Videokanál klubu

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Dámy, páni, ďakujem, Peter, za tento návrh zákona a najmä za to, čo si teraz v rozprave porozprával, pretože vlastne asi tak na 80 až 90 % so všetkým z toho, čo si povedal, súhlasím. Niektoré veci by som ešte viac si dovolil teraz podčiarknuť.
Máme málo sestier, to je ten nepochybný fakt. Budeme ich potrebovať viac, demografia nepustí. A keďže demografia sa týka aj tých samotných zdravotníckych pracovníkov, tak stojíme pred dvojitým problémom a treba s tým niečo robiť, treba hľadať riešenie. Je to riešenie či viac sestier, je to riešenie, či viac iných typov stredných zdravotníckych pracovníkov, je to riešenie, či viac, ja neviem, umelej inteligencie, telemedicíny a iných, samoliečby, prevencie a podobne. Je to naozaj komplexná vec.
A súhlasím s tým, že sestry sú, sa sťažujú na nízke platové ohodnotenie, ale, samozrejme, nie je to, ako si aj správne podotkol, jediný argument pre to, aby človek zostal alebo nezostal v slovenskom zdravotníctve.
A ja by som si dovolil vyzdvihnúť tie veci, ktoré si spomínal aj ty, a to je kultúra na pracovisku, teda pracovné prostredie, ktoré sa ťažko dá meniť. Áno, je to taká veľká námorná loď, ktorej keď otočíme kormidlo, tak potom ako ešte sto kilometrov ideme rovno, kým sa to začne otáčať, ale je to potrebné začať robiť a ja mám pocit, že sa to nedeje, že sa to nedeje predovšetkým v štátnych, v štátnych nemocniciach, pretože na tom vlastníkovi nezáleží.
Môžme si čo chcieť myslieť o súkromných zdravotníckych zariadeniach, či už v nemocniciach, alebo ambulanciách, ale tam vlastníkovi záleží na tom, aby mu tá fabrika fungovala, tá fabrika na zdravie. Štát sa dlhodobo konzistentne nezaujíma o to, ako fungujú slovenské nemocnice, aké ponorkové stavy tam tí zamestnanci zažívajú, aké game of thrones, hru o tróny hrajú medzi sebou jednotlivé oddelenia, jednotlivé kliky, pretože tí profesori a docenti, čo sú tam, a primári, čo sú tam na čele, roky vedia, že prežijú, aj keď sa budú nad ich hlavami meniť riaditelia nemocníc často politicky dosadení, ktorí často neurobia žiadnu zásadnú zmenu, lebo by tým museli proti vlastným zamestnancom.
Ale tá, ten tlak je potrebný a to riešenie je, samozrejme, nepríjemné. Omnoho pohodlnejšie je problém, symptóm zakryť acylpyrínom, do zdravotníctva hodiť viac peňazí, pridať ľuďom, nech majú viac peňazí. Samozrejme. Ale to je len symptomatická liečba, nie kauzálna.
Kauzálna liečba je, že tie nemocnice nemôžu byť štátne a že pacient musí byť zákazníkom, musí byť klientom toho zdravotníckeho zariadenia, tých zdravotníckych pracovníkov. To znamená, mal by sa podieľať nejakou mierou spoluúčasti na tej zdravotnej starostlivosti, lebo takto, pokiaľ tu máme platbu, plnú platbu treťou stranou, je naozaj pacient len štatistické číslo a pre zdravotníckych pracovníkov nie je žiadna motivácia, aby sa správali inak. Toto peniaze, myslím si, že tak ľahko nevyriešia, ani viac peňazí a môj hlavný problém je, že kto to zaplatí. Toto má riešiť trh a trhové mechanizmy a trhové mechanizmy, ktorými, pri ktorých treba vymáhať materiálno-technické zabezpečenie, treba vymáhať optimalizáciu siete nemocníc, treba vymáhať to, aby bol dodržiavaný Zákonník práce.
Uvidíme, že možno nepotrebujeme toľko nemocníc na Slovensku v takom rozsahu, ako ich máme, a na ušetrených peniazoch môžu tí poskytovatelia ponúknuť lepšie platové ohodnotenie zdravotníckym pracovníkom. Kam vedie cesta takejto regulácie? Videli sme to pri pokuse o riešenie tohto problému pri zavedení platového automatu. Platový automat je dnes najväčšia a najťažšia železná guľa na nohách slovenského zdravotníctva, lebo sme chceli pridať. Dnes platový automat brzdí akúkoľvek zmenu a inováciu v zdravotníctve a politici si škrabú hlavy, ako z toho vybŕdnuť. A budete to musieť zmeniť. Nejakým, nejakou habaďúrou na to budete musieť ísť, lebo platový automat zdravotníctvu škodí, ale hrozí štrajk odborárov. No...
Reguláciou nevyriešime problém predchádzajúcej regulácie. Ja si myslím, že tej regulácie má byť menej, majú to riešiť trhové sily. Neprekvapuje ma, samozrejme, že toto podporuje Oskar, lebo to je taký etatistický zásah do... (povedané so smiechom) do zdravotníctva. Ja som skôr partner a priateľ toho, že to má riešiť trh.
A už len také dve, dve také drobné poznámky k tomu Instagramu. Ja už som čakal, kedy vyrieši pani ministerka problém s napadnutím zdravotníkov na centrálnom príjme na Kramároch. A tu už ho včera vyriešila, lebo už nakrútila instagramové video, môžme ísť ďalej.
A druhý, druhý moment je, že veľmi s tebou súcitím toto, Peťo. Ja keď som končil fakultu, ’96, boli tabuľky. Opäť bola regulácia. Ten problém, ktorý máme, je dôsledok regulácie, nie nedostatku regulácie, preregulovanosti slovenského zdravotníctva, preto nie je atraktívne, lebo tam nedovoľujeme fungovať trhovým silám. No tak vtedy boli tabuľky a v tej tabuľke môj nástupný plat bol 4 960 Sk. To bolo v roku ’96 a v tom roku minimálna mzda bola 5-tisíc korún. To znamená, tabuľka pre nastupujúceho lekára bola horšie ako minimálne mzda. To znamená, keď ma zamestnali, mi museli dať 40 korún príplatok za nejaké infekčné prostredie, aby som sa dostal na 5-tisíc korún a neporušovali inú časť Zákonníka práce, že nemôžem zarábať menej ako minimálnu mzdu.
Čiže ja s tým absolútne súhlasím, že toto je brutálne demotivujúce a buď má človek biznisplán, že tam bude brať úplatky, alebo tam radšej nejde. Tak ja som tam radšej nešiel. Ale je to príznačné. Keď je niečo preregulované, tak to nefunguje.
Prosím pekne, riešením je viac kapitalizmu, menej socializmu. Ja si teda myslím, že za SaS za tento návrh zákona hlasovať nebudeme.

Ďakujem veľmi pekne. Pôvodne som chcel predniesť len tento pozmeňujúci návrh, ale musím krátko zareagovať, nebudem reagovať na všetko, bolo by to naozaj dlho, toľko času by som ani nemal, ale musím uviesť niektoré veci na pravú mieru.
Čo sa týka vybavovaní si nejakých týchto záležitostí, že kto koho kedy ako vypínal a čo vám všetko vadilo, treba vychádzať naozaj z faktov, tak ako to bolo nastavené. Ale aj predtým ešte musím spomenúť jednu vec. Teraz pred nejakým časom, prednedávnom ministerstvo obrany prišlo s nejakým novým dokumentom, čo sa týka hybridných hrozieb, ktorý je celkom pekne spracovaný, v podstate vychádza z bezpečnostnej, z obrannej stratégie Slovenskej republiky a zo všetkých týchto strategických dokumentov Aliancie a Európskej únie. Otázka, samozrejme, bude, ako sa bude napĺňať. Kde, samozrejme, sa definujú všetko, čo sú hybridné hrozby a čo s tým všetko súvisí. A veľmi dobre vieme, že súčasťou hybridných hrozieb je aj šírenie dezinformácií, ktoré majú rozoštvávať spoločnosť a v podstate ju rozkladať, a tým pádom vlastne vyvíjať aj nejakú nedôveru voči štátu, voči inštitúciám a tak ďalej. Veľmi dobre vieme a je to aj v tom dokumente, že sa to deje, samozrejme, aj v kybernetickom priestore. A to, k čomu sa vtedy pristúpilo, nebolo to, že Juraj Krúpa alebo niekto, iný poslanec alebo minister sa rozhodol vypínať nejaké weby. Tam, tam bola nejaká postupnosť a tá postupnosť bola, že vychádzala z toho, že sa analyzovali tieto weby, analyzovali sa, však vtedy dokonca aj nejak krátko nato dokonca bol aj nejaký ten redaktor Hlavných správ chytený, že spolupracuje s Ruskou federáciou a ho uplácali, whatever. Tak či tak boli spracované informácie na základe toho, ako boli hodnotené tieto weby políciou, Slovenskou informačnou službou, NBÚ a tak ďalej. Tie potom boli postúpené na NBAC a NBAC dávalo odporúčanie potom NBÚ. Čiže to nebolo tak, že tu sa niekto rozhodol a vypol tieto štyri weby. To bolo tak, že boli zhodnotené, zanalyzované a na základe toho sa k tomu pristúpilo. A keby, keby sme tu mali pristupovať naozaj rozumne, tak sa staviame k dezinformáciám, ktoré sú tu šírené ako napríklad teraz dezinformácia typu, že na dnešnom futbalovom zápase s Ukrajinou nemôžu slovenskí fanúšikovia vytiahnuť slovenské vlajky, lebo vraj sa podobajú ruským, hej, a už je teraz z toho veľký virvar, všetci to riešia, takúto hovadinu, takúto blbosť, a tomu veria. A toto sú tie dezinformácie, ktorými sa to tu šíri a s ktorými my nevieme bojovať a mali by sme s tým niečo robiť.
A takisto ste sa aj vy snažili v tomto lex atentát nejakým spôsobom s tým vysporiadať. Chceli ste zbierať metadáta, chceli ste pokutovať ľudí a tak ďalej, len ste od toho uskočili. Tie argumenty, ktoré boli, alebo tie dôvody, ktoré vás k tomu viedli, sú rôzne, ale takisto ste nad tým uvažovali a bolo to tu na stole. Skoro sa to stalo. Áno, a naďalej uvažujete a ja očakávam, že s niečím podobným prídete aj v lex atentát dvojke.
Čo sa týka toho, tej ohrozenej demokracie a tak ďalej a že sa staviame k niektorým tým častiam toho zákona, ako je napríklad verejné zhromaždenie, veľmi citlivo, je logické. Máte niektoré politické práva, ktoré sú jasnou, proste to sú kostrou demokracie a sú zakotvené v našej ústave. Je to napríklad právo združovať sa, hej? Právo združovať sa v nejakých organizáciách, v nejakých občianskych združeniach alebo mimovládnych organizáciách, to už je jedno. Máme tu návrh zákona, ktorý ste preložili teraz na september druhé čítanie, ktorý zasahuje do týchto práv. A to hodnotenie máme aj z Európskej komisie. To hodnotenie máme z iných inštitúcií, vieme veľmi dobre, že niečo podobné neprešlo ani Európskym súdom, čo sa týka Maďarska a tak ďalej a tak ďalej, ale máme to tu a diskutujeme o tom. Čiže, prepáčte, máme tu právo na informácie, 211-tka, hej, ktoré sa teraz bude meniť, že jednoducho keď chcete informáciu, zaplaťte si! Ale koľko a tak ďalej, toto všetko nie je definované. To znamená, že daňoví poplatníci si budú musieť zaplatiť za informáciu o tom, že ako ten, tá inštitúcia, ten štátny orgán koná a robí za ich peniaze. Oni sú platení z daní, z našich daní, ale nebudú mať to právo na informáciu, respektíve budú, keď si zaplatia. Ale akú informáciu dostanú, nevieme. Oplatí sa im to?
Mňa... takže toto sú všetky tie veci a hovorím teraz, tie obmedzenia alebo nejaké zásahy do verejných zhromaždení, bol tu tento pokus o zasahovania a získavania metadát a prelamovanie týchto informácií. Čiže stále tu máme nejaké tieto pokusy, takže, áno, je tu obava, že sa tu proste štát snaží nejakým spôsobom mať akúsi kontrolu nad tým celým procesom slobodného fungovania demokratickej spoločnosti, čo sa podobná na niečo ako pokus o kontrolovanú demokraciu. Takže toto je úplne prirodzené, že tu tie obavy sú.
Ale tá diskusia išla tak trošku bokom, odbočila od toho lex atentát. Ja sa rád vrátim k tomu lex atentát. V stručnosti, máme tu jeden pozmeňujúci návrh, ktorý si dovolím prečítať. Ide o to, že našli sme niekoľko opatrení, ktoré by mohli posilniť bezpečnosť v Slovenskej republike aj v kontexte vyhrážania a tak ďalej a tak ďalej. Myslíme si, že je dôležité, aby sme o týchto veciach diskutovali, aj keď príde lex atentát dva, aby sme boli prizvaní k tejto diskusii, aby sme vedeli o týchto veciach diskutovať, pretože aj my môžme s niečím prispieť, čo môže byť využiteľné v tom návrhu zákona, čo môže eventuálne zlepšiť tú situáciu.
Ak dovolíte, prečítam teraz ten návrh, pozmeňujúci návrh.
1. V čl. V sa za bod 3 vkladá nový bod 4, ktorý znie:
„4. § 4 sa dopĺňa odsekom 5, ktorý znie:
„(5) Útvar Policajného zboru je aj útvar, ktorý sa špecializuje na predchádzanie a vyhľadávanie protiprávnej činnosti v oblasti nebezpečných vyhrážok vrátane vyhrážok
šírených prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby."."
2. Za čl. V sa vkladá nový čl. VI ktorý znie:
„Čl. VI
Zákon č. 350/1996 Z. z. zákon Slovenskej národnej rady o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení zákona č. 77/1998 Z. z., zákona č. 86/2000 Z. z., zákona č. 138/2002 Z. z., zákona č. 100/2003 Z. z., zákona č. 551/2003 Z. z., zákona č. 215/2004 Z. z., zákona č. 360/2004 Z. z., zákona č. 253/2005 Z. z., zákona č. 320/2005 Z. z., zákona č. 261/2006 Z. z., zákona č. 199/2007 Z. z., zákona č. 400/2009 Z. z., zákona č. 38/2010 Z. z., zákona č. 153/2011 Z. z., zákona č. 187/2011 Z. z., zákona č. 191/2011 Z. z., zákona č. 237/2011 Z. z., zákona č. 69/2012 Z. z., zákona č. 79/2012 Z. z., zákona č. 236/2012 Z. z., zákona č. 296/2012 Z. z., zákona č. 330/2012 Z. z., zákona č. 309/2013 Z. z., zákona č. 402/2013 Z. z., zákona č. 377/2015 Z. z., zákona č. 399/2015 Z. z., zákona č. 1/2017 Z. z., zákona č. 55/2017 Z. z., zákona č. 217/2018 Z. z., zákona č. 314/2018 Z. z., zákona č. 318/2018 Z. z., zákona č. 6/2019 Z. z., zákona č. 241/2020 Z. z., zákona č. 423/2020 Z. z., zákona č. 288/2021 Z. z., zákona č. 252/2022 Z. z., zákona č. 264/2022 Z. z., zákona č. 133/2023 Z. z. a zákona č. 40/2024 Z. z. sa dopĺňa nasledovne:
§ 143 sa dopĺňa odsekom 14, ktorý znie:
„(14) Kancelária poskytuje poslancom podporu na úseku informačnej bezpečnosti a ochrany pred vyhrážaním a kybernetickým obťažovaním. Podrobnosti o zabezpečení činností podľa predchádzajúcej vety upraví organizačný poriadok kancelárie."."
To je všetko z mojej strany. Ďakujem veľmi pekne.

Pán minister, ja mám iba dve minúty, nie je šanca, aby som na všetko reagovala, ale som rada, že ste sa zapojili do diskusie, lebo tá diskusia je naozaj veľmi dôležitá, aby tu medzi nami prebiehal dialóg. Povedali ste množstvo vecí. Neviem s množstvom tých záverov súhlasiť, tak veľmi v skratke skúsim.
Hlavné správy. No, to bolo dočasné opatrenie bez toho, aby som o tom sa rozprávala. Vy robíte trvalé opatrenie pre zákaz zhromažďovacieho práva. A teraz hneď problém nie je a nevyzerá, že by bol problém v lete. Kľudne to mohlo ísť do riadneho pripomienkového konania.
Vydanie Roberta Fica. No, nech by akokoľvek rozhodla Národná rada, tak nakoniec by o tom rozhodoval súd prvostupňový, druhostupňový, veď tu sa jedná len o to, či sa to nechá na rozhodnutie súdu.
Krvavé paprče. No, to ste uviedli, vlastne ste ma za vrahyňu označili aj vy, tak to pochopili aj vaši voliči a tomu čelím dodnes a som tomu stále vystavená, lebo stále sa to vracia vo všetkých debatách, kde sú oponenti z vášho tábora. Proste tak to je. Ja tomu čelím.
A z toho, čo ste uviedli, spomínali ste skôr, teda ja vás rozumiem, že nesúhlasíte s tým, že generál Lučanský bol vôbec vo väzbe, ale to bolo jednoducho rozhodnutie súdu. Akokoľvek spochybníte čokoľvek, to naozaj mi nemôžete takto proste urobiť tú skratku, tá tu naozaj nesedí.
Prípad pána advokáta Krivočenka. No, zbor väzenskej a justičnej stráže naozaj urobil maximum, to je z toho všetkého zrejmé. Ja som nevedela mu nijako pomôcť. A teraz ak nesúhlasíte s tým, že bol vo väzbe, rozumiem, to bolo rozhodnutie súdu, ale tam predsa nemôže minister nijako do toho vstupovať, nemôže, nemá ten priestor. Ventilácie nemali ľudia aj v civilných nemocniciach.
Viac času už nemám, na záver, bohužiaľ, aj dnešná tlačová beseda SMER-u ukázala, že vyťahuje veci zo spisu... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne.
Ja som rada aj za príspevok pani poslankyne Plavákovej, lebo možno aj toto je ten priestor teraz si povedať, že čomu kto naozaj čelí, aby sme dobre rozumeli, aké sú následky našich výrokov, ktoré sú nekontrolované niekedy v silných emóciách.
Pán poslanec Glück, mne je ľúto každého úmrtia, ktoré sa stali vo väznici a nielen tam. Ale toto sú úmrtia, ktorým ja som nedokázala nijako zabrániť a ukázali to všetky prešetrené udalosti. A rovnako aj v prípade úmrtia pána advokáta Krivočenka, zo strany zboru väzenskej a justičnej stráže nebolo preukázané žiadne pochybenie. To, že to nebol dobrý manažment v rámci zdravotníctva, to je jedna vec, to je jediné, čo povedala verejná ochrankyňa práv v tejto súvislosti. Ale to nie je o tom, že by zbor väzenskej a justičnej stráže mohol urobiť niečo, čo neurobil, to v tej správe nikde nie je. Bol tu zlý manažment, tie správy, ktoré boli na webstránke, nekorešpondovali s realitou. Boli tu iné koordinačné centrá, ktoré ste, ktoré ste mali kontaktovať a tie vám napomáhali v rámci toho manažmentu. To, v akom stave sme mali zdravotníctvo v čase pandémie, to musím, bohužiaľ, povedať, že za to nesie, nesiete osobitne zodpovednosť aj vy, lebo ste tu boli tri funkčné obdobia a to zdravotníctvo bolo a je proste v žalostnom stave. A ja vás teraz neviním za to proste, koľko ľudí zomrelo počas pandémie, len ten zlý manažment zdravotníctva, môžme akokoľvek, samozrejme, ho teraz vyhodnotiť, však kľudne prešetrime, je to v poriadku absolútne, je to legitímne, urobte to, ale jednoducho nemali sme ho na úrovni ani Nemecka, ani Rakúska a nemali sme tu zaočkovaných seniorov ako v Nemecku. Veď prvú vec, čo urobila Angela Merkelová, je, že sa zaočkovala ako seniorka, ako odkaz seniorom. To sme tu my takéto vôbec... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážený pán predseda, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, nebudem príliš dlho hovoriť, ale tiež sa chcem pripojiť k tým poďakovaniam aj za tú správu, aj za činnosť Najvyššieho kontrolného úradu v uplynulom roku, ale myslím si, že treba povedať aj dlhodobo, lebo to sa netýka iba predchádzajúceho roku. Čo sa týka správy, a teda nielen tejto správy, ale celkovo správ, upozornení a odporúčaní Najvyššieho kontrolného úradu, tak myslím si, že škoda, že verejné inštitúcie a orgány verejnej správy a ani parlament nevenujú týmto upozorneniam a odporúčaniam pozornosť, akú by si zaslúžili, pretože keby jej tú pozornosť, alebo im tú pozornosť venovali, tak by Slovensko ako krajina, ako štát fungovalo určite lepšie, viac v prospech občanov, aj konsolidácia verejných financií by mohla postupovať lepším, lepším tempom.
Pán poslanec Hargaš ma teda predbehol, ale aj ja som chcel zdôrazniť dôležitosť nezávislých inštitúcií, a nechcem teraz hovoriť iba v kontexte toho, čo sa deje s inými nezávislými inštitúciami, ale, ale aj teda samé osebe, lebo toto je opäť niečo, v čom Najvyšší kontrolný úrad pôsobí až príkladne. Možno je to aj tým, že je zakotvený v ústave, a teda jeho postavenie je silnejšie v porovnaní s inými inštitúciami, ktoré vládna koalícia sa rozhodne, že dá pozmeňujúci návrh a zrazu taká inštitúcia ani neexistuje alebo teda zásadným spôsobom je ovplyvnená jej nezávislosť, je zmenené jej vedenie. Ale nemyslím si, že to bude iba tou ústavou, myslím, že to bude aj tým personálnym obsadením. Zhodou okolností aj pán súčasný predseda Najvyššieho kontrolného úradu Andrassy, aj jeho predchodca pán Mitrík, mali skúsenosť s politikou ako politici a napriek tomu Najvyšší kontrolný úrad pôsobí nezávisle a myslím, že to rešpektujú obe strany inak veľmi polarizovaného politického, politického spektra a nevnímajú vedenie NKÚ, či už také alebo také, ako politické, stranícky dosadené, hoci aj predsedu NKÚ volí, volí parlament, teda, teda politici. Ale je to asi znamenie toho, že NKÚ si svoju, svoju prácu robí dobre, nezávisle a tak, ako má v zmysle ústavy.
A druhú vec, ktorú by som chcel spomenúť, je, že rád by som upozornil na to, že NKÚ bude mať podľa môjho názoru viacej práce vďaka rozhodnutiu Národnej rady Slovenskej republiky z tohto týždňa, bola schválená novela zákona o verejnom obstarávaní, ktorá výrazne posúva tie limity, keď sa pri obstarávaní vôbec neuplatňuje zákon o verejnom obstarávaní, z 10-tisíc na 50-tisíc eur a posúva, samozrejme, aj tie limity, keď je potrebné postupovať prísnejšie, transparentnejšie viac, viac zverejňovať. Čiže viaceré z tých vecí, ktoré doteraz mohol kontrolovať Úrad pre verejné obstarávanie z hľadiska toho, či je dodržaný zákon o verejnom obstarávaní a pravidlá, ktoré sú nastavené v zákone o verejnom obstarávaní, vypadnú z hľadáčika Úradu pre verejné obstarávanie alebo jednak buď tam nebude mať žiadnu pôsobnosť, keďže sa zákon o verejnom obstarávaní nebude na tie obstarávania vzťahovať, alebo, alebo bude mať veľmi obtiažnu situáciu, pretože budú platiť iba nejaké všeobecné, všeobecné pravidlá a aj na pomerne vysoké sumy obstarávaných tovarov, služieb a stavebných, stavebných prác. Čiže nie je exaktne stanovené. Ja to nepovažujem za krok dobrým smerom, ale teda vládna väčšina sa tak, sa tak rozhodla, aj teda poslanci KDH podporili túto novelu. A, ale myslím si, že to zvýši nároky na inú kontrolu, lebo to, že na niečo sa nevzťahuje zákon o verejnom obstarávaní, neznamená, že orgány verejnej správy nie sú povinné pri obstarávaní tovarov, služieb a stavebných prác postupovať hospodárne, efektívne, len už to nebude môcť posudzovať Úrad pre verejné obstarávanie. Takže sa domnievam, že aj pri kontrole takýchto vecí bude dôležitejšie, aby sa na ne pozeral Najvyšší kontrolný úrad a upozorňoval na veci, ktoré nie sú v poriadku už nie z hľadiska zákona o verejnom obstarávaní, ale z hľadiska tých všeobecných princípov, ktoré sú naďalej platné, lebo ide o peniaze všetkých občanov, a teda politici a úradníci by o nich nemali rozhodovať svojvoľne a tak, aby sa tie prostriedky vykladali, vynakladali neefektívne a nehospodárne. Takže veľa šťastia do ďalšej práce.
Ďakujem.

Ďakujem pekne.
Ja sa pripojím, pán predseda, ja vám chcem poďakovať za prácu vášho úradu a jasné stanoviská, že biele je biele a čierne je čierne. Pomenúvate veci tak, ako sú, a riešite veci tak, ako sa majú riešiť, a nie tak, ako pomaly si zvykáme na tento orwellovský prístup, ktorý sa v našej krajine deje.
Ale zároveň by som chcel upozorniť, neviem, či ste si všimli, že sa tu ruší Rada pre štátnu službu. Takisto tam dávate nominanta do tejto Rady pre štátnu službu. Nezachytil som vaše vyjadrenie, že ako sa na to pozeráte. Mne vadí, že tá Rada pre štátnu službu sa zmení pozmeňujúcim zákonom, ktorý nebol v príslušnom výbore, na výbore sociálnych vecí, že poslanci sa to, sa to dozvedajú tuná v pléne, tí, ktorí neboli členmi výboru, že ten pozmeňujúci návrh išiel, išiel 24 hodín predtým, mal desiatky strán a nikto ho nevidel. A takisto viem, že tá rada vznikala v súlade s Európskou komisiou, keď je to, bol jeden z nástrojov, ako predchádzať nejakej korupcii úradníkov, ktorá tuná v tomto bola. Toto bolo ako jedno z riešení a mám obavy, že keď sa táto rada zruší, že zase budú tuto námietky Európskej komisie. Tak chcem, pokiaľ máte nejakú informáciu o tom, že aký je postoj vášho úradu k tomu, keďže tam nominujete svojho člena, či je to v poriadku, že zo dňa na deň sa to zruší.
A ešte možno stihnem jednu vec, že ten zákon má účinnosť neskoršie, ale tá rada sa zruší podpísaním zákona, čo je tiež také nepochopiteľné.
Ďakujem.

Novým zákonom o Slovenskej televízii a rozhlase odstraňujete jeden so základných pilierov demokratického a ústavou chráneného prístupu k informáciám a meníte nezávislé verejnoprávne médium na štátnu, vládnej garnitúre podriadenú inštitúciu. Ignorujete protestné stanoviská medzinárodných novinárskych organizácií, vysokých predstaviteľov Európskej únie a odbornej obce. Zákon neprináša absolútne žiadne návrhy na funkčné zlepšenie. Zmeny sú v priamom rozpore s legislatívou Európskej únie a navyše ničím neprispievajú k zlepšeniu fungovania, k adekvátnemu financovaniu, modernizácii a už vôbec nie k skvalitneniu programovej štruktúry.
Inšpirácia orbánovským Maďarskom nech nám je varovaním. V Maďarsku na rozdiel od Slovenska, verejnoprávnej televízii verí len 30 % populácie. RTVS sa teší dôvere 56 % verejnosti. Ignorujete povinnosť, ktorá nám vyplýva z EÚ legislatívy, vymenovať vedenie a správnu radu verejnoprávnych médií transparentným, otvoreným a nediskriminačným spôsobom. Zrušenie RTVS je priamy útok na demokraciu.
Navrhovaný zákon je návrat do totality. RTVS potrebuje viac financií, ale tie ste jej zobrali. Naozaj idete dať RTVS do rúk ľudom, ktorí spochybňujú pandémiu, veria, že nás práškujú z lietadiel, hovoria, že Zem nie je guľatá a chcú dať týmto alternatívam rovnaký priestor ako overeným faktom? Vyzývame vás odkazom nežnej revolúcie, pravda sa nedá umlčať!
Dajte priestor pravdivo verejnoprávnej RTVS a stiahnite tento zákon. Celá opozícia vrátane klubu SAS, sa hlasovania o likvidácii nezávislej RTVS nezúčastní. (Potlesk.)

Pani poslankyňa Kalmárová, pán Danko sa svojho sna o štátnej televízii nikdy nevzdal. Dnes schválený zákon a to, čo bude nasledovať, zmení verejnoprávne médium, čo ako nedokonalé, ale verejnoprávne, na štátne médium. Bodka.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, chcel by som využiť toto vystúpenie na to, aby som odmietol tento návrh zákona a vyjadril solidaritu so zamestnancami RTVS. Tento návrh je snahou o politické ovládnutie RTVS, o jej likvidáciu, o likvidáciu verejnoprávneho média na Slovensku a jeho nahradenie štátnym a vládou ovládaným médiom. Keďže sme v druhom čítaní, tak by som sa chcel vyjadriť aj k tomu, čo sa v tom zákone má zmeniť.
Konkrétne k tomu najrozsiahlejšiemu pozmeňujúcemu návrhu, ktorý predložil pán poslanec Jarjabek.
Špeciálne by som upozornil na tri veci.
Na bod 19 toho pozmeňujúceho návrhu, ktorým sa stanovuje účinnosť posunúť na, z dňa vyhlásenia na 1. júla 2024. Dovolím si upozorniť, že dnes je 20. júna 2024 a podľa ústavy čl. 102 písm. o) prezident môže vrátiť Národnej rade Slovenskej republiky zákon s pripomienkami do 15 dní od doručenia schválenia zákona. A tá 15-dňová lehota uplynie až teda 5. júla za predpokladu, že by ten zákon bol doručený do prezidentského paláca dnes večer, keď ho Národná rada schváli. Myslím si, že je to neslušné voči prezidentovi Slovenskej republiky, pánovi Petrovi Pellegrinimu, ak mu vládna koalícia povie, že Ústava mu síce dáva 15 dní, aby sa rozhodol, či zákon podpíše, alebo ho vráti, ale vládna koalícia mu povie, že to musí zvládnuť za desať alebo za deväť dní. A je to neúctivé, neslušné, a teda vládna koalícia tým vysiela signál, že vlastne ona si je pánom prezidentom istá, že pán prezident to podpíše. Pán prezident nemá vlastnú vôľu, nebude posudzovať ten návrh zákona, jednoducho poslušne podpíše, čo koaliční poslanci schvália.
Ďalej by som upozornil na bod 6 pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Jarjabka, ktorý hovorí, že v § 13 sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie: "Ak členovi rady uplynulo funkčné obdobie a nedošlo k vymenovaniu alebo zvoleniu nového člena rady, doterajší člen rady vykonáva svoju funkciu člena rady až do vymenovania alebo zvolenia nového člena rady." Na jednej strane logické ustanovenie, na druhej strane je to nejasné z právneho hľadiska, pretože tí piati členovia rady, ktorí majú byť volení parlamentom, sú za jednotlivé oblasti, ale tí traja členovia, či štyria členovia rady, ktorých vymenúva a odvoláva minister kultúry, sú v jednom balíku traja, ktorých vymenúva a odvoláva sám a v druhom balíku je teda ten jeden, ktorého vymenúva a odvoláva na návrh ministra financií. Ak uplynie funkčné obdobie tým trom členov rady a minister vymenuje iba jedného, čo to bude znamenať? Ktorí budú pokračovať a ktorým skončí? Toto je podľa môjho názoru nejednoznačná právna, právna úprava. Ale tak to je na koalícii.
Tretia vec, na ktorú chcem upozorniť, je, že sa vypúšťajú, vypúšťajú z návrhu zákona ustanovenia, ktoré stanovovali ako prekážku výkonu funkcie generálneho riaditeľa osobný bankrot alebo to, že človek raz absolvoval oddlženie podľa osobitných predpisov, a teda navždy to mala byť prekážka pre to, aby niekto mohol zastávať post generálneho riaditeľa. To bolo podrobené kritike v rámci prvého čítania aj vo výboroch. Teraz, teraz sa to vypúšťa. Vládna koalícia tým v podstate iba priznáva, že toto je lex Machaj, že je to niečo, vďaka čomu sa chcú zbaviť súčasného generálneho riaditeľa Ľuboša Machaja. Teraz si uvedomili, že to trochu prestrelili, zbavia sa ho aj tak, nemusia tam dávať túto podmienku.
Veľmi stručne k tomu zrušeniu koncesionárskych poplatkov. Existujú demokratické krajiny, ktoré majú verejnoprávne médiá, ktoré sú nezávislé a nie sú financované prostredníctvom koncesionárskych poplatkov. Podľa mojich informácií v Európskej únii je už iba tretina krajín, ktoré sú financované čisto cez koncesionárske poplatky a existujú vyspelé krajiny, ktoré vôbec nemajú koncesionárske poplatky ako Nórsko, Švédsko, Španielsko či Francúzsko a majú nezávislé verejnoprávne médiá.
Čiže koncesionárske poplatky, ktoré nepokrývajú plne potreby verejnoprávneho média, ako to bolo u nás, vyžadujú dofinancovanie zo strany štátu, nie sú zárukou nezávislosti. Je to len akási fikcia nezávislosti. A čo by bránilo vládnej koalícii, aby spravili to, čo dnes spravia s RTVS, ak by ostali koncesionárske poplatky. No vôbec nič, to nie je korektný argument. Vládna koalícia sa snaží totálne ovládnuť štát, snaží sa ovládnuť médiá, aby si poistila svoju moc, súkromné médiá cez prepojenia a tlak na majiteľov, verejnoprávne médiá cez zákon, ktorým bude verejnoprávne médium zlikvidované. Ja ďakujem všetkým slušným novinárom a zamestnancom RTVS za prácu, ktorú odvádzali, za ich snahu o slušnú a poctivú žurnalistiku. RTVS určite nie je dokonalé médium, ale myslím si, že v uplynulom období a v uplynulých rokoch zohrala dôležitú úlohu v slobodnej a demokratickej spoločnosti.
A to, čo ju teraz čaká z vôle vládnej koalície, si určite nezaslúži. Je to hanba, je to hanba tejto vládnej koalície. (Potlesk.)

vymazať