Videokanál klubu

Pán poslanec Čaučík, súhlasím s oboma časťami tvojho vystúpenia, teda aj s tou časťou, kde si hovoril o tom, že je potrebné šetriť a tento konsolidačný balíček to nerobí, tento konsolidačný balíček nie je zameraný na ozdravenie verejných financií tým, že bude štát šetriť na sebe a svojich výdavkoch, ale tým, že bude od ľudí vyberať viacej peňazí. Samozrejme, že ani šetrenie na sebe a svojich výdavkoch nie je bezbolestné. To sa, to nie je také, že, že nejaká imaginárna inštitúcia je tým dotknutá, keď štát šetrí na sebe, tak sa to dotýka aj ľudí, či už jeho zamestnancov, alebo sa to, sa to dotýka ľudí a firiem, ktorým prerozdeľuje tie peniaze.
Napriek tomu je vždy lepšie, keď štát šetrí, radšej menej vyberie a menej, menej potom posúva, posúva peniaze inam, alebo ich sám spotrebúva.
Druhá vec, o ktorej si hovoril a kde tiež máme zhodu, je, je navrhovaná daň z finančných transakcií a tak ako pôvodné úvahy boli, že by mali platiť všetci, teraz sa to obmedzilo na právnické osoby, alebo ten návrh sa obmedzil na právnické osoby a fyzické osoby podnikateľov, tak je otázne, prečo by touto transakčnou daňou mali byť zasiahnuté aj organizácie alebo právnické osoby, ktoré, ktoré nevytvárajú, nevytvárajú zisk. Mnohé z nich sa venujú sociálnej, sociálnym témam, charite a podobne, takže dúfam, že toto ešte vládna koalícia bude schopná prehodnotiť.

Pán poslanec Hargaš, je to teda zaujímavá otázka, že kto si myslí, že ten balíček je dobrý. Kto ho podporuje?
Lebo zamestnávatelia, podnikatelia určite nie sú spokojní s tým, ako sa idú zvyšovať dane a ako sa idú od nich ťahať ďalšie peniaze. Ale vidíme, že ani odbory nie sú spokojné, a teda dostali sme včera alebo dnes do schránok vyhlásenie vedenia odborového zväzu KOVO, ktorý vyjadruje vážne znepokojenie a vážne obavy nad zverejnenou podobou pripravovaného konsolidačného balíčka vlády, ktorý bude mať výrazne negatívne dopady najmä na tých najzraniteľnejších, na domácnosti a pracujúcich. Čiže názory odborárov a zamestnávateľov tradične bývajú opozitné, teda opačné, že odborári chcú vyšší rast minimálnej mzdy, zamestnávatelia nižší. No v tomto prípade aj odbory, aj zamestnávatelia sa zhodnú v kritickom pohľade na spôsob, akým ide vláda konsolidovať a že ide konsolidovať na príjmovej stránke, že ide ťahať od ľudí a od firiem viacej peňazí miesto toho, aby šetrila. Čo súvisí aj s tým ďalším, že tento konsolidačný balíček nemá prorastový charakter, nepomôže ekonomickému rastu, nepomôže rozvoju ekonomiky, naopak, bude ten rozvoj ekonomiky dusiť a tým pádom aj ten koláč, ktorý sa bude rozdeľovať, ktorý štát môže rozdeľovať, bude menší.

Ďakujem pekne.
Ďakujem za faktické, aj za ich vecný obsah.
Pán Hazucha, najprv možno k tým cenám. Ja som nehovoril o cenách potravín, ja som hovoril najmä o cenách energií. A tých 19 %, to bude na elektrinu a tých 23 %, to bude na plyn. A ten plyn naozaj ľudia, alebo na teplo, a ten plyn naozaj ľudia potrebujú každý deň. To nie je chladnička, to nie je Aku vŕtačka, to je niečo, čo naozaj spotrebujeme každý jeden boží deň, boží, povedal som ako liberál, dobre. Každopádne 23 % to pôjde hore a na toto sa treba pripraviť, a to je každá jedna kilowatthodina. No vy ste hovorili aj o tej bytovke a o tej pomoci.
No áno, pokiaľ ste boli neregulovaným subjektom tak ste boli na tom voľnom trhu. Bolo potrebné si nakúpiť ten plyn dopredu. Je mi jasné, že toto každý neurobil. Preto sme vtedy vytvorili jeden produkt alebo teda sériu produktov práve pre takých, ktorí to nestihli nakúpiť a malo to poskytnúť štátne SPP. Veľmi veľa práve bytoviek to využilo a naozaj im to výrazne pomohlo v tej kríze.
A potom ste sa pýtali aj na to, že prečo, a spojím to s tou odpoveďou pre pána Faiča, čo sa týka tých verejných financií, že prečo sme tu mali tú energokrízu, že za našich čias tie ceny najdramatickejšie rástli. No rástli, ale mali sme tu covid, mali sme tu vojnu na Ukrajine, ktorú, bohužiaľ, ešte stále máme a rozpútal ju ten agresor Rusko.
Tak isto nastúpila energokríza, ktorá tak isto bola ovplyvnená práve napríklad tou vojnou.
Čiže my sme sa potýkali naozaj s problémami, ktoré si vy neviete ani predstaviť. Ale dovolím si povedať, že zachránili sme domácnosti, zachránili sme našich podnikateľov a ustáli to, ustáli to možno ako jedni z najlepších.
A ešte rýchlo k pánovi Faičovi k tým slovenským elektrárňam. Názor som zmenil hneď, ako sme prišli na ministerstvo a videli sme, v akom stave sa nachádzajú a zistili sme, že dá sa to zachrániť, alebo je to... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Galek, veľmi správne si upozornil na to, aké bude mať dôsledky tento konsolidačný balíček na ekonomiku, na ekonomický rast, lepšie povedané na jeho zastavenie, a tým pádom aj na životnú úroveň ľudí.
Mňa priam fascinuje, ako predstavitelia vládnej koalície zľahčujú tie dopady na ľudí, pretože chystajú sa konsolidovať na úrovni 2,7 mld. eur., z toho 80 % na príjmovej stránke. To znamená, že 80 % z tých 2,7 mld. vyberú od ľudí a firiem. A keď to vyberú od firiem, tak tie firmy to predsa premietnu niekde a tak či tak to nakoniec zaplatia ľudia. A zároveň sa tvária, no však veď to percento sem, percento tam, to nie je nejako dramatické zvýšenie.
Však tu treba povedať, že to všetko zaplatia ľudia, o to viac zaplatia ľudia. Štát nesporí na sebe, štát nesporí na tom, čo prerozdeľuje, čo vyberá od ľudí a potom to dáva iným, či už podnikom, alebo na nejaké účely, alebo prerozdeľuje to iným ľuďom, častokrát aj tým istým, že im zároveň berie, aj dáva, miesto toho, aby im to nechal.
Ale tvária sa, že to nie je žiadny problém. Ale je to tak, zaplatia to ľudia. Tak či tak to budú ľudia, ktorí to nakoniec zaplatia. Keď nám vyčítajú nejakú infláciu, no, samozrejme, častokrát býva inflácia spôsobená energetickými faktormi. Ale toto zvyšovanie cien, ktoré bude, pôjde na úkor vládnych opatrení, alebo bude dôsledkom vládnym opatrení. Nie toho, že rastú ceny energií vo svete. Ale dôsledkom toho, že Ficova vláda zvyšuje dane.

.

.

Dobrý deň.
Ďakujem veľmi pekne za možnosť vystúpiť aj v druhom čítaní k tomuto konsolidačnému balíčku a transakčnej dani. Ide to naozaj ako z rýchlika a aj si to viem asi veľmi dobre sám pred sebou ospravedlniť, prečo možno ani kolegovia nevystupujú, ale asi nikoho neprekvapí, že pri tomto tempe tej diskusie je veľmi zložité si pripraviť nejaký kvalitný výstup. Veď si vezmite, že posledný výbor, gestorský výbor, na ktorom boli schvaľované posledné pozmeňováky, bol včera, alebo začal včera o šestnástej hodine. My sme mali tiež včera výbor, hospodársky výbor, prišiel nám na výbor štátny tajomník ministerstva financií pán Majerský. Padlo tam viacero otázok, asi vás neprekvapí, že sa pýtala najmä opozícia, pretože koalícii je ako sa hovorí vsjo jasno. Na niektoré paradoxne otázky odpovedať nevedel, na niektoré vedel. Ja sa najprv dotknem minimálne tých, ktoré teda boli, nepoviem, že pozitívne, ale boli zodpovedané a dostali sme odpovede, ktoré nás posunú v tých myšlienkach niekam ďalej, pretože o tomto konsolidačnom balíčku naozaj vieme veľmi málo. A keď som tento konsolidačný balíček priamo pred ním označil za šitý horúcou ihlou, tak sa voči tomu ohradil a tvrdil, že tie rokovania prebiehali od začiatku roka. Ale tiež nám prezradil, že tieto rokovania prebiehali medzi ministerstvami a medzi koaličnými partnermi, ale to akože ministerstvá a koaliční partneri sú jediní, koho sa dotkne tento konsolidačný balíček? Kde je odborná verejnosť? Kde sú odborári? A aj s tými koaličnými partnermi mám taký pocit, že trošku preháňal, pretože vidíme aj to množstvo pozmeňovacích návrhov, ktoré boli podané na výboroch a množstvo zmien, ktoré vzišli práve po mnohých kritikách aj od koaličných partnerov.
Takže naozaj stále som presvedčený o tom, že celý tento balíček je ušitý horúcou ihlou a nielen to, ale tento balíček je akýmsi stavaním domu od strechy. To znamená, že najprv začneme riešiť, že čo všetko by sme mohli urobiť, koľko môžme na tom vybrať a potom zisťujeme, aké to vlastne bude mať dopady na ekonomiku, na ľudí. No je asi pochopiteľné a ani pán minister Kamenický sa tým už netají, že naozaj ten dopad na ekonomiku bude negatívny.
Ja dúfam, že to nenaštartuje tú povestnú grécku cestu, ako som upozorňoval už minulý týždeň v rozprave, pretože ak škrtíte tú ekonomiku, tak môžte to robiť do nejakého, do nejakého bodu, do nejakého momentu, ale akonáhle to preženiete, tak tú ekonomiku jednoducho uškrtíte a ten ekonomický rast zabijete. Koniec koncov tie posledné prognózy aj ministerstva financií sú pomerne negatívne. Vidíme, že spomalenie rastu ekonomiky má byť iba na dve percentá, čo je z môjho pohľadu naozaj akási štatistická odchýlka, štatistická chyba. Inflácia 5,4 % a obávam sa, že toto naozaj nebude ešte konečná. A je naozaj veľmi paradoxné, keď sledujete okolité krajiny a vidíte, že tieto hlásia zlacňovanie. Hovorím napríklad o nájme, o energetike, energiách, kde v Českej republike bežia dennodenne, beží tam niekoľko reklám, kde vás poskytovatelia energií upozorňujú, alebo dávajú ponuky na to, že vám vedia dať lacnejšiu energiu.
Toto, samozrejme, súvisí aj s nejakým vývojom cien energií na trhu, a toto sme mohli zaznamenať veľmi dobre aj u nás, ale tie informácie sú absolútne protichodné. Jednak je to zvyšovanie z dôvodu cien energií, ktoré už od budúceho roku nebudú dotované, bavíme sa o distribučných poplatkoch, bavíme sa o plyne, bavíme sa o teple.
Ja verím, že tá elektrina, tak ako bola nastavená ešte na základe memoranda, ktoré uzavrel Richard Sulík so Slovenskými elektrárňami, takže naozaj táto k dispozícii za tých 61 eur bude aj na ten budúci rok, pretože toto by bolo pre všetky domácnosti naozaj katastrofické, katastrofický scenár, kde by už naozaj tá štátna kasa nemala šancu na akékoľvek kompenzácie.
No a čo sa týka energetiky, priamo v tomto konsolidačnom balíčku bolo zahrnuté aj zvýšenie tzv. osobitného odvodu. Osobitný odvod, ktorý mal stúpnuť, ktorý mal byť 30 %, v štvrtok sme sa ale dozvedeli aj od pána štátneho tajomníka, že tento sa pre energetické firmy zvyšovať nebude. Sám som to kritizoval, lebo tak ako to bolo aj v minulosti, tak by to bolo aj v budúcnosti, akékoľvek zvýšenie alebo akýkoľvek osobitný odvod, ktorý tu je od toho roku 2012, sa vždy pretavil do cien energií, a to práve z toho dôvodu, že naozaj ten regulátor nemal dôvod odstraňovať tie nedokonalosti regulácie, o ktorých sa hovorilo, že by mali byť práve tými, prečo sa takýto odvod do našej legislatívy zavádza.
Súčasne sme sa ale dozvedeli, že sa zvýši korporátna daň. Táto korporátna daň postihne všetky, všetky firmy s obratom nad 5 mil. eur a tieto budú po novom platiť 24 %. To znamená, že to, čo sa nepodarí vybrať na osobitnom odvode, pretože mnohé energetické firmy namietali a bolo úplne jasné, že napr. v prípade Slovenských elektrární by to znamenalo ohrozenie memoranda, ohrozenie zmluvy, pretože priamo v memorande sa hovorilo práve o tom, že v prípade pokiaľ dôjde k zvýšeniu daní, tak Slovenská republika bude musieť doplácať rozdiel, ktorý bol vytvorený medzi tou trhovou cenou a práve tou cenou dohodnutou v memorande. Ale pre ministerstvo financií, pre túto vládu to znamená, že keď už si nakreslili tých 2,7 mld., možnože to budú 3 mld., tak tieto aj dodržia, a teda vyzbierajú sa na to firmy, ktoré majú obrat viac ako 5 mil. eur. A takýchto firiem naozaj nie je málo. V podstate bavíme sa o obrate, to znamená, že naozaj jedna šikovnejšia firma, kľudne aj jedno, dvoj-osobová vie takýto obrat ľahko dosiahnuť, pokiaľ dovezie, alebo predá nejaký hodnotnejší tovar.
No a čo je nevýhodou, pokiaľ sa zvyšujú tieto korporátne dane v porovnaní s práve tým osobitným odvodom, spomínal som, že ten osobitný odvod bol vždy zahrnutý v tej cene nejakým spôsobom, bol akousi poistkou aj pre toho regulátora, ale nemohol byť oficiálne súčasne cenového návrhu. V prípade zvýšenej korporátnej dane to tak ale nie je. Tu naozaj tým firmám nebude nič brániť, aby si pretavili práve tie jednotlivé ceny svojich výrobkov a služieb, aby tam pretavili práve túto zvýšenú daň. No a tým pádom to bude znamenať, samozrejme, možno že aj zníženie odbytu, zníženie konkurencieschopnosti, ľudia budú možnože svoje tovary a služby viacej nakupovať v zahraničí, pretože pre ľudí je svojím spôsobom jedno, či budú platiť poplatky cez zvýšený odvod alebo práve cez zvýšenú korporátnu daň, ktorú budú mať práve firmy, u ktorých doteraz boli zvyknutí nakupovať.
Sám som upozorňoval v rozprave teda, že naozaj toto zvyšovanie odvodu nemá význam a tvrdil som tiež, že pokiaľ bude zvýšený tento odvod a opäť sa zvýšia ceny energií, tak to bude mať vplyv aj na koncové ceny aj pre domácnosti, a teda bude potrebné vyplatiť viacej na tzv. energo-pomoci. Cez víkend sme sa dozvedeli opäť iba neoficiálne, žiaľ, takto sú komunikované všetky opatrenia v rámci konsolidačného balíčka, že na energo-pomoc, napokon predsa len bude vyčlenených, a to konkrétne 100 mil. eur. Ale na energo-pomoc v roku 2023 bolo vyčlenených 1,2 mld. eur. V roku 2024, teda do septembra, resp. do konca augusta to bolo 400 mil. eur.
100 mil. eur, dobre, ceny energií na tom trhu, samozrejme, klesajú, bude tam nejaký nárast, ktorý bude spôsobený práve tým, že tieto ceny nebudú zastropované, alebo budú trhové, to znamená napr. v prípade plynu pôjdeme z 25 eur na 37 eur aj 33 centov, a teda ten nárast bude naozaj veľký. Upozornil na to už aj predseda regulačného úradu, ktorý hovoril, že iba v plyne domácnostiam môže stúpnuť cena plynu o 400 eur ročne. Možnože ste dostali rôzne nahnevané emaily, kde sa ľudia pýtajú a kde na toto majú zobrať, pokiaľ im pôjde hore DPH-čka, pokiaľ im pôjdu hore všetky ceny potravín, pokiaľ tu bude v prípade podnikateľov zavedená transakčná daň, ako oni majú zaplatiť 400 eur ročne v prípade plynu? Tou barličkou bola doteraz tá energo-pomoc, ešte minulý rok o takomto čase v októbri sme vraveli, že tá pomoc musí byť adresná. Adresná, vtedy sme hovorili o tom, že dobre, keď nie je možné okamžite prepojiť tú sociálnu poisťovňu napr. s tými dodávateľmi alebo minimálne s tým organizátorom krátkodobého trhu s elektrinou, tak minimálne urobte to cez tarifné triedy. V tarifných triedach vidíte veľmi jednoducho, kto má akú spotrebu, viete si tam definovať, do akého objemu viete poskytnúť zlacnenú elektrinu, zlacnený plyn v tomto prípade, lebo my sme toto navrhovali v minulosti aj v elektrine, ale nič z tohto sa nedeje. Namiesto toho sa z ministerstva hospodárstva dozvedáme, že energo-pomoc bude opäť plošná. Ale viete, čo bude znamenať 100 mil. eur v prípade plošnej pomoci?
Ak máme na Slovensku 2,4 mil. domácností, tak to bude 40 eur na domácnosť, ročne. 400 eur pôjde plyn iba hore, ale 40 eur bude to, čo táto vláda bude schopná poskytnúť domácnostiam. A teda aj z toho miesta chcem apelovať na pána ministra Kamenického, aby pri rokovaniach s ministerstvom hospodárstva veľmi dôrazne trval na adresnosti, akejkoľvek adresnosti tejto pomoci a pokiaľ sa ukáže ako nevyhnutné, tak aj na navýšení tohto balíčka tejto energo-pomoci. Napokon vy máte dnes 1 miliardu, ktorá vám visí vo vzduchu, ktorá nemá slúžiť na nejakú konsolidáciu verejných financií, ale jednoducho na nejaké rozhadzovanie, možno na nejaké kupovanie si voličov.
S energiami v rámci konsolidačného balíčka súvisí ešte jedna vec, a to je DPH na elektrinu, ktorá má klesnúť o 1 percentuálny bod. No ja neviem, akým spôsobom toto vie pomôcť tým domácnostiam alebo tým podnikateľom. Možno viete, že teda samotná elektrina, samotná komodita tvorí v koncovej cene 50 %, ale to 1 % naozaj si asi ťažko niekto všimne. Ale na druhej strane ako nám povedal aj pán štátny tajomník, DPH na všetky ostatné energie stúpne na 23 %, plyn, uhlie. Jednoducho toto všetko, bohužiaľ, pôjde hore. Takže 1 % dole, 3 % hore. No a ešte sme sa tiež dozvedeli, že výpadok, ktorý teda nastane kvôli tomu, že nebude ten energo-odvod v plnej výške, tak bude tiež kompenzovaný zmenami pri vyplácaní dividendy od energo-firiem. Tiež sme sa dozvedeli, že sú tam nejaké dividendy, ktoré si Slovenská republika v minulosti neuplatňovala. Tak ja neviem, opäť nedozvedáme sa žiadnu komplexnú informáciu, bude to forma nejakej super dividendy, alebo Slovenské elektrárne konečne od roku 2008 prvýkrát vyplatia nejakú dividendu? Táto dividenda v prípade Slovenských elektrární doteraz slúžila na dostavbu Mochoviec. Tú sa nám, chvalabohu, v prípade trojky podarilo dotiahnuť do konca, ešte kým sme boli na ministerstve hospodárstva, a to práve vďaka tomu, že sme naozaj dôsledne dohliadali na to, akým spôsobom tam tie práce prebiehajú. Naozaj sme tam dosadili skúsených ľudí.
V prípade štvorky to tak, ale, bohužiaľ, vôbec nevyzerá. Hovorí sa, že štvorka bude spustená v budúcom roku, ale teda nie som som celkom istý, či to naozaj tak bude a zrazu sa dozvedáme, že možno tu budú nejaké dividendy, možno aj od Slovenských elektrární, to znamená, že Slovenské elektrárne na dofinancovanie štvorky už nepotrebujú žiadne peniaze? Ako to by bola naozaj skvelá správa, ak by tomu tak bolo, ale obávam sa, že tomu tak nebude. Pokiaľ Slovenské elektrárne v budúcnosti prídu s požiadavkou na navýšenie rozpočtu, tak som veľmi, veľmi zvedavý, ako bude reagovať pán minister financií.
No a ešte sa dotknem tej transakčnej dane, keďže naozaj toto je tá druhá časť, alebo ten druhý balíček. Bolo to už tu viackrát spomenuté v rámci rozpravy, tiež sme to otvorili v rámci výboru. Transakčná daň je dnes platená v Maďarsku, v niektorých krajinách Latinskej Ameriky, no a v konečnom dôsledku je to nejaká forma akumulovanej dane, ktorá na konci dňa môže znamenať naozaj enormné zvýšenie cien, enormný nárast inflácie na Slovensku. Poškodí slovenských podnikateľov aj konkurencieschopnosť voči zahraničiu. Ja verím, že v okolitých krajinách rôzne firmy sa už tešia, ako prídu na náš trh a budú dodávať ich tovary a mne je naozaj iba ľúto tých, tých našich domácich podnikateľov, ktorí naozaj si mysleli, že na Slovensku sa bude dať aj nejakým normálnym spôsobom fungovať. A v rámci tejto dane, ale teda nie transakčnej, ale ešte sa vrátim možno k tomu odvodu z tých regulovaných odvetví, nám vyskočila jedna skupina. A to sú telekomunikační operátori. Títo teda budú mať tú daň zavedenú, tak ako je navrhnutá, tam sa nič nemení, akurát na výbore upozornili na to, že ministerstvo financií kdesi urobilo pre výpočte chybu. Kým mali napočítané príjmy z tejto, z tohto odvodu vo výške 25 mil., tak reálne im to vychádza, že to bude až 40 mil. Obhajoba štátneho tajomníka bola, že dobre, veď pozrime sa na to, ale neviem teda kedy, pokiaľ tento zákon má byť odhlasovaný už vo štvrtok a súčasne tam bola čosi ako výčitka, že veď vy ste najziskovejší podnikatelia na Slovensku, veď vy ste najziskovejší sektor, tak čo chcete? Čo vy chcete?
To, že musia investovať do broadbandu, to, že na budúci rok budú nakupovať nové frekvencie, kde zahučí asi 360 mil. eur, zahučí, bude na strane príjmov zo strany štátu, tak toto ministerstvo financií zrejme nezaujíma. Každopádne v prípade telekomunikačných operátorov opäť toto môže mať iba priamy vplyv na to, že ceny hovorov, esemesiek, ememesiek, dát môžu vzrásť. A teda neviem, ako vy, ale sú stránky, kde si veľmi jednoducho viete porovnať, kto, kde, koľko platí za práve tieto služby telekomunikačných operátorov a naozaj Slovensko z tohto nevychádza žiadnym spôsobom nejak lichotivo.
No a moja posledná otázka na pána štátneho tajomníka alebo predposledná bola, že ak príjem z konsolidačného balíčka je teda napočítaný na 2,7 až 4 mld., ale 1 mld. z toho nie je na znižovanie tej zadlženosti, ale naopak na nové výdavky, či by nebolo najjednoduchšie naozaj škrtnúť niektoré z tých daní na úkor práve tejto dividendy, napr. tej transakčnej dane, ktorá tu už bola spomínaná a či majú, majú nejaký prepočet, koľko by práve škrtanie daní mohlo priniesť našej ekonomike. Pretože nie je pravda, že rušenie alebo znižovanie daní nepomôže, videli sme to v prípade rovnej dane, videli sme to, ako to už dneska Marián Viskupič spomínal, v prípade krajín ako je Kanada, alebo ako je Írsko. Bohužiaľ, tento prepočet na ministerstve financií absentuje, áno, je určite potrebné nazbierať nejaké konkrétne dáta z praxe, ale minimálne, minimálne sa na ministerstve financií mohli zamyslieť aj nad touto variantou. Nielen zvyšovať, ale možnože aj zvyšovať a možnože toto by bola najlepšia cesta.
No a moja posledná, posledná otázka na pána štátneho tajomníka bola, či mi vie povedať nejaké dve, prípadne tri prorastové opatrenia, prorastové opatrenia pre našu ekonomiku, ktoré vyplývajú z tohto konsolidačného balíčka.
Čo myslíte, čo povedal pán štátny tajomník? Že on nevie, že nič ho nenapadá, že toto bude predmetom štátneho rozpočtu. Takže na jednej strane je úplne jasné, že konsolidačný balíček vyždíma našu ekonomiku a ministerstvo financií ani náznakom, ani jednou vetou sa nezmieni, akým spôsobom by tento konsolidačný balíček mohol našej ekonomike pomôcť, lebo inflácia 5,4 %, lebo rast ekonomiky spadnutý na 2 %.
Ja sa naozaj obávam, že toto je čisto čiste grécka cesta, a teda tento balíček nemožno podporiť a súčasne by som chcel požiadať vrátiť ho na dopracovanie.
Ďakujem.

vymazať

.

Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, kým sa teda dostanem ku konsolidačnému balíčku, teda nadviažem na tú diskusiu, ktorá tu bola vo faktických poznámkach, a predsa len by som sa ešte pána spravodajcu Svobodu spýtal, že teda čo také urobil Ľudovít Ódor, že to prispelo k zhoršeniu stavu verejných financií a že teraz musíme konsolidovať. Lebo viem si predstaviť, čo sa dá vyčítať Matovičovej vláde, viem si vyčítať, čo sa dá vyčítať Hegerovej vláde, nie na všetkom sa zhodneme, ale áno, tam nejdem polemizovať, že tam ten nárast deficitu bol výrazný, možno sa niektoré veci dali robiť inak, niektoré veci sa určite nemali robiť. Ale vyčítať Ľudovítovi Ódorovi, ako ste to teraz spravili vo faktickej poznámke, že iba navrhol a nič nespravil. No a čo mal spraviť? Jeho vláda nemala dôveru v parlamente. To bola jediná vláda, ktorá nastúpila, požiadala o dôveru a nedostala tú dôveru.
Ona nemala väčšinu v parlamente. Čo oni mohli presadiť? Čo z pozície vlády, ktorá nemá dôveru v parlamente, reálne môžete urobiť s verejnými financiami? No nič. Nič. To by musel schváliť ten parlament. My by sme hlasovali ako SaS za ich návrhy, ale toto nebola situácia, lebo z opozície Ódorovu vládu nebol ochotný podporiť nikto, teda okrem SaS, ktorá už v tom čase bola v opozícii a z tej bývalej vládnej koalície tesne pred nástupom Ódorovej vlády, takisto nebola vôľa podporovať ich návrhy, ani rozumné návrhy. Tak ja by som bol len rád, aby sme zachovali určitú mieru korektnosti, a teda keď chcete hádzať vinu na tých, čo tu boli pred vami, nepriznávate si vlastnú zodpovednosť, ktorá tiež nie je malá, tak aspoň z tých svojich predchodcov vynechajte toho, ktorý reálne nijako nezhoršil stav verejných financií.
No a teraz k samotnému konsolidačnému balíčku. Neviem, či ste si všimli, ale od volieb v tomto parlamente o skoro všetkých dôležitých návrhoch rokujeme v skrátenom legislatívnom konaní. Či už to bola novela Trestného zákona, priorita tejto vládnej koalície alebo novela novely Trestného zákona, alebo ďalšia novela novely Trestného zákona, všetko bolo v skrátenom legislatívnom konaní. V skrátenom legislatívnom konaní išiel aj ten prvý konsolidačný alebo akože konsolidačný balíček, lebo on toho veľa nenakonsolidoval, ale teda zohnal vládnej koalícii peniaze na veľkorysú sociálnu politiku a rozdávanie peňazí cez trináste dôchodky a áno, vtedy ste sa mohli vyhovárať na to, že voľby boli neskoro, už sa blíži koniec roka, musíme to stihnúť pred rozpočtom, inak ako ako v skrátenom legislatívnom konaní to nejde. Ale teraz, čo sú tie dôvody skráteného legislatívneho konania, na čo sa chcete vyhovárať teraz, však už ste pri moci takmer rok bez pár týždňov, viete, v akom stave sa nachádzajú verejné financie, hovorili ste to už pred rokom, keď sa schvaľoval ten prvý konsolidačný balíček. Mali ste na stole po predchádzajúcom premiérovi Ódorovi to lego, ktoré tak s obľubou kritizujete, kde ste mali načrtnuté opatrenia, z ktorých niektoré ste aj použili a teraz hovoríte, však to nie my, to Ódor navrhol.
Tak prečo to preboha trvalo tak dlho? Prečo to trvalo 11 mesiacov, kým ste prišli s takýmto návrhom? A to je jeden aspekt. A druhý aspekt je, že naozaj to tak ponáhľa? Ja som to spomínal už aj teda v prvom čítaní, hovorili sme o tom na ústavnoprávnom výbore aj s pani štátnou tajomníčkou ministerstva financií a o 3 týždne začína októbrová schôdza. Potom bude ešte jedna schôdza na prelome novembra a decembra, čo začne, alebo teda v novembri začne a v decembri skončí. A tento návrh zákona konsolidačný má 15 článkov, 15 článok je účinnosť a z tých 14 článkov, ktorý tvoria vecný obsah zákona, článok 1 celý nadobúda účinnosť 1. januára 2025.
Takže pokojne by sa mohol schváliť napríklad na tej budúcej októbrovej schôdzi bez toho, aby sa vynechala tá tridsaťdňová lehota medzi prvým a druhým čítaním a ešte by tam bol aj čas na legisvakačnú dobu. Rovnako čl. 2 nadobúda účinnosť buď 1. januára, alebo resp. jeden jeho bod až o ďalší rok, čl. 3 1. januára, čl. 4 1. januára, čl. 5 opäť buď 1. januára, alebo až o rok 1. januára 2026, rovnako celý čl. 7, 8, 9,10, čl. 11 nadobúda účinnosť 31. decembra, čo nie je prakticky žiadny rozdiel, čl. 12 1. januára, čl. 13 31. decembra, čiže 12 zo 14 článkov nadobúda účinnosť buď 31. decembra, ale teda väčšina z nich až 1. januára, v pohode sa to dalo stihnúť aj na októbrovej schôdzi. Dva články nadobúdajú účinnosť skôr, a teda buď 30. novembra, alebo 1. decembra, to je čl. 14, ktorý je jednobodový článok a 1. decembra čl. 6, resp. štyri z jeho piatich bodov, ale aj to, čo má nadobudnúť účinnosť 30. novembra, resp. od prvého decembra, pokojne mohlo byť schválené na schôdzi, ktorá začne o tri týždne.
Lebo ja rozumiem, že je dobre, keď existuje nejaká legisvakačná doba, keď nie je to tak, že zákon vyjde v Zbierke zákonov a hneď nadobudne účinnosť, alebo o týždeň nadobudne účinnosť, aj keď sa to tak bežne robí a špeciálne v zákonoch, ktoré sa schvaľujú, ktoré sa týkajú hospodárenia štátu v nasledujúcom kalendárnom roku.
Je dobre, keď je priestor na to sa pripraviť, ale naozaj je taký rozdiel, či je niečo schválené na začiatku, alebo v druhej polovici októbra? Mali sme o tom diskusiu aj s pani štátnou tajomníčkou ministerstva financií na ústavnoprávnom výbore, ona argumentovala, že treba sa pripraviť, Finančná správa sa musí pripraviť, banky sa musia pripraviť, zamestnávatelia, podnikatelia, áno, hovorím, že je dobré, keď je tam viacej času, ale veď vy ste to vedeli, vy ste vedeli, že budete konsolidovať, že takýto balíček príde, vedeli ste to dávno vopred a vedeli ste, že tie opatrenia budú mať taký charakter, že zamestnávatelia, banky, finančná správa, sociálna poisťovňa sa musia na nich pripraviť. A je to o to viac zarážajúce, že nedávate priestor na normálne druhé čítanie, normálnym druhým čítaním myslím tých niekoľko týždňov, ktoré sú medzi rokovaním pléna v 1. čítaní a 2. čítaní, lebo ste vynechali aj medzirezortné pripomienkové konanie. Tripartitu, rokovanie so sociálnymi partnermi ste spravili až potom, čo ten balíček schválila vláda. Zamestnávatelia nemali možnosť reálne uplatniť svoje pripomienky, niektorí si teraz niečo, na niečo vás upozornili, čo sa týka energetických podnikov. Odbory, opora sociálno-demokratickej vlády sú nespokojní a ešte aj teraz vás vyzývajú konfederácie odborových zväzov, aby ste to nerobili, aby ste prehodnotili ten návrh.
A pán poslanec Huliak cez obednú prestávku vystúpil so zásadným vyhlásením Národnej koalície, ja využijem túto rozpravu, aby som vystúpil so zásadným vyhlásením Občianskej konzervatívnej strany, nebudem žiadať premenovanie klubu SaS na klub SaS - OKS, aj keď ja som predsedom a členom Občianskej konzervatívnej strany a teraz už tretie volebné obdobie pôsobím ako jeden z poslancov klubu SaS. A dôležitejšie ako rozprávať sa o názve klubu, považujem hovoriť o konsolidácii a chcel by som povedať niečo o tom, ako konsolidačný balíček vidíme my v OKS. Keď dnes k tomu zaujalo stanovisko predsedníctvo v OKS, takže sa budem oňho opierať, keďže odráža aj môj pohľad na vec. Ficov konsolidačný balíček podľa názoru OKS poškodí Slovensko. OKS dlhodobo považuje konsolidáciu verejných financií za nevyhnutný, avšak pre budúcnosť krajiny za nepostačujúci krok.
Ficove vlády dlhé roky žili z reforiem, ktoré boli realizované za Dzurindových vlád. Efekty reforiem sa však už dávno prejedli a keďže žiadne ďalšie sa neurobili, Slovensko dlhodobo stráca konkurencieschopnosť a výkonnosť ekonomiky upadá. Vo všetkých krajinách, ktoré spoločne s nami vstúpili do Európskej únie, rastú ľuďom čisté platy rýchlejšie ako u nás. Slovensko chudobnie a hlavnú zodpovednosť majú Ficove vlády, ktoré vládnu už 14. rok z ostatných 20. Žiadnej z členských krajín Európskej únie, v ktorých v ostatných 15. rokoch realizovali konsolidáciu verejných financií, neboli ozdravné plány postavené výlučne tak, že ich zaplatia len obyvatelia a firmy v úlohe daňovníkov. Aj Slovensko nutne potrebuje takú konsolidáciu verejných financií, ktorá by znižovala výdavky na strane štátu. Treba znížiť počet ministerstiev a redukovať ich úlohy, treba pokračovať v decentralizácii, treba zaviesť adresnú sociálnu politiku len pre tých, ktorí pomoc potrebujú, treba pokračovať v privatizácii v štátnom sektore a treba prestať klamať ľudí, že existujú obedy či vlaky zadarmo. OKS kategoricky odmieta zavedenie novej dane z finančných transakcií, považujeme ju za deštruktívny krok pre slovenské hospodárstvo, ktorý spoločne s rastom sadzieb ďalších daní znižuje konkurencieschopnosť našej ekonomiky.
Zaväzujeme sa, že v budúcnosti budeme presadzovať, aby daň z finančných transakcií bola zrušená úplne a veríme, že k tomuto verejnému prísľubu sa prihlásia aj ďalšie dnešné opozičné strany z demokratického spektra.
Ak má Slovensko nastúpiť na cestu ekonomického rastu, potrebuje reformy kľúčových verejných politík. Ficov konsolidačný balíček podľa OKS poškodí Slovensko, uškodí rastu našej ekonomiky, zvýši infláciu a všetko to nakoniec ako vždy zaplatia ľudia vo vyšších daniach a drahších tovaroch a službách.
Hlavný problém konsolidačného balíčka je, že konsoliduje takmer výlučne na príjmovej stránke. Viac daní, viac odvodov, je to približne v pomere 4:1, 82 % na strane zvyšovania daní a len 18 % je úspora verejných výdavkov a aj z tej úspory väčšina je šetrenie verejných výdavkov na ľudí a menšina, možno 4,6 z celého balíčka, sú úspory na štáte. Ale dobre, ostaňme pri tom pomere 4:1, lebo aj tie transfery sú problém, neadresné, sociálne transfery sú problém. A jeden z hlavných problémov verejných financií na Slovensku.
Pán minister Kamenický tu opakovane hovorí, že neexistujú žiadne alternatívy. Existujú a opakovane sa o nich hovorí, hovorím teraz o alternatívach - úspory verejných výdavkov. Spomeniem dve vyjadrenia z think-tankov, ktoré prišli nedávno, ktoré analyzovali a dlhodobo sa venujú analýze verejných financií a hovoria o možných úsporách. Vyjdem z toho, čo zverejnil inštitút INES, 13. dôchodok, jeho úplne zrušenie by ušetrilo 828 miliónov eur ročne, návrh k tej jeho skromnejšej verzii by ušetril 500 miliónov eur. Keby prídavky na deti boli adresnou dávkou, ktorú by nedostávali všetci rodičia, aj tí rodičia, ktorí to nepotrebujú, ale povedzme by sa to zúžilo odhadom na 2/3 poberovateľov, tak by tá úspora predstavovala 272 miliónov eur. Skrátenie poberania rodičovského príspevku na dva roky, pretože u nás rodičovský príspevok sa poberá nadštandardne dlho v porovnaní s inými krajinami európskymi, ale aj svetovými, by znamenalo 354 miliónov eur úsporu, zrušenie tehotenskej dávky 47 miliónov eur, obedy zadarmo, nie ich zrušenie, ale návrat k adresnosti a k tomu, že ich budú dostávať tí, ktorí sú v núdzi, by ušetril 160 miliónov. Zrušenie vlakov zadarmo 30 miliónov, zrušenie štátnej podpory hypoték 50 miliónov, zrušenie rodičovského dôchodku 343 miliónov. Ale možné sú úspory aj v spotrebe štátu, tu budem zasa vychádzať z toho, čo zverejnil Konzervatívny inštitút, resp. jeho riaditeľ Peter Gonda. Budem citovať: "Významný priestor je v znížení prezamestnanosti a výdavkov na mzdy vo verejnej správe. Spolu s Martinom Linekom sme identifikovali napríklad úspory v prvom roku vo výške 1,4 miliardy eur z diferencovaného prepustenia zamestnancov ústrednej štátnej správy vo vybraných kategóriách okrem školstva, zdravotníctva a vojska od 5-25%, nenahrádzania polovice zamestnancov verejnej správy, ktorí budú postupne odchádzať do starobného dôchodku novými zamestnancami a dočasného zmrazenia valorizácie miezd zamestnancov verejnej správy. Výdavky na mzdy týchto zamestnancov výrazne narástli v ostatných rokoch, čo je spôsobené aj prílišným rastom ich miezd, v priemere rýchlejším ako v súkromnom sektore. V minulom roku bola priemerná mesačná mzda vo verejnom sektore o 254 eur a v tomto roku má byť až 270 eur vyššia ako v súkromnom sektore, ktorý ho z daní financuje. Len medzi rokmi 2015-2023 sa výdavky na kompenzácie zamestnancov ústrednej správy a aj celkovo verejnej správy zvýšili o približne 90 %. Výdavky na odmeny zamestnancov verejnej správy boli pritom v pomere k hrubému domácemu produktu v roku 2023 vyššie oproti priemeru v Európskej únii ako aj proti ostatným krajinám V4 - Poľsku, Česku a Maďarsku.
Okrem toho je opodstatnené znižovať objem nákupov na tovary a služby vrátane predražených a neefektívnych verejných obstarávaní. Zníženie výdavkov na ne iba v ústrednej správe by prinieslo ďalšiu úsporu u 0,9 miliardy eur, teda spolu 2,3 miliardy eur. Ústredná a celkovo verejná správa na Slovensku nakupuje veľa tovarov a služieb neefektívne a draho. Verejné výdavky významne dvíhajú nedostatočne transparentné a predražené verejné obstarávanie a iné nákupy tovarov a služieb rôznymi zložkami štátnej a verejnej správy. Len medzi rokmi 2015-2023 sa výdavky na nákupy tovarov a služieb zvýšili v celej verejnej správe až o 71 %. Napriek čiastočnej elektronizácii a digitalizácii pretrváva pri verejných obstarávaniach veľká miera netransparentnosti, nedostatočného zverejňovania, čo stále bráni hospodárskej súťaži a vytvára veľký priestor na plytvanie a korupciu. A ja len dodávam, že po posledných zmenách zákonov týkajúcich sa verejného obstarávania to bude iba horšie, iba menej transparentné, iba menej hospodárskej súťaže. Máte tu opatrenia za stovky miliónov eur, mohli by sme ísť do miliárd a ja nevravím, že by to bolo jednoduché, nevravím, že sa to dá spraviť zo dňa na deň bez zmeny legislatívy, bez auditov, analýz, bez zmeny úloh štátu, ale priestor pre šetrenie a výrazné šetrenie na strane štátu tu nepochybne je a, samozrejme, že by to chcelo aj politickú odvahu, lebo tie opatrenia by neboli bezbolestné a niekto by ich pocítil, mnohí by s nimi boli nespokojní a ja ani netvrdím, že keby dnes vládla opozícia, tak sa hneď dohodneme na úsporách v tom rozsahu, o akom som hovoril. Ale nepochybne priestor na úspory, priestor na konsolidovanie na výdavkovej strane tu je a je mnohonásobne väčší ako ten, ktorý je obsiahnutý konsolidačnom balíčku. Prichádzate s vyššími daňami, ktoré budú brzdiť ekonomický rast, budú brzdiť prílev zahraničných investícií a v konečnom dôsledku budú brzdiť rast životnej úrovne. Konsolidačný balíček poškodí Slovensko, toto nie je správna cesta, toto nie je správny smer, správny smer je viac šetriť, zamerať sa na úsporu výdavkov, smerovať k vyrovnanému a prebytkovému rozpočtu.
Je fajn, že tu hovoríme o smerovaní deficitu 3 %, ale ten cieľ by mal byť vyrovnaný a prebytkový rozpočet.
Ďakujem.