Videokanál klubu

Pani poslankyňa Jurík, schválne reagujem len vo faktickej a na teba preto, lebo presne takto sa robí piár. Naschvál som si pozrela, lebo teda pána poslanca Krátkeho vidím, vlastne prvýkrát som si vás všimla, asi som vás už videla, ale nikdy som vás neregistrovala, neviem, či ste bol v minulom období niekde volebnom, alebo nebol. V každom prípade, keďže vás nepoznám a nikdy som si neuvedomila, že existujete, a to sa tejto téme dlhodobo venujem, tak som si vygúglila, teda že jak ste vy bojovali za toto svoje presvedčenie, počúvajte – nula výsledkov. Neuveríte, internet o vás nič nevie.
Čiže z toho vyplýva, že jediný dôvod, prečo ste podali tento návrh zákona (povedané so smiechom) v skutočnosti je, že neviete robiť nič iné, hej, lebo to tak vám ide, že vy sa tu postavíte, robíte si piár, samozrejme, je to konfliktná téma, tak dúfate, že skončíte niekde v médiách, že vám takto šťavnato niekto niečo povie.
Čiže, Beátka, preto som jej radila, že nereagovať na pána Krátekeho, to by bola pre nich najväčšia trest, lebo toto je vlastne pre nich priestor, aby si urobili videjká, a teraz sa predbiehajú.
A úplne najstrašnejšie na tom je, vy ste si, nepripadalo vám zvláštne, že tento návrh zákona nepodala pani Záborská? Ja som sa jej normálne bola opýtať, že teda návrh uznesenia, ja som sa jej normálne bola opýtať, že či teda neni aspoň spoluautor, lebo by som to čakala, lebo pani Záborská celý svoj život má za sebou, bez ohľadu na to, či s ňou súhlasím, alebo nie, celý svoj život robí to isté, hovorí to isté, bojuje za to, tam je to úplne jasné, že aký je dôvod, hej. Tak ako to, však z jedného klubu, jedno s druhým, no lebo pán poslanec Krátky chce, aby ho konečne bolo vidieť, tak ju musel predbehnúť. Tak toto máme skutočný dôvod, prečo tu máme tento návrh zákona, lebo to je strana, ktorá nie že nemá koaličný, ale ani opozičný potenciál. Nemajú absolútne šancu nič presadiť, ešte je to aj chlap, ktorého v živote nikto nevidel, ja si ho ani nepamätám a príde sem s takouto kravinou, čo nemá šancu vôbec akože prejsť, a pritom existencia toho, čo robí Európsky parlament v tomto prípade, je práve ochrana pred takýmito náboženskými fanatikmi.
Tak stačí, keď nebudete 25-26-krát za jedno volebné obdobie podávať obmedzenia a... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Reakcie z pléna.)

Vážený pán predkladateľ, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, dovolím si tri stručné poznámky k návrhu novely zákona o majetku obcí, ktorý predkladá pán poslanec Ferenčák.
A ešte predtým, súhlasím s tým, že úprava v zákone o majetku vyšších územných celkov by mala byť plus-mínus rovnaká, alebo teda veľmi podobná ako úprava v zákone o majetku obcí, a teda len, keďže sú to dva zákony a niekedy sa novelizuje najprv jeden, potom druhý, tak toto je, toto je výsledok, ale predpokladám, že príslušné ministerstvo, keď bude najbližšie novelizovať či už jeden, alebo druhý zákon, tak bude mať vôľu zosúladiť, zosúladiť právnu úpravu aj v týchto otázkach.
Čiže vyjadrím sa k tým trom bodom, ktoré sú obsiahnuté v tých celkovo štyroch bodoch... či piatich bodoch, jedna je legislatívnotechnická zmena návrhu zákona. A ten prvý okruh sa týka povinností predkladať elektronicky cenové ponuky v obchodných verejných súťažiach a aj pri priamych predajoch, pokiaľ ten záujemca disponuje elektronickou schránkou, a tá výnimka, výnimka je iba pre tých, ktorí elektronickou schránkou nedisponujú, a ja rozumiem tej argumentácii, že nie všetci sú zruční v tej elektronickej komunikácii, len by som teda chcel poznamenať, že na jednej strane štát všemožne tlačí subjekty, či už právnické osoby, podnikateľské subjekty, ale aj občanov k tomu, aby komunikovali so štátom a s verejnými inštitúciami elektronicky, a tuto pri predaji a prenájme majetku obcí, ako by sme išli robiť krok späť, a dávame na úvahu dotyčných subjektov, či budú, či budú, alebo nebudú komunikovať elektronicky, alebo budú komunikovať listinne. Nevravím, že toto niečo spasí, alebo, alebo zachráni, ale, ale v zásade elektronická komunikácia je, je aj cestou k efektívnejšiemu výkonu verejnej správy, aj k šetreniu výdavkov. Budeme o tom určite, nie o elektronickej, elektronickom výkone verejnej správy, ale o tom, ako, ako hospodáriť, hovoriť zrejme budúci týždeň pri debate o konsolidačnom balíčku. Tak toto je, toto je tiež jedna z tých tém, ale teda áno, rozumiem tomu argumentu, že ak sa majú z čisto formálnych dôvodov zamietať nejaké, nejaké ponuky, a tým sa, tým sa obmedzuje, obmedzuje súťaž, tak výnosy, náklady asi môžu byť, byť na strane toho, že sa, že sa nebude trvať striktne na elektronickej forme aj pri tých subjektoch, ktoré elektronickou schránkou disponujú, aj keď, samozrejme, že do budúcnosti alebo z dlhodobejšieho hľadiska platí tá moja poznámka, keďže predpokladám, že väčšinou tí záujemcovia v obchodných verejných súťažiach či záujemcovia o priamy predaj alebo prenájom nebývajú súkromné osoby, nepodnikatelia, obvykle to bývajú buď právnické osoby, ktoré sú povinné aj inak komunikovať elektronicky, alebo ak sú to podnikatelia, nie právnické osoby, tak sú to živnostníci, áno, stane sa, že, že sú to aj iné subjekty.
Ten druhý bod, alebo druhý okruh návrhov sa týka doplnenia ďalšieho dôvodu, keď možno prenechať majetok obce do nájmu k bez vedenia, teda bez tých súťažných postupov, ktoré sú v predchádzajúcich odsekoch uvedené, alebo teda v predchádzajúcom paragrafe. Tam dnes ide o hnuteľnú vec vo vlastníctve obce, ktorej zostatková cena je nižšia ako 3 500 eur, alebo majetok obce, ktorého trvanie s tým istým nájomcom neprekročí 10 dní v kalendárnom mesiaci, a majetku obce, ak súhrn súm nájomného počas celej doby nájmu nepresiahne 20-tisíc eur nehnuteľného majetku obce, registrovaného sociálnemu podniku ako formy investičnej pomoci a majetku obce z dôvodu hodného osobitného zreteľa, kde je postup podrobnejšie upravený, a pán poslanec Ferenčák tam navrhuje doplniť, že aj majetku obce, ak poskytnutie verejných prostriedkov podľa osobitných predpisov obcí na obstaranie tohto majetku obce alebo v súvislosti s ním bolo podmienené prenechaním tohto majetku do nájmu za nižšie nájomné.
Ja som teda tiež niekoľko rokov pôsobil v rôznych samosprávach ako poslanec, ale teda nestretol som sa s tým, že toto by spôsobovalo nejaký praktický problém. Pán poslanec tu zrejme zo svojej skúsenosti primátora hovoril, že sú také situácie, len to, ako to je naformulované, rozumiem tomu zámeru, ale zdá sa mi to príliš, príliš navoľno, že ak by to bolo priamo súvisiace, že v tom projekte je uvedené, ktorým konkrétne subjektom to bude uvedené, ale dať to takto všeobecne v podstate vytvára priestor, aby, aby takto obstaraný majetok obce v budúcnosti mohol byť, byť prenechaný do nájmu v podstate, v podstate navoľno.
Čiže ak je ten zámer, že v projekte sa píše, že subjektu „X“ bude niečo prenechané do nájmu, priamo to z toho vyplýva, že, že nejaké obdobie sa má postupovať takýmto spôsobom, dobre, to môže byť legitímne, ale, ale takto to vytvára priestor, že dá sa tam ďalšia výnimka zo súťažných postupov iba na základe toho titulu, že nejaký majetok bol obstaraný z verejných zdrojov, kde to bolo podmienené prenechaním toho majetku do nájmu za nižšie nájomné. Asi by som, ak teraz to má byť upravené, tak asi by som to sa snažil ešte, ešte nejako bližšie špecifikovať, že o čo ide.
A teda posledný bod, ktorý hovorí o tom, že tá podmienka, že má ísť o nájomné najmenej v tej hodnote nájomného v porovnateľných, alebo všeobecná hodnota nájomného, teda za, za trhovú cenu aj pri tých, kde sa nepoužije súťažný postup, už dnes sú tam, sú tam teda výnimky na, na niektoré, niektoré z tých ustanovení, ktoré som čítal. Vy tam navrhujete doplniť aj teda písm. a) a b), čiže nájom hnuteľného vlastníctva obce k hnuteľnej veci vo vlastníctve obce, ktorej zostatková cena je nižšia ako 3 500 eur, alebo majetku obce, ktorého trvanie s istým nájomcom... s tým istým nájomcom neprekročí 10 dní v kalendárnom mesiaci.
Opäť sa mi to zdá, zdá príliš navoľno, lebo toto v zásade umožňuje tomu subjektu, ktorý o tom bude, bude rozhodovať, a teda to môže byť zastupiteľstvo, niekde je to, niekde je to starosta alebo primátor, predpokladám, v podstate ľubovoľne nakladať s týmto, aj keď sa povie, že tam musí byť podpora všeobecne prospešných služieb, tak podľa môjho názoru by tam ten postup a možno aj miera, miera zníženia tej hodnoty, mali by byť nejako upravené. Asi nie je reálne očakávať, že by to bolo upravené priamo v zákone, ale napríklad v zásadách hospodárenia obce by takáto vec, že ako má ten, kto o tom rozhoduje, postupovať, by, by upravená mala byť, takže by sa mi zdalo vhodné, ak teda majú sa tam doplniť tie dve výnimky aj vo vzťahu k písmenám a) a b), tak aby to ešte bolo nejakým spôsobom, spôsobom, spôsobom, nevravím, že zošnurované, ale niekde, niekde upravené, aby nedochádzalo k svojvôli, aj keď, samozrejme, nepochybujeme o tom, že je množstvo samospráv, kde k tej svojvôli nebude, nebude dochádzať, ale ja teda, žiaľ, mám skúsenosti aj zo samospráv, kde či už starostovia, alebo aj poslanci majú sklon využívať diery v zákone, a keď niečo nie je, nie je upravené, tak to vykladať nie tak, aby to bolo vo verejnom záujme a v záujme obce a jej obyvateľov, preto je ešte dobré, keď sa tá svojvôľa obmedzí na minimum.
To je za mňa všetko.
Ďakujem.

Ďakujem, pán podpredseda.
Ja by som mal interpelácie na pani ministerku kultúry Martinu Šimkovičovú a možno bude vedieť reagovať aj hneď, ale keď nie, tak, tak, samozrejme, predložím aj, aj písomne.
Prvá interpelácia sa týka situácie v Slovenskej televízii a rozhlase, resp. situácie ohľadom Rady STVR. Tu by som sa chcel odvolať alebo vyjsť zo stanoviska štrajkového výboru, iniciatívy zamestnancov a spolupracovníkov Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu, ktorí žiadajú o pozastavenie voľby členov Rady STVR v parlamente. Dôvodom sú podľa nich vážne podozrenia z konfliktu záujmov a nepotizmu pri dosadení prvých členov rady, ktorých nominovalo Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky. Ich vymenovanie považujú za právne napadnuteľné a neakceptovateľné.
Budem teraz citovať z ich stanoviska a potom sa teda spýtam pani ministerky, ako to ona vníma, a teda čo, čo na to hovorí. Citujem teda:
„Výber štyroch z deviatich členov budúcej Rady STVR je bezprecedentným škandálom. Ministerka kultúry Martina Šimkovičová vymenovala za člena rady aj samotného generálneho tajomníka služobného úradu ministerstva Lukáša Machalu, pričom sa odvoláva na odporúčanie výberovej komisie, ktorú sama zriadila. Pripomíname, že Lukáš Machala bol jedným z podstatných autorov zákona, ktorým súčasná vládna koalícia zrušila verejnoprávnu RTVS a urobila z nej prakticky štátnu STVR. Zákon si tak pripravil aj sám pre seba.“ Nomináciu prvých členov Rady STV...
„Nominácia prvých členov Rady STVR bola netransparentná a fakt, že o zložení výberovej komisie sa verejnosť dozvedá až dlhé týždne po výbere kandidátov, bol doteraz aj napriek rôznym výkyvom v slovenskej demokracii nepredstaviteľný.
Vymenovaním Lukáša Machalu za člena Rady STVR došlo aj k personálnemu prepojeniu výkonnej politickej moci a verejnoprávneho média, ktoré sa stalo politicky podriadeným už zmenou legislatívy.
Pre pochybnosti a obavy týkajúce sa predovšetkým vymenovania členov Rady STVR poslala podpredsedníčka Európskej komisie Viera Jourová list ministerke kultúry Martine Šimkovičovej. Pripomína jej, že Európska komisia pozorne sleduje vývoj súvisiaci so zákonom o STVR, najmä pokiaľ ide o jeho súlad s európskym zákonom o slobode médií. Aj keď toto ustanovenie bude platiť až od augusta 2025, členské štáty sa musia už teraz zdržať prijímania akýchkoľvek opatrení, ktoré by mohli vážne ohroziť jeho uplatňovanie.
Zo zverejnených mien členov výberovej komisie priamo vyplýva, že Lukáš Machala sa za člena Rady STVR nechal zvoliť ľuďmi, ktorí sú jeho kolegami alebo spriaznenými osobami zamestnanými priamo na ministerstve a v minulosti s ním pôsobili v rôznych organizáciách. Tento konflikt záujmov sa týka najmä riaditeľa kancelárie ministerky Svetozára Nižňanského, ktorý ako člen komisie vybral Lukáša Machalu, s ktorým kedysi pôsobil v štruktúrach rovnakého hokejového klubu. Svetozár Nižňanský je zároveň syn bývalého riaditeľa Slovenskej televízie Štefana Nižňanského. Riaditeľom jeho kancelárie bol práve Lukáš Machala. Štefan Nižňanský v minulosti ako riaditeľ bývalej Slovenskej televízie priamo na stránkach verejnoprávneho média písal príspevky proti novinárom a spoločne s Lukášom Machalom cenzurovali prácu novinárov v investigatívnej relácii Reportéri. Štefan Nižňanský nedávno označil v mesačníku Extra plus jedného z členov štrajkového výboru RTVS za - citujem - „potkana“.
Druhou členkou výberovej komisie bola Petra Bačinská, vedúca oddelenia komunikácie na ministerstve kultúry a manželka kandidáta za Kotlebovu ĽSNS vo vlaňajších parlamentných voľbách, ktorá zdieľa nenávistné príspevky na adresu LGBTI+ komunity, utečencov či liberálov.
Šokuje nás aj zistenie, že vo výberovej komisii, ktorá Lukáša Machalu odporučila ministerke na vymenovanie za člena Rady STVR, bol šéf odboru zvláštnych činností STVR Marek Marhuľa, pričom meno Marek Marhuľa sa v obchodnom registri vyskytuje v spoločnej firme, v ktorej v tom istom čase podnikala aj Mária Machalová, príbuzná Lukáša Machalu. Tieto informácie sú tak absurdné, že si nevieme predstaviť, ako sa k nim postaví Európska komisia. Obávame sa, že po týchto informáciách čaká Slovensko v zahraničí ďalšia obrovská hanba, ale dôsledkom môže byť aj to, že naša spoločnosť príde o možnosť čerpania eurofondov.
Vyzývame ministerstvom kultúry menovaných členov Rady STVR, aby sa za týchto okolností vzdali svojich funkcií, a žiadame kompetentných, aby zabezpečili nový, transparentný výber členov tohto dozorného orgánu verejnoprávnej televízie a rozhlasu. Zároveň vyzývame poslancov Národnej rady, aby vzhľadom na uvedené vážne pochybnosti odložili voľbu ďalších členov rady až do vyriešenia situácie.“
Chcel by som sa spýtať pani ministerky kultúry, ktorá tu už medzičasom nie je, tak jej to budem adresovať aj písomne, čo hovorí na tieto tvrdenia, či považuje výber členov Rady STVR za korektný a transparentný a či tam nevidí konflikt záujmov vo vzťahu k pánovi Lukášovi Machalovi.
Moja druhá interpelácia pani ministerky kultúry sa týka Rady Audiovizuálneho fondu. Podľa novely zákona o Audiovizuálnom fonde, ktorú navrhli poslanci Slovenskej národnej strany na čele s pánom Michelkom, nepochybne po dohode aj s ministerstvom kultúry a s pani ministerkou, lebo to bolo obchádzanie riadneho legislatívneho procesu, a ktorú schválila vládna koalícia, v § 36 ods. 2 zákona, ktorý ste si sami schválili, v prechodných ustanoveniach k úpravám účinným od 1. augusta sa uvádza, že minister vymenuje štyroch členov rady do 15. augusta. Pani ministerka vymenovala do 15. augusta jedného z tých členov rady, ktorých má podľa novelizovaného zákona menovať, a to pána Štefana Dlugolinského, ktorého menovala od 12. augusta 2024. Zvyšných troch členov rady – Štefana Nižňanského, Janu Prágerovú a Ingrid Štepanovičovú – vymenovala až od 5. septembra 2024.
Preto by som sa chcel spýtať pani ministerky, prečo nedodržala zákon, prečo nedodržala zákonom stanovenú lehotu, prečo nedodržala zákon, ktorý presadila nepochybne s jej vedomím aj vládna koalícia, a nedodržala ten termín 15. august 2024?
A moja tretia otázka alebo tretia interpelácia na pani ministerku Šimkovičovú sa týka tentoraz Rady Fondu na podporu umenia a chcem sa spýtať na to, prečo odvolala Jána Hrkúta z funkcie člena Rady Fondu na podporu umenia, keďže podľa dostupných informácií to bol jediný z členov rady, ktorý sa zúčastňoval na zasadnutí Rady Fondu na podporu umenia.
Opäť, zmenili ste ten zákon, účelovo ste obišli legislatívny proces a bolo to cez poslanecký návrh, dokonca cez pozmeňujúci návrh k poslaneckému návrhu zákona, vy ste si vybrala nových členov rady, vymenili ste si tú kompetenciu, že vy budete mať väčší vplyv na rozhodovanie rady, posilní sa postavenie rady, vybrali ste si členov rady a teraz po mesiaci ste jedného z tých členov rady odvolali, pričom nezaznamenal som, že by, že by boli uvedené nejaké dôvody, tak využívam právo poslanca interpelovať člena vlády a na tie dôvody sa vás pýtam.
Ďakujem.

Ďakujem, pán minister Blanár, za prečítanie odpovede pána ministra Kamenického.
Môžem teda len zopakovať to, čo som, to, čo som hovoril. Nie, nie je to zodpovednosť iba vlád v predchádzajúcom volebnom období. Je to zodpovednosť aj toho, ako hospodáril SMER, a je teda smiešne, ak váš kolega pán Šutaj Eštok mne vyčíta Matovičove atómovky, pričom za niektoré z nich hlasovali aj poslanci HLAS-u, SaS napríklad za tú ním spomínanú očkovaciu lotériu nehlasovala a kvôli tomu, akým spôsobom sa hospodárilo v predchádzajúcom volebnom období, SaS odišla z vlády, takže zdá sa mi to trochu, trochu nefér a, samozrejme, aj to prehliadanie vlastnej zodpovednosti za to, ako hospodáril štát pod vedením SMER-u v dobrých časoch.
Ale problém je naozaj to, že ten návrh konsolidácie je, ako to nazývate, je v podstate návrhom na zvyšovanie daní, na vytiahnutie viacej peňazí od občanov. Zvyšujete verejné príjmy zvyšovaním daní. Táto strana konsolidácie tvorí viac ako štyri pätiny konsolidačného balíka a aj z tej jednej pätiny, ktorú tvoria úspory, väčšina je, predstavuje zníženie transferov ľuďom a iba menšina šetrenie štátu na, na sebe samom.
A to zvyšovanie daní v konečnom dôsledku tak či tak postihne občanov, lebo ono aj keď zdaníte iné subjekty, tak ono sa to premietne v tom, že viacej zaplatia ľudia, nech hovoríte, čo hovoríte.
Takže sa chcem spýtať, že či by nebolo vhodné zamyslieť sa nad inou formou konsolidácie, nad šetrením, vy ste minister zahraničných vecí, tak môžete si zistiť, ako konsolidovali iné krajiny Európskej únie, a vždy tam bolo aj šetrenie.

Ďakujem, pán minister, za prečítanie odpovede pána ministra Druckera.
Ja by som si len dovolil poopraviť pána ministra Druckera v tom, že tvrdí, že SaS navrhla zrušenie tej zníženej sadzby DPH na knihy, ak teda som to dobre pochopil. Tento hoax včera šíril aj... alebo predvčerom šíril aj pán minister Kamenický, keďže SaS prišla s poslaneckým návrhom, ktorý práve chcel, aby sa na všetky knihy vzťahovalo, vzťahovala tá nižšia sadzba dane, aby tam nebolo výnimky pre niektoré tlačoviny, ktoré majú, aj dnes sú v základnej sadzbe dane. Čiže presne... presný opak toho, čo tvrdíte, navrhovala SaS a myslím, že aj pán minister Kamenický si to uvedomil, lebo v tom videu, v ktorom to prezentuje, to stiahol.
Nemôžem súhlasiť ani s tým, že za konsolidačný balíček sú zodpovedné iba tie vlády z predchádzajúceho volebného obdobia, významnou mierou k nemu prispeli aj vlády vedené SMER-om, ktoré v dobrých časoch, keď krajina mala hospodáriť prebytkovo alebo prinajmenšom vyrovnane, naďalej udržiavali deficitné hospodárenie, čiže tie výdavky sa zvyšovali, zvyšovali kontinuálne a nejde to iba na vrub Matovičovej alebo Hegerovej vláde, o Ódorovej sa ani nemá zmysel baviť, lebo tá reálne nič navyše neminula.
A ale teda beriem pozitívne to, čo hovoril pán minister, a teda dúfam, že budeme ešte sa o tom rozprávať, a teda tým by som apeloval aj na pána ministra Šutaja Eštoka, aby sme sa tomu venovali, keď teda už sa HLAS-u nedarí dosiahnuť plnenie koaličnej zmluvy ohľadom predsedu Národnej rady, tak aspoň ohľadom DPH na knihy by sme mohli nájsť nejaké, nejaké riešenie, ktoré by uspokojilo znepokojenú verejnosť.

Vážená pani predkladateľka, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som sa vyjadril k návrhu novely Trestného zákona, ktorý predkladá pani poslankyňa Holečková a povedal, že tento návrh považujem za dobrý, odborný a kompetentný a mám v úmysle zaňho hlasovať, a rovnako tento návrh podporí aj poslanecký klub SaS. Keby tu mohla byť, tak pani poslankyňa Kolíková by tiež k tomu rada vystúpila, lebo tiež podporuje tento návrh. Napokon my máme na programe schôdze podobný návrh, ktorý drobne odlišným spôsobom, ale rieši ten istý problém a reaguje na ten istý podnet. A nepochybne nikto nespochybňuje právomoc či už generálneho prokurátora, alebo ministra spravodlivosti podávať dovolania. To, čo je predmetom sporu, je, či túto právomoc má sprevádzať aj právomoc, aby predstavitelia výkonnej moci, teda či už minister spravodlivosti, alebo generálny prokurátor mali v takomto prípade právo sami rozhodnúť o prerušení výkonu trestu.
Doteraz táto právomoc nebola vnímaná ako problematická, ale dôvod, prečo to tak nebolo, je, že táto právomoc nebola využívaná spôsobom, ktorý by vyvolával pochybnosti o tom, že ide o postup, ktorým de facto výkonná moc zasahuje do súdnej moci. A pán minister Susko využil tú právomoc spôsobom, ako jeho predchodcovia ju nevyužívali. Kým jeho predchodcovia využívali túto právomoc v situáciách, keď bolo zjavné, že napríklad bol zle vypočítaný trest, lebo boli zle spočítané tresty, alebo pri ukladaní trestu sa nebralo do úvahy, že ide o mladistvého, a teda mal mu byť uložený polovičný trest. Tak ak bolo zjavné, že niekto je vo výkone trestu v čase, ktorý by pri rešpektovaní zákona už nemal byť vo výkone trestu, lebo to presiahol, presiahol ten čas, kedy by v súlade so zákonom mohla byť uložená taká dĺžka trestu, tak ministri v minulosti, aj pani ministerka Kolíková, tú právomoc využili a prerušili výkon trestu zároveň s tým, ako podali dovolanie.
Pán minister Susko využil túto právomoc spôsobom, že namietal nie zle vypočítaný trest, nie nejakú technickú vec, ale namietal samotné rozhodnutie trestu o vine. Pričom o vine a treste majú rozhodovať súdy. A aj v tomto prípade budú rozhodovať súdy a nikto nespochybňuje, že minister Susko tak mohol konať, zákon mu to umožňuje.
Nikto nespochybňuje dokonca to, že pán minister Susko mohol podať dovolanie v prospech odsúdeného, aj keď je presvedčený o tom, že nemal mu byť, teda nemala by byť konštatovaná vina. Ale v takomto prípade je podľa môjho názoru bezprecedentným zásahom do právomoci súdu, ak zároveň pán minister využil svoju právomoc aj tým spôsobom, že prerušil výkon trestu. Napokon, toto jeho rozhodnutie vyvolalo obrovské pobúrenie verejnosti, pretože v prípade pána Kováčika ide o právoplatne odsúdeného bývalého špeciálneho prokurátora, ktorý bol odsúdený za korupčnú trestnú činnosť. Rozhodli o tom súdy vrátane odvolacieho súdu a to pobúrenie verejnosti viedlo k protestom. Protesty viedli k potrebe prekryť tie protesty, odviesť pozornosť, tak sa začalo obviňovanie pána vtedajšieho podpredsedu Národnej rady Šimečku, až to vyvrcholilo jeho včerajším odvolaním z funkcie.
Takže ide o právomoc, ktorá mala dôsledky až v podobe zmeny zloženia vedenia Národnej rady.
Ale teda späť k tomu návrhu. Návrh pani poslankyne Holečkovej, ani ten návrh, ktorý predkladá skupina poslancov z klubu SaS, ktorý teda pripravila pani poslankyňa Kolíková, ešte raz, nijako nespochybňuje právo ministra ani právo generálneho prokurátora podať dovolanie a spochybňuje, alebo resp. mení právo samostatne rozhodnúť o prerušení výkonu trestu, proti ktorému bolo podané dovolanie. Tu by som chcel poznamenať, že podobnú právnu úpravu majú aj v Českej republike, ktorou sa, predpokladám, pani poslankyňa Holečková inšpirovala, kde pred rozhodnutím o dovolaní môže predseda senátu najvyššieho súdu odložiť, alebo prerušiť výkon rozhodnutia, proti ktorému bolo podané dovolanie. Čiže tam je to v rukách súdnej moci, nie v rukách výkonnej moci a to je aj obsahom oboch návrhov. Áno, aj generálny prokurátor, aj minister spravodlivosti budú mať naďalej možnosť podať dovolanie. Budú mať možnosť podať návrh, aby bol prerušený výkon rozhodnutia alebo odložený výkon rozhodnutia, ale bude o tom rozhodovať súd. Teda ten, kto o tom, o tom rozhodovať má. Posilní sa tým kontrola a transparentnosť toho rozhodovania. Zabráni sa tým svojvôli, podobnej svojvôli a zneužitiu tej právomoci, akých sme boli svedkami pri rozhodnutí pána ministra Suska pri Dušanovi Kováčikovi. Tie rozdiely, ktoré sú medzi našimi návrhmi, sa týkajú toho, ktorý súd má o tom rozhodovať a v akom čase má o tom rozhodnúť, ak je tá situácia naliehavá.
Pani poslankyňa Holečková navrhuje, aby o tom rozhodoval dovolací súd. My navrhujeme, že sa s tým, môže o tom rozhodnúť aj prvostupňový, prvostupňový súd, a teda považovali by sme to za lepšie riešenie z hľadiska toho, že by to bolo rýchlejšie a takéto návrhy, ak pri návrhu označí ten, kto podáva ten návrh, čiže minister spravodlivosti alebo generálny prokurátor, návrh za obzvlášť naliehavý, tak by mal o tom rozhodnúť prvostupňový súd bez odkladu najneskôr do 10 dní. Čiže u nás je tá lehota, v tom našom návrhu je tá lehota kratšia ako v návrhu pani poslankyne Holečkovej. A naozaj ak je tá situácia taká, že je úplne zjavné napríklad, že je zle vypočítaný trest, že je to každému, kto si prečíta zákon, že súd rozhodol nesprávne. Nie je to rozhodovanie o tom, že či zvážil všetky dôkazy a či, či mal inak rozhodnúť o vine, ale iba, iba povedzme o takejto technickej veci a príslušný odsúdený je vo výkone trestu už dlhšie, ako zákon pripúšťa. Tak áno, v takom prípade my navrhujeme kratšiu lehotu a navrhujeme, aby rozhodol prvostupňový súd.
Čiže myslím si, že to naše riešenie je trochu lepšie, ale rovnaký účel napĺňa aj ten návrh, ktorý predložila pani poslankyňa Holečková.
Takže môžem len zopakovať, že poslanci z klubu SaS ten návrh podporia.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Vážený pán predkladateľ, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som podľa § 73 odsek 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady vystúpil v prvom čítaní ako určený spravodajca k uvedenému návrhu zákona. Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokovali: ústavnoprávny výbor a výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákon v druhom čítaní do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako určený spravodajca odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu, respektíve zastupujúceho predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Pán kolega Kalivoda, ja som sa, či veríte, či nie, venoval konsolidácii a mám pocit, že vcelku významne, tak som nemohol byť naraz na dvoch miestach, ale prísne vzaté a tak sa spýtam, a ktorý bol, Štefan či Filip? Ktorý teda bol na výbore štátny tajomník? Prísne vzaté, je to asi úplne jedno, lebo ja som bol ikskrát na našom výbore a na poslednom mimochodom Filip Kuffa povedal, že sa o tom nebude rozprávať, odmieta sa o tom rozprávať, on o tom nevie, on sa na to spýta. Takže, nie že by som sa hral na nejakého vizionára, ale myslím, že celkom úspešne by som vedel predikovať, že keby aj nejaká otázka prišla, tak toto by bola reakcia Filipa Kuffu na to. Stále platí to, čo som povedal. Predložili ste to na výbore hodinu pred rokovaním v pléne, 25-stranový pozmeňovák. Toto je legislatívna práca v závažnej téme vládnej koalície, slovutnej to vládnej koalície SMER, HLAS, SNS.

Ďakujem pekne.
Máme tu taký nepekný zvyk, že sa hodí do parlamentu nejaký zákon, zvyčajne v tom prvom kole príde aj minister a pred druhým čítaním sa ten zákon zmení, na výbor prídu materiály, ktoré človek nemá šancu naštudovať, navyše ho častokrát čakajú na stole hŕba papierov, že ani nevie o tom, že bude nejaký pozmeňovací návrh a následne o hodinku, o dva, alebo hneď je druhé čítanie a mi povedzte ako, ako kompetentný človek a navyše každý poslanec vo svojom obore má aj nejakých ľudí, ktorí, ktorí sa mu na to pozrú a sa vyjadria, ako tí ľudia majú priestor si to naštudovať a ako sa má reagovať. A vrcholom naozaj neviem, či drzosti, či čoho je, že v druhom čítaní, keď je to rozhodujúce, keď sa naozaj už hovorí o tom návrhu komplexne, o všetkých tých zmenách, ako to zmení, tak pán minister za seba pošle náhradu. Chápem, keď je časovo vyťažený a v tom prvom čítaní za seba niekoho pošle, však v tom druhom kole bude dôležitejšie a to paragrafové znenie zmenené pýtať sa otázky a dostávať kompetentné odpovede. Ale tento legislatívny proces je taký, že výsledok je, že ten zákon potom v priebehu niekoľkých dní, týždňov niekoľkokrát meníme.
A nečudujem sa tomu.

Ďakujem pekne. Ono sú to presne tie absurdity, pán kolega Štefunko, že tá zlá vláda a potom som ju podporoval, trojedinne, hej, tak. Pán minister, však preberte zodpovednosť za všetky činy bývalej Matovičovej vlády. Vy ste vlastne fakt tuná potvrdili teda, že ste ju podporovali, takže preberáte zodpovednosť. Vlastne vy ste matovičovec. Kotlebovec aj matovičovec dokopy. Kľudne teraz dajte a vystúpte, že ja som neviem čo, je mi to jedno. Ale viete, že to sú tie paradoxy, že hovoríte, že zákon o emisných povolenkách je zlý a ste ho teda museli na poslednú chvíľu ešte upraviť a neviem čo, ale peniažky z envirofondu, do ktorého tie peniaze z emisných povoleniek idú, nesmrdia. Zároveň k tomu zákonu ste si prilepili envirofond, aby ste mohli mať veci pod kontrolou.
A, pán Kalivoda, viete, práveže som na tom výbore bol a ja, viete, ono je dokonca videozáznam, koho by to zaujímalo, nech si ho kľudne vyhľadá, bola prekvapivá reakcia aj pána štátneho tajomníka, aj pána predsedu výboru, pána Huliaka aj pána Kuffu, že no tak to sa pozrieme, že ak je to tak, lebo ak je to tak, tak to sa pozrieme na to. Presne tak to prebiehalo, neviem, či som napodobnil nejaký imitátor hlasu, ale snažil som sa teda povedať, že ako to pán Kuffa ako štátny tajomník, ktorý nám prišiel prezentovať, nevedel vlastne, čo prezentuje, on ani nevedel, že tam je to ustanovenie 52a a vlastne zhrozený aj s Huliakom povedali, že teda idú sa na to pozrieť. Tak som zvedavý, za chvíľku ten zákon sem príde, som zvedavý teda, že ako ste to upravili, lebo ste respektíve neupravili, lebo v tej podobe, ako je predložený a bol schválený na výbore, tak ľuďom oznamujem, že prísne vzaté, môže spôsobiť druhé najväčšie znárodnenie po ´48. Ale ja viem, že to tu málokoho zaujíma, ja len si plním svoju poslaneckú povinnosť, že na to upozorňujem.