Videokanál klubu

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážený pán riaditeľ Sociálnej poisťovne, kolegyne, kolegovia, ja si dovolím krátko vystúpiť, viac-menej takým tým dôvodom vystúpenia je položiť pár otázok pánovi riaditeľovi Sociálnej poisťovne.
No, v prvom rade však asi všetci vnímame, že Sociálna poisťovňa je teda veľmi, veľmi, veľmi dôležitá inštitúcia s veľmi, veľmi, veľmi vysokým rozpočtom, hej, zabezpečuje, samozrejme, vyplácanie všetkých dôchodkových dávok a teda všetkým dávok s tým súvisiacich ďalších. No a keďže o peniazoch teda až v poslednom rade, v úvodzovkách, tak, a som rád, že to teda pán riaditeľ spomenul, ja to len zopakujem, že budúci rok dofinancovanie, potrebné dofinancovanie Sociálnej poisťovne bude 2,75 mld. eur. Myslím, že, pamätám si aj ďalšie čísla pre rok ´26, lebo samozrejme ten rozpočet je, výhľadovo teda na tri roky sa robí, je to ďalší 2,7 mld. eur a pre rok ´27 2,35 mld. eur. To sú tak obrovské čísla, že akože nikto si za nimi tú hodnotu proste nevieme predstaviť. Jednoducho v Sociálnej poisťovni bude chýbať vlastne v horizonte týchto troch rokov a bude potrebné v štátnom rozpočte nájsť, v štátnych rozpočtoch nájsť 7,8 mld. eur.
To sú fakt akože tak obrovské sumy, že ja sa teda, tá moja prvá otázka pre pána riaditeľa je, že ako dlho sa dá takáto nerovnováha vlastne ustáť, hej, ako dlho bude vôbec teda podľa neho štátny rozpočet schopný vlastne poskytovať toto dofinancovanie v takýchto obrovských sumách. Takže to je tá prvá otázka.
Ďalšia je, že koľko nakoniec to bude pre tento rok. Lebo to sú vlastne ešte teda ďalšie peniaze, že koľko bolo to dofinancovanie tohto roku, to teraz v hlave nemám, takže to sa chcem spýtať. No a, len aby sme si to nejak uvedomili, len ten budúci rok tých 2,75 mld. eur to len na úroku za ten jeden jediný rok, hej, lebo teda ten výsledok je ten, že podľa všetkého si teda štátny rozpočet bude musieť na to požičať, je ďalších 100 mil. eur za jeden jediný rok, 100 mil. eur dáme na úrokové náklady na to, aby sme teda dokázali vlastne dodať a nájsť a zaplatiť to, čo chýba Sociálnej poisťovni.
No potom ďalšia vec ešte, ešte by som, ďalšiu otázku by som chcel na pána riaditeľa, že aký je ten ďalší vývoj, hej, že to vyzerá teda, že v tom ´27 teda bude treba o niečo menej, ale tá demografia sa nám zvyšuje, a teda aký je pohľad pána riaditeľa vlastne na to, že čo, ako sa to bude ďalej vyvíjať.
No a ďalšiu otázku by som mal, že, zasa, myslím, že mám správne čísla, tak v budúcom roku, v roku 2025, zaplatíme na predčasné dôchodky 500 mil. eur. Tie náklady budú také, myslím, že je to asi v poriadku, pán riaditeľ, že? No a v tejto súvislosti sa chcem spýtať, že, zasa, sme krajina, ktorá, za prvé, teda trpíme nedostatkom pracovnej sily a odišli nám v podstate desaťtisíce ľudí do predčasného dôchodku, ľudia, ktorí mali a mohli, a mohli by byť motivovaní ďalej pracovať, to je teda jedna vec. Zároveň, samozrejme, je to ďalší a výrazný dodatočný náklad vlastne v tých dôchodkoch, čiže vlastne tí ľudia mali prácu, ekonomika ich potrebuje a produkovali nejaké odvody do Sociálnej poisťovne, tak teraz vlastne ekonomika ich nemá, žiadne odvody neprodukujú a teda na výplatách predčasných dôchodkov zaplatíme 500 mil. eur. A tu sa chcem spýtať, že dobre, do nejakej miery bolo akoby už zafixované, že je menej výhodné ísť pre budúci rok do predčasného dôchodku, to je jeden fakt. Ale teda dnes je ten stav taký, že tí predčasní dôchodcovia nemôžu pracovať.
Tak sa chcem pána riaditeľa spýtať na jeho pohľad, na jeho možnosti vlastne, že ako by sa pozeral na možnosť, keby sa týmto ľuďom už povedzme, tí, čo sú už teda na tom existujúcom predčasnom dôchodku, keby mali možnosť pracovať. Že teda aké tam vidí riziká, lebo tak asi to nejaké riziká má, a aké by tam videl prínosy. Čiže či by vedel nejaký taký návrh vlastne, že už keď teda tí ľudia v dôchodku sú, že či sa s tým dá niečo spraviť, aby možnože teda a za akých podmienok by z nich teda mohla mať aspoň ekonomika, hej, ten nejaký úžitok, že by sa znovu teda zapojili do pracovného procesu, hej. Asi vnímame všetci, že chýbajú v podstate desaťtisíce šoférov, strojníkov a takýchto špeciálne, takýchto proste pozícií v tej produktívnej časti ekonomiky. No a toto som sa pýtal.
A posledná, posledná v tejto mojej sérii otázok na pána riaditeľa, že keby sa ho teda spýtala vláda, už akákoľvek, ale však teraz aktuálne existujúca, na tri návrhy, že ako by on, teda čo by navrhol, čo by mala vláda urobiť, že ako zabezpečiť alebo zvýšiť, v prvom rade zvýšiť, v prvom rade zabezpečiť dlhodobú udržateľnosť I. piliera. Že teda čo by to bolo, čo by tie návrhy boli, ako by zneli. Rozumiem, že teda politické rozhodnutia robí vláda, ale skôr po tej odbornej stránke, túto sériu otázok by som mal na pána riaditeľa teda ako súčasť môjho vystúpenia.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, nič viac necharakterizuje aj tento rozpočet ako to, že Robert Fico ešte pred pár mesiacmi striktne odmietal zvýšenie dane z pridanej hodnoty a mňa nazýval klamárom. No a dnes tu máme bezprecedentné zvýšenie DPH o 3 percentuálne body o 1,8 mld. eur, o 330 eur na každého občana vrátane batoliat, ktoré, samozrejme, zaplatia ľudia. Ten istý Robert Fico chcel tak konsolidovať, tak chcel prestať zvyšovať výdavky a tak chcel znižovať deficit, že pre tento rok vyrobí nový deficit a následne nový dlh 7,6 mld. eur. No a v rozpočte 2025 vyrobil pre budúci rok ďalších 3,7 mld. eur nových výdavkov. K tomu, samozrejme, ešte budúci rok sa vyrobí alebo vyrobí 6,5 mld. deficitu, čo sa, samozrejme, tiež stane následne dlhom.
No a pán minister financií chcel byť tak ambiciózny v konsolidácii, až ambiciózne zariadil, že celú konsolidáciu, pardon, zvýšenie príjmov, lebo iná konsolidácia fakticky nie je, zaplatia ľudia a pán minister nebude robiť takmer nič. No, pardon, bude účtovať zvýšené výdavky a bude pozerať, koľko naplánovaných príjmov mu reálne do toho rozpočtu nebude prichádzať. Rozpočet je však zákon, kde sa asi najviac reálne stretajú občania a štát. Občania a firmy plnia príjmovú stránku rozpočtu, no a úloha štátu je prísť so zodpovedným rozdelením vyzbieraných zdrojov tak, aby boli finančne zabezpečené všetky úlohy štátu. Nikto nespochybňujeme určitú mieru daňového, odvodového zaťaženia. Pretože všetci vnímame, že štát má určité nespochybniteľné a nenahraditeľné úlohy, ktoré musí zabezpečiť. Rozpočet je tak akousi každoročnou zmluvou medzi občanmi a vládou o zabezpečovaní funkčnosti Slovenska.
No a asi prvým článkom tejto zmluvy by malo byť to, že by sme sa mali prikrývať tak veľkou perinou, na akú máme. Ale teda tento článok sa dlhodobo nedodržiaval. Vlastne všetky vlády, nikdy sa nedodržiaval. A už nebudem strácať čas určovaním, že kto je za to zodpovedný. V situácii, keď Slovensko nikdy nemalo vyrovnaný rozpočet počas svojej existencie, tak základná odpoveď je jednoduchá. Zodpovedné sú všetky vlády, ktoré doteraz vládli. A baviť sa môžeme o tom, ktorá viac a ktorá menej. Ktoré vlády aj pri vytvorenom deficite skôr vytvárali prorastové prostredie a tie, ktoré svojimi rozhodnutiami len podporovali stagnáciu Slovenska. Dostali sme sa postupne do situácie, keď je skutočne celospoločenská zhoda, že pokračovať v ďalšom zadlžovaní je cesta do Grécka, resp. cesta do pekla.
No a súčasťou dohody medzi vládou a občanmi v situácii, keď teda vláda hovorí ľuďom, že na financovaní štátu sa musia podieľať výrazne viac, o 5 mld. viac sa podujal vybrať budúcoročný rozpočet od ľudí a firiem, čo je teda 22-percentný medziročný nárast, by teda malo byť, že na oplátku vláda bude tiež šetriť na sebe. Teda aspoň ten minimum alebo to minimum, že nebude zvyšovať výdavky. Že škrtne neefektívne výdavky, že ušetrí na svojej prevádzke, že sa uskromní na luxuse, napr. nebude kupovať luxusné lietadlá, či najluxusnejšie a navyše predražené priestory pre štátne inštitúcie ako napr. ministerstvo športu. To najmenej, čo vláda v tejto situácii musí urobiť, ak si teda váži vlastných občanov, daňových poplatníkov, že sa zaviaže, že aspoň nebude zvyšovať celkové výdavky. No a ak sa rozhliadnem po EÚ, tak túto zmluvu s občanmi všetky konsolidujúce krajiny bez výnimky dodržali. No, bohužiaľ, jedna výnimka existuje, je ňou práve Slovensko. Aktuálna konsolidácia a, pardon, aktuálna koalícia a premiér Robert Fico si absolútne nevážia občana. Ako jediná konsolidujúca krajina Slovensko zvyšuje vládne výdavky, a zásadne, o 3,7 mld., teda o 12,2 %. No a tým je povedané všetko.
Koalícia si neváži slovenských občanov. Koalícia si neváži dokonca ani vlastných voličov. Všetkým takýmto zásadným rastom výdavkov ukázali, poviem to, vztýčený prostredník. A čo je rovnako zlé, vláda týmto rozpočtom jasne prezentuje, že si absolútne neváži ani tvorcov hodnôt, podnikateľov, malých, stredných, veľkých, proste všetkých. Môžete chcieť byť sociálnodemokratická strana či vláda, to je legitímne, samozrejme, ale aj tak si musíte vážiť tvorcov hodnôt a vytvárať im zmysluplné podmienky pre fungovanie. Pretože hodnoty je potrebné najprv vytvoriť, až potom je možné časť z nich distribuovať. Nijak inak spoločnosť fungovať nevie. Tvorcovia hodnôt majú v spoločnosti nezastupiteľnú úlohu. Či sa to páči alebo nepáči sociálnodemokratickým vládam, alebo ako v slovenskom prípade skôr populistickej vláde, žijú z plodov práce tvorcov hodnôt. Ak príjmy z daní a odvodov zamestnancov alebo aj príjmy z daní a odvodov sú možné len vtedy, ak majú kde pracovať. Nová hodnota vzniká len v produktívnej časti ekonomiky a konsolidačný balík a na neho nadväzujúci rozpočet, bohužiaľ, má nulový rastový potenciál. Absolútne chýbajú opatrenia pomáhajúce rastu ekonomiky. Opatrenia, ktoré by nám pomáhali vyrásť z problémov. Čas sa kráti, preto na záver mojej a vlastne aj celej rozpravy k rozpočtu zhrniem základné fakty, čo nás čaká.
Rozpočet na rok 2025 spôsobí silné spomalenie slovenskej ekonomiky. Aktuálne prognózovaný rast 2,3 až 2,5 % považujem za ťažko dosiahnuteľný. Som dokonca pesimistickejší, ako je aktuálny rýchly odhad medziročného rastu v treťom kvartáli, ktorý je len 1,2 %. Budeme radi, ak sa v roku 2025 vyhneme stagnácii. Inflácia sa očakáva na úrovni približne 6 %, čo bude trikrát vyššia inflácia, ako bude európsky priemer. Myslím si, že týmto číslom môžeme ukončiť plané sľuby koalície o lacnejších potravinách. Týmto číslom skončí aj spokojnosť dôchodcov, ktorým síce 13. dôchodok vykompenzuje zvýšené náklady, ale inflácia im bude znehodnocovať úspory, rovnako ako všetkým ostatným občanom. Cielený deficit rozpočtu v roku ´25, tých spomínaných 4,72 % HDP, je stále druhým najvyšším deficitom v eurozóne. V roku 2025 si tiež budeme musieť požičať historicky najvyššiu sumu 13 mld. eur. Na porovnanie v roku 2022 bolo potrebných len 6 mld. Náklady na dlhovú službu brutálne rastú. Len veľmi rýchlo, v roku 2023 to bola necelá miliarda, tento rok približne 1,5 mld., budúci rok takmer 2 mld. V roku 2027 nás budú už splátky dlhu stáť vyše 2,5 mld. eur. Porovnajme so sumou 13. dôchodku, ktorý je 0,85 mld. pre tento rok. To sú fakt strašné peniaze, ktoré platíme za správu nášho dlhu. Konsolidácia, ktorá je v rokoch ´26 a ´27, v tých druhých zvyšných dvoch rokoch rozpočtu, je v rozpočte definovaná ako znižovanie deficitu o 1 % a potom o 0,7 %, avšak bez špecifikovaných opatrení na ich naplnenie. Rozpočet, alebo táto časť rozpočtu pre ďalšie roky je len papierovým cvičením, aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť tieto roky rozpočtu označila, že ten rozpočet je nerealistický a skutočne je nerealistický. Hrubý dlh v tomto roku bude takmer 59 %, v roku 2025, budúci rok, sa očakáva prekročenie hranice 60 %, čo je inak 10 % nad hornou hranicou dlhovej brzdy.
Slovenská konsolidácia je takmer celá zameraná na zvýšenie príjmov. Zaplatia ju ľudia, firmy, štát fakt šetrí iba minimálne. Dobrý príklad toho, že by to mohlo ísť aj inak, je Malta, ktorá v roku 2025 inak plánuje najvyššiu konsolidáciu v eurozóne a celá je zameraná, celá je zameraná na znižovanie výdavkov štátu.
Rozpočet na rok 2025 považujem za rozpočet ekonomickej bezradnosti vládnej koalície, ktorý zásadne poškodí občanov aj celú ekonomiku. Konsolidačná ambicióznosť vlády sa pretavila jedine a len do legislatívnej schopnosti vyžmýkať z občanov a firiem 5 mld. eur navyše. Či sa teda vláde túto sumu aj podarí získať, ukáže čas. Smutným príbehom tohto rozpočtu je zásadný rast výdavkov o 3,7 mld. eur, o ich efektívnosti zásadne pochybujem a viaceré avizované výdavky nesú znaky nezmyselnosti či pravdepodobnej korupcie. Slovensko a nás občanov čaká smutný rok pod vedením vlády, ktorá absolútne rezignovala na budovanie konkurencieschopnosti našej ekonomiky a na prijímanie prorastových opatrení. Namiesto toho sa celý rok venovala sebe, svojim stoličkám a svojim záujmom. Neschopnosť efektívne vládnuť vidíme denne a budú to cítiť ľudia aj celý budúci rok.
Takýto zlý rozpočet nie je možné podporiť a celý poslanecký klub SaS budeme hlasovať proti.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem obom kolegom za faktické poznámky. Zvlášť ďakujem pánovi kolegovi Hargašovi, ktorý reagoval na to, ako som sa vracal k tomu, že kto je zodpovedný za súčasný stav verejných financií a ďalej tu myšlienku rozvíjal. Čo bola bezprostredná reakcia na to, o čom som hovoril. Teda ja budem opäť reagovať na neho.
Jednak chcem povedať, že toto je taktika, ktorú SMER robí dlhodobo. Robí ju od začiatku. Najprv za všetko mohol Dzurinda, Dzurindove vlády. Potom za všetko mohla Radičová, Radičovej vlády. Teraz neviem, ako by oni fungovali, keby neboli tie ich vlády prerušované nejakými inými vládami, lebo vždy to potrebujú na niekoho hodiť. Ja súhlasím s tým, že je dôležitejšie rozprávať o tom, čo teraz mohli urobiť, ako teraz mohli šetriť, že tá situácia sa mohla, mohla... (rečník sa obrátil za seba) poprosím, buďte ticho, ako sa tá situácia mohla, mohla riešiť teraz a neriešia ju. Alebo riešia to, riešia to nedostatočne. Ale dôležitý je aj ten kontext, a to možno my máme inú skúsenosť, lebo ja keď som sa pripravoval na to vystúpenie, no tak som si spomenul na svoje vystúpenia k rozpočtom, ktoré tu do parlamentu nosil za smeráckych vlád pán minister Kažimír a mal som taký pocit déja vu, že vtedy som im hovoril, že treba šetriť, lebo sú dobré časy a treba sa pripraviť na zlé časy. A tie zlé časy naozaj, naozaj prišli. Tak som mal potrebu to povedať.
A, pán poslanec Viskupič, áno, ten dôchodkový systém, dobre, že v tomto konsolidačnom balíčku a v tomto rozpočte sa naňho nesiaha, ale v minulosti ho smerácke vlády tak deformovali, že mohol byť v oveľa lepšom stave a mohli sme mať oveľa v lepšom stave aj udržateľnosť verej... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážený pán minister financií, vážené kolegyne, kolegovia, rokujeme o druhom návrhu štátneho rozpočtu, s ktorým prichádza do parlamentu Ficova vláda a jej pán minister financií Kamenický v tomto volebnom období. Podobne ako ten prvý návrh rozpočtu, podľa ktorého sa riadi krajina v tomto kalendárnom roku, je to rozpočet, ktorý sa tvári ako konsolidačný, ale je konsolidačný nedostatočným a zvláštnym spôsobom. Vyberie alebo skonsoliduje sa 2,7 mld. eur na základe balíčka, ktorý už bol schválený, ale teraz bol zase menený, takže bohvie, koľko sa nakoniec vyberie. Ale jedna miliarda sa nedá na zníženie deficitu, ale dá sa na vyššie výdavky. V tomto sme opäť unikátni, sme krajina, ktorá ide konsolidovať, ale zároveň ide zvyšovať výdavky.
Je pravda, že tohtoročná alebo tento rok schválená budúcoročná konsolidácia je lepšia, o niečo lepšia ako tá, ktorú minulý rok si presadila vládna koalícia, podľa ktorej fungovala krajina tento rok, lebo tá tohtoročná konsolidácia vlastne žiadnou konsolidáciou nebola a vláda prostredníctvom zvyšovania daní, zvyšovania odvodov, zvyšovania poplatkov zvýšila príjmy štátneho rozpočtu, ale nevyužila to na zníženie deficitu, využívala to jedine na zvýšenie výdavkov, na to, aby mohli viacej rozhadzovať. To, čo majú obe konsolidácie a oba návrhy rozpočtu spoločné, je, že konsoliduje sa predovšetkým, ak nie takmer výlučne, na strane príjmov. Na strane výdavkov je to iba symbolické. Dá sa povedať, že inak to vlády vedené SMER-om ani nevedia. Vedia vybrať viac peňazí od ľudí, viac peňazí od firiem, čo vlastne sú takisto peniaze od ľudí, akurát sprostredkovane. A takýto spôsob konsolidovania a riadenia verejných financií znižuje životnú úroveň a zároveň tlmí ekonomický rast. Vyššia daň z príjmu právnických osôb spolu so zavedením transakčnej dane, ktorá takisto zvyšuje náklady firmám a spolu s ďalšími daňami a poplatkami zhoršujú postavenie Slovenska na mape z hľadiska záujmu investorov, ohrozujú konkurencieschopnosť Slovenska a budú znamenať nižší hospodársky rast.
Otázka je, či by ten rozpočet mohol byť horší. Nepochybne by mohol byť horší, ak by žiadna konsolidácia nebola. Pán minister Kamenický hovorí o tom, že sa všetci, alebo takmer všetci zhodneme na tom, že konsolidácia je potrebná. S tým možno súhlasiť, konsolidácia je potrebná. Nezhodneme sa však na tom, akým spôsobom sa má konsolidovať. Pán minister tu hovoril v piatok vo svojom vystúpení, že tá konsolidácia nie je ľahká. Veď to nikto netvrdí, že konsolidácia, ktorá by bola na strane výdavkov, ktorá by znamenala šetrenie, by ľahká bola, ale vy sa o to ani nepokúšate. A rozhodne by tá konsolidácia a ten návrh rozpočtu mohli byť lepšie, keby konsolidácia bola dôslednejšia, keby sa šetrilo a úspory výdavkov sú možné. Sú možné v spotrebe štátu, sú možné v platoch a ďalších nákladoch, ktoré má verejná správa, a sú možné aj v oblasti prerozdeľovania a sociálnych transferov, ktoré sú plošné, hoci by mali byť adresné.
Ja som to spomínal už pri diskusii o konsolidačnom balíčku, povedzme v tej oblasti sociálnej, prišiel s tým inštitút INESS. Ak by sa zrušili 13. dôchodky, dalo by sa ušetriť 828 mil. eur. Ak by sa prešlo na tú vianočnú verziu, tak by sa dalo ušetriť 500 mil. eur. My máme v krajine 13. dôchodky, hoci reálne vieme zabezpečiť zdroje na 11 a teda miesto toho, aby sme mali tých štandardných 12, tak ešte tu máme 13, lebo vládne strany SMER a HLAS potrebujú robiť populistickú politiku. Na prídavkoch na dieťa napríklad, keby boli adresné a neplošné, dalo by sa ušetriť 272 mil. eur. Na skrátení rodičovského príspevku na dva roky 354 mil. eur. Keby obedy zadarmo boli adresné, teda by boli určené iba tým, ktorí sú na to odkázaní, dalo by sa ušetriť 160 mil. eur. Zrušenie alebo zadresnenie vlakov zadarmo 30 mil. eur. Zrušenie štátnej podpory hypoték 50 mil. eur. A tak ďalej a tak podobne.
Ešte sa dotknem tých dôchodkov, o ktorých hovoril pán minister Kamenický, spomínali ich tu viacerí vystupujúci z hľadiska dlhodobej udržateľnosti verejných financií, ktorú výrazne ovplyvňuje práve dôchodkový systém, a pán poslanec Muňko, ktorý ako jeden z mála koaličných poslancov vystúpil, vlastne spochybňoval potrebu II. piliera, že čo z neho máme. No II. pilier prispieva k dlhodobej udržateľnosti verejných financií, teraz prispieva menej, ako by mohol, ale nie preto, že je to II. pilier, ale preto, ako doňho vlády vedené SMER-om zasahovali a deformovali ho. A pán poslanec Muňko tu v piatok vôbec vystupoval ako poslanec vládnej strany, ktorá sa práve dostala k moci po rokoch vlády pravicových vlád, ktoré robili reformy a teraz sa čuduje, čo všetko tu bolo zavedené, pritom z tých 18 rokov, ktoré odvtedy uplynuli, už 13 alebo 13,5 roka, alebo teda 13 rokov vládol SMER, či už sám alebo ako najsilnejšia koaličná strana. Čiže všetko, čo potreboval, SMER mohol za ten čas upraviť, zmeniť. Roky sme aj opozícia, aj odborníci upozorňovali, že treba šetriť, že v dobrých časoch netreba rozhadzovať, treba šetriť, pripravovať sa na horšie časy a ja som to tu viackrát spomenul vo svojich vystúpeniach k návrhu rozpočtu. Vy ste nepočúvali a ukázalo sa, že je to pravda. Prišli krízy a Slovensko bolo nepripravené. Vy teraz hovoríte, že Matovič, Heger, Ódor, Matovič, Heger, Ódor, ale ak by bol SMER pri moci v čase covidu, v čase začatia vojny na Ukrajine, v čase energetickej krízy, tak takisto by tie výdavky narástli, takisto by boli deficity oveľa vyššie, ako boli za tých, za tých dobrých čias. V tom čase zvyšovali, výrazne zvyšovali výdavky všetky európske krajiny, rástli deficity, dokonca v iných európskych krajinách a v iných krajinách eurozóny výraznejšie ako na Slovensku. Ten rozdiel je v tom, že tie krajiny boli bohatšie, že tie krajiny si to mohli dovoliť, lebo boli na to pripravené. Slovensko pripravené nebolo a bolo nepripravené vašou vinou, vinou vlád SMER-u.
A teraz opäť varujeme, že treba šetriť, nie vyberať viac, lebo bude to mať následky na ekonomiku, bude to mať následky bezprostredné na životnú úroveň obyvateľstva v podobe drahoty a vyšších cien, ale aj tie sprostredkované, ktoré sú možno ešte závažnejšie, lebo povedú k zníženiu ekonomickej aktivity a k spomaleniu hospodárskeho rastu, na čo opäť doplatia obyvatelia svojou nižšou životnou úrovňou. Ale je to niečo ako za socializmu, kde sa tiež prezentovalo, čo všetko sa vybudovalo, ako rastie životná úroveň. Áno, v porovnaní s minulosťou rástla, ale zaostávali sme v porovnaní s okolitým demokratickým svetom, v ktorom fungovali trhové ekonomiky a tak je to i dnes. Slovensko sa prepadá, Slovensko prestalo dobiehať Západ a Slovensko sa prepadá a zaostáva už aj za krajinami, ktoré boli postkomunistické ako my, ktoré boli kedysi na porovnateľnej úrovni alebo dokonca na nižšej úrovni. A aj teraz vláda nie je schopná šetriť, nie je schopná robiť žiadne reformy a dokonca spochybňuje aj Európsku úniu. Zatiaľ iba verbálne, ale určite to bude mať dlhodobý vplyv na postoj obyvateľstva, napríklad na voličov vládnej koalície, a pričom reformy a členstvo v Európskej únii sú tie zásadné faktory, ktoré viedli k povzneseniu Slovenska k ekonomickému rastu a k zlepšovaniu životnej úrovne nášho obyvateľstva.
Vy robíte všetko opačným spôsobom, a preto tento rozpočet nie je možné podporiť a my ho ani nepodporíme.
Ďakujem.

Pán poslanec Hargaš, s jedným tvrdením z vášho vystúpenia si dovolím jemne polemizovať. Keď ste povedali, že z tých 2 alebo 2,7 mld. konsolidačných by sa pokojne našla miliarda na strane výdavkov, ktorá by sa dala ušetriť a teda by sa konsolidovalo na strane výdavkov. Podľa môjho názoru pokojne by sa aj 2 mld. našli, aj 2,7 mld. by sa našlo, len by to chcelo trochu úsilia, ale áno, chcelo by to aj nejakú politickú odvahu k nejakým nepopulárnym opatreniam, lebo to by sa napríklad muselo dotknúť nejakých sociálnych transferov, ktoré by napríklad neboli plošné, ale adresné a teda niekto by dostal menej peňazí, alebo by sa robili reformy, ktoré by znamenali nielen to, že sa mechanicky bude nejakých 10 % úradníkov vyhadzovať na základe nejakých kvót, ale aj nejakú poctivú analýzu, žeby sme si povedali, čo štát musí robiť, čo štát nemusí robiť a to, čo nemusí robiť, tak by nerobil. Ale inak s tým súhlasím, je to presne rozpočet o tom, že vyššie dane a vyššie výdavky. Tá konsolidácia do istej miery sa deje, lebo veď inak by krajina smerovala do krachu, ale nerobí sa spôsobom, že by sa šetrilo, robí sa spôsobom, že sa vyberie oveľa viac a nedá sa to do konsolidácie, ale z veľkej časti sa to dá aj do vyšších výdavkov. Napokon tak prebehla tzv. konsolidácia aj minulý rok.

vymazať

Ďakujem, pán podpredseda, tá formulácia v rokovacom poriadku je, že poslanec prednesie svoje pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy na záver svojho vystúpenia v rozprave, a to doslovným prečítaním. Takže podľa môjho názoru toto sa pokojne dá interpretovať aj tak, že odôvodní to a potom aj keď je po čase, tak prečíta a naozaj by som... Tam účelom toho je, aby nedokázalo k zbytočnému teda naťahovaniu toho odôvodnenia cez ten stanovený čas, ktorý práve pán vtedy predseda Národnej rady Danko presadil, že sa tu vôbec zaviedli nejaké limity na čas, lebo dovtedy neboli.
No ale k tomu vystúpeniu pána poslanca Krajčího, ktoré sa týkalo financovania zdravotníctva, tak ja by som chcel doplniť, že aj strana SaS mala dnes tlačovú besedu práve k situácii v zdravotníctve, ktorá súvisí aj teraz so schvaľovaným rozpočtom.
A k tým protestom lekárov, vystúpil tam predseda strany pán Gröhling a náš zdravotnícky expert poslanec Tomáš Szalay. A teda je to smutné, že zdravotníctvo nie je premiérska téma. A nielenže nie je premiérska téma, ale premiér explicitne hovoril, že to nie je premiérska téma. Keby iba sa k tomu nevyjadril a neprihlásil, ale on akoby dával to preč a hádzal zodpovednosť iba na stranu HLAS. Pripomenuli tam kolegovia, že aj pán prezident Peter Pellegrini, keď podpisoval konsolidačný balíček a odvolával Zuzanu Dolinkovú, tak sľuboval, že s novým ministrom sa situácia rapídne zlepší a zatiaľ sa teda nezlepšuje.
A teda to, na čo by som sa chcel spýtať, je transformácia nemocníc na akciové spoločnosti, s ktorou vláda prišla ako s konsolidačným opatrením. Ministerstvo financií bolo za áno a teraz vyzerá, že z toho nič nebude.

Ďakujem, pán predsedajúci, ja ešte jedno slovo teda k tomu ukončeniu vystúpenia pána poslanca, že toto si asi fakt nerobme, o sekundu, že by ste mu nedovolili to prečítať. Takže chcem pochváliť, pán predsedajúci, že ste sa dali teda presvedčiť a že mohol prečítať pozmeňujúce návrhy.
No ale, samozrejme, ku zdravotníctvu. No, zdravotníctvo je vždy problém v každej krajine, v každom rozpočte, to, že je to vlastne taký ten nepomer medzi obmedzenými zdrojmi, a to skutočne aj najbohatšia krajina na svete má obmedzené rozpočtové zdroje, a prakticky nekonečnými potrebami zdravotníctva. To nie sme jediná krajina, ktorá proste tu hľadá tú rovnováhu medzi tým. No zároveň častokrát sa fakt riešia tie množstvo zložitých problémov, ktoré v tom zdravotníctve je. Ale ja niekedy akože teda laik zdravotnícky vidím skôr to, že my namiesto toho, aby skutočne fungovali nejaké objednávkové systémy a kľudne aj za nejakých férových podmienok, nech to aj niečo stojí a nech to teda je skutočne nejak možno štátom regulované, nie cez druhú, tretiu, štvrtú stranu, ako sa to deje dnes. A teda nielen preto, že by človek vedel, kedy ide na to svoje vyšetrenie, ale preto, že to, že čo sa deje dnes, že si človek v robote vypýta to péčko, opustenie práce na celý deň a ide sa posadiť ráno častokrát už o šiestej ráno do ambulancie, aby si teda o pol ôsmej vytiahol lístoček a o, ja neviem, o trištvrte na jednu poobede sa teda dostal na radu. A vlastne celý deň v práci chýbal, čo, samozrejme, potom tie vytvorené hodnoty nie sú, tak toto by sa vlastne veľmi jednoducho vyriešilo.
A druhá vec je potom tá, že to, ako to isté by ušetrilo aj v tom zdravotníctve nejaké peniaze. Ale keď by ste išli do akejkoľvek polikliniky poobede, tam už nie je nikto. Už teda potom už ani pacienti, ani lekári. Čo tiež proste ani neumožňuje... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, budem sa vyjadrovať k rozpočtu z pohľadu poľnohospodárstva a skúsim aj zodpovedať veľké tajomstvo, že kde zobrať peniaze, keď chýbajú. My tu aj z tej diskusie, čo som mal možnosť si vypočuť, tak dosť sa tu boríme s tým, alebo teda boríme s tým, že skade zobrať ale aj že kto je vlastne víťazom tohto rozpočtu a ja si myslím, môj názor je, že víťazom tohto rozpočtu sú dodávatelia IT-riešení. Všimnite si, že proste jak je ticho. Dodávajú, dodávajú, dodávajú, teraz trošku kleslo, ale dodávajú a dodávajú strašne veľa. Ja to teda pokúsim sa vysvetliť na tom pôdohospodárstve, že čo sme to my tu vlastne za krajinu, že či toľko tých IT-riešení vlastne potrebujeme, koľko platíme. Že naozaj tie sumy sú enormné, to nedáva prísne vzaté žiadnu logiku, že prečo vlastne. Minulý, tento rok je tam myslím 700 mil., to sú dodávky IT- riešení, ten rozpočtovaný rok, neviem, či som si dobre zapamätal, niečo cez 500, 550 a pán Hargaš hovoril, že určite to narastie. A teraz si predstavte, že odkedy sa tu teda boríme s tým IT, hej, že koľko tých miliárd tam už šlo.
A teraz si to zoberte z pohľadu či domácností, alebo z podnikateľského, že koľko tých IT-riešení vy vlastne do toho domu naložíte? Veď vám to musí z okna trčať. Viete, že keby ste tak neustále tých 30 rokov tie IT riešenia a tie softvéry, hardvéry nakupovali, no tak už to nemáte kde dávať, lebo nestačíte vyhadzovať. To proste nedáva absolútne žiadnu logiku. Ale oni sú tichučko ako pena, lebo je to super biznis. Dakedy sa kradlo na cemente, tí čo vedia, vedia. Proste len to bol problém, lebo potom vznikli také niečo ako súdni znalci a súdni znalci to prísne vzaté vedeli zmerať, že koľko asi približne rozpadá sa, nerozpadá. Samozrejme, boli aj také odbočky z toho, keď sa to lialo do Gabčíkova. Tam to nevedel nikto zmerať, tam sa to robilo dobre. Dobre sa to robí aj v tuneloch. Tam už súdny znalec nevlezie do toho tunelu, hej? Čiže malo to svoje nuansy, ale potom sa prišlo na rádovo lepší biznis a rádovo lepší biznis sú dodávky softvéru, ani nie tak hardvéru, ale softvéru, lebo to neviete nanormovať.
Tam si viete oceniť tú, ten kumšt a tam už je vlastne, na to neexistuje podľa mňa ani súdny znalec. Ak nejaký existuje, tak nemôže to zmerať. Čiže áno, tam sa presunulo a však to sme boli aj svedkami, nie, však tu IT-riešenia dodával Brhel. Mám pocit, že aj Široký bol dodávateľ nejakých IT-riešení, že náš Bill Gates bol naozaj aj z týchto, z týchto kruhov. Takže áno, vytvorila sa tu sféra, cez ktorú to celkom, to šlo a ide. A stále ide.
Pán minister, ak hľadáte nejaké peniaze, tak tam sú. Na tom rozpočte pôdohospodárstva to skúsim, skúsim povedať. Zoberte si, že pri bežných výdavkoch podkapitole tovary a služby má ministerstvo rozpočtované na budúci rok niekde na úrovni 66 miliónov, z toho ide 12 miliónov na IT. To znamená 20 %, 20 % z bežných výdavkov na tovary a služby ide na IT. Teraz mi povedzte, výrobný podnik alebo nejaký podnikateľský žiadny si nedá 20 %, hej a teraz aj z pohľadu nejakej možnej komparácie zo svetom, hej, že ktorá štátna inštitúcia, ktoré ministerstvo dlhodobo, lebo to je dlhodobo, to dokážem, dlhodobo dáva z bežných výdavkov 20 % na IT-čka. Ono to krkolomne znie. Ja som si to tu poznačil. Viete, že čím krkolomnejšie to znie, tým menej ľudí sa pýta, že čo to vlastne je, hej? Lebo nechce byť teda akože za takých, že nerozumejú, hej?
Viete, tak vás ako keby dostanú pod taký tlak, že vlastne nepýtaj sa, hej, ale keby som mal čas, čo nemám, tak by som si aj prečítal. Kto chce, nech si prečíta. Naozaj sú to krkolomné názvy dodávky tých IT-riešení v rámci týchto 12 mil. Všelijaké konfigurácie, inštalácie, neviem, čo všetko možné tam je, len aby sa nikto nepýtal. A viete, čo je ešte zaujímavé, lebo však tu nastreľujeme aj tie ďalšie rozpočty, a že prísne vzaté to isté aj spolu s kapitálkami je aj ten ďalší rok. Čiže viete a teraz sa pýtam, veď keď niečo dodáte, niečo opravíte, to má, to po roku zhnije ten počítač alebo ten softvér po roku zhnije, alebo viete, že prečo sa to každý rok opakuje, hej, že prečo sú tie výdaje také isté aj na rok, aj na ten ďalší rok? To by ma tiež prísne vzaté zaujímalo. Je to zlatá baňa, zlatá baňa, nekradne sa na cemente, kradne sa na softvéri. Ja nehovorím, že netreba softvér, treba. Len už nebláznime, lebo ja mám pocit, že to, začo my platíme podiel na výdavkoch, či už bežných, alebo kapitálových, viete, čo, firmy v Palo Alto nemajú taký podiel. NASA nemá podľa mňa taká podiel na bežných výdavkoch a kapitálových výdavkoch, ako máme my, lebo na bežných výdajoch máme 20 %. A viete, aký máme na kapitálových? Kapitálové výdavky ministerstva pôdohospodárstva na budúci rok sú, kde som si to tu značil, 8,5 mil. Viete, koľko z toho ide na IT-čko? 4, 50% kapitálových výdajov rozpočtu ministerstva ide na IT-čka, na softvérové, na dodávky, somariny, somariny, táraniny. Povedzte mi, kto si 50 %, ktorá krajina, ktorej, ministerstvo ktorej krajiny, ja neviem, naozaj ani NASA nemá taký podiel na kapitálkach, ako máme my. Ani v Palo Alto, ani Facebook nemá, ani, ja neviem, kto to tam je všetko, nemá taký podiel dodávky softvérových riešení na kapitálových výdavkoch. Ale tuto ministerstvo pôdohospodárstva, gazdovia, farmári máme proste podiel a čo to s tým robíme, čo to kŕmime tie kravy s tými USB-čkami? Čo im púšťame internet v maštali? Viete, že načo to my vlastne tam potrebujeme, z toho sa naozaj kravy nenažerú.
Plus ešte aby toho nebolo málo, čiže nielen bežné výdaje, nielen kapitálky, ešte aj z fondov, pán Hargaš to tu spomínal, vďačné to fondy Európskej únie a áno, neboli by to poľnohospodári, keby sa aj oni nevrhli na softvérové riešenia, lebo to naozaj kravy potrebujú a pripravuje sa, chystá sa, ešte bude podľa mňa veľká sláva, softvérové riešenie Farmár, odhadovaný náklad 19 mil., prevádzka za 10 rokov nejakých 5-6. No zázračná zasľúbená krajina. Čo na tom, že Útvar hodnoty za peniaze povedal, keby mohol, čo nemohol, lebo nemôžte, štátny orgán nemôže inému štátnemu orgánu napísať, že je to somarina, museli to na siedmich stranách rozpísať, že to je neekonomické, neefektívne, že to nedáva zmysel. Presne toto urobili, ale vám garantujem, že to ministerstvo pôdohospodárstva kúpi, lebo to bude teda najpotrebnejšia vec teraz na svete. Poľnohospodári, farmári majú milión problémov, milión starostí v kontexte vlády, v kontexte klímy, v kontexte všetkého, ale najmenší problém majú s nejakým softvérovým riešením. Videli ste niekedy nejakého poľnohospodára či s traktorom, alebo bez štrajkovať za softvér, že chce softvér? Videli ste niekde nejakého farmára, že sa domáhal softvéru? Dajte mi už konečne softvér, videli ste niekde niekoho? Ale ministerstvo dodáva softvér za 20 mil., a to je akože iný výdavok, a ešte vlastne z kapitálových výdavkov a z bežných výdavkov dáva takéto obrovské percento na to, na IT-riešenia. Kde sa to tratí, kde to mizne a neni vám trošku hanby? Neni tým ľuďom trošku hanby, dokedy to chcete takto kradnúť? Veď tie kravy sa naozaj nenažerú z tých USB-čiek, oni sa nenažerú z toho softvéru, to sa naozaj nedá, nemá kto pri nich robiť. Tie kravy budú bučať, budú bučať od hladu, budú bučať od toho, že nemá kto pri nich robiť. Nemôžte im potom softvérom zaslať, kravy buďte ticho, vám garantujem, že krava neuposlúchne, bude bučať aj tak. Môžete mať IT riešenia neviem za koľko desiatok mil.
Takže, pán minister, pokúšal som sa vám nájsť nejakú dieru v rozpočte, ale aj apel urobil, jeden apel nebol povolený. Ja by som aj urobil apel na ľudí, ktorí sa tým živia. Živte sa softvérovými a hardvérovými dodávkami, tým sa živte, ale nepodieľajte sa na tom lupe, lebo to už je lup. Keby to niekto vypočítal, koľko sa dodalo hardvéru a softvéru pre štát, tak hovorím, to z tých ministerstiev musí trčať, to musí trčať z okien, lebo to nemáte kde popratať za tie peniaze. Naozaj už nekradnite, už to nerobte a špeciálne v tomto sektore pôdohospodárstva. Tam naozaj máme čo robiť. Tam nás čakajú obrovské problémy, obrovské problémy, nebude na to. Keď dávame, prosím vás, máme 9 mil. na kapitálové výdavky, z toho dávame 50 % na IT-čka a viete, koľko dávame na národné programy podpory? Nestihnem to prečítať. Tiež deväť mil., čiže na národné programy podpory koní, chovateľov, všetkých tých organizácií, neviem čoho, deväť. Čiže aký je to pomer, rozumiete, že nie je trošku niekomu z toho blbo.
Takže, ak sa dá, čo ja si myslím teda, že sa dá, len otázka je, či sa chce, prestaňte už kradnúť na tom.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec Lackovič, rozpočet je zákon roka, tak ho treba dôkladne rozobrať zo všetkých strán a tá strana samosprávy a prístupu štátu k samospráve a jej financovaniu predstavuje veľmi dôležitý aspekt celého zákona roka, lebo ten nie je iba o štátnom rozpočte, ale aj o rozpočte verejnej správy a od toho akým spôsobom sa zadefinujú jednotlivé parametre závisí aj finančná situácia samospráv. Pretože samosprávy síce majú, miestne samosprávy, obecné samosprávy, nejakú časť svojich príjmov vo svojich vlastných rukách prostredníctvom miestnych daní, vyššie územné celky ani to nie, ale podstatná časť ich príjmov je tvorená práve tým, ako nastaví parametre štát.
A v tejto oblasti, a teda nie len v tejto oblasti, štát dlhodobo pristupuje macošsky k samosprávam. Aj vlády SMER-u, nie len táto, ale aj tie predchádzajúce vlády SMER-u a, samozrejme, že nie len vlády SMER-u, ako Matovičov rodinný balíček, ktorý v veľkej časti zatiahli práve samosprávy, bol tiež exemplárnym príkladom, ale deje sa tak dlhodobo. Prenášanie právomocí a dávanie úloh samospráve bez toho, aby to bolo sprevádzané adekvátnymi financiami alebo zvýšením financovania, lebo veď však príjmy rastú a ďalej teda ak štát sa ocitne vo finančných problémoch, tak nie je to prvýkrát, čo teda priškrtí peniaze pre samosprávu, aby štátu ostalo viac.
A pritom samosprávy majú nastavené pravidlá tak, že hospodária zodpovednejšie ako štát a keby štát hospodáril tak zodpovedne ako samosprávy, nemali by sme tu ten problém.