoré boli prerokované, aspoň informovať Národnú radu, že prečo sa nehlasuje aj o tých zvyšných bodoch, ktoré boli prerokované. Ďakujem pekne.

Pán Gašpar, garantujem vám, že keby ste robili nejakého šéfa stolárskej dielne a váš syn by robil, ja neviem, niekde v autoservise (povedané so smiechom), nikoho by netrápilo, kde býva a za čo tam býva. Prosím? (Reakcia z pléna.) Nie. Čo tým chcem povedať? Že keby robil v nejakom civilnom zamestnaní, dobre, tak možno som nenašiel vhodný príklad. Chcel som tým povedať, že keby ste robili mimo politického priestoru, tak niko... možno keby ste robili v Googli, to je jedno, hej, vyberte si, čo vám pasuje, tak pardon, keď som nevybral vhodný príklad. Ale nikoho by netrápilo, kde bývate, za čo bývate, skade na to máte. Šli ste do politiky, musíte zniesť.
Viete, čo bola výsadou politiky? Že cnostní muži išli do politiky. Cnostní muži. Muži, ktorí niečo v živote dokázali, niečo ktorí vedeli, išli do politiky a rozprávali o tom, že ako tú krajinu, išli vzorom, išli príkladom. Čo my sme urobili zo slovenskej politiky? Tu sa jeden skrýva pred druhým, skade to má, nemá to, nepýtajte sa ma, ochráňte ma, ja nechcem, neviem (povedané so smiechom), viete, smiešne. Kde sú nejaké starorímske zásady cnostných mužov? Vôbec to tu nie je.
Pán Gašpar, nenariekajte, že sa pýta niekto, že skade má váš syn na ten dom. Ja neviem ani, pre mňa za mňa, šiel do politiky, je v politike? Tak nech sa páči.
A viete, vy prichádzate o level vyššie, že si idete vyamnestovať tie nezrovnalosti zákonom, hej, že už sa nepýtajte, už nám tu neprotestujte, už nám tu nič nerobte, už sme si to dokonca schválili väčšinou, že je to už teda v poriadku, už to je aj protizákonné sa pýtať. Lebo to bude tá mentálna skratka. Už bude protizákonné sa pýtať, že odkiaľ kto nadobudol niečo, nejakú nehnuteľnosť a či vôbec na ňu mal a či na ňu môcť vôbec vedel na ňu zarobiť.
Je ešte toho veľa čo povedať, skúsim možno, neviem, zvážim, či sa prihlásim.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec. Ja si myslím, že tvoje vystúpenie je veľmi dôležité pre porozumenie tej citlivosti práva zhromažďovať sa a ja si myslím, že je naozaj veľmi dôležité si tu hovoriť aj exaktné príklady, ktoré prichádzajú do úvahy, a hľadať naozaj tú hranicu, ktorá je proste správna a dobrá. A toto je asi najviac naozaj to, čo nás vyrušuje na tomto návrhu, že je tu množstvo vecí, je to pomerne rozsiahla právna úprava, ktorá sa má hneď prijať, a takýto citlivý rez tu nie je vidno. Naopak, skôr je to hrubý rez priamo aj cez zhromažďovacie právo a vnímame to ako nebezpečné, že aj akokoľvek sa na to pozeráme, že koalícia môže mať dobrý úmysel, tak jednoducho môžme odoprieť ľuďom základné právo v situáciách, kedy to bude dôležité uskutočniť podľa pravidiel, ktoré máme dnes, a tie nové pravidlá, ktoré chcete zaviesť, tak im to už neumožnia a nebude to jednoducho pre zdravú demokratickú spoločnosť dobré.
A naozaj sme neprišli zatiaľ na žiadny dôvod, prečo to musí ísť tak rýchlo, prečo musíme takto zasahovať do zhromažďovacieho práva, k tomu ste nám vlastne nedoniesli žiadny dôkaz takejto náhlosti, nutnosti, nevyhnutnosti takto to teraz riešiť. Toto jednoducho na stole nemáme, tak potom asi veľmi ťažko môžete očakávať, že proste vieme to prijať a najmä keď vlastne aj tá diskusia s nami prebieha veľmi v zúženom priestore.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, kolegyne, kolegovia, prvé čítanie môžem teda skúsiť troška viac rozviesť niektoré skutočnosti, ktoré som spomínal v tej procesnej časti a rozmýšľam, ako to celé uchopiť a aby to dávalo nejaký zmysel. Ja ešte taký malý dovetok a som rád, že je tu aj pán minister Kaliňák, že on keď včera otváral prvé čítanie, ja som sa zdvihol, ale nebol to znak nejakej arogancie alebo niečo, len ja som mal dohodnuté niečo, ja by som si ho veľmi rád vypočul, ale či verí, či nie, ja som si ho vypočul doma, hej, že čo vlastne povedal, aj pána Gašpara, aby som teda vedel a aby som bol teda v obraze. Čiže to som chcel povedať len na taký, procesnú časť, lebo má zmysel sa počúvať, má zmysel sa počúvať, obzvlášť tých, ktorí aj niečo povedia, častokrát sú medzi nami ľudia, ktorí len tak to rozbalia a na konci nevieme, o čom vlastne. Takže to som si dal tú pozornosť, že som si to, že som si ich vypočul zo záznamu.
Je dôležité zistiť, že čo sa ešte objaví v druhom čítaní, aké pozmeňováky, lebo boli avizované, a to je dobré, že boli avizované, len ten rozsah, zatiaľ ktorý bol špecifikovaný, sa mi zdá malý. Lebo tam podľa mňa tých úskalí je o niečo, je o niečo viac. Čiže preto využijem toto moje prvé čítanie na to, aby som teda upozornil na nejaké úskalia, ktoré môžu byť, a budeme mať šancu sa s nimi vysporiadať v tom druhom čítaní v rámci nejakých pozmeňovákov. To dávam teda ako také otvorené otázky, hej, že čo by sa mohlo, aby sme sa zbavili nejakej nejednoznačnosti možne.
Dovolím si tvrdiť, že som, celkom tomu rozumiem, špeciálne z pohľadu zhromažďovacieho práva, som človek, ktorý, keby ste si na Starom Meste skontrolovali, možno nahlásil 200, hej, nejakých akcií, takže celkom poznám aj tú realitu toho, hej, že čo vznikajú, aké situácie a je asi by možno aj stálo za to si niekoho vypočuť, ktorý má s tým nejakú skúsenosť. A tú skúsenosť mám. A na čo teda chcem upozorniť, dúfam, že sa to nebude javiť chaotické, ale tú prípravu som mal relatívne krátku, lebo sme v SLK. A v tejto časti sa budem venovať tomu obmedzeniu toho zhromažďovacieho práva a uvidím ako stihnem, potom by som skúsil definovať aj tú rentu.
Čo sa týka obmedzenia zhromažďovacieho práva, tak včera som to spomínal, považujem to za vec, ktorá sa teda nemení teda že dvakrát do týždňa, je to zákon z roku deväťdesiat, je to základný kameň uholný demokracie, čo ako sa nám môže nepáčiť, ale patrí k demokracii a demokracia stvorila aj nás. Aj my sme tu preto, že je demokracia. Keby tu bola totalita, ja som v zahraničí alebo vo väzení skrz moju povahu, hej, čiže ja som jej vďačný za veľa, hej, a poväčšine väčšina z nás by tu nebola, keby tu bola nejaká totalita, hej. Vo väzení za to nie že by som niečo ukradol, ale že by som teda svoje názory prejavoval takým spôsobom, že by to tá totalita nerada sa na to pozerala. Čiže sme jej vďační za veľa, keď už za nič iné, tak za ten plat, ktorý tu berieme, tak by sme mali veľmi opatrne vážiť na miskách váh, hej, že ako ideme s tým uholným kameňom hýbať a naozaj ideme s ním hýbať dosť zásadne pod rúškom nejakého, teda že niečo sa stalo.
Pravdou je, že niečo sa stalo, to, čo sa stalo, bolo závažné, ja som tu včera povedal, zopakujem aj teraz, bola to tragédia, je mi to ľúto, bolo to hrozné, chvála pánu Bohu to dopadlo iba tak, ako to dopadlo, prajem skoré uzdravenie. Ale to sa stáva. Keď idete do bane, tak niekedy vás aj zavalí, keď robíte potápača, niekedy vás aj pritlačí. Keď robíte politika, nie je to moc časté, ale stáva sa to, že sa stanete obeťou niekoho, v tomto prípade človeka, ktorý pravdepodobne bol už aj možno mentálne trošku inde ako, že nebol objednaný snajper, ale bol to človek, ktorý vlastne si frustroval svoju frustráciu takým, riešil svoju frustráciu takýmto hrozným spôsobom.
No, čiže toto sa stalo a teraz to, že sa to stalo, vy teraz prichádzate s návrhom riešení, ktoré akože to majú vyriešiť, veľmi dobre to povedal kolega Grendel, že nestalo by sa to, keby to platilo? Viete, kebyže toto, čo navrhujete, to v tej Handlovej by sa nestalo? Podľa mňa to nemá žiadnu kauzalitu, hej, s tým, že či by sa to stalo, alebo nestalo, podľa mňa by sa to stalo tak či tak, nemalo to absolútne, lebo vy nič kauzálne neriešite s tým, čo sa v Handlovej stalo. Vy nehovoríte, že premiérovi dáte zdvojenú ochranku, vy nehovoríte, že premiérovi dáte ochranku, ktorá sa pôjde, ja neviem, učiť do Mosadu alebo pôjdu sa učiť niekde do Ameriky, budú z nich ochrancovia, lebo krv mala byť na tele ochrancu, nie na tele premiéra. To je základná poučka, tí ľudia berú za to plat. Tí ľudia berú za to plat, že chránia premiéra, nie seba. Viete, to je tá kauzalita toho, že čo sa stalo a ako idete toto riešiť, nie, vy ste prišli s riešeniami, ktoré búrajú základné kamene, ak dovolíte, ja by som vás, ma to ruší. (Rečník hovorí smerom k spravodajcovi.) Neviem teraz, kde som prestal. Viete, že toto by som očakával, že príde v nejakom tom návrhu, nie, vy prídete z niečoho, čo s tým nesúvisí, že teda budete obmedzovať zhromažďovacie právo.
A teraz, že čo otvárate, akú skrinku, hej, a skúsim to z toho zákona pozrieť. V tom zákone sa hovorí, že vy môžte zakázať iba zhromaždenie a zákon hovorí, čo nie je zhromaždenie. Teda ja keď urobím niečo, čo nie je zhromaždenie, potom to nikto nemôže zakázať. Odhliadnuc teraz od toho, že či to, že to chcete zakázať, a v tých prípadoch je správne, ale zákon hovorí jasne, vy môžte zakázať iba zhromaždenie. A vôbec môže, dobre, tak niekto môže, nejaká autorita, hej, ale zákon aj hovorí, čo je zhromaždenie. A viete, čo nie je zhromaždenie? Zhromaždenie nie je podujatie spojené s nejakou ponukou služieb. Čiže vy môžte spraviť nejaké stretnutie sa ľudí, v rámci ktorého budete ponúkať bezplatné poradenstvo ako lepšie žiť, a už to asi podľa zákona nebude zhromaždenie, lebo to, áno, zákon hovorí, že čo nie je zhromaždenie, toto je jedna z možností ako určitú strapec ľudí nenazvať zhromaždením v zmysle tohto, tohto zákona.
Rovnako nie je zhromaždenie, a tu si pomôžem citátom, aby som, teda nepomôžem, lebo som si mobil zabudol tam, ale zhromaždenie nie je aj niečo, čo teda sa nevyjadrujete nejako k tým zásadným otázkam, hej, proste len tam ste. Čiže vy môžte urobiť nezhromaždenie niekde a budete tam len ticho stáť. A v tomto prípade vám to nikto nemôže zakázať, lebo obec môže zakázať iba zhromaždenie. A vy môžte niekde ticho stáť, lebo nebudete vyjadrovať akýkoľvek názor, nebudete dávať akýkoľvek pohľad na nič, nejakú žiadnu príčinnú sú... len tam proste ticho budete stáť. Lebo možno už len bude stačiť ticho stáť, lebo už veľa o tom bude povedané. Teda nebudete na zhromaždení, bude to nezhromaždenie, to nemôžte zakázať, ergo ho môžte reagovať. Naozaj tam vznikajú skutočnosti, ktoré by stáli za to sa s nimi vysporiadať, lebo potom môžme dôjsť k problému.
Vy ešte hovoríte, viete, aj tuná včera trošku nie bokom, ale tak skraja to poviem, sa predseda KDH zadúšal, jak teda sviečková a neviem čo, ale pred obydliami nie. (Povedané so smiechom.) V jeho prípade by som to aj páchal, že prečo nie pred obydliami, ale, ale ináč by som to chcel povedať, vy prísne vzaté môžte nedovoliť alebo zakázať modlenie sa za uzdravenie farára. To sa bežne robí. Modlili sa, dobre, to bolo v Taliansku, ale modlili sa keď umieral sv. Ján Pavol II. sa ľudia na Svätopeterskom námestí sa modlili. Aj teraz sa zvykne, je taká, že sa ľudia idú modliť pred dom. Prísne vzaté, a zase, zase záleží od uhla výkladu tohto ustanovenia, môže, alebo nemôže? Lebo zákon pozná nejaké ustanovenie, že, že zhromaždenie sa nepovoľujú, pokiaľ ich organizuje cirkev alebo cirkevné spoločenstvo. A znova idete na tenký ľad, lebo potom nakoniec sa dozvieme, že keď bude nejaké, niečo, čo nemôže robiť bežný smrteľník, ale cirkev môže, viete, zase že čo môže alebo nemusí urobiť vo vnímaní spoločenstva aj vo vzťahu k cirkvám a náboženským spoločenstvám. Ja neviem presne kto, či len registrovaný alebo náboženské spoločenstvo môže byť aj v menšieho, nielen registra, a to si urobí niečo, lebo ony, ich akcia nie je zhromaždením v zmysle tohto zákonu, ony to urobia, bežný smrteľník to nemôže urobiť. Teraz nevieme, o čom to bude, či to bude za dobro, za zlo, ale za niečo to proste bude, ale bude to iritovať, lebo ony môžu a občania nemôžu.
Naozaj tam máte, pán spravodajca, veľa otvorených položiek, ktoré môžu mať v skutku zvláštny výklad. A neviem, jak sa s tým chcete vysporiadať, ja teraz napríklad viem, že pozmeňovák bude aký, že no dobre, tak nemôžte, viete, že čo to, keď budete chcieť sa modliť za zdravie, tak môžte, ale nemôžte kričať, že je ten človek zlý, lebo zhromaždenie je aj v negatívnom, aj v pozitívnom zmysle. Viete, robíte pozitívne zhromaždenie, že chcete niekoho, mu poďakovať, chcete ho pochváliť, chcete mu popriať veľa zdravia, hej, nebudete ho môcť robiť prísne vzaté. Zákon nerozlišuje, že či pozitívne, alebo negatívne, on hovorí len zhromaždenie, resp. nezhromaždenie.
Čiže čo som tým chcel povedať, neviem, či sa mi to celkom podarilo, že dávajte pozor. Uholné kamene sa nestavajú tak, že ráno sa zobudím, Kali, daj tam dačo, potom ustúpime v niečom, aby to prešlo. Takéto návrhy zákonov to sú zákony, na ktorých stojí tento svet. Ak ľuďom sa zakážete zhromaždiť, musíte mať ale fakt dobrý dôvod. A už keď to chcete povedať, tak to uvaľte podobne, podrobne a pozorne, aby nevznikali nejaké zvláštne situácie, že nakoniec bude stáť nejaký strapec ľudí, ktorí budú len ticho stáť, lebo budú nezhromaždení v ten daný moment, alebo bude strapec ľudí niekde, kde by podľa vášho zákonu nemal stáť a bude tam stáť, lebo je to spojené s ponukou služieb a budú tam ponúkať bezplatné, aby to nebol to nejaký že daňovo iný problém, tak bezplatne poradenstvo a budeme sa tu hrať na mačku a myš. Budeme sa tu hrať na to, kto s kým ako vybabre. Budeme drobiť tú demokraciu. Demokracia je o tom, buď môžeš, alebo nemôžeš.
Prečo tak extenzívne nastupujete k tým obydliam, čím je tá svätosť toho obydlia? Včera som to povedal, dnes to zopakujem. Ak slušne žijete, ak ste si slušne na to zarobili, nie sú tam nejaké pochybnosti, ak je to slušná stavba, ja s mojimi 20-ročnými skúsenosťami, pán Gašpar, vám garantujem, že neviete tam spraviť demonštráciu, neviete. Možno spravíte jednu, kde si nahajrujete po 20 euro demonštrantov, vám tam prídu za tých 20 euro s tak, budú sa tak tváriť ako kyslé ohurky, ale na druhý deň, na druhýkrát ich už tam nezoženiete, neviete urobiť. Takže z čoho vyplýva tá obava, áno, pár pomätencov, poblúdencov sa možno niekde na určitý moment zoskupí, ale ich to tiež prestane baviť. A kvôli týmto nejakým pomätencom, poblúdencom idete rúcať kameň uholný?
Ak boli nejaké tento typ protestu alebo aktivizmu nejako že silnejšie zarezonovali, tak to bol mestský park v Košiciach, to je pravda, ale znova zopakujem to, čo som včera povedal, to je mestský park a v tom mestskom parku bolo nejaké športové centrum, kde zhodou okolností bývali nejakí ľudia, ale viete, ak, ak sú pravidlá, tak platia pre všetkých, aj pre predsedu parlamentu. Tak keby, ja vám garantujem, keby pán Paška nebýval v mestskom parku a nebýval v budove, ktorá bola skolaudovaná ako športové centrum, tí ľu... (reakcia spravodajcu), ale preukázal, ale teraz iné, dokončím to, čo som chcel, hej, že tak vám garantujem, že by sa mi nikdy nepodarilo nagenerovať tých ľudí tam prísť, nikdy. Rozumiete, že to, že tam prišlo, to bolo skrz tie okolnosti. A to, že sa, s Bonaparte nemám nič, ale že to, že áno, že aj Bonaparte boli, podľa mňa sa ťahali zbytočne dlho a možno už určitý moment boli obťažujúce, aleže to, že zarezonovali, hej, že boli, zarezonovali v spoločnosti, to tiež nebolo len tak, že, že preto. Ja vám garantujem, keby Robert Fico býval niekde v normálnej nehnuteľnosti, tak mu nikdy nebude stáť ani na prvýkrát toľko ľudí, nieto že ešte desaťkrát.
Viete, tu minule, ja vám to ešte tak poviem, minule tu ste, neviem kto, novinári dokonca molestovali Roberta Fica, že 30 rokov v politike a tu sa, sa tu zamýšľalo, že či má na nejaký byt niekde nad hlavnou stanicou. Ja vám poviem, že ja by som nad hlavnou stanicou nebýval nikdy. Je to síce akože lukratívna štvrť, ale stále je to nad hlavnou stanicou a ja tam večer chodím na kalváriu a tam tie vlaky počuť všetko, no nie je to bohviečo, ten byt možno nejaké peniaze stál, ale ja by som sa nezavzdušňoval tuná nad tým, že či premiér po 30 rokoch v politike si dokáže kúpiť 300-tisícový, 400-tisícový byt. Dokáže. To by bol slabý premiér, keby nedokázal. Proste dokáže. A vám garantujem, a už teda aj keby neboli tieto hrozné okolnosti, tak ani teraz by nikto nenageneroval masu ľudí ísť tam niekde, ja neviem, kde to tam vlastne je, ísť tam protestovať pod ten byt. Až možno ešte dokončím k tomu, že tu ste sa nad Robertom Ficom zamýšľali, že či za 30 rokov si zarobí na byt nad hlavnou stanicou a niektorí ľudia vám nevadia, ktorí po troch rokoch vo funkcii si stavajú haciendy, a to už nikoho netrápi, že z čoho. A to je tá, to je tá tragédia politiky slovenskej, že ľudia chcú bývať tam, na čo nezarobili.
Takže viete, tá kauzalita bola v tom, to, že tie ... (nezrozumiteľne vyslovené, pozn. red.) tam boli preto, lebo to bolo zlé, to niečím smrdelo, celý Bonaparte smrdel, tam bolo porušené všetko možné, od začiatku po koniec, cez územné rozhodnutie, cez stavebné povolenie, všetko. O jedno podlažie navyše, každé podlažie o pol metra vyššie, v rozpore s územným plánym, všetko tam bolo zlé, tak sa nečudujte, aj mne osobne, že som bol nahnevaný na Bonaparte, áno. Ale teraz idete urobiť len kvôli tomu, že, že teda že nikde sa už nebude môcť, lebo však niekto si postaví, ja neviem kde, v Medickej záhrade, si to vybaví, postaví si tam nejakú latifundiu, hej, a ešte nebudeme vedieť za čo a my budeme mať teda obmedzenie mu ísť tam niečo povedať?
A ešte k tým nejakým nedorobkom alebo k tým otvoreným otázkam, ktoré máme šancu vyriešiť v druhom čítaní. Pán predkladateľ, pred obydlím, a teraz ako budete definovať, čo vlastne bude to, obydlie asi vieme právne definovať, súdy by mali uvážiť, čo je, ale že čo bude tá vzdialenosť, to by ma zaujímalo. Ak vy exaktne definujete vzdialenosť pri iných budovách 50 metrov a napríklad tuná nedefinujete vzdialenosť pri tom obydlí, a tak sa pýtam, bude to 10 metrov, bude to 20 metrov, 30, od čoho to bude vzdialenosť? Od osi domu, od stredu domu, od kraja domu, od, od rýnie, od bránky, viete, že kto, kto teda, aký bude výklad toho, že to bude svojvôľa, alebo to bude nejaké, že čo bude nejaký judikát, kto vytvorí nejaký precedens alebo do dôvodovky to dáte, skúsme aj o tom sa porozprávať. Už keď tých ľudí nechcete niekde pustiť, tak čo teda bude tým, viete, aby tam znova nevznikla nejaká nejednoznačnosť. Sa mi to kráti, ale teda aby, nechcem, aby som ja tu vyzeral, že ja orodujem za to, aby ľudia chodili protestovať pred domy politikov.
Garantujem vám, politik, ktorý slušne žije, dobre žije, to, čo má, na to si zarobil, nenagenerujete masu, aby mu stála pred domom, to vám garantujem, ani na Slovensku. Takže to. Najlepšia obrana nie je zákon, najlepšia obrana je žiť tak, aby ste v tých ľuďoch nevytvorili ten pocit, že zrovna ku vám majú ísť.
Kolega to tu spomínal, aj tie skutočnosti, že, že vlastne vy môžte sa stať narušiteľom nejakého zhromaždenia. Môžte tam ticho stáť. A teda dobre, ja sa priznám, že ja som aj nielen ticho stál, ale však som za to dostal. Viete, ja som narušil míting kotlebovcov, zboxovali ma kotlebovci, potom ma v Antone, o tom je video, potom v Antone ma zboxovali policajti (povedané so smiechom), tak a ešte som bol CPZ-ke osem hodín. Čiže ja som za to zaplatil, hej, a dobre, ja som, vedel som, do čoho idem, ale tuná ten iný príklad, že podľa mňa ľuďom berete právo vyjadriť svoj názor? Že teda že čo, ako sa to bude posudzovať, že vám pochodujú náckovia, viete, a toto je pre mňa srdcová vec, že pochodujú vám náckovia po ulici a nemám, nemám právo tam aspoň stáť? Nedovolíte mi tam aspoň stáť a povedať, že nesúhlasím s vami? Ja viem, že je to možné otočiť aj reverzne, že pôjdu antináckovia a náckovia, viete čo, nech tam stoja, pokiaľ nebudú, ja neviem, hádzať vajcia, nech tam stoja. No.
Viete, ale to je tá demokracia. Demokracia, viete, na demokra... demokraciu si musíte zaslúžiť. My sme ju dostali o niečo skôr, ako sme mali, ale skúsme aj ten rýchlokurz dorobiť. Tá demokracia je o tom, že to zvládneme, tie rozdielne názory. Úplne ofenzívne to chytáte, proste chytáte to zle, zlým spôsobom. Dostal som sa iba v zásade k tomu zhromažďovaciemu právu, chcel som ešte niečo k tej rente, ale uvidím teda, aká bude atmosféra na vás a sa prihlásim prípadne ešte pís... v ústnej, v ústnej rozprave, som dokončil to z pohľadu tej renty.
Čiže, pán predkladateľ aj páni ministri, v dobrom teraz. V dobrom som sa snažil položiť na stôl nejaké nezrovnalosti, hej, a že čo s tým. Aby nevznikali, by som povedal, že taká divná pachuť z toho, že čo to vlastne ste tam schválili.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec. Páčila sa mi osobitne znovu tá časť, kde ja si myslím, že treba si naozaj spolu vzájomne úprimne povedať, že či chceme vyjsť nejakou cestu, kde sa stretneme aj s koalíciou na opatreniach, alebo proste ten záujem tu nie je. Pretože ak tu ten záujem je, tak by tu mal byť nejaký priestor na diskusiu, de budeme privzatí ako partneri, ale, bohužiaľ, také niečo sa tu nedeje. A áno, tak ako ste aj povedali, tá osobitná ochrana, ktorá tu má byť zabezpečená automaticky, tak ja tam nevidím žiadny potrebný skutkový základ teraz bez ďalšieho, pretože je zjavné, že operatívne tu funguje, že ten, kto potrebuje ochranu, tak jednoducho ju dostane. Tak či už ju dostal pán poslanec Glück a neviem koľkatí poslanci, ale som pochopila možno aj vy, pán poslanec Gašpar, ste dostali, ja neviem, veď ale to je absolútne v poriadku, to znamená, ak je tá situácia taká, že to treba, tak jednoducho je tu na to mechanizmus, aby to tá osoba dostala. Či je to poslanec, či je to novinár, či je to sudca, alebo prokurátor, bez ohľadu na to, či to automaticky má mať alebo nie. A potom ono to naozaj tak je, že aj tie kapacity sú nejaké, my sme riešili, že či vôbec tí ľudia, ktorí dnes majú vlastne ochranu automaticky, či vôbec ju majú mať, pretože sa javil nedostatok osôb, ktoré sú na to pripravené, aby poskytli takúto ochranu týmto osobám.
To znamená, že vy keď to takto naširoko idete, idete zabezpečiť zo zákona, tak sa naozaj veľmi ľahko môže stať, že potom tí ľudia, ktorí to potrebujú, tak proste nedostanú kvalitných ľudí, ktorí ich majú chrániť, jednoducho lebo taký nebudú, hej, nezvesíme ich len tak, a naopak budú ju mať tí, ktorí to nepotrebujú, a to mi potom pripomína policajný štát, že naozaj rozhadzovať tú policajnú ochranu kade-tade, veď to súvisí aj s autom, aj s vodičom, ktorý je policajt, aj s ochrankárom potom ďalším... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Ja už sa tu trošku opakujem, ale ja už začínam byť na to trošku citlivá. Prepáčte, pán minister, ste tu k návrhu zákona, ktorý prechádza v skrátenom legislatívnom konaní. Ani nie ste na mieste navrhovateľa, sedíte tam, proste niečo si tam čítate, to je taká ignorancia. Ja si fakt nepamätám, že by sa tu toto dialo. Naozaj si to nepamätám. Nepamätám sa, že toto by tu niekto robil. (Reakcia z pléna.) No, že proste takto ignoruje ten parlament a tú diskusiu. Aj minister obrany, keď tu bol, tak sedel na svojom mieste, dokonca aj reagoval, ja si to vážim. Ale to je normálne že, že rešpekt, proste vzájomný rešpekt medzi opozíciou, koalíciou. Je tu návrh zákona pre skrátenie legislatívne konanie pri mimoriadne udalosti atentátu na premiéra. Premiéra proste, ktorý je vaším lídrom. A vy proste tu máte bezpečnostné opatrenia, chcete, aby sme ich v krátkom čase prijali a proste nie ste ochotní, prepáčte, ani nám dávať najavo, že vás zaujíma, o čom sa tu rozprávame a k čomu sa vyjadrujeme. Tak asi si čítate pripomienky možno generálneho prokurátora, Súdnej rady alebo advokátskej komory, možno verejného ochrancu práv, budiž, kiež by to tak bolo, veľmi ma to tešilo, ale považujem to za dôležité, že rozprávať tu o tom, že chceme to robiť inak a dávate nám najavo, že vám to je jedno, čo hovorí opozícia. Viete, to sa proste, to sa jednoducho nevie stretnúť. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Šimečka Michal, podpredseda NR SR
Ďakujem veľmi pekne.

Kolíková, Mária, poslankyňa NR SR
Nestihla som, ale považovala som to za dôležité, lebo tá kultúra je, musí to byť vidno z obidvoch strán, že sa niečo mení. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci, vážený pán minister, ja si dovolím na úvod ešte keď pred vystúpením ku jednotlivým konkrétnym ustanoveniam navrhovaného zákona, ktorý navrhuje táto koalícia pre riešenie bezpečnostnej situácie, ktorá mala nastať po mimoriadnej udalosti, ktorou je atentát na premiéra, možno taký všeobecnejší vstup, nakoniec aj samotný zákon má všeobecnú časť dôvodovej správy, ktorá vo veľkej miere je totožná ako odôvodnenie samotného návrhu na skrátené legislatívne konanie.
Tak si dovolím najprv s tým, že, a zopakujem to, tak ako som to povedala v úvodnom predchádzajúcom vystúpení k návrhu na skrátené legislatívne konanie, všetci naprieč celou spoločnosťou, či je to koalícia, opozícia, médiá, mimovládne organizácie, všetci sme odsúdili útok na premiéra ako odsúdeniahodný čin, ktorý je ohavný, ktorý sa nemal stať. Máme spoločne zhodu určite na tom, že v spoločnosti je obrovské napätie, spoločnosť je polarizovaná. A my rovnako máme záujem, tak ako koalícia, hľadať opatrenia a riešenia, aby sme túto polarizáciu naozaj zmiernili. Asi nie je možné, aby opozícia s koalíciou mala na všetko rovnaké názory, nakoniec sme demokratická spoločnosť, tak musíme mať na niektoré veci iné názory, ináč by sme tu mali jednu politickú stranu a to sme tu mali pred rokom ´89. Ale ten spôsob, ako je vedený ten politický konflikt medzi opozíciou a koalíciou, sa nám dostal naozaj niekam, kde je to neúnosné. Na tom, si myslím, že máme vzájomne zhodu. A to, čo považujem za obrovskú chybu, je, a mrzí ma tiež, že teraz pán minister pri návrhu zákona v skrátenom legislatívnom konaní nepočúva poslancov. Nie je tu ani ten minister, ktorý predkladá návrh zákona, nie je, samozrejme, na mieste, ktoré náleží ministrovi navrhovateľovi, je v poslaneckej lavici, rieši s inými poslancami úplne iné veci a považujem aj toto za signál, že vlastne koalícia nemá záujem s nami sa vôbec rozprávať o opatreniach, ktoré majú pomôcť spoločnosti. Rovnako koalícia dala jasne najavo, že to nechce ani na základe iniciatívy nakoniec jej kandidáta na prezidenta a súčasného prezidenta Petra Pellegriniho. Veď koalícia odmietla ísť za spoločný stôl u bývalej prezidentky a súčasného prezidenta, kde sme sa mohli spoločne stretnúť za okrúhlym stolom a rozprávať sa o tom, prečo sme sa dostali do tohto naozaj kritického bodu napätia spoločnosti. Toto koalícia odmietla.
Koalícia tiež odmietla prizvať opozíciu do akéhokoľvek spoločenstva, v ktorom by sme sa spoločne pozreli na to, čo sa stalo 15. mája, aby sme mali jednoducho vhľad, čo sa stalo, aby sme sa dozvedeli, či sa dalo odvrátiť to, čo sa stalo 15. mája. Či skutočne napríklad aj bezpečnostné zložky vlastne konali ako mali. My nie sme nijakým spôsobom prizvaní k tomu, aby sme vedeli čokoľvek, čo súvisí aj s trestným stíhaním samotného atentátnika. Ja osobne sa len dozvedám aj v rámci tlačových alebo iných debát, naposledy včera v rámci duelu na TA3 s poslancami pánom Gašparom a s pánom Glückom, som sa dozvedela ďalšie nové skutočnosti, ktoré súvisia vlastne s týmto trestným stíhaním, pričom na samotné trestné stíhanie je predsa embargo zo strany generálneho prokurátora. Tak tu som sa dozvedela ďalšie skutočnosti, ktoré mi tu bolo predkladané, že čo všetko sa už predsa vie o samotnom atentátnikovi, o jeho motívoch a o osobách, ktoré proste súviseli s jeho rozhodnutím. Toto všetko vlastne ukazuje tú neúprimnosť, a musím to povedať naozaj, neúprimnosť zo strany koalície spoločne nájsť riešenia pre situáciu, kam sa dostala naša krajina.
A, bohužiaľ, musím povedať, že aj pán premiér prepásol príležitosť, prepásol príležitosť pomôcť tejto krajine, pomôcť Slovensku. Vo svojom prvom vystúpení, kde sme všetci čakali, čo povie nám všetkým, tak sme sa dočkali odpustenia voči atentátnikovi, ale na druhej strane ukázal terč na opozíciu, na médiá, že tie sú vinné vlastne predtým, ako by čokoľvek bolo vyšetrené, jednoducho ukázal rovno prstom na terč. A, bohužiaľ, niet pomaly dňa, aby koalícia neútočila ďalej na opozíciu, na médiá a tie označovala za tie, ktoré sú vinníkmi toho čo sa stalo 15. mája. A ja si dovolím to tu povedať znovu, tak ako som to povedala aj v návrhu na skrátené legislatívne konanie, treba naozaj nazývať veci pravým menom. Ak to neurobíme, nerobme to kvôli našej krajine, kvôli Slovensku, kvôli tomu, kam sme sa dostali, tak tieto všetky opatrenia, ktoré sú v tomto návrhu zákona, sú absolútne zbytočné. Ja dám bokom, že vidíme tam aj problém, samozrejme, s ústavou, je tam zásadný zásah do základných práv, práva zhromažďovať sa ako úplne kľúčové jadro demokracie, na ktorých jednoducho demokracia stojí, a zasiahnuť do neho musí byť naozaj veľmi citlivé a po riadnom, riadnom zvážení. Ja sa k tomu dostanem.
Ale to, čo mi tu naozaj chýba, je povedať veci pravým menom. A ja som pripravená sa ospravedlniť, ak som skutočne k niečomu prispela k tej polarizácii. Ale ja si pamätám výroky práve zo strany koalície, ktoré podnecovali priamo k násiliu. A ja si ich tu dovolím aj zopár citovať, pretože si myslím, že si to treba povedať, aby sme si úprimne povedali, kde sme a čo vlastne treba pre to spraviť, aby sme sa niekde posunuli. Lebo ja si nepamätám, že by zo strany súčasnej opozície niečo podobné zaznelo. A preto je naozaj úplne nieže nekorektné, ale jednoducho nepravdivé označovať opozíciu za tú, ktorá by spôsobila takto polarizovanú spoločnosť. A sú to naozaj výroky, ktoré zosta... ja nebudem hovoriť, kto to, kto tie výroky predniesol zo strany koalície, súčasnej koalície, to si môžte nakoniec sami vyhľadať, ale sú to skutočne výroky, ktoré sú podľa mňa odsúdeniahodné a pomáhali polarizácii spoločnosti. Tie výroky boli prednesené či už na verejných zhromaždeniach, alebo na tlačových besedách, to znamená, boli to výroky alebo v rámci sociálnych sietí, kde jednoducho bolo zjavne, ich cieľom bolo maximálne vyhrotiť emóciu u tých, ktorí sledovali či už dané zhromaždenie, boli jeho účasťou, alebo sledujú sociálne siete. Áno, vyvolať emóciu a vyvolať, bohužiaľ, veľmi silný hejt a presne to, kam sme sa proste v rámci spoločnosti dostali.
Tak ja si dovolím niektoré z tých výrokov. „Na vojne ma učili, facka mokrou rukou nie je urážka, ale vodoliečba, a tú Matovič potrebuje." „Pán redaktor, nemám teraz čas, aby som vás poučoval, ale teraz by ste si zaslúžili takú učiteľskú facku." „Navozíme sem desaťtisíc ľudí pred Národnú radu a z toho parlamentu zostane iba kopa kameňov." „Keby som pána Jurisa teraz chytil, tak ho zaškrtím." „Ak stretnem Hegera, tento rožok namažem maslom a mu ho vopchám do huby." „Na vlastnej koži pocítil, čoho sú niektoré politické prasce v médiách, v mimovládnom sektore a opozícii schopné." „Mohol by sem prísť Matovič? Veď by ste ho zbili čapicou." „Mohla by sem prísť tá americká panička Čaputová? Nemohla, lebo by ste jej dali najavo o čo ide." „Rež a rúbaj do krve, po Šimečkovej kotrbe."
Takéto žiadne výroky zo strany opozície nikdy nezazneli. Ja si nepamätám, že by opozícia proste používala takéto výroky podnecujúce k násiliu, nepamätám. A nie sú to všetky. „My tou lopatou asi budeme musieť búchať vládu po hlave. Zoberme palice, lopaty a poďme do Národnej rady, zoberme palice a lopaty a poďme na úrady vlády, zoberte lopaty a poďme, vybúchame to v tom parlamente. Ľudia by radi prišli." „Ako taký potkan sa postavila 24 hodín pred referendom a prečítala niečo, čo jej napísali na americkej ambasáde." Nebudem čítať mená, ale sú tu označené konkrétne mená novinára, sudcu: „Je obluda, je sudcovskou ozrutou."
Áno, toto je spôsob ako vyvolávať negatívnu emóciu, hejt a napätie. Toto podnecuje ľudí aj k násiliu. Ja sama to zažívam. A môžem povedať že dennodenne. Dennodenne práve zo strany koalície, súčasnej koalície, množstvo nepráv, ktoré zaznelo aj k mojej osobe, aj k úmrtiam vo väzniciach, ktoré mi je úprimne ľúto, som označovaná za vrahyňu, za osobu, ktorá mučí ľudí vo väzniciach. A áno, stretávam sa s tým aj v týchto dňoch, naposledy v nedeľu som bola na prechádzke s mamou, s mojou sedemročnou dcérou, so psom, ktorý je naozaj veľký, som ho musela silne držať, a bolo na mňa priamo útočené, hrubo verbálne, hrubo verbálne. Bolo úplne jedno, či som tam s mamou, s dcérou, sama, s tým, že som zodpovedná za zverstvá a áno, za to, že som zabila pána Lučanského. Pritom veľmi dobre viete všetci, všetci to veľmi dobre viete, že to bolo tragické úmrtie a nedokázala som tomu nijako ja zabrániť. Viete to veľmi dobre. Takže na rozdiel od vás, koalície, ja som urobila hneď krátko po tejto tragédii komisiu a som vás tam prizvala všetkých a dala som vám všetko k dispozícii, čo som mala.
Čo ste nám dali vy po atentáte k dispozícii? My nevieme nič, my nevieme nič ani z trestného stíhania, nevieme, či sa dalo zabrániť vlastne tomu, bohužiaľ, sčasti vlastne úspešnému atentátu. My to nevieme, nevieme to posúdiť. K ničomu ste nás neprizvali, ja som vás prizvala. Všetci, ktorí boli v komisii za všetky strany, aj pán Kotleba, aj pani Saková, aj pán Saloň mali ku všetkému, ku všetkým materiálom mali prístup. Ja som vám chcela dať aj pitvu, ktorá bola, ktorá bola veľmi dôležitá. Ja si myslím, že pre posúdenie, bohužiaľ, generálny prokurátor k tomu nedal súhlas. Mala som k tomu s ním veľa rozhovorov, nebol ochotný to dať k dispozícii. Práve preto, aby tie nepravdy neboli takto šírené. Dodnes v každej relácii, aj včera v relácii vlastne s pánom Gašparom, ktorý veľmi dobre vie, že to bolo tragické úmrtie, znovu zneužíval toto tragické úmrtie. Áno, útokom na mojou osobu.
Ak chcete zmier v spoločnosti, vy sami musíte k tomu urobiť nejaký krok. A v prvom rade ho musí urobiť premiér. Toto, čo ste priniesli, žiadny zmier v spoločnosti neprinesie. To, čo prinášate tu v tomto návrhu zákona, je policajný štát. Toto je naozaj to, k tomu chcete doviesť túto krajinu, k policajnému štátu. Rozširovať policajnú ochranu kade-tade, aby to dobre vyzeralo. Prosím vás, načo potrebuje každý predseda politickej strany v parlamente ochranu? Načo to potrebuje? Načo je to potrebné? Je to potrebné pre poslanca Glücka? Ja som s tým absolútne, ja to rešpektujem. Rozumiem, že neviem, či ešte stále ju má, a je to absolútne v poriadku, ak sa cíti ohrozený, je to úplne v poriadku. Je úplne v poriadku, že pán Šimečka má, samozrejme, v súčasnosti ochranu a nech ju má dovtedy, dokedy ju potrebuje. Pokiaľ viem, asi ju má dnes aj pán Gašpar. Je to absolútne v poriadku. Nie je predseda vašej, vašej strany, ale je to absolútne v poriadku. Proste ak sa tak cíti ohrozený, je dôležité, aby tú ochranu mal. A to dnes funguje, k tomu vôbec tento zákon nepotrebujeme.
Jednoducho tu už dnes máme k tomu opatrenia, aby minister vnútra spolu so svojím aparátom zabezpečil ochranu každému, ak ju nevyhnutne potrebuje, osobitnú ochranu. To aj pán poslanec Mikulec veľmi dobre vie ako minister vnútra. Jednoducho minister vnútra k tomu skutočne dnes všetky páky má. Tu je skôr iná otázka a iný problém v tomto návrhu zákona. Ak budeme naverímboha udeľovať teraz policajnú ochranu, prosím vás, kto ju bude zabezpečovať? Ja sa pamätám veľmi dobre na rozhovor s pánom ministrom vnútra Mikulcom, kedy za mňou prišiel ako ministerkou spravodlivosti, či je skutočne nevyhnutné, aby ja som mala ochranu, aj o tom bola debata, ako ministerka spravodlivosti a v takej miere. Či je potrebné, aby každý minister mal skutočne vodiča policajta, pretože to je tiež človek vlastne, ktorý je policajt a je to zo zložky na osobitnú ochranu osôb. A porovnávali sme spolu, aká je právna úprava v iných krajinách. Sme sa rozprávali o sudcoch, ktorí majú osobitnú ochranu zo zákona, či je to potrebné. Jednoducho takých ľudí, ako ich nezvesíme len tak zo stromu. Majú osobitný výcvik, aby to malo zmysel. Tak treba ju dávať naozaj tým, ktorí to potrebujú. A preto toto, čo navrhujete, naopak podľa mňa znižuje, znižuje kvalitu, ochranu pre tie osoby, ktoré to naozaj potrebujú.
Ja si myslím, že ak skutočne by mala záujem koalícia sa pohnúť ďalej, tak by v prvom rade naozaj dôsledne riešila všetky vyhrážky, ktorým čelíme, pretože tých vyhrážok je viac. Ja sama ich vidím, aj voči mojej osobe boli na sociálnej sieti vyhrážky, po pánovi premiérovi som na rade. Áno, je tam množstvo takýchto vyhrážok. Je dôležité, aby sa tomuto, ja sa domnievam, štát veľmi dôsledne, aby sa tomu venoval. Aby aj sám vyhľadával, nie aby sme my ho upozorňovali ako politici, ktorí také vyhrážky majú, ale aby ich sám štát naozaj vyhľadali, policajný útvar sa tomuto venoval. To si myslím, že je dôležité. Ja som na NAKE bola dať trestné oznámenie s ohľadom na listy, ktoré mi chodia domov. My ako poslanci nemáme zverejnenú adresu, ale mne chodia priamo domov listy s vyhrážkami. Veď dá sa to zistiť, ale to už znamená, že proste ten človek, samozrejme, k tomu vydá určité úsilie.
Ja som nepožiadala o ochranu napriek tomu, že mi vyhrážky chodia, dá sa povedať, je to na dennodennej báze, osobitne ak sa stretnem s poslancami koalície a znovu vyťahujú nepravdy ohľadom úmrtia generála Lučanského napríklad, alebo advokáta Krivočenka. Samozrejme vždy následne potom si môžem nájsť nové a nové vyhrážky, ktoré sú mi adresované. Niektoré naozaj aj veľmi vulgárne.
Takže ak chceme sa pohnúť ďalej, tak musíme, vážení páni poslanci a vážení pán minister za koalíciu, všetci sa musíme niekam posunúť ďalej vo svojich vlastných výrokoch.
A teraz si dovolím dať návrh, ktorý si myslím, že by naozaj tu prospel. Ja som ho už načrtla. Myslím si, že mal by byť útvar na Policajnom zbore, ktorý sa bude takýmto vyhrážkam venovať a ktorý bude hľadať aj preventívne opatrenia, aby k takýmto vyhrážkam nedochádzalo. Niektoré opatrenia môžu byť naozaj veľmi jednoduché, dokonca ani nemusia zasahovať do práv nikoho. Môžu to byť naozaj jednoduché opatrenia, ktoré nám napomôžu k tomu, aby aj v komentároch pod niektorými článkami neboli naozaj veľmi emocionálne, vypäté a pomaly až k násiliu navádzajúce výroky. Ja poviem iba taký príklad, ktorý, keď som sa vlastne trochu teraz o to zaujímala, tak som bola súčasťou jednej diskusie, kde bol spomenutý návrh, ako to riešili v jednej krajine, že jednoducho bolo dané pravidlo, že keď ste chceli prispieť v rámci diskusie pod článkom, tak ste museli zodpovedať dve otázky veľmi jednoduchého charakteru, ktorý zodpovie každý, kto vie čítať. Jednoducho išlo hlavne o to, aby tá emócia, ktorá môže byť veľmi silná po prečítaní článku, aby trošku odznela, aby nastúpila racionalita u človeka. A si to rozmyslel, či chcem naozaj toto povedať a takto. To znamená, jednoduché dve otázky, na ktoré vie každý odpovedať. Výsledkom bolo, že 90, o 90 % menej nenávistných príspevkov bolo pod článkom. Tak to ja len hovorím ako príklad, že jednoducho existuje množstvo opatrení, ktoré môžme si povedať, že zavedieme v krajine a nemusia znamenať ani žiadny zásah do nikoho práv, ktoré nám napomôžu tomu, aby nebola tak polarizovaná spoločnosť. A myslím si, že o tomto sa treba rozprávať, že ako sa môžme spolu posunúť ďalej.
Preto sa domnievam, že by bolo dobré, aby nejaká zložka toto mala na starosti. Jedna, ktorá sa bude týmto vyhrážkam venovať a bude navrhovať aj takéto preventívne opatrenia. Jednoducho tie vyhrážky, ktoré sú adresované nám a s tým úplne súhlasím aj s pánom ministrom obrany, ktorý tu bol, že vníma, že množstvo z nich, alebo neviem, či to povedal pán poslanec Gašpar, ale myslím, že to hovoril pán minister obrany, že väčšina tých vyhrážkach osobitne 15. máji je adresovaná poslancom. Určite aj vzhľadom na to, že sa vyjadrujeme k množstvu vecí. A takže zbierať tie vyhrážky, ktoré sú aj nám adresované a aby sa sústreďovali na nejakom mieste, by malo určite zmysel. Ja sa domnievam, že to sú organizované skupiny často, ktoré sú, samozrejme, jedným smerom alebo druhým smerom vyhrotené, či emóciami, či rôznou motiváciou. Ja teraz nepôjdem do detailov, či niekto je finančne motivovaný, alebo to robí z vlastného presvedčenia, ale jednoznačne to aj zrejmé proste z obsahu tých vyhrážok, že niektoré aj ako sa kopírujú, že proste niekde je tam za tým nejaká organizovaná práca.
A ja nechcem, aby vám, pani kolegyne, kolegovia z koalície, ja nechcem, ani aby vám chodili takéto emočné vyjadrenia, nechcem. Takisto ako nechcem, aby chodili nám, aby chodili novinárom, aby sa tu človek bál niečo povedať, že s niečím nesúhlasí. Veď toto nechceme. Ale tieto opatrenia, ktoré prinášate, tomuto fakt nepomôžu. Naozaj tomuto nepomôžu. Tu nepomôže, že keď teraz pokuta bude o niečo vyššia, alebo ešte budeme hroziť, že pôjdete do basy. A ešte to urobme naprieč vlastne pre akékoľvek priestupky. Tieto nepremyslené návrhy, ktorú môžu byť naozaj s dobrým úmyslom, nás naozaj neposunú ďalej.
A teraz k tým konkrétnym návrhom ešte v návrhu zákona. Navrhujete veľmi zásadne vstúpiť do práva zhromažďovať sa. Ja som to spomínala už v mojom slove k návrhu na skrátené legislatívne konania. Zákon o zhromažďovacom práve je pomerne veľmi stručný zákon a veľmi jednoduchý, veľmi jednoduchý. Bol prijatý vo veľkej eufórii v deväťdesiatych rokoch z toho, že sme demokratická spoločnosť. Z toho, že je namieste vypočuť si aj názory, s ktorými nesúhlasíme. Takisto ako vy nesúhlasíte s nami, my nemusíme súhlasiť s vami. A to je vlastne v niečom správne, dobré a je to tak zdravé. A treba nechať ľudí sa vyrozprávať a povedať si. Veď to nie sú len politicky organizované zhromaždenia, hej, to sú ľudia, ktorí proste s niečím sú nespokojní a chcú proste niekde vypustiť paru. Ale, ale často, často proste tie názory, ktoré sú komunikované a ktoré ukazujú na sile, tak, samozrejme, nám dávajú aj nejakú spätnú väzbu, čo sa v tej spoločnosti deje. Tak my absolútne súhlasíme s tým, že nie je namieste, aby zhromaždenie bolo nástrojom násilia. Ale veď tie posledné zhromaždenia, s ktorými koalícia nesúhlasila, že vôbec boli, tomu rozumiem, však išli proti, samozrejme, návrhom, ktoré koalícia prináša, neboli nijako násilné. Si skutočne porovnajte tie zhromaždenia, ktoré robila s tými, ktoré robila koalícia počas pandémie. Tak si ich porovnajte. Ja tie výrobky, ktoré som čítala, som čítala práve z tých zhromaždení, ktoré boli práve počas pandémie. A áno, boli, veľa z nich bolo od vášho lídra, od Roberta Fica. Ale na tých zhromaždeniach, ktoré sme robili my z dôvodu protestu voči vašim návrhom. Veď o tom sme v demokratickej spoločnosti, že môžem mať na niečo iný názor. Tak ľudia prišli a na uliciach vyjadrili svoj názor. Ale nikto z nás, nikto z nás nemal žiadny takýto, nijako ani v náznakoch podobný výrok, ani v náznakoch. My sme jednoducho skutočne našimi výrokmi nijako neprispeli k tomu, aby človeku čo len skrslo, že by mal použiť násilie.
Ja v niečom považujem vlastne za nepochopiteľné, že teraz koalícia prichádza takýmto spôsobom s návrhmi na zásah do zhromažďovacieho práva, lebo zhromaždenia sme všetky zvládli. Takisto ako vaše, takisto ako naše. Veď tam žiadny problém nebol. Veď tam žiadny problém nebol na tých zhromaždeniach. My sme pripravení sa rozprávať o tom, že či ešte niečo nezlepšiť. A ja osobne, ja som pripravená rozprávať sa aj, samozrejme, aj o protestoch v bezprostrednej blízkosti, hej, politikov alebo tých ľudí, voči ktorým to zhromaždenie je.
Osobitne sa pamätám na obdobie pandémie, kedy boli zhromaždenia pod oknami lekárov, ľudí, ktorí sa zasadzovali pre ochranné opatrenia. Veď to bolo naozaj nebezpečné. Ľudia boli vybičovaní tými emóciami a tým napätím. Samozrejme to bolo, bolo to veľmi ťažké pre všetkých. A ja úplne rešpektujem, že niekto nemusí súhlasiť s očkovaním s akýmkoľvek, s akýmkoľvek. Áno, možno sme niektoré veci mali komunikovať lepšie, absolútne súhlasím. Ale tí lekári, ktorí očkovali a ktorí boli presvedčení, že to očkovanie pomôže, tak nemôžu byť proste terče, nemôžu byť terče. Takže my súhlasíme s tým, že rozprávajme sa o tom, že či nemať takéto ustanovenia, ktoré by boli citlivejšie aj pre ochranu obydlia ľudí, voči ktorým to zhromaždenie, sme pripravení sa o tom rozprávať. Ale nie automaticky to zakázať.
A neexistuje teraz žiadny tlak. Prečo takýto zhon a stres? Prečo zajtra to tu musíme pomaly odhlasovať. Prečo nemôže byť tento návrh k zhromažďovaciemu právu v normálnom legislatívnom konaní, kde sa ľudia z vonku k tomu vyjadria, odborná verejnosť. Aj vy si to môžte lepšie premyslieť v rámci koalície. Veď niektorí z vás ten návrh ani nepoznajú. Niektorí z vás sa mňa pýtali, že, prosím vás, že čo to tam je, môžte nám povedať. Tak ja vám to rada zvestujem, samozrejme, ale to podľa mňa naozaj nie je v poriadku, lebo to je vážna právna úprava.
Ďalšia časť, ktorá, nebudem, nestihnem ani úplne všetko, ale ktorá by mala byť nadmieru citlivá, je dávať osobitný priestor pre Slovenskú informačnú službu. Ja som si pozrela aj dôvodu správu, no vlastne som sa dozvedela, že môže to aj teraz, keď treba, ale takto by sme to teda chceli, asi sa nám to viac páči, keby to tam ešte aj takto bolo. No toto podľa mňa naozaj nestačí na to, aby sme rozširovali priestor pre Slovenskú informačnú službu. Tak tomu by sme mali naozaj dobre rozumieť, prečo je to nevyhnutné, prečo jej nestačí ten priestor, ktorý má, a popritom spolupráca s Policajným zborom. Ja som na to neprišla, naozaj som na to neprišla, prečo je potrebné dávať takýto nový priestor pre vyhľadávaciu činnosť osobitnú pre Slovenskú informačnú službu, neprišla som na to.
Časť o platových pomeroch ústavných činiteľov. Ja som sa včera dozvedela v rámci duelu, a to sú niekedy dobré naozaj tieto verejné debaty s pánmi poslancami Glückom a Gašparom, že ja som to pomenovala darček pre pána premiéra, že vlastne je dôležité to mať teraz a tu, že vlastne veď je zrejmé, že to nie je žiadne bezpečnostné opatrenie, pretože chceme, tak som to pochopila za koalíciu, aby to bolo prijaté skôr, ako bude zapojený do plnej pracovnej činnosti pán premiér. Aby teda on nebol s tým spojený. No, som rada za tú úprimnosť, som rada za tú úprimnosť, ale toto naozaj nie je bezpečnostné opatrenie. A ja si myslím, že štát neslúži na rozdávanie darčekov, naozaj nie. Ak si myslíte, že je namieste, aby mali premiéri doživotnú rentu, tak sa o tom rozprávajme. Ale na toto naozaj treba normálnu, riadnu, veľkú diskusiu. Komu to treba, pre koho je to vhodné, za akých okolností, ako je to dôstojné. A podľa mňa je namieste sa aj rozprávať, že ak premiér, tak či každý, či skutočne tam má byť vymedzené obdobie dvoch plných funkčných období, pri ktorých je zrejmé, že to spadá proste len na premiéra Fica. Veď to je hrozné, prepáčte. Už na prvé prečítanie, keď si to uvedomíš, to je hrozné, že robíte jednoducho právnu úpravu pre pána premiéra. Že sa nehanbíte.
A áno, a je to potom nakoniec, čo ste si prilepšili ako ministri, aj pán premiér na platoch, hej, to. A vy ste tí, ktorí ste mali bilbordy, že ľudia majú drahé potraviny, že si uvedomujete tú ťaživú situáciu ľudí. Tak mi to príde aj proste aj z vašej strany nedôstojné to teraz urobiť takto. Ale ja považujem za úplnú legitímnu diskusiu sa o tom rozprávať. A rozumiem podstate toho návrhu. Ale naozaj nie teraz a nie takto. A je naozaj obludné, že to potrebujete takto rýchlo prijať a viete sami, že sa to nedá vlastne ani obhájiť.
Rovnako to platí, ja to, čo som povedala, aj pre tú doživotnú ochranu pre vymedzené osoby, k tomu treba normálnu, riadnu debatu, či toto je naozaj potrebné. Znamená to, samozrejme, osobitný ochranca, auto pre tie osoby, pre ktoré to tu vymedzujete, či je to predseda parlamentu, či je to, či je to premiér. A to jednoducho proste nesedí, aby ste sem prišli, toto hneď treba. A toto skutočne teraz nezlepší bezpečnostnú situáciu.
Na dôvažok to, že pridávate vlastne tu nový trestný čin a otvárate nový Trestný zákon. Ja viem, že si myslíte, že sme si na to všimli po tej obrovskej rozsiahlej novele Trestného zákona, čo vlastne je nový Trestný zákon, ale naozaj v skrátenom legislatívnom konaní proste sa nemôže prijímať hocičo a hocijako. To, čo navrhujete, je vlastne naozaj za priestupky, aby ľudia chodili do basy. Tak o tom, poprosím vás, keby sme mohli mať normálnu debatu. A ja sa domnievam, že toto keď každý z poslancov si uvedomí, aj koalícia nebude mať záujem za to zahlasovať. Nakoniec vám to aj jasne povedala Generálna prokuratúra, Súdna rada, Slovenská advokátska komora, že toto je proste hrubo cez čiaru o tom takto uvažovať.
Ja si dovolím uzavrieť tento môj vstup výzvou voči koalícii, aby stiahla tento návrh, aby nás prizvala k okrúhlemu stolu. My sme tu, sme pripravení. My chceme, aby nastal zmier v spoločnosti, naozajstný zmier. Aby sme nemali takého napätie, aby sme sa nebáli chodiť s rodinou do Horského parku, že tam budeme atakovaní kvôli výrokom ostatných politikov, ktoré sú podnecujúce aj k násiliu, s nepravdivými informáciami podnecujúce ľudí k silným, k silným emóciám. Poďme sa o tom spolu baviť a poďme spolu prijať opatrenia a robme to inak spoločne. Robme to slušne, robme to dôstojne. Ale tento návrh, ktorý ste priniesli, tento naozaj k tomu vôbec, ale vôbec nevedie. A nás neoklamete, ľudí neoklamete, že s týmto niečo vylepšíte. Áno, vylepšíte doživotnú rentu premiérovi. To je to, čo je zreteľné, že toto donesie.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Dobrý deň, vážený pán minister, vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, takou mantrou návrhu novely zákona o verejnom obstarávaní je urýchľovanie verejného obstarávania, jeho zjednodušovaním a odstraňovanie tzv. goldplatingu, teda to, čo je v našich pravidlách o verejnom obstarávaní prísnejšie zadefinované, ako vyžadujú, vyžaduje právo Európskej únie. K tomu by som na úvod si dovolil zacitovať Martina Goliana, experta na verejné obstarávanie, šéfredaktora odborného portálu o verejnom obstarávaní vo-portal.SK, s ktorým teraz spolupracujem v témach súvisiacich s verejným obstarávaním a aj k tomuto návrhu zákona sme spolu predkladali hromadnú pripomienku v rámci medzirezortného pripomienkového konania. Vo svojom vyjadrení uvádza, že navrhované zásadné zmeny zákona o verejnom obstarávaní nie sú v návrhu podložené žiadnymi relevantnými analýzami či podkladmi odôvodňujúcimi ich opodstatnenosť. Hovoria len o odstraňovaní tzv. goldplatingu.
Podľa jeho názoru ide o nepochopenie, ako transponovať smernice, pretože smernice dávajú priestor na tvorbu pravidiel podľa zvyklostí a úrovne jednotlivých krajín a, povedzme si rovno, aj podľa úrovne korupcie v danej krajine. Ani obmedzenie maximálne rýchlosti v obci na 50 km/h nám nepredpisujú smernice Európskej únie, ale skúsenosť a zdravý rozum. Môžeme sa rozhodnúť, že zvýšime rýchlosť dopravy v obci a maximálny limit posunieme na 150 km/h. Určite sa tým priechodnosť obce automobilmi zvýši, ale za akých škôd, rizík a vedľajších nákladov. Tak ako účastníkom cestnej premávky nie sú len vodiči automobilov, ale aj ľudia, tak aj, tak ani jediným účastníkom verejného obstarávania nie sú len zadávatelia zákaziek, čiže štát alebo samospráva, ale aj dodávatelia tovarov, služieb a stavebných prác, a to najmä malí a strední podnikatelia, ktorí majú právo dozvedieť sa o zadávaní tej-ktorej verejnej zakázky, zákazky, ako aj právo brániť sa, keď sú podmienky v obstarávaní diskriminačné a na konci stojí občan, ktorý očakáva, že za jeho dane a poplatky dostane adekvátnu verejnú protihodnotu.
Toto je, myslím že, veľmi výstižné zhrnutie navrhovaným, navrhovaných zmien a ich a ich podstaty. Argumentuje sa odstraňovaním zbytočného goldplatingu, ale goldplating je predovšetkým zaťažovanie podnikateľskej sféry nadbytočnými reguláciami, povinnosťami, požiadavkami, niečoho, čo nevyplýva priamo z práva Európskej únie, ale sa to odvolávajúc sa na právo Európskej únie a na to, že musíme, musíme transponovať často prílepy k našim návrhom zákonom, zákonov a potom podnikatelia, áno, sú zaťažení nadbytočnou byrokraciou. Ale zákon o verejnom obstarávaní predsa primárne určuje pravidlá pre verejné subjekty, pre verejnú správu a ak sú tie pravidlá prísnejšie, ako od nás vyžaduje Európska únia, tak to nie je na úkor podnikateľov, práve naopak, ak sú tie pravidlá vo vzťahu k transparentnosti a k možnosti kontroly prísnejšie, tak to vytvára priestor pre to, aby sa podnikatelia mohli zúčastňovať hospodárskej súťaže tam, kde verejný sektor niečo obstaráva. Ak odstránime tzv. goldplating, ak navýšime limity na maximálnu možnú mieru, tak nepochybne to zjednoduší, zjednoduší situáciu verejným obstarávateľom, ale následkom bude, že menej podnikateľov sa bude reálne zúčastniť hospodárskej súťaže.
Vo vzťahu k viacerým ukazovateľom sa navyšujú limity, keď je potrebné postupovať podľa určitých postupov, napríklad zverejňovať informáciu o pripravovanom verejnom obstarávaní, hovorili tu o tom predrečníci, nebudem, nebudem sa k tomu podrobne vracať, ale výsledkom napríklad zvýšenia tých limitov týkajúcich sa požiadavky zverejňovania bude, že bude tu viacej nástenkových tendrov, keď budú na priamo oslovovaní uchádzači, ktorí častokrát budú, budú dohodnutí a dostane tú zákazku vopred vyhliadnutý, vyhliadnutá firma, bude to netransparentné, bude sa zvyšovať priestor pre korupciu a bude to v konečnom dôsledku znamenať, že štát, ale aj samosprávy budú nakupovať za väčšie peniaze a menej kvalitné tovary, služby a stavebné práce.
Ale potom je tam aj ďalší limit, ktorý hovorí o tom, kedy netreba vôbec obstarávať, kedy vôbec netreba postupovať podľa zákona o verejnom obstarávaní, ktorý sa navrhuje zvýšiť z 10-tisíc eur súčasných na 50-tisíc. Kolegovia z Progresívneho Slovenska dokonca navrhujú, že navýšiť to až na 80-tisíc. No tak ako s väčšinou toho, čo má Progresívne Slovensko ako výhradu voči, voči návrhu zákona, by som vedel súhlasiť, tak v tomto bode určite, určite nie, pretože zvýšenie toho limitu prináša riziko nehospodárneho a netransparentného nakladania s verejnými financiami a zároveň bude lákať verejných obstarávateľov deliť podlimitné zákazky do hodnoty 50-tisíc eur podľa vládneho návrhu, alebo do hodnoty 80-tisíc, do 80-tisíc eur, ak by teda uspel návrh Progresívneho Slovenska, ktorý, samozrejme, v tých ostatných častiach vnímam ako pozitívny, ale s týmto bodom sa nedokážem stotožniť.
Tu by som pripomenul pripomienku Právnickej fakulty Univerzity Komenského, ktorá bola uplatnená v medzirezortnom pripomienkovom konaní a ktorú je možné aplikovať aj na túto navrhovanú právnu úpravu. Uvádza sa tam: „Vychádzajúc z ustálenej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie, cieľom povinnosti transparentnosti je najmä vylúčiť riziko uprednostňovania a svojvoľnosti zo strany verejného obstarávateľa. Vzhľadom k tomu, že navrhovaná úprava neupravuje pravidlá zadávania podlimitných zákaziek, ktoré v plnej miere ponecháva rozhodnutie o tom, komu bude zákazka zadaná, na svojvoľnom rozhodnutí verejného obstarávateľa je potrebné konštatovať, že navrhovaná právna úprava nesmeruje k vylúčeniu rizika uprednostňovania a svojvoľnosti, ale naopak, neobmedzenú svojvoľnosť pri týchto zákazkách uzákoňuje a legitimizuje ju ako želanie pravidlo správania sa. Z uvedených dôvodov, navrhovanú právnu úpravu nemožno považovať za podporujúcu transparentnosť procesu vynakladania verejných finančných prostriedkov. Práve naopak, táto navrhovaná právna úprava samotnú transparentnosť popiera, keďže nesleduje naplnenie jej hlavného cieľa, ktorým je eliminovať riziko uprednostňovania a svojvoľnosti zo strany verejného obstarávateľa. Z uvedeného vyplýva nevyhnutne ďalší rizikový dopad navrhovanej právnej úpravy, ktorú si predkladateľ neuvedomuje, a tým je vytvorenie priestoru na posúdenie každej jednotlivej zadanej zákazky mimo otvoreného a transparentného verejného obstarávania ako nedovolenej štátnej pomoci podľa čl. 107 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie."
Ďalším bodom, ktorý obmedzí, obmedzí transparentnosť a hlavne možnosť kontroly verejného obstarávania, je navrhované vypustenie inštitútu žiadosti o nápravu. Podľa dôvodovej správy sa návrhom upravujú revízne postupy, žiadosť o nápravu sa zo zákona vypúšťa bez náhrady, keďže nie je vyžadovaným inštitútom podľa Európskych predpisov, čím dôjde k zjednodušeniu postupu vo verejnom obstarávaní. Revízne postupy však možno považovať za najdôležitejší nástroj kontroly verejného obstarávania, pretože práve hospodárske subjekty – uchádzači, podnikatelia – vedia najlepšie posúdiť napríklad to, či je zákazka diskriminačná, t. j. vyhlásená a šitá na mieru konkrétnemu hospodárskeho subjektu. Žiadosťami o nápravu hospodárske subjekty na vlastné náklady opravujú chybné verejné obstarávania. Žiadosti o nápravu záujemcovia o verejné zákazky vo veľkej miere prispievajú k opravám súťažných podkladov, ktoré sa účastníkom predmetného trhu zdajú diskriminačné alebo sú inak v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní. Týmto, touto zmenu, teda naopak v konečnom dôs... alebo týmto postupom účastníci v konečnom dôsledku urýchľujú proces verejného obstarávania, nakoľko predmetné súťaže v prípade, že by neboli na podnet záujemcu opravené, môžu byť neskôr zrušené z dôvodu porušenia zákona, ktoré malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania. Následkom prijatia novely tak môže byť aj opačný efekt ako skrátenie verejného obstarávania, namiesto toho, aby si verejný obstarávateľ sám opravil súťažné podklady, tak celá vec sa bude musieť postúpiť priamo na Úrad pre verejné obstarávanie, ktorá, ktorý o nej bude rozhodovať. Takže ten najprirodzenejší korekčný mechanizmus vypadne. Namiesto jednoduchej opravy súťažných podkladov vznikne situácia, kedy personálne kapacity uchádzača aj Úradu pre verejné obstarávanie budú používané na vypracovanie a podanie a riešenie námietok k padaniu, ktorých by ani nemuselo dôjsť. A následná kontrola je v tomto prípadne nedostatočná náhrada, nakoľko žiadny hospodársky subjekt nebude v praxi investovať čas a finančné prostriedky do uplatňovania sankčných mechanizmov, keď sa z dôvodu diskriminačných podmienok verejného obstarávania ani nemohol tohto obstarávania zúčastniť.
Už tu boli, bolo spomínané to obmedzenie možnosti podávania námietok na 10 dní a ďalšie obmedzenia, obmedzenia, ktoré sa týkajú podávania námietok. Návrh novely upravuje, že námietky proti súťažným podkladom je možné podať len do 10 dní od ich zverejnenia. Príprava dokumentácie napríklad na strategickú investíciu bežne trvá roky, a záujemcovia o verejné zákazky budú mať 10 dní na preštudovanie, prípadné zúčastnenie sa obhliadky miesta dodania, aby mohli podať námietku, pričom lehota na predkladanie ponúk môže byť v týchto prípadoch vzhľadom na rozsah dokumentácie a náročnosť prípravy ponuky stanovená aj na 50 a viac dní a podávanie relevantných námietok tak bude de facto znemožnené.
Takáto úprava neposkytne záujemcom účinnú ochranu, ktorú vyžaduje tzv. revízna smernica rady o koordinácii zákonov iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa uplatňovania postupov preskúmavania v rámci verejného obstarávania tovarov a prác č. 89/665/EAS, ktorá v čl. 1 ods. 3 uvádza: „Členské štáty zabezpečia, aby si postupy preskúmania mohla na základe podrobných pravidiel, ktoré môžu ustanoviť členské štáty uplatniť prinajmenšom každá osoba, ktorá má alebo mala záujem o získanie určitej zákazky a ktorá bola poškodená alebo existuje riziko poškodenia údajným porušením." Ochrana záujemcu o zákazku, ktorý si počas lehoty na predkladanie ponúk preštuduje súťažné podklady v lehote dlhšej ako 10 dní od ich zverejnenia, nebude zákonom zabezpečená. Práve v prípade zložitých zákaziek na strategické investície si predmet zákazky často vyžaduje dlhšiu dobu naštudovania. Takže je tam možno riziko nesúladu s revíznou smernicou Európskej únie.
A ešte, ešte teda k tým námietkam, lebo existuje tu často používaný mýtus o tom, ako námietky zdržujú proces verejného obstarávania, takže pár čísel. Percento námietok, o ktorých Úrad pre verejné obstarávanie meritórne rozhodoval z počtu ukončených nadlimitných a podlimitných postupov v jednotlivých rokoch, v roku 2019 to bolo 5 %, v roku 2020 to bolo 7,7 %, v roku 2021 6,6 %, v roku 2022 4 %. V roku 2022 napríklad bolo ukončených 5 342 nadlimitných a podlimitných postupov, nepočítajúc zákazky uzatvorené v rámci EKS, a Úrad pre verejné obstarávanie v tom istom roku meritórne rozhodoval o 212 námietkach. Len necelé 4 % podlimitných a nadlimitných obstarávaní v roku 2022 bolo dotknutých námietkami. Zároveň bolo uzatvorených 43 448 zmlúv cez zákazky s nízkou hodnotou, takže keby sme započítali aj tie, tak sú to doslova promile zákaziek, ktorých sa námietky reálne týkajú. Je teda jednoznačne mýtom, že námietky uchádzačov ako také zdržujú proces čerpania eurofondov či proces verejného obstarávania všeobecne. A je potrebné poukázať aj na fakt, že v prípade, ak úrad rozhoduje o obsahu námietky, vo väčšine prípadov dá za pravdu sťažovateľovi a tento trend je dlhodobý. Čiže nie je to o tom, že sa podávajú prevažne neopodstatnené námietky, naopak, v prevažnej väčšine námietok Úrad pre verejné obstarávanie vyhovie. Ale najpodstatnejší význam inštitútu alebo existencie tohto inštitútu námietok je najmä v preventívnej funkcii, lebo verejný obstarávateľ bol totiž, alebo je totiž aj do, až do prijatia tejto zmeny na rozdiel od podanej žiadosti o vysvetlenie tlačený hrozbou podania námietky, aby sa riadne zaoberal a vysporiadal s podanou žiadosťou o nápravu, ktorú sa chystáme zrušiť, a vďaka tomu 96 % prípadov námietku vôbec nedostane.
Posledná vec, evergreen, amnestia za porušovanie zákona o verejnom obstarávaní obcami pri obstarávaní nájomných bytov. Opäť sa navrhuje, aby obce, ktorý, ktoré obchádzali zákon o verejnom obstarávaní pri obstarávaní nájomných bytov a ktorým bola právoplatne udelená pokuta, boli amnestované, aby im tie pokuty boli odpustené. Pritom obstarávali nájomné byty v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní, v rozpore s dlhoročnou metodickou a rozhodovacou praxou Úradu pre verejné obstarávanie a Najvyššieho kontrolného úradu, čo v niektorých prípadoch už potvrdili aj prvostupňové rozhodnutia súdov. Ten návrh ničím nepodkladá tvrdenie, ktoré sa uvádza v dôvodovej správe, že výklad príslušných ustanovení a posúdenie, či sa vzťahuje na obstarávanie nehnuteľnosti na základe budúcich zmlúv spôsobuje v praxi veľký problém, čoho dôkazom sú udelené pokuty za porušenie zákona o verejnom obstarávaní a prebiehajúce súdne spory o neplatnosť zmlúv alebo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Úradu pre verejné obstarávanie, ktorý pokuty ukladá.
Ten chybný výklad, že pri obstarávaní nájomných bytov nie je potrebné, potrebné postupovať podľa zákona o verejnom obstarávaní, si osvojila iba relatívne malá skupina obcí, zhruba 48, ktoré sa vyhli aplikácii zákona o verejnom obstarávaní nedovoleným spôsobom pri kúpe nájomných bytov v rozpore s usmerneniami Úradu pre verejné obstarávanie, aj so stanoviskom Najvyššieho kontrolného úradu. Iný verejný obstarávatelia týmto spôsobom nepostupovali a podľa predkladaného materiálu už bližšie neurčená časť dotknutých obcí svoje pochybenie uznala a uhradila pokutu. Tí, ktorí pochybenie neuznali a pokutu neuhradili, budú teraz, ak bude schválený zákon, odmenení a budú, budú zvýhodnení v porovnaní s tým, ktorí, s tými, ktorí postupovali, postupovali v súlade so zákonom, ale aj v súlade s tými, ktorí zákon porušili a úhradu, alebo teda pokutu, pokutu, ktorá im bola udelená, uhradili.
Čiže ten zákon je v tomto smere nespravodlivý, lebo oceňuje porušovanie zákona, teda to by zákony robiť nemali. V minulom volebnom období prebehlo niekoľko pokusov na to, aby, aby takáto amnestia obciam bola udelená. Vtedy sa to presadiť nepodarilo, no ale zjavne sa pomery zmenili aj, aj v tomto smere a obce porušujúce zákon, ktoré, niektoré možno z nevedomosti, ale, ale aj niektoré na to boli, boli explicitne upozorňované, napríklad spomínaná Šaľa, kde, kde bol ten postup v rozpore so zákonom schválený napriek, napriek tomu, že boli poslanci na zasadnutí zastupiteľstva jedným zo svojich kolegov upozornení, že musia aplikovať zákon o verejnom obstarávaní a že navrhovaný postup je v rozpore s týmto zákonom, tak teraz zákonom sa povie, že porušovať zákon, porušovať pravidlá je v poriadku.
A čiže, keď to zhrniem, tento zákon uvoľňuje niektoré pravidlá, ale uvoľňuje ich až príliš. Ak treba niekomu uvoľňovať pravidlá, tak treba uvoľňovať pravidlá podnikateľom, hospodárskym subjektom, nezaťažovať ich zbytočnou byrokraciou, ale pravidlá pre verejnú správu, pravidlá pre to, ako sa má narábať s verejnými financiami, nie sú zbytočnou byrokraciou, sú nástrojom na šetrenie a efektívne vynakladanie peňazí, ktoré nie sú peniazmi iba tých, ktorí o nich rozhodujú, ale sú peniazmi náš všetkých, pretože sa na ne všetci skladáme svojimi daňami. A z tohto hľadiska predstavuje návrh novely, tak ako je navrhnutý, krok nesprávnym smerom.
Ďakujem.

Vážený pán minister... (Krátka pauza. Rečník sa rozhliada po predsedníctve parlamentu.)
Vážený pán minister, vážený pán spravodajca a vážené kolegyne a kolegovia, dovoľte, aby som povedal pár slov k návrhu na skrátené legislatívne konanie, k tzv. lex atentát. A to, o čom by sme mali hovoriť, nie je to, čo si myslíme o atentáte na premiéra Roberta Fica, ten musí každý normálny človek odsúdiť a myslím, že každý normálny človek ten atentát odsúdil ako niečo absolútne neprijateľné a ničím neospravedlniteľné, niečo, kde sa nemá hovoriť žiadne ale. V šoku bola celá krajina a všetci slušní ľudia, všetci slušní a normálni ľudia želajú pánovi premiérovi skoré uzdravenie.
A táto rozprava ale nie je o tom, že čo si myslíme, kto spôsobil tú polarizáciu a ten nárast nenávisti v spoločnosti, kto nesie za to akú časť zodpovednosti, a, samozrejme, že každý má tendenciu vidieť to z tej svojej strany, predstavitelia koalície tu niekedy vystupujú tak, že, že to opozícia, to médiá, to mimovládne organizácie, pričom aj normálnu kritiku a akúkoľvek kritiku na, na, na ich adresu vnímajú ako šírenie nenávisti a prehliadajú, že oni, oni sami, ich ľudia a ich priaznivci, šíria nenávisť v oveľa širšom merítku. A tu by som len takú drobnosť povedal, ilustratívnu, lebo vystúpil s tým niekoľkokrát pán spravodajca, pán poslanec Gašpar, keď hovoríme tu o tom, že návrhom zákona sa má zasiahnuť do zhromažďovacieho práva, tak asi tri krát, minimálne trikrát dnes povedal, že jediný, komu sa tu zasiahlo do zhromažďovacieho práva bol Robert Fico ako predseda opozičnej strany, keď bol v decembri 2021 odvedený políciou pred protestom, a že to je jediné narušenie zhromažďovacieho práva. No nie je to tak! Mne bolo zhromaždovacie právo narušené podobným spôsobom, mimochodom, tiež som skončil v cele, 12 a pol roka pred Robertom Ficom, organizoval som alebo spoluorganizoval som protesty proti porušovaniu ľudských práv v Číne počas návštevy čínskeho prezidenta. A zhromaždenie, ktoré som zvolal, bolo zakázané obcou, súd konštatoval, že v rozpore so zákonom, potom Ústavný súd skonštatoval, že v rozpore so zákonom, a moje práva boli porušené aj zo strany súdu, lebo nerozhodol do troch dní, ako to predpokladá zákon, ale až, až po mesiaci, a na samotnom zhromaždení, ktoré sa konalo, čínski agenti alebo ľudia nazvážaní čínskou ambasádou napádali slovenských demonštrantov a slovenská polícia, ešte nebol pán poslanec Gašpar vtedy prezidentom, ale už bol v polícii dávno, pán minister Kaliňák bol, bol vtedy vtedy minister vnútra. Slovenská polícia sa tomu prizerala, a prípadne keď sa tí tí slovenskí demonštranti bránili, no tak ich zobrala, a teda medzi tými, keď som sa do takejto jednej zápletky priplietol, tak aj ja som v putách odišiel z toho, z toho námestia, nebol som vtedy líder parlamentnej opozície ako pán Fico, ale bol som opozičný politik mimoparlamentný a tiež bolo moje zhromažďovacie právo narušené, takže nie je to tak, že iba Robertovi Ficovi niekto narušil zhromažďovacie, zhromažďovacie právo.
A posledná vec, ktorú chcem povedať, že by nemala byť táto rozprava, by nemala byť o tom, že čo si myslíme o samotnom obsahu toho návrhu zákona, o tom máme hovoriť, hovoriť v prvom čítaní. Ale je dôležité poukázať, poukázať na to, že aj v tom návrhu sú nejaké problémy, lebo keby neboli problémy, tak možno aj tá debata k skrátenému legislatívnemu konaniu by bola výrazne, výrazne stručnejšia, a ako povedzme pán poslanec Mikloško upozornil, sú tam aj ustanovenia alebo minimálne jedno ustanovenie, ktoré je vyložene gumenné a umožňuje obmedziť zhromažďovacie právo alebo zasiahnuť doňho zásadným spôsobom.
A v normálnej situácii, áno, o tom by sme mali hovoriť v prvom čítaní, mali by sme o tom hovoriť v druhom čítaní a aj medzi prvým a druhým čítaním, ako tu povedal pán minister Kaliňák. Len ak medzitým prvým a druhým čítaním budú iba hodiny alebo niekoľko málo dní, no tak veľmi sa o tom hovorí a veľmi ťažko sa, sa prichádza k nejakému kompromisu alebo riešeniu problému, na ktorý, na ktorý keď povedzme opozícia alebo médiá, alebo mimovládne organizácie, alebo verejný ochranca práv, alebo generálny prokurátor, alebo Súdna rada upozornia, tak v normálnom legislatívnom procese je na to priestor, je priestor o tom, o tom diskutovať, a, samozrejme, že koalícia nemusí akceptovať do bodky všetko, ako, ako opozícia povie, ani nie je pravdepodobné, je skôr výnimočné, keď opozícia priamo by schválila nejaký opozičný pozmeňujúci návrh, ale niekedy pod vplyvom tej kritiky, ktorá zaznie v prvom čítaní v neskrátenom legislatívnom konaní, tak opozícia si pripraví nejakú zmenu, ktorá aspoň čiastočne rieši ten problém, na ktorý opozícia upozornila. V skrátenom legislatívnom konaní je to veľmi ťažko predstaviteľné.
A preto si myslím, že je úplne legitímna diskusia zo strany opozície, či sú, alebo nie sú dôvody na skrátené legislatívne konanie. A, a to, že sme všetci zhrození z atentátu, ktorý bol spáchaný na pána premiéra Fica, neznamená, že nemáme diskutovať o tom, či sú, alebo nie sú naplnené dôvody na skrátené legislatívne konanie, a myslím si, že aj z vystúpení ostatných kolegov a kolegýň z opozície je zrejmé, že sa domnievame, že tie dôvody na skrátené legislatívne konanie, ako ich predpokladá zákon o rokovacom poriadku, naplnené nie sú. Atentát na premiéra krajiny, samozrejme, je mimoriadna okolnosť, je to bezprecedentná okolnosť, ale to neznamená, že máme rezignovať na diskusiu o tom, že či naozaj sú ohrozené takým spôsobom základné práva a slobody alebo bezpečnosť, že je potrebné zasahovať do vážnych zákonov zásadným spôsobom, lebo ten zásah do zákona o zhromažďovacom práve bude zrejme jeden z najvýz... najvýraznejších, a čo sa týka, čo sa týka obsahu, asi najdôležitejší od roku 1990, keď bol ten zákon, zákon schválený. A hovoríme o jednom zo základných politických práv.
A zopakujem to, čo som už povedal v niekoľkých faktických poznámkach. Áno, je možné zasahovať aj do základných práv a slobôd, je to možné a robiť iba spôsobom, ktorý, ktorý predpokladá ústava, ale práve preto, že je tak citlivá vec, tak by sa tak nemalo diať v skrátenom legislatívnom konaní, ale v normálnej diskusii, v ktorej sa môžu vyjadriť poslanci pokojne a z ktorej sa môže vyjadriť aj verejnosť. Už teraz tu máme vyjadrenia zo strany Súdnej rady, zo strany, zo strany Generálnej prokuratúry, zo strany verejného ochrancu práv aj k skrátenému konaniu, aj k samotnému obsahu, takže ak ideme robiť zásahy do tak vážnych vecí, ako je napríklad právo pokojne sa zhromažďovať, nemali by sme tak robiť v skrátenom legislatívnom konaní.
A je evidentné, že v tom návrhu sú veci, ktoré ani vzdialene neprešli okolo tých dôvodov, ktoré sú na skrátené legislatívne konanie, napríklad tá už niekoľkokrát spomínaná renta pre premiéra, čo je opäť legitímna téma na, na diskusiu, akým spôsobom sa má Slovenská republika postaviť k ľuďom, ktorí zastávajú dôležité verejné, verejné funkcie alebo najdôležitejšie ústavné funkcie, lebo to teda nie je bežná verejná funkcia, ani premiér, ani predseda parlamentu, ale s dôvodmi na skrátené legislatívne konanie to nemá vôbec nič, a dokonca to nemá nič, ani, ani s bezpečnosťou ústavných činiteľov.
A ani tie iné časti návrhu zákona, o ktorých budeme hovoriť, o ktorých budeme hovoriť v prvom čítaní a potom v druhom čítaní a v tom, v tom krát... a medzitým v tom krátkom priestore medzi prvým a druhým čítaním, keď schválite skrátené... alebo návrh na skrátené legislatívne konanie, nie sú také, že ak nebude schválený tento zákon, tak existuje tu nejaká bezprostredná hrozba, ktorej schválenie tohto zákona môže zabrániť, lebo naozaj prichádza leto, keď, keď pravdepodobne aj politický život trochu utíchne.
Neverím tomu, že slovenské bezpečnostné orgány, polícia, tajné služby, ochranka nie sú schopné ochrániť predstaviteľov vlády na, na výjazdových zasadnutiach vlády, ktoré tu boli avizované na najbližšie, najbližšie týždne. A keď ideme zasahovať do dôležitých zákonov, ktoré upravujú činnosť polície, tajnej služby, základné práva občanov, tak to máme robiť po zrelej úvahe, v skrátenom legislatívnom konaní sa zrelá úvaha v tak dôležitých veciach a v tak rozsiahlom rozsiahlej matérii robiť nedá.
Ďakujem.

Ďakujem pekne.
Ono naozaj že v zásade, podľa z histórie, že také silnejšie protesty, ak také, že čo zaznamenali vôbec, bolo, niečo znamenali, tak môže byť ten protest v tom mestskom parku v Košiciach a protesty Bonaparte. Len tam sú okolnosti, hej, že okolnosti, ktoré niečo o tom hovoria.
Ja si dovolím tvrdiť, že vy v zásade nedokážete spraviť, a to hovorím so skúseností, naozaj ich mám dosť, v zásade neviete spraviť protest pred normálnym domom normálneho politika. Viete, ak je niečo normálne, že je to neni to, nekole to oči, neni to, ja neviem, v rozpore so zákonmi, je to vydokladovateľné, je to, má to nejakú logiku nadobudnutia, v zásade neviete. Možno viete urobiť prvý, že si tam neženiete svojich, ktorým buď nejako motivujete, hej, ale to bude také trápne, hej, to bude také trápne, také akože hrozno, hej, hrozno ľudí, strapec ľudí, ktorých nemôže novinár sa pýtať, že prečo tam vlastne sú, lebo keby sa niekto preriekol, tak povedal, povie, že lebo mi to zaplatili, hej. Ale už druhý-, tretíkrát ich tam nedostanete, hej. Čiže naozaj že toto sú také, by som povedal, že veci, ktoré sa môžu udiať, ale aby sme my neoklieštili, na mňa ide z toho obava, hej, že mať problém upozorniť na to, že niekto si postaví niekde nejakú zrúdu, nevieme z čoho, nevieme za čo, v rozpore so všetkým, že budete mať problém tam vôbec ísť a na to poukázať.
To mne príde ako trošku, ako teda... My, čo sme, my sme tu všetci vďaka demokracii. Aj pán Danko, aj pán Žiga, všetci môžme vďačiť demokracii, že sme tu, a mali by sme si ceniť aj ten uholný kameň tej demokracie a ten hovorí, že máte právo názoru a máte právo zhromaždenia.
Ďakujem