Videokanál klubu

Ďakujem. Tiež mám stanovisko za klub, tak poprosím dve minúty.
Vážená koalícia, zničíte biznis, ublížite živnostníkom, pre ľudí bude menej práce, budú platiť vyššie dane, budeme mať vysokú infláciu, nízky rast, budeme mať viac nezamestnaných, deficity ostanú vysoké, investície poklesnú. Budeme mať silný štát, ale chudobnú krajinu. Neprídu k nám zahraniční investori, ale odídu mladí ľudia, naše talenty. Spôsobíte úpadok, biedu, rozvrat aj chaos. Opak pokoja, ktorý máte na bilbordoch, a chcete si to expresne odhlasovať. Urobte to, skočte z útesu, ale bez nás, strana SaS budeme proti. Ste babráci, zničíte Slovensko, urobíte z našej krajiny skanzen. A je mi ľúto každého jedného občana, každú jednu firmu, každého jedného mladého človeka, ktorý... pre ktorého bude prijatie tohto balíčka poslednou kvapkou pri jeho rozhodovaní sa o odchode zo Slovenska.
A je mi ľúto každého jedného rozhodnutia analytikov v zahraničných firmách riešiacich umiestnenie akejkoľvek investície v našom regióne. Práve idete škrtnúť Slovensko zo zoznamu krajín, kde sa oplatí investovať.
Ďakujem pekne.
Budeme proti. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo.
Kolega, ďakujem pekne za vystúpenie. No presne je to tak. Zaplatia ľudia, bohužiaľ. Nielen to, čo treba skonsolidovať, ale zaplatia ešte aj miliardu nových výdavkov. A čo to spôsobí? Presne tak, infláciu už možno až 6 %. Európa sa teší, že má 2 % po troch rokoch, my budeme mať šesť. Zasa pôjdeme úplne opačným vývojom ako celá Európska únia a postihne nás to, samozrejme. Balíček má nulový ozdravný potenciál, nulový ozdravný potenciál. Silne zabrzdí ekonomiku. A tento balíček nás normálne že vyradí z rozhodovania napríklad nemeckých analytikov, ktorí uvažujú, kde umiestniť v strednej Európe investíciu. Proste toto nás odsunie úplne medzi krajiny, ktoré, nad ktorými ani nebudú uvažovať.
No a spomínal si ešte komunikáciu. No tak komunikácia je, aká je. Ja... (povedané so smiechom) ja tu vidím len jednu ešte vec, že teda už sa tu jasne všetko schyľuje k hlasovaniu, ako si povedal, také máme informácie aj my. Ale veď HLAS samotný, HLAS rozprával, že má byť prerokovaný zákon o minimálnej mzde. Tak potom vlastne už neplatí ani ich vlastná komunikácia ani medzi sebou, lebo teda do 11.00 hod. zákon o minimálnej mzde určite prerokovať v prvom čítaní tu nestihneme. Tak neviem, no.
Ďakujem.

Pani poslankyňa Turčanová, no, ja som dosť skeptický ohľadom tej schopnosti vlády počúvať, aj keď niektoré hlasy vypočula, a teda to, čo sa napríklad dialo so sadzbami DPH, ako sa, ako sa zvyšovali, znižovali, presúvali jednotlivé kategórie zo sadzby do sadzby, tak to bolo teda dosť, dosť unikátne a nesvedčí to o tom, že by to mali nejako pevne premyslené, že čo má byť v ktorej sadzbe. A keby sme boli v normálnom legislatívnom procese a udialo by sa to povedzme v priebehu pripomienkového konania alebo v parlamente z mesiaca na mesiac, tak možno by to ani tak nebilo do očí, lebo samozrejme, že aj tie návrhy sa niekedy menia, že niekedy príde ministerstvo s nejakou predstavou, ale teda musí reflektovať záujmy rôznych, rôznych hráčov, rôznych aktérov ekonomického života, spoločenského života aj politického života nakoniec. Ale tu sa to deje v priebehu, v priebehu dní, v priebehu nejakých dvoch, dvoch týždňov sa to mení. A teda ja osobne som veľmi zvedavý, ako bude vláda reflektovať, a teda či vôbec bude reflektovať tie argumenty, ktoré boli vznesené ohľadom dopadov transakčnej, teda dane z finančných transakcií na subjekty a na právnické osoby, ktoré neboli zriadené a alebo založené za účelom podnikania, lebo na jednej strane sa ustúpilo od toho, že to majú platiť všetci, a obmedzilo sa to akoby len na podnikateľské subjekty, ale neobmedzilo, lebo naďalej to bude zasahovať aj napríklad charitatívne organizácie, Slovenskú katolícku charitu alebo aj ďalšie neziskové organizácie, ktoré nie sú založené za účelom produkovania zisku.

Ďakujem pekne.
To je presne tých desať minút, že vlastne neviete to a, pán Hazucha, skúsim, neviem, či sa mi to podarí v dvoch minútach, ale, pri všetkej úcte, asi ste nepodnikali, ale viete, že ten podnikateľský svet má svoje špecifiká. Áno, môžu zareagovať tie firmy dodávateľské, pretože povedia: vieš čo, neplať mi kartou, dám ti skonto jedno euro. Hej? Čiže neplať mi kartou, dám ti skonto. Viete, je to, nie jedno euro, jedno percento, to je také akože nič. Z podnikateľskej skúsenosti hovorím. Ale ja vám garantujem, že v trhovom mechanizme sa nájde iná firma, ktorá si dá bilbordy: u nás platíte a môžte platiť kartou. U nás platíte a môžte platiť kartou. Otvoria platobné brány, nebudú tu rozpakovať, budú sanovať, potrebujú ten poplatok vnútri k sebe, nebudú o tom hovoriť a budú to ponúkať ako dodatočný benefit, hej, tomu zákazníkovi, lebo viete, to jedno percento sa vám neodzrkadlí, budete to mať akože v rámci full servisu, ešte okrem iného dodávky, dovezieme, neviem čo, ešte si môžte u nás zaplatiť cez platobnú bránu kartou. Bum! A je po transakčnej dani. A miliarda pre banku.
Čiže naozaj by som sa prihováral k tomu, že okej, ak teda sme v línii, že šetriť treba, ale šetrime tam, kde sa naozaj dá, a bankám, ak teda neni stanovená priorita socialistickej vlády, že bankám treba poslať teraz miliardu, tak sa skúsme zastaviť, hej, skúsme zastaviť a skúsme to vylepšiť aj s tým rizikom, že ja budem ten, ktorý to bankám nedoprial, a potom, keď sa mi pokazí biznis, tak som zvedavý, kde sa budem sťažovať, lebo nedostanem od nikoho úver, hej, lebo som (povedané so smiechom) pokazil bankám, bankám kšeft. (Reakcia z pléna.)
A, ale naozaj, naozaj je to vážna vec. Takto, ako je to predložené, v aplikačnej praxi, priznajte sa k tomu, proste je to tak, logika veci hovorí jasne. Dáte bankám miliardu.

Pán poslanec Hlina, ja som teda veľmi, veľmi zvedavý na to vysvetlenie a tú odpoveď, ktorá od pána ministra Kamenického nepochybne príde, lebo teda veľmi nesúhlasne kýval hlavou, keď si hovoril o tom, ako sa to bude obchádzať cez platobné karty a cez banky, a teda pri tých otázkach, že či len na to zabudli a majú to, majú to nedomyslené, alebo, alebo idú nahrávať bankám alebo čo, no tak sa tváril, že je to v poriadku, tak ja verím, že či už v záverečnom slove, alebo keď vystúpi skôr, tak nám to vysvetlí. Ale toto nie je, nie je prvýkrát, čo na tento problém niekto upozorňuje, aj pán poslanec Viskupič na to upozornil vo svojom, vo svojom vystúpení.
A ja by som len teda zdôraznil to, čo si aj ty poznamenal, a síce že toto je primárne dôsledok procesu, akým sa to robí, teda toho, že sa to deje v skrátenom legislatívnom konaní bez riadneho medzirezortného pripomienkového konania, pretože ak to je problém, tak by na to bol predkladateľ upozornený už v rámci pripomienkového konania a nejako by sa s tým musel vysporiadať. Buď by teda vysvetlil, že je to v poriadku, alebo, alebo pre toto si myslí, že to nie je problém, alebo, alebo teda by si uznal, že áno, môže to byť problém a snažil by sa to, snažil by sa to nejako upraviť. Aj pre toto máme nastavené nejaké pravidlá legislatívneho procesu, že sa veci nerobia zo dňa na deň, že sa veci nerobia tak, že prvýkrát verejnosť vidí návrh zákona až po tom, čo je schválený na vláde, a ak sa porušujú, tak môžu vznikať takéto problémy.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, nebudem strácať čas, mám iba desať minút a potrebujem vám vysvetliť jeden príklad, ako vláda karpatských socialistov ide poslať bankám miliardu až miliardu a pol. Naozaj, verte mi, vysvetlím. Nie je to žiadna atómová fyzika, ale určité zapojenie rozumových schopností to vyžaduje, tak ma prípadne skúste počúvať. Budem sa snažiť byť tak jednoduchý, ako sa len dá. Ale hovorím, nie je to úplne najjednoduchšie, ale nie je to ani atómová fyzika.
Aká je situácia teraz? Dneska sa s kartou platí, poväčšine koncový zákazník v obchode realizuje svoje nákupy niekde na úrovni, banky hovoria, päťdesiat na päťdesiat. To znamená, všetky transakcie, ktoré občan niekde realizuje, na úrovni pol na pol, čím väčšie mesto, čím bližšie k Bratislave, tým viac. V Bratislave, v meste je to viac, v Bratislave je to už dokonca dve tretiny, hej, čiže je vysoký podiel platieb kartou. To znamená, že dajme tomu, že keď je tá suma, ktorou sa zaplatí kartou za rok, nech sa nám ľahko počíta, 50 mld., čo plus-mínus možno aj môže byť, neviem to úplne posúdiť, tak cirka 1 % z celého toho objemu si berú banky za sprostredkovanie tej platby kartou, hej? To je 500 mil. To je situácia pri platbe, keď bežný občan platí.
Aká je situácia pri platbe kartou, keď platia firmy? Úplne opačná, firmy platia niekde na úrovni zlomkov percent, 3 %, 2 %. To znamená, firmy neplatia kartou. Firmy neplatia kartou. Koniec-koncov, prečo by platili firmy kartou, keď platia cez účet? Nalogujú sa na internetbanking a uhrádzajú faktúry prostredníctvom internetbankingu, kde prevoďákom, poplatok za odoslanie, pohyb na účte je 20 centov. Dvadsať centov. Je jedno, či platíte tisíceurovú faktúru, alebo miliónovú faktúru, je úplne jedno, cez internetbanking platíte 20 centov.
Čo by chceli banky alebo čo by sa páčilo bankám? Že keby štát vytvoril systém, ktorý by dokázal vytvoriť nejakú motiváciu na to, aby firmy začali platiť kartou. Lebo akonáhle firmy začnú platiť kartou, tak sa ide z 20 centov za to je jedno akú platbu, idú na jedna celá, a teraz pozor, B2B business, to je business to business, sú poplatky vyššie ako pri tom koncovom zákazníkovi, 1,5 %, overené z banky. Takže z 20 centov pri prevoďáku idú na 1,5 % zo sumy. Teraz poďme odhadnúť, koľko urobia prevodov také firmy B2B, hej, medzi sebou, koľko je to miliárd. To sú obrovské miliardy. Všetko, čo pomôže zvýšiť, že firmy budú platiť kartou z týchto existujúcich terajších troch alebo piatich percent na hocičo, sú milióny, milióny a milióny. Obrovské milióny.
Čo vytvára táto vláda? Vláda vytvára sofistikovaný mechanizmus na to, aby motivovala firmy platiť kartou. Viete, prečo budú firmy platiť kartou? Lebo keď budú platiť kartou, tak nebudú platiť 0,4 transakčnú daň. (Reakcia z pléna.) Pozor, firma, ktorá, nie, neprerušujte ma, firma, ktorá odosiela platbu (reakcia z pléna), platí transakčnú daň. Ja pokračujem. Nie, kľudne. Firma, ktorá odosiela platbu, v terajšom návrhu platí transakčnú daň vo výške 0,4 % z tej sumy do desaťtisíc. Nad desaťtisíc už to je iba 40 euro. (Reakcia z pléna.) Pozor... Vidíte (povedané s pobavením), idú ma rušiť, aby ma rozrušili. (Reakcia na to, že navrhovateľ išiel k predsedajúcemu.)
Takže ja vám to... tá firma, ktorá odosiela tú platbu, podľa tohto návrhu to bude platiť. Firma to môže neplatiť za predpokladu, že bude realizovať tú platbu cez kartu. Viete, s čím nerátal navrhovateľ? Lebo pán minister ma posielal do Hilti tú vŕtačku ísť zaplatiť kartou na terminál. Pozor, chyba lávky je v tom, že vy dneska viete realizovať platbu cez internetbanking doma, v kancelárii, alebo v kancelárii sa nalogujete a tú platbu urobíte kartou. Vy nemusíte ísť ku niekomu do jeho kamennej predajne a pípnuť mu na terminál. Vy túto platbu urobíte na termináli cez svoj internetbanking, len si požiadate svojho dodávateľa, nech si urobí platobnú bránu. Poväčšine všetci už majú platobnú bránu. A kto nemá, to je mimoriadne jednoduchá funkcionalita, kde vlastne poviete, viete čo, budem od vás brať tovar, ale urobte si platobnú bránu, lebo ja vám chcem platiť kartou. Čo urobí tá firma, ktorá si chce udržať zákazníka? Aj za cenu toho, čo pán Žiga ma tu ako oslavne opravil, nie, nebude platiť ten, kto posiela platbu, áno, ten, čo prijíma platbu, toho "začardžuje" tá banka 1,5 percentami. Ale čo urobí tá firma, ktorá si chce udržať zákazníka, ktorý povedal, vytvorte si platobnú bránu, chcem vám uhrádzať kartou? Zriadi si platobnú bránu. Zriadi si platobnú bránu. Možno mu nenapadne zvýšiť tú cenu o 1,5 % a zaplatí banke. Štát nedostane nič, ničovaté nič, nič, nič. Ja neviem ešte, ako, či to viem ešte jednoduchšie vysvetliť. Vy hocijaké percento dostanete z firemnej platby do priestoru, tak pomáhate bankám. Ak ste odhadli, že z transakčnej dane dostanete 600 mil. euro, to znamená, to bola asi nejaká verifikovaná suma, o niečo sa opierala a bolo to 0,4 %, tak ak hovoríme, že poplatok je 11,5 pri B2B, tak to kľudne vynásobme troma, hej, lebo 1,5 a 0,4, máme 1,8 miliardy. Asi to toľko nebude. Môj kvalifikovaný narýchlo odhad je niekde na úrovni miliardy. Niekde na úrovni miliardy. Vy dostanete obeh, ktorý teraz prebiehal na bankových účtoch cez internetbanking pri poplatkoch 20 centov za transakciu, vy dostanete všetko pod systém platobných kariet. Bankám pošlete miliardu, z tej miliardy, pozor, pre korektnosť treba povedať, 0,2 % idú VISA a Mastercard, čiže Slovensko pošle z tejto biedy, čo vytlčie, tak pošle 200 mil. do Ameriky alebo ja neviem, skade sú, kde majú domicil, tam pošle 200 mil., a 800 mil. zostane tu bankám! Rozumiete?! Čiže 5,5 milióna ľudí na tom, že im zvýšite akýkoľvek, aj ten rožok, všetko im zvýšite, tak sa proste poskladá na konsolidáciu a medzitým potichučky, nikto nepovedal, pošlete miliardu bankám. Tým bankám, ktorým vravíte, že s nimi bojujete.
Dáva vám to nejakú logiku? Treba to skúsiť vysvetliť ešte raz? Pán minister sa bude brániť, že 1,5 % nie, tie firmy, ktoré budú si chcieť udržať zákazníka, zriadia si tú platobnú bránu. Ony už aj majú tú platobnú bránu a budú ju mať. To bola situácia obdobná, keď boli gastráče. Niekedy, keď ste chceli, chceli platiť gastráčmi, tak vám povedali, môžte zaplatiť gastráčmi, ale vám zrazíme skonto tri percentá. Potom si chceli udržať zákazníka, tak brali gastráče jedna k jednej, nezrážali skonto, lebo chceli zákazníka. A toto presne bude. Chceš zaplatiť? Zaplatím ti, urob si platobnú bránu. Účtovníčke čo poviete? Prosím ťa, plať. Možno to bude robiť o päť minút dlhšie, ale vám ušetrí koľko? Lebo bude to robiť cez platobnú kartu. Štát nedostane nič, banky dostanú 1,5 %.
Tak mi povedzte, prosím vás, v čom je tá logika tej transakčnej dane? A to je presne to, čo robíte. Vy sem niečo donesiete, s nikým to neodkonzultujete, nikoho sa nespýtate, ste bohurovní, všetkému rozumiete, všade ste boli a kde ste neboli, idete zajtra, ale nakoniec zistíte, že tam máte chyby. A máte tam chyby! Lebo Maďarom to možno v niečom funguje, lebo oni zaťažili aj koncového zákazníka, aj to, tú fyzickú osobu. Vy ste mali byť chytrí, ktorí iba firmy. Ale firmy sa vysporiadajú s tým takýmto spôsobom, ako som vám povedal. A možno ste to chceli. Možno to bol zámer.
Pán minister, ja budem férový. Ja vás považujem za korektného človeka. Ja si nemyslím, že ste to vedeli, nemyslím, že ste to robili s tým zámerom, ale viete čo? Teraz to už viete. Teraz to už viete. Prijatím tohto zákona naženiete slovenským bankám a ich zahraničným dcéram – nieže by som im nedoprial, ale podľa mňa majú dosť, možno ja už teraz po tomto vystúpení nedostanem úver – miliardu. A otázka stojí: Toto je ono?
Robert Fico má v kancelárii Jánošíka, ale Jánošík vraj chudobným, či bohatým bral, chudobným dával. A vy čo robíte? Chudobným, tej chudobe, päť a... všetkým možným beriete od rožka, si vyzbierate na to, čo nechcete šetriť inde, a dávate bankám.
Mám ešte štyridsať sekúnd. Rozmýšľam, že ešte ako zdôrazniť to, že vám to v žiadnom prípade nedáva absolútne žiadnu logiku. To by ani pravičiari neurobili. (Povedané so smiechom.) Jak by som ešte akcentoval tú absurdnosť, pán Žiga? Vy ste podnikateľ. Skôr ako ma chcete, máte záujem v niečom prerušiť, ma vypočujte. To je tiež dôležité, počúvať ľudí. Doniesli ste opatrenie, ktoré na úkor biedy našich ľudí, od nich to vymámite po euríčku, po centíčku, pošlete bankám miliardu. Toto robia socialisti? Karpatskí áno.

Pán poslanec Sabo, no, dobre, tak necháme Matoviča, Hegera bokom, ale ten Ódor, ktorého ste spomenuli, teda ktorý je súčasťou manuálu, no a oni to musia používať všetkých troch, lebo tak je to v tom manuáli a treba spravodlivo to rozložiť na celú opozíciu. Tak mňa to naozaj až fascinuje, že ako urputne to sú schopní predstavitelia koalície opakovať. A teraz nemyslím, že, dobre, tak majú nejaký manuál, to je ich vec, ale zodpovednosť premiéra Ódora, ktorý mal vládu bez dôvery parlamentu, vládu, ktorá neschválila alebo nepresadila cez parlament žiadny štátny rozpočet, nepresadila žiadne opatrenie cez parlament, nijako nepoškodila stav verejných financií, ale v manuáli je napísané, že treba hovoriť Matovič, Heger, Ódor, lebo musí tam byť celé volebné obdobie, musia tam byť všetky tri vlády, ktoré vládli v predchádzajúcom období, bez ohľadu na to, v akom období vládli, kde mali aj nejaké objektívne dôvody pre tie zvýšené výdavky, by ich mala každá vláda, kde naopak, nie kde to bolo subjektívne, ale opakovane, mňa to až, mňa to až zaráža, ako sa to, ako aj vlastne z vášho vystúpenia vyplynulo, že ste si to všimli, že ako dookola opakujú toho Ódora a nemajú na to žiadny argument. Teda argument v zmysle, že by Ódorova vláda spravila niečo, čím poškodila stav verejných financií. Lebo nič také nespravil.

Pani poslankyňa, aj vo vašom vystúpení zaznelo to, na čo sa v rôznych obmenách upozorňuje, že aj keď vláda tvrdí, že to nebude mať dopad na tých najpotrebnejších a že tam dá peniaze a nebude problém, lebo však veď základné potraviny sa zníži DPH a na gastro sa zníži DPH, na niektoré športové aktivity sa zníži DPH, ale teda akvaparky nie a iné športovania áno, tak to je prejav takej jednak systematickosti, v úvodzovkách, celého prístupu, prístupu vlády, že keď si fitko vylobuje a akvapark nie, tak budú mať rozdielnu DPH. V gastre budú mať rozdielnu DPH na potraviny, teda na jedlo, na alkoholické nápoje, na nealkoholické nápoje a iné bude, keď budete konzumovať na mieste, iné keď si dáte doviesť, no tak to je taká systémová reforma.
No ale to čo chcem povedať a vy ste to veľmi pekne ukázali na príklade športu, je, že aj tak to tí ľudia zaplatia, lebo však kto zaplatí tú vyššiu DPH, kto zaplatí tú daň z finančných transakcií, to sa len tak tvári, že to budú platiť trebárs tie firmy alebo tie organizácie, ale veď ak 2,7 mld. 80 % sa má nájsť na vyšších príjmoch štátu, tak štát musí zobrať 80 % z 2,7 miliardy eur od ľudí, lebo nikto iný ako ľudia to nemôže zaplatiť.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
No, Štefan, ako si povedal, žijeme postfaktuálnu dobu, no vôbec nezáleží na faktoch, ale pritom aj koalícia mimo kamier cíti a aj povie, že to takto nemôže a nebude fungovať, že dosahy tohto balíčka môžu byť tak fatálne, že sa jednoducho ich smelé plány na viac peňazí do rozpočtu môžu rozpadnúť. No a že v situácii, keď sa na Slovensku od roku 2015 zvýšilo daňovo-odvodové zaťaženie najviac zo všetkých okolitých krajín, to sú údaje OECD, že asi nebude správnym liekom znovu a ešte viacej zvýšiť daňovo-odvodové zaťaženie.
No a že prečo? Ja použijem, a asi to stihnem, jeden konkrétny príklad. Jedna pani podniká ako živnostník, poobede učí, doučuje, teda mimo prázdnin, takže nejak sezónne, príjem v roku 2023 mala 8-tisíc euro a teraz jej odvody: sociálne odvody 216 euro mesačne, zdravotné 98, to je spolu 314 euro mesačne, ročne je to 3 768 eur, čo je 47 % z jej príjmu. No a teraz ja sa pýtam, že bude ešte aj v budúcom roku takto podnikať? No jednoducho nebude. Nemôžte polovicu toho, čo zarobíte, odovzdať len na odvodoch. Jednoducho budúci rok, a keď sa to ešte zvýši, nebude odvádzať nič. Proste buď bude trochu učiť už v šedej zóne, mimo, alebo sa vykašle na to. Toto je to, čo hrozí, že sa nepodarí vybrať ani to, čo tu už bolo, pretože to presiahlo tú únosnú hranicu. Presiahlo to únosnú hranicu a nebude to ďalej takto fungovať.
Ďakujem pekne.

.